Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, February 7, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/258/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109206662
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2109206662.6

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: G. X., nar. XX.X.XXXX, adresa
Q., A. XXXX/X, zastúpenej advokátkou: JUDr. Jana Dráčová, so sídlom Bratislava, Čajakova 7, proti
žalovaným: 1. T. Q., nar. XX.X.XXXX, adresa S., A. O. XX, 2. H. J., nar. X.X.XXXX, adresa Q. XXX, 3.
D. W., nar. X.X.XXXX, adresa X., O. XX E, o určenie existencie vecného bremena, o späťvzatí žaloby

po vydaní rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36C/141/2009-492 zo dňa 16.3.2016 a po odvolaní
žalobkyne voči tomuto rozsudku, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a
konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaným 1., 2. a 3. nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobkyne zamietol a
uložil jej povinnosť zaplatiť žalovaným 1. až 3. náhradu trov konania vo výške 99,50 Eur a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 1.010,23 Eur na účet právneho zástupcu žalovaných do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala žalobkyňa včas odvolanie doručené súdu prvej
inštancie dňa 26.4.2016.

3. Skôr ako stihol odvolací súd o podanom odvolaní rozhodnúť, žalobkyňa podaním zo dňa 22.12.2017
zobrala žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť. O nároku na náhradu trov konania
navrhovala rozhodnúť podľa § 257 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnej zo strán nebude

náhrada trov konania priznaná.

4. V zmysle aktuálne od 1.7.2016 účinného § 370 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej len CSP (použitého s odkazom na § 470 ods. 1 CSP), ak je žaloba vzatá späť
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd
rozhodne o pripustení späťvzatia. V zmysle ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana

z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej
inštancie a konanie zastaví.
5. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci, v čase, keď už o veci rozhodol súd prvej
inštancie citovaným rozsudkom, avšak jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť vzhľadom na
odvolanie podané žalobkyňou, došlo zo strany žalobkyne následne k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu.6. Žalované 1. až 3. boli odvolacím súdom výzvou zo dňa 8.1.2018 vyzvané, aby sa k späťvzatiu žaloby
v lehote 10 dní písomne vyjadril. Žalované 1. až 3. v spoločnom písomnom podaní zo dňa 18.1.2018,
doručenom odvolaciemu súdu dňa 23.1.2018 uviedli, že so späťvzatím žaloby žalobkyňou nesúhlasia.

7. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany konania
s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom
jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný
princíp). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však

limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a
existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie nemožno zastaviť (obdobne uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 4Cdo/136/2010, i rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
21Co/229/2013).

8. V predmetnej veci žalobkyňa svojím späťvzatím žaloby po podaní odvolania voči rozsudku súdu

uplatnilasvojeprávodisponovaťkonaním,ktoréjejvyplývaprávezdispozičnéhoprincípu,pretoodvolací
súd v danom prípade skúmal, či existujú vážne dôvody nesúhlasu žalovaných 1. až 3. so späťvzatím
žaloby. Dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí v konaní tvrdiť a preukazovať práve žalovaný
(tu žalované 1. až 3.). Samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného
dôvodu bez ďalšieho na nepripustenia späťvzatia nepostačuje. Vymedzenie pojmu „vážne dôvody“

zákon nerieši, avšak pri posudzovaní vážnosti dôvodov odvolací súd zohľadňoval individuálne okolnosti
tohto prípadu, a to jednak povahu žalobou uplatňovaného nároku, ako aj skutkové okolnosti prípadu
a zohľadnil tiež možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu
a možnú mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovaných 1. až 3. (obdobne
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 4Cdo/136/2010).

9. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha určenia, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre okres
Trnava, obec D., kat. úz. D., označená ako parcela registra „C“ parc. č. 2128/2 - záhrady o výmere 1089
m2 je v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne Ing. U. L. č. 4/2009, vyhotovenom dňa 2.2.2009,
úradne overenom Správou katastra Trnava pod č. 103/2009, červeným trojuholníkom ohraničenom

spojnicami lomových bodov 2 - 3 - 13 - 2 o celkovej výmere 61 m2 zaťažená vecným bremenom,
spočívajúcim v povinnosti vlastníkov tohto pozemku trpieť cez tento pozemok v uvedenom rozsahu
prechod peši, motorovým vozidlom a nákladným vozidlom na pozemok - parcelu registra „C“ označenú
ako parc. č. 2128/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1250 m2 evidovanú na LV č. XX pre k.ú. D.,
a to na základe vydržania tohto práva vecného bremena právnymi predchodcami žalobkyne. Žalované

