Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203169
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616203169.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr.Andreou Gabrielovou v spore žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o. so

sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátska kancelária Bratislava, so sídlom Slnečná 765/3 proti žalovanému J. H., T.. XX.XX.XXXX, H.
Č. XXX, štátny občan SR v konaní o zaplatenie 135,00 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 171,99 eura s 5,0% ročným úrokom z omeškania zo sumy
135,00 eur od 10.10.2015 do zaplatenia .

Súd p o v o ľ u j e žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 10,- eur mesačne každý

mesiac zvlášť počnúc mesiacom január 2017 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy, ktoré splátky je
žalovaný povinný platiť vždy do konca toho, ktorého kalendárneho mesiaca pod hrozbou straty výhody
splátok.

Vo zvyšku súd žalobu z a mi e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny 135,00 eura , úroku vo výške 119,33 eura,

známeho úroku z omeškania vo výške 12,03 eura, poplatku vo výške 97,37 eura, poplatku za upomienky
10,00 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,00 eura, úroku vo výške 39,15 eura ročne zo sumy 135,00
eura od 10.10.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 135,00 eura
od 10.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX poskytol žalovanému spotrebiteľský
úver vo výške 250,00 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 97,37 eura a úrok spojený so spotrebiteľským

úverom vo výške 32,63 eura, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 380,00 eur. Odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov bola vo výške 97,37 eura, čo predstavovalo ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške
251,18%, úrok bol vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške
32,63 eura. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 380,- eur v 4 splátkach vo výške 95,00
eura, vždy k 20-temu kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.12.2013. Žalovaný z uvedenej
čiastky pred dlhom splatným uhradil 95,00 eura. Pretože porušil zmluvné podmienky a nedodržal
splátkový kalendár oznámili mu, že v zmysle zmluvy stratil výhodu splátok. Dlh sa stal splatný v celosti a

vyzvaližalovanéhonaúhraduceléhodlhu.PodľaVšeobecnýchpodmienokposkytnutiaspotrebiteľského
úveru sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva
spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy a to najmä, avšak nie výlučne trovy mediácie, trovy rozhodcovského
konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia žalobcu, v týchto konaniaa iné žalobcom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva. Dlh sa stal splatným dňa
21.03.2014 a od toho času je žalovaný s úhradou dlžnej sumy v omeškaní v súvislosti s čím má žalobca
nárok aj na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z..

2. Žalobca dňa XX.XX.XXXX zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že uzatvoril so žalovaným zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 250,- eur. Žalovaný
sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 130,- eur spolu vo výške 380,-

eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.12.2013. Žalovaný sa celkovú sumu
zaviazalvdohodeoplnenívsplátkachzodňa26.11.2013splácaťvštyrochmesačnýchsplátkachpo95,-
eur na účet spoločnosti počnúc dňom 20.12.2013. Na základe porušenia zmluvných podmienok sa dlh
žalovaného stal splatný dňa 21.03.2014. Zmluva má všetky potrebné náležitosti, všetky potrebné údaje
sa nachádzajú v dohode o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
26.11.2013, ako neoddeliteľnej súčasti, ktorá je podpísaná v rovnaký deň, ako zmluva o spotrebiteľskom

úvere, preto úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

3. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil, aby súd
uskutočnil konanie v jeho neprítomnosti.

4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si zobral čiastku 250,- eur, z ktorej zaplatil dňa 24.01.2014 sumu
95,- eur a okrem toho 30.09.2015 zaplatil 10,- eur a dňa 09.10.2015 čiastku 10,- eur, teda zaplatil spolu
sumu 115,- eur. Uznáva pôžičku, ktorú zobral, ale nevie ju naraz zaplatiť, je ju ochotný splácať po 10,-
eur mesačne z dôvodu, že poberá len dôchodok. Dlžobu chcel splácať po 20,- eur, bol sa informovať, ale
povedali mu, že ju musí vyplatiť naraz. V čase, keď bral pôžičku a boli mu vysvetlili, že okrem pôžičky

bude musieť zaplatiť ešte aj niečo navyše, pôžičku by si určite nebol zobral.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s obsahom ostatného
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Strany v konaní uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému v hotovosti sumu 250,- eur s tým, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť
celkovúčiastkuvovýške380,-eur,tedazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom vo výške 130,- eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú podľa
zmluvy tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo

výške 32,63 eura a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívnou s tým spojenou vo výške 97,37 eura. V zmluve je tiež uvedený
termínkonečnejsplatnostiúverunadeň20.03.2014,RPMN251,18%apriemernáhodnotaročnejRPMN
75,53%.

