Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Csp/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816212396
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816212396.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja
bývania so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, IČO: 31749542, zastúpený spoločnosťou AENEA
Legal s.r.o. so sídlom Bratislava, Jozefská 3, proti žalovanej: K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P., N. XXX,
zastúpená JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Jazerná 19, o zaplatenie
13.472,73 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n ázaplatiť žalobcovi istinu vo výške 13.472,73 eur, nesplatený zmluvný úrok
ku dňu 6.4. 2016 vo výške 932,34 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 13.6. 2016 do zaplatenia
z istiny 13.472,73 eur a zmluvnú pokutu vo výške 1.440,51 eur, všetko do 90 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má právo voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.
IV. Žalovaná je p o v i n n ázaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok zo žalobného

návrhu vo výške 808 eur, do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou podanou na tunajší súd dňa 22.9.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia
istiny vo výške 13.472,73 eur spolu s nesplateným zmluvným úrokom ku dňu 6.4.2016 (dátum
odstúpenia) v zmysle článku IV. Zmluvy o úvere vo výške 932,34 eur, zmluvným úrokom vo výške
3,6 % ročne od 13.6.2016 (dátum prevzatia odstúpenia + 60 dní) z nesplatenej istiny vo výške
13472,73 eur do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 13.6.2016 z nesplatenej

istiny 13.472,73 eur do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 1.440,51 eur a náhradu trov konania.
Žalobu zdôvodnil tým, že je právnickou osobou zriadenou osobitným zákonom, ktorá je finančnou
inštitúciou slúžiacou na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu,
zohľadňujúc aktuálne platnú legislatívu, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 a 3 zákona č. 374/2014 Z.z.
o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vymedzujúcu rámec fungovania a
činnosti žalobcu. Je možné konštatovať, že nevykonáva svoju činnosť nezávisle a samostatne v miere
typickej pre subjekty vykonávajúce štandardné a obchodné podnikateľské činnosti, pretože ex lege:

podlieha správe Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, hospodári
podľa schváleného rozpočtu zapojeného finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva, o zmenách jeho
rozpočtu rozhoduje minister sám, alebo po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií
Slovenskej republiky, podlieha kontrole svojej činnosti ministerstvom a jeho základný vnútorný predpis
upravujúci jeho organizáciu a činnosť podlieha schváleniu ministerstva. Žalobca uzavrel Zmluvu o
poskytnutí podpory vo forme úveru č. 307/2307/2001 (ďalej len „Zmluva“) so zomrelým JQ. a žalovanou,

na základe ktorej im bola poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 18.588,59 eur (560.000 Sk) pri
základnej úrokovej sadzbe 3,6 % ročne s dobou splatnosti 30 rokov. Podľa oznámenia žalobcu, L. U.
zomrel XX.XX.XXXX. Podľa článku IV. (splácanie úveru) Zmluvy ,,Žiadateľ sa zaväzuje splatiť fondu celýúver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3,6 % na účet v banke, ktorý fond ako veriteľ oznámi
písomne dlžníkovi do 45 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Dlžník sa súčasne zaväzuje, že dlh, ktorý
sa skladá z úveru a úroku, bude splácať pravidelnými mesačnými splátkami a to tak, že platba bude

vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru“.
Podľa článku IV. bod 4.4. Zmluvy ,,Začiatok splácania sa určuje 4 mesiace po uzavretí tejto zmluvy.
Plynutie času začína od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po obojstrannom podpísaní zmluvy“. Žalovaní
si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas neplnili, preto im žalobca zaslal výzvu na úhradu zo dňa
25.9.2015, išlo o sumu omeškaných splátok vo výške 1.428,94 eur. Táto výzva bol zasielaná na adresu

trvalého pobytu žalovanej a táto ju prevzala dňa 1.10.2015. Napriek tejto výzve k úhrade splátok zo
strany žalovanej nedošlo. Táto mala zlú platobnú disciplínu, mesačné splátky neuhrádzala pravidelne
a v dohodnutej výške, v niektorom mesiaci uhradila časť splátok, čím sa dostala do omeškania so
zvyšnou časťou, následne uhradila vyššiu čiastku, ktorá sa započítala s niektorými dlžnými splátkami,
s ktorými už bola v omeškaní tak, ako to vyplýva z ,,histórie splácania, t.j. z histórie pohybov na
účte“. Žalovaná mala pri výške mesačnej splátky 84,54 eur ročne uhradiť sumu 1.014,48 eur. Žalovaná

