Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010690
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617010690.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému P.
W., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
P. W. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/72/2017 zo dňa 29.11.2017 na verejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 21.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok súdu I. stupňa.

Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku sa trestná vec vedená na Okresnom súde Topoľčany pod sp.
zn. 1T/72/2017, týkajúca sa obžalovaného

P. W., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S.,

O. XXXX/XX,

pre skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa 05.06.2017 približne o 10.15 hod. v Topoľčanoch na Ul. Bernolákovej, na parkovisku za budovou

obchodného domu „Kocka“, bezdôvodne fyzicky napadol poškodeného U.. X. O. tak, že prišiel k
poškodenému, rukou ho spredu chytil za tričko a následne ho druhou rukou zovretou v päsť opakovane
udieraldooblastihlavy,stiaholhonazem,kdevútokupokračovalaďalejhoudieraldozadnejčastihlavy,
kedy poškodený zakričal: „Neviem o čo ide!“, na čo mu obvinený odvetil: „Ty nevieš? Ty si Paľo!“, pričom
poškodený uviedol: „Ja nie som Paľo, ale Stano. Paľo je môj brat.“, na čo obvinený prestal poškodeného
fyzicky napádať a z miesta následne ušiel, čím poškodenému spôsobil zranenia - zmliaždenie hlavy

ľahkého stupňa s kožnou odreninou nad ľavou očnicou a v oblasti záhlavia vpravo, zmliaždenie ľahkého
stupňa chrbta, hrudníka vľavo a pravého predlaktia s kožnou odreninou a kožné odreniny na oboch
kolenách, vyžadujúce si liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní do 7 dní,

p o s t u p u j e

na prejednanie, ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, na Okresný úrad v Topoľčanoch,
Odbor všeobecnej vnútornej správy.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného P. W.
(ďalej len obžalovaný) vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že:
dňa 05.06.2017 približne o 10.15 hod. v Topoľčanoch na Ul. Bernolákovej, na parkovisku za budovou

obchodného domu „Kocka“, bezdôvodne fyzicky napadol poškodeného U.. X. O. tak, že prišiel k
poškodenému, rukou ho spredu chytil za tričko a následne ho druhou rukou zovretou v päsť opakovaneudieraldooblastihlavy,stiaholhonazem,kdevútokupokračovalaďalejhoudieraldozadnejčastihlavy,
kedy poškodený zakričal: „Neviem o čo ide!“, na čo mu obvinený odvetil: „Ty nevieš? Ty si Paľo!“, pričom
poškodený uviedol: „Ja nie som Paľo, ale Stano. Paľo je môj brat.“, na čo obvinený prestal poškodeného

fyzicky napádať a z miesta následne ušiel, čím poškodenému spôsobil zranenia - zmliaždenie hlavy
ľahkého stupňa s kožnou odreninou nad ľavou očnicou a v oblasti záhlavia vpravo, zmliaždenie ľahkého
stupňa chrbta, hrudníka vľavo a pravého predlaktia s kožnou odreninou a kožné odreniny na oboch
kolenách, vyžadujúce si liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní do 7 dní.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 364 ods.1 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods.2 Tr. zák.,
nezistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Tr. zák. a nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37
Tr. zák., za použitia § 56 ods.1, ods.2, § 57 ods.1 Tr. zák. peňažný trest v sume 800,-eur a vyslovil, že
podľa § 57ods.2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 ods.3 Tr. zák. pre
prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť obžalovaným úmyselne zmarený uložil súd I. stupňa
náhradný trest vo výmere 3 mesiace.

O uplatnenom nároku na náhradu škody poškodeného U. súd I. stupňa rozhodol tak, že uvedeného
poškodeného podľa § 288 ods.1 Tr. por. odkázal na civilný proces.

