Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/156/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811204664
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3811204664.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Prievidza, so sídlom
Prievidza, Matice slovenskej 10, proti povinnému: PROFIT CLEAN, spol. s r.o., so sídlom Prievidza,
Košovská cesta 28, IČO: 36 304 514, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 714,10 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. októbra
2016,
č. k. 9Er/866/2011-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm.

h), § 58 ods. 1 Ex. por. Z výpisu z obchodného registra povinného bolo preukázané, že uznesením
Okresného súdu Trenčín, č.k. 29CbR/34/2011-28 zo dňa 28.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.05.2014 súd zrušil povinného bez likvidácie a povinný bol dňa 23.07.2014 ex offo vymazaný
z obchodného registra a nemá právneho nástupcu. Súd prvej inštancie zistil, že imanie povinného
neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd
vychádzalzosituácie,želikvidáciasanevyžadovalazdôvodunevlastneniažiadnehomajetkupovinným.

Nárok na náhradu trov exekúcie (výrok II.) odôvodnil § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Ex. por.,
§ 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 CSP. Nakoľko súd prvej inštancie zastavil konanie, v zmysle § 262 ods.1
CSP, ktorý je vo vzťahu k Ex. por. lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle
§ 203 ods. 2 Ex. por. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti uznesenia.

2. Proti výroku II. tohto uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasil s
výrokom o trovách, o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa
ustanovenia § 203 Ex. por. Oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní
návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a
zániku povinného výmazom z obchodného registra. Mal za to, že exekučný súd bol povinný zastaviť
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie

je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť
účastníkom konania. Poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2008,
sp. zn. I. ÚS 377/08-13 a zo dňa 24.01.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08, podľa ktorého nárok na náhradu
trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného, a nie v
ustanoveniach práva hmotného. Ako ďalej ústavný súd poznamenal, skutočnosť, že v konečnom
dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,

nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej
miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd vtejto súvislosti tiež poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti
Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom
určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú

prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Oprávnený žiadal,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmenil
tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.

3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že dospel k záveru, ktorý

potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo 10/2011,
v zmysle ktorého, ak povinný zanikne bez právneho nástupcu a bez likvidácie, exekučné konanie sa
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku). To znamená, že ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá
obchodný majetok postačujúci na náhradu výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, je daný
postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nakoľko povinný

zanikol výmazom z obchodného registra z úradnej moci ku dňu 23.07.2014 bez právneho nástupcu, má
toto obdobné procesné následky, akoby majetok povinného nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie.
V prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, a to
podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z toho vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci sú
splnené zákonné podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203

ods. 2 Exekučného poriadku. V danom ustanovení zákon jasne udáva povinnosť oprávneného znášať
náhradu trov exekúcie, bez ohľadu na to, či nemajetnosť povinného mohol predvídať, prípadne, či nesie
procesné zavinenie na zastavení exekúcie. V prípade Mihal vs. Slovenská republika, ktorý oprávnený
vo svojom odvolaní uvádza, sa jednalo o náhradu trov exekúcie, počas vykonávania ktorej došlo k
zániku oboch účastníkov, teda oprávneného aj povinného. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval,

že profesia súdneho exekútora so sebou prináša aj riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov
v prípade zániku oprávneného a povinného subjektu. Podobne účelovo a bez nadväznosti na obsah
celého napadnutého rozhodnutia poukázal oprávnený na rozhodnutie ES ĽP v prípade Van der Mussele
proti Belgicku (bezplatná právna pomoc advokáta ex offo).

4. Oprávnený sa k vyjadreniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania
oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto

opravný prostriedok pripúšťa.

6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 243b ods. 1 Ex. por., exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

11. Podľa § 243b ods. 3 Ex. por., o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o

ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

12. Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.13. V predmetnej veci oprávnený napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, keď obsahu

odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje
voči samotnému zastaveniu exekúcie (oprávnený navrhuje rozhodnúť rovnako o zastavení exekúcie),
no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť, pričom v tejto súvislosti žiadal zmeniť
napadnutého rozhodnutie vo výroku o trovách exekúcie.

14. Odvolací súd odvolanie oprávneného posúdil podľa obsahu a má za to, že ho treba považovať za
odvolanie len do výroku o náhrade trov exekúcie, keďže oprávnený sa aj v petite odvolacieho
návrhu výslovne domáha zmeny uznesenia súdu prvej inštancie len vo výroku o náhrade trov exekúcie.
Odvolanie oprávneného tak smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie podľa zákona
prípustné nie je.

15. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.10.2013), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu
trov exekúcie odvolanie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu
odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní
uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do

31.10.2013) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie v tejto časti ako
neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).