Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213729
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715213729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X,
XXX XX E., právne zastúpený PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01
Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach
zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C 506/2015-45 zo dňa
11. apríla 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, zo dňa 15.09.2014, uzavretá medzi G.
I., bytom D. XXXX/X, XXX XX E., nar.: XX.XX.XXXX, a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, SR, IČO: 35 792 752, zapísaná v OR Okresného súdu

Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 22160/B je neplatná.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia vo výške
285,07 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 37 odsek 1, § 52 až § 54 odsek 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 9 odsek 2, § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Vychádzal zo zistenia, že v prejednávanej veci je naliehavý právny záujem na podanej určovacej
žalobe daný reálnou hrozbou realizácie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcovi na základe Dohody
o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.09.2014 (ďalej len „Dohoda“). Mal za preukázané, že medzi stranami
sporu bola dňa 15.09.2014 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere (ďalej len „Zmluva“), ktorú

vyhodnotil v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú. Na základe
uvedenej zmluvy mal žalovaný poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 420 Eur s ročnou
úrokovou sadzbou 18,08 %. Poskytnuté plnenie mal žalobca splácať v mesačných splátkach vo výške
13,28 Eur. Konštatoval, že zmluva je v časti úrokov pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskehozákonníka neplatná. Konštatoval, že Dohoda je v rozpore s ustanovením § 53 odsek 1 a 3 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený Dohodu podpísať ako súčasť formulárovej
úverovej zmluvy a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich výkonu, a to

aj napriek tomu, že v úverovej zmluve bola výška úrokov dohodnutá tak, že ide o neprijateľné zmluvné
podmienky, čo činí v tejto časti úver bezúročným.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak,
že žalobu zamietne. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s vyjadrením žalovaného a

ani s obsahom samotnej Dohody. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe
čoho súd dospel k záveru, že k uzavretiu Dohody bol žalobca nútený takým spôsobom, aby išlo o
skutočnosť relevantnú z hľadiska § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Samotný fakt, že žalovaný ako
spôsob zabezpečenia záväzkov z úverovej zmluvy požadoval uzavretiu Dohody nespĺňa ani jeden z
prípadov, ktoré právna úprava považuje za prípady nezákonného vnútenia a obmedzovania slobodnej
vôle konajúceho. Uviedol, že žalobca bol poučený o práve spotrebiteľa odmietnuť uzavretie Dohody.

Fakt, že Dohoda nie je neprijateľnou podmienkou vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený
právnou úpravou.

5. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu. Zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonním zabezpečovacím

prostriedkom iba v tom prípade, že je uzavretá v súlade so zákonom a obsahuje predpísané náležitosti.
V danom prípade Dohoda neobsahuje podstatné obsahové náležitosti, na základe čoho ide o neurčitý
právny úkon. Zároveň nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, nakoľko nemal možnosť ovplyvniť
jej znenie, ako ani odmietnuť jej uzavretie, čo vyplýva z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa
11.04.2016. Dohoda bola uzavretá v rozpore so zákonom, čo zakladá jej absolútnu neplatnosť. Z

výpovede žalobcu je zrejmé, že pri podpise Zmluvy nebol poučený o tom, že spolu so Zmluvou uzatvára
aj Dohodu. Nebol poučený ani o možnosti odmietnuť uzavretie Dohody.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací

súd uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 19.09.2014 bola medzi stranami sporu uzatvorená „Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
mal byť žalobcovi poskytnutý úver vo výške 420 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 18,08 % a RPMN

vo výške 25,54 %. V rovnaký deň, t.j. dňa 19.09.2014 bola na zabezpečenie pohľadávky veriteľa
(žalovaného)zoZmluvymedzistranamisporuuzavretáDohodaozrážkachzomzdy.Zobsahuspisutiež
vyplýva, že žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobcu listom zo dňa 11.12.2014 na vykonávanie zrážok
zo mzdy.

10. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o ochrane spotrebiteľa“), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9
tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.11. Podľa ustanovenia § 5a odsek 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola

uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť

12. Podľa ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Podľa ustanovenia § 551 odsek 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno
zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú

byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

14. Podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia
nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s
obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia
nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje

z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale
spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník
aktivuje.

16. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že

spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. (Pozri rozsudky
Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až
C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25,

ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37)

17. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán. (Pozri rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat

Editores, bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie
Pohotovosť, bod 39)

18. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu,

aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (Pozri rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis,
C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť,

bod 41)

19. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal

na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez

návrhu. (Pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne
Godard C-429/05, bod 61)

20. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvnýchpodmienokbezsúdnejkontroly,naktorúskutočnosťmusíbraťsúdohľad.(Porovnajrozsudok
C-106/77 Simmenthal)

21. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

22. V konaní nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.09.2014
predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, v rámci ktorých žalobkyňa vystupuje v postavení spotrebiteľa.

23. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo
slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,
ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka,

ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.

24. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo
veci C-30/12, Valéria Marcinová / POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
samávosvetleefektivityvykladaťvtomzmysle,žebrániuplatňovaniutakejvnútroštátnejprávnejúpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok

z dlžníkovej mzdy.

Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj

bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

25. Je nepochybným, že inštitút o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie
pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom Dohody je súhlas dlžníka, aby si
platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká
právo,abyposplatnostipohľadávkybolivykonávanézrážkyzomzdydlžníkaabolimuzamestnávateľom

vyplácané. Účinnosť Dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý
síce nie je účastníkom tejto Dohody, je však podľa zákona povinný na základe Dohody vykonávať od
tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať,
aby zrážky nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon, a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v
zodpovedajúcom rozsahu znížil. (Pozri rozsudok NS zo dňa 19.12.2007, sp. zn. 25Cdo/140/2006)

26. Právna úprava nebráni uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky
splatnej až v budúcnosti. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že Dohoda nebola individuálne
dojednaná a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemánárok (nečestný poplatok, neprimeraná odplata), čo má za následok ich neplatnosť (§ 53 odsek 1 a 5
Občianskeho zákonníka).

27. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú
spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto
dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.

28. Je teda nepochybné, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, pri realizácii
ktorého sa však nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak mala zabezpečiť pohľadávku
plynúcu z úveru, ktorú žalobca podpísal a uzavrel ako spotrebiteľ. Správne preto súd prvej inštancie
poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi prislúchajúcu ochranu, najmä za situácie, keď vyhodnotil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
19.09.2014 a bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a ako neurčitý právny úkon. Podľa názoru

odvolacieho súdu bolo správne konštatované, že Dohoda neobsahuje údaje, na uspokojenie akej
konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Nepostačuje iba uvedenie, že
Dohoda je tvorená úverom, vrátane všetkých revolvingov poskytnutých žalobcovi, príslušenstva úveru,
nákladmi, ktoré vyplynú, vzniknú na základe a v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami.
Správne bola preto vyhodnotená za neurčitú, a teda v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka za neplatnú.

Nebolo jasne a určite koncipované vymedzenie pohľadávky žalovaného, ktorá má byť zabezpečená
touto Dohodou. Je preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpísaná v rovnaký deň ako
samotná Dohoda o úvere, pritom je nepochybné, že v deň uzavretia Dohody o úvere ešte nebolo
možné konkretizovať pohľadávku, ktorú má táto Dohoda o zrážkach zabezpečovať. Rovnako v konaní
nebolo preukázané, pritom dôkazná povinnosť bola na žalovanom, aby spotrebiteľ bol v zmysle § 5a

odsek 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, poučený o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy
a mal možnosť ju odmietnuť, kedy v zmysle cit. právneho predpisu je takéto zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky neprípustné.

29. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,

musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v
tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.

30. Dôvodná nie je ani odvolacia námietka týkajúca sa možnosti odstrániť neurčitosť vymedzenej
pohľadávky podľa § 35 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nepreukázal, aby vôľou žalobcu bolo
okrem uzavretia Zmluvy o úvere aj uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy. Rovnako nie je dôvodná ani
námietka týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí dostatočne sformuloval svoje myšlienkové pochody, správne zistil skutkový stav veci,

správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil.

31. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v
ustanovení § 220 odsek 2 C.s.p.. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

32. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok v
celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v

spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p..

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).