1. až 3. s podanou žalobou nesúhlasili, nárok žalobkyne popierali. Predmetom dokazovania v danej veci
bolo, či právni predchodcovia žalobkyne mohli byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, že
im toto právo prechodu patrí, t. j. či existuje domnelý právny titul, na základe ktorého by bolo možné
konštatovať oprávnenosť držby práva vecného bremena prechodu a prejazdu.

10. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, keď dospel k záveru,
že k pozemku žalobkyne vedie cez časť pozemku žalovaných parc. č. 2128/2 lesná nespevnená
cesta, ktorá slúži ako prístupová cesta na pozemok žalobkyne parc. č. 2128/1 a k rodinnému
domu na ňom postavenom, pričom takýmto spôsobom je cesta využívaná žalobkyňou a jej právnymi
predchodcami dlhodobo už asi 70 rokov. Medzi právnymi predchodcami žalobkyne (jej rodičmi) a

žalovanými dochádzalo k susedským sporom, nezhodám a konfliktným situáciám, pričom zo strany
žalovaných začalo byť bránené rodičom žalobkyne, ako aj ďalším osobám v prístupe motorovým
vozidlom na parc. č. 2128/1. Žalované svoje konanie odôvodňovali tým, že žalobkyňa, resp. jej právni
predchodcovia využívali a stále využívajú prístupovú cestu, ktorá vstupuje na pozemok parc. č. 2128/1
z ich pozemku parc. č. 2128/2 tak, že užívajú časť ich pozemku bez ich súhlasu, teda protiprávne.

Tieto skutočnosti považoval súd za nesporné. Sporné medzi stranami bolo posúdenie vzniku práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, kedy podľa žalobkyne malo vecné bremeno vzniknúť dlhodobým
výkonom práva spočívajúcim vo využívaní časti pozemku žalovaných ako prístupovej cesty. Pokiaľ však
ide o oprávnenosť držby, dospel súd na základe vykonaného dokazovania k záveru, že u žiadneho
z právnych predchodcov žalobkyne od roku 1941 neexistoval čo i len domnelý právny titul, na

základe ktorého by bolo možné konštatovať oprávnenosť držby práva vecného bremena prechodu a
prejazdu, pričom samotná skutočnosť, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia sa chovali spôsobom,
ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádzať cez cudzí
pozemok) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Súd teda uzavrel, že žalobkyňa neuniesladôkazné bremeno preukázania, že vo vzťahu k časti sporného pozemku po celú vydržaciu dobu pri
bežnejopatrnosti,ktorúmožnosohľadomnaokolnostiapovahudanéhoprípaduodkaždéhopožadovať,
nemala a nemohla mať dôvodné pochybnosti (prípadne jej právni predchodcovia) o tom, že jej toto

právo prechodu patrí, teda nepreukázala oprávnenosť držby a svoju dobromyseľnosť. K žalobkyni
navrhovanému znaleckému dokazovaniu, ktoré by malo odstrániť podľa jej názoru v minulosti vzniknutú
chybu pri značení hraníc pozemkov v katastrálnej mape, ktorá sa mohla premietnuť do v minulosti
vypracovaných geometrických plánov súd uviedol, že žalobkyňou z leteckej snímky tvrdený polohový
rozdiel hraníc uvedených v katastrálnej mape a reálnych hraníc na danom mieste by znamenal toľko, že

žalobkyňa by ako prístupovú cestu vôbec nevyužívala časť parc. č. 2128/2, a to by bol rovnako dôvod
pre zamietnutie žaloby ako nedôvodnej, pretože žalobkyňa sa domáha zriadenia vecného bremena
prechodu práve cez časť parc. č. 2128/2 a žalobkyňa tým sama spochybňuje, že využíva právo prechodu
cez pozemok žalovaných a využíva tak právo prechodu cez iný pozemok ako je parc. č. 2128/2, zrejme
lesný pozemok.