Súd I. stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia
jednotlivých dôkazov dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako bol uvedený v skutku obžaloby, že ho

spáchal obžalovaný a že skutok vykazoval znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr. zák.,
pretože obžalovaný fyzicky napadol na verejnosti poškodeného s tým, že poukázal na ustanovenie § 15
písm. a/ Tr. zák., teda že obžalovaný konal v priamom úmysle. Vinu obžalovaného mal súd I. stupňa za
preukázanú výpoveďou poškodeného, ktorý jednoznačne a bez pochybností mal opísať skutkový dej,
ako a kedy k nemu prišiel obžalovaný bez toho, aby niečo povedal mal ho schytiť za golier a druhou

rukou zovretou v päsť ho mal udierať do oblasti hlavy, chrbta, pričom útočníka nepoznal. Nepriamo
mal vinu obžalovaného preukázanú znaleckým posudkom, v ktorom znalec konštatoval u poškodeného
ľahký úraz s dobou liečenia a práceneschopnosti do 7 dní, pričom znalec pri výsluchu na pojednávaní
mal pripustiť, že čo sa týka zranenia kolien a predlaktia nevylúčil, že mohli byť spôsobené pádom. Pri
zranení zátylku hlavy pripustil, že nemožno jednoznačne vylúčiť zranenie spôsobené pádom, no pri

zranení hlavy vyslovil, že jednoznačne muselo ísť o aktívny mechanizmus.

Uvedenýrozsudok,vzákonnejlehote,odvolanímnapadolobžalovaný,pričomuviedol,žejehoodvolanie
smeruje proti výroku o vine a treste, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Opakovane
konštatoval, že zo skutku sa necíti byť vinným, vo svojich výpovediach poukázal na to, že poškodený

ho napadol ako prvý a to jednak verbálne, ako aj fyzicky tak, že do neho strčil ako prvý a následne sa
začali myksovať. Žiadne údery nepadli, poškodený sa iba potkol o obrubník a padol, pričom on mu ešte
pomáhal vstať. Žiadne osoby na mieste skutku neboli, ani na neho nekričali a ani žiadne auto v okolí
nezastavilo. Poukázal na rad pochybností ohľadom výpovede poškodeného, ktorý tvrdil, že ho mal 2-3
minúty udierať päsťami, najmä na hlavu, pričom poškodeným prezentované zranenia tomuto vôbec

nenasvedčovali. Poukázal na výsluch znalca MUDr. Malého, ktorý uviedol, že zranenia kolien, predlaktia
a aj zátylku hlavy mohli byť spôsobené pádom a nemožno jednoznačne vylúčiť zranenia spôsobené
pádom tak, ako to od počiatku tvrdil on. Taktiež poukázal na rozpory vo výpovediach poškodeného a
jeho svedkov. Vzhľadom na tieto rozpory žiadal preverenie telefonickej komunikácie z predmetného dňa
medzi poškodeným a otcom poškodeného - svedkom F.. Súd I. stupňa porušil ustanovenia Trestného

poriadku, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, ako aj jeho právo na obhajobu. Je nepochybné, že
ak by sa z výpisu telekomunikačnej prevádzky preukázalo, že v čase incidentu poškodený volal svojmu
otcovi, jednoznačne by boli vyvrátené tvrdenia poškodeného a jeho svedkov. Podľa jeho názoru sa súd
I. stupňa vo svojom odôvodnení rozhodnutia nijako nevysporiadal ani s jeho najzásadnejšou námietkou
voči vierohodnosti tvrdení svedkov, ktorí mali byť v čase incidentu na mieste, ale do neho nezasiahli,

lebo parkovali auto 15-20 metrov od miesta činu.
Poukázaltiežnavýškupeňažnéhotrestu,ktorýsúdI.stupňaurčilvovýške800,-eur,pričomnijakobližšie
neodôvodnil na základe akých úvah určil za primeranú takú výšku peňažného trestu. Jeho mesačný
zárobok je 414,-eur v čistom a výška uloženého peňažného trestu predstavuje takmer dvojnásobok jeho
mesačného príjmu, čo nepovažoval za primerané.

Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods.1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. a navrhol
odvolaciemusúdu,abypodľa§322ods.3Tr.por.vovecirozhodolsámtak,žehospodobžalobyoslobodí
podľa § 285 písm. a/ Tr. por., prípadne aby podľa § 320 ods.1 písm. a/ Tr. por. vec postúpil na prejednanie
priestupku.K písomným dôvodom odvolania zaslal písomné vyjadrenie poškodený, v ktorom uviedol, že odvolanie
obžalovanéhopovažujezaúčelovúatendenčnúobranu.Zkonania,ktorépredchádzalorozsudkumožno

len poukázať na skutočnosť, že obžalovaný bol obvinený a žalovaný len za trestný čin výtržníctva, ale s
ohľadom na pohnútky, spôsob vedenia útoku, zranenia poškodeného a vykonaný znalecký posudok bolo
možné uvažovať o stíhaní obžalovaného za trestný čin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu. Napádanie
výroku o vine a treste považoval za neopodstatnené a poukázal pritom na výpis z ústrednej evidencie
priestupkov MS SR, kde bol obžalovaný uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,

čo malo byť v jeho prípade zohľadnené ako priťažujúca okolnosť. V doplnení vyjadrenia poškodeného
uviedol, že ku konaniu o ktorom tvrdil obžalovaný, on ako poškodený nemal žiaden motív a dôvod
prečo by ho bezdôvodne fyzicky napádal, prípadne akokoľvek verbálne útočil na človeka, ktorého
vôbec v tom čase nepoznal. Námietkam obžalovaného, že nebol vydaný písomný príkaz na vyžiadanie
si telefonickej komunikácie uviedol, že ide o tendenčnú a účelovú obranu, pretože nebolo jasné a
zrejmé, akým spôsobom by bola zmenená skutočnosť, že mu obžalovaný spôsobil zranenia a zaútočil

takým spôsobom, ako bolo uvedené. Namietanie skutočností zo strany obžalovaného, že sú rozpory vo
výpovediach svedkov, najmä či svedok bol v lekárni alebo len išiel smerom do lekárne, alebo skutočnosť
či svedkovia videli jeho ako poškodeného stáť alebo ležať. Toto nie sú rozhodujúce skutočnosti, ktoré by
malizbavovaťobžalovanéhovinyzospáchaniadanéhoskutku.Vzhľadomnatietoskutočnostipovažoval
odvolanie obžalovaného za neopodstatnené, nedôvodné a účelové.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného poukázal na písomné dôvody
odvolania, ktoré nijakým spôsobom nedoplnil a ani nezmenil. K písomnému vyjadreniu poškodeného
sa však vyjadril v tom smere, že pokiaľ obžalovaný požadoval výpisy z telefonickej komunikácie, týmto
chcel dosiahnuť preukázanie skutočnosti, že svedkovia na mieste činu neboli, ale poškodený telefonoval

z mobilného telefónu a týmto chcel obžalovaný preukázať vierohodnosť svojho tvrdenia a preukázať
tak svoju nevinu. V závere navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods.1 písm.
a/, písm. b/ Tr. por. a podľa § 322 ods.3 Tr. por. oslobodiť obžalovaného podľa §285 písm. a/ Tr. por.,
alternatívne vec postúpiť na priestupok podľa § 320 dos.1 písm. a/ Tr. por. V prípade, že odvolací súd
nevyhovie tomuto návrhu, navrhol znížiť peňažný trest vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj osobu

páchateľa.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí k podanému odvolaniu uviedol, že v danej veci je nevinný. V tom
čase podal aj trestné oznámenie na otca poškodeného a poškodeného, avšak celá vec bola ukončená
len ako priestupok. Súdom I. stupňa mu nebolo umožnené, aby preukázal svoju nevinu. Opakovane

uviedol, že to bol práve poškodený, ktorý ho napadol ako prvý, keď mu povedal, že nie je tá osoba, ktorej
chcel dohovoriť ohľadne svojej priateľky. Keď sa dozvedel, že nejde o osobu, ktorej chcel dohovárať,
z miesta odišiel. Samotný poškodený z miesta odkráčal, sadol si do auta a niekomu telefonoval.
Opakovane uviedol, že nie je stotožnený ani s výškou peňažného trestu, pretože súd I. stupňa sa
vôbec nezaoberal dôkazmi, potrebnými pre uloženie takého druhu trestu. Čo sa týka jeho majetkových

pomerov uviedol, že je zamestnaný, jeho priemerný mesačný plat je 420,-eur, nemá žiadnu vyživovaciu
povinnosť, býva v trojizbovom byte so svojou babkou, ktorá má doživotné právo v danom byte bývať a
o ktorú sa stará. Uviedol, že nemá žiadne exekúcie a ani dlhy voči štátu.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že rozsudok súdu I.

