Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 4, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24Csp/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216408
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116216408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.IngrídKalinákovouvprávnejvecižalobcu:M.V.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom C. X, XXX XX O., pr. zast. JUDr. Igorom Šafrankom advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, 851 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o bezdôvodné obohatenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.106,62 Eur spolu s 8 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 2.106,62 Eur odo dňa 09.11.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.08.2016 domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia od žalovaného vo výške 2.106,62 eur. Žalobu odôvodnila tým, že ide o Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 30.10.2007. Vyplnením časti 5 žiadosti o poskytnutie
revolvingovéhoúveružalobkyňažalovanéhopožiadal oúvervovýške44.000Sk/1.460,53eur/spočtom
splátok 24 s mesačnou splátkou 3 217 Sk /106,78 eur/. Na základe žiadosti jej bola schválená výška
úveru 38 000 Sk /1.261,37 eur/ so splatnosťou 24 mesiacov, s mesačnou splátkou 2.778 Sk /92,21

eur/. Zmluvná odmena predstavovala 28 672 Sk /951,74 eur/. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
neprijal jej návrh bez výhrad je potrebné ním schválený revolvingový úver považovať za novú ponuku
v zmysle § 44 ods. 2 OZ. Túto novú ponuku žalobkyňa neprijala, preto Zmluva o revolvingovom úvere
nebola platne uzavretá. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí
obsahovať náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v
čase uzatvorenia úverovej zmluvy. V predmetnej zmluve o revolvingovom úvere úrok uvedený nie je.
K tomu žalobkyňa citovala rozsudky Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 2Co/9/2012 z 21.01.2013, sp.

zn. 21Co/72/2014 z 19.03.2015. Žalovaný jej v skutočnosti vyplatil 1 261,37 eur, žalobkyňa žalovanému
uhradila 3.367,99 eur. V súvislosti s úžernou odplatou úveru a tým, že je úver bezúročný, vzniklo
bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej vo výške 2 106,62 eur. O skutočnosti že sa žalovaný na jej
úkor obohatil sa žalovaná dozvedela v júli 2016 od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

2. Žalobkyňa sa dňa 04.04.2017 nedostavila na pojednávanie, avšak jej právny zástupca ospravedlnil
jej neúčasť na pojednávaní, vyjadril súhlas s tým, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

3. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa
25.11.2016, v ktorom poprel opodstatnenosť tvrdení žalobkyne, podľa ktorých by uzavretá zmluva o
revolvingovom úvere nemala obsahovať zákonom predpísané náležitosti. Žalobu navrhol zamietnuť apriznať mu náhradu trov konania. Zároveň sa dňa 04.04.2017 nedostavil, avšak ospravedlnil neúčasť
na pojednávaní, nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov, vyjadril súhlas s pojednávaním
v ich neprítomnosti.

4. Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou
účastníka konania. Súd v záujme plynulosti a hospodárnosti konania nie je oprávnený, ale aj povinný
prejednať vec aj v prípade neprítomnosti jedného z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania zisťuje,
či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti účastníka

znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. V prejednávanej veci nebol súdu žiaden z dôležitých
dôvodov, pre ktoré by súd musel pojednávanie odročiť, a preto súd v zmysle §180 CSP prejednal vec v
neprítomnosti riadne a včas predvolaných žalobkyne a žalovaného.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav,
na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

6. Z predloženej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ktorá bola účastníkmi podpísaná vyplýva,
že žalobkyňa požiadala žalovanú spoločnosť PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o. o poskytnutie úveru,
pričom jej bola schválená čiastka úverového limitu 38.000 Sk /1.261,37 eur/ so splatnosťou 24 mesiacov,
s mesačnou splátkou 2.778 Sk /92,21 eur/. Zmluvná odmena predstavovala 28.672 Sk /951,74 eur/, s

celkovoučiastkouvovýške66.672Sk,spredpokladanouRPMNzaúvervovýške82,95%,spriemernou
RPMN za úver vo výške 63,57 %, so zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu 23.002 Sk, bez
uvedenia úrokovej sadzby.

7.Právnyzástupcažalobkynevosvojomprednesepoukázalnapísomnépodaniežalobyavnejuvedené

dôvody. Predmetná zmluva neobsahovala zákonom predpísané náležitosti a preto žalobca nemá nárok
na úrok z úveru. Taktiež poukázal na to, že podľa neho je zachovaná premlčacia lehota a to 10 ročná
objektívna a to vzhľadom na okolnosti uvedené v žalobe. O bezdôvodnom obohatení sa žalobkyňa
dozvedela v roku 2016 a preto žiada, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
8.Medzižalovanýmakoveriteľomažalobkyňouakodlžníkomdošlodňa26.10.2007kuzavretiuzmluvyo

revolvingovomúvereč.8300003440.Zobsahuzmluvyjezrejmé,žepríslušnýformulárzmluvypodpísala
najprv žalobkyňa ako dlžník dňa 26.10.2007.
9. V zmysle bodu 8. žiadosti/zmluvy sa v ďalšom odkazovalo na úpravu obsiahnutú v zmluvných
dojednaniachzmluvyorevolvingovomúvere,ktorésúneoddeliteľnousúčasťouzmluvy,účastnícizmluvy
prehlásili, že sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa

ich dodržiavať.
10. Podľa bodu 13. žiadosti/zmluvy riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy
všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej
neoddeliteľnousúčasťousúzmluvnédojednania.Zmluvnéstranyprehlásili,žesižiadosť/zmluvuvrátane
zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na

dôkaz tejto skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy.
11. Podľa bodu 1.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL
SLOVAKIA spol. s.r.o.(ďalej len „Zmluvné dojednania“) tieto vymedzujú vzťahy medzi spoločnosťou
PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o. ako Veriteľom na strane jednej a Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a
Spoludlžníkom 2 na strane druhej, ktoré vznikli v súvislosti s uzatvorením tejto Zmluvy o revolvingovom

úvere (ďalej len „Zmluva o RÚ“).
12. Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom na
uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. ( bod 2.1 Zmluvných dojednaní).

13. Podľa bodu 2.2 Zmluvných dojednaní Veriteľ je povinný odoslať Dlžníkovi Oznámenie Veriteľa o
schválení úveru Dlžníkovi.
14. V zmysle bodu 3.1 Zmluvných dojednaní maximálna výška úveru bude Dlžníkovi oznámená v
oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. týchto zmluvných dojednaní. Maximálna výška úveru je spolu s úrokmi
splatná v pravidelných splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára.

15. Revolving je automatické navýšenie schváleného úveru o dvanásť násobok schválenej mesačnej
splátky pri úvere so splatnosťou 12,18 a 24 mesiacov, resp. osemnásť násobok schválenej mesačnej
splátky úveru pri úvere so splatnosťou 30 mesiacov, resp. dvadsaťštyri násobok schválenej mesačnej
splátky pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov (bod 4.1 Zmluvných dojednaní).16. Podľa bodu 5.2 Zmluvných dojednaní za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi
zmluvnú odmenu.
17. Ako vyplýva z bodu 8.2 Zmluvných dojednaní Dlžník sa zaväzuje poskytnutý úver podľa tejto Zmluvy

o RÚ v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet Veriteľa. Splátka úveru s úrokom
alebo iný peňažný záväzok Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 sa pre účely tejto Zmluvy o RÚ
považuje za riadne splatený dňom pripísania príslušnej čiastky v plnej výške so správnym variabilným
symbolom na bankový účet Veriteľa.
18. V zmysle bodu 18.1 Zmluvných dojednaní, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi

zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto
zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.
19. Z karty klienta k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vydaného žalovaným vyplýva, že
žalovanej bola poskytnutá čiastka 1.261,37 eur, pričom žalovaná uhradila sumu 3.367,99 eur.

20.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú

prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
22. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný
( § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

23. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,Zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

24. V zmysle § 4 ods. 1 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.
25. Podľa § 4 ods. 2 Zákona účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania

kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d)identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú

percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

26. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 Zákona).
27. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

28. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmlúv a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské

zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
29. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.30. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
31.Podľa§53ods.1a4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33. V zmysle § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Ako vyplýva z § 107 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom

si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať.
35. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
36. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný

ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok
bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by
na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

37. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
38. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľav zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

39. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako
dodávateľom bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
žalobkyni, s tým, že formulár zmluvy podpísala najprv žalobkyňa ako dlžník dňa 26.10.2007 s vyplnením
údajov v bode 5, v ktorom bolo uvedené, že požaduje úver vo výške 44.000 Sk /1.460,53 eur/ s počtom
splátok 24 s mesačnou splátkou 3.217 Sk /106,78 eur/. Poskytnutá čiastka mala činiť 38.000 Sk s tým,

že úver mal byť splatený v 24 mesačných splátkach vo výške 2.778 Sk. Zmluvná odmena predstavovala
sumu 28.672, RPMN za úver 82,95%, nominálna hodnota úveru 66.672 Sk, predpokladaná RPMN
úveru po poskytnutí úveru 63,57 % a poplatok za uzatvorenie zmluvy sumu 1.500 Sk. Bod 6 žiadosti/
zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere s inými údajmi ako v bode 5 . Žalovaný
žiadosť/zmluvu podpísal dňa 30.10.2007
40. Úverová zmluva je dvojstranný úkon, na základe ktorého dochádza k vzniku, zmene alebo zániku

súkromno-právnych vzťahov. Zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb.
Dvojstranná zmluva vzniká na základe návrhu na uzatvorenie zmluvy a prijatia návrhu na uzatvorenie
zmluvy. Pokiaľ návrh na uzatvorenie zmluvy a jej prijatie zodpovedajú skutočnej vôli konajúcich osôb,
dochádza k platnému vzniku zmluvy. Zmluvný konsenzus účastníkov má právotvorné účinky. Pokiaľ ide
o návrh a jeho prijatie, musí ísť o vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán,

inak platná zmluva nevznikne.