11. Žalobkyňa napadla rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním z dôvodu, že tento nevykonal
dostatočné dokazovanie pre zistenie skutkového stavu veci, následkom čoho vec nesprávne právne
posúdil, pričom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

12. Žalované vo svojom vyjadrení k odvolaniu považovali rozsudok súdu za vecne správny pokiaľ ide
o záver, že žalobkyňa ani jej právni predchodcovia nepreukázali žiadny právny titul, ani domnelý, od
ktorého odvodzuje tvrdené vydržanie práva prechodu cez pozemok žalovaných. Poukazovali na to,
že žalobkyňa predmetné konanie, ako aj v spore nariadené neodkladné opatrenie zneužíva na to, že
pozemok žalovaných používa nielen na prechod a prejazd, ale aj na parkovanie svojich motorových

vozidiel. Mali za to, že znalecké dokazovanie, predmetom ktorého by bolo stotožnenie pôvodného
geometrického plánu so súčasným stavom, presahuje rámec predmetu tohto konania.

13. V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa odvolaciemu súdu oznámila, že na základe zistení
geodeta Ing. U. C. začal Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor konanie o oprave chyby v katastrálnom

operáte. Podľa pripojeného oznámenia Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru pod sp. zn. X
87/2017 zo dňa 11.10.2017, sa kataster stotožnil s podnetom geodeta Ing. U. C. na opravu zákresu a
výmer okrem iných aj dotknutých parciel č. 2128/2, 2128/2 vo vektorovej katastrálnej mape, keď zistil,
že od začiatku sa spoločná hranica medzi parc. č. 2128 a č. 2135 zakreslila do mapy určeného operátu
odlišne od jej priebehu v teréne a keďže aj všetky ďalšie zákresy boli robené podľa nej, nekorešpondujú

so skutočnou polohou hraníc v teréne.

14. Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor následne v podaní sp. zn. OU-TT-KO1-2017/005261/X
87/2017zodňa14.12.2017odvolaciemusúduoznámil,žekonaniepodsp.zn.X87/2017 boloukončené
vyhotovením protokolu o oprave zákresu spoločných hraníc medzi pozemkami p. č. 2128/1, 2128/2,

2128/5, 2128/6, 2128/7 a 2135/3, ktorou opravou však neprišlo k zmene priebehu hraníc uvedených
pozemkov v teréne, opravil sa len zákres v katastrálnej mape, čím sa zosúladil so stavom v teréne, čo
vyplýva z pripojenej prílohy graficky znázorňujúcej vykonanú opravu a snímky z katastrálnej mapy po
vykonanej oprave.

15. Následne žalobkyňa podaním zo dňa 22.12.2017 odvolaciemu súdu oznámila, že na základe opravy
chyby v katastri nehnuteľností došlo k zákresu posunu hraníc parciel žalovaných, ako aj žalobkyne,
pričom je zrejmé, že pozemky žalovaných nezasahujú do prístupovej cesty, ktorú bránili žalobkyni a jej
právnym predchodcom využívať. Opravou chyby sa preukázalo, že doterajší prístup, cesta patriaca SR
- Štátne lesy SR, ktorú za svoju prehlásili žalované a ich právni predchodcovia a snažili sa zabrániť

žalobkyni využívať, nie je vo vlastníctve žalovaných. Preto vzhľadom na túto zmenu stavu odpadol
naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. Žalobkyňa však poukazovala na to, že začatie
konania svojim správaním zapríčinili žalované a ich právni predchodcovia, pretože otec žalovaných a
neskôr aj ony sa snažili brániť vstupu žalobkyne a jej právnych predchodcov na cestu, ktorá jediná
poskytuje nerušený prístup na jej pozemok. Právni predchodcovia žalobkyne tak boli nútení začať spor

z dôvodu, že predbežné opatrenie bolo v čase jeho nariadenia viazané na spor ako taký. Ak chcela
žalobkyňa využívať prístupovú komunikáciu, bola nútená využiť inštitút predbežného opatrenia, ktorý
jej prístup zabezpečil. Tiež bola nútená pokúsiť sa do budúcna obhájiť svoje právo na prístup k svojej
nehnuteľnosti. Nakoľko vtedajšia nesprávna evidencia vykazovala, že prístup patrí žalovaným, nemalainú možnosť, ako sa svojich práv domáhať súdnou cestou. Tým, že cesta bola nerušene užívaná už
od roku 1967, mali právni predchodcovia žalobkyne za to, že právo vydržali. Po zameraní geodetom,
ktoré hradila žalobkyňa sa zistilo, že katastrálna mapa vykazuje posun a odchýlku, ktorú orgány katastra