7.VDohodeoplnenívsplátkachzodňa26.11.2015sistranyvkonanídohodli,žespotrebiteľsazaväzuje
veriteľovi uhradiť z poskytnutého úveru zo zmluvy celkovú čiastku 380,- eur v štyroch pravidelných
mesačných splátkach vo výške 95,- eur vždy k 20-temu kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom
20.12.2013. Podľa tejto dohody v rozpore s tým, čo je uvedené v zmluve spotrebiteľ berie na vedomie,
že výška RPMN sa vypočítava v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného

vo VOP a je vo výške 717,77 %.

8. Podľa VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi náklady, ktoré mu
vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy a to najmä, avšak nie výlučne
trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho

zastúpenia žalobcu v týchto konaniach a iné žalobcom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení
svojho práva. Podľa bodu 7. VOP v prípade neuhradenia celkovej čiastky úveru v dohodnutej lehote
podľa zmluvy žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Pre prípad
omeškania s úhradou dlhu sa žalovaný tiež zaviazal zaplatiť úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Taktiež sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku sumu 10,-

eur do piatich dní od jej doručenia.9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 502 ods. 1, veta prvá obchodného zákonníka do doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výšky, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2, písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom

úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný

len z časti. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami v konaní bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX
zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorou poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 250,- eur. Žalovaný
mal úver splatiť dňa 20.03.2014 spolu s úrokom a poplatkom za administratívne náklady v celkovej
sume 380,- eur. Zároveň si strany dohodli samostatnú dohodu o splátkach podľa ktorej mal žalovaný
možnosťdlžnúsumusplatiťvštyrochmesačnýchsplátkachpo95,-eurod20.12.2013.Celkovožalovaný

žalobcovi uhradil sumu 115,- eur z toho do termínu splatnosti úveru t.j. do XX.XX.XXXX, to bola suma
95,- eur.

13. V danom prípade išlo svojou povahou o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a
zároveňiozmluvuospotrebiteľskomúverevzmysleustanovenia§2,písm.d)zákonaospotrebiteľských

úveroch. Súd zistil, že zmluva má všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 9 citovaného zákona. Žalovaný poskytnutý úver prestal splácať, preto potom, čo nastala konečná
splatnosť úveru dojednaného v zmluve - 20.03.2014 žalovaný sa dostal do omeškania s plnením úveru.

14. Žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi poskytnutý úver 250,- eur spolu s dohodnutým úrokom vo

výške 39,15% ročne. Celkom mu uhradil sumu 115,- eur, preto na istine ešte zostáva doplatiť sumu
135,- eur. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 135,- eur, preto súd v tejto časti nárok
žalobcu považoval za opodstatnený.

15. Strany v konaní si dohodli v zmluve aj úrok vo výške 39,15% ročne z poskytnutej sumy s tým, že

úrok bol dohodnutý do splatnosti úveru. V žalobe si žalobca uplatnil nárok na zmluvný úrok tak, že tento
z časti vyčíslil a z časti sa domáhal zaplatenia úroku 39,15% ročne zo sumy 135,- eur od 10.10.2015 do
zaplatenia. Vyčíslený úrok v sume 119,33 eura pozostáva z 39,15% ročného úroku zo sumy 250,- eur od
27.11.2013 do 24.01.2014 v sume 15,82 eura, zo sumy 155,- eur od 25.01.2014 do 30.09.2015 v sume
102,11 eur, zo sumy 145,- eur od 01.10.2015 do 09.10.2015 v sume 1,40 eura. Súd považuje sa dôvodný

nárok žalobcu na zaplatenie pevného úroku len do doby splatnosti úveru t.j. do 20.03.2014 v sume
9,14 eura. Podľa právneho názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok po ukončení zmluvy resp. po splatnosti
celéhoúverunepatrí,pretožeodtejtodobyprináležíveriteľovilennároknaúrokzomeškania.Súdpritom
vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.09.2012 v zmysle ktorého Ústavný súd SR pripustil názor
odvolaciehoaprvostupňovéhosúdupodľaktoréhoveriteľovipatriaúrokylendosplatnostidlhu,následne

sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R59/1998, 40Obo143/1998).
Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že
následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi. ÚS SR v

citovanom ustanovení konštatuje, že namietané rozhodnutie nie je možné považovať za svojvoľné alebo
zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdu ochranu. Z nároku uplatneného
žalobcom v súvislosti so zmluvným úrokom, teda žalobcovi patrí len úrok do splatnosti úveru, čo je suma
24,96 eura (t.j. 39,15% ročného úroku zo sumy 250,- eur od 27.11.2013 do 24.01.2014 v sume 15,82eura, zo sumy 155,- eur od 25.01.2014 do 20.03.2014 v sume 9,14 eura). V prevyšujúcej časti súd nárok
žalobcu na zmluvný úrok, ako nedôvodný zamietol.

16. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie administratívnych nákladov na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou v sume 97,37 eura. Túto sumu súd považoval za neprimerane vysokú a zo strany žalobcu
nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by v takejto výške vznikli administratívne náklady v súvislosti
s predmetnou zmluvou. Okrem toho žalobca nepreukázal v čom konkrétne mu tieto náklady vznikli.

Súd nemal možnosť preveriť ich opodstatnenosť a následne ich posúdiť, či ide o reálne vynaložené
náklady. Existenciu uvedených nákladov súd teda nepovažoval za preukázanú a vzhľadom na ich výšku
(takmer polovicu sumy poskytnutého úveru) považoval dojednanie týkajúce sa úhrady administratívnych
nákladov spojených s uzatvorením zmluvy za odporujúce dobrým mravom a teda neplatné podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

17. Rovnako súd zamietol aj nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za upomienku v sume 10,- eur. takýto
nárok priamo v zmluve uvedený nie je, preto v zmysle § 9 ods. 9 Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch nemôže žalobca takýto poplatok požadovať. Okrem toho poplatok za jednu upomienku 10,-
eur je neprimerane vysoký. ide o neprimeranú sankciu spojenú s omeškaním dlžníka, ktorá nevyžaduje
žiadny náklad žalobcu, preto by bola takáto dohoda neplatná i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka. V bode 7. VOP sa nachádza žalobcom vopred predformulované zmluvné dojednanie ako
sankcia v dôsledku omeškania v prípade každej zaslanej upomienky 10,- eur. Túto sankciu nemohol, ako
zmluvné plnenie žalovaný nijako ovplyvniť, pretože úverové podmienky musel bezvýhradne prijať alebo
odmietnuť, uzavrieť zmluvu ako celok. Okrem toho žalobca existenciu tejto upomienky nepreukázal,
nakoľkovýzvanazosplatneniepodľanázorusúdunemôžeplniťúčelupomienky,pretožeideouplatnenie

si práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, čo nemôže podliehať spoplatneniu na ťarchu
spotrebiteľa. Súdu takáto upomienka ani v konaní predložená nebola.

18. Súd nepovažoval za dôvodný ani nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur.
Aj tu súd poukazuje na to, že takýto nárok priamo v zmluve uvedený nie je. Dojednanie o zmluvnej

pokute sa nachádza len vo VOP v bode 7. Ako už bolo uvedené ide o žalobcu vopred predformulované
zmluvné dojednanie, teda zmluvná pokuta nebola vyjednaná individuálne a žalovaný nemal možnosť
ovplyvniť toto dojednanie, pretože je obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach a to
pomerne neprehľadným spôsobom. Vzhľadom k tomu nie je vôbec preukázané, že žalovaný sa mal
možnosť oboznámiť v čase akceptácie zmluvy s týmito zmluvnými podmienkami. Okrem toho sankcia za

omeškanie je mimoriadne dôležitým údajom pre spotrebiteľa, ako potencionálneho dlžníka, preto musí
byť obsiahnutá v základných náležitostiach zmluvy. Z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi nárok
ani v tejto časti.

19. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške podľa § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/95 Z.z. . Tento úrok vo výške 5,0% ročne
vyčíslil za obdobie od 21.03.2014 do 30.09.2015 t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru do
30.09.2015 v sume 11,85 eura zo sumy 145,0 eur od 01.10.2015 do 09.10.2015 v sume 0,18 eura.
Ďalej si nárok na úrok z omeškania uplatnil vo výške 5,0% ročne zo sumy 135,0 eura od 10.10.2015
do zaplatenia. V tejto časti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, keďže je nesporné, že žalovaný si

svoju povinnosť zo zmluvy riadne a včas nesplnil a s plnením sa odo dňa nasledujúceho po splatnosti
zmluvy o úvere dostal do omeškania.

20. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 171,99 eura
(t.j. istinu 135,0 eur + vyčíslený zmluvný úrok odo dňa splatnosti úveru v sume 24,96 eura + vyčíslený

úrok z omeškania do 09.10.2015 v sume 12,03 eura) spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania zo sumy
135,0 eur od 10.10.2015 až do zaplatenia. Dlžnú sumu súd povolil žalovanému splácať v splátkach po
10,- eur mesačne pod následkom straty výhody mesačných splátok. V prevyšujúcej časti súd žalobu,
ako nedôvodnú zamietol a to z dôvodov vyššie uvedených.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobca sa žalobou voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 406,73 eura. Súd mu priznal iba 171,99 eura. Jeho čistý úspech
v konaní predstavuje iba 15,44% a v tomto rozsahu by mal nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vkonaní vznikli. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.