Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/244/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715203608
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715203608.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkyne: B.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., B. K. X/XX, právne zastúpená: JUDr. Jozef Vančo, advokát so sídlom
v M., M. R. Z. XX/A, proti žalovaným: 1/ Okresné stavebné bytové družstvo Martin, so sídlom Martin,
Kozmonautov 35, IČO: 00 222 038, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mrázovský & partners,
s.r.o., so sídlom v Žiline, Mariánske námestie č. 2, IČO: 36 855 278, 2/ NAJ dražby s.r.o., so sídlom
Martin, Hodžova 3861/14, IČO: 47 721 847, právne zastúpený: JUDr. Ján Repáň, advokát so sídlom v
M., M. R. Z. XXXX/XX, 3/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - J., I. XXXX/XXX, za účasti intervenienta

na strane žalovaného 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom v
Bratislave, Vajnorská 1319/55, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 10C/122/2015-499 zo dňa 26. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ až 3/ a intervenientovi na strane žalovaného 2/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobkyňa domáhala
určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 10.03.2015, predmetom ktorej bol byt č. XX na 8.
poschodí vo vchode č. X v bytovom dome č. súp. XXXX, postavenom na pozemku C-KN parc. č. 1337/41
spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
č. súp. XXXX o veľkosti 6533/313584-ín zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. O.. Žalovaným 1/, 2/ a
intervenientovi na strane žalovaného 2/ priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu (výrok II.), žalovanému 3/ proti žalobkyni náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

2. Okresný súd námietku žalobkyne, že oznámenie o dražbe jej nebolo doručené v zákonnej lehote
stanovenej v § 17 ods. 5 písm. a/ zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, a to najmenej
30 dní pred začatím dražby, nepovažoval za dôvodnú. Na základe vykonaného dokazovania mal
preukázané, že žalovaný 2/ ako dražobník odoslal žalobkyni oznámenie o dražbe, ktorá sa mala
konať dňa 09.02.2015, dňa 10.01.2015, t.j. odoslal ho 30 dní pred začatím dražby, resp. v 30. deň
počítaný spätne od 09.02.2015, ktorý do plynutia tejto lehoty nezapočítaval. Okresný súd zdôraznil,

že v zmysle ust. § 17 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách ako aj v spojení s ust. § 122 ods.
1 Občianskeho zákonníka je nutné počítať dodržanie 30 dňovej lehoty odo dňa, kedy dražba mala
začať. Ďalej uviedol, že prípadne nedodržanie tejto lehoty v rozsahu 1 deň ako namietala žalobkyňa,
nepovažoval za relevantný dôvod pre vyhlásenie neplatnosti opakovanej dražby zo dňa 10.03.2015. Jejpriebeh a príprava, ktoré zistil na listín pripojených žalovaným 2/, boli vykonané v súlade s ust. § 22
Zákona o dobrovoľných dražbách.

3. Žalobkyňa ako ďalší dôvod neplatnosti dražby namietala skutočnosť, že v priebehu rokov 2012
až do uskutočnenia dražby 10.03.2015 jej navrhovateľ dražby, teda žalovaný 1/, ktorý zastupoval
záložných veriteľov a vlastníkov bytov v bytovom dome, v ktorom sa nachádzal aj byt žalobkyne,
neoznámil presnú výšku pohľadávky, ktorú voči nej evidoval. Okresný súd poukázal na ust. § 17
ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého má dražobník povinnosť na žiadosť dlžníka

alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a náklady
dražby. Konštatoval, že žalobkyňa neprodukovala žiaden dôkaz v tom smere, že by o vyčíslenie výšky
pohľadávky, pre ktorú je dražba nariadená, a to či už dražba uskutočnená dňa 09.02.2015 alebo dňa
10.03.2015, žalovaného 2/ ako dražobníka žiadala. Naopak, z listín, ktoré predložila samotná žalobkyňa
a ktoré pripojil aj žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby bolo preukázané, že v prípade opakovanej dražby
zo dňa 10.03.2015 bolo žalobkyni zaslané podrobné vyčíslenie pohľadávky s rozpisom príslušenstva

a s prehľadom o jej platbách za predchádzajúce obdobie. Z pohľadu posudzovania zákonnosti dražby
konanej dňa 10.03.2015 však nebolo pre okresný súd podstatné posudzovať výšku pohľadávky
navrhovateľa dražby na zmluvnej pokute, ktorú žalobkyňa namietala. Okresný súd poukázal na to, že
dlh na istine, ktorý bol medzi stranami nesporný, dosahoval výšku 12.051,17 eur, čiže niekoľkonásobne
prekračoval hodnotu pohľadávky, pre ktorú možno dražiť nehnuteľné veci v zmysle § 3 ods. 6 Zákona

o dobrovoľných dražbách. Vychádzajúc z týchto zistení, žalobu žalobkyne okresný súd nepovažoval
za dôvodnú.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď stranám, ktoré si náhradu trov konania
uplatnili, priznal proti žalobkyni právo na ich náhradu v celom rozsahu. Žalovaný 3/ náhradu trov konania

nepožadoval, preto mu súd v zmysle ust. § 257 CSP náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že
súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že v

zmysle § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách dražobník je nielen povinný na žiadosť dlžníka
alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi
dražby, ale takéto oznámenie musí byť hodnoverné tak, aby nezakladalo pochybnosti o správnosti
oznámenej výšky pohľadávky. V priebehu obdobia pred dobrovoľnou dražbou žalovaný 1/ prezentoval
výšku pohľadávky s nejasným postupom ako dospel k jej určeniu, taktiež jej odmietol pred konaním

dobrovoľnej dražby vydať právne záväzné vyčíslenie jej zostatkového dlhu, čím bolo zabránené, aby
sama byt predala, hoci mala kupcu a tento svoj zámer prezentovala.