na podnet geodeta opravili, preto spor stratil opodstatnenie. Preukázalo sa, že cesta patrí SR - Štátne
lesy SR, teda sporný prístup nepatrí žalovaným, ktoré bránili žalobkyni a iným osobám v jeho využití.
Žalobkyňa konala preto v ospravedlniteľnom omyle, ktorý sa vyriešil až správnym postupom orgánu
katastra, preto sú naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, pre nepriznanie trov konania žalovaným,
napriek ust. § 256 ods. 1 CSP. Hoci má žalobkyňa za to, že spor zavinila protistrana, považuje za

spravodlivé nepriznanie náhrady trov konania, pretože spor bol de facto vyvolaný, okrem správania
žalovaných štátom, z dôvodu jeho nesprávnej evidencie pozemkov. Žalobkyňa preto berie žalobu späť,
konanie žiada zastaviť a žiada, aby žiadnej zo strán podľa § 257 CSP nebola priznaná náhrada trov
konania.

16. Žalované 1. až 3. v podaní zo dňa 18.1.2018 so späťvzatím žaloby žalobkyňou nesúhlasili. Ako

dôvody uviedli, že návrh nepreukazuje, že výmera pozemkov sa nemení. Žalované nemôžu vedieť, že
čo odobril kataster už bude správne. Nezaujíma ich, ako vznikla chyba, je zrejmé, že kataster a geodeti
robia chyby a nenesú za ne žiadne následky. Poukazovali tiež na hrdzavý plech, ktorý p. X. (pôvodný
žalobca 1.) umiestnil na vlastnom pozemku k plotu, kde majú žalované terasu a kde žalovaným prekáža.
Podľa žalovaných žalobcom nikdy nikto nebránil vo vstupe na nehnuteľnosť, ako tvrdia. Žalované sa

na predmetnej nehnuteľnosti nezdržiavajú, chodia tam iba niekoľkokrát do roka. Žalovaným vadilo, že
žalobkyňa, resp. jej predchodcovia a ich návštevy, parkovali pred vstupom do ich nehnuteľnosti, s tým,
že p. X. im robil aj iné schválnosti, pričom spôsobil aj prieťahy v konaní, keď viac ako rok neuviedol, že
už nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu muselo byť pojednávanie odročené.
Žalované ponúkali žalobkyni dohodu, táto však na ňu nereflektovala, čím len naťahovala čas. Súčasné

predbežné opatrenie jej vyhovuje, aby mohla žalované beztrestne terorizovať. Potom riešila s katastrom
údajnú chybu od roku 1941, ktorá vraj spor vyvolala. Žalované poukazovali na to, že v čase podania
žaloby bol pozemok zameraný a zapísaný tak, ako ho dali na súd, a platili za neho dane, a stále je.
Vzniknuté chyby nech si žalobkyňa rieši s katastrom, ktorý túto údajnú chybu zapísal. Žalované preto
s návrhom nesúhlasia. Majú pozemok vymeraný geodetom a toho sa držia. Skolaudované stavby sa

nebudú posúvať. Tí ktorí chodia autami k žalobcom kupovať od nich prebytky (vajcia, med, broskyne)
parkujú pred vstupom žalovaných, čím im bránia vo vstupe na nehnuteľnosť. Súd vydal predbežné
opatrenie na prejazd, nie na státie motorového vozidla, oni však stoja pred vstupom žalovaných na
nehnuteľnosť. Keď na to žalovaná 1. pôvodného žalobcu 1. upozorňovala, zobral na ňu palicu a začal
ju urážať. Žalobkyňa chcela meniť žalobu, stále niečo hútať a naťahovať čas. Keď mala podozrenie, že

niekto urobil chybu, nech žaluje jeho a neotravuje život žalovaným, ktoré žiadnu chybu neurobili.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že nesúhlas žalovaných so
späťvzatím žaloby vzhľadom na okolnosti daného prípadu nie je relevantný, a to najmä vzhľadom na
predmet sporu, ktorým je určenie existencie vecného bremena majúceho spočívať v práve prechodu

