Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707214357
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6707214357.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v
obchodno-právnej veci žalobcu JURKO 3 s.r.o. Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7, 811 02 Bratislava,
IČO: 35 965 983, zast. advokátom JUDr. Roman Bušo, so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava proti
žalovanému Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce, IČO: 31 577
920, zast. advokátom JUDr. Milošom Barbušom, AK Štúrova 13, P.O.BOX 154, 810 00 Bratislava o
zaplatenie 177.622,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen, č.k. 16Cb/36/2008 - 523, IČS: 6707214357 zo dňa 4. júna 2012 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 16Cb/36/2008 - 523, IČS: 6707214357 zo dňa 4. júna 2012
m e n í tak, že žalobu o zaplatenie sumy 94.620,09 Eur spolu s 9,4% úrokom z omeškania z tejto sumy
od 31.05.2007 do zaplatenia z a m i e t a.

II. Vo zvyšnej časti rozhodnutie okresného súdu p o t v r d z u j e.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú

pokutu vo výške 177.622,32 Eur s 9,43% úrokom z omeškania ročne od 31.05.2007 do zaplatenia s
tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodol tak potom, ako odvolací súd jeho v poradí prvé rozhodnutie pod č.k. 16Cb/36/2008 - 297
zo dňa 31. marca 2010, ktorým žalobu zamietol, zrušil uznesením č.k. 43Cob 171/2010 - 331 zo dňa
24. júna 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu
dôvodná. Žalobca si uplatnil žalobou právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej
povinnosti žalovaným, ktorý mu v roku 2004 nedodal ihličnaté drevo v objeme dohodnutom v Rámcovej
zmluve. Súd mal za preukázané, že žalovaný ako dodávateľ a právny predchodca žalobcu P.. A. D. - K.,
A. XXX, A. ako odberateľ uzavreli ako podnikatelia dňa 09.01.2003 Rámcovú zmluvu na dobu 5 rokov
do 31.12.2007, v ktorej sa žalovaný zaviazal dodávať žalobcovi ročne 14.000 m3 ihličnatého dreva.
Pre prípad nedodania požadovaného a zmluvne zabezpečeného množstva dreva podľa sortimentu

dohodli zmluvné strany v čl. 8 Rámcovej zmluvy na zabezpečenie záväzku platenie zmluvnej pokuty vo
výške 500,- Sk za každý nedodaný m3 ihličnatého dreva v stanovenej kvalite. Dňa 12.12.2003 zmluvné
strany uzavreli Dohodu k Rámcovej zmluve, kde sa vzájomne dohodli, že odberateľ nebude za rok
2003 uplatňovať zmluvnú pokutu a aj Dodatok, ktorým bolo dohodnuté právo žalobcu upravovať počasplatnosti Rámcovej zmluvy rozmery - čo sa týka dĺžky a hrúbky dohodnutých sortimentov. Dohoda a aj
Dodatok boli vo fotokópii pripojené k žalobe.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že ďalším Dodatkom č. 2 k Rámcovej zmluve zo dňa
03.12.2004, účinnosť ktorého nastala až od 01.01.2005, odberateľ a žalovaný zmenili od 01.01.2005
okrem iného objemy ročných dodávok ihličnatého dreva a s účinnosťou od 01.01.2005 zrušili článok
8 obsiahnutý v Rámcovej zmluve ohľadom zabezpečenia záväzku vyplývajúceho z rámcovej zmluvy
zmluvnou pokutou. Súd mal tak za preukázané, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo zrušené až od

01.01.2005 a pre rok 2004 zostalo dojednanie o zmluvnej pokute v čl. 8 Rámcovej zmluvy v platnosti.
Podľa tvrdenia žalobcu zostala dohoda o platení zmluvnej pokuty pre rok 2004 nezmenená, s ktorým
tvrdením žalovaný nesúhlasil.

5. Keďže žalovaný v roku 2004 namiesto v Rámcovej zmluve dohodnutého množstva 14.000 m3 drevnej
hmoty dodal právnemu predchodcovi žalobcu len 3.297,90 m3 tak, ako to vyplýva z faktúr vystavených

žalovaným, nedodané množstvo 10.702,10 m3 v roku 2004 sankcionoval žalobca zmluvnou pokutou
v dohodnutej výške 500,-Sk za m3 nedodaného ihličnatého dreva. Zmluvnú pokutu vyfakturoval právny
predchodca žalobcu faktúrou č. 00V07082 dňa 30.04.2007 so splatnosťou 30. mája 2007 v celkovej
výške 5.351.050,- Sk, čo po prepočte činí 177.622,31 Eur a jej úhrada je spolu s úrokom z omeškania
predmetom sporu.

6.PopodanížalobybolatátopohľadávkapostúpenázprávnehopredchodcužalobcuP..A.D.Zmluvouo
postúpenípohľadávkydňa10.12.2007vrátanepríslušenstvanažalobcu,čobolooznámenéžalovanému
listom zo dňa 10.12.2007.

7. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že Dodatkom č. 2 o dodávkach ihličnatého dreva
boli od 01.01.2005 dohodnuté podstatne menšie množstvá drevnej hmoty, ktoré zmeny boli navrhnuté
žalovaným s upozornením, že inak už žalobcovi nedodá žiadne drevo, pretože by taký postup, ako bol
dohodnutý predtým, mal pre neho likvidačné následky.

8. V roku 2005 dodal žalovaný žalobcovi ako odberateľovi len 1.383,77 m3 drevnej hmoty, čo znamená o
1.616,23 m3 menej ako bolo dohodnuté. V roku 2006 prestal žalovaný dodávať žalobcovi drevnú hmotu
úplne.

9. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu predložil súdu prvej inštancie dňa 11.03.2009 fotokópiu

Dohody zo dňa 03.12.2004, z ktorej súd zistil, že žalovaný a P.. A. D. - K. sa dohodli na tom, že
P.. A. D. nebude za rok 2004 uplatňovať zmluvnú pokutu za nedodané množstvo ihličnatého dreva v
Rámcovejzmluveododávkachihličnatéhodreva.ŽalobcavšakpravosťpodpisuP..A.D.natejtodohode
poprel. Originál tohto listinného dôkazu ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie zo strany žalovaného
predložený nebol. V konaní bol vypočutý svedok P.. A. D. dňa 13.05.2009, ktorý tvrdil, že žalovaný mu

predložil na podpis len jednu dohodu označenú ako Dodatok č. 2 k Rámcovej zmluve zo dňa 03.12.2004,
ktorú hneď nepodpísal, lebo sa chcel s jej obsahom oboznámiť a doplniť niektoré skutočnosti. Potvrdil,
že nesúhlasil s tým, aby v pôvodnom dodatku, znenie ktorého pripravoval žalovaný, bolo uvedené, že sa
vypúšťa čl. 8 pod názvom „Sankcie“ aj pre rok 2004 a doma vypracoval taký istý, s rovnakým znením a
dátumom, len do neho uviedol, že je platný až od 01.01.2005. Takto zmenený Dodatok podpísal a poslal

ho poštou žalovanému doporučene dňa 20.12.2004. Iný dodatok, okrem tohto, nepodpisoval. P.. A. D.
poprel v konaní pred súdom podpísanie Dohody zo dňa 03.12.2004 o neuplatňovaní zmluvnej pokuty
za rok 2004 a tvrdil, že podpis na nej nie je jeho. Žiadal preto predložiť originál.

10. Súdom bol vypočutý aj P.. A. A., ktorý uviedol, že Dodatok zo dňa 03.12.2004 o neúčtovaní zmluvnej

pokuty podpísal v decembri 2004 potom, ako sa na jeho obsahu dohodol s p. P.. D. za prítomnosti
právneho zástupcu žalovaného A.. C.. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo sa osobitne spisovala Dohoda
k Rámcovej zmluve o dodávke ihličnatého dreva s tým, že si odberateľ nebude za rok 2004 uplatňovať
pokutu za nedodané drevo dňa 03.12.2004 a prečo nebola táto klauzula súčasťou Dodatku č. 2 z toho
istého dátumu.

11. Právny zástupca žalovaného k tejto skutočnosti uviedol, že sa tak stalo z dôvodu, že P.. D. pozmenil
pôvodný návrh Dodatku, v ktorom sa vypúšťali sankcie čl. 8 a doplnil tam dátum od 01.05.2005, v
dôsledku čoho museli túto situáciu riešiť osobitnou dohodou na inom papieri.12. Súd mal v konaní za preukázané, že v čl. 8 Rámcovej zmluve o dodávke ihličnatého dreva bolo
obsiahnuté dojednanie strán o zmluvnej pokute v písomnej forme, že žalobca v konaní preukázal, že za

rok 2004 mu zo strany žalovaného nebolo dodané kontrahované množstvo objemu ihličnatého dreva a
že mu vzniklo právo na účtovanie zmluvnej pokuty. Žalobca popieral v konaní uzatvorenie akejkoľvek
inej dohody, ktorá by anulovala čl. 8 Rámcovej zmluvy zo dňa 09.01.2003 pred dátumom 01.01.2005.

13. S prihliadnutím na závery odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom rozhodnutí vykonal súd ďalšie

dokazovanie tým, že nariadil vo veci dňa 08.12.2010 znalecké dokazovanie z odboru Písmoznalectvo
- ručné písmo na posúdenie pravosti podpisu P.. A. D. na súkromnej listine - Dodatku k Rámcovej
zmluve zo dňa 03.12.2004. Znalec mal určiť, či podpis nachádzajúci sa na Dohode k Rámcovej zmluve o
dodávkach ihličnatého dreva zo dňa 03.12.2004 pod označením odberateľ je vlastnoručným podpisom
P.. A. D. -Slovlov. Úlohou súdu prvej inštancie bolo zistiť, či Dohoda zo dňa 03.12.2004 je platným
právnym úkonom a či ju právny predchodca žalobcu osobne podpísal, a teda či nejde o sfalšovanie

podpisu právneho predchodcu žalobcu na tejto listine.

14. Uznesením zo dňa 27.05.2011 súd ním pôvodne nariadené znalecké dokazovanie zrušil s poukazom
na stanovisko znalkyne z odboru Písmoznalectva Z.. M. H., z ktorého vyplýva, že predložená fotokópia
Dohody zo dňa 03.12.2004 na znaleckú expertízu nestačí, pretože je nekvalitná. Podpisy na nej

sú nečitateľné, a teda z hľadiska písmoznaleckého nespracovateľné. Následne súd oslovil ďalších
znalcov, avšak ani títo neboli schopní súdom požadovaný znalecký posudok vypracovať, čo vyplýva
z ich písomných stanovísk doručených súdu, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Žalovaný ani
na opakované výzvy súdu nebol schopný predložiť a ani zabezpečiť originál spornej Dohody zo dňa
03.12.2004 k Rámcovej zmluve, preto súd aj z tohto dôvodu znalecké dokazovanie zrušil.

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom pravosti
podpisu P.. A. D. na Dohode zo dňa 03.12.2004, ktorou by bol býval zrušený čl. 8 Rámcovej zmluvy o
neúčtovaní zmluvnej pokuty aj pre rok 2004.

16. Po vykonanom dokazovaní, doplnenom v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v
Banskej Bystrici posúdil súd Rámcovú zmluvu za platne uzavretú a námietky zo strany žalovaného
ohľadom jej neplatnosti ako účelové. Platnosť uzavretej Rámcovej zmluvy zo dňa 09.01.2003 v odpore
a ani v priebehu prvostupňového konania žalovaný nenamietal. Túto námietku vzniesol až potom, ako
nevedel súdu predložiť originál Dohody zo dňa 03.12.2004, a tým preukázať jej platnosť ohľadom

neuplatňovania si zmluvných sankcií podľa čl. 8 Rámcovej zmluvy.

17. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na tvrdenia žalovaného o tom, že štvrťročné zmluvy o dodávkach
drevenej hmoty neboli uzatvárané, pretože podľa názoru súdu sa uzatvárali na základe čl. 6 platnej
Rámcovej zmluvy, v ktorých si zmluvné strany konkrétne určovali ceny sortimentov a ich objem pre

príslušný štvrťrok. Už zo samotného názvu zmluvy „Rámcová“ sa predpokladá, že niektoré plnenia môžu
byť bližšie špecifikované zmluvami tak, ako to bolo aj v tomto prípade. Neprihliadol ani na tvrdenie
žalovaného, že Rámcová zmluva nebola uzavretá dňa 09.01.2003, ale až po dátume 15.02.2004, keď
bol z funkcie riaditeľa odštepného závodu E. odvolaný P.. Z. D., príbuzný právneho predchodcu žalobcu
a ani na tú skutočnosť, že taká prax u žalovaného, že by sa uzatvárali zmluvy na dlhšie obdobie, a to

na 5-ročné, nebola zaužívaná, pretože tieto tvrdenia na posúdenie platnosti Rámcovej zmluvy nemajú
podstatnejší vplyv.

18. Žalovaný v konaní nepreukázal ani to jeho tvrdenie, že je Rámcová zmluva simulovaným právnym
úkonom a vzhľadom k tomu, že Rámcovú zmluvu a v nej dojednanú zmluvnú pokutu v čl. 8 posúdil ako

platnú, zaviazal žalovaného na jej zaplatenie v súlade s § 300 a nasl. Obch.zák. a § 544 a nasl. OZ
vrátane úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v súlade s § 369 ods.1 Obch.zák.

19. V poradí s druhým rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu
odvolanie. V odvolaní namietal najmä tú skutočnosť, že rozhodnutie nie je riadne odôvodnené tak, ako

to predpokladá § 157 O.s.p., pričom sa súd prvej inštancie vôbec argumentačne nevysporiadal s jeho
tvrdeniami a ani s judikatúrou, na ktorú v súvislosti so svojimi tvrdeniami poukázal, preto táto skutočnosť
spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko toto je viac ako nepresvedčivé.20. Súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťami, ktoré vyplývajú z podania žalovaného zo dňa
25.05.2012, a to otázkou posúdenia platnosti Rámcovej zmluvy, pravdivosť ktorej vrátane Dodatku zo
dňa 12.12.2003 žalovaný poprel, keď tvrdil, že ide o absolútnu neplatnosť právnych úkonov. Súd prvej

inštancie mal prihliadnuť pri skúmaní ich platnosti k okolnostiam, za ktorých boli uzatvorené, k obchodnej
praxi, ktorú mali zmluvné strany pred uzatvorením tejto zmluvy a Dodatku k nej zaužívanú a na ich
správanie sa po uzatvorení týchto zmlúv, ako aj na tvrdenie žalovaného, že Rámcová zmluva nemohla
byť uzatvorená dňa 09.01.2003 a Dodatok k nej v decembri 2003, pretože v roku 2003, ako aj v 1.
štvrťroku 2004 boli uzatvorené štvrťročné kúpne zmluvy, v ktorých nie je žiadna zmienka o tom, že

tieto zmluvy boli uzatvorené na základe Rámcovej zmluvy. V Rámcovej zmluve sa nikde nehovorí o
tom, že majú byť uzatvárané štvrťročné kúpne zmluvy, pričom zmluvné strany obchodovali pokiaľ ide o
predaj drevnej hmoty už od roku 1998 až do 1. štvrťroku 2004 tak, že vždy uzatvárali štvrťročné kúpne
zmluvy, ktoré boli riadne označené a očíslované. Zoznam týchto zmlúv od roku 1998 žalovaný predložil
súdu a čísla zmlúv sú uvedené na všetkých dodacích listoch a faktúrach vystavených žalovaným. Na
dokladoch, ktoré predložil žalobca, t. j. faktúrach za 1. štvrťrok 2004 je uvedené číslo zmluvy 7/2004 zo

dňa 02.01.2004, ktorá bola uzatvorená na 1. štvrťrok 2004.

21. V Rámcovej zmluve bolo dohodnuté, že plnenie sortimentov bude uskutočnené pravidelne počas
celého kalendárneho roka podľa požiadaviek odberateľa, pričom od roku 1998 do 1. štvrťroka 2004
nebola zo strany právneho predchodcu žalobcu vznesená žiadna požiadavka na dodávku sortimentov

v zmysle dohody obsiahnutej v Rámcovej zmluve. V Rámcovej zmluve nie je o takejto dohode žiadna
zmienka, ako ani o tom, že by mal odberateľ bližšie špecifikovať objemy dodávok na ten - ktorý štvrťrok
kalendárneho roka. Prvýkrát sa požiadavka na dodávku sortimentu a objemov drevnej hmoty objavila
až v marci 2004, t.j. po 1. štvrťroku 2004 a takéto objednávky boli vyhotovené len tri za tri štvrťroky roku
2004, a to dňa 15.03., 30.07. a 09.09.2004. Obchodná prax, ktorá je upravená v Rámcovej zmluve sa

tak začala uplatňovať až v marci 2004.

22. Pokiaľ ide o dohodu o zmluvnej pokute obsiahnutú v čl. 8 Rámcovej zmluvy uviedol, že v Dodatku
k Rámcovej zmluve zo dňa 12.12.2003 si zmluvné strany dojednali, že odberateľ nebude uplatňovať
zmluvnú pokutu za nedodané množstvo ihličnatého dreva za rok 2003, pričom vo všetkých štvrťročných

zmluvách za rok 2003 je výslovne uvedené, že sa zmluvná pokuta na ten - ktorý štvrťrok v roku 2003
nedojednáva, čo vyplýva aj z kúpno-predajných zmlúv č. X/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XXX/XXXX a
XXX/XXXX. Bolo by nelogické, aby sa Dodatok k Rámcovej zmluve robil až v decembri 2003, keď vo
všetkých kúpnych zmluvách za rok 2003 je výslovne uvedené, že sa zmluvná pokuta na ten - ktorý
štvrťrok roku 2003 nedojednáva. Ak bola Rámcová zmluva uzatvorená v januári 2003 a na základe nej

mali byť uzatvorené dielčie kúpne zmluvy, čo nie je podľa žalovaného pravda, bolo by nelogické, aby
v decembri 2003 bola uzatvorená vo forme Dodatku dohoda, v zmysle ktorej nebude odberateľ za rok
2003 uplatňovať zmluvnú pokutu. Ide tak o zjavný rozpor, ktorý nasvedčuje tomu, že Rámcová zmluva,
ani samotná dohoda vo forme Dodatku k Rámcovej zmluve nemohli byť uzatvorené v roku 2003, pretože
v tom čase už boli riadne uzatvorené štvrťročné kúpne zmluvy, ktoré obsahovali všetky náležitosti kúpnej

zmluvy, ako aj dohodu o tom, že sa žiadna zmluvná sankcia nedojednáva.

23. Takýto rozpor si potom žalovaný vysvetľuje len tým, že Rámcová zmluva, ako aj jej Dodatok boli
antidatované. Žalovaný preto tvrdil, že Rámcová zmluva a jej Dodatok neboli uzatvorené v januári 2003 a
v decembri 2003, ale až vo februári alebo v marci 2004. V tomto období už bola právnemu predchodcovi

žalobcu zrejmá tá skutočnosť, že vo februári 2004 bol P.. Z. D. odvolaný z funkcie riaditeľa odštepného
závodu žalovaného, ktorý bol príbuzným právneho predchodcu žalobcu.

24. K okolnostiam uzatvorenia Rámcovej zmluvy žalovaný ďalej uviedol, že uzatváranie zmluvy na päť
rokov nezodpovedalo obchodnej praxi žalovaného a ani obchodnej praxi zavedenej medzi zmluvnými

stranami, pretože s každým odberateľom drevnej hmoty sa uzatvárali kúpne zmluvy len na - ten ktorý
štvrťrok, pretože dopredu nebolo možné určiť, koľko drevnej hmoty sa vyťaží.

25. Žalovaný tiež poukázal na ďalšiu dôležitú skutočnosť, a to dohodnutý objem drevnej hmoty, ktorý
bol 4 až 5-násobne vyšší, než boli bežné a obvyklé objemy v obchodnej praxi zavedenej zmluvnými

stranami do roku 2003, preto považoval tento postup za neobvyklý. Poukázal tiež na Dodatok č.2 zo
dňa 03.12.2004, ktorým sa dohodli dodávky drevnej hmoty na rok 2005 tak, že sa nanovo stanovoval
sortiment a objem drevnej hmoty a výslovne bolo dohodnuté, že čl. 8 pod názvom Sankcie sa vypúšťa.
Obchodná prax medzi zmluvnými stranami sa pre rok 2005 opäť dostala do tých istých koľají ako to bolopred 1. štvrťrokom 2004, pričom sa nedojednávali žiadne zmluvné pokuty, objem drevnej hmoty bol v
tom istom rozpätí ako do 1. štvrťroku 2004 a zúžil sa aj sortiment drevnej hmoty. Zotrval preto na svojom
právnom názore, že v prejednávanej veci sa jedná ohľadom Rámcovej zmluvy o absolútne neplatný

právny úkon podľa § 39 OZ, a to z dôvodu obchádzania zákona, pretože táto zmluva bola uzatvorená
v iný deň, než aký je v nej uvedený.

26. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Ústí nad Labem sp.zn. 10Co 354/2002,
ako aj na rozsudok NS ČR sp.zn. 20 Cdo 505/2002 na rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo 1993/2003. Podľa

jeho názoru ide aj o simulovaný právny úkon pre nedostatok vážnosti vôle podľa § 37 Občianskeho
zákonníka.

27. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy jednotlivo z hľadiska ich
hodnovernosti a pravdivosti a ani vo vzájomných súvislostiach. Nevyhodnotil, ktoré z dôkazov považoval
z hľadiska pravdivosti za relevantné a ktoré nie. Obmedzil sa len na konštatovanie účelovosti tvrdení

zo strany žalovaného bez akejkoľvek právnej alebo skutkovej úvahy, ktorou by bol tvrdenia žalovaného
spochybnil.

28. Pokiaľ ide o výklad obsahu dohody o cene v čl. 6 Rámcovej zmluvy žalovaný poukázal na tú
skutočnosť, že cena je upravená tak, že v prípade, ak nedôjde k dohode o cene za požadovanú drevnú

hmotu, tak za túto právne relevantnú skutočnosť, na základe ktorej nedôjde k naplneniu dodávateľsko-
odberateľského vzťahu bude zodpovedať dodávateľ - žalovaný. Pokiaľ nedôjde k dohode o cene,
nevznikne kúpna zmluva, pretože táto je jej podstatnou obsahovou náležitosťou. Kúpna zmluva sa
v prejednávanej veci riadi ust. § 409 Obch.zák. a nasl. a v prípade, že chýba jedna z podstatných
náležitostí kúpnej zmluvy, k jej uzatvoreniu nedôjde.

29. Pokiaľ ide o zmluvnú sankciu, táto je dohodnutá v čl. 8 Rámcovej zmluvy a pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti na strane dodávateľa sú dojednané dve zmluvné pokuty. Jedna pre
prípad nedodania požadovaného a zmluvne zabezpečeného dohodnutého dreva a druhá pre prípad
nedodržania podmienok dohodnutých v čl. 6 tejto zmluvy - cenový konsenzus. Zmluvná sankcia

pre prípad nedodania požadovaného a zmluvne zabezpečeného dohodnutého dreva z uvedených
sortimentov bola dohodnutá vo výške 500,-Sk za každý nedodaný m3 drevnej hmoty a zodpovednosť za
porušenie tejto povinnosti spočívala na dodávateľovi v tom prípade, ak nedodá zmluvne zabezpečený a
dohodnutý sortiment dreva podľa požiadaviek odberateľa. Žalobca zaslal žalovanému objednávky dňa
15.03.2004, 30.07.2004 a 09.09.2004, pričom na základe týchto objednávok neboli uzatvorené žiadne

kúpne zmluvy, teda nebola splnená druhá z podmienok pre uplatňovanie zmluvnej pokuty, a to zmluvné
zabezpečenie dohodnutého dreva podľa požadovaného sortimentu.

30. Keďže kúpna zmluva je podľa Rámcovej zmluvy dohodnutá až vtedy, ak je uzatvorená dohoda
o cene, k uzavretiu ktorej nedošlo, nemohla byť uzatvorená ani žiadna zmluva, na základe ktorej

bola zabezpečená dodávka dohodnutého dreva podľa požadovaného sortimentu. Preto, ak kúpna
zmluva uzatvorená nie je, tak povinnosť platiť zmluvnú pokutu nevzniká. Neboli tak splnené dohodnuté
predpoklady pre uplatňovanie zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho nie je zmluvná pokuta žalobcom
uplatnená oprávnene a žalobca nemá na jej zaplatenie právny nárok.

31. Z textu dohody, obsiahnutej v čl. 6 Rámcovej zmluvy ohľadom zmluvnej pokuty dojednanej pre
prípad, keď nedôjde k zmluvnému konsenzu, ktorý sa týka ceny za drevnú hmotu nie je podľa názoru
žalovaného zrejmé, aká zmluvná pokuta sa konkrétne dojednala, preto dojednanie, v zmysle ktorého je
zmluvná pokuta viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti spočívajúcej v tom, že dodávateľ nesúhlasil
s cenou navrhovanou odberateľom (cenový konsenzus) je v rozpore s ust. § 39 OZ. Ide tak v tomto

prípade o dojednanie, ktoré je v rozpore s účelom zákona, a preto je neplatné. Ak nie je zmluvná pokuta
dohodnutá pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ale je dohodnutá pre prípad výkonu práva, ide o
neplatné dojednanie pre rozpor s účelom zákona podľa § 39 OZ. V tejto súvislosti poukázal žalovaný
na viaceré rozhodnutia NS ČR, ako aj Ústavného súdu ČR (čl. spisu 545).

32. V odvolaní poukázal aj na absolútnu neplatnosť Dodatku zo dňa 03.12.2004 uzavretého k Rámcovej
zmluve, ktorú musí súd skúmať vždy z úradnej povinnosti. V prípade, ak dôjde k popretiu pravosti
súkromnej listiny tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je dôkazné bremeno na tom účastníkovi,
ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne dôsledky. Aj keď súd prvejinštancie na posúdenie pravosti podpisu P.. A. D. na súkromnej listine - Dodatku k Rámcovej zmluve zo
dňa 03.12.2004 nariadil znalecké dokazovanie, uznesením zo dňa 27.05.2011 toto zrušil s poukazom
na stanovisko znalkyne z odboru Písmoznalectva Z.. M. H., z ktorého vyplýva, že by sa mali skúmať

výlučne originály podpisov, pričom v ojedinelých prípadoch je možné vykonať znaleckú expertízu aj
z kvalitnej fotokópie. Vzhľadom k tomu, že predložená fotokópia je nečitateľná, a preto nekvalitná,
je z hľadiska písmoznaleckého nespracovateľná. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by listina, ktorá má
byť predmetom znaleckého dokazovania musela byť predložená len v origináli a v tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 32 Odo 964/2003, ako aj na rozhodnutie publikované v ZSP

č. 59/2008, z ktorých vyplýva, že aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom
predpokladaným spôsobom, preto zotrval na svojom stanovisku, že nevykonaným dokazovaním nebola
preukázaná ani popretá pravosť alebo nepravosť podpisu P.. A. D. na Dodatku k Rámcovej zmluve. V
konaní tak nebola vyriešená otázka, či podpis na Dodatku k Rámcovej zmluve je podpisom P.. A. D.,
preto mal súd prvej inštancie vykonať dokazovanie dôkaznými prostriedkami, ktoré žalovaný navrhoval.
Takýmito dôkaznými prostriedkami sú skutočnosti súvisiace s obchodnou praxou, ktorú medzi sebou

zmluvné strany pred uzavretím Dodatku zaviedli, skutočnosti, ktoré súvisia s uzavretím Dodatku, ako aj
s následným správaním sa zmluvných strán.

33. Pokiaľ ide o originál Dohody zo dňa 03.12.2004 žalovaný uviedol, že táto bola viackrát dohľadávaná
vo vojenskom archíve, pretože jej originál bol 13.03.2009 odcudzený jeho právnemu zástupcovi spolu

s motorovým vozidlom, v ktorom sa celý spisový materiál nachádzal. O týchto skutočnostiach bol súd
informovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18.05.2010.

34. V odvolaní namietal aj to, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení neuviedol, prečo zamietol
návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného a prečo považoval navrhnuté dôkazy za

neopodstatnené pre rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie vo svojom popise skutkového
stavu hodnotil výpoveď P.. A. A. ako výpoveď svedka ku skutočnostiam, ktoré sa týkali výkonu
funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým bol v čase, keď podpisoval Dohodu s právnym
predchodcom žalobcu. Súd prvej inštancie nevyhodnotil, prečo je jeho výpoveď nevierohodná a
nevysporiadal sa ani s námietkou žalovaného k zneniu zápisnice z pojednávania zo dňa 14.05.2012,

ktorá bola doručená právnemu zástupcovi žalovaného elektronickou poštou dňa 16.05.2012, z ktorej
sa dozvedel, že na pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy tvoriace spis, a to č. 1-494 a spis
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7C/104/2005, pričom na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.05.2012
neboli účastníci oboznámení zo spisu s ničím a ani sa nič neprotokolovalo. Preto právny zástupca
nemohol vzniesť ani priamo na pojednávaní námietku k zneniu zápisnice o pojednávaní. V tejto

súvislosti poukázal na rozhodnutie IV. ÚS SR 283/2000. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol napadnutý
rozsudok, ktorý je nesprávny zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

35. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.07.2012, v
ktorom uviedol, že námietka právneho zástupcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdom prvej

inštancie nie je opodstatnená. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so skutkovým,
ako aj s právnym hodnotením stavu zisteného dokazovaním, pričom sa riadil právnym názorom
Krajského súdu v Banskej Bystrici vysloveným v jeho rozhodnutí zo dňa 24.06.2010. Pravosť podpisu na
Dodatku, podľa ktorého mal žalobca upustiť od účtovania zmluvnej pokuty, právny predchodca žalobcu
spochybnil rovnako, ako aj jeho fotokópiu, keďže jeho originál žalovaný vôbec nepredložil.

36. K popretiu pravdivosti a údajnej absolútnej neplatnosti Rámcovej zmluvy uviedol, že jej uzatvorenie
dňa 09.01.2003 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nepredstavovalo od začiatku
súdneho sporu žiadnu spornú skutočnosť, čo potvrdil aj právny zástupca žalovaného jednak v odpore
proti platobnému rozkazu dňa 25.07.2012, ako aj v záverečnej reči na pojednávaní dňa 10.03.2010 a

táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý si osvojil tieto skutkové zistenia a mal
za preukázané, že k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy skutočne došlo.

37. K popretiu platnosti Rámcovej zmluvy zo strany žalovaného došlo až po takmer štyroch rokoch
od začatia súdneho konania v čase, kedy žalovaný nebol schopný predložiť ani zabezpečiť originál

sporného dodatku za účelom posúdenia pravosti podpisu právneho predchodcu žalobcu, preto žalobca
považuje tvrdenia žalovaného v odvolaní za nepodložené, účelové a vykonštruované. Podľa judikátu
NS ČR sp.zn. 22Cdo 752/1999 môže súd ex offo skúmať absolútnu neplatnosť právneho úkonu len v
tom prípade, že vyjdú v konaní najavo také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že Rámcová zmluvanebola uzatvorená dňa 09.01.2003 alebo že by bola neplatná. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to,
že sa v Rámcovej zmluve neuvádza povinnosť uzatvárať štvrťročné kúpne zmluvy a že v žiadnych
dokladoch sa nehovorí o existencii Rámcovej zmluvy, pretože tieto skutočnosti sú obsiahnuté v čl. 6

Rámcovej zmluvy, v ktorom sa uvádza, že cena bude stanovená každý štvrťrok na základe trhových
cien smrekovca v regióne dodávateľa. Pomenovanie „Rámcová zmluva“ nie je samoúčelné a presne
vystihuje skutočnosť, že niektoré podrobnosti týkajúce sa jej obsahu možno upraviť aj v tzv. čiastkových
štvrťročných zmluvách, ktoré však nemajú vplyv na platnosť samotnej Rámcovej zmluvy.

38. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného v odvolaní, ktorým sa snažil spochybniť právny nárok na
uplatnenie zmluvnej pokuty z dôvodu neuzavretých štvrťročných zmlúv, pretože podľa čl. 8 Rámcovej
zmluvy bola pre prípad nedodania požadovaného a zmluvne zabezpečeného dohodnutého dreva z
uvedených sortimentov dohodnutá zmluvná pokuta, na zaplatenie ktorej sa dodávateľ zaviazal. Zmluvná
pokuta bola uzavretá v písomnej forme, dohoda o nej bola obsiahnutá v Rámcovej zmluve o dodávkach
ihličnatého dreva, preto ide o dojednanie platné. Množstvo a sortiment drevnej hmoty sa uvádza priamo

v čl. 5 Rámcovej zmluvy v celkovom objeme 14.000 m3, preto uplatnenie zmluvnej pokuty možno
realizovať pri nedodaní takto zazmluvnenej drevnej hmoty bez ohľadu na to, či sa uzatvárali alebo
neuzatvárali štvrťročné zmluvy. V prípade, ak by sa dodávateľ aj rozhodol uzavrieť s odberateľom v roku
2004 jednotlivé štvrťročné zmluvy, mal by potom pravdepodobne záujem na dodaní dreva odberateľovi.
V opačnom prípade by bolo dojednanie o zmluvnej pokute v Rámcovej zmluve nezmyselné a nesplnilo

by účel ochrany pred porušením zmluvnej povinnosti zo strany dodávateľa. Interpretácia, ktorou rozlišuje
právny zástupca žalovaného medzi nedodaním drevnej hmoty podľa požiadaviek odberateľa a medzi
nedodaním zmluvne zabezpečeného dohodnutého dreva dodávateľom predstavuje skreslený a účelový
výklad čl. 8 Rámcovej zmluvy, ktorá vo svojom znení výslovne ani neurčuje výklad týchto pojmov. Z
hľadiska gramatického a logického výkladu čl. 8 Rámcovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že právo na

uplatňovanie zmluvnej pokuty nie je podmienené ani uzatvorením kúpnej zmluvy a ani inej zmluvy.

39. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného obsiahnuté v odvolaní ohľadom posudzovania pravosti podpisu P..
D. na spornej Dohode žalobca uviedol, že prvostupňový súd sa riadil právnym názorom odvolacieho
súdu, preto nariadil vo veci dňa 08.12.2010 znalecké dokazovanie z odboru Písmoznalectvo - ručné

písmo. Keďže však zo stanoviska samotnej znalkyne vyplynulo, že predložená fotokópia Dohody zo
dňa 03.12.2004 na znaleckú expertízu nestačí, pretože je nekvalitná a z hľadiska písmoznaleckého
nespracovateľná a žalovaný ani na opakované výzvy súdu nebol schopný predložiť a ani zabezpečiť
originál spornej Dohody k zmluve napriek tomu, že na pojednávaniach vždy vyslovil prísľub, že týmto
originálom disponuje a že ho súdu predloží, bolo dôkazné bremeno ohľadom pravosti listiny na

žalovanom, ktorý neposkytnutím dostatočnej súčinnosti pri predložení originálu listiny zmaril priebeh
a účel znaleckého dokazovania a navyše ani neuniesol dôkazné bremeno preukázania pravosti
predmetnej listiny. Preto jeho námietky, že nebolo vykonané znalecké dokazovanie nemajú žiadne
opodstatnenie.

40. K argumentácii žalovaného o tom, že podľa § 266 ods.3 Obch.zák. neprihliadol súd na všetky
okolnosti súvisiace s prejavom vôle vrátane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi
sebou zaviedli, ako aj následného správania strán žalobca uviedol, že je nepochybné, že zaužívanou
praxou v obchodnom styku medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bolo uplatňovanie
Rámcovej zmluvy, pretože inak by nemalo pre dodávateľa význam uzatvárať ďalší Dodatok k zmluve

účinný od 01.01.2005, ktorého autenticitu nespochybňovala ani jedna zo strán sporu. Súd prvej inštancie
sa náležite vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku s charakterom štvrťročných zmlúv, ktoré sa podľa
jeho názoru skutočne uzatvárali na základe platne uzavretej Rámcovej zmluvy.

41. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného v odvolaní, že by sa súd prvej inštancie nebol dostatočne

vysporiadal so skutočnosťami, ktoré žalovaný v konaní pred okresným súdom namietal a ktoré sú
obsiahnuté v jeho podaní zo dňa 25.05.2012, ako ani s ďalšími tvrdeniami o procesnom pochybení
súdu, pretože právny zástupca žalovaného bol osobne prítomný dňa 14.05.2012 na pojednávaní, na
ktorom uznesením vyhlásil súd prvej inštancie dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie za
účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie rozhodol aj o návrhoch právneho

zástupcu žalovaného, ktoré vzniesol na tomto pojednávaní ohľadom doplnenia dokazovania výsluchom
svedka P.. A., ktorý už bol v konaní vypočutý a predložením listinných dôkazov súdu v podobe prehľadu
uzatvorených štvrťročných zmlúv od roku 1998, pretože tieto nesúviseli s preukázaním skutkových
zistení v prejednávanej veci. Konanie o nároku žalobcu prebieha na okresnom súde už od roku 2008,pretoprávnyzástupcamaldostatokčasuajpriestorunapredloženieakýchkoľvekrelevantnýchlistinných
dôkazov a návrhov na vykonanie dokazovania. Napriek tomu nebol schopný zabezpečiť a dodať súdu
originál spornej Dohody pre účely posúdenia pravosti podpisu P.. D..

42. Z vyššie uvedených dôvodov považoval žalobca dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 500,-Sk za
každý nedodaný m3 drevnej hmoty v Rámcovej zmluve za platné, pretože v konaní bolo preukázané,
že takéto dojednanie bolo zrušené až od 01.01.2005, pričom pre rok 2004 zostalo dojednanie čl. 8 v
Rámcovej zmluve v platnosti. Keďže žalovaný dodal v roku 2004 o 10.702 m3 dreva menej než sa

zaviazal, má žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v takej výške, v akej súd prvej inštancie
žalovaného na jej zaplatenie zaviazal. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť v plnom rozsahu, pretože odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

43. O odvolaní žalovaného rozhodol odvolací súd rozsudkom č.k. 43Cob/166/2012 dňa 31.10.2012 tak,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil s tým, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd

prvého stupňa.

44. S rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/166/2012 zo dňa 31.10.2012 v znení
opravného uznesenia zo dňa 21.11.2012 sa neuspokojil žalovaný a podal na Najvyšší súd Slovenskej
republiky v poradí prvé dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

sp.zn. 4 Obdo/7/2013 zo dňa 31.03.2014 tak, že dovolanie žalovaného odmietol. Žalobcovi náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal.

45. Následne podal žalovaný na Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť, a to z dôvodu,
že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/166/2012 zo dňa 31.10.2012, ako

aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo/7/2013 zo dňa 31.03.2014 bolo
porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, právo
na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky, právo na vyjadrenie
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

o ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol Nálezom III. ÚS 430/2014-102 zo dňa 17.02.2015
tak, že základné právo žalovaného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a
právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd bolo rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/166/2012 z 31.10.2012, ako aj
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo/7/2013 zo dňa 31.03.2014 porušené,

preto obe vyššie uvedené rozhodnutia zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie
konanie.

46. V nadväznosti na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 430/2014-102 zo
dňa 17.02.2015 rozhodol odvolací súd o odvolaní žalovaného proti uzneseniu okresného súdu zo

dňa 11.01.2013, č.k. 16Cb/36/2008-679, ktorým rozhodol o trovách konania tak, že ho v napadnutej
časti uznesením č.k. 43Cob/368/2014-765 zo dňa 09.04.2015 zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

47.OdvolacísúdnáslednepostupovalvintenciáchuvedenéhoNálezuÚstavnéhosúduSRapodoplnení

listinných dôkazov z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica a Štatistického úradu SR,
z ktorých zisťoval, či v čase uzavretia Rámcovej zmluvy dňa 09.01.2003 odštepný závod žalovaného
Kežmarok existoval a aké mal pridelené a zapísané identifikačné číslo, dospel po oboznámení sa s
nimi k záveru, že nie je potrebné zopakovať dokazovanie vykonané okresným súdom a rozhodnutím
č.k. 43Cob/94/2015-817 zo dňa 12.08.2015 rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania tak, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 16Cb/36/2008 - 523, IČS: 6707214357 zo dňa 4. júna 2012 ako vo
výroku vecne správne potvrdil s tým, že o náhrade trov odvolacieho konania mal rozhodnúť súd prvého
stupňa.

48. S rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/94/2015-817 zo dňa 12.08.2015

sa neuspokojil žalovaný a podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky v poradí druhé dovolanie, o
ktorom rozhodol Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 4 Obdo 29/2016 a 4Obdo
15/2017 zo dňa 31. marca 2017 tak, že rozhodnutie odvolacieho súdu č.k. 43Cob/94/2015-817 zo dňa
12.08.2015, ako aj rozhodnutie č.k. 43Cob 11/2016-929 zo dňa 28.01.2016 o trovách konania, ktorýmodvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,
že neprejednaním veci za účasti strán sporu potom, ako odvolací súd doplnil dokazovanie o listiny z
verejných registrov, pričom stranám sporu neumožnil vyjadriť sa k novým dôkazom odňal stranám sporu

právo na spravodlivý proces.

49. V nadväznosti na zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu musel zrušiť odvolací súd v poradí druhé
rozhodnutie okresného súdu Zvolen o trovách konania č.k. 16Cb 36/2008-895 zo dňa 24.11.2015, a to
rozhodnutím č.k. 43Cob 83/2017- zo dňa 24. augusta 2017 ako predčasne vydané.

50. Odvolací súd následne doručil žalovanému vyjadrenia žalobcu a obom stranám sporu fotokópie listín
založených na č. l. 772 až 813 a oznámil im, že nimi vykoná dokazovanie na pojednávaní, ktoré nariadil
na deň 23.08.2017 a ktoré na žiadosť žalobcu odročil na termín 19.10.2017.

51. Dňa 18.08.2017 bolo odvolaciemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.08.2017,

ktorý sa v čl. 1 vyjadroval k Rámcovej zmluve z pohľadu skutkových zistení, ako aj jej právneho
posúdenia.Žalovanýzopakoval,ževodvolaní,aleajvdovolaniachnamietalskutkovézáveryobsiahnuté
v rozhodnutiach odvolacieho súdu, na ktoré porovnaním právneho zdôvodnenia Rámcovej zmluvy
odvolacím súdom poukázal. Nesúhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu, že by cenu určoval podľa
cenníka dodávateľ a že by na takto určenú cenu nemal vplyv odberateľ a ani s tým, že nesúhlas s

cenou zo strany odberateľa by bol riešený až za predpokladu, že by dodávateľ prejavil vôľu záväzok z
Rámcovej zmluvy splniť, čo sa nestalo. Nesúhlasil ani s tým, že by dohoda v Rámcovej zmluve o tom, že
cena bude určená dodatočne bolo dojednanie v súlade s § 409 ods.2 Obch. zák. a že k dohode o cene
v Rámcovej zmluve nedošlo, ako ani s tým, že v nej bol určený spôsob, akým sa bude určovať cena za
dodanú drevnú hmotu. V tejto súvislosti poukázal na čl. 6 Rámcovej zmluvy a na jeho presný obsah tak,

ako bol v nej dohodnutý, ako aj na vyjadrenie P.. D. k tvorbe ceny na pojednávaní zo dňa 13.05.2009.

52. Vyjadril názor, že cenu neurčoval podľa cenníka dodávateľ, pretože o žiadnom cenníku nie je v
Rámcovej zmluve zmienka. V Rámcovej zmluve je dohodnuté, že cenu bude stanovovať za každý
štvrťrok dodávateľ nie na základe cenníka, ale na základe tržných cien v regióne dodávateľa.

53. Aj keď mal cenu určiť dodávateľ, s takouto cenou musel odberateľ súhlasiť, teda nešlo o určenie
ceny, ale o návrh ceny a ak odberateľ s cenou nesúhlasil, tak táto mala byť predmetom rokovania
zmluvných strán. S navrhovanou cenou preto podľa názoru žalovaného musel odberateľ súhlasiť. Ak
sa teda o cene zmluvné strany nedohodnú, bude sa to považovať za porušenie zmluvných podmienok

zo strany dodávateľa, čo vyplýva aj z čl. 8 Rámcovej zmluvy, pretože za takéto porušenie povinnosti
bola dojednaná zmluvná pokuta. Z textu Rámcovej zmluvy vyplýva aj to, že ak nedôjde k cenovému
konsenzu zmluvných strán pre dodávku drevnej hmoty, bude sa považovať dodávateľsko-odberateľský
vzťah za nenaplnený, a to z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok dodávateľom.

54. Žalovaný preto nesúhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu, že výška kúpnej ceny by sa riešila
dohodou len za predpokladu, že by dodávateľ prejavil vôľu svoj záväzok z Rámcovej zmluvy splniť.
Podľa jeho názoru dohoda o tom, že cena bude určená dodatočne nie je dohoda o spôsobe určenia
ceny tak, ako to má na mysli § 409 ods.2 Obch. zák. Z Rámcovej zmluvy preto jednoznačne vyplýva,
že nielen cena, ale aj objem a sortiment dodaného tovaru sa mal bližšie špecifikovať až v štvrťročných

realizačných zmluvách, pričom dohoda o kúpnej cene je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Ak
nebola dohodnutá fixná kúpna cena a ani spôsob jej dodatočného určenia a prejav vôle účastníkov
nesmeroval ani k uzavretiu zmluvy bez určenia kúpnej ceny, či spôsobu jej určenia, nie je možné dospieť
k záveru, že zmluva je uzatvorená platne v zmysle § 409 a nasl. Obch. zák., čo vyplýva aj z rozhodnutia
NS ČR sp.zn. 32Odo/924/2004 a rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Cob/64/2012. Uviedol

preto, že pri uzatvorení kúpnej zmluvy musí existovať dohoda medzi kupujúcim a predávajúcim o tom,
ako sa dodatočne určuje cena, pričom z tohto spôsobu dodatočného určenia ceny je možné dospieť
k záveru, aká bude skutočná výška kúpnej ceny. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 21Cob/310/2005, rozsudku NS SR sp.zn. 1Obdo/22/2006 a aj na rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/201/2013. Podľa jeho názoru dohoda o tom, že sa zmluvné strany v

budúcnosti dohodnú na cene v zásade nie je dohodou o dodatočnom spôsobe určenia ceny, nakoľko
táto neobsahuje žiadne kritériá, na základe ktorých by sa dala zistiť skutočná cena tovaru. Poukázal
pritom na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 23Cdo/298/2009 o aplikácii § 448 ods.2 Obch. zák.55. Ak si teda zmluvné strany v Rámcovej zmluve dohodli, že cena sa bude určovať dohodou zmluvných
strán, pričom sa bude vychádzať z cien obvyklých v regióne dodávateľa podľa situácie na trhu a kúpna
cenasamalaprehodnocovaťštvrťročne,potomtakátodohodasamaosebevylučujeurčeniecenyvčase

uzatvorenia kúpnej zmluvy. Ceny sa mali určovať dohodou zmluvných strán až následne po uzatvorení
zmluvy, preto podľa názoru žalovaného takáto dohoda o tom, že cena bude určená až následne nie
je dohodou o spôsobe určenia ceny a ani dohodou o uzatvorení kúpnej zmluvy bez určenia kúpnej
ceny tovaru, v dôsledku čoho nemohla vzniknúť platne. Poukázal aj na rozhodnutie NS ČR sp.zn.
22Cdo/1625/2002, ktorý je na prejednávanú vec aplikovateľný.

56. Z hľadiska právneho posúdenia Rámcovej zmluvy odvolacím súdom ako zmluvy kúpnej vyplýva, že
predtým odvolací súd posúdil túto istú zmluvu podľa § 269 ods.2 a 3 Obch. zák., pričom odklon od svojho
pôvodného právneho posúdenia nezdôvodnil. Žalovaný poukázal na obsah odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu z roku 2012 a z roku 2015, ako aj na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 26Cdo/3950/2011,
NS ČR sp.zn. 33Odo/470/2001 a NS ČR sp.zn. 22Cdo/522/2001. (čl. 1002) Vyslovil názor, že jediným

dôvodom, prečo by mala byť Rámcová zmluva posúdená ako nepomenovaná je ten, že zmluvné strany
si v nej nedohodli dodatočný spôsob určenia ceny, pretože tá skutočnosť, že v jej záhlaví bol odkaz na
§ 269 a nasl. Obch. zák. nemôže byť pre posúdenie jej obsahu podstatný. Na otázku, ktorú žalovaný
položil,čivprípade,akchýbapodstatnáčasťobsahovejnáležitostipreuzatvoreniekúpnejzmluvymožno
takúto zmluvu považovať za inominátnu, poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 23Cdo/898/2009 a

Krajského súdu Košice sp.zn. 2Cob/159/2013, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že ak chýba jedna
z podstatných obsahových náležitostí kúpnej zmluvy, môže byť takto uzatvorená zmluva posúdená ako
inominátna, čo v rozhodnutiach odvolacieho súdu absentuje.
57. Nesúhlasil ani s názorom odvolacieho súdu, že ak aj v kúpnej zmluve chýba podstatná obsahová
náležitosť ide o inominátnu zmluvu, ktorá je platne uzatvorená a to dohodou zmluvných strán o tom, že

určitá časť zmluvy bude určená dodatočne. Nesúhlasil s právnym názorom prof. Ovečkovej, na ktorý
odvolací súd poukázal o tom, že ak v rámcovej zmluve chýba dohoda o dodatočnom spôsobe určenia
ceny, tak zmluvné strany uzatvorili platnú zmluvu, avšak nie kúpnu, ale inominátnu, s ktorým názorom
nesúhlasia ani odborníci, ako p. Kováč a prof. Patakyová. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp.zn.
5Cdo/39/2003, NS ČR sp.zn. 32Odo/626/2003 a rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 22Cb/26/2003,

32Clo/24/2010 a iné, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že uzatvorením Rámcovej zmluvy došlo k
platnému uzatvoreniu zmluvy, avšak so záväzkami, ktoré vyplývajú len z nej. Záväzok pre dodávateľa
z nej vznikne až vtedy, keď sa zmluvné strany dohodnú na množstve, kvalite a cene predmetu plnenia
- drevnej hmoty, pričom sankcionovať bolo možné len to, čo súviselo s postupom alebo povinnosťami
zmluvných strán vyplývajúcich z Rámcovej zmluvy pre uzatvorenie tej ktorej realizačnej zmluvy. Zmluvná

pokuta sa týka podľa jeho názoru len realizačných zmlúv, a to nedodania požadovaného a zmluvne
zabezpečeného dohodnutého dreva, pričom povinnosť dodať drevo vznikla až na základe realizačných
zmlúv a nie na základe rámcovej zmluvy.

58. V bode III. sa žalovaný vyjadril k fotokópii listiny ako dôkazného prostriedku, a to Dohody k Rámcovej

zmluve zo dňa 03.12.2004, ktorý podpísal právny predchodca žalobcu P.. A. D., pričom žalobca pravosť
tejto listiny, na základe ktorej súd nariadil znalecké dokazovanie poprel, v dôsledku čoho bolo znalecké
dokazovanie následne zrušené. Poukázal na to, že ani jeden zo súdov sa nezaoberal skutočnými
vyjadreniami znalcov, ktorí v zásade neodmietli vykonať znalecké dokazovanie a namietali len to, že
sa na skúmanie zásadne predkladá originál spornej listiny. Žalovaný pritom poukázal na existujúcu

judikatúru, v zmysle ktorej je aj fotokópia listinným dôkazným prostriedkom a otázka jej pravosti,
hodnovernosti a úplnosti je výsledkom vyhodnotenia vykonaných dôkazov súdom, a to rozhodnutie
NS SR 4Cdo/277/2008, ZSP 59/2008 a NS ČR 32Odo/964/2003 a NS ČR sp.zn. 21Cdo/408/2003.
Uviedol, že vo veci boli oslovení traja znalci a jedine Miroslav Koutný uviedol, že znalecký posudok
nie je možné urobiť, pretože sa nedá vylúčiť technické falšovanie s tým, že ostatní namietali len to,

že z fotokópie je možné urobiť znalecký posudok len vo výnimočných prípadoch. Nie je preto pravdivé
tvrdenie odvolacieho súdu, že znalecké dokazovanie nie je možné vykonať vzhľadom k nespôsobilosti
dôkazného prostriedku. Úlohou znalca malo byť aj to, aby odpovedal na otázku, či takýto podpis na
dodatku bol vyhotovený technickým falšovaním, na ktorú môže odpovedať len znalec, nie súd. Ak takéto
znalecké dokazovanie nepreukáže pravosť podpisu, je nevyhnutné, aby žalovaná strana mala možnosť

poskytnúť súdu aj iné dôkazné prostriedky, čo prvostupňový súd jednoznačne zamietol. Podľa jeho
názoru je dodatok k rámcovej zmluve spôsobilý preukázať ním tvrdené skutočnosti, keďže fotokópia
listiny je listinným dôkazom, na ktorý je možné v zásade vykonať znalecké dokazovanie týkajúce sa
pravosti podpisu.59.PodbodomIV.žalovanýuplatnilmoderačnéprávonazníženiezmluvnejpokutyvzmysle§301Obch.
zák. z toho dôvodu, že táto je neprimerane vysoká, že okolnosti jej dojednania sú zaťažené vadami,

ktoré žalovaná strana podrobne uviedla v odvolaní, v dovolaniach a v ústavnej sťažnosti.

60. Zároveň namietal tú skutočnosť, že odvolací súd nerozhodoval v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít a v súlade s existujúcou judikatúrou, na ktorú poukazoval v celom
súdnom konaní a sám uvádzal judikatúru, ktorá sa jeho námietok netýkala. V tejto súvislosti poukázal

na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 252/2004, sp.zn. III.ÚS 332/2009, sp.zn. III.ÚS 36/2010
a sp.zn. II.ÚS 64/2012. Záverom zhrnul svoje závery, ktoré sú totožné so závermi obsiahnutými v jeho
ostatných vyjadreniach, odvolaní a dovolaniach.

61. Po doručení uvedeného vyjadrenia žalobcovi doručil žalobca odvolaciemu súdu podanie zo dňa
18.09.2017.Uviedolvňom,žežiadnažalovanýmoznačenáskutočnosťniejenováalebosúduneznáma.

Vo vyjadrení žalovaného sú uvedené viaceré rozhodnutia, ktoré stoja proti sebe a ktoré s prejednávanou
vecou skutkovo a ani analogicky nesúvisia a nedajú sa na prejednávanú vec aplikovať. Žalovaný a
žalobca sa dohodli na tom, že žalovaný dodá určené množstvo dreva žalobcovi za cenu, ktorá bude
určená žalovaným podľa vtedy platného cenníka žalovaného a že sa drevo nedodá naraz, ale postupne.
Dohodli si presný objem s tým, že čiastkové dodávky z celkového dohodnutého množstva sa určia

podľa fungujúcej praxe spočívajúcej v termínoch ťažby dreva, pretože sa drevo nedá ťažiť kedykoľvek,
v dôsledku čoho sa mohlo odoberať podľa možnosti, ktorú mal žalovaný a žalobca. Zdôraznil, že sa
nejednalo o nových neskúsených obchodných partnerov, ktorí by nevedeli, ako sa s drevom nakladá a
hospodári. Vedeli presne odhadnúť, kedy a koľko dreva sa z akej plochy spracovanej žalovaným a v akej
kvalite vyťaží, preto si dohodli rámcový odber v m3 podľa sortimentu a kvality a takto obchodovali dlhé

roky. Žalovaný svojvoľne a úmyselne žalobcovi drevo nedodal a predal ho inému odberateľovi alebo ho
sám spracoval. Pri plánovaní ťažby dreva sa pritom presne vie niekoľko rokov dopredu, koľko dreva sa
musí vyťažiť v danom roku a aká bude jeho skladba. Nemôže sa teda stať, že by drevo nebolo. Môže
sa stať, že dreva je viac, keby prišla kalamita.

62. Pre prípad nedodávky mali dohodnutú sankciu, ktorú si dohodli slobodne a vážne tak, že jej výška
rešpektovala paušalizovanú náhradu škody, ktorá by poškodenému vznikla. Nejednalo sa o sankciu
prehnanú, zjavne vysokú alebo neprimeranú nielen preto, že s ňou strany dobrovoľne súhlasili, ale preto,
že keďže sa drevo kontrahuje na dlhé obdobie dopredu, je v prípade výpadku dodávky alebo aj prebytku
drevnejhmotyveľkýproblémzohnaťpotrebnýobjemodinýchdodávateľovalebozískaťodberateľov.Ten

sa rieši buď zvýšením ceny alebo inými ústupkami, ako je percentuálny odber aj obchodne nezaujímavej
hmoty, ktorá je síce objemovo veľká, ale hospodársky stratová, napr. palivové drevo. Preto je v zmluve
dohodnutá sankcia primeraná. Podľa názoru žalobcu, kto poruší zmluvu, musí zaplatiť sankciu, preto
súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalovanému túto povinnosť uložiť a správne rozhodol aj o
trovách konania.

63. Ohľadom tvrdenia žalovaného o tom, že fotokópia listiny, na ktorej pravosť podpisu odberateľa dreva,
a to právneho predchodcu žalobcu žalobca poprel uviedol, že súdni znalci jasne povedali, že z kópie sa
znalecký posudok, ktorý by hodnoverne so 100%-nou istotou určil, či je podpis na fotokópii pravý alebo
falošný, nedá urobiť. Tento dôkaz je len podporným dôkazom, pretože svedok jasne a zrozumiteľne pod

hrozbou trestného stíhania za krivú výpoveď uviedol, že žiadnu takúto listinu nepodpisoval. Podpísanie
takéhoto dodatku právnym predchodcom žalobcu nemá ani obchodnú logiku, preto žalobca tvrdil, že
kópia je podvodom a že žalovaný bez ohľadu na znalecké dokazovanie dôkazné bremeno existencie
takéhoto dôkazu neuniesol. Ak právny zástupca žalovaného originál takéto významného dokumentu
nechal v motorovom vozidle bez dozoru, pri vyslovení v pochybnostiach žalobcu o tom, že tam takýto

dokument bol, pretože ak by tam bol, určite by existovala vzhľadom na spisový poriadok žalovaného,
kde sa takýto dokument mal nachádzať v špeciálnom archíve, bol by vydaný bez akejkoľvek sprievodnej
dokumentácie o jeho odovzdaní do archívu, jeho vyhľadaní v archíve, odovzdaní z archívu, t.j. takýto
dokument podľa názoru žalobcu nikdy neexistoval. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo ak mal žalovaný
dostatok dreva, drevo žalobcovi nedodal, a to aj za cenu, ktorú by bol požadoval.

64. Žalovaný doručil odvolaciemu súdu ďalšie podanie zo dňa 16.10.2017. Vyplýva z neho jeho názor
na právne posúdenie Rámcovej zmluvy v rozhodnutiach prvostupňového a druhostupňového súdu.
Zdôraznil, že je nesporné, že Rámcová zmluva je záväzok hlavný a dojednanie o zmluvnej pokute jezáväzok akcesorický. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie predmetu sporu, a teda zaplatenia
zmluvnej pokuty je charakter, obsah a podradenie Rámcovej zmluvy pod určitý zmluvný typ ako záväzku
hlavného.Žalovanýužvkonanípredsúdomprvejinštanciedňa04.06.2012vjehozáverečnomvyjadrení

argumentoval tým, že Rámcová zmluva je neplatná, ak ju posudzujeme ako zmluvu kúpnu podľa § 409 a
nasl. Obch. zák., pretože podstatnou obsahovou náležitosťou kúpnej zmluvy je cena a bez dohody o nej
nemôže byť platne uzavretá. Argumentoval aj tým, že o tom, že sa v budúcnosti zmluvné strany dohodnú
o cene nie je dohoda o cene, ani dohoda o spôsobe jej dodatočného určenia, pričom dohoda o cene je
vyjadrením práva zmluvných strán cenu navrhnúť a cenu akceptovať, ktoré nie je možné sankcionovať.

Napriek tomu súd prvej inštancie nikde v odôvodnení svojho rozhodnutia nevenoval otázke právneho
posúdenia Rámcovej zmluvy ako záväzku hlavného z pohľadu jej podriadenia pod konkrétny zmluvný
typnáležitúpozornosť.Nevyslovilžiadenprávnynázornaprávnukvalifikáciurámcovejzmluvy.Odcitoval
v rozhodnutí len § 300, § 301 Obch. zák., § 544 a § 545 OZ a § 369 Obch. zák., a teda právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie v jeho rozhodnutí chýbalo. Žalovanému nebolo zrejmé, prečo prvostupňový
súd odcitoval § 301 Obch. zák., ktorý hovorí o moderačnom práve súdu, keď ho na vec neaplikoval.

65. Žalovanému nie je zrejmé ani to, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že štvrťročné
zmluvy o dodávkach drevnej hmoty sa uzatvárali len na základe platne uzavretej Rámcovej zmluvy -
čl. 6, kde si zmluvné strany už konkrétne určovali ceny sortimentov a ich objem pre príslušný štvrťrok,
keď sankcia bola viazaná na zazmluvnenú dodávku drevnej hmoty, v ktorej bola dojednaná cena a

sortiment a keď z čl. 6 Rámcovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta sa dohodla pre prípad
nedodania požadovaného a zmluvne zabezpečeného dreva v uvedených sortimentoch, pričom zmluvne
zabezpečené dodávky sa stali až uzatvorením štvrťročných zmlúv. Na základe čoho zmluvnú sankciu
prvostupňový súd vzťahoval aj na Rámcovú zmluvu, ktorá nie je kúpnou zmluvou, keďže chýba dohoda
o cene, sa žalovaný z odôvodnenia rozhodnutia nedozvedel.

66. Po podaní odvolania žalovaným rozhodol o ňom odvolací súd, pričom v rozhodnutí už uvádza právnu
kvalifikáciu rámcovej zmluvy ako zmluvy inominátnej a ako zmluvy kúpnej a cituje § 269 ods.2 Obch.
zák. a § 409 a § 488 Obch. zák. Ani odvolací súd nezdôvodnil, prečo je tá istá zmluva raz zmluvou
inominátnou a raz kúpnou.

67. Podstatné z hľadiska dodržania procesných práv účastníkov konania je však tá skutočnosť, že
odvolací súd pred rozhodnutím nevyzval účastníkov konania podľa § 213 ods.2 OSP na vyjadrenie sa
k možnému použitiu iného ustanovenia právneho predpisu, než použil súd prvej inštancie tak, ako mu
to ukladal § 213 ods.2 OSP, a teda odvolací súd neumožnil vyjadriť sa žalovanému k právnej kvalifikácii

odvolacieho súdu, ktorá dovtedy vo veci použitá nebola. Odvolací súd v roku 2012 rozhodol bez toho,
aby nariadil pojednávanie a aby mal žalovaný možnosť sa k predpisom, ktoré odvolací súd použil,
vyjadriť. Pritom právne posúdenie Rámcovej zmluvy je pre posúdenie oprávnenosti žaloby samotnej
rozhodujúce. Takýmto postupom odvolacieho súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom
a z pohľadu žalovaného ide o prekvapivé, nečakané a nepredvídateľné rozhodnutie. V tejto súvislosti

poukázal na Er 33/2011, NS SR sp.zn. 4Cdo/215/2003, NS SR sp.zn. 3Cdo/76/2014.

