Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/411/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205962
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714205962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a

členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Slovenský plynárenský
priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanej E. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom v obci K., (do 30. 06. 2016
zastúpenej opatrovníčkou T. U., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica), o zaplatenie
1.323,76 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č.k. 14C/312/2015-88 zo dňa 28. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný
súd“) rozsudkom zo dňa 28. 04. 2016 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). O trovách konania rozhodol
tak, že žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 1.323,76 Eur s 8,50 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej istiny za

dobu omeškania od 26. 07. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so
žalovanou uzatvoril dňa 10. 10. 2011 Zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť
(ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu žalovanej v zmysle
ustanovení „zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, v znení neskorších predpisov a podľa ustanovení
nariadenia Vlády SR č. 409/2007 Z.z.“, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom. V
zmysle zmluvy sú neoddeliteľnou časťou zmluvy Obchodné podmienky dodávky plynu pre odberateľov
kategórie domácnosť (ďalej len „obchodné podmienky“). Podľa obchodných podmienok pri vzťahoch,

ktoré nie sú zmluvou a obchodnými podmienkami výslovne upravené, sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že na základe zmluvy vznikol medzi ním ako dodávateľom a
žalovanou ako odberateľkou občiansko-právny záväzkový vzťah, pričom z tohto záväzkového vzťahu
mu vznikla povinnosť poskytnúť žalovanej dodávky plynu za podmienok stanovených v zmluve a v
obchodných podmienkach, čo aj urobil. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté odbery zemného
plynu cenu stanovenú v Cenníku (ďalej len „cenník“) platnom v čase uskutočnenia dodávky a dodržiavať
ostatné podmienky v zmysle zmluvy. Cenu za poskytnuté dodávky plynu žalovanej vyúčtoval faktúrou

č. 7413856414 na sumu 1.323,76 Eur so splatnosťou faktúry dňa 25. 07. 2013. Žalovaná faktúru
neuhradila, preto podal voči nej žalobu na súd.
1. 3. Ďalej prvoinštančný súd poukázal na to, že vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k.
5Ro/75/2014-15 zo dňa 27. 06. 2014, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Keďže tentoplatobný rozkaz sa nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk, podľa ustanovenia § 173 ods. 2 prvá
veta Občianskeho súdneho poriadku ho uznesením č.k. 5Ro/75/2014-33 zo dňa 30. 07. 2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 08. 2015 v plnom rozsahu zrušil.

1. 4. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vykonané dokazovanie a
po uvedení zákonných znení ustanovení § 52 ods. 1, 3 a 4, § 588, § 488, § 48 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 47 ods. 1 Zákona o energetike č. 251/2012 Z.z., a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení neskorších predpisov, § 20 ods. 1 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých
zákonov, v znení neskorších predpisov, konštatoval: „Na základe vykonaného dokazovania súd dospel

k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca v konaní odvodzoval nárok na zaplatenie sumy
1.323,76 Eur voči žalovanej od faktúry č. 6101907266 zo dňa 11.07.2013, ktorá sa stala splatnou
dňa 25.07.2013 a ktorou žalobca žalovanej fakturoval cenu za dodávku plynu v sume 1.323,76 Eur
a od Zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti zo dňa 10.10.2011. Predmetnou
faktúrou žalobca fakturoval žalovanej cenu za dodávku plynu za fakturačné obdobie od 19.10.2012 do
02.05.2013. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o dodávke plynu, ktorá bola uzatvorená

medzi účastníkmi konania dňa 10.10.2011 a na základe ktorej žalobca ako dodávateľ sa zaviazal
žalovanejdodávaťzemnýplynnaodbernémiestodojednanévzmluveododávkeplynuakoodberateľke,
bola uzatvorená na dobu určitú do 01.02.2012. Žalobca síce predložil v konaní aj ďalšiu zmluvu o
dodávke plynu, ktorá bola dojednaná medzi účastníkmi konania na totožné odberné miesto zo dňa
06.02.2012, na základe ktorej žalobca ako dodávateľ sa zaviazal žalovanej ako odberateľke dodávať

zemný plyn na totožné odberné miesto ako podľa predchádzajúcej obchodnej zmluvy, ale táto bola
uzatvorená tiež na dobu určitú do 31.07.2012. Za fakturačné obdobie od 19.10.2012 do 02.05.2013
žalobca záväzkový vzťah na základe ktorého by mal dodávať plyn žalovanej nepreukázal, pretože
predchádzajúca zmluva o dodávke plynu skončila platnosť dňa 31.07.2012. Žalobca tak nepreukázal
záväzkový vzťah, zmluvu o dodávke plynu, na základe ktorej dodával žalovanej plyn, cenu ktorého

vyúčtoval danou faktúrou. Skutkové tvrdenia v žalobe, že tak urobil na základe záväzkového vzťahu
medzi ním a žalovanou tak súdu nepreukázal. Žalobca potom pre neunesenie dôkazného bremena
nemánároknazaplateniecenydodávkyplynuodžalovanejnazákladezáväzkovéhovzťahuzaloženého
zmluvou o dodávke plynu. Pokiaľ žalobca dokladal odstúpenie od obchodnej zmluvy zo dňa 16.04.2013,
toto odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatným jednostranným právnym úkonom zo strany žalobcu,