a prejazdu cez časť pozemku vo vlastníctve žalovaných parc. č. 2128/2 kat. úz. D. vo výmere 61
m2, zaznačenej v geometrickom pláne Ing. U. L. č. 4/2009, ktorou časťou nachádzajúcou sa na okraji
pozemku žalovaných, prechádzala prístupová cesta na pozemok žalobkyne parc. č. 2128/1 kat. úz. D.,
ktorá lesná cesta vo svojej zvyšnej časti prechádza pozemkom parc. č. 2136 vo vlastníctve Slovenskej
republiky, spravovaným Lesy SR, š. p. Opravou chyby v katastrálnom operáte v konaní vedenom na

Okresnom úrade Trnava, katastrálnom odbore pod sp. zn. X 87/2017, sa opravil zákres v katastrálnej
mape, z ktorej teraz vyplýva, že prístupová cesta k pozemku žalobkyne nezasahuje do pozemku
žalovaných. Žalobkyňa teda nevyužíva a ani v minulosti nevyužívala na prechod a prejazd na svoje
nehnuteľnosti, pôvodne v geometrickom pláne č. 4/2009 označenú časť pozemku žalovaných parc. č.
2128/2, ale využíva lesnú komunikáciu, ktorá sa aj v spornej časti nachádza na pozemku vo vlastníctve

Slovenskej republiky, ktorej správcom sú Lesy SR š. p. Keďže žalobkyňa a jej právni predchodcovia
neprechádzali po pozemku žalovaných, nemohli ani vydržať právo vecného bremena na ňom, pretože
prechodomaprejazdomksvojmupozemkudopozemkužalovanýchnikdynezasahovali.Dôvodpodanej
žaloby tým pre žalobkyňu odpadol a žalobkyňa ju logicky zobrala v celom rozsahu späť. Vzhľadom
na aktuálnu snímku katastrálnej mapy po vykonanej oprave, nemá viac žiadny záujem na pôvodne

požadovanom určení existencie vecného bremena na pozemku žalovaných. Vzhľadom na aktuálny stav
by preto nemalo zmysel zaoberať sa ďalej dokazovaním, či žalobkyňa aj jej právni predchodcovia boli
pri prechode a prejazde cez pozemok žalovaných dobromyseľní, resp. či mali na to nejaký právny titul,
nakoľko podľa údajov katastra, títo cez pozemok žalovaných neprechádzajú, ale na prechod im slúžilesnácestanapozemkuparc.č.2136vovlastníctveSR-LesySRš.p.Zastaveniekonaniavtejtoprávnej
veci tiež nebude mať žiadny dopad na hmotnoprávny vzťah žalobkyne a žalovaných, pretože z aktuálnej
katastrálne mapy vyplýva, že žalobkyňa do pozemku žalovaných nezasahuje. Zároveň má odvolací

súd za to, že tým nedôjde ani k ohrozeniu práv a oprávnených záujmov žalovaných 1. až 3., nakoľko
ďalším postupom v konaní by dosiahli iba rozhodnutie súdu zamietajúce nárok žalobkyne, pretože právo
vecného bremena na pozemku žalovaných nevydržala, pretože cezeň ani nikdy neprechádzala, čo je
výsledok obdobný, ako keď súd v tomto štádiu konanie pre späťvzatie žaloby z dôvodov hospodárnosti
v celom rozsahu zastaví.

18. Navyše odvolací súd má za to, že podanie žalovaných 1. až 3. zo dňa 18.1.2018 ani kvalifikovaný
nesúhlassospäťvzatímžalobyasozastavenímkonanianeobsahuje.Žalovanévňomsícenamietajú,že
nevedia, či oprava, ktorú vykonal kataster už bude správna, avšak riešenie tejto otázky nie je predmetom
tohto civilného sporového konania. Rovnako poukaz na to, že zrejme kataster a geodeti robia chyby
a nenesú za to žiadne následky, nie je argumentom, pre ktorý by bolo nutné v tomto súdnom konaní

