Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 29CoE/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415201969
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415201969.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, Garbiarska č. 2, Košice proti povinnému: V. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. č. XX, M., o vymoženie sumy 70,84 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok, č.k. 5Er/120/2015-19 zo dňa 29.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný exekučný
titul, je neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený, a to proti všetkým
jeho výrokom. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodov uvedených v ustanovení § 205
ods. 2 písm. a),b),c),d),e),f) O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený svoje odvolanie odôvodnil nasledovne:

3. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len
realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, teda posúdenie, či
exekučný titul nie je v rozpore so zákonnom formulovanými požiadavkami. Ani z judikatúry Súdneho
dvora EÚ, konkrétne prípad C-40/08 Asturcom, nemôže exekučný súd čerpať také oprávnenie na

takýto postup, aký zvolil v napadnutom konaní a rozhodnutí. Skúmať ex offo neprijateľnosť zmluvnej
podmienky - rozhodcovskej doložky môže iba taký súd členského štátu, ktorý je na to zmocnený
podľa vnútroštátnych procesných pravidiel. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom v
uvedenom prípade nepriznával. Konajúci súd tak prekročil svoju právomoc priznanú mu zákonom v
Exekučnom poriadku a porušil Ústavu SR.

4. Exekučný súd postupoval v rozpore s európskym právom, pretože nevyzval oprávneného pred
vydanímuznesenia,abysaktakémutoexoffoprijatémunázoruvsúladesO.s.p.vyjadril.Súdtýmporušil
zásadu kontradiktórnosti konania a odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa
si vlastnou cestou zabezpečil listinné dôkazy a oprávnený má za to, že súd nevykonal dokazovanie
riadnym spôsobom, lebo mu neumožnilo k uvedeným dôkazom sa vyjadriť. Poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. Plz ÚS 1/2014 zo dňa 7.5.2014, podľa ktorého, ak exekučný súd pri

preskúmavaní žiadosti exekútora na udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z inýchlistín a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť
vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmavania.

5. Súd vyslovuje nesprávny právny záver aj vtedy, ak tvrdí, že rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná. Podkladom pre tento záver bolo nesprávne zistenie skutkového stavu. Oprávnený však súdu
preukazuje, že rozhodcovská doložka individuálne dojednaná bola a predkladá o tom listinný dôkaz.
Má za to, že uznesenie súdu v tejto časti je nepreskúmateľné a zmätočné. Súd nielen svoje tvrdenia
ničím nepodkladá a nepreukazuje ich, ale navyše si vo svojich tvrdeniach aj sám odporuje. Upozorňuje

súd na dôležitú skutočnosť, ktorou je, že rozhodcovská doložka nie je súčasťou všeobecných poistných
podmienok, nikdy nebola ani s nimi nikdy nesplynula. Osobitné zmluvné dojednania, ktorých súčasťou je
rozhodcovskádoložka,sújasneavýrazneoddelenéodtextuVPPavyžadujúsiosobitnýpodpis.Povinná
nemusela osobitné zmluvné dojednania podpísať. Osobitné zmluvné dojednania môže poistník prijať
alebo neprijať. Má teda k dispozícii dve alternatívy. Dôsledkom individuálnej voľby poistníka z viacerých
alternatívjeindividuálnedojednanázmluvnápodmienka.Súdopomenulvyhodnotiť,žepodmienkumôže

navrhnúť ktorákoľvek strana, a teda dodávateľ aj v rámci štandardnej zmluvy. Poukázal na záznam
o požiadavkách a potrebách klienta, z ktorého vyplýva, že povinná bola dostatočne informovaná a
všetky informácie a okolnosti uzatvorenia poistnej zmluvy jej boli poskytnuté jasne a zrozumiteľne.
Zo zákona 340/2005 jednoznačne vyplýva, že sprostredkovateľ poistenia ešte pred uzavretím poistnej
zmluvy bol povinný všestranne informovať potenciálneho klienta s odbornou starostlivosťou. Vo vzťahu

sprostredkovateľov k znalosti zákona 340/2005 Z. z. platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že ako
sprostredkovateľ poistenia tieto zákony pozná. Poisťovňa nemala inú možnosť ako akceptovať tento
záznam ako pravý, verne odrážajúci skutočný priebeh predzmluvnej komunikácii.

6. Exekučný súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď tvrdí, že rozhodcovská doložka

spôsobuje nerovný stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Označuje ju za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, a preto je v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Ak súd rozhodol aplikovať právnu normu § 53 ods. 1, musí ustáliť
1. ktoré konkrétne ustanovenie spotrebiteľskej majúce charakter právneho úkonu,
2. aké právo, resp. povinnosť je dotknuté príslušným ustanovením a

3.preukázať,naakomskutkovomzáklademôžesúdtvrdiť,ženejdeibaobežnúnerovnováhuvprávnom
postavení spotrebiteľa a dodávateľa, ale, že ide o hrubú nerovnováhu.