pretože zmluva o dodávke plynu, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou skončila na
základe doby na ktorú bola uzatvorená, teda skončila platnosť dňa 31.07.2012. Žalobca preto nemohol
platne a účinne odstúpiť od zmluvy, listom zo dňa 16.04.2013, ktorá zanikla uplynutím času, na ktorý
bola dojednaná, teda dňa 31.07.2012. Žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie ceny dodávky
plynu z tvrdeného záväzkového vzťahu, ktorý nepreukázal, iný nárok neuplatnil, teda z iných skutkových

dôvodov,pretosúdžalobužalobcuprenepreukázanieskutkovýchokolnostítvrdenýchvžalobezamietol.
Žalobuzamietolvcelomrozsahuvčítanežalovanéhopríslušenstvavpodobeúrokovzomeškania,keďže
žalobcanemánároknazaplatenieanižalovanejistiny1.323,76Eur.Potomnemánárokaninazaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne z tejto sumy od 26.07.2013 do zaplatenia.“
1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou v tej dobe platného a

účinného ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 prvá veta Občianskeho
súdneho poriadku, a keďže žalovaná, ktorá bola v spore úspešná si žiadne trovy konania neuplatnila a
ani zo spisu nevyplývajú žiadne jej trovy konania, náhradu trov konania voči žalobcovi jej nepriznal.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej

lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy konania, ktorých výšku presne
špecifikoval.
2. 2. Odvolanie odôvodnil tým, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.
2. 3. V odôvodnení odvolania uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením prvoinštančného súdu v
otázke posúdenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Z predložených dôkazov je zrejmé, že
zmluvný vzťah medzí ním a žalovanou sa ukončil dňa 31. 07. 2012, nakoľko v poradí druhá Zmluva o
dodávke plynu bola uzatvorená na dobu určitú podľa bodu 2. 5 Obchodných podmienok pre opakované

dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti. Napriek uvedenej skutočnosti nedošlo po ukončení
zmluvného vzťahu s odporkyňou k zmene odberateľa na odbernom mieste, resp. k prihláseniu nového
odberateľa, pričom z jeho strany boli naďalej poskytované dodávky a predaj plynu na odberné miesto, za
čo vyúčtoval cenu za poskytnuté dodávky plynu (v súlade s platným cenníkom za poskytnuté dodávkyplynu) za obdobie od 19. 10. 2012 do 02. 05. 2013 a vystavil faktúru č. 7413856414 na sumu 1.323,76
Eur.
2. 4. Ďalej žalobca poukázal na zákonné znenia ustanovení § 451 ods. 1 a 2, § 456 a § 458 Občianskeho

zákonníka, a na ustanovenie § 4 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 265/2009 Z.z.
2. 5. Ďalej žalobca poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 79 Občianskeho súdneho poriadku nie
je povinný vec právne klasifikovať, z čoho vyplýva, že prvoinštančný súd nie je prípadnou právnou
kvalifikáciou nároku zo strany žalobcu viazaný. Na základe uvedeného zastáva názor, že v danom
prípade mohol prvoinštančný súd posúdiť jeho nárok na zaplatenie sumy 1.323,76 Eur s príslušenstvom

za dodávky a predaj plynu ako bezdôvodné obohatenie, keďže v konaní dostatočným spôsobom
preukázal, že na odbernom mieste bol po ukončení zmluvy za obdobie od 19. 10. 2012 do 02. 05.
2013 spotrebovaný plyn. Na základe uvedeného má za to, že vzhľadom na skutočnosť, že po ukončení
zmluvného vzťahu nedošlo na odbernom mieste k zmene odberateľa, ako ani k prihláseniu nového
odberateľa a zemný plyn bol na odbernom mieste aj naďalej odoberaný, došlo na strane odporkyne k
bezdôvodnému obohateniu, keďže dodávky a predaj zemného plynu možno považovať za majetkový

prospech, ktorý odporkyňa získala bez právneho dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že obohatenie
spočíva v dodávkach a predaji zemného plynu, na ktoré žalovaná nemala právny nárok, a naturálna
reštitúcia nie je dobre možná, v zmysle ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka mu patrí peňažná
náhrada za dodávky a odber zemného plynu podľa vystavených faktúr. V súlade s uvedeným sa mal
prvoinštančný súd za účelom riadne zisteného skutkového stavu zaoberať otázkou, kto na odbernom

mieste reálne býval a plyn odoberal, pričom z predložených dôkazov je zrejmé, že na odbernom mieste
bol aj po ukončení zmluvného vzťahu naďalej odoberaný plyn zo strany žalovanej. Túto skutočnosť
preukazujú aj preddavkové platby, ktoré žalovaná naďalej po ukončení zmluvného vzťahu na predmetný
zmluvný účelu uhrádzala.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré

v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s

vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu
uvedené v odvolaní.9. Odvolací súd súhlasí s argumentom žalobcu uvedeným v odvolaní, že v zmysle pôvodnej
procesnoprávnej úpravy, konkrétne v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. nebolo jeho povinnosťou
vec právne kvalifikovať a teda, že prvoinštančný súd nebol jeho právnou kvalifikáciou uplatňovaného

nároku viazaný. V zmysle uvedeného ustanovenia bola strana sporu podávajúca žalobu povinná opísať
(iba) rozhodujúce skutočnosti skutkového, nie právneho charakteru. V tomto prípade však žalobca ako
rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzoval opodstatnenosť svojho nároku v žalobe jednoznačne
vymedzil Zmluvu o dodávke plynu zo dňa 10. 10. 2011 a z nej tvrdený zmluvný vzťah, z ktorého mu mal
vzniknúť uplatňovaný nárok. Toto vymedzenie rozhodujúcich skutočností zopakoval i na pojednávaní

na prvoinštančnom súde dňa 12. 04. 2016, kde explicitne opakovane uviedol, že „trvá na podanej
žalobe v celom rozsahu, má za to, že preukázal zmluvný vzťah medzi ním a žalovanou na základe
ktorého uplatňuje nárok ... na základe zmluvy zo dňa 10. 11. 2011 “ (č.l. 68 spisu) a že: „V predmetnej
veci si žalobca uplatňuje nárok zo zmluvy zo dňa 10. 10. 2011.“ (č.l. 69 spisu) a potvrdil to i na
pojednávaní dňa 20. 04. 2016, kedy došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku, kde uviedol: „Žalobca sa
pridržiava doterajších všetkých svojich vyjadrení v rámci celého súdneho konania, ako aj prednesených

na pojednávaniach, má za to, že sú splnené podmienky na oprávnené požadovanie jeho nároku voči
žalovanej na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom.“ (č.l. 85 spisu). Prvoinštančný súd bol
teda týmito žalobcom uvádzanými skutočnosťami skutkového charakteru viazaný a po tom, ako po
vykonanom dokazovaní dospel k jednoznačnému záveru, že v dobe, za ktorú si žalobca uplatňoval
nárok za dodávku plynu, neexistoval medzi ním a žalovanou žalobcom tvrdený záväzkovo-právny vzťah,

nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť. Žalobca počas celého konania na prvoinštančnom súde
nikdy neuviedol také skutočnosti alebo okolnosti, z ktorých by mohol prvoinštančný súd vyvodiť, že
mu vzniklo právo na zaplatenie uplatňovaného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože, ako
už bolo vyššie uvedené, trval na vyššie uvedených tvrdených skutkových skutočnostiach o existencii
záväzkovoprávneho vzťahu medzi ním a žalovanou.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené jednoznačné skutkové tvrdenia žalobcu odvolací súd v súvislosti
s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní uvádza, že prvoinštančný súd nemal dôvod, aby sa
zaoberal otázkou, kto na predmetnom odbernom mieste v predmetnom období býval a skutočne plyn
odoberal. Odhliadnuc od uvedeného, je potrebné poukázať na to, že v tomto prípade ide o sporové

konanie, v rámci ktorého sa realizuje dokazovanie na základe návrhov jednotlivých strán sporu (pôvodne
- účastníkov konania) a v tomto prípade žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) na pojednávaní
na prvoinštančnom súde dňa 20. 04. 2016 po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. jednoznačne uviedol,
že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Preto uvedená argumentácia žalobcu je nedôvodná
a neopodstatnená.

11. Žalobca uplatnil vyššie uvedené skutočnosti skutkového charakteru až v odvolacom konaní. Po ich
konfrontácii s v tej dobe platným a účinným ustanovením § 205a ods. 1 O.s.p. odvolací súd konštatuje,
že nie sú relevantným odvolacím dôvodom.

12. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22. 12. 2015 č.k. 14C/312/2015-53
ustanovil žalovanej podľa v tej dobe platného ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p opatrovníka v osobe T. U.,

súdnej tajomníčky Okresného súdu Banská Bystrica, z dôvodu, že pobyt žalovanej nebol známy. Na
základe tejto procesnoprávnej skutočností bol uvedený opatrovník oprávnený žalovanú zastupovať v
súdnom konaní a teda bol oprávnený aj na preberanie súdneho rozhodnutia a na realizáciu procesných
úkonov (aktuálne - prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany) patriacich žalovanej.
Od účinnosti Civilného sporového poriadku, t.j. od 01. 07. 2016 však už inštitút opatrovníka neexistuje.

Civilný sporový poriadok pozná len inštitút „procesný opatrovník“, pričom podľa prvej vety § 69 CSP súd
ustanoví procesného opatrovníka len takej fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom
a nemá zákonného zástupcu. V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou už súd neustanovuje
procesného opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je známy (čo bol prípad žalovanej). Z toho vyplýva, že
pôvodný opatrovník žalovanej s účinnosťou od 01. 07. 2016 už nemá procesné postavenie opatrovníka

žalovanej.

14. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods.
1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si však náhradu trov odvolaciehokonania neuplatnila a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalovanej nemal
odvolací súd preukázanú ani zo spisu (k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila), náhradu trov odvolacieho
konania jej nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).