68. Rovnako postupoval odvolací súd aj po zrušení veci Ústavným súdom SR, keď opätovne rozhodol
vo veci a rozsudok prvostupňového súdu potvrdil rozhodnutím zo dňa 12.08.2015, kde zopakoval
svoju právnu kvalifikáciu totožnú s rozhodnutím z roku 2012 a vykonal dokazovanie týkajúce sa vecnej

legitimácie odštepného závodu žalovaného, keď riešil otázku, či Rámcovú zmluvu uzatvoril odštepný
závod, ktorý nemá hmotnoprávnu subjektivitu alebo štátny podnik a v jeho mene odštepný závod.
V tejto súvislosti nahliadol do obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica a výsledky ním
vykonaného dokazovania zahrnul do svojho rozhodnutia bez toho, aby žalovaného s nimi oboznámil, a
to bez nariadenia pojednávania. Takýmto postupom hrubým spôsobom porušil práva účastníkov konania

tým, že v zmysle § 123 OSP odňal účastníkom konania právo vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu,
pričom do dnešného dňa odvolací súd nevyzval sporové strany, aby sa k právnej kvalifikácii odvolacieho
súdu týkajúcej sa rámcovej zmluvy vyjadrili. Takýto postup mu ukladá v súčasnosti § 382 CSP.

69. V druhej časti vyjadrenia sa vyjadroval k nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom

poukázal na ďalšiu judikatúru Krajských súdov České Budějovice sp.zn. 5Co/571/2010 a Ústí nad
Labem sp.zn. 10Co/532/2003, ako aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2CdoV/296/2008, NS SR sp.zn.
3MCdo/4/2009, sp.zn. III.ÚS 391/09 a ďalšie.70. Poukázal aj na nesúlad zisteného skutkového stavu odvolacím súdom s textom Rámcovej zmluvy
a na obsah vyjadrenia zo dňa 16.08.2017, ktoré zopakoval a ktoré odvolací súd uviedol vyššie, a to
vrátane judikatúry, na ktorú opätovne poukázal. Zdôraznil tiež, že výklad textu Rámcovej zmluvy ako

záväzkového právneho vzťahu je potrebné vykonať nielen podľa § 35 ods.2 OZ, ale aj podľa § 266 Obch.
zák. a vziať zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením Rámcovej zmluvy vrátane rokovania o jej
uzavretí a praxe, ktorú medzi sebou zmluvné strany zaviedli, ako aj následného správania sa zmluvných
strán tak, ako to vyplýva z § 266 ods.3 Obch. zák. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie - ZSP
56/2006. Poukázal aj na Dodatok č. 2 k Rámcovej zmluve, ktorý bol uzavretý dňa 03.12.2004, v ktorom

si jednoznačne dohodli cenu v zmenenom ust. čl. 6 tak, že táto bude predmetom rokovania zmluvných
strán a po vzájomnej dohode bude stanovená každý štvrťrok na základe tržných cien smrekovca v
regióne dodávateľa, čo platí aj o ihličnatej vláknine. Týmto dodatkom poukázal na to, ako sa následne
správali zmluvné strany a ako medzi sebou ďalej obchodovali. Vyplýva z neho, že zmluvná prax medzi
zmluvnými stranami bola taká, že kúpna zmluva so všetkými podstatnými obsahovými náležitosťami
bola uzatváraná štvrťročne potom, ako sa zmluvné strany dohodli na cene, objeme a sortimente a nie

tak, ako uzavrel prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí, že prax bola taká, že boli uzatvárané štvrťročné
zmluvy na základe Rámcovej zmluvy, kde sa dohadovala cena, objem a sortiment drevnej hmoty. Podľa
názoru žalovaného nie je možné výkladom odvolacieho súdu meniť, dopĺňať ani nahrádzať neexistujúci
prejav vôle zmluvných strán, ale len zisťovať obsah právneho úkonu, pričom poukázal na rozhodnutie
publikované v SJ 3/1999, rozhodnutie NS ČR sp.zn. 23Cdo/4119/2007 a sp.zn. 22Cdo/684/2006.

71. Tvrdil tiež, že argumentácia odvolacieho súdu bola v rozpore s konštantnou judikatúrou, na ktorú
poukázal, a to ÚS ČR sp.zn. IV.ÚS 451/05, ÚS SR sp.zn. III.ÚS 391/09, NS SR sp.zn. 2Cdo/241/2009,
NS SR sp.zn. 2/2016 a NS SR sp.zn. 2Cdo/241/2009, z ktorej vyplýva, že ak chce odvolací súd
rozhodnúť vo veci inak ako vyplýva z relevantnej judikatúry, je potrebné, aby svoje rozhodnutie

dostatočne a presvedčivo zdôvodnil, a to z pohľadu odklonu od existujúcej judikatúry a súdnej praxe.
Záverom uviedol dva judikáty NS ČR sp.zn. 32Cdo/3853/2007 a NS SR sp.zn. 2Obdo/39/2010 týkajúce
sa moderačného práva bez uvedenia komentára.

72. V priebehu odvolacieho konania došlo zo strany žalobcu k postúpeniu časti pohľadávky na tretiu

osobu, pričom žalobca nenavrhol postup podľa § 92 ods. 2 a 3 vtedy platného Občianskeho súdneho
poriadku.

73. V súvislosti s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na celú, pôvodne
uplatnenú výšku zmluvnej pokuty, ako aj v súvislosti s namietanou výškou zmluvnej pokuty žalovaným a

jeho návrhom na moderáciu zmluvnej pokuty s poukazom na § 301 Obch. zák. odvolacím súdom uložil
súd na pojednávaní dňa 16.10.2017 žalobcovi predložiť doklady preukazujúce výšku škody vzniknutú
mu v súvislosti s nedodaním dohodnutého množstva drevnej hmoty žalovaným, doklady o nástupníctve,
a teda aj o aktívnej legitimácii pre časť pohľadávky, ktorú postúpil na tretiu osobu a výšku uplatnenej
zmluvnej pokuty.

74. Žalobca doručil odvolaciemu súdu vyjadrenie zo dňa 25.10.2018 ku škode spolu s dokladmi, ktorými
preukazoval svoju aktívnu legitimáciu na konanie o celej prejednávanej veci a vznik škody v príčinnej
súvislosti s nedodaním zazmluvneného množstva drevnej hmoty, ktoré boli doručené aj žalovanému.

75. Z podania žalobcu zo dňa 25.10.2017 vyplýva výpočet rozdielu v dodávkach v zmysle Rámcovej
zmluvy zo dňa 09.01.2003 oproti skutočnosti v m3, ktoré činí spolu 10.702 m3, keďže žalovaný dodal
žalobcovi len 3.298 m3 z celkového kontrahovaného množstva 14.000 m3. Žalobca v ňom uviedol,
že nedodané množstvo dreva sa nepodarilo Slovlovu zabezpečiť z iných zdrojov, pretože žalovaný
prestal drevo dodávať od apríla 2004, keď už iné spoločnosti, ktoré mali potrebné sortimenty dreva,

mali dodávky zazmluvnené. Z tohto dôvodu nebola splnená objednávka a zmluva, ktoré mal Slovlov
podpísané,atýmvzniklavtržbáchstrataspôsobenážalovaným.NásledneodberateľHolz-Import-Export
Banská Bystrica prestal so Slovlovom obchodovať a odberateľ P.F.A. Lozorno znížil výšku objednávok
a našiel si iných odberateľov.

76. Zároveň žalobca uviedol výpočet straty pre nesplnenie predloženej objednávky a zmluvy o
dodávkach pri jednotlivých sortimentoch a tieto vyčíslil na celkovú stratu 6.527.450,- Sk. Záverom
uviedol, že zmluvná pokuta je nižšia ako škody, ktoré vznikli priamo nenaplnením Rámcovej zmluvy, čo
nenahradí stratu dôvery od klientov a ani ďalšie následné straty spôsobené Slovlovu. Na preukázaniedodávok dreva predložil jednu zmluvu a jednu objednávku, vrátane zoznamu faktúr, ktorým fakturoval
tretím osobám dodané množstva dreva bez bližšieho určenia.

77. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a HOTEL KRYM s.r.o. dňa
19.01.2013 vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu, predmetom ktorej je postúpenie
pohľadávky žalobcu priznanej mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 04.06.2012 v konaní
č.k. 16Cb/36/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.11.2012 a vykonateľnosť dňa 13.11.2012 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.10.2012 sp.zn. 43Cob/166/2012,

ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 04.06.2012 sp.zn. 16Cb/36/2008 a ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 08.11.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 43Cob/166/2012 zo dňa 21.11.2012, ktorým bolo opravené záhlavie a výrok rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.10.2012, sp.zn. 43Cob/166/2012 v časti správneho čísla konania,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2012, a to v časti priznanej istiny vo výške 11.622,32 Eur a
úroku z omeškania vo výške 9,43% p.a. zo sumy 177.622,32 Eur od 31.05.2007 do zaplatenia.

78. Žalobca predložil v konaní aj Žiadosť o vymáhanie postúpenej pohľadávky postupníka HOTEL
KRYM, s.r.o., ktorou požiadal žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.01.2013,
aby v súlade s § 530 zák. č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník vymáhal vo svojom mene a na
jeho účet postúpenú pohľadávku. Zároveň je táto žiadosť o akceptácii žalobcom aj jeho súhlasom s

vymáhaním uvedenej pohľadávky presne definovanej v bode 2.2 Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 19.01.2013. Žalobca súhlasil s tým, že bude postúpenú pohľadávku vymáhať sám vo svojom mene
na účet postupníka.

79. Odvolací súd si vyžiadal na základe návrhu žalovaného na pojednávaní dňa 16.10.2017 kópie

výpisov aj z obchodného registra Okresného súdu Prešov, ktoré sa mali týkať predovšetkým zápisu
odštepného závodu E., ako aj zmien vykonaných v registri, a to aj ohľadom identifikačného čísla v
rozhodujúcom období uzatvorenia rámcovej zmluvy v januári 2003, ktoré registrový súd doručil v širšom
rozsahu, než bolo pre vykonanie dokazovania nutné. Z tohto dôvodu doručil odvolací súd obom stranám
sporu len tú ich časť, s ktorou považoval za účelné vykonať dokazovanie, s obsahom ktorých sa zmluvné

strany oboznámili.

80. Podľa § 470 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

81. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

82. Žalovaný podal v tejto veci odvolanie ešte za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ktorý bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 zrušený a nahradený zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (CSP). Vzhľadom na citovanú úpravu § 470 CSP rozhodoval odvolací súd o odvolaní
žalovaného už podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, avšak pri posudzovaní jeho

úkonov a aj úkonov okresného súdu zohľadnil aj vtedy platnú právnu úpravu Občianskeho súdneho
poriadku.

83. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods.1 Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)napojednávanínariadenomsúdompodľa§385ods.1CSPzaúčasti

právnych zástupcov strán sporu. V prejednávanej veci po oboznámení strán sporu s listinnými dôkazmi
tak, ako mu to prikázal Najvyšší súd Slovenskej republiky, zopakoval a doplnil nimi dokazovanie ich
prečítaním podľa § 204 CSP, pričom na prečítaní všetkých listín strany sporu z dôvodu, že s ich obsahom
súhlasili netrvali, čo vyplýva aj z protokolácie v zápisnici o pojednávaní zo dňa zo dňa 16.10.2017 a
25.01.2018

84. Krajský súd zopakoval dokazovanie prečítaním Rámcovej zmluvy z 09.01.2003, Dodatku a Dohody
k Rámcovej zmluve zo dňa 12.12.2003, Dodatkom č. 2 k Rámcovej zmluve zo dňa 3.12.2004, Kúpnou
zmluvou na 1.Q 2004 zo dňa 02.01.2004, zoznamom prijatých faktúr, ktorými žalobca preukazovalmnožstvo dodanej drevnej hmoty v prvom štvrťroku 2004 až do 14.04.2004 (č.l. 23), faktúrou č.
00V07082 zmluvnej pokuty za nedodané ihličnaté drevo v roku 2004 v m3 10.702,100 m3 v sume
5.351.050 Sk, objednávkami predchodcu žalobcu zo dňa 15.03., 30.07. a 09.09.2004, cenníkom

žalovaného na štvrtý štvrťrok 2004 vyhotoveným 5.10.2004, listom predchodcu žalobcu zo dňa
3.11.2004, kúpnymi zmluvami na rok 2002 a 2003, Kúpnymi zmluvami na 1.-3.Q 2005 zo dňa 20.01.,
14.04. a 14.07 2005, zoznamom prijatých faktúr, ktorými žalobca preukazoval množstvo dodanej drevnej
hmoty za celý rok 2005 v celkom v objeme 2.394.564,- Sk, Doplnkom č. 3 k Rámcovej zmluve zo dňa
06.06.2005 (č.l. 220), Dodatkom č. 3 k Rámcovej zmluve zo dňa 31.5.2005 ako aj ponukou žalovaného z

03.10.2005 vo vzťahu k žalobcovi, odpoveďou žalovaného zo dňa 20.12.2006 na objednávkou žalobcu
zo dňa 23.11.2006 na dodávku guľatiny na 1. Q. roku 2007, oznámením o postúpení pohľadávky
z pôvodného odberateľa P.. A. D. na žalobcu zo dňa 10.12.2007, odpoveďou Z.. M. H., znalkyne
stanovenej súdom na vypracovanie posudku a so stanoviskami ostatných znalcov, Zmluvou o postúpení
pohľadávky medzi žalobcom a HOTEL KRYM, s.r.o. z 19.1.2013, žiadosťou o vymáhanie postúpenej
pohľadávky Hotela Krym s.r.o. Bratislava zo dňa 19.01.2013, odpoveďou Štatistického úradu SR zo dňa

22.07.2015 doručenej krajskému súdu dňa 27.07.2015, výpisom Štatistického úradu SR pre register
organizácií a z jeho identifikačných údajov, výpismi z Obchodného registra OS Banská Bystrica a
Prešov, najmä návrhom na zápis novozaloženého štátneho podniku do obchodného registra podľa §
31 zák.č. 513/1991 Zb., doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31.12.1992, zakladacou
listinou Ministerstva obrany SR pre Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, č.j. 10.002 z 30.12.1992,

žiadosťou Vojenských lesov a majetkov SR, štátny podnik o zápis organizačnej jednotky Vojenských
lesov a majetkov SR, štátny podnik, Odštepný závod Kežmarok so sídlom Baštova 18 a jeho riaditeľa
pplk. P.. Z. D. do obchodného registra, doručenou okresnému súdu dňa 15.01.1993 spolu s dekrétom o
vymenovaní S.. P.. Z. D. do funkcie riaditeľa Odštepného závodu Kežmarok Vojenských lesov a majetkov
SR, štátny podnik v súlade s organizačným poriadkom Vojenských lesov a majetkov SR, štátny podnik,

Pliešovce dňom 01.01.1993 s dátumom vyhotovenia dekrétu 31.12.1992, organizačným poriadkom
štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR zo dňa 31.12.1992, Okresného súdu Banská Bystrica o zápise
odštepných závodov, okrem iného aj Odštepného závodu Kežmarok sp.zn. Pš 631/S zo dňa 18.01.1993,
z ktorého vyplýva, že Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik majú pridelené IČO: 31 577 920 v
znení opravného uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 01.06.1993, zakladacou listinou pre Vojenské

lesy a majetky SR, štátny podnik s účinnosťou od 01.01.1993 (aktuálne znenie k 01.05.2005 v znení
doplnkov 1-7), z ktorého vyplýva, že k 01.01.1993 prešiel na štátny podnik Vojenské lesy a majetky
SR majetok a majetkové práva organizačných jednotiek a odštepných závodov Vojenských lesov a
majetkov Malacky, Vojenských lesov a majetkov Pliešovce, Vojenských lesov a majetkov Kežmarok a
Vojenských lesov a majetkov Kamenica nad Cirochou, ako aj ďalší majetok, majetkové a iné práva

v rozsahu stanovenom k tomuto dátumu delimitačným protokolom, dekrétom o odvolaní S.. P.. Z.
D. z funkcie riaditeľa Odštepného závodu E. N. lesy a majetky SR, štátny podnik, Pliešovce zo dňa
13.02.2004, vnútornou organizáciou štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR aktuálny stav k
01.05.2005 vyhotovenou Ministerstvom obrany SR dňa 20.04.2005, aktuálnym výpisom žalovaného pre
OZ Kežmarok, zmluvou o dodávkach drevnej hmoty zo dňa 10.01.2004 uzavretou medzi Slovlov P.. A.

D. a obchodnou spoločnosťou P.F.A. spol. s r.o., vrátane zoznamu faktúr, ktorými fakturoval dodanie
tovaru bez bližšej špecifikácie P.F.A. spol. s r.o. za cenu 5.335 301,- Sk bez DPH (č.l.1136 a nasl.) a
dve faktúry, objednávkou spoločnosti Holz-Import-Export spol. s r.o. Banská Bystrica zo dňa 10.12.2003
adresovanou právnemu predchodcovi žalobcu, zoznamom faktúr vydaných právnym predchodcom P..
A. D. pre túto spoločnosť za ním dodaný tovar v cene 3.705.307,20 Sk, s DPH 4.409.315,50 Sk s

dvomi faktúrami založenými na čl. 1141 a 1142, výpisom z Obchodného registra OS Bratislava I, vl.
13047/B spoločnosti P.F.A. spol. s r.o zo dňa 27.10.2017, upovedomením o začatí exekúcie Ex 60
a 63/13 a konečnými vyúčtovaniami exekučných konaní zo dňa 25. a 26.06.2014, , z ktorej vyplýva
označenie odštepných závodov, adresa ich umiestnenia, vedúci odštepného závodu označený ako
riaditeľ odštepného závodu, ktorým bol pre odštepný závod Kežmarok k tomuto dňu už P.. A. A., výpisom

z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, vl.č. 115/S, výpisom z obchodného registra
Okresného súdu Prešov, vl.č. 53/P, odd. Pš zo dňa 17.06.2010.

85. Odvolací súd prihliadol pri opätovnom prejednaní veci na názor vyslovený v Náleze Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 430/2014-102 zo dňa 17.02.2015, z ktorého pre odvolací súd

vyplynulo, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutí napadnutých ústavnou sťažnosťou podanou žalovaným
bola tá skutočnosť, že krajský súd a ani Najvyšší súd Slovenskej republiky neskúmali ex offo podľa
§ 103 O.s.p. jednu z podmienok konania, ktorou je spôsobilosť žalovaného byť účastníkom konania.
Ústavný súd Slovenskej republiky pri preskúmavaní opodstatnenosti ústavnej sťažnosti žalovanéhozistil, že žalobca označil v žalobe ako žalovaného sťažovateľa s IČO:31 577 920, pričom k návrhu okrem
výpisu žalovaného z obchodného registra ako dôkaz pripojil aj právny titul - notársky neoverenú kópiu
Rámcovej zmluvy vrátane dvoch dodatkov k nej z 12.12.2003 a ďalších dokumentov. Sťažovateľ počas

celého konania namietal pred všeobecnými súdmi neplatnosť Rámcovej zmluvy, ktorú súdy náležite
nepreskúmali. Ich pozornosti ušla tá skutočnosť, že Rámcovú zmluvu na strane dodávateľa neuzatvoril
žalovaný, ale subjekt označený ako „Vojenské lesy a majetky, štátny podnik, Pliešovce, Odštepný závod
Kežmarok, Baštova 18, E., zast.: S.. P.. Z. D., riaditeľ Odštepného závodu E., IČO: 17 067 308“, pričom
už zo žalobcom predloženého výpisu z obchodného registra pre žalovaného vyplýva, že P.. Z. D. funkciu

štatutárneho orgánu - riaditeľa nikdy nevykonával, ale že v období od 18.01.1993 do 16.02.2004 pôsobil
ako vedúci odštepného závodu E. ako jednej z organizačných zložiek sťažovateľa - žalovaného.

86. Ústavný súd Slovenskej republiky šetrením vo verejne prístupnom registri Štatistického úradu
Slovenskej republiky zistil, že právnická osoba, ktorej bolo pridelené IČO: 17 067 308 s obchodným
menom „Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, Pliešovce, Odštepný závod E.“ s adresou sídla

„Baštova 18, E.“ zanikla ešte 24.06.1999, t.j. 3,5 roka pred uzavretím Rámcovej zmluvy, z ktorej
mal žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca tak podal žalobu proti subjektu
nespôsobilému byť účastníkom konania, pretože na základe Rámcovej zmluvy nemohol vzniknúť žiaden
procesnoprávny vzťah medzi ním a žalovaným, obsahom ktorého by bolo okrem iného aj platenie sankcií
v zmysle čl. 8 Rámcovej zmluvy, čím sa žiaden zo všeobecných súdov, najmä dopadom na jej platnosť

doteraz nevysporiadal.

87. V okolnostiach posudzovaného prípadu Ústavný súd Slovenskej republiky nepovažoval za potrebné
sa ďalej zaoberať námietkami porušenia základného práva sťažovateľa na rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR a základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom

podľa čl. 48 ods.2 Ústavy SR, pretože tieto by mali ústavnoprávnu relevanciu len v prípade, ak by
bolo žalovanému bez akýchkoľvek rozumných pochybností priznané procesné postavenie účastníka v
konaní pred všeobecnými súdmi a z uvedeného dôvodu Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti
žalovaného v tejto časti nevyhovel.

88. Ústavný súd Slovenskej republiky tiež skonštatoval, že nevidí problém vo vypočutí fyzických
osôb okresným súdom ako svedkov, pretože tieto výpovede môžu byť právne významné z hľadiska
prípadného trestného konania.

89. Na zistenie, či Odštepný závod E. zanikol dňa 24.06.1999, t.j. 3,5 roka pred uzavretím Rámcovej

zmluvy, z ktorej mal žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a na existenciu jednej z
podmienok konania, ktorou je spôsobilosť žalovaného byť účastníkom konania, ktoré mali súdy skúmať
podľa § 103 O.s.p. ex offo odvolací súd zabezpečil všetky relevantné listiny z príslušných obchodných
registrov, ako aj zo Štatistického úradu Slovenskej republiky, aby mohol s určitosťou dospieť k záveru, či
v čase uzatvorenia Rámcovej zmluvy dňa 09.01.2003 mala zmluvná strana, ktorou bol dodávateľ drevnej

hmoty - „Vojenské lesy a majetky, štátny podnik, Pliešovce, Odštepný závod E., Baštova 18, E., zast.:
S.. P.. Z. D., riaditeľ Odštepného závodu E., IČO: 17 067 308“ právnu subjektivitu a mohla uzatvárať
obchodné záväzkové vzťahy, a teda nadobúdať práva a brať na seba povinnosti a tiež aby mohol zistiť, či
mala spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania podľa § 103 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 a
podľa § 161 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) v znení účinnom od 01.07.2016.

90. Po doplnení listín z verejne dostupných registrov, a to nielen obchodného registra Okresného súdu
Banská Bystrica, ale aj Prešov a zo Štatistického úradu SR vykonal nimi dokazovanie ich prečítaním,
ale aj postupom podľa § 204 CSP a zopakoval v potrebnom rozsahu aj súdom prvej inštancie vykonané
dokazovanie, ktoré navrhli strany sporu v nadväznosti na zrušené rozhodnutia ÚS SR a NS SR ako súdu

dovolacieho v priebehu odvolacieho konania.

91. Z odpovede Štatistického úradu SR zo dňa 22.07.2015 doručenej krajskému súdu dňa 27.07.2015
zistil, že pridelenie IČO:17 067 308 organizačnej zložke podniku s názvom „Vojenské lesy a majetky
SR, štátny podnik, Odštepný závod E.“ vykonal Štatistický úrad SR na základe žiadosti zriaďovateľa,

a to Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, IČO: 31 577 920 a dokladu o zápise uvedenej
organizačnej zložky do obchodného registra ku dňu 01.01.1993, čo vyplýva nielen zo žiadosti o
pridelenie identifikačného čísla organizácie založenej na č. l. 1193 spisu, ktorú zaslal zakladateľ
žalovaného-MinisterstvoobranySR-SlovenskémuštatistickémuúradupreodštepnýzávodE.,Baštova18 a ktoré aj Slovenský štatistický úrad pridelil pod č. XXXXXXXX dňa 25.01.1993, ale aj z výpisu
obchodného registra okresného súdu Prešov pre organizačnú zložku podniku, ktorou je odštepný závod
Vojenských lesov a majetkov SR, štátny podnik, E. so sídlom Baštova 18, E.. K zrušeniu identifikačného

čísla „17 067 308“ došlo ku dňu 24.06.1999, pričom tieto úkony vykonal Štatistický úrad SR v súlade s
vtedy platným § 34 zák.č. 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov. (č.l. 812)

92. Z výpisu Štatistického úradu SR pre register organizácií a z jeho identifikačných údajov vyplýva, že
identifikačné číslo IČO: 36 461 393 bolo pridelené pre Odštepný závod E. s dátumom vzniku 29.11.1989,

ktorého zápis trval do 12.01.2005. (č.l. 811)

93. V nadväznosti na podanie Štatistického úradu SR nahliadol krajský súd dňa 04.08.2015 do
registrového spisu Vojenských lesov a majetkov SR, štátny podnik na obchodnom registri Okresného
súduBanskáBystrica,vl.č.Pš115/S,očomsvedčíúradnýzáznamonazretídosúdnehospisu,zktorého
sú vyhotovené fotokópie preukazujúce sporné skutočnosti a tvoria súčasť spisu.

94. Z úplného znenia výpisu obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, vl.č. 115/S vyplýva,
že Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik boli zapísané do obchodného registra Okresného súdu
Banská Bystrica dňa 01.01.1993 v právnej forme štátny podnik, ktorému bolo pridelené IČO: 31 577
920, ktoré je k dnešnému dňu rovnaké. Z uvedených odštepných závodov Vojenských lesov a majetkov

SR, štátny podnik, je na str. 8 výpisu zápis vedúceho Odštepného závodu - S.. P.. Z. D. od 18.01.1993
do 17.09.2000, na str. 9 je zápis o zániku funkcie S.. P.. Z. D. ako vedúceho Odštepného závodu E.
ku dňu 16.02.2004.

95.ZvýpisuobchodnéhoregistraOkresnéhosúduPrešov,vl.č.53/P,odd.Pšzodňa17.06.2010(č.l.779)

vyplýva, že Odštepný závod E. je zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Prešov už od dátumu
29.11.1989 a od tohto dátumu mu bolo pridelené IČO: 36 461 393, ako aj to, že ako riaditeľ odštepného
závodu bol S.. P.. Z. D. zapísaný do obchodného registra už od dátumu 08.10.1991, pričom štatutárny
orgán bol označovaný aj ako vedúci podniku (organizačnej zložky podniku) s tým, že za Odštepný závod
konal a podpisoval S.. P.. Z. D. ako riaditeľ.

96. Z ďalších právnych skutočností, ktoré sú obsiahnuté vo výpise z obchodného registra Okresného
súduPrešovpreVojenskélesyamajetkySR,štátnypodnik,OdštepnýzávodKežmarokvyplýva,žetakto
označený subjekt bol nesprávne zapísaný v obchodnom registri odd. Pš, preto súd povolil jeho výmaz a
zápis do odd. Po. Od zápisu Odštepný závod E. do obchodného registra až do dátumu 11.01.2005, ale

aj v súčasnosti je odštepný závod ako vnútorná organizačná jednotka súčasťou štátny podnik Vojenské
lesy a majetky SR, Lesnícka 23, Pliešovce s IČO: 31 577 920 a pred dátumom 08.10.1991 bol tento
subjekt ako vnútorná organizačná jednotka súčasťou štátneho podniku Vojenské lesy a statky, koncern,
so sídlom Praha 6, Pod Juliskou 5 s IČO: 002205 zapísaný v starom spise Pš 162. Z vyššie uvedených
dôvodov bol síce vykonaný ex offo jeho výmaz, avšak zároveň aj zápis do iného registra, a to registra Po.

97. Z obsahu ďalších právnych skutočností, ktoré sú uvedené vo výpise z obchodného registra
Okresného súdu Prešov, vl.č. 10080/P vyplýva, že do oddielu Po boli Vojenské lesy a majetky SR, štátny
podnik, Odštepný závod E. zapísané od dátumu 12.01.2005 z dôvodu nesprávneho zápisu v registri
odd. Pš, v dôsledku čoho bol povolený ich výmaz v tomto oddiele a ich zápis do oddielu Po. V tomto

výpise z obchodného registra už nie je uvedené žiadne IČO odštepného závodu tak, ako tomu bolo
predtým, a teda ani dovtedy platné IČO: 36 461 393.

98. Ďalšie listiny predložené z Obchodného registra Prešov sa už týkajú obdobia po uzavretí Rámcovej
zmluvy, ktorá bola podpísaná stranami sporu zmluvnými stranami dňa 09.01.2003, preto odvolací súd

nimi dokazovanie nevykonával.

99. Z dôkazov založených v spise, ako aj z písomných a aj ústnych vyjadrení právnych zástupcov strán
sporu na pojednávaniach zaprotokolovaných v zápisniciach o pojednávaní odvolací súd zistil, že medzi
právnym predchodcom žalobcu - podnikateľom fyzickou osobou P.. A. D., podnikajúcim pod obchodným

názvom Slovlov a žalovaným bola uzavretá dňa 09.01.2003 Rámcová zmluva o dodávkach ihličnatého
dreva. Žalovaný bol v Rámcovej zmluve označený ako Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, (ďalej
aj VLM) Odštepný závod E. s identifikačným číslom 17 067 308, ktoré mu bolo pridelené tak, ako tovyplýva z výpisu registra Štatistického úradu Slovenskej republiky (čl. 812) k dátumu vzniku 01.01.1993,
aj keď v takejto podobe do obchodného registra zapísané nebolo.

100. Rámcovú zmluvu o dodávkach ihličnatého dreva uzavrel za žalovaného ako dodávateľa riaditeľ
odštepného závodu Vojenských lesov a majetku, štátny podnik Pliešovce, so sídlom Baštová 18, E.,
IČO: 17 067 308, DIČ: 315 779 20/685, ktorý bol v tom čase zapísaný v Obchodnom registri Okresného
súdu Prešov ako štatutárny orgán.

101. Súčasťou spisového materiálu na č. l. 1209 je Dekrét o vymenovaní S.. P.. Z. D. do funkcie riaditeľa
Vojenských lesov a majetkov SR o OZ E. dňa 31.12.1992, ako aj poverenie ohľadom jeho právomoci
ako riaditeľa zo dňa 14.02.1994, č. l. 1214, z ktorého jednoznačne vyplýva, že je okrem iného oprávnený
uzatvárať zmluvy podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka s právnickými a fyzickými osobami. Z
potvrdenia o vykonaní zápisu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.03.2004 vyplýva, že vedúci
OZ S.. P.. Z. D. skončil funkciu v OZ E. ku dňu 16.02.2004, kedy bol z Obchodného registra Okresného

súdu Banská Bystrica vymazaný.

102. Žalovaný sa v čl. 2 Rámcovej zmluvy v nadväznosti na čl. 1. na základe prognózy spracovania
ihličnatej hmoty u dodávateľa zaviazal dodávať P.. A. D. ako odberateľovi každoročne počas platnosti
a účinnosti tejto zmluvy so začiatkom plnenia v roku 2003 množstvá ihličnatej guľatiny a vlákniny podľa

dohodnutej kvality a ceny až do 31.12.2007.