bola ku dňu 6.4.2016 (dátum vyhotovenia odstúpenia od úverovej zmluvy) v omeškaní s 26 splátkami
(splátku neuhradila v mesiaci december 2004, december 2006, február 2014, máj 2014 až marec
2016), čím došlo k splneniu podmienky ustanovenia článku VIII. bod 8.4 Zmluvy o úvere oprávňujúcej
žalobcu k odstúpeniu od Zmluvy. V predmetnom prípade nejde o čiastkové plnenie pri ktorých sa splátky
premlčujú samostatne podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale ide o jedno plnenie, pri ktorom

splatnosť nastala splatnosťou celého úveru. Na podporu tohto tvrdenia dal do pozornosti súdu rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSSR“) sp. zn. 4Obo/54/2007 zo dňa 17.6.2008.
Má za to, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovanou je obchodnoprávnym vzťahom, vzťahom
zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravená v ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Medzi žalobcom a žalovanou bol pre prípad omeškania pravidelných mesačných splátok v súlade

so Zmluvou dojednaný spôsob odstúpenia od Zmluvy tak, že v prípade, ak je dlžník v omeškaní s
úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu
splátok od Zmluvy odstúpiť jednostranne ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. V zmysle
článku VIII. bod 8.5 Zmluvy o úvere si zmluvné strany dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4 je
dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy v termíne do 30 dní od

doručenia výzvy dlžníkovi. Uvedené dojednanie predstavuje miernejšiu úpravu možností odstúpenia od
úverovej zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka zo strany žalobcu, ktorý obsahuje osobitný spôsob
odstúpenia od úverovej zmluvy. Žalobca odstúpil od zmluvy o úvere podaním zo dňa 6.4.2016, čím sa
stal celý dlh splatným. Odstúpenie bolo zasielané žalovanej, ktorá ho prevzala dňa 13.4.2016. Vzhľadom
k odstúpeniu a k ustanoveniu článku VIII. Bod 8.4 Zmluvy vyplýva nárok žalobcu uvedený v žalobe.

Žalobca vyzval žalovanú, aby celkovú sumu vyčíslenej pohľadávky vo výške 15.845,58 eur uhradila
najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odstúpenia. Výzva na úhradu bola žalovanej zasielaná skôr ako
samotné odstúpenie, ktoré bolo riadne doručené a prevzaté. To znamená, že žalovaná sa pred zaslaním
samotného odstúpenia mala možnosť dozvedieť o tom, že je v omeškaní s úhradou pravidelných
mesačných splátok vyplývajúcich z ust. článku IV. Zmluvy. Napriek doručenému odstúpeniu od Zmluvy

žalovaná žalobcovi sumu 15.845,58 eur neuhradila. V zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka bola
žalovaná povinná vrátiť žalobcovi dlžnú sumu aj s úrokmi, táto požiadavka vyplýva aj priamo zo Zmluvy.
Aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo Zmluvy a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti
odstúpenia veriteľa od Zmluvy. Je nepochybné, že ust. § 506 Obchodného zákonníka po odstúpení
od zmluvy požaduje vrátenie nielen dlžnej sumy, ale aj úrokov ako ceny poskytnutých peňazí. Preto je

opodstatnené, aby po odstúpení od zmluvy o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka dlžník naďalej
platil tak úroky z úveru ako aj úroky z omeškania. V opačnom prípade by sa veriteľ, využijúc oprávnenie
dané mu zákonom odstúpiť od zmluvy o úvere, ktoré je dôsledkom porušenia povinnosti dlžníka, dostal
do horšieho postavenia, aké mal pred porušením povinnosti dlžníkom. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/239/2015 a takisto na uznesenie NSSR

sp. zn. 4Obo/143/1998. Žalobcovi vznikol nárok aj na zmluvnú pokutu v zmysle článku VIII. (sankcie)
bod 8.5. Zmluvy, v ktorom ust. sa strany dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4 je dlžník povinný
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy v termíne do 30 dní od doručenia výzvy
dlžníkovi. V zmysle ust. bodu 8.5 Zmluvy bola zmluvná pokuta vypočítaná nasledovne: (13472,73 eur
+ 932,34 eur *10 /100 = 1440,51 eur). Poukázal v tejto súvislosti aj na ust. § 1 ods. 3 písm. p) zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa
ktorého spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre
obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na
finančnom trhu alebo bezúročný úver alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšieako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby
prevládajúce na finančnom trhu. Ako príklad osobitného predpisu, na ktorý sa citované ustanovenie
vzťahuje, je uvedený aj zákon č. 607/2003 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších

predpisov, ktorý bol neskôr zrušený a nahradený zákonom č. 150/2013 Z.z. o štátnom fonde rozvoja
bývania v znení neskorších predpisov. Zákonodarca týmto negatívnym vymedzením subsumoval zákon
o štátnom fonde rozvoja bývania do skupiny osobitných predpisov na základe ktorých poskytované úvery
nespadajú do kategórie ,,spotrebiteľský úver“, teda úver poskytovaný žalobcom nie je spotrebiteľským
úverom. Túto skutočnosť podporuje aj ust. § 24 a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákonodarca

predmetným ustanovením stanovil výnimku, že aj na úvery, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti zákona o
spotrebiteľoch, teda ktoré nie sú spotrebiteľskými úvermi, sa vzťahujú niektoré ust. tohto zákona; táto
výnimkasavšaknevzťahujenaZákonoštátnomfonderozvojabývania,čižeúverposkytovanýžalobcom
nie je spotrebiteľským a nevzťahujú sa na neho ani predmetné ustanovenia. V § 2 ods. 1 Zákona o
štátnom fonde rozvoja bývania je ustanovené, že správcom Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len
„ŠFRB“) je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. ŠFRB nekoná

samostatne, pretože je spravovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, čo
vyplýva aj z ďalšieho ust. § 20 ods. 1 zákona o ŠFRB, podľa ktorého podrobnosti o organizácii a činnosti
fondu upravuje štatút fondu, ktorý schvaľuje minister. Je potrebné poznamenať, že ŠFRB je účelovým
fondom, ktorý bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu, t.j. financovanie priorít štátnej bytovej
politiky schválený Vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Účelom činnosti ŠFRB nie

je dosahovanie zisku. V zmysle § 4 ods. 3 Zákona o ŠFRB, výdavky súvisiace s činnosťou fondu okrem
výdavkov za bankové služby a výdavkov za vykonanie finančných operácii podľa § 5 ods. 5 nesmú ročne
presiahnuť 3 % z ročných príjmov fondu podľa § 3 písm. a/ až e/ a h/. Z uvedeného je zrejmé, že činnosť,
ktorú ŠFRB vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú, pretože nespĺňa všetky
jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Žalobca ako právnická osoba zriadená zákonom o ŠFRB

je účelovým fondom, ktorý v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva v § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, t.j. zmluva o poskytnutí
podpory uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, nie je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl.
OZ. Ust. § 261 Obchodného zákonníka vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov, t.j.
upravuje podmienky po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka (ďalej len

„ObZ“)vzáväzkovýchvzťahoch.Ideopovahu,resp.podstatusaméhovzťahuatobezohľadunapovahu
účastníkov záväzkových vzťahov. V týchto prípadoch nie je rozhodujúci subjekt ale objekt záväzkového
vzťahu, t.j. dominantným vzťahom týchto vzťahov je obsahová stránka a nie vlastnosť subjektu - môže
vzniknúť medzi osobami, ktoré nemajú povahu podnikateľských subjektov (nepodnikatelia). Z dikcie
tohto zákonného kogentného ustanovenia, ktoré má prednosť pred zmluvnou úpravou vyplýva, že

vymenované záväzkové vzťahy sa spravujú ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov, ide o absolútny
obchodný záväzkový vzťah. Zmluva o úvere je úverovou zmluvou uzatvorenou podľa § 497 ObZ,
to znamená, že na ust. zmluvy o úvere sa vzťahujú právne normy ObZ. Ustanovenie § 261 ods. 6
ako i ust. § 263 ObZ pôsobia ako ius cogens, t.j. aplikáciu týchto zákonných ustanovení zmluvné
strany v ich právnom vzťahu nemôžu vylúčiť. Vzhľadom na explicitnosť ust. § 261 ods. 6 v korelácii