stupňa považuje za zákonný a správny, pretože skutkové zistenia sú správne a úplné a zodpovedajúce
vykonanému dokazovaniu, preto odvolacie dôvody obžalovaného nepovažoval za dôvodné. Navrhol
odvolanie obžalovaného, ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -

obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v
neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech, avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúduspravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Súd I. stupňa uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1
písm. a/ Tr. zák., pretože mal zato, že na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne a bez

akýchkoľvek pochybností preukázané, že svojim konaním naplnil zákonné znaky uvedeného prečinu.
Odvolací súd po preskúmaní celého spisového materiálu a po oboznámení sa s námietkami uvádzanými
v písomných dôvodoch odvolania obžalovaným dospel k záveru, že v prípade obžalovaného vzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia
a pohnútku páchateľa je možné konštatovať, že závažnosť tohto konania je nepatrná. Odvolací súd
dospel k záveru, že práve v prípade obžalovaného boli splnené všetky podmienky na to, aby bolo možné

konštatovať že v danom prípade nejde o prečin a pri rozhodnutí je možné vychádzať z ustanovenia §
10 ods.2 Tr. zák. Dané skutočnosti viedli odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu I. stupňa
podľa § 320 ods.1 písm. a/ Tr. por. a následne k postúpeniu trestnej veci obžalovaného podľa § 280
ods.2 Tr. por., Okresnému úradu v Topoľčanoch, Odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý by danú
vec mal prejednať ako priestupok.

K námietkam uvádzaným obžalovaným v písomných dôvodoch odvolania ohľadom výpovede svedkov,
tu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je pravdou, že vo výpovediach svedkov P. a U.. P.. P.. U. F.
sú rozpory medzi nimi samotnými, ako aj medzi nimi a poškodeným. Tieto rozpory neboli odstraňované
ani súdom I. stupňa a nenamietal ich ani prokurátor. Ak by odvolací súd uveril výpovedi poškodeného,
akým spôsobom ho mal obžalovaný biť, museli by mu byť spôsobené iné zranenia. Vzhľadom na

intenzitu útoku, akú popisoval poškodený, musel mať na tele hematómy, predovšetkým v oblasti hlavy,
keď ho obžalovaný bil päsťami. Zo znaleckého posudku boli však preukázané len drobné zranenia.
V neposlednom rade je potrebné poukázať na to, že síce k incidentu malo dôjsť na mieste verejnosti
prístupnom, kde sa však nenachádzali ďalšie osoby, pred ktorými by obžalovaný vzbudil pohoršenie.
Pri určení závažnosti prečinu, ako merateľného kritéria materiálneho znaku, je potrebné si uvedomiť,

že materiálny znak je daný súborom viacerých skutočností, ktoré treba v každom jednotlivom prípade
zvážiť ako celok. Materiálny znak je určený spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami
za ktorých bol spáchaný a mierou zavinenia páchateľa. Z uvedeného vyplýva, že stupeň závažnosti
nemožno vyjadriť konkrétne a je len na zvážení príslušného orgánu činného v trestnom konaní a súdu,
ako tieto okolnosti vymedzujúce závažnosť prečinu bude posudzovať a či teda na základe materiálneho

znaku uzná, že ide o prečin alebo nie. Určenie závažnosti prečinu musí byť výsledkom hodnotenia
všetkých skutočností predstavujúcich konkrétne kritériá všeobecne zakotvené v § 10. ods.2 Tr. zák.
S poukazom na všetky uvádzané skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného
nenaplnilo znaky trestného činu v takej miere, aby bolo možné konštatovať, že naplnil zákonné znaky
prečinu výtržníctva. Po vyhodnotení všetkých dôkazov a skutočností súvisiacich s trestnou vecou

obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že jeho konanie je potrebné riešiť len ako priestupok, čo
viedlo k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu I. stupňa a k postúpeniu trestnej veci obžalovaného na
priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.