41. Pri peňažných pôžičkách sa medzi účastníkmi uzatvára aj dohoda o výške úrokov, ktoré predstavujú
odmenu za užívanie požičanej sumy. V predmetnej veci v zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným nie je uvedený úrok, ale zmluvná odmena za poskytnutie úveru, ktorá je vzhľadom na jej

výšku úžerná. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere ( § 4 ods. 5 Zákona). Keďže v zmluve neboli uvedené úroky, súd má
zato, že žalovaný nemá nárok na úroky, iba na vrátenie poskytnutého úveru.
42. Účelom právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten
má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaný ako dodávateľ má preto

zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to
priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona
o spotrebiteľských úveroch).
43. Ak ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 28 672 Sk zjavne
vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a

niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úkonov.
44. Občiansky zákonník ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri
peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov
závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľaktoréhovýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnemôžebyťvrozpore

s dobrými mravmi. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor
spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými
vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji
osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou
časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. 48. Neprimerane vysoké úroky dojednané

pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a
vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s
dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať
i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor
so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou

dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe
dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
45. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).
46. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v
spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.10.2007 podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takétodojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poskytnutý úver
je teda z uvedených dôvodov bezúročný.
47. Jedným z dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia je aj plnenie z neplatného právneho úkonu. Z

prehľadu platieb k zmluve o revolvingovom úvere vyplýva, že žalobkyni bola poskytnutá suma 1.261,37
eur, pričom uhradila sumu 3.367,99 eur. Keďže pri závere o tom, že predmetný úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa uhradila žalovanému vyššiu sumu, než na aký
mu vznikol nárok, je žalovaný povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.106,62 eur
predstavujúceho rozdiel medzi poskytnutou sumou vo výške 1.261,37 eur a uhradenou sumou 3.367,99

eur. V súvislosti s úžernou odplatou úveru a tým, že je úver bezúročný, vzniklo bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného, žalovaný sa teda na úkor žalobkyne neoprávnene obohatil a je teda povinný
toto obohatenie žalobkyni vrátiť. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, splatnosť bezdôvodného obohatenia
zákonom daná nie je. Postupovať treba podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný bol požiadaný o plnenie doručením žaloby dňa 08.11.2016 a dňom

09.11.2016 sa dostal do omeškania. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c cit. nariadenia,

ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Vzhľadom na to, že záväzkový
vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol do 31.01.2013, na výšku úrokov z omeškania aplikoval súd §
3 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do tohto dátumu. Výška úrokov z omeškania tak je 8 % ročne.

48. Čo sa týka premlčania súd uvádza, že predmetný nárok nepovažuje za premlčaný, nakoľko za
premlčaciu lehotu považuje plynutie 10-ročnej lehoty podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný poznal skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal a poznal ich aj v čase vzniku, napriek tomu,
že vedel, že takáto zmluva nie je v poriadku prijal finančné prostriedky nad poskytnutý úver, čím sa
dopustil bezdôvodného obohatenia. Konal tak úmyselne. Je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ sa

nedozvie o tom, že zmluva má vady predtým, než sa bude dopytovať subjektu znalého veci, ktorým sú
spotrebiteľské združenia a takto postupovala aj žalobkyňa, ktorá až po oboznámení s touto zmluvou a
jej vyhodnotení združením na ochranu spotrebiteľa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia.
49.Žalovanýakoosobapodnikajúcanafinančnomtrhumáodbornúprevahunadspotrebiteľom,ktorému
poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo.

V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda
jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
50. V tejto súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non
excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (porov. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).
51. Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením výšky úrokov z
úveru priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ
(žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobkyne) žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to
tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel). Jeho

konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. V zmysle ust. § 107
ods. 2 OZ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež
rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.01.2013, sp. zn. 2Co 9/2012 ). Zákonodarca pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa,

keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ ).
52. Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela v júli 2016, žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia podala dňa 12.08.2016 a zmluva o úvere bola podpísaná dňa 26.10.2007, a teda si uplatnila
žalobu v zákonnej objektívnej a subjektívnej premlčacej dobe.53. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
54. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a túto priznal žalobkyni v rozsahu 100%, ktorá mala vo veci plný úspech, keď súd žalobe vyhovel v
celom rozsahu.
56. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
57.Pokiaľideoostatnéargumentyžalobkynevžalobeavpodaníjejprávnehozástupcuuvedené,súdsa
v tomto smere s nimi stotožňuje a na nich odkazuje, pretože ide o všeobecne známu rozhodovaciu prax
súdov („notóriu“) vo vzťahu k „nebankovým inštitúciám“, o ktorej má bezpochyby vedomosť aj žalovaný,
ako subjekt dlhoročne sa pohybujúci práve v tejto sfére, a ktorých prevzatie vytvára spoľahlivý podklad

pre záver súdu o potrebe vyhovieť žalobe v tejto veci.

58. Vo vzťahu k námietkam žalovaného týkajúcich sa náležitostí vyžadovaných zákonom v čase
uzavretia zmluvy, súd uvádza, že je bez významu vyjadrovať sa k skutočnosti a posudzovať, či zmluvné
dojednania sú súladné s platným právnym poriadkom, z vyššie uvádzaných dôvodov.

59. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného
predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a
rozhodovanie okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.