s ust. § 263 ObZ nemôžu zmluvné strany žiadnou interpretáciou eliminovať použitie všeobecných
ustanovení o obchodných záväzkových vzťahoch v ich záväzkových vzťahoch. Takáto interpretácia by
viedla k obchádzaniu zákona - ObZ, ktorý má v tejto časti vo vzťahu k OZ vzťah predpisu lex specialis.
Na podporu uvedeného tvrdenia poukázal na rozhodnutie NSSR 5Cdo/120/2010 z 29.3.2012, ktorý
skonštatoval, že zmluva o úvere, ktorú uzatvoril žalobca je zmluvou o úvere v zmysle ObZ a vzťahujú

sa na ňu ust. tohto právneho predpisu. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou sumy 13.472,73
eur ku dňu 13.6.2016 (dátum prevzatia odstúpenia po uplynutí lehoty 60 dní).

2. Žalovaná žiadala prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu v celom rozsahu zamietnuť s
poukazom na to, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaná, pretože žalobca jej neposkytol žiadne

plnenie.

3. Dokazovaním vykonanom na pojednávaní, vypočutím právnych zástupcov strán sporu, žalovanej,
a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, Zmluvou o poskytnutí podpory uzavretej podľa zákona č.
124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov zo dňa 14.8.2001,

príkazomnaúhraduzodňa19.9.2001,úmrtnýmlistomJánaMikulu,nar.25.5.1977,histórioupohybovna
účte č. 9959398275 na meno Ján Mikula, históriou pohybov na meno K.á, listom adresovaným žalobcom
žalovanej zo dňa 25.9.2015, listom adresovaným žalobcom L. zo dňa 25.9.2015, listom adresovaným
žalobcom žalovanej zo dňa 6.4.2016 označeným ako Odstúpenie od úverovej zmluvy č. 307/2307/2001,písomným podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 15.12.2016, a ďalšími dôkazmi tvoriacimi časť
spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

4. Dňa 14.8.2011 uzavrel žalobca so žalovanou a jej manželom L. U., nar. XX.X.XXXX, v zmluve obaja
označeníakožiadatelia,Zmluvuoposkytnutípodporyuzavretúpodľazákonač.124/1996Z.z.oŠtátnom
fonde rozvoja bývanie v znení neskorších predpisov vo forme úveru. Predmetom zmluvy podľa článku
I. bolo poskytnutie podpory na kúpu bytu z prostriedkov fondu podľa vyššie uvedeného zákona na
základe žiadosti žiadateľa č. 2307/Ž/2001 zo dňa 10.7.2001 a overenej Okresným úradom v Prievidzi

vo forme úveru. Podľa článku II. Zmluvy fond poskytne žiadateľovi podporu vo výške úveru 560.000 Sk
pri základnej úrokovej sadzbe 3,6 % a doby splatnosti 30 rokov. V zmysle článku III. bod 3.6 žiadateľ
berie na vedomie, že momentom čerpania z pridelenej podpory sa zo žiadateľa stáva dlžník. V článku
IV. sa žiadateľ zaviazal splatiť fondu celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3,6 % na účet v
banke, ktorý fond ako veriteľ oznámi písomne dlžníkovi do 45 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Dlžník
sa súčasne zaväzuje, že dlh, ktorý sa skladá z úveru a úroku, bude splácať pravidelnými mesačnými

splátkami a to tak, že platba bude vykonaná vždy do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Prvá až 359. splátka bola dohodnutá na sumu 2.547 Sk, posledná splátka predstavovala zostatok dlhu.
Začiatok splácania sa dohodol 3 mesiace po uzavretí zmluvy. V článku VIII. bod 8.5 sa zmluvné strany
dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4 je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej
dlžnej sumy v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi. V bode 8.4 článku VIII. sa strany zmluvy

dohodli, že v prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, je
fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú
splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť aj v prípade, ak zistí, že dlžník
použil účelovo viazané prostriedky inak, ako bolo účelovo viazané, alebo iným závažným spôsobom
poruší zmluvu.

5. Faktúrou č. 18/09/01 B splatnou dňa 18.9.2001, dodávateľ, spoločnosť GOTO s.r.o. so sídlom v
Bratislave, fakturoval L. U. sumu 560.000 Sk podľa kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.8.2001, ktorá sa
týkala predaja bytu touto spoločnosťou žalovanej a jej manželovi.

