Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717201871
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6717201871.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: J. B., rodená H., narodená
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX S., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 134 €

s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so
sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 23334/16, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6Er/63/2017 - 12 zo dňa 21. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 6Er/63/2017 - 12 zo dňa 21. februára 2017 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k.

6Er/63/2017-12 zo dňa 21. februára 2017 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení napadnutého uznesenia exekučný súd uviedol, že oprávnený
s povinnou uzavreli dňa 7. novembra 2013 zmluvu o úvere, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, na
ktorú sa vzťahuje právny režim Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nasl.)

a v predmetnej zmluve o úvere ide zároveň o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahuje právna úprava
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere
(ďalej len „zák. č. 129/2010 Z.z.“). V totožný deň uzavreli účastníci konania aj rozhodcovskú zmluvu
vo forme osobitnej zmluvy. Exekučný súd poukázal na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý
určuje, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. tzv. neprijateľné podmienky.
Uviedol, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými spotrebiteľ
síce mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Argumentoval
tým, že hoci rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy (prípustnej podľa § 4
ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014), uvedené
nepreukazuje, že jednotlivé ustanovenia rozhodcovskej zmluvy boli dojednané individuálne. Vyjadril tiež

názor, že pre záver o individuálnosti dojednania o právomoci rozhodcovského súdu nie je rozhodujúca
konečná forma rozhodcovskej zmluvy, ale proces vzniku (kreovania) dohody účastníkov o právomoci
rozhodcovského súdu. Exekučný súd dospel k záveru, že v prípade rozhodcovskej zmluvy ide o vopred
naformulovanú zmluvu, do ktorej bolo možné doplniť len údaje o označení dlžníka a ručiteľa a údaje
o čísle zmluvy a dátume jej podpisu. Všetky ostatné zmluvné dojednania rozhodcovskej zmluvy boli
vopred naformulované. Povinná ako dlžník nemala možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu,

ani akokoľvek modifikovať obsah zmluvy pokiaľ ide o okruh sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd
rozhodnúť. Podľa exekučného súdu, dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu obsiahnuté v článkuII. bod 1. rozhodcovskej zmluvy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský súd bol v
rozhodcovskej zmluve vopred uvedený a povinná v postavení spotrebiteľa nemala možnosť tento výber

akokoľvek ovplyvniť. Nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa spôsobuje aj
fakt, že dodávateľ bez toho, aby spotrebiteľ vedel ovplyvniť výber osoby rozhodcu, zvolil pre rozhodnutie
sporu rozhodcovský súd v mieste svojho sídla. Exekučný súd uzavrel, že podkladom pre vykonanie
exekúcie je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju rozhodovaciu právomoc
odvodil od ustanovení rozhodcovskej zmluvy (článok I. bod 1. a článok II. bod 1.), ktoré sú neprijateľnými

podmienkami obsiahnutými v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatné. Exekučný súd preto napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie postupujúc podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V

odvolaní uviedol, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v nadväznosti naň zák. č. 244/2002 Z.z. Podľa
oprávneného exekučný súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z.. Oprávnený uviedol, že
formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí

exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v zmysle § 34 zák. č. 244/2002 Z.z. a preskúmavaním
materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu.
Vyjadril názor, že exekučný súd nemôže preskúmavať samotné rozhodcovské konanie a musí sa
obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore

s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Podľa oprávneného
postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zák. č. 244/2002 Z.z.
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zák. č. 244/2002 Z.z. Oprávnený tiež uviedol, že
exekučný súd nesprávne zistil skutkový stav veci, keď namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami

nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Poukázal pritom na to, že
oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. formou
samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka obsiahnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Namietal, že exekučný súd uvedené skutočnosti dostatočne nezisťoval a konanie tak zaťažil vadou

nesprávne zisteného skutkového stavu. V odvolaní záverom dôvodil, že exekučný titul bol vydaný
oprávnenýmorgánomvkonanívedenompodľazák.č.244/2002Z.z.aexekučnýsúdtakvprejednávanej
veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Dňom 1. júla 2017 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol v zmysle ust. § 473 zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2

veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a

napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.8. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 4 písmeno r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

16. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,

v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 6Er/63/2017-12 zo
dňa 21. februára 2017 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá. Podkladom pre vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok (§ 41 ods. 2 Exekučného
poriadku)vydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmpriAsociáciiprearbitráž,sosídlomVansovej
2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom

Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 sp. zn. SRSAspA 07295/15 zo dňa 18. marca
2016. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. augusta 2016 a vykonateľným sa stal
dňa 3. októbra 2016. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinná (ako žalovaná) zaviazaná
zaplatiť oprávnenému (ako žalobcovi) sumu 134 €, úrok v sume 26,89 €, poplatok v sume 117,70 €, úrok
vo výške 39,15 % ročne zo sumy 134 € od 18. marca 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 134 € od 17. novembra 2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 33 €, poplatok
za upomienku vo výške 10 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 99,70 €. Povinnej ako žalovanej
bola uložená povinnosť prisúdenú pohľadávku zaplatiť v mesačných splátkach po 70 € splatných vždy k
poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňuv mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod
následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i jednej splátky riadne
a včas. Odvolací súd z obsahu spisu ďalej zistil, že oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník uzavreli

dňa 7. novembra 2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený
poskytol povinnej úver vo výške 200 €, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi
vo výške 196 €, spolu v sume 396 €. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 16. november
2014. V totožný deň oprávnený a povinná na samostatnej listine uzavreli rozhodcovskú zmluvu. V
článku I. tejto zmluvy s označením „Základné ustanovenia“ v bode 1 bolo uvedené, že rozhodcovským

súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, pričom v
znení bodu 2 predmetného článku, rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie
pred príslušným Stálym rozhodcovským súdom podľa článku I. bod 1 tejto zmluvy. Podľa článku II.
predmetnej zmluvy „všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 7. novembra 2013
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení

zmeniek zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,

ktorý vznikne z vyššie uvedených právnych vzťahov, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie
zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto
zmluvy, ustanovenia tejto vety sa nepoužijú v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútroštátnymi
predpismi rozhodcovskému súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“

18. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní napadnutého uznesenia
exekučného súdu, aplikujúc ust. § 387 CSP sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
uznesenia, konštatuje správnosť v ňom uvedených dôvodov, ktoré viedli exekučný súd k rozhodnutiu a
na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva:

19. Preskúmaním rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú dňa 7.11.2013
uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžníčka a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo
výške 200,- €, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený
v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za
odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje

za dodávateľa. Dlžník (povinná) sa v predmetnej zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že dlžníčka je v postavení spotrebiteľa podľa
čl. 52 ods. 1 a § 52 ods. 4 OZ. Odvolateľ napokon v odvolaní ani nenamietal, že v danom prípade nejde

o spotrebiteľskú zmluvu.

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri
výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže

takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“21. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Vo svojom odvolaní argumentoval, že „oprávnený
s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. formou

samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorésúprezmluvnéstranyzáväzné.“
Odvolací súd má za to, že oprávnený týmto svojím tvrdením len prezentuje obvyklý spôsob, akým
uzatvára rozhodcovské zmluvy, resp. rozhodcovské doložky so svojimi klientmi. Toto tvrdenie však
nekonkretizuje, akým spôsobom bola uzavretá rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka v

prejednávanom prípade.

22. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v
znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZRK“) pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok.
Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory nevyplýva priamo zo zákona, ale
rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi konania v rozhodcovskej zmluve. Z

tohtodôvodujepreposúdenie,čisúdubolalebonebolpredloženýspôsobilýexekučnýtitul,nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky k inej zmluve. Pokiaľ
rozhodcovská zmluva trpí vadou absolútnej neplatnosti, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ
bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe takéhoto právneho úkonu, trpí neúčinnosťou, nakoľko

rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie svojho rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho
súdu, rozhodcovská zmluva vykazuje znaky neprijateľných podmienok a s poukazom na ust. § 52 a
nasl. OZ ju exekučný súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Z textu
rozhodcovskej zmluvy zo dňa 7. novembra 2013 je zrejmé, že táto sa viaže priamo k zmluve o úvere,

ktorú povinná v totožný deň uzavrela s oprávneným. Aj keď je rozhodcovská zmluva samostatnou
zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku zmluvy o úvere z toho istého dňa, ktorá
zmluvajezmluvouspotrebiteľskou.OdvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujenarozhodnutieNajvyššieho
súdu sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená

a na všetky okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia
absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že s povinnou ako so spotrebiteľom nebola
individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu
netvorí súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej

rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda
bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli povinnej pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku.
Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj štandardné,
formulárové znenia rôznych zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj
vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu vopred pripraveného formulára

obdobného tomu, prostredníctvom ktorého zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej
zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinná mala možnosť voľby prijať alebo neprijať
návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné

informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom , ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ
mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Spornosť o
vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva

skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený jediný rozhodcovský
súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť, Takouto
formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnej absolútne odňaté právo slobodnej voľby
uplatnenia či bránenia svojho práva nielen pred všeobecným súdom, ale aj právo slobodného výberu
konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby

spotrebiteľa rozhodol. Prijatý záver odvolacieho súdu nie je spôsobilé zvrátiť ani ustanovenie čl. II. bod 3
rozhodcovskej zmluvy o možnosti ktorejkoľvek zo zmluvných strán odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v
lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy, ktorá sa míňa účinkom ochrany spotrebiteľa pred dôsledkami
rozhodcovskej zmluvy, najmä pokiaľ veriteľ túto možnosť ponúka v rámci formulárovej predtlače návrhurozhodcovskej zmluvy bez vyvrátenia zákonnej domnienky o absencii jej individuálneho dojednania (§
53 ods. 2 a 3 OZ). Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaaakotakájevzmysle§53ods.5OZneplatná.

Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým
základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú mnohé podobnosti, naznačuje istú
väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a oprávneným, ktorá skutočnosť už sama o sebe vedie k
pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa.

23. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávneného z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné
vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods.1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil.

24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek

1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 odsek 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 odsek 2 CSP).