pokračovať. Ďalej žalobkyne poukazujú na susedské spory medzi stranami, resp. ich predchodcami,
čo rovnako nie je pre predmet tohto sporu relevantné. Pokiaľ ide o poukaz žalovaných na prieťahy v
konaní, ktoré mala spôsobovať žalobkyňa a jej právny predchodca, to rovnako nie je dôvod, pre ktorý
by súd nemal konanie v tejto veci zastaviť. Ak žalované poukazovali na to, že žalobkyňa, resp. jej
predchodcovia im bránili parkovaním áut vo vstupe na ich nehnuteľnosť, resp. odhŕňali sneh na ich

bránku,totosúotázky,ktorésanevyriešiapokračovanímvtomtosúdnomspore.Nesúhlasžalovanýchso
späťvzatím žaloby tak neobsahuje žiadne vážne dôvody, ktoré by opodstatňovali pokračovanie v tomto
spore a meritórne rozhodnutie proti vôli žalobkyne. Subjektívne presvedčenie žalovaných, že musia
znášať chyby, zavinené iným, bez ďalšieho na nepripustenie späťvzatia žaloby nepostačuje.

19. Keďže došlo zo strany žalobkyne k späťvzatiu žaloby v čase, keď už rozhodol vo veci súd prvej
inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom žalované 1. až 3., ktorým bolo
späťvzatie žaloby doručené na vyjadrenie, s týmto späťvzatím žaloby nesúhlasili, avšak neuviedli a
odvolací súd ani nezistil vážne dôvody tohto nesúhlasu, podľa § 370 CSP, postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil,

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a konanie zastavil.

20. Pripustením vzatia žaloby späť je vybavené i odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie
vydaného vo veci, pretože účinné späťvzatie žaloby má vplyv na celé konanie, teda i na konanie
pred odvolacím súdom, keďže bez žaloby nemôže obstáť ako konanie prvoinštančné, tak ani konanie

odvolacie.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

22. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. Ustanovenie § 256 CSP upravuje zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá znamená,
že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pokiaľ jedna procesná

strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým
zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane
trovy konania. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z
procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného
hľadiska, teda či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol

v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov
konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil.
Preto ak v danom prípade zobrala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť bez toho, aby sa voči
žalovaným domohla nároku ňou uplatňovaného, fakticky procesne zavinila zastavenie konania a vzmysle § 256 ods. 1 CSP by malo dôjsť zásadne k priznaniu náhrady trov konania protistrane, teda
žalovaným.

25. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

26. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a
zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP) a umožňuje výnimočne nepriznať náhradu trov konania,

ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia je odôvodnené tam, kde by strohá
aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.
Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná zaplatiť
náhradu trov konania. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán sporu. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Obyčajnú

nesolventnosť strany bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod, k uplatneniu § 150
ods. 1 OSP (akt. § 257 CSP). Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa, je
potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011 sp.
zn. 4MCdo/4/2010).

27. Ust. § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady
rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné
právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Je výrazom toho,
že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa

právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také
rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti,
pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu,
či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych

noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

28. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk dospel k záveru, že v danej veci bolo dôvodné
aplikovať ust. § 257 CSP, keďže považoval za splnené jeho zákonné predpoklady, t. j. dôvody hodné
osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti posudzovanej veci, ktoré sú dané jednak predmetom konania,

ako aj charakterom procesnej situácie, ktorá nastala.

29. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetná žaloba o určenie existencie vecného bremena - práva
prechodu a prejazdu cez označenú časť pozemku žalovaných bola podaná z dôvodu, že žalované
mali pôvodným žalobcom brániť v prejazde po tejto prístupovej ceste tvrdiac, že časť príjazdovej cesty

patrí žalovaným, lebo je súčasťou ich pozemku parc. č. 2128/2. Z katastrálnej mapy pritom v tom čase
vyplývalo, že časť lesnej cesty používanej žalobkyňou a jej právnymi predchodcami ako prístup na
jej pozemok parc. č. 2128/1, inak vedúcej po pozemku parc. č. 2136 vo vlastníctve SR - Lesy SR
š. p., prechádza okrajom pozemku žalovaných parc. č. 2128/2 v rozsahu výmery 61 m2. Obe strany
sporu, tak žalobkyňa (i jej predchodcovia), ako aj žalované, vychádzajúc z údajov katastra, žili roky v