6. Z písomnosti založenej v spise na č. l. 18, označenej ako Príkaz na úhradu, vystavenej spoločnosťou
Prvá komunálna banka a.s. je preukázané, že žalovaná a jej manžel zaplatili spoločnosti GOTO s.r.o.
kúpnu cenu bytu vo výške 560.000 Sk z peňazí poskytnutých im ŠFRB.

7. Dňa 11.12.2014 zomrel manžel žalovanej, L. U., ktorý bol v Zmluve o poskytnutí podpory uvedený

ako jeden zo žiadateľov. Dedičské konanie po ňom sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 4D/4/2015.
Pre nemajetnosť poručiteľa bolo konanie uznesením č. k. 4D/4/2015-8 zastavené. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.2. 2015.

8. Z histórie pohybov na účte č. zmluvy: 307/2307/2001 je zrejmé, že žalovaná resp. aj jej manžel si svoje

zmluvné povinnosti riadne neplnili. Splátky úveru riadne nesplácali a ku dňu vyhotovenia odstúpenia
od zmluvy žalobcom boli v omeškaní s úhradou 26 mesačných splátok, konkrétne neuhradili splátku v
mesiaci december 2004, december 2006, február 2014 a žalovaná neuhradila ani splátky za obdobie
mesiacov máj 2014 až marec 2016.

9. Žalobca opätovne vyzýval žalovanú a takisto aj jej manžela na úhradu nezaplatených splátok úveru
(viď listy adresované žalobcom žalovanej a jej manželovi zo dňa 25.9.2015 na č.l. 57-60).

10. Z dôvodu, že ani po doručenej výzve na zaplatenie dlžných splátok, k úhrade splátok nedošlo,
listom zo dňa 6.4.2016 žalobca od Zmluvy odstúpil, a v súlade s bodom 8.5 článku VIII. Zmluvy si

uplatnil voči žalovanej aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z celej dlžnej sumy.
V Odstúpení od Zmluvy zo dňa 6.4.2016 adresovanej žalovanej a žalovanou prevzatým dňa 13.4.
2016, žalobca uvádza, že kontrolou plnenia zmluvných podmienok žalobcom bolo zistené, že úverovú
zmluvu porušila opakovaným nesplácaním úveru a napriek niekoľko násobným výzvam (napr. zo dňa
29.10.2014, 19.1.2015, 31.3.2015, 25.9.2015) dlžnú sumu neuhradila. Okrem toho dňa 14.12.2014

zaniklo poistenie pre prípad straty zdroja príjmu, teda úver nie je žiadnym spôsobom zabezpečený podľa
článku VII. úverovej zmluvy. Z dôvodu opakovaného nesplácania úveru podľa článku VIII. bod 8.4 ako
aj nezabezpečenia úveru niektorým zo spôsobov článku VII. úverovej zmluvy, žalobca jednostranne
odstúpil od Zmluvy. Súčasne vyzval žalovanú, aby sumu v celkovej výške 15.845,58 eur, pozostávajúcuzo zostatku nesplatenej istiny vo výške 13.472,73 eur, zostatku aktuálneho nesplateného úroku vo výške
932,34 eur a zmluvne dohodnutej sankcie vo výške 1.440,51 eur zaplatila na účet žalobcu v lehote do
60 dní odo dňa doručenia výzvy.

11. Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.12.2016, právny zástupca žalobcu poukazoval na to,
že na predmetný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať normy spotrebiteľského práva.

12. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalobca má v predmetnom zmluvnom

vzťahu postavenie dodávateľa. S poukazom na zákony č. 124/1996 Z.z., 607/2003 Z.z. a 150/2013
Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania uviedol, že hlavným predmetom žalobcu je poskytovanie úverov.
Skutočnosť, že aj v predmetnej veci ide o spotrebiteľský úver je nesporná. Žalovanej však v skutočnosti
žalobcom nebol poskytnutý žiaden úver. V samotnej Zmluve, na jej prvej strane, sa píše meno žalovanej
a pred jej menom je uvedené meno manželky. Manželka a dlžník sú dva odlišné a nesúvisiace pojmy.
Také isté označenie je uvedené i na konci Zmluvy, teda podpis manželky, nie dlžníčky. Žalobca plnil