7. Odmietol tvrdenie súdu, že rozhodcovskou doložkou je spotrebiteľ nútený podrobiť sa
rozhodcovskémukonaniu,neumožnilamuvybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdomažeurčenie

rozhodcu spočíva výlučne na oprávnenom. Preto súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci,
keď pri rozhodovaní úplne a správne nezohľadnil relevantný právny predpis, ktorým je Smernica 93/13/
EHS. Súd je povinný vykladať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokonformne, a teda v súlade s
cieľom a účelom Smernice. Súd sa mal zaoberať tým, či podľa 19 recitálu Smernice nie je rozhodcovská
doložka vyňatá z pod posudzovania neprijateľnej podmienky, a či dojednanie rozhodcovských doložiek

v poistnej zmluve vchádza do kalkulácii poistného pre klienta.

8. Odhliadnuc od faktu, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve je vyňatá z pod hodnotenia Smernice
93/13/EHS,rozhodcovskádoložkauzavretámedzipovinnýmaoprávnenýmnespôsobuježiadnuznačnú
nerovnováhu v neprospech žalobcu.

9. Exekučný súd svojim postupom porušil zákon, pretože dokazovanie v konaní neprislúcha vyššiemu
súdnemu úradníkovi, ktorý vydal predmetné uznesenie. Jeho postup súdu v tomto prípade je nielen
neeurokonformný, ale bol aj protiústavný. Vyšší súdny úradník nad rámec postupu upraveného
zákonom, zhromaždil listiny, na ich podklade vykonal dokazovanie a na základe toho rozhodol tak, že

návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Medzi kompetenciami vyššieho súdneho úradníka sa však nikde
neuvádza, že vykonáva aj dokazovanie. Dokazovanie vo veci však vykonal vyšší súdny úradník, ktorý
aj vydal predmetné uznesenie.

10. Exekučný súd v konaní, v ktorom vydal predmetné uznesenie postupoval nelegitímne. Súd

má zistiť, či rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené v § 40 ods. 1 písm. a/, b/ Zákona o
rozhodcovskom konaní. Ďalšie dôvody šetrenia dôvodov inak daných pre podanie žaloby na zrušenie
tuzemského rozhodcovského rozsudku exekučnému súdu nie sú zverené. Napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa nespĺňa podmienky spravodlivého konania. Odôvodnenie napadnutého uznesenia jenepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie.
Dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské
konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou vnútroštátneho civilného práva.

Poukázal na nesprávny preklad Smernice 93/13/EHS, kde správny preklad by mal znieť, že nekalou
podmienkou je zbavenie spotrebiteľa práva alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne arbitrážou,
na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

12. Rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa žiadala, aby svoje spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, bola neprijateľnou podmienkou aj v čase pred 01.01.2008, kedy nebola

výslovne uvedená v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok je len demonštratívny, súd môže za neprijateľnú určiť aj podmienku v zákone priamo
neuvedenej. Dojednanie takejto rozhodcovskej doložky spĺňalo definíciu neprijateľných zmluvných
podmienok, teda ako dojednania, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

13. Neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky v zmluvách žalobcu (pri obdobnom skutkovom stave) sa
zaoberal aj Najvyšší súd SR, ktorý sa so záverom o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v zmluvách
žalobcu stotožnil (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012).

14. V zmysle publikovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu
skúmať, či rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne a vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou v prípade jej
neplatnosti viazaná (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 10.10.2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011 zverejnené
v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2013, s. 27-31). Takéto skúmanie realizoval aj súd prvého stupňa,

zistil neplatné dojednanie rozhodcovskej zmluvy a vyvodil z tohto zistenia správne následky.

15. Súd prvého stupňa v danom prípade aplikoval národné právo SR, nie smernicu 93/13/EHS, a
teda aj prípadný nesprávny preklad smernice nemá dopad na správnosť rozhodnutia. Smernica bola
transponovaná do právneho poriadku SR. Podstatné je, že súd bol pri rozhodovaní viazaný platným

právom SR a teda aj znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní).

16. Pokiaľ vyšší súdny úradník rozhoduje v medziach zákona (ako sa to stalo v tomto prípade), nie je
tým porušený zákon. V exekučnom konaní sa dokazovanie nevykonáva (Uznesenie 2 Cdo 345/2012
z 10.4.2013).

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil

postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.