103. V čl.3 označenom ako Sortiment dohodli zmluvné strany ako Sortiment 1/ dodanie ihličnatých
priemyselných výrezov smrekovca III. AB tr., dĺžky 5m/80%/, 4 m /20%/, priemer na tenšom konci min. 25
cm, na hrubšom neobmedzene, Sortiment 2/ ihličnatú vlákninu V. tr. jedľa, smrek dĺžka 4m, min. priemer

na tenšom konci 25 cm, max. priemer na hrubšom konci 55 cm, bez mäkkej hniloby/ a v Sortiment 3/
ihličnatú vlákninu V. tr. jedľa, smrek dĺžka 2,52 m, /+ nadmiera podľa upresnenia/ priemer na tenšom
konci min. 13 cm, na hrubšom konci max. 25 cm bez mäkkej hniloby. Plnenie sortimentov dohodli
pravidelne počas celého kalendárneho podľa požiadaviek odberateľa.

104. Podľa čl. 4 sa Rámcová zmluva dohodla na roky 2003 až 2007 a platnosť a účinnosť nadobudla
dňom podpisu štatutárnych zástupcov zmluvných strán.

105. V č. 5 zmluvy dohodli zmluvné strany pre sortiment 1/ dodávku v množstve 2 000 m3 za rok, zo
sortimentu 2/ a 3/ po 6 000 m3, spolu 14 000 m3 za rok. Odchýlky od uvedeného množstva dohodnutých

sortimentov sa mali dohodnúť každoročne v písomnej forme, upresnenej odberateľom.

106. Zmluvné strany sa v čl. 6 zmluvy označenom Cena dohodli na nasledovných cenách za jednotku
množstva v m3 predmetu zmluvy takto: 1/- Parita: vagón, nákladné auto na sklade dodávateľa - cena
vrátane nakládky, 2/- pre sortiment 1/ - ihličnaté priemyselné výrezy SMC - cena bude stanovená každý

štvrťrok na základe tržných cien smrekovca v regióne dodávateľa, 2/- pre Sortiment 2/ - ihličnatá vláknina
bez mäkkej hniloby - cena bude stanovená každý štvrťrok na základe tržných cien ihličnatej vlákniny V.
trieda smrek a jedľa v regióne dodávateľa. K tejto sa bude účtovať príplatok vo výške 200 Sk za m3 za
výber. Po 3/ - Sortiment 3 - ihličnatá vláknina bez mäkkej hniloby - cena bude stanovená každý štvrťrok
na základe tržných cien ihličnatej vlákniny V. tr. pre jedľu a smrek v regióne dodávateľa. K tejto cene sa

bude účtovať príplatok 250 Sk/m3 za výber a manipuláciu.

107. Ďalej tam bolo dohodnuté, že cenu určuje dodávateľ, odberateľ však musí s navrhovanou cenou
súhlasiť. To znamená, že cena bude predmetom rokovania zmluvných strán. V prípade, že k cenovému
konsenzu zmluvných strán pred dodávkou sortimentov nedôjde, bude sa považovať dodávateľsko-

odberateľský vzťah za nenaplnený z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok dodávateľom. V prípade
zálohovej platby zo strany odberateľa vo výške minimálne 100.000 korún vopred, sa dohodnutá suma
za odobratý sortiment poníži o 5% (cenový rabat).

108. V článku 7 zmluvy bola dohodnutá splatnosť faktúr na 30 dní od vystavenia faktúry.

109. V čl. 8 Rámcovej zmluvy zmluvné strany pre prípad nedodania požadovaného a zmluvne
zabezpečeného dohodnutého dreva z uvedených sortimentov dohodli, že dodávateľ bude znášať
vzájomne dohodnutú zmluvnú pokutu podľa ust. § 300 a nasl. Obch. zák. vo výške 500,-Sk za každýnedodaný m3 drevnej hmoty. Zmluvné strany zároveň dohodli zmluvnú pokutu aj pre prípad ustanovení
uvedených v čl. 6 Rámcovej zmluvy - cenový konsenzus. Odberateľ sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 0,03% z fakturovanej sumy za každý deň oneskorenej úhrady. Zároveň sa dohodli na tom,

že nenaplnenie množstva dohodnutých sortimentov bez dojednanej zmluvnej pokuty je možné len po
vzájomnej dohode zmluvných strán.

110.Včl.9Rámcovejzmluvyzmluvnéstranydohodli,žeprípadnézmenyalebodoplnkybudúupresnené
dodatkom odsúhlaseným obidvoma stranami.

111. Dňa 12.12.2003 sa zmluvné strany dohodli v Dohode k Rámcovej zmluve na tom, že za rok 2003
nebude odberateľ uplatňovať voči dodávateľovi žiadnu zmluvnú pokutu za ním nedodané množstvo
ihličnatého dreva, vyplývajúcej z Rámcovej zmluvy o dodávkach ihličnatého dreva.

112. V ten istý deň zmluvné strany uzavreli Dodatok k Rámcovej zmluve v ktorom dohodli, že

počas platnosti Rámcovej zmluvy má odberateľ právo upravovať rozmery, čo sa týka dĺžky a hrúbky
dohodnutých sortimentov, a to prípisom.

113. Dňa 03.12.20104 podpísali zmluvné strany Dodatok č. 2 k Rámcovej zmluve o dodávkach
ihličnatého dreva, v záhlaví ktorého je uvedené, že ho zmluvné strany uzatvorili k Rámcovej zmluve zo

dňa 9. januára 2003 o dodávkach ihličnatého dreva s platnosťou od 1. januára 2005. V ňom sa pod
bodom I. dohodli na zmene čl. 5 tak, že ročné množstvá u jednotlivých sortimentov znížili zo 14.000 m3
na 3.000 m3 ročne, zmenili aj čl. 6 ohľadom cien za m3 a čl. 8 pod názvom Sankcie, obsah ktorého
vypustili celkom.

114. Žalovaný predložil do spisu fotokópiu Dohody zo dňa 03.12.20104 k Rámcovej zmluve o dodávkach
ihličnatého dreva, ktorou preukazoval, že sa zmluvné strany dohodli na tom, že odberateľ nebude za
roku 2004 uplatňovať zmluvnú pokutu za nedodané množstvo ihličnatého dreva vyplývajúcu z Rámcovej
zmluvy o dodávkach ihličnatého dreva, podpísanie ktorej P.. D. pri jeho výsluchu súdom poprel.(č.l. 197)

115. Žalobca v konaní namietal, že žiadnu Dohodu o neúčtovaní zmluvnej pokuty na rok 2004 dňa
03.12.20104, okrem Dodatku č. 2 k Rámcovej zmluve s účinnosťou až od 01.01.2005 so žalovaným jeho
právny predchodca P.. D. nepodpísal a žiadal predložiť jej originál, ktorý žalovaný k dispozícii nemal,
pretože mu ho odcudzili.

116. Okresný súd ustanovil na zistenie pravosti podpisu P.. D. znalecké dokazovanie. Z odpovede Z..
M. H., znalkyne stanovenej súdom (č.l.385) vyplýva, že kópia Dohody k Rámcovej zmluve o dodávkach
ihličnatého dreva zo dňa 9.1.2003, ktorú súd predložil na skúmanie je nekvalitná, podpisy ktoré sú
na nej obsiahnuté sú nečitateľné, a teda písmo je zo znaleckého hľadiska nespracovateľné. V tomto
konkrétnom prípade nie je možné pristúpiť ku skúmaniu.

117. Následne súd oslovil ďalších znalcov za účelom vypracovania znaleckého posudku s tým, že
je potrebné zistiť, či podpis na Dohode je vlastnoručným podpisom účastníka konania, keď účastníci
nedisponujú originálom listiny a v spise je založená iba fotokópia, znalkyňa Z.. R. Z. uviedla, že má už
skôr prevzaté veci súdom, aby oslovili iného znalca s tým, že čo sa týka chýbania originálu, je to veľký

problém. Z.. B. K. uviedla na túto istú otázku súdu, že na skúmanie treba predložiť originál podpisu, resp.
písomnosť, na ktorej je originál podpisu obsiahnutý, čo je nevyhnutné pre to, aby bolo vylúčené, že sa na
danú písomnosť - kópiu nedostal ako dôsledok technického falšovania. Originál podpisu treba predložiť
aj preto, že kópia neumožňuje skúmať podpis vo všetkých jeho znakoch. Aby bolo skúmanie možné
treba predložiť adekvátne porovnávacie materiály originály, ktorými majú byť podpisy z obdobia vzniku

sporného materiálu, majú byť druhovo zhodné so sporným podpisom, a to v počte dvadsať podpisov a
tieto majú byť z objektívneho zdroja, nemôžu byť predložené len jednou stranou sporu. Z.. Z. E. uviedol,
že z fotokópie v zásade znalecký posudok nemožno urobiť, pretože sa nedá vylúčiť technické falšovanie
a záver takéhoto posudku nemôže mať v žiadnom prípade jednoznačný záver. Z.. G. U. uviedla, že
v zásade sa predkladajú originály spornej písomnosti a originály porovnávaných materiálov, kópie k

skúmaniu nevyhovujú, neumožňujú skúmať detaily písma, podpisy podpisov a vylúčiť použitie niektorej z
metód technického falšovania, najmä pri vyhotovení podpisu. Kópiu sporného podpisu je možné skúmať
len vo výnimočných prípadoch, ak skutočne neexistuje originál spornej písomnosti, ale v takom prípade
je nutné rátať so závermi, že sporné a porovnávacie podpisy vykazujú natoľko jednotné rozdielne znaky,že nie je možné stanoviť jednoznačný záver skúmania, skrátka uvádza rôzne možnosti, ako je možné
vyhodnotiť takéto podpisy.

118. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej zmluvnými stranami dňa 02.01.2004 na 1. štvrťrok roku 2004 vyplýva,
že sa v nej žalovaný zaviazal dodať žalobcovi 1.500 m3 vlákniny a 1.500 m3 IPV Sc (ihličnatých
priemyselných výrezov) za v nej uvedené ceny. Pri ihličnatej vláknine V tr. - bez mäkkej hniloby bola
jednotná cena 1.100,-Sk/m3 bez DPH a pri ihličnatých priemyselných výrezoch III.AB boli dohodnuté
rôzne sumy od 1.545,- do 2.020 Sk.- a pri Parite od 1.285 po 2000,-Sk. Vyplýva z nej aj to, že pre prvý

štvrťrok 2004 sa zmluvná pokuta uplatňovať nebude.

119. Žalovaný dodal v období od 02.01. do 14.04.2004 žalobcovi podľa faktúr, ktoré sú spolu so
zoznamom založené na č. listu 23 až 79 spisu, 3.297,90 m3 dreva vo finančnom vyjadrení za sumu
5.812.159 Sk. Celá suma bola aj právnym predchodcom žalobcu žalovanému včas zaplatená, čo medzi
stranami sporné nebolo.

120. Z objednávok právneho predchodcu žalobcu na 2. - 4. štvrťrok roku 2004 vyplýva, že objednávkou
zo dňa 15.3. 2004 si žalobca objednával na druhý štvrťrok u žalovaného 500 m3 priemyselných výrezov
smrekovca trieda III. AB plus nedodané množstvo za prvý štvrťrok 2004, ihličnatú vlákninu V. tr. v
množstve 1.500 m3 o dĺžke 4 metre plus nedodané množstvo za prvý štvrťrok 2004 a 1.500 m3 o dĺžke

2,52 metra.

121. Objednávkou zo dňa 30.7. 2004 si objednal na 3. štvrťrok 1.500 m3 ihličnatej vlákniny a ihličnatej
vlákniny 1.500 m3 vlákniny rôznych dĺžok a hrúbky a objednávkou zo dňa 9.9.2004 si objednal na 4.
štvrťrok dodávku ihličnatej vlákniny1.500 m3 o dĺžke 4 metre, 1.500 m3 vlákniny o dĺžke 2,52 metra

a ihličnaté priemyselné výrezy v rozsahu 300 m3. U všetkých objednávok žiadal rozložiť dodávku
rovnomerne na celý štvrťrok s tým, že cena, splatnosť a ostatné platia podľa Rámcovej zmluvy.

122. Žalovaný nedodal žalobcovi z takto objednaného množstva ihličnatých priemyselných výrezov a
ihličnatej vlákniny v období od 15.04.2004 žiadne množstvá drevnej hmoty.

123. Žalobca predložil na svoje tvrdenia o tom, že podkladom ceny určovanej žalovaným bol cenník,
ktorý mu žalovaný doručoval na 4. štvrťrok 2004, z ktorého vyplýva, že bol vyhotovený dňa 5.10.2004 a
žalobcovi ponúka (zrejme je to reakcia na objednávku) 500 m3 drevnej hmoty, označenej VPSM III.AB za
cenu,ktorúnavrhol,naktoromjeajpečiatkažalovaného,sktorouprávnypredchodcažalobcunesúhlasil.

V jeho vyjadrení založenom na č. listu 205 zo dňa 3.11.2004 uvádza, že tak nemohol urobiť preto,
lebo tento cenník obsahoval ponuku takého sortimentu, ktorý nemal dohodnutý v Rámcovej zmluve a
požiadal žalovaného o plnenie podľa Rámcovej zmluvy.

124. Faktúrou č. 00V07082 zo dňa 30.04.2007 so splatnosťou do 30.05.2005, založenou na č. listu 80

vyfakturoval žalobca žalovanému zmluvnú pokutu v sume 5.351.050 Sk za 10.702,10 m3 nedodaného
ihličnatého dreva v roku 2004. Zároveň ho vyzval výzvou upomienkou založenou na č. listu 81, aby túto
faktúru, keďže uplynula lehota splatnosti do 30.5.2007, zaplatil do 14 dní. Upomienka bola vyhotovená
4.7.2007.

125. Z objednávok a kúpnych zmlúv na jednotlivé štvrťroky roku 2002, ktorými odvolací súd vykonal
dokazovanie vyplýva, že za rok 2002 bolo pre prvý štvrťrok 2002 kontrahované množstvo 200 m3,
následne 2000 m3 a na tento štvrťrok bola uzavretá ďalšia kúpna zmluva založená na čl. 491 na dodávku
množstva podľa požiadaviek kupujúceho. Pokiaľ ide o druhý štvrťrok roku 2002, v spise je založená
kúpna zmluva na čl. 482 na 700 a 800 m3 drevnej hmoty, na čl. 480 je založená kúpna zmluva na

tretí štvrťrok, kde je uvedené navýšenie dohodnutého objemu IPV o 300 m3, ako keby predtým ešte
existovala nejaká iná zmluva a na čl. 486 je založená kúpna zmluva na štvrtý štvrťrok 2002 o objeme
1300 m3 dreva.

126. Z objednávok a kúpnych zmlúv na jednotlivé štvrťroky roku 2003, ktorými odvolací súd vykonal

dokazovanie vyplýva, že za rok 2003 bolo žalovaným kontrahované v prvom štvrťroku 2003 -1500 m3
dreva a 800 m3 dreva. Na druhý štvrťrok 2003 bol dohodnutý objem dreva 1500 m3, na tretí štvrťrok
objem 200 m3 a viac a na štvrtý štvrťrok 2003 je založená kúpna zmluva na dodávku vlákniny 1000 m3
a viac a IPV po dohode.127.Súčasťouspisovéhomateriálusúajtrištvrťročnékúpnezmluvyuzavretémedzizmluvnýmistranami
na rok 2005 a zoznam faktúr, ktoré vystavil žalovaný za celý rok 2005 a na základe ktorých zaplatil

žalobca žalovanému kúpnu cenu drevnej hmoty v sume 2.394.564Sk,-.

128. V spise je založené aj oznámenie o postúpení pohľadávky z pôvodného odberateľa P.. A. D. na
žalobcu zo dňa 10.12.2007 s podacím lístkom, ktorým oznamoval postúpenie pohľadávky žalovanému.

129. Následne žalobca postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.01.2013 časť pohľadávky
vo výške 11.622,32 Eur s 9,43% úrokom z omeškania zo sumy 177.622,31 Eur od 31.05.2007 do
zaplatenia na HOTEL KRYM s.r.o. Postúpenie pohľadávky žalovanému oznámil, čo tento v konaní
potvrdil.

130. Na pojednávaní dňa 25.01.2018 predložil žalovaný k dôkazom, ktoré na preukázanie škody, ktorá

mala žalobcovi vzniknúť v súvislosti s nedodaním drevnej hmoty žalovaným podľa Rámcovej zmluvy
v roku 2004, písomné vyjadrenie. Zmluvu o dodávkach drevnej hmoty zo dňa 10.01.2004 uzatvorenú
medzi Slovlov P.. A. D. a obchodnou spoločnosťou P.F.A. spol. s r o. považoval žalovaný za dodatočne
vyhotovenú, čo vyplýva z pečiatky uvedenej spoločnosti, na ktorej je ako sídlo spoločnosti uvedená
Záhradkárska ul. č. 14 v Lozorne. Predložil do spisu aj výpis z Obchodného registra pre túto spoločnosť,

z ktorého je zrejmé, že táto adresa sídla spoločnosti P.F.A. je zapísaná v Obchodnom registri až od
17.09.2009, a teda v roku 2003-2004 mala sídlo na adrese Píla Lozorno v Lozorne.

131. K objednávke obchodnej spoločnosti Holz - Import - Export s. r. o. uviedol, že k nej nebol predložený
zo strany žalobcu žiaden doklad o tom, že bola akceptovaná, preto sa uvedenými dôkazmi žalobcovi

nepodarilo preukázať vznik žiadnej škody. Neboli tak splnené základné predpoklady pre preukázanie
vzniku škody podľa § 373 obch. zák. a teda, že by bola žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi
nedodaním drevnej hmoty zo strany žalovaného vznikla škoda.

132. K postúpeniu časti pohľadávky žalobcom na HOTEL KRYM s. r. o. žalovaný uviedol, že Zmluva o

postúpení pohľadávky bola podpísaná dňa 19.01.2013, pričom žalovaný nikdy postúpenie pohľadávky
a oznámenie nespochybňoval, keďže mu oznámenie o postúpení bolo riadne doručené. K dôkazu
predloženému žalobcom dňa 25.10.2017 spolu s podaním, a to k Žiadosti HOTEL KRYM s. r. o. o
vymáhanie postúpenej pohľadávky datovanej dňa 19.01.2013 žalobcom uviedol, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky žalobca nikdy v mene HOTEL KRYM s. r. o. na neho postúpenú pohľadávku

nevymáhal. K postúpeniu pohľadávky došlo potom, ako sa vec stala v r. 2012 právoplatná, pričom
žalobca aj HOTEL KRYM s. r. o. podali samostatné návrhy na výkon rozhodnutia. HOTEL KRYM s.
r. o. podal návrh na výkon rozhodnutia pod sp. zn. Ex 63/2013, pričom v exekučnom konaní žalobca
HOTEL KRYM s. r. o. nikdy nezastupoval a tento si pohľadávku vymáhal vo svojom mene a na svoj účet.
Pohľadávka v celkovej výške 161.461,51 Eur bola vymožená v roku 2014 a exekúcia bola ukončená

k 25.06.2014, o čom žalovaný predložil upovedomenie o začatí exekúcie a konečné vyúčtovanie
exekučného konania. Súhlas hotela HOTEL KRYM s. r. o. s vymáhaním pohľadávky sa preto nikdy
nenaplnil, preto nedošlo ani k naplneniu § 530 OZ.

133. Žalovaný tiež uviedol, že ani v súčasnosti nie je možné, aby žalobca vystupoval podľa § 530

OZ v mene spoločnosti Hotela Krym s. r. o., pretože podľa § 324 Obchodného zákonníka už došlo k
zániku záväzku, keďže je pohľadávka vymožená. Ak by HOTEL KRYM s.r.o. nevstúpil na strane žalobcu
z vlastnej iniciatívy do konania, musí odvolací súd žalobu v časti postúpenej pohľadávky zamietnuť,
pretože žalobca nie je na vymáhanie tejto časti pohľadávky aktívne legitimovaný.

134. Žalovaný predložil do spisu aj vyjadrenie k procesnému postupu odvolacieho súdu a k doteraz
použitej právnej kvalifikácie, ktoré bolo zároveň jeho záverečnou rečou pred vyhlásením uznesenia
odvolacím súdom o ukončení dokazovania. Z neho vyplýva, že doterajšou rozhodovacou činnosťou
a postupom odvolacieho súdu boli porušené Ústavou SR garantované práva na súdnu ochranu,
resp. analogického práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd tým, že súd fakticky odňal možnosť domáhať sa alebo brániť svoje vecné právo na
všeobecnom súde, rozhodol arbitrárne bez náležitého odôvodnenia svojho rozhodnutia a pri výklade
aplikácií zákonného predpisu sa odchýlil od znenia príslušných ustanovení, čím zásadne poprel účel
a význam. Podľa žalovaného sa odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní žalovaného dňa31.10.2012 dopustil porušenia ust. § 213 ods. 2 OSP, pretože žalovaného účastníka konania nevyzval,
aby sa k možnému použitiu právneho predpisu, ktorý pri doterajšom rozhodovaní nebol použitý a bol
podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúci, vyjadril.

135. V rozhodnutí prvostupňového súdu zo dňa 04.06.2012, ktoré je predmetom preskúmania odvolacím
súdom chýba akákoľvek právna kvalifikácia Rámcovej zmluvy s odkazom na použitie konkrétnych
ustanovení. Toto rozhodnutie obsahuje len odkaz na § 300 a § 301 Obchodného zákonníka, na § 544
a § 555 OZ a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

136. Odvolací súd aj pri svojom rozhodovaní v roku 2015 porušil opakovane § 213 ods. 2 OSP a rozhodol
bez toho, aby nariadil pojednávanie, čím odňal žalovanej strane možnosť konať pred súdom. Porušil
aj § 123 OSP, keď účastníkov neoboznámil s výsledkami rozsiahleho dokazovania, ktoré vykonal pri
nahliadnutí do spisu registrového spisu vedeného Okresným súdom v Banskej Bystrici, ktorý sa týkal
zápisu žalovaného ako štátneho podniku v Obchodnom registri a keď si urobil výpisky, čo bol dôvod,

aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil.

137. Odvolací súd tým, že nenariadil pojednávanie v zmysle § 214 ods. 1 písm. a) OSP a nevykonal
dokazovanie na pojednávaní porušil ust. § 122 OSP, keď účastníkom neumožnil pri dokazovaní, ktoré
bolo vykonané mimo pojednávania, sa k nemu vyjadriť. Odvolací súd tak získal dôkazy v rozpore

so zákonom, preto sa na ne neprihliada. Podľa názoru žalovaného predsedníčka senátu nahliadala
na Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica nie do verejnej, ale do neverejnej časti
obchodného registra, do ktorej môže nahliadnuť len ten, koho sa registrové údaje týkajú, pretože dôkazy
takto získané netvorili obsah Zbierky listín, ktorá je verejne dostupná. Poukázal na to, že § 185 ods. 2
CSP o vykonaní dôkazov, ktoré vyplývajú z verejných registrov nadobudlo účinnosť až dňa 01.07.2016,

pričom dokazovanie vykonal odvolací súd už v roku 2015, preto je § 185 ods. 2 CSP na vykonanie
dokazovania verejnými registrami nepoužiteľné.

138. Odvolací súd podľa názoru žalovaného neuplatňoval dôsledne zásadu voľného hodnotenia
dôkazov, pretože súd je pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci a nie je prípustný

eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúcich k jednostranným záverom (ÚS SR sp. zn. IV.
252/2004, III. ÚS 332/09) rozhodnutia odvolacieho súdu z roku 2012 a 2015 sú arbitrárne, pretože
odvolací súd vyvodil z vykonaného dokazovania také skutkové závery, ktoré sú v priamom rozpore s
dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 64/2012).

139. Skutočnosti, ktoré sa týkajú právneho posúdenia veci na základe ktorých odvolací súd zdôvodnil
svoje rozhodnutia z roku 2012 a z roku 2015 sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, pretože Rámcovú
zmluvu nie je možné posúdiť raz ako zmluvu inominátnu a raz ako zmluvu kúpnu. Skutkové a právne
závery odvolacieho súdu nemajú oporu v zistenom skutkovom stave, ani v publikovanej judikatúre -
pretože cenu určuje podľa cenníka dodávateľ, na takto určenú cenu nemal žiaden vplyv odberateľ,

nesúhlas s cenou zo strany odberateľa by bol riešený až za predpokladu, že by dodávateľ prejavil vôľu
záväzok z Rámcovej zmluvy splniť, čo sa nestalo, dohoda v Rámcovej zmluve o tom, že cena bude
určená dodatočne je v súlade s § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, preto nie je možné súhlasiť s
tvrdením žalovanej strany, že k dohode o cene v Rámcovej zmluve nedošlo a že v Rámcovej zmluve
bol určený spôsob, akým sa bude určovať cena za dodanú drevnú hmotu, čo vyplýva z rozhodnutia

odvolacieho súdu, ktoré žalovaný v záverečnej reči citoval.

140. Žalovaný poukázal na obsah čl. 6 Rámcovej zmluvy, kde sa dohadovala cena medzi zmluvnými
stranami a na jeho doslovné znenie. Poukázal aj na vyjadrenie právneho predchodcu žalobcu P.. A. D.
k cene a k jej tvorbe na pojednávaní dňa 13.05.2009, z ktorého okrem iného vyplýva, že na základe

Rámcovej zmluvy sa robili štvrťročné zmluvy, aby sa upresnila cena a objem. Tieto zmluvy robili VLM
OZ E..

141. Pri porovnaní textu Rámcovej zmluvy a výpovede právneho predchodcu žalobcu žalovaný
konštatoval, že cenu neurčoval dodávateľ podľa cenníka, nakoľko o žiadnom cenníku nie je v Rámcovej

zmluve ani len zmienka. Podľa názoru žalovaného je to len výmysel odvolacieho súdu, keďže v zmluve
je dohodnuté, že cenu bude stanovovať za každý štvrťrok dodávateľ, nie na základe cenníka, ale na
základe tržných cien v regióne dodávateľa. Uviedol tiež, že cenu síce mal určiť dodávateľ, ale musel s
ňou súhlasiť odberateľ, čo vyplýva aj z pojmu - navrhovaná cena - uvedený v Rámcovej zmluve. Nešlopreto o určenie ceny, ale o návrh ceny, s ktorou ak odberateľ nesúhlasil, tak cena mala byť predmetom
rokovania zmluvných strán.

142. Ak nedôjde k cenovému konsenzu zmluvných strán pre dodávku drevnej hmoty, bude sa považovať
dodávateľsko-odberateľský vzťah za nenaplnený, a to z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok
dodávateľom. V Rámcovej zmluve je v čl. 8 dohodnuté, že ak nedôjde k cenovému konsenzu, dojednáva
sa zmluvná pokuta pre dodávateľa z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok. Z textu Rámcovej zmluvy
vyplýva aj to, že cena bude stanovená na základe rokovania zmluvných strán tak, že o cene sa vždy

dohodnú a ak sa nedohodnú, bude sa to považovať za porušenie zmluvných podmienok zo strany
dodávateľa.

143. Nesúhlasil preto s názorom odvolacieho súdu, že výška kúpnej ceny by sa riešila dohodou len
za predpokladu, že by dodávateľ prejavil vôľu svoj záväzok z rámcovej zmluvy splniť, čo sa nestalo,
pretože takýto názor nemá oporu v texte Rámcovej zmluvy. Kúpna zmluva nie je reálnym kontraktom,

vyžadujúcim odovzdanie tovaru a vzniká, keď sa zmluvné strany na jej obsahu dohodnú. Zdôraznil,
že dohoda o tom, že cena bude určená dodatočne, nie je dohoda o spôsobe určenia ceny tak, ako to
má na mysli § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože v cit. ust. sa používa pojem - spôsob jej
dodatočného určenia.

144. Nielen z Rámcovej zmluvy, ale aj z výpovede Ing. D. vyplýva, že nielen cena, ale aj objem a
sortiment dodaného tovaru sa mal bližšie špecifikovať až v štvrťročných realizačných zmluvách, preto
dodatočné určenie ceny nie je v súlade s § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko nejde o spôsob
dodatočného určenia ceny tak, ako to má na mysli Obchodný zákonník. V prejednávanej veci ani jedna
zo zmluvných strán pri uzatváraní Rámcovej zmluvy nevedela, aká bude kúpna cena, keďže táto sa mala

dohodnúť až následne. V kúpnej zmluve preto chýbala podstatná obsahová náležitosť, ktorou je Dohoda
o kúpnej cene. Ak teda nebola dohodnutá fixná kúpna cena a ani spôsob jej dodatočného určenia a
prejavu vôle účastníkov nesmerovala ani k uzavretiu zmluvy bez určenia kúpnej ceny či spôsobu jej
určenia, nemožno dospieť k záveru, že zmluva je uzatvorená platne podľa § 409 a nasl. Obchodného
zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Odo 924/2004 a rozsudok KS

Prešov sp. zn. 5Cob 64/2012.

145. Z judikatúry na tému kúpna cena a spôsob jej dodatočného určenia vyplýva, že pri dohodnutí
dodatočného spôsobu určenia ceny možno takto cenu určiť, t. j. pri uzatvorení kúpnej zmluvy musí
existovať dohoda medzi kupujúcim a predávajúcim o tom, ako sa dodatočne určuje cena, pričom z

tohto spôsobu dodatočného určenia je možné dospieť k záveru, aká bude skutočná výška kúpnej ceny
(rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo 22/2006, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo 298/2009, sp. zn. 22Cdo
1625/2002).

146. Ak sa teda v Rámcovej zmluve strany dohodli, že cena sa bude určovať dohodou zmluvných strán,

pričom sa bude vychádzať z cien obvyklých v regióne dodávateľa podľa situácie na trhu a kúpna cena sa
malaprehodnocovaťštvrťročne,užtakátodohodasamaosebevylučujeurčeniecenyvčaseuzatvorenia
kúpnej zmluvy a je z nej zrejmé, že sa mala určiť až následne po uzatvorení zmluvy. Takáto dohoda nie
je dohodou o spôsobe určenia ceny a ani dohodou o uzatvorení kúpnej zmuvy bez určenia kúpnej ceny
tovaru, preto kúpna zmluva nemohla vzniknúť.

147. Uviedol tiež, že jediný cenník, ktorý bol zo strany súdu oboznámený, je cenník zo dňa
05.10.2004. Ide o fotokópiu vytlačenej faxovej správy, nie o originál listinného dôkazu, preto žalovaný
pravosť takéhoto dôkazu popiera. Znamená to, že žiaden zamestnanec žalobcu neposielal právnemu
predchodcovi žalobcu cenník sortimentov. V skutočnosti bol cenník dohodnutého sortimentu obsiahnutý

v štvrťročných zmluvách. Podľa jeho názoru postačí, ak sa odvolací súd oboznámi reálne s faktúrami,
ktoré predložil žalobca, na základe ktorých hradil cenu zazmluvnenej a dodanej drevnej hmoty, pretože
na každej z faktúr je výslovne uvedené, že cena bola stanovená dohodou. Teda cena nebola nikdy
stanovená na základe nejakého cenníka.

148. Opakovane zdôrazônil, že posúdenie Rámcovej zmluvy zo strany odvolacieho súdu raz ako
pomenovanej t. j. kúpnej zmluvy a raz ako nepomenovanej t. j. inominátnej nemá oporu v platnej právnej
úprave, pričom poukázal na text odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu z roku 2012 a z rozhodnutia
odvolacieho súdu z roku 2015, ktorý vo vyjadrení odcitoval. Zdôraznil pritom, že ak uzavretá zmluvazodpovedá určitému zmluvnému typu, tak už z tohto dôvodu je vylúčené, aby sa považovala za zmluvu
inominátnu. K tomu poukázal na viaceré súdne rozhodnutia ako rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo
3950/2011, NS ČR sp. zn. 33Odo 470/2001, NS ČR sp. zn. 22Cdo 522/2001.