domnení, že je to tak. Žalobkyňa mala za to, že jej predchodcovia tento prístup cez pozemok žalovaných
využívali dlhé roky v dobrej viere, že im toto právo patrí, žalované sa naopak v spore bránili tým,
že pôvodní žalobcovia (1. Y. X. a 2. Y. X.) prechodom a prejazdom po ich pozemku poškodzujú ich
vlastnícke práva, domáhali sa, aby žalobcovia svojvoľne nezasahovali do ich súkromného majetku.
V priebehu celého konania žalované nárok žalobkyne spočívajúci v práve prechodu a prejazdu cez

pozemok žalovaných zásadne popierali, boli proti tomu, aby žalobkyňa používala ich parc. č. 2128/2
s odôvodnením, že má k dispozícii iné prístupové cesty k svojmu pozemku. Žalované pozemok v
časti, ktorou mala cezeň prechádzať prístupová cesta k pozemku žalobkyne považovali za svoj, a to aj
napriek tomu, že mali svoj pozemok oplotený, pričom sporná časť prístupovej cesty mala viesť zvonku,poza plot. V danej veci považoval tiež súd prvej inštancie za dôvodné nariadiť predbežné opatrenie
uznesením č. k. 36C/141/2009-46 zo dňa 7.9.2009, ktorým bolo žalovaným 1. až 3. uložené až do
právoplatného rozhodnutia veci, zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili žalobcom či tretím

osobám prechádzať po prístupovej ceste nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 2128/2 na LV č. XXX
pre kat. úz. D., keď mal za preukázané, že žalobcom bolo žalovanými opakovane bránené po tejto
prístupovej ceste prechádzať. Žalované považovali nariadené predbežné opatrenie za nezákonné,
opakovane v konaní požadovali jeho zrušenie, pričom súd návrh na zrušenie nariadeného predbežného
opatreniauznesenímč.k.36C/141/2009-249zodňa3.11.2011zamietol,ktoréuzneseniebolopotvrdené

uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/39/2012-301 zo dňa 14.2.2012, ktorý mal rovnako za
osvedčené,žežalovanésažalobcomsnažilizamedziťvprejazdepoprístupovejceste.Právoprechodua
prejazdužalobkynepolesnejprístupovejcestevedúcejpopredoploteniepozemkužalovaných,boloteda
medzi stranami po celý čas súdneho konania sporné. Avšak v dôsledku opravy chyby v katastrálnom
operáte v konaní vedenom na Okresnom úrade Trnava pod sp. zn. X 87/2017, ktorým sa opravil zákres v
katastrálnejmape,čímsazosúladilsostavomvteréne,jezrejmé,žeprístupovácestavedúcakpozemku

žalobkyne v skutočnosti nezasahuje do pozemku žalovaných, vedie popred ich pozemok parcelou vo
vlastníctve SR - Lesy SR š. p. V danom prípade teda obe strany sporu boli v skutkovom omyle, ohľadom
vlastníctva pozemku pod spornou časťou prístupovej lesnej cesty, čo sa odstránilo až vďaka aktivite
žalobkyne a oprave chyby v katastri.

30. S prihliadnutím na popísané okolnosti daného prípadu, odvolací súd je toho názoru, že na tieto
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa je dôvodné výnimočne prihliadnuť. Rozhodujúce boli
okolnosti, ktoré žalobkyňu viedli k uplatneniu nároku na súde, ako aj postoj oboch strán v konaní, podiel
oboch strán na vzniku a priebehu tohto sporu, ako aj jeho výsledok, na základe ktorého žalobkyňa
nedosiahla určenie vecného bremena na pozemku žalovaných a žalované nedosiahli obmedzenie

žalobkyne v práve prechodu cez prístupovú cestu, nakoľko sa ukázalo, že prístupová cesta neleží na
ich pozemku ale na pozemku vo vlastníctve SR. Za daných okolností odvolací súd bol toho názoru, že
priznanie náhrady trov konania žalovaným, ktoré si prostredníctvom advokáta náhradu trov uplatnili, by
bolo neprimerane tvrdou a nespravodlivou aplikáciou zákona a na odstránenie resp. zmiernenie tejto
tvrdosti je potom nevyhnutné aplikovať cit. ust. § 257 CSP a výnimočne pre existenciu dôvodov hodných

osobitného zreteľa popísaných vyššie, žalovaným náhradu trov konania nepriznať.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).