6. Ďalej namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Okresný súd nesprávne počítal uplynutie zákonnej 30 dňovej lehoty, v ktorej jej malo byť zaslaná

oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby. Uviedla, že upovedomenie o konaní dobrovoľnej dražby, ktorá
sa konala dňa 09.02.2015 jej bolo odoslané len 29 dní pred jej konaním. Deň 10.01.2015, t.j. deň
odoslanianemožnozapočítaťdo30dňovejlehotyakonemožnodotejtolehotyzapočítaťanideňkonania
samotnej dražby, 09.02.2015. Potom, ak bola táto dražba pre nedodržanie zákonnej lehoty neplatná,
nebolo možné vykonať ani opakovanú dražbu, nakoľko to neumožňuje ust. § 22 ods. 2 Zákona o

dobrovoľných dražbách, pričom dňa 10.03.2015 išlo práve o opakovanú dražbu.

7. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. iné podstatné
okolnosti, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu v doterajšom priebehu konania, či ktoré by menili

právne východiská a skutkové okolností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie.

8. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne rovnako žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny. Stotožnil sa s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvej inštancie.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov
uvádzaných v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje
správnosť dôvodov, pre ktoré žalobu zamietol a na tieto v podrobnostiach poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

12. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje začiatok plynutia lehoty tak, že táto začína plynúť

nasledujúci deň po tom, čo nastala rozhodujúca udalosť (právna skutočnosť, ktorá je rozhodujúca pre
začiatok lehoty) pre jej začiatok. Ustanovenie § 17 ods. 3 v spojení s § 17 ods. 5 hovorí, že najmenej 30
dní pred začatím dražby zašle dražobník oznámenie o dražbe vlastníkovi dražby. Právna skutočnosť, s
ktorou sa spája začiatok plynutia 30 dňovej lehoty je deň konania dražby, 30 dní pred týmto časovým
momentom má byť oznámenie o konaní dražby zaslané dražobníkovi. Okresný súd preto pri počítaní 30
dňovej lehoty dôsledne vychádzal z ust. § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje pravidlá

počítania hmotno-právnych lehôt a 30 dňovú lehotu počítal spätne odo dňa, keď začala dražba. Do tejto
lehoty sa deň 09.02.2015 nezapočítaval, avšak posledný deň 30 dňovej lehoty končil dňa 10.01.2015,
ktorý deň najneskoršie malo byť zaslané oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby dražobníkom, t.j.
žalovaným 2/ žalobkyni ako vlastníčke predmetu dražby. To, že k odoslaniu dňa 10.01.2015 oznámenia
došlo, nebolo medzi stranami sporné. Teda zákonná 30 dňová lehota bola aj podľa názoru odvolacieho

súdu riadne dodržaná. Táto námietka neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobkyne nebola opodstatnená.

13. Rovnako nebola dôvodná ani jej námietka týkajúca sa porušenia povinnosti vyplývajúcej z ust. §
17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách, že jej dražobník na žiadosť neoznámil výšku pohľadávky
s vyčíslením príslušenstva a nákladmi dražby. Poukazovala na to, že oznámenie v zmysle tohto

zákonného ustanovenia musí byť hodnoverné, aby nezakladalo pochybnosti o správnosti oznámenia
výšky pohľadávky. Okresný súd v napadnutom rozsudku však konštatoval, že žalobkyňa neprodukovala
žiaden doklad v tom smere, že by o vyčíslenie pohľadávky, pre ktorú je dražba nariadená, požiadala
dražobníka.Skutočnosť,žektakejtožiadostinedošlo,pretopovažovalzadôvod,prektorýnemohlodôjsť
ani následne k porušeniu povinnosti dražobníka v zmysle § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách,

t.j. že by žalobkyni výšku pohľadávky neoznámil. Nebol povinný tak urobiť, keďže žalobkyňa o uvedené
nežiadala. Tieto závery súdu prvej inštancie žalobkyňa v odvolaní nespochybňovala. Ak namietala, že
oznámenia o výške pohľadávky, ktoré mala k dispozícií neboli hodnoverné, nie je to skutočnosť právne
významná pre posúdenie neplatnosti dražby vzhľadom na porušenie povinnosti § 17 ods. 9 Zákona
o dobrovoľných dražbách žalovaným 2/. Okresný súd len zdôraznil, že v rámci prípravy opakovanej

dražby žalobkyňa mala k dispozícií podrobné vyčíslenie pohľadávky s rozpisom príslušenstva.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny a tento potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V
odvolacom konaní žalobkyňa úspešná nebola, preto žalovaným v rade 1/ až 3/ vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobkyni, ktorý im krajský súd priznal.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)