149. Podľa názoru žalovaného jediným dôvodom pre úvahu odvolacieho súdu, na základe ktorej posúdil
Rámcovú zmluvu ako inominátnu je to, že zmluvné strany si v nej nedohodli podstatnú obsahovú
náležitosť kúpnej zmluvy, a to cenu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo
898/2009 a rozhodnutie KS Košice sp. zn. 2Cob 159/2013. Nesúhlasil s právnym názorom odvolacieho

súdu ohľadom právnej úvahy o tom, aký právny vzťah je možné považovať za Rámcovú zmluvu a ani s
právnym názorom v komentári prof. X. X., na ktorý odvolací súd poukázal, pretože tento má aj svojich
oponentov, a to pána E. a p. profesorku S.. Výklad odvolacieho súdu o tom, že uzatvorením Rámcovej
zmluvy vznikla povinnosť žalovanému dodať drevnú hmotu je tak v príkrom rozpore s obsahom a účelom
zákona ako Obchodného, tak aj Občianskeho zákonníka. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 5Cdo 39/2003, sp. zn. 32Odo 626/2003)

150. Na základe uvedeného bol žalovaný toho názoru, že k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy ako zmluvy
inominátnej zmluvnými stranami došlo s tým, že nebola dohodnutá kúpna cena a ani jej spôsob
dodatočného určenia, a to každoročne počas platnosti a účinnosti Rámcovej zmluvy, dodať odberateľovi
dohodnuté množstvá ihličnatej guľaginy a vlákniny, podľa dohodnutej kvality, množstva a ceny, pričom

tento záväzok žalovaného ako dodávateľa vznikne až vtedy, keď sa zmluvné strany dohodnú na
množstve, kvalite a cene predmetu plnenia. Sankcionovať bolo preto možné len to, čo súvisí s postupom
alebo povinnosťami zmluvných strán vyplývajúcimi z Rámcovej zmluvy pre uzatvorenie realizačnej
zmluvy.

151. Zo strany dodávateľa tak bola povinnosť navrhnúť cenu, prípadne uzatvoriť zmluvu, za porušenie
čoho však zmluvná sankcia nie je dojednaná. Zmluvná pokuta sa týka už realizačných zmlúv, a to
nedodania požadovaného a zmluvne zabezpečeného dohodnutého dreva, preto na základe Rámcovej
zmluvy nevznikla a ani nemohla vzniknúť žalovanému žiadna povinnosť. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 22Cb 26/2003, na rozsudok 32Clo 24/2010, sp. zn. 33Odo

470/2001, sp. zn. 32Cdo 3488/2010 a ďalšie.

152. Zdôraznil, že Rámcová zmluva neobsahuje žiadne dojednanie o tom, že sa majú uzatvárať
štvrťročné realizačné zmluvy. Štvrťročne sa má prehodnocovať len cena dodávaného tovaru, preto je
potrebné s poukazom na § 266 Obchodného zákonníka vykladať prejav vôle tak, že sa zohľadní aj

zmluvná prax, ktorú medzi sebou zmluvné strany zaviedli.

153. Uviedol tiež, že sa odvolací súd pri svojom rozhodnutí v roku 2015 nevysporiadal s tým, že
žalobca nebol aktívne legitimovaný na celý predmet sporu, pretože pohľadávku vo výške 11.622,23 Eur
a príslušenstvo z pôvodne uplatňovanej sumy vo výške 177.622,32 Eur postúpil spoločnosti HOTEL

KRYM s. r. o., preto bolo jeho rozhodnutie zmätočné. O tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky sa mohol
odvolací súd dozvedieť z rozhodnutia Ústavného súdu SR. Poukázal na to, že žalobca aj HOTEL KRYM
s. r. o. pohľadávku priznanú rozhodnutím krajského súdu 43Cob 166/2012 zo dňa 31.10.2012 vymohli
v exekučných konaniach celkom vo výške 367.305,65 Eur. Napriek tomu odvolací súd neprihliadol pri
rozhodovaní v roku 2015 na nedostatok vecnej legitimácie ohľadom celej pohľadávky, ktorú si žalobca

v konaní uplatnil.

154. Žalobca až podaním zo dňa 25.10.2017 doručil súdu žiadosť o vymáhanie postúpenia pohľadávky
žalobcom pre HOTEL KRYM s. r. o. v mene žalobcu a na účet Hotela Krym s. r. o., pričom v rámci
exekučného konania HOTEL KRYM s. r. o. nebol nikdy žalobcom zastúpený k tomu, aby pohľadávku

vymáhal sám. Podstatné pritom je, že už v r. 2015 bola celá pohľadávka, ktorá je predmetom sporu
vymožená, čím došlo k jej zániku. Záverom poukázal na znenie čl. 2 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že
odvolací súd musí rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a
v súlade s existujúcou judikatúrou, ak ich niet, musí sa riadiť obsahom a účelom právnej normy, pričom
jeho rozhodnutia musia byť dôkladné a presvedčivé. Odvolací súd nemôže pri rozhodovaní opomenúť

pre účastníka konania priaznivú judikatúru, na ktorú bol účastníkom upozornený a musí odôvodnene
uviesť, prečo ju neakceptoval, prípadne prečo má iný názor, ako je uvedený v citovanej judikatúre (NS
ČR sp. zn. 29 Odo 551/2006 a ďalšie).155. V závere zhrnul všetky doteraz uvádzané tvrdenia ohľadom Rámcovej zmluvy, termínov plnenia,
množstva drevnej hmoty, kúpnej ceny, ktoré uvádzal v predchádzajúcej časti jeho záverečnej reči.
Zdôraznil, že ak sa odvolací súd odchýli od existujúcej judikatúry, musí zrozumiteľne vysvetliť prečo

sa odkláňa od existujúcich rozhodnutí v identických právnych veciach a z akých odlišných právnych
názorov vychádza pri riešení tej istej právnej otázky.

156. K moderačnému oprávneniu súdu a k jeho návrhu na zníženie zmluvnej pokuty na výzvu
odvolacieho súdu poukázal na všetky doteraz uvádzané okolnosti obsiahnuté v jeho písomných

vyjadreniachanarozhodnutia,ktorécitovalvosvojomvyjadrenízodňa16.10.2017.Navrholrozhodnutie
okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.

157. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že krajský súd vykonal všetko to, čo mu uložil
Najvyšší súd SR v jeho rozhodnutí. Dôkazy preukazujú jeho tvrdenia a mal za to, že dokazovanie
bolo vykonané odvolacím súdom dostatočne. Navrhol rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne

potvrdiť.

158. K tvrdeniam žalovaného v ním podanom odvolaní, doplnených v priebehu odvolacích a dovolacích
konaní, ako aj v konaní pred Ústavným súdom SR, ktoré majú procesnú povahu odvolací súd po
opätovnom preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza nasledovné.

159. Podľa § 530 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) na žiadosť postupníka
môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie
pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi ( § 526), môže postupca pohľadávku vymáhať
iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto

vymáhaním.

160. Žalovaný v konaní tvrdil, že odvolací súd sa pri svojom rozhodnutí v roku 2015 nevysporiadal s tým,
že žalobca nebol aktívne legitimovaný na celý predmet sporu, pretože pohľadávku vo výške 11.622,23
Eur a príslušenstvo z pôvodne uplatňovanej sumy vo výške 177.622,32 Eur postúpil spoločnosti HOTEL

KRYM s. r. o., o čom sa mohol odvolací súd dozvedieť z rozhodnutia Ústavného súdu SR. Žalobca až
podaním zo dňa 25.10.2017 doručil súdu žiadosť o vymáhanie postúpenia pohľadávky žalobcom pre
HOTEL KRYM s. r. o. v mene žalobcu a na účet HOTEL KRYM s. r. o., pričom v rámci exekučného
konania HOTEL KRYM s. r. o. nebol žalobcom zastúpený k tomu, aby pohľadávku priznanú rozhodnutím
krajského súdu 43Cob 166/2012 zo dňa 31.10.2012 vymáhal za neho žalobca a túto si vymohol sám,

rovnakoakoajžalobca.Keďžepohľadávkapodľa§324Obchodnéhozákonníkavcelomrozsahuzanikla
jej vymožením ešte v roku 2014, nie je možné ju vymáhať. Ak by HOTEL KRYM s.r.o. nevstúpil na
strane žalobcu z vlastnej iniciatívy do konania, musí odvolací súd žalobu v časti postúpenej pohľadávky
zamietnuť, pretože žalobca nie je na vymáhanie tejto časti pohľadávky aktívne legitimovaný.

161. Vzhľadom k tomu, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/166/2012-644 zo dňa
31.10.2012,ktorýmpotvrdilrozsudokOkresnéhosúduZvolenč.k.16Cb/36/2008-523vzneníopravného
uznesenia nadobudol potom, ako NS SR rozhodnutím sp. zn. 4Obdo 7/2013 zo dňa 31.03.2014
dovolanie žalovaného odmietol, mohol žalobca pohľadávku priznanú právoplatnými a vykonateľnými
rozhodnutiami súdov vymáhať v exekučnom konaní. Rovnako mohol vymáhať pohľadávku aj HOTEL

KRYM, s.r.o., na ktorého žalobca časť z priznanej pohľadávky platne postúpil.

162. O tom, že žalovaný podal proti rozhodnutiam krajského, ako aj Najvyššieho súdu SR ústavnú
sťažnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd SR Nálezom sp. zn. 3ÚS 430/2014 dňa 17.02.2015 sa odvolací
súd dozvedel po doručení Nálezu, v ktorom, nie je ani zmienka o tom, že by zo strany žalobcu došlo k

postúpeniu pohľadávky na inú osobu a ani k jej vymáhaniu. Tvrdenie žalovaného je preto v tejto časti
nepravdivé.

163. Následne rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 43Cob 94/2015-817 zo dňa 12.08.2015 tak, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, pričom žiadnu vedomosť o tom, že by

bola časť pohľadávky žalobcom postúpená na tretiu osobu alebo že by došlo k jej vymáhaniu, v čase
rozhodovania nemal. Prvýkrát uviedol žalovaný túto skutočnosť až v poradí druhom dovolaní doručenom
Okresnému súdu Zvolen dňa 28.10.2015, t. j. až po vydaní v poradí druhého rozhodnutia odvolacím
súdom,vktorompoukázalnaZmluvuopostúpenípohľadávkyuzavretúmedzižalobcomatreťouosoboudňa 19.01.2013, ako aj na tú skutočnosť, že žalobca a tretia osoba vymáhajú v exekučných konaniach
pod sp. zn. EX 60 a 63/2013 súdnymi rozhodnutiami priznané pohľadávky. Tvrdenie žalovaného v ním
podanom dovolaní o tom, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu dňa 12.08.2015 nebol už žalobca

vecneaktívnelegitimovanýuplatňovaťtúčasťpohľadávky,ktorásastalapredmetomZmluvyopostúpení
pohľadávky zo dňa 19.01.2013 je síce pravdivé, avšak odvolaciemu súdu žiadna zo strán sporu túto
skutočnosť neoznámila.

164. Nie je preto pravdivé ani tvrdenie žalovaného v ním podanom odvolaní proti rozhodnutiu okresného

súdu o trovách konania, ktoré vydal dňa 24.11.2015, že by odvolací súd nebol pri rozhodovaní o veci
samej postrehol túto skutočnosť, pretože až k tomuto odvolaniu žalovaný predložil Zmluvu o postúpení
pohľadávky medzi žalobcom a treťou osobou zo dňa 19.01.2013, z čoho je možné usúdiť, že mu žalobca
riadne a včas, a teda ešte v roku 2013 postúpenie pohľadávky oznámil.

165. Odvolací súd sa pritom v rozhodnutí 43Cob 11/2016, ktorým rozhodoval o odvolaní žalovaného

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania a ktorým rozhodnutie okresného súdu ako
vecne správne potvrdil vysporiadal s námietkou žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie
pre časť žalobcom uplatnenej pohľadávky, a to na strane 6 jeho rozhodnutia (č. l. spisu 933), na ktoré
v podrobnostiach odkazuje. Keďže žiaden návrh žalobcu a ani tretej osoby s odkazom na § 92 ods.
2 a 3 vtedy účinného OSP nebol odvolaciemu súdu do času, kým o veci samej rozhodol predložený,

nebolo možné v ďalšom súdnom v konaní, o ktorom sa rozhodovalo o náhrade trov konania, na tieto
argumenty prihliadnuť. Na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo ani to, že žalovaný podal návrh
na odklad vykonateľnosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob 94/2015 zo dňa
12.08.2015 a č. k. 16Cb/36/2008-523 zo dňa 04.06.2012, ktorému návrhu Najvyšší súd SR vyhovel,
keďže už tak, ako to uviedol sám žalovaný medzitým došlo v roku 2014 k vymoženiu pohľadávky

priznanej právoplatnými rozhodnutiami okresného, krajského aj Najvyššieho súdu SR.

166. Odvolací súd sa preto pri rozhodovaní v prejednávanej veci zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu
v časti pohľadávky, ktorú postúpil na tretiu osobu - HOTEL KRYM s. r. o. v nadväznosti na žalobcom
predloženú Žiadosť HOTELA KRYM s. r. o. zo dňa 19.01.2013 o vymáhanie postúpenej pohľadávky,

ktorá obsahuje dohodu postupcu a postupníka o tom, že postupník na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky uzavretej dňa 19.01.2013 požiadal postupcu - žalobcu, aby v súlade s § 530 OZ vymáhal v
jehomeneanaúčetpostupníka-HOTELKRYMs.r.o.postúpenúpohľadávku,ktorýstakoutožiadosťou
súhlasil.

167. Z dokladov predložených žalobcom jednoznačne vyplýva, že po začatí konania nastala v
prejednávanej veci právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností strany
sporu, o ktoré v konaní ide, keď žalobca postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok na tretiu osobu -
HOTEL KRYM s. r. o. časť ním pôvodne uplatňovanej pohľadávky. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky
prestáva byť postupca veriteľom postúpenej pohľadávky a stráca aktívnu vecnú legitimáciu na jej

vymáhanie. Pokiaľ by postupca pohľadávku vymáhal potom, čo bola postúpená, prípadne pokračoval
v skôr začatom konaní, musel by súd žalobu zamietnuť, pretože postupca by nebol vo sfére hmotného
práva nositeľom hmotného práva, ktorého sa v konaní domáha.

168. Pokiaľ však bola pohľadávka postúpená potom, keď už bola uplatnená v súdnom konaní, bolo

možné nedostatok vecnej legitimácie dodatočne vzniknutý za konania riešiť postupom podľa § 92 ods.
2 a 3 OSP v znení účinnom do 30.06.2016, ktorý umožňoval vstup postupníka do konania namiesto
postupcu a vymáhanie pohľadávky postupníkom. Takéto právo postupca a ani postupník nevyužili.
Napriek tomu, že žalobca ako postupca a ani postupník o tejto právnej skutočnosti súd neinformovali
a postup podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP súdu nenavrhli, zákon žalobcovi umožňuje, aby ako postupca, za

presne zákonom stanovených podmienok, vymáhal postúpenú pohľadávku priamo sám, a to napriek
tomu, že mu už vymáhaná pohľadávka nepatrí. Zákonným ustanovením, ktoré oprávňuje postupcu
k vymáhaniu pohľadávky je § 530 ods. 1 OZ, podľa ktorého môže postupca vymáhať postúpenú
pohľadávku ako nepriamy zástupca postupníka.

169. Žalobca ako postupca je tak na základe písomnej dohody, ktorú uzatvoril s treťou osobou a ktorú
v konaní pred odvolacím súdom preukázal, oprávnený vymáhať postúpenú pohľadávku súdnou cestou,
pretože má k tomu procesnú legitimáciu založenú oprávnením domáhať sa v konaní práva napriek tomu,
že v ním postúpenej časti pohľadávky nie je postupca vo sfére hmotného práva jeho nositeľom, čo anio sebe netvrdí. Postupca je oprávnený domáhať sa v súdnom konaní postúpenej pohľadávky svojim
menom, avšak na účet zastúpeného, a teda postupníka, na základe čoho ako nepriamy zástupca sám
nadobúda práva a povinnosti, ktoré však má podľa zmluvy uzatvorenej so zastúpeným - postupníkom

povinnosť previesť na zastúpeného.

170. Vzhľadom k tomu, že bolo rozhodnutie odvolacieho súdu č.k. 43Cob/166/2012 zo dňa 31.10.2012,
ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo/7/2013 zo dňa 31.03.2014,
ktorým bolo dovolanie žalovaného odmietnuté, zrušené a odvolací súd prejednáva vec opätovne, má

žalobca v prejednávanej veci aktívnu procesnú legitimáciu pre uplatňovanie svojej časti pohľadávky
ako držiteľ hmotného práva a má aj procesnú legitimáciu, ktorú získal na základe dohody uzavretej s
postupníkom pre tú časť pohľadávky, ktorú na neho Zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 19.01.2013
postúpil, a to bez ohľadu na to, že medzitým boli obe pohľadávky v exekučnom konaní na základe
exekučného titulu vymožené. Námietky žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu
na vymáhanie pohľadávky, ku ktorej vznikol hmotno-právny nárok na základe postúpenia spoločnosti

HOTEL KRYM s. r. o. nie je preto v prejednávanej veci opodstatnená.

171. Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 11/1990 Zb. o štátnom podniku v znení ku dňu 09.01.2003 podnik môže
určiť, ktoré vnútorné organizačné jednotky sa zapíšu do podnikového registra ako odštepné závody.
Vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť v mene podniku všetky právne úkony týkajúce sa tohto

odštepného závodu.

172. Podľa § 20 ods.2, prvá veta Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony
aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo
je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.

173. Podľa § 20a/ ods.2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

174. Podľa § 34 ods.1 zák.č. 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení ku dňu 01.01.1993 oblastné
správy a Mestská správa v Bratislave prideľujú identifikačné číslo s výnimkou prípadov uvedených v §
35 právnickým osobám so sídlom v územnom obvode ich pôsobnosti a ich organizačným zložkám.

175. Podľa § 27 ods. 1 zák.č. 540/2001 Z.z. v znení ku dňu 12.01.2005 identifikačné číslo sa používa na

jednoznačnú identifikáciu právnickej osoby a podnikateľa a má evidenčný význam. Spôsob jeho tvorby
určuje úrad.

176. Podľa ods. 2 cit. ust. identifikačné číslo sa prideľuje každej právnickej osobe a podnikateľovi.
Pridelené identifikačné číslo sa nesmie prideliť inej právnickej osobe alebo inému podnikateľovi, a to ani

v prípade zániku právnickej osoby alebo podnikateľa, ktorému bolo pridelené.

177. Podľa ods. 3 cit. ust. každej právnickej osobe a každému podnikateľovi sa prideľuje len jedno
identifikačnéčíslo.Právnickáosobaapodnikateľ,ktorýmbolovsúvislostisichpodnikateľskoučinnosťou
pridelené identifikačné číslo a ktorí chcú vykonávať ďalšiu podnikateľskú činnosť, sú povinní uvádzať

pridelené identifikačné číslo v každom úradnom styku s orgánom, ktorý je oprávnený vydať doklad o
oprávnení na vykonávanie tejto ďalšej činnosti.

178. Podľa ods. 4 cit. ust. identifikačné číslo odštepného závodu alebo inej vnútornej organizačnej
jednotky s rovnakým právnym postavením vytvorí úrad z identifikačného čísla právnickej osoby, ktorej

je odštepný závod alebo vnútorná organizačná jednotka súčasťou, a z poradového čísla.

179. Podľa ods. 6 cit. ust., ak dôjde k prideleniu nesprávneho identifikačného čísla, nápravu zabezpečí
ten orgán, ktorý nesprávne identifikačné číslo pridelil.

180. Podľa § 19 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto
má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.181. Podľa § 61 CSP v znení účinnom od 01.07.2016 má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť
na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

182. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného, zisťoval odvolací súd v zmysle právneho názoru
vyjadreného v Náleze Ústavného súdu SR, či sú splnené základné podmienky pre konanie vo veci, a
teda či má žalovaný spôsobilosť byť stranou v spore, a teda procesnú spôsobilosť, ako aj to, či má
spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda hmotnoprávnu spôsobilosť. S poukazom na § 19 O.s.p., ale
aj § 61 CSP sa spôsobilosťou byť účastníkom konania, a teda stranou sporu rozumie mať spôsobilosť

na procesné práva a povinnosti, ktoré zákon stranám sporu priznáva. Spôsobilosť byť účastníkom
konania má zásadne ten, kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. právnu
subjektivitu. Ten, kto nemá podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti, je spôsobilým
účastníkom konania len vtedy, ak mu túto spôsobilosť priznáva zákon.

183. Podnikaním právnických osôb sa rozumie aj podnikanie prostredníctvom ich organizačných zložiek

umiestnených na území Slovenskej republiky. Oprávnenie podnikať na území Slovenskej republiky
vzniká právnickej osobe, ako aj jej organizačným zložkám dňom zápisu do obchodného registra v
Slovenskej republike. Vo všetkých záležitostiach, ktoré sú vymedzené organizačným poriadkom a
zákonom je organizačná zložka nositeľom práv a povinností, ktoré jej štátny podnik zveril, pričom právnu
subjektivitu, a teda spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania má len právnická osoba, a teda štátny

podnik, nie jej organizačná zložka, t.j. odštepný závod Kežmarok.

184. Zo žaloby doručenej súdu dňa 14.12.2007 vyplýva, žalobca správne označil pri podaní návrhu na
súd na strane žalovaného právnickú osobu, a to Vojenské lesy a majetky SR, š.p. a správne označil
aj jej IČO: 31 577 920 tak, ako to vyplývalo z vtedy platného § 79 ods.1 O.s.p. vrátane ďalších údajov

potrebných k identifikácii strany súdneho konania, a to napriek tomu, že údaj o tom, že sa vec týka
organizačnej zložky, zákon nevyžadoval. Označenie žalovaného korešponduje s výpisom z obchodného
registra pre právnickú osobu - štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR, preto nie je žiadna pochybnosť
o tom, koho žalobca v prejednávanej veci žaloval. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že
podmienka spôsobilosti žalovaného byť účastníkom konania tak, ako to vyžadoval § 19 O.s.p. a od 1.

júla 2016 vyžaduje § 61 CSP bola splnená, preto nebol daný dôvod na to, aby odvolací súd konanie o
návrhu žalobcu pre nedostatok spôsobilosti na strane žalovaného byť účastníkom konania podľa § 103
O.s.p., ako aj podľa § 161 ods. 1 CSP, ktorú podmienku skúma všeobecný súd v každom štádiu konania
ex offo, a teda aj odvolací súd, podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ale ani podľa § 161 ods. 2 CSP, zastavil.

185. Odvolací súd sa ďalej zaoberal aj tou skutočnosťou, či tak, ako to uviedol Ústavný súd SR v
odôvodnení svojho Nálezu na str. 11...“ mohla byť dňa 09.01.2003 platne uzatvorená Rámcová zmluva,
ak ju za žalovaného podpísal P.. Z. D. ako riaditeľ organizačnej zložky Kežmarok, ktorý pôsobil v tejto
funkcii od 18.01.1993 do 16.02.2004 ako vedúci organizačnej zložky Kežmarok a keď táto organizačná
zložka právnickej osoby - Vojenské lesy a majetky SR, š.p., ktorej bolo pridelené Štatistickým úradom

SR IČO: 17 067 308 zanikla ešte 24.06.1999, t.j. 3,5 roka pred uzavretím Rámcovej zmluvy, z ktorej mal
žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty“.

186. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd za účelom zistenia skutočnosti, prečo bolo tomu istému
odštepnému závodu Vojenské lesy a majetky SR, š.p. so sídlom Baštova 18, Kežmarok pridelené ku

dňu 01.01.1993 ďalšie identifikačné číslo - 17 067 308, keď už tento istý odštepný závod v Kežmarku
mal od 29.11.1989 pridelené identifikačné číslo 36 461 393 a toto ako jediné bolo počas celého
obdobia, a to až do jeho výmazu dňa 12.01.2005, nie však Odštepného závodu Kežmarok, zapísané v
obchodnom registri Okresného súdu Prešov pre odštepný závod Kežmarok, rovnako ako bol zapísaný
vo funkcii riaditeľa, nie vedúceho odštepného závodu aj pplk. P.. Z. D. (čl. 813), čo vyplýva z výpisu

z obchodného registra Okresného súdu Prešov, vl.č. 53/P, nahliadol na Okresnom súde v Banskej
Bystrici do pôvodného spisu Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Pliešovce, oddiel Pš 115/S, z ktorého
si vyhotovil u relevantných listinných dokladov fotokópie založené v súdnom spise z ktorých zistil, že
Štatistický úrad SR pridelil identifikačné číslo organizačnej zložke Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.,
a to odštepnému závodu Kežmarok už pri jeho zápise do podnikového registra ku dňu 29.11.1989 pod

č. 36 461 393. K dátumu 01.01.1993, kedy š.p. Vojenské lesy a majetky SR požiadali Štatistický úrad
SR o pridelenie IČO pre odštepný závod Kežmarok opätovne, pretože sa stal vnútornou organizačnou
jednotkou Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. so sídlom v Pliešovciach najneskôr od 01.01.1993
tak, ako to vyplýva z úplného výpisu z obchodného registra pre právnickú osobu - š.p. Vojenské lesy amajetky SR, vl.č. 115/S a podali návrh na jeho zápis do obchodného registra ku dňu 01.01.1993. Z výpisu
registra organizácií Štatistického úradu SR vyplýva, že takto duplicitne pridelené identifikačného čísla
pre odštepný závod Kežmarok bolo Slovenským štatistickým úradom vymazané z registra organizácií

dňa 24.06.1999.

187. Podľa § 10 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku je vedúci odštepného závodu oprávnený robiť
v mene podniku všetky právne úkony týkajúce sa tohto odštepného závodu, a to bez ohľadu na to, či
sa v právnom úkone označí ako vedúci alebo riaditeľ tejto organizačnej zložky. S poukazom na § 13

ods. 5 Obch. zák. je takto zapísaný riaditeľ alebo vedúci organizačnej zložky podniku do obchodného
registra splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky
alebo podniku.

188. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky sa používa obchodné meno právnickej osoby s dodatkom,
že ide o organizačnú zložku tak, ako to vyplýva z § 7 ods.1 Obch. zák. V čase uzatvorenia Rámcovej

zmluvy, t.j. ku dňu 09.01.2003 bol P.. Z. D. riadne zapísaný ako riaditeľ pre odštepný závod E. ako
organizačnú zložku Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. v obchodnom registri odd. Pš, vl.č. 53/P
Okresného súdu Prešov, za ktorý mohol konať a podpisovať všetky právne úkony tak, ako to vyplýva
z organizačného poriadku š.p. Vojenské lesy a majetky SR, Pliešovce, čl. 9, 16 a 25, a to napriek
tomu, že ako štatutárny orgán sa vo výpise z obchodného registra uvádza vedúci podniku (organizačnej

zložky podniku). K jeho odvolania došlo k 16.02.2004, t.j. potom, ako bola podpísaná Rámcová zmluva
a dodatky k nej, ktoré za žalovaného podpisoval oprávnene.

189. Podľa zistenia odvolacieho súdu k výmazu odštepného závodu Kežmarok z obchodného registra
Prešov tak, ako to Ústavný súd SR v odôvodnení na str. 11 Nálezu uviedol nikdy nedošlo a nestalo sa tak

ani ku dňu 24.06.1999, pretože k tomuto dňu došlo len k výmazu duplicitne zapísaného identifikačného
čísla pre odštepný závod Kežmarok, pričom odštepnému závodu, vedúci ktorého uzatváral a podpisoval
Rámcovú zmluvu a dodatky k nej, naďalej zostalo pridelené a v obchodnom registri zapísané IČO:
36 461 393, ktoré bolo zapísané až do 12.01.2005. Naďalej bol v obchodnom registri zapísaný ako
štatutárny orgán organizačnej zložky, oprávnený konať za odštepný závod Kežmarok v mene štátneho

podniku P.. Z. D., ktorý bol v januári a decembri 2003 vyššie uvedené listiny podpísať.

190. Zo zistení odvolacieho súdu tak vyplýva, že žalobca nepodal žalobu proti subjektu nespôsobilému
byť účastníkom konania, pretože žalobu mohol podať len voči právnickej osobe, a to š.p. Vojenské lesy
a majetky SR, voči ktorej ju aj podal a nie samostatne len voči organizačnej zložke, a to odštepnému

závodu Kežmarok, pričom právnická osoba š.p. Vojenské lesy a majetky SR, ako aj jej odštepný závod
Kežmarok existuje nepretržite od dátumu 29.11.1989 až k dnešnému dňu, a to napriek tomu, že pri
odštepnom závode Kežmarok došlo k 12.01.2005 k výmazu jeho zápisu ex offo z jedného oddielu
obchodného registra, a to Pš a súbežne k jeho zápisu do iného oddielu toho istého obchodného registra
Okresného súdu Prešov, a to Po z jediného dôvodu, že odštepný závod Kežmarok bol nesprávne

zapísaný do iného oddielu, než mal byť. Neznamená to však, že by bolo z tohto dôvodu došlo k jeho
výmazu z obchodného registra, a tým k jeho zániku. Vzhľadom k tomu, že od 01.01.2002 sa IČO používa
len pre identifikáciu právnickej osoby a podnikateľa, nie je už pri odštepný závod Kežmarok zapísané
od 12.01.2005 žiadne IČO.

191. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že identifikačné číslo pridelené právnickej osobe, ale aj jej
organizačným zložkám má najmä evidenčný význam, pričom sa prideľuje podnikateľovi a právnickej
osobe vždy len jedno identifikačné číslo. Pre odštepný závod alebo vnútornú organizačnú jednotku
vytvorí úrad samostatné identifikačné číslo z identifikačného čísla právnickej osoby, ktorej je odštepný
závod súčasťou a z poradového čísla. S poukazom na § 27 zák.č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike,

ak dôjde k prideleniu nesprávneho identifikačného čísla, zabezpečí nápravu ten orgán, ktorý nesprávne
identifikačné číslo pridelil.

192. Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov je odštepný závod
Kežmarok stále zapísaný v obchodnom registri a za neho koná a podpisuje jeho vedúci.

193. Podľa § 123 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.194. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci.

195. Podľa § 213 ods. 2 O.s.p., ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

196. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

197. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

198. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

199. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

200. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov

a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

201. Podľa § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

202. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

203. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

204. Podľa § 220 ods. 3 CSP, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku
obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

205. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne

záväznéhoprávnehopredpisu,ktorépridoterajšomrozhodovanívecinebolopoužitéajeprerozhodnutie
veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

206. K ďalšej námietkam žalovaného, že mu okresný, ale aj odvolací súd odňali možnosť domáhať
sa alebo brániť svoje vecné právo na všeobecnom súde, keď rozhodli arbitrárne, bez náležitého

odôvodnenia svojho rozhodnutia a keď sa pri výklade zákonného predpisu odvolací súd odchýlil od
znenia príslušných ustanovení, čím zásadne poprel ich účel a význam, že sa pri svojom rozhodovaní
o odvolaní žalovaného dňa 31.10.2012 dopustil porušenia ust. § 213 ods. 2 OSP, pretože žalovaného
nevyzval,abysakmožnémupoužitiuprávnehopredpisu,ktorýpridoterajšomrozhodovanínebolpoužitý
a bol podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúci, ako aj to, že rozhodol bez

toho, aby nariadil pojednávanie, čím odňal žalovanej strane možnosť konať pred súdom, že porušil § 123
O.s.p., keď účastníkov neoboznámil s výsledkami rozsiahleho dokazovania, ktoré vykonal pri nahliadnutí
do registrového spisu vedeného Okresným súdom v Banskej Bystrici, ktorý sa týkal zápisu žalovaného
ako štátneho podniku v Obchodnom registri a keď si urobil z neho na registrovom súde výpisky, ženenariadil pojednávanie v zmysle § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. a nevykonal dokazovanie na pojednávaní
podľa § 122 O.s.p., keď účastníkom neumožnil pri dokazovaní, ktoré bolo vykonané mimo pojednávania
sa k nemu vyjadriť, pritom § 185 ods. 2 CSP o vykonaní dôkazov, ktoré vyplývajú z verejných registrov

nadobudol účinnosť až dňa 01.07.2016, čo bol dôvod, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu
zrušil a že odvolací súd vyvodil z vykonaného dokazovania také skutkové závery, ktoré sú v priamom
rozpore s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise odvolací súd uvádza.

207. Strany sporu mali od podania žaloby na súd - dňa 27.08.2012 dostatok času a aj priestoru na to,

aby sa mohli k vzájomným tvrdeniam a predkladaným dôkazom vyjadriť, či už písomne alebo ústne na
pojednávaniach. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že by mu bol súd prvej inštancie zasiahol jeho
nesprávnym procesným postupom a nedostatočne a nepresvedčivo odôvodneným rozhodnutím do jeho
práva na spravodlivý proces, zaručený mu čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

208. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že by bol odvolací súd jeho nesprávnym procesným postupom,
keď ho podľa § 213 O.s.p., resp. § 382 CSP nevyzval na vyjadrenie k aplikácii ustanovenia všeobecne
záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a bolo pre
rozhodnutie veci rozhodujúce porušil jeho procesné práva, pretože ak súd prvej inštancie neuviedol
pri posudzovaní Rámcovej zmluvy žiadne ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého posudzoval

jej obsah a odvolací súd posúdil Rámcovú zmluvu podľa § 269 ods. 2 obch. zák. ako nepomenovanú
zmluvu s prvkami, ktorým je najbližšie kúpna zmluva, nemal žiaden dôvod strany sporu vyzývať na
vyjadrenie. Navyše, ak by aj bolo tvrdenie žalovaného v tejto časti pravdivé, nesprávny procesný postup
bol odstránený v priebehu tohto konania, keď opätovným prejednaním veci a oboznámením strán sporu
s právnym názorom, ako sa odvolaciemu súdu javí nárok uplatnený žalobcom po právnej stránke, boli

podmienky § 382 CSP splnené.

209. Podľa názoru odvolacieho súdu sa v prejednávanej veci nejedná o nedostatočne a nepresvedčivo
odôvodnené rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď tento v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne
vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu a ich právne argumenty a zdôvodnil,

ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a prečo nevykonal ďalšie, žalovaným
navrhované dokazovanie výsluchom znalca a nenariadil nové znalecké dokazovanie, o čom rozhodoval
aj samostatným uznesením. Z rozhodnutia vyplýva aj odkaz na ustanovenia právnych predpisov,
ktoré boli konaním žalovaného nesporne porušené. Keďže v obchodných vzťahoch, v ktorých sú
zmluvnými stranami podnikatelia sa na zmluvnú pokutu aplikujú nielen ust. § 544 a § 545 OZ, ale

aj ustanovenia Obchodného zákonníka, aplikoval pri jej posudzovaní súd prvej inštancie aj § 300
a nasl. Obch. zák., pričom k uvedeniu § 301 Obch. zák. došlo zrejme len omylom, keďže využitie
moderačného oprávnenia navrhol žalovaný len v záverečnom štádiu konania pred odvolacím súdom.
Citácia uvedeného ustanovenia preto nemôže mať bez ďalšieho za následok ani nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže nebol dôvod ho aplikovať a ani nedostatočne a neúplne

zistený skutkový stav.

210. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

211. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom.

212. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému
uplatneniu. Náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako jedného z princípov spravodlivého
súdneho konania, garantovaného citovaným čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo Rámcovoupravené v § 157 ods. 2
OSP účinného do 30.06.2016 a od 01.07.2016 je upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nemožno však
považovať za porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces stav,

ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania - strany sporu a jej návrhu nevyhovie, ak je
takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania - strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov.

213. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalovaného v odvolaní, že by v odôvodnení rozhodnutia
súdu prvej inštancie bol len všeobecný poukaz na paragrafy bez toho, aby súd uviedol, pod aké zákonné
ustanovenie svoje rozhodnutie podradil a ako vec posúdil po právnej stránke.

214. Súd prvej inštancie postupoval podľa znenia § 157 ods. 2 OSP,ktoréjeobsahomtotožnés§220ods.2CSPavodôvodnení

rozsudkuuviedolpodstatnýobsahprednesov,dostatočnejasnevyložil,ktoréskutočnostimápreukázané
a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
spravoval, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a posúdil zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení,
ktoré použil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 432/2011-61 z 31.05.2012, podľa ktorého súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania - stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkom konania - stranou sporu. Predmetné ustanovenie sa v plnej
miere uplatňuje aj v odvolacom konaní s tým, že úlohou odvolacieho súdu nie je v odôvodnení svojho
rozhodnutia odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale

len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, ktoré zostali sporné alebo sú
nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní.Odôvodnenierozhodnutiavšeobecnéhosúdu,prvostupňového,aleajodvolacieho,ktoréstručne
ajasneobjasnískutkovýaprávnyzákladrozhodnutiapostačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky, sp.zn. III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004, (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005)

215. K ďalšej námietke žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nevykonal znalecké dokazovanie
znalcom z odboru Písmoznalectvo, ktorým by sa bolo preukázalo jeho tvrdenie, že žalovaný dňa

03.12.2004 podpísal Dohodu o neúčtovaní zmluvnej pokuty za rok 2004 odvolací súd uvádza, že
takéto dokazovanie by nebolo účelné a ani hospodárne, pretože by sa ním nedala bez originálu listiny,
na ktorej mala byť posudzovaná pravosť podpisu P.. D., ale aj pravosť a pravdivosť listiny, zistiť.
Súd prvej inštancie nariadil v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici
znalecké dokazovanie grafológom z odboru Písmoznalectva Z.. M. H., účelom ktorého malo byť práve

potvrdenie, príp. vyvrátenie pravosti podpisu P.. D. na Dohode zo dňa 03.12.2004, predloženej vo
fotokópii žalovaným, avšak znalkyňa odmietla znalecký posudok vykonať z toho dôvodu, že fotokópia
listiny je nekvalitná, preto nie je možné z nej vyvodzovať žiadne závery. Uviedla tiež, že podpisy na nej
sú nečitateľné, a preto z hľadiska písmoznaleckého nespracovateľné. Bez originálu listiny, na ktorej by
skúmaný podpis bolo možné na základe rôznych znakov presne identifikovať, nie je možné znalecké

dokazovanie vykonať. Rovnako reagovali aj ďalší, súdom oslovení znalci z odboru Písmoznalectva,
odvetvie písmo za účelom zistenia, či je možné vypracovať znalecký posudok a zistiť, či podpis na
Dohode zo dňa 03.12.2004 je vlastnoručným podpisom účastníka, ktorým súd zaslal fotokópiu listiny
s tým, že originál neexistuje Títo zhodne uviedli, že pre posúdenie pravosti podpisu je potrebný vždy
originál spornej písomnosti. Takto sa vyjadrila znalkyňa Z.. R. Z. (čl. 464), Z.. B. K. (čl. 467), ktorá

uviedla, že originál podpisu treba predložiť preto, že kópia neumožňuje skúmať podpis vo všetkých
jeho znakoch, ako aj preto, aby sa na kópiu nedostal podpis ako dôsledok technického falšovania,
ďalej to bol Z.. Z. E. (čl. 469), Z.. G. U. (čl. 471), ktorá uviedla, že na skúmanie sa predkladajú
zásadne originály sporných písomností a originály porovnávacích materiálov, pretože kópie skúmaniu
nevyhovujú,keďženeumožňujúdetailneskúmaťpodpisyavylúčiťpoužitieniektorejzmetódtechnického

falšovania pri vyhotovovaní podpisu. Znalkyňa pripustila, že kópiu sporného podpisu je možné skúmať
len vo výnimočných prípadoch, pričom je v takom prípade potrebné rátať so závermi, že originál podpisu,
z ktorého bola následne vyhotovená kópia nie je pravým podpisom, príp. keď sa porovnáva sporný
podpis a porovnávacie podpisy a písmo vykazuje podobné, zhodné znaky, čo znamená, že originálsporného podpisu, z ktorého bola následne vyhotovená kópia sám o sebe môže byť pravým podpisom
pisateľa, ale pri skúmaní kópie nie je možné jednoznačne dokázať, resp. vylúčiť, že pisateľ skutočne
originál spornej písomnosti podpísal a že nejaká iná osoba nezneužila jeho podpis, ktorý na písomnosť

preniesla pomocou niektorej metódy technického falšovania, pretože kópia spornej písomnosti môže byť
výsledkom aj technickej montáže dvoch písomností: originálny text + originálny podpis z inej písomnosti
= originálna montáž dvoch písomností, z ktorej je následne vyhotovená sporná kópia, často veľmi
kvalitná.

216. Pri súkromných listinách, akou nesporne je aj Dohoda zo dňa 03.12.2004 predložená žalovaným
vo fotokópii, musí súd skúmať jej pravosť, a teda či pochádza od vystaviteľa a rovnako musí skúmať
aj správnosť obsahu. Zásadný rozdiel medzi verejnou a súkromnou listinou spočíva v jej dôkaznej
sile. Pravá verejná listina môže byť zbavená svojej dôkaznej sily len tým, že účastník tvrdí skutočnosti
a navrhne dôkazy, ktorými bude preukázaná nepravdivosť obsahu listiny, pri súkromnej listine stačí
„formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné

bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou. Keďže
žalobca, resp. jeho právny predchodca poprel pravosť a aj správnosť súkromnej listiny - Dohody zo dňa
03.12.2004 platí, že účastníka, ktorý túto listinu predložil ako dôkaz stíha dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno v tom, že nesie aj procesne nepriaznivé následky toho, že sa mu v konaní pravosť, či správnosť
tejto súkromnej listiny ako dôkazu na svoje tvrdenia, nepodarí preukázať. V tejto súvislosti je dôležitá aj

tá skutočnosť, že je to žalovaný, ktorý zo skutočností uvedených v Dohode zo dňa 03.12.2004 vyvodzuje
pre seba priaznivejšie dôsledky, a teda neplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti dohodnutej v
čl. 8 Rámcovej zmluvy, t.j. za nedodanie takého množstva drevnej hmoty, na aké sa v roku 2004 zaviazal.

217. Súd prvej inštancie nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhované dôkazy, ale len tie, ktoré s

prejednávanou vecou súvisia a nemusí dať odpovede na všetky tie tvrdenia, ktoré na prejednávanú
vec nemajú podstatný vplyv. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalovaného o tom, že súd je
povinný vyhovieť návrhom na doplnenie dokazovania, a teda vykonávať znalecké dokazovania z odboru
Písmoznalectva opätovne, ak na to nie sú splnené predpoklady, a teda ak neexistuje originál listiny,
na ktorej je potrebné overiť pravosť podpisu žalobcu. K spôsobu stanovenia znalca bol súd vedený

hlavne ust. § 127 ods.1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 a od 01.07.2016 je postup upravený
odlišne tak, ako to vyplýva z § 207 - 209 CSP, ktoré bližšie charakterizujú, za akých podmienok
a v akej situácii je konajúci súd povinný určiť osobu znalca na zhodnotenie odborných problémov,
pričom súdy sú povinné rozhodovať na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Je pritom na
všeobecnom súde aby zvážil, ktoré dôkazy je potrebné vykonať, či a nakoľko je potrebné doterajší stav

dokazovania doplniť a posúdiť dôvodnosť návrhu strán na doplnenie dokazovania, čo súd prvej inštancie
urobil. Musí tiež zvážiť, či nepriame dôkazy predkladané žalovaným stačia na preukázanie jeho tvrdení
alebo sú nedostatočné. Súd prvej inštancie zdôvodnil, prečo žalovaným navrhnuté dôkazy nevykonal v
samostatnom uznesení, ktoré doručil žalovanému.

218. K námietke žalovaného, že prvostupňový súd hodnotil výpoveď P.. A. ako výpoveď svedka, a
nie podľa § 131 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 a od 01.07.2016 podľa § 196 a nasl. CSP,
pričom vypovedal ku skutočnostiam, ktoré sa týkali výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby
odvolací súd uvádza, že takéto pochybenie súdu pri vykonávaní dôkazu a zisťovaní skutkového stavu
veci dokazovaním nie je takou vadou konania, ktorá má za následok nesprávne právne posúdenie veci

v rozhodnutí súdu prvej inštancie.

219. Občiansky súdny poriadok v § 126 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 a od 01.07.2016 § 196
CSP neobsahuje definíciu svedka, preto len negatívnym vymedzením je možné dôjsť k záveru, že je ním
fyzická osoba, ktorá je odlišná od strán sporu, prípadne od ich zákonných zástupcov, ktorých predvolal

súd, aby vypovedala o skutočnostiach, ktoré majú byť predmetom dokazovania a ktoré vnímala svojimi
zmyslami.

220. V tejto súvislosti poukazuje súd na písomné podanie žalovaného zo dňa 23.07.2008, v ktorom on
sám navrhol vypočuť P.. A. ako svedka napriek tomu, že vedel o tom, že v čase podpisovania spornej

Dohody bol vedúcim odštepného závodu. Faktom je, že v čase jeho výsluchu súdom dňa 13.05.2009
pracoval u žalovaného ako vedúci informačných technológií, a nie ako jeho riaditeľ. Súd prvej inštancie z
výpisu z Obchodného registra pre žalovaného na pojednávaní dňa 30.11.2011 zistil, že P.. A. je od 26.012010 riaditeľom žalovaného, preto sám do zápisnice zaprotokoloval, že bude vypočutý už ako účastník.
Napriek tomu právny zástupca ospravedlňoval jeho neúčasť na tomto pojednávaní ako svedka.

221. Okolnosť, že súd nevykonal dôkaz výsluchom P.. A. ako strany sporu, nie je porušením zásady
ústnosti a priamosti občianskeho súdneho konania, ale ani civilného sporového konania, preto nejde
o vadu konania. Ak ho aj vypočul ako svedka, vykonal tento výsluch spôsobom, ktorý nie je v rozpore
so zákonom, pretože na skutkové zistenia súdom, ani na právne posúdenie nemá výpoveď P.. A.
podstatnejší vplyv. P.. A. vypovedal najmä o tom, že podpisy na dodatkoch k Rámcovej zmluve sú

jeho podpisy a potvrdil tie skutočnosti a okolnosti, ktoré sa týkali podpisovania Dodatku platného až
od 01.01.2005, a to zhodne s výpoveďou P.. D., ktorej obsah v konaní sporný nebol. Jeho výpoveď o
tom, že dňa 03.12.2004 bola podpisovaná aj Dohoda o neúčtovaní zmluvnej pokuty za rok 2004, ktorej
originál neexistuje, nemohol súd z vyššie uvedených dôvodov prihliadnuť, preto nebola takým listinným
dôkazom, z ktorého by mohol súd pri rozhodovaní vychádzať. Aj keď súd vypočul P.. A. ako svedka,
skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazu súdom zodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. §

132 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 a od 01.07.2016 zodpovedá postupu podľa § 191 CSP, lebo
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z jeho prednesu a ktoré vyšli najavo nie je
inak z hľadiska vierohodnosti logický rozpor. Rozhodnutie súdu je preto založené na riadne zistenom
skutkovom stave, ktoré má oporu vo vykonanom dokazovaní.

222. Záverom odvolací súd poukazuje aj na právny názor Ústavného súdu SR vyslovený na str. 11 jeho
Nálezu, keď skonštatoval, že nevidí problém vo vypočutí fyzických osôb okresným súdom ako svedkov,
pretože tieto výpovede môžu byť právne významné z hľadiska prípadného trestného konania.

223. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku k zneniu zápisnice súdu prvej inštancie vyhotovenú na

poslednom pojednávaní dňa 14.05.2012 odvolací súd uvádza, že za správnosť a úplnosť protokolácie
zodpovedá predseda senátu, ktorý zápisnicu diktoval. Účastník mohol podľa § 40 O.s.p. v znení
účinnom do 30.06.2016 navrhnúť, aby bola zápisnica o pojednávaní opravená alebo doplnená. Návrh
na doplnenie alebo námietky proti jej zneniu bol povinný vzniesť na pojednávaní priamo do zápisnice,
pričom súd bol povinný o nich rozhodnúť uznesením, proti ktorému nebolo odvolanie prípustné. Tvrdenia

žalovaného o nesprávnom znení zápisnice z pojednávania boli ním vznesené až dodatočne, a to po
ukončení pojednávania a pritom sa pojednávania zúčastnil. Ak tvrdí opak oproti údajom uvedeným v
zápisnici o pojednávaní, musí svoje tvrdenia preukázať, čo sa mu v konaní nepodarilo. Z tohto dôvodu
nemohol odvolací súd na námietky žalovaného prihliadnuť.

224. Ohľadom jeho ďalšie námietky, že mu bolo postupom odvolacieho súdu, keď odvolací súd
vykonal dokazovanie, ku ktorému sa nemal možnosť vyjadriť, odňaté právo zúčastniť sa na vykonávaní
dokazovania je potrebné uviesť, že odvolací súd je povinný ex offo skúmať, či sú splnené procesné
podmienky na konanie, a to v každom štádiu konania a navyše to vyplynulo aj z rozhodnutia Ústavného
súdu SR, čo bol dôvod pre jeho postup zistiť v obchodnom registri z príslušnej vložky vedenej pre

žalovaného a pre jeho organizačné jednotky tie relevantné údaje, ktoré sa týkala zápisu a výmazu
dvoch identifikačných čísel pridelených odštepnému závodu Kežmarok, postavenia vedúceho, resp.
riaditeľa tohto odštepného závodu, jeho právomocí podľa organizačného poriadku, ale najmä zistenia,
či je pravdivý údaj obsiahnutý v odôvodnení Nálezu ÚS SR o tom, že odštepný závod v čase podpisu
Rámcovej zmluvy nebol zapísaný v obchodnom registri.

225. Odvolací súd bol toho názoru, že všetky listiny, ktoré odvolací súd považoval za potrebné posúdiť,
a to výlučne v intenciách rozhodnutia ústavného súdu, z ktorých vyhotovil kópie, musel mať žalovaný
k dispozícii, pretože sa ho týkali rovnako, ako aj jeho odštepného závodu, preto nemohli byť pre neho
ničím prekvapivým. Keďže neoboznámenie s nimi bol jediný dôvod, pre ktorý dovolací súd rozhodnutie

odvolacieho súdu č.k. 43 Cob 94/2015 zrušil, pričom žiadne iné pochybenia, odvolaciemu súdu nevytkol,
rovnako, ako ani v jeho predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým dovolanie žalovaného odmietol, odvolací
súd tieto listiny obom stranám sporu pred opätovným prejednaním veci doručil a v ním nariadených
pojednávaniach nimi dokazovanie, ku ktorému sa už žalovaný mal možnosť vyjadriť, doplnil, čím bolo
toto procesné pochybenie odvolacieho súdu odstránené.

226. Iné podstatné argumenty, okrem tých, že predsedníčka senátu pri zaobstaraní listín z obchodného
registra Okresného súdu Banská Bystrica nahliadla do neverejnej časti registra, a nie do verejnej
časti, žalovaný nevzniesol. Odvolací súd k týmto námietkam žalovaného považuje za potrebné uviesť,že základné informácie o tom, či bol odštepný závod Kežmarok ako vnútorná organizačná jednotka
žalovaného v čase uzatvárania Rámcovej zmluvy dňa 09.01.2003 zapísaný v obchodnom registri alebo
nie vyplývali aj z verejne dostupnej časti Obchodného registra, vrátane IČA a funkcie P.. D. ako riaditeľa,

príp. vedúceho, nie však tie, ktoré sa týkali existencie dvoch identifikačných čísel odštepného závodu.

227. K žalovaným namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd
uvádza, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych
záverov na to, aby spĺňalo podmienku jeho preskúmateľnosti a aj presvedčivosti, pričom odvolací súd

nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Nevyplýva z nich ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sa žalovaný s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje,
nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého
rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho

vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov
konania vrátane ich dôvodov a námietok a nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie ( IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).

228. Nie je preto daný žiaden dôvod k tomu, aby žalovaný spochybňoval skutkové a ani právne závery
napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

229. K hmotnoprávnym námietkam žalovaného odvolací súd uvádza.

230. Predmetom preskúmania je vecná správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal
žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, dohodnutej stranami sporu v Rámcovej zmluve zo dňa
09.01.2003 za nesplnenie povinnosti žalovaným dodať odberateľovi, vtedy P.. D. ako fyzickej osobe

podnikateľovi, 14.000 m3 ihličnatého dreva v dohodnutom sortimente a kvalite za cenu, ktorú mal určiť
žalovaný podľa trhových cien a s ktorou mal žalovaný súhlasiť. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že Rámcová
zmluva je absolútne neplatný právny úkon, pričom na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať ex offo.

231. K dôvodom uvádzaným žalovaným, ale najmä Ústavným súdom SR o absolútnej neplatnosti

Rámcovej zmluvy z dôvodu, že ju uzatvoril niekto, kto nemal spôsobilosť, odvolací súd považuje za
potrebné uviesť nasledujúce skutočnosti.

232. Podľa § 1 ods. 1 Obch. zák. v znení ku dňu 09.01.2003 tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

233. Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

234. Podľa § 7 Obch. zák. v znení ku dňu 09.01.2003 organizačnou zložkou podniku sa rozumie
odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.
Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom
registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že

ide o odštepný závod.

235. Podľa § 13 ods. 5 Obch. zák. vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej
osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne
úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku

236. Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi,
ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.237. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento
úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

238. Podľa § 266 ods. 2 Obch. zák. prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá
saprejavvôlepodľavýznamu,ktorýbymuspravidlaprikladalaosobavpostaveníosoby,ktorejbolprejav
vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla
v tomto styku prikladá.

239. Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako
typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

240. Podľa § 272 Obch.zák. vyžaduje zmluva pre platnosť písomnú formu iba vtedy, ak je to stanovené
v zákone alebo keď aspoň jedna strana prejavila vôľu uzavrieť zmluvu v písomnej forme.

241. Podľa ods.2 cit. ust., ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo
zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

242. Podľa § 35 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) v znení ku dňu
09.01.2003právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale

najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

243. Podľa § 37 ods. 2 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

244. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

245. Odvolací súd sa najskôr zaoberal tou skutočnosťou, či tak, ako to uviedol Ústavný súd SR v
odôvodnení svojho Nálezu na str. 11,...mohla byť dňa 09.01.2003 platne uzatvorená Rámcová zmluva,

ak ju za žalovaného podpísal P.. Z. D. ako riaditeľ organizačnej zložky Kežmarok, ktorý pôsobil v
tejto funkcii od 18.01.1993 do 16.02.2004 ako riaditeľ, resp. vedúci organizačnej zložky E. - jednej z
organizačných zložiek žalovaného a keď táto právnická osoba, ktorej bolo pridelené aj IČO: 17 067
308 s obchodným menom Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, odštepný závod s adresou sídla
Baštova 18, 060 01 Kežmarok zanikla ešte 24.06.1999, t.j. 3,5 roka pred uzavretím Rámcovej zmluvy,

z ktorej mal žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty“.

246. Z ust. § 7 ods.1 Obch. zák. nesporne vyplýva, že pri prevádzkovaní odštepného závodu sa požíva
len obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod, pričom jeho bližšia identifikácia
identifikačným číslom, ktoré mu bolo pridelené, nie je nevyhnutná na to, aby bol ním vykonaný právny

úkon platným právnym úkonom.

247. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na body 184-192 odôvodnenia tohto rozhodnutia a len
opakuje, že Odštepný závod Kežmarok mal v období od 01.01.1993 do 24.06.1999 pridelené dve
identifikačné čísla, a to IČO: 17 067 308 a IČO: 36 461 393. Dňom 24.06.1999 došlo k zrušeniu IČO:

17 067 308 Štatistickým úradom SR, ktoré dovtedy platilo, aj keď do obchodného registra zapísané
nebolo, čo však neznamená, že by ho odštepný závod Kežmarok nebol býval oprávnený v obchodnom
styku používať. Naďalej však zostalo pre Odštepný závod Kežmarok v platnosti aj identifikačné číslo,
ktoré bolo zapísané v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, a to IČO: 36 461 393, pridelené mu
už od dátumu 29.11.1989 s účinkami platnosti do 12.01.2005, kedy došlo k zmene zápisu Odštepného

závodu Kežmarok v registri Okresného súdu Prešov tak, že odštepný závod Kežmarok bol z oddielu Pš
(register štátnych podnikov) ex offo vymazaný, avšak k tomu istému dňu bol zapísaný do oddielu Po
(register zahraničných právnických osôb), preto k jeho výmazu z obchodného registra, a teda k zániku
nikdy nedošlo. Odštepný závod Kežmarok naďalej právne existuje, avšak od tohto dátumu už nemá v
registri zapísané žiadne identifikačné číslo.

248. Z uvedeného tak vyplýva, že napriek nesprávne uvedenému identifikačnému číslu odštepného
závodu Kežmarok ako organizačnej zložky právnickej osoby štátneho podniku VLM ako dodávateľa
drevnej hmoty pre právneho predchodcu žalobcu v Rámcovej zmluve, boli v čase jej uzatváraniadňa 09.01.2003 nielen Odštepný závod Kežmarok, ale aj pplk. P.. Z. D., ktorý bol do funkcie
riaditeľa Odštepného závodu Kežmarok vymenovaný riaditeľom štátneho podniku podľa dekrétu zo dňa
31.12.1992 (čl. 789) dňom 01.01.1993 tak, ako to vyplýva aj z výpisu z obchodného registra Okresného

súdu Banská Bystrica spis Pš 631/S (čl. 797) v znení opravného uznesenia (čl. 798) riadne zapísaní v
obchodnom registri, preto bol S.. P.. Z. D. dňa 09.01.2003 osobou oprávnenou na podpísanie Rámcovej
zmluvy a všetkých jej dodatkov až ku dňu 16.02.2004, kedy bol z funkcie riaditeľa odvolaný dekrétom
zo dňa 13.02.2004.

249. Odvolací súd je, a to aj z vyššie uvedených dôvodov toho právneho názoru, že ak by aj
nebolo v Rámcovej zmluve a dodatkoch k nej uvedené pri označení dodávateľa drevnej hmoty žiadne
identifikačné číslo odštepného závodu, nemalo by to za následok neplatnosť Rámcovej zmluvy a ani jej
dodatkov. Rámcovú zmluvu podpísal za žalovaného vedúci odštepného závodu vo funkcii jeho riaditeľa,
P. D. tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra, ktorý bol na podpisovanie právnych úkonov
splnomocnený právnickou osobou, a to štátnym podnikom a vyplýva to aj z organizačného poriadku

štátnehopodnikuVLMazpovereniaohľadomjehoprávomociakoriaditeľazodňa14.02.1994,č.l.1214.
Na základe takto uzavretej Rámcovej zmluvy mohol preto vzniknúť nie však procesnoprávny vzťah, ako
to uviedol Ústavný súd SR na str. 11 jeho Nálezu, ale hmotnoprávny vzťah, obsahom ktorého bolo okrem
iného aj dojednanie zmluvných sankcií, a to zmluvnej pokuty, zaplatenie ktorej je predmetom sporu.

250. Odvolací súd dopĺňa, že skutočnosť, že Rámcovú zmluvu nepodpísala osoba oprávnená konať
za odštepný závod Kežmarok, žalovaný v priebehu prvostupňového, ale ani opakovaného odvolacieho
konania vo svojich odvolaniach nikdy nenamietal a táto ani nebola sporná. Vzhľadom k tomu, že
identifikačné číslo právnickej osoby a ani jej organizačnej zložky nie je zákonnou podmienkou pre
uzatváranie právnych úkonov - zmlúv medzi podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka, a už vôbec nie

odštepného závodu E., ktorý je len vnútornou organizačnou jednotkou právnickej osoby a zmluvy môže
uzavrieť len v mene právnickej osoby, nemohlo mať nesprávne uvedené identifikačné číslo odštepného
závodu, keď z právneho úkonu nesporne vyplýva, že ho uzatváral vedúci organizačnej zložky v mene
štátneho podniku za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým je Rámcová zmluva ani
Dohody a Dodatky k nej uzavreté.

251. K absolútnej neplatnosti Rámcovej zmluvy a Dodatkov k nej z dôvodu simulácie právneho úkonu
odvolací súd uvádza.

252. Žalovaný argumentoval v konaní tým, že k uzavretiu Rámcovej zmluvy došlo medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným v čase, keď štatutárnym orgánom žalovaného bol brat žalobcu, preto
sa uzatvorenie Rámcovej zmluvy vymyká obchodnej praxi, ktorá existovala pred jej uzatvorením, a to
najmä z toho dôvodu, že v 1. štvrťroku roku 2004 došlo k odvolaniu P.. Z. D. z funkcie štatutárneho
zástupcu žalovaného. Žalovaný vyslovil preto názor, že k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy došlo až po
odvolaní brata právneho predchodcu žalobcu z funkcie riaditeľa odštepného závodu, v dôsledku čoho

je Rámcová zmluva, keďže nebola uzatvorená v ten deň, ktorý je v nej uvedený, antidatovaným,
simulovaným a z tohto dôvodu právnym úkonom absolútne neplatným. Na podporu tohto argumentu
poukázal na to, že kúpne zmluvy uzatvárané štvrťročne v roku 2003, ako aj kúpna zmluva pre 1.
štvrťrok 2004 neobsahujú žiadnu zmienku o Rámcovej zmluve tak, že by na ňu, ako na základnú zmluvu
odkazovali, z čoho usúdil, že takáto Rámcová zmluva v roku 2003, ani v 1. štvrťroku 2004 uzavretá

nebola.

253. S takýmto tvrdením sa odvolací súd rovnako ako ani súd prvej inštancie nestotožnil.

254. Z ust. § 37 ods. 1 OZ vyplývajú základné náležitosti, ktoré musí mať právne konanie zmluvných

strán, a teda aj ich prejav vôle. Ak chýba niektorá náležitosť, zákon takéto konanie posudzuje ako
absolútne neplatné. Okrem toho, že musí byť právny úkon urobený slobodne, pričom zásadu autonómie
vôle je potrebné rešpektovať a hľadať skôr dôvody pre platnosť, než pre neplatnosť právneho konania,
musí byť z takéhoto právneho úkonu zrejmá aj vážnosť prejavu vôle, a teda nemalo by ísť o konanie,
ktoré by bolo simulované, a teda predstierané. Simulácia právneho konania nie je v zákone výslovne

upravená, preto predstierané právne konanie je takým konaním, keď prejav vôle má síce pôsobiť ako
vážny, ale v skutočnosti konajúci žiaden prejav vôle urobiť nechce. Žalovaný v konaní namietol, že
Rámcovú zmluvu, ktorú zmluvné strany 09.01.2003 neuzavreli v tento deň, ale ju v skutočnosti uzavreli
až vo februári alebo v marci 2004, a to potom, ako bol bývalý vedúci OZ Kežmarok odvolaný z funkcieriaditeľa. Z toho žalovaný usúdil, že sa malo jednať o spoločnú simuláciu oboch zmluvných strán, keďže
na strane žalobcu ako odberateľa vystupoval v zmluvnom vzťahu brat bývalého vedúceho OZ.

255. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aby bolo možné hovoriť o spoločnej simulácii, museli by
byť splnené základné predpoklady, a to uzrozumenie oboch strán a chýbajúca vôľa byť takýmto konaním
právne viazaný. Uzrozumenie oboch strán spočíva v obojstrannej vedomosti o tom, že predstieraný
prejav nezodpovedá skutočnej vôli. O simuláciu sa preto nemôže jednať vtedy, pokiaľ strana antidatuje
zmluvu, ak ju chce skutočne uzatvoriť. Prípadom simulácie nie je ani nesprávne označenie takéhoto

konania, pretože právna kvalifikácia sa odvíja od obsahu právneho konania.

256. O neplatnosti Rámcovej zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle zmluvných strán spočívajúcej v
simulácii by bolo možné preto uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť Rámcovú zmluvu nemala žiadna
zo strán zmluvy. Správanie sa zmluvných strán po jej uzatvorení dňa 09.01.2003 však vypovedá, že
na jej základe žalovaný dodával žalobcovi požadované množstvo drevnej hmoty každý štvrťrok roku

2003 tak, ako sa na tom so žalobcom v Rámcovej zmluve dohodol a v takomto konaní pokračoval aj v
prvom štvrťroku 2004 a aj v roku 2005, kedy už brat právneho predchodcu žalobcu na funkcii vedúceho
dodávateľa od 16.02.2004 nebol. Nie je preto možné dospieť k záveru, že by zmluvné strany neboli
mali v roku 2003, keď navyše vzájomne predávali a kupovali drevnú hmotu už od roku 1998, vážnu
vôľu uzavrieť Rámcovú zmluvu a podľa nej plniť. Právny predchodca žalobcu ako odberateľ prejavil

vôľu odoberať od žalovaného kontrahované množstvá drevnej hmoty aj pre rok 2004, rovnako ako aj
v ďalších rokoch, avšak žalovaný v roku 2004 nedodal z kontrahovaného a právnym predchodcom
žalobcu požadovaného množstva pre II., III., a IV. štvrťrok nič. Pre rok 2005 dohodol so žalobcom zmenu
množstva a sortimentu drevnej hmoty tak, že ju znížil oproti 14.000 m3 len na 3.000m3 za rok, pričom
mu žalovaný dodal len cca 1.400 m3 v celkom v objeme 2.394.564,- Sk. Pre rok 2006 a 2007 napriek

uzatvorenému Doplnku č. 3 k Rámcovej zmluve zo dňa 06.06.2005 (č.l. 220), Dodatku č. 3 k Rámcovej
zmluve zo dňa 31.5.2005, ako aj objednávky žalobcu zo dňa 23.11.2006 na dodávku guľatiny na 1. Q.
roku 2007 už žalovaný nekontrahoval so žalobcom žiadne množstvá.

257. Z uvedeného tak vyplýva, že Rámcová zmluva uzatvorená dňa 09.01.2003 nie je právnym úkonom

absolútne neplatným z dôvodu, že by v nej prejavená vôľa zmluvných strán nebola vážna, že by ju neboli
uzatvorili slobodne a ani preto, že by nebol jej predmet stanovený určite a zrozumiteľne.

258.ZobsahuRámcovejzmluvyvyplýva,ževnejprajavenávôľajevyjadrenázrozumiteľnýmspôsobom,
keď z nej jednoznačne vyplýva, že sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi každý rok v období od r. 2003

do r. 2007 - 14.000m3 drevnej hmoty s presne stanoveným sortimentom, čo do jeho kvality a množstva,
čo na platné uzavretie Rámcovej zmluvy tak, ako to vyplýva z § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
stačilo(rozsudokNSČRzodňa16.08.2009,sp.zn.30Cdo833/2008dostupnýna)
Záväzok žalovaného dodať kontrahované množstvo drevnej hmoty bol v Rámcovej zmluve vymedzený
podľa § 37 ods.1 OZ dostatočne určite, vážne a zrozumiteľne.

259. Právny názor odvolacieho súdu sa ohľadom posúdenia vážnosti vôle a žalovaným namietanej
simulácie pri uzatváraní Rámcovej zmluvy odvolacím súdom nijako neodchyľuje od právneho názoru
vyjadreného v rozsudku NS ČR, sp. zn. 22Cdo 1993/2003, na ktorý žalovaný v odvolaní poukázal.

260. Z uvedených dôvodov nepovažuje odvolací súd Rámcovú zmluvu za neplatný právny úkon pre
jeho simuláciu, ale za platný právny úkon, a to či už z hľadiska jej formy, ale aj obsahu. Pokiaľ
nevyšli v konaní najavo také skutočnosti, ktoré by jednoznačne nasvedčovali, že Rámcová zmluva
nebola uzatvorená dňa 09.01.2003, ale v iný deň, napr. predložením Osvedčenia od notára, príp. iným
relevantným dôkazom alebo že by bola neplatná z iných, v § 39 OZ stanovených dôvodov, bol by

okresný, ale aj odvolací súd absolútnu neplatnosť právneho úkonu skúmal ex offo. Konanie žalovaného
pred, ale aj po dátume 09.01.2003, kedy ešte za žalovaného podpisoval právne úkony brat právneho
predchodcu žalobcu ako oprávnená osoba, ale už aj za pôsobnosti nového vedúceho odštepného
závodu žalovaného P.. A. v roku 2004 a v ďalších rokoch nasvedčuje tomu, že žalovaný sa od začiatku
uzatvorenia Rámcovej zmluvy správal tak, že táto je platným právnym úkonom, inak by nemal dôvod

uzatvárať k nej žiadne ďalšie dodatky a ani meniť jej obsah. Pritom to bol žalovaný, kto vyvolal jednania
s právnym predchodcom žalobcu aj dňa 03.12.2004 a aj neskôr.261. K absolútnej neplatnosti Rámcovej zmluvy a Dodatkov k nej z dôvodu neobvyklej praxe odvolací
súd uvádza.

262. Absolútnu neplatnosť Rámcovej zmluvy a Dodatkov k nej nie je možné vyvodiť ani z toho, že pred
jej uzavretím mali zmluvné strany inú prax a že v štvrťročných kúpnych zmluvách z roku 2003 nie je
o Rámcovej zmluve žiadna zmienka. Je však o nej zmienka v Dodávkových príkazoch vystavovaných
žalovaným v roku 2002 a 2003 pre právneho predchodcu žalobcu, a to v ich hornej časti, kde sa
nachádza údaj objednávka - cez ROZ, čo zrejme znamená Rámcová obchodná zmluva. Podstatné

však je, že dňa 12.12.2003 zmluvné strany uzatvorili Dodatok, ktorým neúčtovanie zmluvnej pokuty za
nedodané množstva drevnej hmoty v roku 2003 žalovaným písomne dohodli. Postupovali tak v súlade s
čl. 9 Rámcovej zmluvy, z ktorého vyplýva, že sa Rámcová zmluva mohla meniť len písomne uzavretými
dohodami. Kúpne zmluvy uzatvorené na jednotlivé štvrťroky takúto zmenu Rámcovej zmluvy, keďže
neboli prehlásené za jej súčasť, záväzok žalovaného platiť pokutu podľa čl. 8 Rámcovej zmluvy zmeniť
nemohli.

263. Odvolací súd je toho právneho názoru, že pri uzatváraní Rámcovej zmluvy dňa 09.01.2003 bol
dodržanýprocesuzatvoreniazmluvy,ktorýpozostávalzdvochjednostrannýchprávnychúkonov,ktorými
bol návrh zmluvy a prijatie návrhu. Občiansky, ako aj Obchodný zákonník upravujú konkrétne zmluvné
typy, ktoré môžu zmluvné strany uzatvárať, pričom zmluvná sloboda strán je vyjadrená aj v tom, že

účastníci môžu uzavrieť aj inú zmluvu, ktorá nie je upravená v uvedených zákonoch. Táto skutočnosť
vyplýva z § 269 ods.2 Obch. zák., na ktorý sa Rámcová zmluva odvoláva, pričom takáto právna úprava je
určená najmä podnikateľom. Aj nepomenovaná zmluva, za akú je možné považovať Rámcovú zmluvu,
ak má byť platným právnym úkonom, musí byť podľa § 37 OZ určitá.

264. K námietke žalovaného o nesprávnom posúdení Rámcovej zmluvy odvolacím súdom raz ako
nepomenovanej a raz ako kúpnej odvolací súd uvádza.

265. Podľa § 491 ods. 2 OZ a záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť
ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

266. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

267. Odvolací súd sa s prihliadnutím na námietky žalovaného ohľadom presného určenia Rámcovej
zmluvy ako právneho úkonu, ktorý je alebo nie je možné pomenovať, opätovne zaoberal podstatnými
náležitosťami Rámcovej zmluvy a jej minimálnym obsahom, a to aj vzhľadom k tomu, že rozhodnutia
odvolacieho súdu, na ktorých nesprávnosť žalovaný poukazoval, boli zrušené.

268. Návrh na uzavretie Rámcovej zmluvy, k uzatvoreniu ktorej došlo dňa 09.01.2003 tak, ako to právny
zástupca v priebehu konania potvrdil, bol vyhotovený žalovaným a žalobca ho akceptoval. Z Rámcovej
zmluvy vyplýva vôľa oboch strán byť viazaný celým obsahom tejto zmluvy počas piatich rokov, od roku
2003 do roku 2007. Už z jej názvu vyplýva, že šlo o zmluvu v určenú podnikateľom, účelom ktorej bolo
upraviť ich obchodný vzťah, o ktorom predpokladali, že bude trvať dlhodobejšie a ich vzájomné práva a

povinnosti tak, aby bolo možné na základe tejto Rámcovej zmluvy, ktorú podnikatelia používajú vo svojej
obchodnej praxi bežne, v nej dohodnuté množstvá ihličnatej drevnej hmoty realizovať.

269. Podstatnou náležitosťou Rámcovej zmluvy tak, ako to vyplýva z ust. § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ktorý upravuje nepomenované zmluvy, ktorou Rámcová zmluva uzavretá medzi žalobcom

a žalovaným dňa 09.01.2003 nesporne je, musí vždy obsahovať jej predmet a tento musia účastníci
zmluvné strany určiť dostatočne presne. Iné podmienky zákonom pre nepomenovanú zmluvu stanovené
nie sú.

270. Ustanovenie § 269 Obchod. zák. je jedným z prejavov zmluvnej voľnosti, na ktorej spočíva

Obchodný zákonník, preto sa pre obchodné vzťahy neuplatní obmedzenie stanovené v § 51 OZ pre
dojednávanianepomenovanýchzmlúv,podľaktoréhonesmienepomenovanázmluvaodporovaťobsahu
alebo účelu Občianskeho zákonníka.271. Z obsahu § 269 ods. 2 Obchod. zák. tak vyplýva, že na platné uzatvorenie nepomenovanej zmluvy
stačí, ak je v nej určený predmet záväzkov zmluvných strán dostatočne jasne a určito, pričom ostatné
podmienky, ktoré vyžadujú jednotlivé typy zmlúv v Obchodnom, resp. Občianskom zákonníku nemusí

na to, aby bola platným úkonom, obsahovať. Ustanovenie § 269 ods. 2 Obchod. zákon. tak umožnilo
zmluvným stranám uzatvoriť zmluvu pri jasnom určení predmetu záväzku žalovaného dodať drevnú
hmotu v konkrétnom množstve a sortimente aj bez dohody o cene, ktorá je podstatnou náležitosťou len
kúpnej zmluvy upravenej v § 409 a nasl. Obchod. zák., nie však zmluvy nepomenovanej.

272. Rámcová zmluva zo dňa 09.01.2003 preto nemôže byť kúpnou zmluvou tak, ako to žalovaný v
odvolaní tvrdil. Z jej obsahu ani nevyplývala, že by ňou mala byť, inak by ju boli zmluvné strany hneď
uzatvárali ako kúpnu, a nie ako Rámcovú zmluvu.

273. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ustanovenie § 491 OZ, ktoré upravuje tzv. analógiu
legis a ktoré je potrebné vztiahnuť aj na obchodné vzťahy, pretože oba kódexy, a to Občiansky, ako aj

Obchodný zákonník tvoria jeden celok a sú vzájomne spojené. Vyplýva z neho aj to, že na záväzky, ktoré
vznikajú zo zmlúv v zákone neupravených, je treba použiť ustanovenie zákona, ktoré upravuje záväzky
im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neustanovuje inak.

274. Rámcová zmluva uzatvorená medzi zmluvnými stranami môže byť blízka aj zmluve, ktorá nie je

upravená ani v Obchodnom a ani v Občianskom zákonníku a v takom prípade je použiteľná analógia
iuris, zakotvená v § 853 OZ, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú zvlášť upravené
ani týmto, ani iným zákonom sa riadia ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom a
účelom im najbližšie.

275. Nedostatok dohody o podstatných častiach zmluvy za predpokladu dostatočne určeného predmetu
záväzku môže viesť k aplikácii ustanovenia o tej zmluve, ku ktorej zrejme vôľa strán smerovala, avšak
k uzavretiu ktorej chýba niektorá z podstatných častí.

276. Odvolací súd preto pri interpretácii právneho úkonu, ktorým Rámcová zmluva nesporne je

postupoval tak, že posudzoval, či ide o uzavretie konkrétneho zmluvného typu, o ktorý môže ísť vždy len
zapredpokladu,žeprávnyúkonobsahujepojmovéčastitej-ktorejzmluvy,čoRámcovázmluvauzavretá
dňa 09.01.2013 nespĺňa alebo o zmluvu nepomenovanú. Keďže Rámcová zmluva určuje dostatočne
len záväzok dodať predmet plnenia, a to množstvo, sortiment a kvalitu ihličnatej drevnej hmoty dospel
k záveru, že môže ísť jedine o zmluvu nepomenovanú.

277. Nič to však nemení na tom, že aj Rámcová zmluva, predmetom ktorej je záväzok žalovaného dodať
drevnú hmotu a záväzok žalobcu za túto zaplatiť dodávateľom stanovenú kúpnu cenu, môže byť v praxi
vykonávané aj na základe ústne dohodnutých konkrétnych plnení, ale aj na základe kúpnych zmlúv, čo
však na platnosť Rámcovej zmluvy nemôže mať žiaden vplyv.

278. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia NS ČR sp. zn. 32Odo 924/2004 a rozsudok
KS Prešov sp. zn. 5Cob 64/2012, na ktoré poukázal žalovaný o tom, že ak nebola dohodnutá fixná kúpna
cena a ani spôsob jej dodatočného určenia a prejav vôle účastníkov nesmeroval ani k uzavretiu zmluvy
bez určenia kúpnej ceny, či spôsobu jej určenia, nemožno dospieť k záveru, že zmluva je uzatvorená

platne podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka., avšak v prejednávanej veci sao posudzovanie
platnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa § 409 a nasl. Obch. zák. nejedná.

279. Rovnako sa stotožňuje s rozhodnutiami NS SR sp. zn. 1Obdo 22/2006, NS ČR sp. zn. 23Cdo
298/2009 a sp. zn. 22Cdo 1625/2002, na ktoré žalovaný poukázal s argumentáciou, že pri uzatvorení

kúpnej zmluvy musí existovať dohoda medzi kupujúcim a predávajúcim o tom, ako sa dodatočne určuje
cena, pričom z tohto spôsobu dodatočného určenia je možné dospieť k záveru, aká bude skutočná
výška kúpnej ceny, pretože predmetom sporu nie je určenie kúpnej ceny, ale zaplatenie zmluvnej pokuty,
prejednávanej veci sa netýkajú ani. Zmluvná pokuta totiž nebola dohodnutá za porušenie zmluvnej
povinnosti vyplývajúcej z kúpnej zmluvy, ale za porušenie povinností vyplývajúcich z Rámcovej zmluvy.

280. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že ak sa v Rámcovej zmluve strany dohodli, že cena sa bude
určovať dohodou zmluvných strán, pričom sa bude vychádzať z cien obvyklých v regióne dodávateľa
podľa situácie na trhu a kúpna cena sa mala prehodnocovať štvrťročne, že už takáto dohoda samao sebe vylučuje určenie ceny v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a je z nej zrejmé, že sa mala určiť
až následne po uzatvorení zmluvy a že takáto dohoda nie je dohodou o spôsobe určenia ceny a ani
dohodou o uzatvorení kúpnej zmuvy bez určenia kúpnej ceny tovaru, preto kúpna zmluva nemohla

vzniknúť odvolací súd nespochybňuje. Žalovaný však rieši podmienky, ktoré sú nevyhnutné na to, aby
bola platným právnym úkonom kúpna zmluva, nie však zmuva rámcová.

281. K ďalším námietkam žalovaného ohľadom absolútnej neplatnosti Rámcovej zmluvy a to, že k
uzavretiuRámcovejzmluvydošlozaneobvyklýchokolností,atonielenpreto,žepredrokom2003nebolo

obvyklé uzatvárať medzi žalovaným ako dodávateľom drevnej hmoty s jeho odberateľmi Rámcové
zmluvy, a so žalobcom zvlášť, ale nebolo obvyklé ani dohodovať také množstvá dodávok drevnej hmoty,
aké boli obsahom Rámcovej zmluvy uzavretej dňa 09.01.2003, pretože objem drevnej hmoty bol v
Rámcovej zmluve dohodnutý 4 až 5-násobne väčší, než bolo obvyklé do roku 2003, že sa požiadavka
na dodávku sortimentu a objemov drevnej hmoty objavila prvýkrát až v marci 2004, t.j. po 1. štvrťroku
2004, pričom takéto objednávky boli vyhotovené len tri za tri štvrťroky roku 2004, a to dňa 15.03., 30.07.

a 09.09.2004, že k uzavretiu štvrťročných kúpnych zmlúv v roku 2004 nedošlo, že sa v Rámcovej zmluve
nikde nehovorí o tom, že majú byť uzatvárané dielčie kúpne zmluvy, že od roku 1998 do 1.Q 2004
sa uzatvárali len štvrťročné zmluvy, riadne označené a očíslované, že sa v účtovných dokladoch za
rok 2003 a za 1.Q. 2004 nikde nehovorí o tom, že bola uzavretá Rámcová zmluva, že sa obchodná
prax, ktorá je upravená v Rámcovej zmluve začala uplatňovať až v marci 2004 a upravila sa ohľadom

množstva dodávok pre rok 2005 medzi stranami Dodatkom č. 2 z 03.12.2004 tak, že sa množstvá a
sortiment dostali na úroveň od roku 1998 do 1.Q.2004 a zmluvné pokuty sa zrušili, že sa vo všetkých
kúpno-predajných zmluvách uzavretých v roku 2003 uvádza, že sa zmluvná pokuta nedojednáva, preto
je nelogický Dodatok zo dňa 12.12.2003 o tom, že sa zmluvná pokuta za rok 2003 zrušila, preto nemá
zmluvná pokuta základ v písomnej zmluve odvolací súd uvádza.

282. K spochybňovaniu pravdivosti Rámcovej zmluvy z dôvodu, že nebola uzatvorená dňa 09.01.2003,
ale až vo februári alebo v marci 2004 odvolací súd zaujal právny názor vyššie a na tom, že obchodná
prax zavedená medzi zmuvnými stranami pred rokom 2003 bola taká, že Rámcová zmluva sa medzi
žalobcom a právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neuzatvárala, nemôže mať sama o sebe za

následok neplatnosť Rámcovej zmluvy len preto, že sa zmluvné strany slobodne a vážne rozhodli takúto
Rámcovú zmluvu pre najbližších 5 rokov uzatvoriť. Táto skutočnosť nemôže mať žiaden vplyv ani na jej
pravdivosť tak, ako to žalovaný v odvolaní tvrdil, pretože úmyslom zmluvných strán bolo nesporne tak,
ako to vyplýva aj z jej článku 1 upraviť rozsah dodávok ihličnatej hmoty žalovaným na základe prognózy
jej spracovania u dodávateľa t. j. u žalovaného, ktorú najlepšie poznal sám žalovaný. Je preto dôvodné

predpokladať, že v čase uzatvorenia Rámcovej zmluvy o dodávkach ihličnatého dreva už žalovaný vedel
rozsah ťažby dreva, pretože sa musel spravovať plánom, bez ktorého by asi ťažko mohol dojednať také
množstvo dreva, aké v Rámcovej zmluve dojednal. Tak, ako to vyplýva z § 10 vyhl. č. 100/1977 Z.z. o
hospodárení s lesmi, ktorá bola účinná do 31.08.2005, a teda platila aj v čase uzatvorenia Rámcovej
zmluvy, bolo možné ťažbu vykonávať len v rozsahu a do výšky ťažby určenej lesnými hospodárskymi

plánmi, okrem prípadu odstraňovania následkov mimoriadnych prírodných vplyvov alebo inej škodlivej
činnosti, kedy ide o náhodnú ťažbu, prípadne pri vyňatí lesného pozemku z lesného pôdneho fondu a
pri odlesňovaní lesných pozemkov pre potreby lesného hospodárstva, kedy ide o mimoriadnu ťažbu.

283. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že dohodnuté množstvo ihličnatého dreva zo sortimentu

smrek a jedľa musel mať OZ Kežmarok v plánovanej ťažbe, preto nemohlo ísť o množstvá dreva, ktoré
by nebolo možné pre nemožnosť plnenia tak, ako to žalovaný v konaní tvrdil, avšak nepreukázal, dodať.
Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že v Rámcovej zmluve bolo dohodnuté 4-5 násobné
väčšie množstvo dreva ako bolo obvyklé do roku 2003, pretože dôkazy na toto jeho tvrdenie predložil
len žalovaný. Jednalo sa o kontrahované množstvá v roku 2002 a 2003 svedčiace o objeme ihličnatého

dreva v množstvách cca 5.000 m3, pričom len za 1. štvrťrok 2004 dodal žalovaný žalobcovi cca 3.300
m3 dreva. Presné množstvo dreva, ktoré bolo dodané v roku 2002 a 2003 môže byť pritom podstatne
vyššie, pretože aj z kúpnych štvrťročných zmúv pre rok 2002 a 2003 vyplýva, že sa dohodovali množstvá
s dodatkom, napr. 200m3 a viac, pričom podstatný bol objem dreva potvrdený žalobcom v dodacích
listoch, ktoré žalovaný v konaní nepredložil. Nakoniec to vyplýva aj z čl. 9, prvá veta Rámcovej zmluvy, v

ktorom je upravené, že množstvo a akosť dreva bude konečné po jeho prevzatí odberateľom na mieste
ním určenom.284. Nasvedčuje tomu aj to, že v dodávkových príkazoch predložených žalovaným je pri údaji
o objednávke odkaz na ROZ, ktorou je zrejme Rámcová obchodná zmluva. Ak teda aj priamo
kúpne zmluvy neodkazujú na Rámcovú obchodnú zmluvu, nachádza sa tento odkaz na dodávkových

príkazoch, ktoré žalovaný vystavoval pre žalobcu.

285. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že sa požiadavka na dodávku sortimentu a objemov
drevnej hmoty objavila prvýkrát až v marci 2004, pretože žalovaný dodával žalobcovi drevnú hmotu
podľa jeho požiadaviek už počas celého roku 2003 tak, ako sa na tom v Rámcovej zmluve dohodli a

takéto požiadavky žalobca vo forme objednávok zaslal žalovanému aj pre II., III. a IV. štvrťrok roku 2004,
ktoré však žalovaný neakceptoval a bez uvedenia akéhokoľvek relevantného dôvodu prestal žalobcovi
drevnú hmotu dodávať a do konca roka 2004 mu nedodal nič.

286. K tvrdeniu žalovaného, že v Rámcovej zmluve sa nikde nehovorí o tom, že majú byť uzatvárané
dielčie kúpne zmluvy odvolací súd uvádza, že z jej čl. 3. posledná veta vyplýva, že plnenie sortimentov sa

dohodlo pravidelne počas celého kalendárneho roka podľa požiadaviek odberateľa a z čl. 6 vyplýva, že
sa bude dohodnutý sortiment dodávať štvrťročne, čo znamená, že ak by žalobca aj žiadnu požiadavku
na dodávku dreva nedal, neznamená to, že by žalovaný nebol mohol plniť celé kontrahované množstvo
v nadväznosti na čl. 3. a 6. Rámcovej zmluvy aj v posledný mesiac kalendárneho roka 2004. Zmluvné
strany si za pomerne dlhé obdobie vzájomného obchodovania s drevom zaviedli prax uzatvárať

štvrťročnékúpnezmluvyapravidelnosťplneniazáväzkudohodnutéhosožalovanýmvRámcovejzmluve
si vyložili tak, že uzatvárali štvrťrokne kúpno-predajné zmluvy, návrhy ktorých na základe požiadaviek
žalobcu vyhotovil žalovaný a žalobca s nimi vyjadroval súhlas. Predmetom Rámcovej zmluvy práve z
toho dôvodu, že je zmluvou nepomenovanou nie je a ani nemusí byť dohoda o tom, akým konkrétnym
spôsobom sa budú dodávky dohodnutého množstva a sortimentu drevnej hmoty realizovať, a to o to

skôr, že tieto bolo možné realizovať priamo na základe Rámcovej zmluvy aj na základe ústnych dohôd
medzi žalobcom a žalovaným.

287. Ani obchodná prax, ktorou mienil žalovaný preukázať, že od roku 1998 až do roku 2003 nebolo
obchodovanie medzi zmluvnými stranami založené na Rámcovej zmluve, ale na štvrťročných, riadne

označených kúpnych zmluvách, nemohla na platnosti Rámcovej zmluvy a ani na posúdení listiny -
Dohody o neúčtovaní zmluvnej pokuty pre rok 2004 súdom nič zmeniť.

288. Tá skutočnosť, že sa v účtovných dokladoch zrejme žalovaného za rok 2003 a za prvý štvrťrok
2004 nikde nehovorí o tom, že bola uzavretá Rámcová zmluva a že aj z tohto dôvodu sa prax zavedená

Rámcovou zmluvou začala uplatňovať až v marci 2004, ktorú žalovaný v konaní namietal, tiež nemá
na platnosť Rámcovej zmluvy žiaden podstatný vplyv, keďže žalovaný na základe Rámcovej zmluvy
uzatvorenej 09.01.2003 v priebehu celého kalendárneho roka 2003 a aj prvého štvrťroku 2004 sám
vystavoval dodávkové príkazy s odkazom na objednávku cez ROZ, žalobcovi vystavil faktúry za ním
dodanú drevnú hmotu a od žalobcu inkasoval kúpne ceny za bez akýchkoľvek výhrad.

289. K tvrdeniam žalovaného, že sa vo všetkých kúpno-predajných zmluvách uzavretých v roku 2003
uvádza, že sa zmluvná pokuta nedojednáva, v dôsledku čoho považoval uzatvorenie Dodatku zo dňa
12.12.2003 o tom, že sa zmluvná pokuta za rok 2003 nebude účtovať za nelogický, odvolací súd
poukazuje na čl. 9 Rámcovej zmluvy, ktorej obsah bolo možné meniť len na základe písomnej dohody

zmluvných strán formou dodatku odsúhlaseného obidvoma stranami. Dodatok zo dňa 12.12.2003
rovnako, ako aj Dodatok zo dňa 03.12.2004, ktorým žalovaný dohodol zrušenie zmluvnej pokuty
upravenej v Rámcovej zmluve celkom, boli výsledkom akceptácie dojednaní obsiahnutých v Rámcovej
zmluve.

290. Žalovaný v konaní poukázal na početné množstvo judikátov o skúmaní absolútnej neplatnosti
právneho úkonu ex offo. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že s obsahom rozhodnutí, ktoré žalovaný
uvádzal na podporu svojich tvrdení o absolútnej neplatnosti Rámcovej zmluvy uzatvorenej zmluvnými
stranami dňa 09.01.2003, ako aj Dodatku zo dňa 12.12.2003 k nej a o tom, že absolútna neplatnosť
je objektívna kategória, ktorá nie je závislá od subjektívnych okolností, pre ktorú nie je významné, či

ju spôsobila jedna zo zmluvných strán, čo vyplynulo z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 20Cdo 899/1999,
že skutočnosti rozhodné pre posúdenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu nespadajú do okruhu
skutočností, ohľadne ktorých má účastník konania dôkaznú povinnosť a povinnosť preukazovať svoje
tvrdenia, ktorý názor vyplýva z rozsudku NS ČR sp. zn. 28Cdo 1083/2002 a že ku skutočnostiam, ktorémajú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd i bez návrhu a že súd nie je
povinný z úradnej povinnosti skúmať všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, ktorého platnosť na návrh účastníka preskúmava - rozsudok NS ČR sp. zn.

22Cdo 752/1992 sa oboznámil v podstatnom sa s nimi stotožňuje.

291. Dohoda o Zmluvnej pokute.

292. Podľa § 544 ods. 1 zák. OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

293. Podľa § 544 ods. 2 zák. OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

294. Zmluvná pokuta, ktorá je obsahom čl. 8 v Rámcovej zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaného bola dohodnutá v súlade s § 300 až 302 Obch. zák. a nadväzuje na právnu
úpravu obsiahnutú v § 544 a 545 Obč.zák., čo znamená, že sa zmluvná pokuta dohodnutá v
rámci obchodnoprávneho vzťahu, keď obaja účastníci tohto zmluvného vzťahu sú podnikatelia riadi
relevantnými ustanoveniami Občianskeho, ako aj Obchodného zákonníka a je prejavom slobodnej vôle

dvoch podnikateľov. Prvou podmienkou vzniku práva na zmluvnú pokutu je platné uzavretie dohody
medzi veriteľom, ktorý si zmluvnou pokutou zabezpečuje splnenie určitého záväzku zo strany dlžníka
a dlžníkom o zmluvnej pokute, ktorá je nesporne obsahom Rámcovej zmluvy. Podmienkou platného
uzavretia dohody o zmluvnej pokute je vždy jej písomná forma tak, ako to vyplýva z § 544 ods.2 OZ,
čo bolo v prejednávanej veci splnené, keďže je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v čl. 8 Rámcovej

zmluvy a v ňom je určená aj výška pokuty, a to 500,-Sk za každý m3 nedodanej drevnej hmoty odporcom
pevnou sumou, a to bez ohľadu na sortiment. Splnená je aj ďalšia podmienka, a to určenie povinnosti,
na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá, a to nedodanie riadne dohodnutého množstva
drevnej hmoty za kalendárny rok, konkrétne za rok 2004 v množstve 14.000 m3, z ktorého žalovaný
nedodal10.002,10m3žalobcompožadovanéhodreva,atobezohľadu,čiboliuzavretéštvrťročnékúpne

zmluvy alebo nie.

295. Z hľadiska gramatického a logického výkladu čl. 8 Rámcovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že
právo na uplatňovanie zmluvnej pokuty nie je podmienené uzatvorením kúpnej zmluvy a ani inej zmluvy
a nie je viazané ani na sortiment, ale len na nedodané a žalobcom požadované množstvo. Z tohto

dôvodu nemohol prihliadnuť na žalovaný uvádzané rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Cdo/39/2003, NS ČR
sp.zn. 32Odo/626/2003, a rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 22Cb/26/2003, 32Clo/24/2010 a iné,
z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že uzatvorením Rámcovej zmluvy došlo k platnému uzatvoreniu
zmluvy, avšak so záväzkami, ktoré vyplývajú len z nej. Záväzok pre dodávateľa z nej vznikne až
vtedy, keď sa zmluvné strany dohodnú na množstve, kvalite a cene predmetu plnenia - drevnej hmoty,

pričom sankcionovať bolo možné len to, čo súviselo s postupom alebo povinnosťami zmluvných strán
vyplývajúcich z Rámcovej zmluvy pre uzatvorenie tej ktorej realizačnej zmluvy. Zmluvná pokuta sa týka
podľa jeho názoru len realizačných zmlúv, a to nedodania požadovaného a zmluvne zabezpečeného
dohodnutého dreva, pričom povinnosť dodať drevo vznikla až na základe realizačných zmlúv a nie
na základe rámcovej zmluvy, pretože sa s týmto jeho názorom nestotožnil Zmluvná pokuta nebola

dohodnutávžiadnominomprávnomúkone,lenvRámcovejzmluveaaksaajzmluvnéstranydohodovali
na jej neúčtovaní, nemôže to mať na platnosť jej dojednania v čl. 8 Rámcovej zmluvy zo dňa 09.01.2003
žiaden vplyv.

296. Zo správania sa žalovaného v 2., 3. a 4. štvrťroku 2004 vyplýva, že žalobcovi za toto obdobie

napriek ním doručeným objednávkam nedodal žiadne množstvá drevnej hmoty, preto zmluvnú pokutu
za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného vyúčtoval žalobca oprávnene. (rozsudok NS SR M ObdoV
4/2003). Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu žalovaným bol
dohodnutý v Rámcovej zmluve medzi oboma zmluvnými stranami sporu platne, pričom na jeho platnosť
nemá vplyv ani tá skutočnosť, ktorú tvrdil žalovaný v odvolaní, že strany dohodli zmluvnú pokutu pre

prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, ktorý postup zásadám poctivého
obchodného styku neodporuje (rozsudok NS SR z 01.09.2000 sp.zn. 4 Obdo 4/99).

297. Dohoda o neúčtovaní Zmluvnej pokuty.298. Z jednaní žalovaného na konci roka 2004 vyplývala jeho snaha ako dodávateľa dreva dohodnúť sa
so žalobcom na tom, aby mu za nedodané množstvá konkrétneho sortimentu drevnej hmoty v roku 2004,

rovnako, ako tomu bolo v roku 2003, žalobca zmluvnú pokutu nevyúčtoval. Preto sa právny predchodca
žalobcu a štatutárny zástupca žalovaného P.. A. stretli a dohodli na tom, že svoje vzťahy budú ďalej
riešiť Dodatkom k Rámcovej zmluve o dodávkach ihličnatého dreva, návrh ktorého vypracoval žalovaný
a predložil ho žalobcovi. Žalobca ho ešte pred podpisom žalovaného doplnil o niektoré údaje, najmä o
jeho platnosť až od 01.01.2005. Zmluvné strany v ňom zmenili nielen čl. 5 Rámcovej zmluvy týkajúci

sa množstiev pri jednotlivých sortimentoch tak, že tieto žalovaný ako dodávateľ znížil len na 3.000 m3
za rok, ale aj čl. 6, kde menili spôsob určenia ceny pre sortiment 1 a 2 a článok 8, ktorý upravoval
sankcie touto dohodou zrušili celkom. V čl. 4 prehlásili zmluvné strany Dodatok č. 2 za súčasť Rámcovej
zmluvy o dodávkach ihličnatého dreva. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným tak došlo
dňa 03.12.2004 k uzatvoreniu Dodatku č.2 k Rámcovej zmluve, (ďalej Zmluva) v ktorom je už správne
uvedené IČO odštepného závodu E. - 36 461 393 a ktorý riaditeľ žalovaného P.. A. bez výhrad podpísal.

299. Vzhľadom k tomu, že sa do záhlavia Dodatku č. 2 dostal údaj o platnosti dodatku až od 01.01.2005,
ktorý si žalovaný zrejme nevšimol a s jeho obsahom súhlasil, dohoda o účtovaní zmluvnej sankcie
zostala podľa čl. 8 Rámcovej zmluvy, ktorý bol zrušený až od 01.01.2005, pre rok 2004 v platnosti.

300. Žalovaný v konaní tvrdil, že medzi ním a právnym predchodcom žalobcu P.. A. D. bola uzavretá
v ten istý deň, a to dňa 03.12.2004 aj ďalšia Dohoda k Rámcovej zmluve o dodávkach ihličnatého
dreva, ktorú za žalovaného podpísal vedúci Odštepného závodu E., P.. A. o tom, že si odberateľ nebude
uplatňovať zmluvnú pokutu za nedodané množstvo ihličnatého dreva, ktoré vyplývalo z Rámcovej
zmluvy o dodávkach ihličnatého dreva ani za rok 2004. Žalovaný však predložil do spisového materiálu

len fotokópiu tejto Dohody, ktorú nie je možné posúdiť ako platný právny úkon, keďže bola predložená
len v nečitateľnej fotokópii a jej originál nemá k dispozícii žalovaný a ani žalobca. Podstatné však je, že
sa žalovanému v konaní nepodarilo preukázať, že ju právny predchodca žalobcu sktočne podpísal, čo
pri jeho výsluchu poprel. Poprel aj to, že by bol na nej jeho podpis (čl. 170 spisu), preto postupoval súd
prvej inštancie správne, keď opätovný návrh žalovaného na jeho výsluch ako neúčelný, rovnako ako aj

opätovný výsluch P.. A., ktorý sa k okolnostiam uzatvorenia Dohody o neúčtovaní zmluvnej pokuty za rok
2004 už raz vyjadroval, zamietol. Z jej obsahu ani nevyplýva, že by mala byť zrušená zmluvná pokuta v
roku 2004, ale len, že ju žalobca nebude účtovať, čo sa však žalovanému v konaní preukázať nepodarilo.

301. Iný dôkaz, než nečitateľnú fotokópiu dohody zo dňa 03.12.2004 žalovaný na preukázanie svojho

tvrdenia, že medzi ním a žalobcom bola zmluvná pokuta dohodnutá v článku 8 Rámcovej zmluvy pre rok
2004 zrušená, okrem toho, že poukázal na okolností, ktoré považoval pri uzatváraní takejto zmluvnej
pokuty za neobvyklé, ktoré neobvyklými neboli, keďže zmluvné strany aj v roku 2002 v štvrťročných
zmluvách, ktoré žalovaný v konaní predložil riešili zmluvnú pokutu, v konaní nepredložil. Nie je preto
pravdivétvrdeniežalovaného,žebybolazmluvnápokutabývaladohodovanámedzizmluvnýmistranami

ažodroku2003,resp.ažodmarca2004,kedymalopodľajehonázorudôjsťažkuzavretiuantidatovanej
Rámcovej zmluvy. Pokiaľ ide o pravosť a pravdivosť údajov obsiahnutých v Dohode zo dňa 03.13.2004
odvolací súd sa s nimi vysporiadal v bode 215 odôvodnenia tohto rozhodnutia, na ktoré v tejto súvislosti
poukazuje.

302. Žalovaný mal záujem okrem zrušenia a neúčtovania zmluvnej pokuty riešiť aj množstvo a sortiment
ihličnatého dreva dohodnutého v Rámcovej zmluve z roku 2003. Výsledkom jednaní zmluvných strán
bol Dodatok č. 2 zo dňa 12.12.2004, v ktorom zmluvné strany dohodli podstatným spôsobom dohodli
podstatne nižšie množstvá drevnej hmoty, a to len 3000m3 na celý rok 2005 oproti 14000m3 podľa
Rámcovej zmluvy. Z takto kontrahovaného množstva dreva žalovaný nedodal žalobcovi v roku 2005 cca

1600m3 dreva a v nasledujúcich rokoch mu už nedodával nič.

303. Nie je možné v celom rozsahu súhlasiť s tvrdením žalovaného, že k takémuto razantnému zníženiu
množstvaihličnatéhodrevadošlolenpreto,abysamnožstvodostalonaúroveňrokov1998po1.štvrťrok
2004, pretože nielen v roku 2002, ale aj v roku 2003 boli reálne dodané množstvá dreva zo strany

žalovaného žalobcovi podstatne vyššie, než len 3.000 m3 za rok.

304. Podľa § 300 Obch. zák. okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť
platiť zmluvnú pokutu.305. Podľa § 301 Obch. zák. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho

rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody,
ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

306. Základ a výška Zmluvnej pokuty.

307. Zmluvná pokuta, zaplatenie ktorej je predmetom sporu, je obsahom len čl. 8 Rámcovej zmluvy
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a bola dohodnutá pre prípad nedodania
požadovaného a v Rámcovej zmluve, nie inej, zmluvne zabezpečeného dohodnutého dreva z
dohodnutých sortimentov vo výške 500,-Sk za každý nedodaný m3 drevnej hmoty. Zmluvné strany
síce dohodli zmluvnú pokutu aj pre prípad ustanovení uvedených v čl. 6 Rámcovej zmluvy - cenový
konsenzus,avšakzaplatenietejtopredmetomsporunie,pretosatoučasťoudojednaniavčl.8Rámcovej

zmluvy nezaoberal.

308. Ak teda žalovaný uzatváral so žalobcom písomné kúpne zmluvy v roku 2003 a v 1. štvrťroku
2004, bolo to výlučne na dobrovoľnej báze. Z kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným na prvý štvrťrok 2004 vyplýva, že sa v nej žalovaný zaviazal dodať žalobcovi spolu 3.000 m3

dreva, a to ihličnatej vlákniny V.TR bez mäkkej hniloby v množstve 1.500 m3 a ihličnatých priemyselných
výrezov III.AB v špecifikovanej dĺžke a hrúbke v množstve 1.500 m3. Žalovaný však za prvý štvrťrok
a dva týždne druhého štvrťroku, t.j. za obdobie od 02.01.2004, kedy bola uzatvorená Kúpno-predajná
zmluva č. X/XXXX na prvý štvrťrok 2004 do 14.04.2004 dodal žalobcovi 3.297, 90 m3 drevnej hmoty,
o čom svedčí zoznam prijatých faktúr (č. listu 23 spisu) predložený žalobcom, ktoré vystavil žalovaný.

V nich žalovaným fakturovanú kúpnu cenu vo výške 5.812.159,40 Sk žalobca žalovanému zaplatil, čo
medzi stranami sporu nebolo sporné.

309. V intenciách Rámcovej zmluvy objednal žalobca u žalovaného objednávkou zo dňa 15.03.2004 na
2. štvrťrok 2004 spolu 3.500 m3 dreva, pričom pri ihličnatých priemyselných výrezoch smrekovca III.AB

trieda, dĺžka 5 metrov/80%/ a 4 metre/20%/. Zároveň v nej požadoval dodanie aj toho množstva za prvý
štvrťrok, ktoré mu žalobca nedodal, rovnako ako aj pri ihličnatej vláknine V.TR - jedľa, smrek o dĺžke
4 metre. Jednalo sa o rozdiel 202,10 m3, ktorý žalobca požadoval dodať k plneniu žalovaného za 1.
Štvrťrok 2004 a ktorý vznikol medzi skutočne dodaným množstvom 3.297, 90 m3 a množstvom 3.500
m3, ktoré zodpovedalo pri rovnomernom plnení zo strany žalovaného 1 z množstva 14.000 m3 dreva,

dohodnutého stranami v čl. 3 a čl. 6 Rámcovej zmluvy. Žalobca tak doobjednal u žalovaného ešte 202,10
m3 drevnej hmoty, spadajúci pod rovnomerné plnenie pripadajúce na jeden štvrťrok v rozsahu 3.500 m3
dreva. Otázka sortimentu a ani presne určeného dátumu dodania nie je pre účely uplatňovania zmluvnej
pokuty, ktorej výška 500,-Sk/m3 bola dohodnutá bez ohľadu na sortiment a čas plnenia určený pojmom
- rovnomerne počas celého roka - len za nedodanie m3 dreva, podstatná.

310. Objednávkou zo dňa 30.07.2004 objednal u žalovaného na 3. štvrťrok spolu 3.000 m3 ihličnatej
vlákniny oproti dohodnutému množstvu 3.500 m3 a na 4. štvrťrok 2004 objednal objednávkou zo dňa
09.09.2004spolu3.300m3ihličnatejvlákninyoprotidohodnutémumnožstvu3.500m3nakaždýštvrťrok.
Vznikol tak rozdiel 700 m3 drevnej hmoty, ktorý žalobca od žalovaného v roku 2004 nepožadoval dodať

vôbec.

311. Odvolací súd vychádzajúc z Rámcovej zmluvy dospel k záveru, že ak žalobca nepožadoval v roku
2004 celé množstvo ihličnatej vlákniny tak, ako sa v Rámcovej zmluve dohodol, ale žiadal od žalovaného
za celý rok 2004 len 13.300 m3, z čoho mu žalovaný reálne dodal 3.297,90 m3, činí rozdiel 10.002,10

m3 nedodaného a žalobcom požadovaného dreva základ pre uplatnenie a vymáhanie zmluvnej pokuty
žalobcom. Základom pre uplatnenie a vymáhanie zmluvnej pokuty preto nie je žalobcom v žalobe
deklarované množstvo 10.702, 90 m3 ihličnatej drevnej hmoty. Z tohto dôvodu mu preto nemohlo
vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za ním nepožadované množstvo 700 m3 ihličnatého dreva
vo výške 350.000,-Sk. Túto časť zmluvnej pokuty si preto žalobca uplatnil a vymáha bez právneho

dôvodu.

312. Ak teda žalovaný ako dodávateľ nedodal v roku 2004 žalobcovi z dohodnutého množstva 14.000
m3 množstvo 10.002,10 m3, porušil povinnosť, na ktorú sa písomne zaviazal v Rámcovej zmluve, vdôsledku čoho vzniklo žalobcovi právo v súlade s § 300 a nasl. Obch.zák. a 544 a nasl. OZ vyúčtovať
zmluvnú pokutu v dohodnutej výške, ktorú žalovaný namietal až v priebehu dovolacieho konania.

313. Rovnako až v priebehu odvolacieho konania vzniesol požiadavku na použitie moderačného práva
zmluvnej pokuty odvolacím súdom s poukazom na § 301 Obch. zák. s odôvodnením, že žalobcom
uplatnená zmluvná pokuta nie je s prihliadnutím k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti
pokutou primeranou.

314. Odvolací súd návrh žalovaného posúdil a za účelom aplikácie § 301 Obch. zák. vykonal na tvrdenia
žalovaného dokazovanie. K žalovaným uplatnenému návrhu uvádza odvolací súd nasledovné. Zmluvná
pokuta a povinnosť ju zaplatiť, ktorú si zmluvné strany v Rámcovej zmluve dohodli je podľa § 300 Obch.
zák., na rozdiel od úpravy zmluvnej pokuty obsiahnutej v Občianskom zákonníku, vyjadrením absolútnej
objektívnej zodpovednosti, a to napriek tomu, že je svojou povahou paušalizovanou náhradou škody. V
Občianskom zákonníku, v ktorom je obsiahnutá základná právna úprava zmluvnej pokuty v § 544 a §

545, je zodpovednosť za jej vznik založená na subjektívnom princípe. Takto upravená zmluvná pokuta
je však plne aplikovateľná aj na podnikateľov a na obchodné vzťahy, v rámci ktorých zmluvné strany jej
platenie za účelom zabezpečenia splnenia povinnosti, či už v peňažnej alebo nepeňažnej forme dohodli.

315.ModeračnéprávosúdujedôležitouinštitúciouaupravujeholenObchodnýzákonníkv§301,pričom

obmedzenie výšky zmluvnej pokuty nie je v ňom stanovené. Občiansky zákonník stanovuje povinnosť
zmluvným stranám dohodnúť zmluvnú pokutu písomne s presne určenou výškou alebo so stanovením
spôsobu jej určenia, čo platí aj pre obchodné vzťahy. Bez takéhoto dojednania by povinnosť platiť
zmluvnú pokutu nemohla vzniknúť. Ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ustanovením
kogentným, pričom z Obchodného zákonníka vyplýva povinnosť dohodnúť pokutu nanajvýš v primeranej

výške. Pokiaľ by zmluvná pokuta, dohodnutá zmluvnými stranami, zreteľne a výrazne prevyšovala výšku
skutočne vzniknutej škody, mohol by ju súd znížiť už z tohto dôvodu. Dôkazné bremeno pritom leží na
strane toho, kto je povinný zmluvnú pokutu platiť.

316. Zmluvná pokuta bola dohodnutá zmluvnými stranami pevnou sumou, pričom jej pomer k hodnote

zabezpečovanej povinnosti dodať drevnú hmotu, ktorá v konečnom dôsledku mala svoje finančné
vyjadrenie v žalovanej sume a výškou zmluvnej pokuty, ktorú by bol v takomto prípade bol žalovaný
povinný zaplatiť posúdil odvolací súd so zreteľom na všetky funkcie zmluvnej pokuty a prihliadol aj
na účel moderačného oprávnenia, ktorým je umožniť súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty túto znížiť z dvoch dôvodov. Predovšetkým preto, aby bolo možné odstrániť tvrdosť

zákona, ale tiež preto, aby mal súd v konkrétnom prípade možnosť zabrániť neadekvátnym majetkovým
dôsledkom v prípade, keď by neprimerane vysoká zmluvná pokuta mohla viesť až k neprimeraným
ziskom vo vzťahu k majetkovej ujme na strane žalobcu a vo vzťahu k porušenej povinnosti k
neprimeranému hospodárskemu poškodeniu žalovaného.

317. Vzhľadom k tomu, že zákon ukladá súd pri aplikácii moderačného práva na konkrétne zmluvné
dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré spočíva výlučne na voľnej úvahe súdu povinnosť riadiť sa pri
jej posudzovaní hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti, prihliadol odvolací pri skúmaní
primeranosti, či neprimeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty 500,-Sk za 1 m3 nedodanej drevnej
hmoty na hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ktorou mala byť dodávka drevnej hmoty požadovaná

žalobcom v rozsahu 10.002,10 m3 dodaných ešte v roku 2004, ktoré žalovaný bez uvedenia dôvodu
žalobcovi nedodal. Odvolací súd prihliadol na všetky okolnosti prejednávanej veci a konkrétneho
prípadu, ako aj na dôvody, ktoré zmluvné strany k dohodnutiu posudzovanej výšky zmluvnej pokuty
viedli a prihliadol aj k okolnostiam, ktoré ju sprevádzali, pričom dospel k záveru, že zmluvná pokuta je
neprimerane vysoká.

318. Odvolací súd vychádzal pri posudzovaní významu zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti
dodať žalobcovi ním požadované množstvo drevnej hmoty z tej skutočnosti, že s prihliadnutím na
komoditu, akou drevná hmota ako bežne dostupný artikel na trhu v Slovenskej republike, a to aj
vzhľadom na jej dostupnosť a množstvo je, nemohlo nedodanie požadovaného množstva žalovaným

nastoliť u žalobcu taký stav, že by si aj bez týchto dodávok od žalovaného nebol býval schopný
zaobstarať rovnaké množstvo a sortiment drevnej hmoty od iných dodávateľov, a to napr. od Lesov
SR, š.p., ktoré disponujú s oveľa väčším rozsahom a dispozičnými oprávneniami s ťažbou dreva ako
žalovaný, príp. aj od súkromných vlastníkov lesov, ak by bol býval v takej situácii, že by mu bolahrozila napr. vysoká penalizácia, príp. iné značne vysoké škody. Že nedodanie žalobcom požadovaného
množstvadrevenejhmotyod15.4.dokoncaroka2004neboloprežalobculikvidačné,ateda,ženemusel
hľadať náhradné riešenie svedčí aj to, že naďalej podnikal a súhlasil s podstatne nižšími množstva dreva

už v decembri v roku 2004 pre rok 2005 než boli dohodnuté v Rámcovej zmluve.

319. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že pre žalobcu nemala kontrahovaná dodávka a
požadované množstvo drevnej hmoty až taký význam, pretože sa nesprával tak, že by mu na dodaní
drevnej hmoty záležalo, keď sa plnenia z Rámcovej zmluvy žiadnym spôsobom v priebehu roka 2004

vo vzťahu k žalovanému nedomáhal. Žalobca nejavil žiaden záujem o to, aby od apríla 2004 dosiahol
od žalovaného včasné a riadne plnenie dodávok dreva, a to ani v časti. Nevyvolal žiadne jednania so
žalovaným a ani dodávky dreva u neho neurgoval.

320. Faktom je, že ani žalovaný na objednávky žalobcu pre druhý až štvrtý štvrťrok žiadnym spôsobom
nereagoval a žiaden dôvod, pre ktorý z jeho strany nedošlo k plneniu Rámcovej zmluvy žalobcovi

neoznámil. Aj keď na uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom, na ktoré mu vzniklo
právo najskôr od 01.01.2005 za rok 2004, keďže mal žalovaný možnosť dodať žalobcom požadované
množstvo až do 31.12.2004, žalobca reagoval vyúčtovaním zmluvnej pokuty až v roku 2007. Z takéhoto
správania sa žalobcu možno usúdiť, že účel, ktorý sa dojednaním zmluvnej pokuty zmluvnými stranami
sleduje, a to zabezpečiť splnenie zmluvnej povinnosti bezprostredne v reálnom čase, kedy jej zaplatenie

má ešte donucovací význam a kedy by bol splnenie povinnosti žalovaným mohol vynútiť aj v súdnom
konaní, nevyužil. Naopak sám súhlasil s tým, že žalovaný aj do budúcna, a teda pre roky 2005 zníži
rozsah dodávok zo 14.000 m3 dreva ročne na 3.000 m3 dreva ročne, čo evokuje, že na väčšom rozsahu
drevnej hmoty nemal ani záujem. Faktom je, že Rámcovú zmluvu, ktorú uzavreli zmluvné strany na dobu
5 rokov ani jedna zo strán v rozhodujúcom čase nevypovedala a ani od nej neodstúpila. Žalobca sa

bez akýchkoľvek ďalších nárokov vzdal práva na zaplatenie zmluvnej pokuty nielen v roku 2003, ale aj
pre ďalšie roky počnúc rokom 2005, a len pre jediný rok 2004 na jej zaplatení trval napriek tomu, že sa
plnenia z Rámcovej zmluvy u žalovaného a ani na súde ani nedomáhal.

321. Pokiaľ ide o posúdenie výšky primeranosti zmluvnej pokuty k hodnote povinnosti zabezpečenej

zmluvnou pokutou je odvolací súd toho názoru, že pokiaľ si zmluvné strany dohodli výšku zmluvnej
pokuty 500,-Sk za m3 paušálne bez ohľadu na to, o aký sortiment dreva šlo, pričom tak, ako to vyplýva
z Rámcovej zmluvy a kúpnej zmluvy uzavretej žalobcom so žalovaným na 1.štvrťrok 2004 na 1.štvrťrok
2005 boli ceny jednotlivých sortimentov rôzne, je zmluvná pokuta vo vzťahu k týmto cenám a k cene celej
dodávky, ktorú sa zaviazal žalovaný v roku 2004 pre žalobcu na základe jeho požiadaviek uskutočniť,

podľa názoru súdu neprimeraná.

322. Odvolací súd preto dospel k záveru, že využije svoje moderačné právo a neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu uplatnenú a vymáhanú žalobcom, časť ktorej vymáha v mene HOTELA KRYM s. r.
o. s poukazom na § 301 Obchod. zák., na základe voľnej úvahy, zníži. Aj keď je možnosť súdu znížiť

zmluvnú pokutu neobmedzená, veriteľ má vždy právo na pokutu aspoň do výšky vzniknutej škody, ktorú
sa však žalobcovi v prejednávanej veci preukázať nepodarilo.

323. Za účelom preukázania výšky škody, ktorá mohla žalobcovi v súvislosti s porušením povinnosti
žalovaného dodať mu požadované množstvo ihličnatej drevnej hmoty vzniknúť, predložil žalobca listinné

dôkazy. Z dokladov predložených žalobcom vyplynulo len to, že žalobca uzavrel so spoločnosťou
P.F.A. zmluvu na dodávku 14.400 m3 dreva v roku 2004, z ktorého mu dodal množstvo dreva, bez
bližšej špecifikácie napr. v dodacích listoch, fakturované faktúrami, zoznam ktorých predložil súdu
bez takých dôkazov, z ktorých by bolo možné ním deklarovanú výšku škody v sume 6.527.450,-Sk,
ktorá suma zodpovedala stratám za nedodané množstvo dreva 10.702,10 m3, zistiť. Zo súhrnu faktúr

vyplýva len to, že právny predchodca žalobcu fakturoval, nie však, že aj reálne dodal tovar, ktorý nie
je špecifikovaný napr. dodacími listami a je preukazovaný žalobcom len dvoma faktúrami, ktoré nie sú
potvrdené odberateľom za sumu 5. 335.301,-Sk .

324. Ani z objednávky spoločnosti Holz - Import- Export, s. r. o., ktorá si u žalobcu objednala 2.000 m3

dreva na rok 2004 žiaden vznik škody u žalobcu zapríčinený žalovaným nevyplýva. Žalobca nepredložil
súdu také dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že musel drevo, ktoré sa zaviazal dodať spoločnosti P.F.A.
a spoločnosti Holz - Import- Export, s. r. o. potom, ako mu ho nedodal žalovaný, aj to nie v množstve
14.400 m3, ale menej, objednať u iného dodávateľa dreva, pričom na dodávky pre spoločnosti Holz -Import- Export, s. r. o. by mu už ani kontrahované množstvá so žalovaným podľa Rámcovej zmluvy pri
plnej realizácii dodávok žalovaným neboli stačili, keďže ich množstvo presahovali. Žalobca nepreukázal
ani to, že by bol inému dodávateľovi dreva zaplatil za ním dodané drevo uvedeným spoločnostiam vyššiu

sumu, než cenu, ktorú by bol platil žalovanému. Nepreukázal ani to, že by bol skutočne kontrahované
množstvo tejto spoločnosti reálne dodal a ani to, že by mu v súvislosti s nedodaním drevnej hmoty
žalovaným bola vznikla povinnosť vo vzťahu k tejto spoločnosti zaplatiť akékoľvek sankcie, ktoré by
mohli byť pre neho škodou za to, že včas nedodal drevo, na dodanie ktoré sa zaviazal.

325. Napriek tomu, že sa žalobcovi nepodarilo v súvislosti s nedodaným množstvom drevnej hmoty
žalovaným preukázať vznik akejkoľvek škody, neznamená to, že by nemal nárok na zmluvnú pokutu,
ktorá je svojou povahou paušalizovanou náhradou škody, keďže k porušeniu povinnosti zabezpečenej
zmluvnou pokutou zo strany žalovaného došlo.

326. Aj keď sa vznik a výšku škody žalobcovi nepodarilo v konaní preukázať, pričom mu mohla v

dôsledku porušenia povinností zabezpečenej zmluvnou pokutou vzniknúť, nie je sama o sebe kritériom
pre úvahu súdu o neprimeranosti zmluvnej pokuty a ani pre úvahu o zodpovedajúcej miere jej zníženia,
pretože určuje len hranicu, pod ktorú nie je možné pokutu znížiť.

327. Podľa názoru odvolacieho súdu je v prejednávanej veci uplatnená a vymáhaná zmluvná pokuta

dohodnutá za 1 m3 nedodaného dreva vo výške 500,--Sk, a to aj vzhľadom na jej konečnú žalobcom
uplatnenú sumu, neprimerane vysoká.

328. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov znížil odvolací súd žalobcom ním uplatnenú a vymáhanú
pokutu, ktorej správna výška mala byť uplatnená len v sume 5.001.050,-Sk, a nie v sume 5.335.301,-

Sk, zo sumy 5.001.050,-Sk na polovicu, čo zodpovedá sume 2.500.525,-Sk. (neoprávnene uplatnená a
vymáhaná zmluvná pokuta zodpovedala čiastke 350.000,-Sk.)

329. Podľa § 369 ods. 1 cit. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky

z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

330. Podľa § 502 ods. 1 cit. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

331. Žalobcovi tak na základe platne dojednanej zmluvnej pokuty vzniklo po jej moderácii vykonanej

odvolacím súdom právo na jej zaplatenie v zníženej výške 2.500.525,-Sk a v prepočte 83.002,22 Eur,
ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi spolu s 9,4 % úrokom z omeškania vo výške stanovenej v
súlade s § 369 a 502 Obch. zák. od 31.05.2007 až do jej zaplatenia. (výpočet zmluvnej pokuty za rok
2004 z požadovaného a nedodaného množstva: 10.002,10 m3 x 500,-Sk činí 5.001.050,-Sk)

332.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepodľa§388CSPzmenil
tak, že žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 350.000,-Sk, čo činí 11.617,87 Eur uplatnenej a
vymáhanej žalobcom bez právneho dôvodu a sumy 2.500.525,-Sk v prepočte 83.002,22 Eur, o ktorú
odvolací súd uplatnenú a vymáhanú zmluvnú pokutu znížil, t. j. v celkovej sume 94.620,09 Eur spolu
s 9,4% úrokom z omeškania z týchto súm od 31.05.2007 do zaplatenia, zamietol. Vo zvyšnej časti

rozhodnutie súdu prvej inštancie, aj keď z iného právneho dôvodu, a to z dôvodu jej zníženia odvolacím
súdom na základe jeho voľnej úvahy, podľa § 387 CSP potvrdil.

333. Žalovaný je tak povinný zaplatiť zmluvnú pokutu uplatnenú a vymáhanú žalobcom v súlade s § 544
a § 545 OZ, v nadväznosti na § 300 Obch. zák. a za použitia § 301 Obch. zák. v sume 83.002,22 Eur

s 9,4% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 31.05.2007 až do zaplatenia tak, ako o nej správne
rozhodol okresný súd v rozhodnutí napadnutom odvolaním, ktoré odvolací súd v tejto časti potvrdil.334. Záverom odvolací súd k argumentácii žalovaného, že v súčasnosti už žalobca nemá oprávnenie
vystupovať podľa § 530 OZ v mene spoločnosti HOTELA KRYM s. r. o., pretože podľa § 324
Obchodného zákonníka už došlo k zániku záväzku, keďže je pohľadávka vymožená uvádza, že aj keď

na základe exekučného titulu, ktorý bol po vymožení pohľadávky v exekučnom konaní Ústavným súdom
SR zrušený, v dôsledku čoho môže nastať situácia, že v prípade hoc aj čiastočného úspechu žalovaného
v prejednávanej veci by sa mohlo na strane žalobcu a tretej osoby, v mene ktorej žalobca vymáha ním
postúpenú časť pohľadávky týkajúcej sa zmluvnej pokuty jednať po právoplatnosti tohto rozhodnutia
o bezdôvodné obohatenie vyplývajúce z § 451 ods. 2 OZ, keďže by k nemu mohlo dôjsť z právneho

dôvodu, ktorý neskôr odpadol, faktom je, že takto poskytnutým plnením povinnosť žalovaného voči
žalobcovi nezaniká a žalobca je stále aktívne legitimovaný z titulu ním uplatňovaného hmotnoprávneho
nároku a pohľadávku oprávnene vymáha aj pre HOTEL KRYM s.r.o. vo svojom mene, avšak na jeho
účet, a to v súlade s § 530 OZ.

335. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že ani v súčasnosti nie je možné, ak by HOTEL

KRYM s.r.o. nevstúpil na strane žalobcu z vlastnej iniciatívy do tohto konania, konať so žalobcom podľa
§ 530 OZ a že by odvolací súd musel žalobu v časti postúpenej pohľadávky zamietnuť, z dôvodu, že
žalobca nie je na vymáhanie tejto časti pohľadávky aktívne legitimovaný.

336. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

337. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

338. O nároku na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho, ako aj dovolacieho konania rozhodol

odvolací súd postupom podľa § 262 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 255 CSP tak, že žiadna zo strán
nemá nárok na ich náhradu, pretože ich pomer úspechu a neúspechu vo vzťahu k celému predmetu
konania bol takmer rovnaký.

339. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 18, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018