zo Zmluvy ako dlžníkovi bývalému manželovi žalovanej, ktorý medzičasom zomrel. Žalovaná musela
pristúpiť k tomu, že podala na súd návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. O
jej nároku bolo rozhodnuté tunajším súdom rozsudkom pod sp. zn. 5C/147/2004. Následne žalovaná
podala na súd návrh na rozvod manželstva s L.unajší súd rozhodol o rozvode ich manželstva rozsudkom
v konaní pod sp.zn. 12C/123/2006. Poukázal aj na to, že dlžník, teda bývalý manžel žalovanej, zomrel

dňa 11.12.2014, na tunajšom súde prebehlo aj dedičské konanie, ktoré skončilo zastavením konania
pre nemajetnosť poručiteľa, teda bývalého manžela žalovanej. Smrťou dlžníka L. dlh zanikol, pretože
poručiteľ nemal dedičov, teda právnych nástupcov. Na mieste je teda otázka pasívnej vecnej legitimácie
žalovanej, pričom žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná.

13. Žalovaná na pojednávaní pred súdom uviedla, že v čase uzavretie Zmluvy jej manžel kúpil byt, na
ktorý, ako sám tvrdil, si zobral pôžičku od žalobcu. Ona v tom čase bola hospitalizovaná v nemocnici.
Nepoprela, že podpísala Zmluvu, podpísala ju v nemocnici v poradí ako posledná zo zmluvných
strán. Zmluvu si pred podpisom prečítala a s jej obsahom súhlasila. Okrem Zmluvy jej iná písomnosť
predložená nebola. Ťažko povedať, či obsahu Zmluvy v tom čase aj porozumela. Manžel jej však

povedal, že ide o výhodný úver na bývanie. Podmienky v Zmluve uvedené ohľadne splácania boli
najideálnejšie. Dohodla sa s manželom, že úver bude splácať on. Aj mu verila, že predmetný dlh zo
Zmluvy riadne spláca. Asi po roku ich však odpojili od elektriky, kedy zistila, že úver sa riadne nesplácal.
Nevedela uviesť, aká suma z úveru sa zaplatila. Obsah Zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla.

14. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že v predmetnej veci nejde o spotrebiteľský
úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý negatívne vymedzuje, čo nepatrí pod spotrebiteľský
úver a takým je aj úver poskytnutý zo ŠFRB. Poukázala na rozhodnutie NSSR sp. zn. 5Cdo/120/2010, v
ktorom sa výslovne uvádza, že úver poskytnutý ŠFRB je v zmysle ObZ absolútnym obchodom. Žalobca
nespĺňa pojmové znaky podnikania, či už ide o samostatnosť, je limitovaný zákonom o ŠFRB ako aj

kontrolou ústredného orgánu štátnej správy, ktorým je ministerstvo dopravy. V čase poskytnutia úveru
žalovanej sa úrokové sadzby pohybovali v rozmedzí 10-13 %, úver poskytnutý žalobcom bol však s
úrokovou sadzbou 3,6 % ročne, čím možno preukázať, že nešlo v danom prípade o dosahovanie zisku
zostranyžalobcu.Kargumentáciiopasívnejvecnejlegitimáciižalovanejuviedla,žetátobolažiadateľom
rovnako aj účastníkom zmluvného vzťahu, na základe ktorého bol poskytnutý úver, Zmluvu podpísala

s overeným podpisom a ako uviedla aj na pojednávaní, s obsahom zmluvy sa oboznámila, prečítala si
ju, nemala voči nej výhrady. Úver bol poskytnutý solidárne žalovanej a jej manželovi do BSM, pretože
k zrušeniu BSM došlo až v roku 2004. Poukázala tiež na to, že na úvodnej strane zmluvy sú označení
obaja, teda žalovaná a jej manžel pod označením žiadateľ a na strane 3 v článku III. bod 3.6 je uvedené,
že žiadateľ berie na vedomie, že momentom čerpania z pridelenej podpory sa zo žiadateľa stáva dlžník,

teda úver bol poskytnutý obidvom dlžníkom.

15. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho
vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

16. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.17. Pokiaľ žalovaná v konaní tvrdila, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, pretože
Zmluvu neuzatvorila ako dlžník, ale len ako manželka jej manžela, L. súd sa s jej tvrdením nestotožňuje.
Predovšetkým sama žalovaná na pojednávaní potvrdila, že Zmluvu podpísala ako posledná v poradí,

teda návrh zmluvy zo strany žalobcu akceptovala. Podľa názoru súdu žalovaná je v Zmluve jednoznačne
označená ako žiadateľ, pričom z článku III. bod 3.6 Zmluvy žalovaná zobrala na vedomie, že „momentom
čerpania z pridelenej podpory sa zo žiadateľa stáva dlžník“. Strany sporu zhodne uviedli, že peniaze
na kúpu bytu žalobca žalovaným (resp. Jánovi Mikulovi) poskytol. Vyplýva to i z písomností založených
do spisu žalobcom (príkaz na úhradu, výpis z účtu). Žalovaná sa tak stala dlžníkom v predmetnom

zmluvnom vzťahu popri svojom manželovi. V tom čase žalovaná bola v manželskom zväzku s L. U.,
preto prostriedky poskytnuté na kúpu bytu patrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej a jeho
manžela. V konaní mal súd preukázané, že po poskytnutí sumy 560.000 Sk manžel žalovanej zomrel a
že dedičské konanie po ňom bolo pre jeho nemajetnosť zastavené. Z tohto dôvodu zostala žalovaná z
predmetného zmluvného vzťahu jediným zodpovednostným subjektom a preto nemožno súhlasiť s tým,
že by v spore žalovaná nebola pasívne vecne legitimovaným subjektom.

18. Súd sa nestotožnil ani s právnym názorom právneho zástupcu žalovanej, a síce, že na zmluvný
vzťah vzniknutý zo Zmluvy treba aplikovať normy spotrebiteľského práva, a teda, že dlžník v tomto
vzťahu požíva zvýšenú právnu ochranu. Súd sa v tejto súvislosti v celom rozsahu stotožňuje s právnym
názorom žalobcu, a síce, že úver poskytnutý žalobcom je v zmysle ObZ absolútnym obchodom. Žalobca

nespĺňa pojmové znaky podnikania, či už ide o samostatnosť, je limitovaný zákonom o ŠFRB ako aj
kontrolou ústredného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky. V
čase poskytnutia úveru žalovanej a jej vtedajšiemu manželovi sa ročné úrokové sadzby pohybovali v
rozpätí 10 až 13 %. Žalobca však poskytol žalovanej a jej manželovi úver s úrokovou sadzbou 3,6 %
ročne, teda zrejme nešlo v danom prípade o dosahovanie zisku zo strany žalobcu. V tejto súvislosti

súd uvádza, že aj v ust. § 1 ods. 3 písm. p) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon nadobudol účinnosť až po uzatvorení Zmluvy), sa
uvádza, že spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre
obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na
finančnom trhu alebo bezúročný úver alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie

ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby
prevládajúce na finančnom trhu. Ako príklad osobitného predpisu, na ktorý sa citované ustanovenie
vzťahuje, je uvedený aj zákon č. 607/2003 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších
predpisov, ktorý bol neskôr zrušený a nahradený zákonom č. 150/2013 Z.z. o štátnom fonde rozvoja
bývania v znení neskorších predpisov.

19. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške.

21. Podľa § 506 ObZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil

dlžnú sumu z úrokmi.

22. Zmluva o úvere je dohodou, ktorou sa jedna strana (veriteľ) zaväzuje, že na požiadanie druhej strany
(dlžníka) poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a druhá strana sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. V otázke, kto môže byť zmluvnou stranou,

ktorá sa zaviaže ako veriteľ poskytnúť druhej zmluvnej strane peňažné prostriedky ObZ nemá žiadne
obmedzenie, jej veriteľom môže byť ktorákoľvek právnická alebo fyzická osoba, a to aj osoba, ktorá nie
je podnikateľom.

23. Zmluva o poskytnutí podpory č. 307/2307/2001 uzavretá podľa zákona č. 124/1996 Z .z. o štátnom

fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, ktorou sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovanej a jej manželovi podporu vo forme úveru 560.000 Sk pri základnej úrokovej sadzbe 3,6 %,
obsahujevšetkypodstatnénáležitostiúverovejzmluvy.Jejpredmet(viďčl.IIZmluvy)označujekonkrétnuformu poskytovanej podpory v podobe úveru na kúpu bytu, čo zodpovedá zákonom prezumovanej forme
uvedenej v § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania.

24. Záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy, sa spravujú ObZ.
Použitie ObZ na tieto vzťahy účastníci nemôžu dohodou vylúčiť (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 115/99). Za obchodné záväzkové vzťahy považuje právna úprava aj
ďalšie vzťahy, bez zreteľa na povahu účastníkov, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 261 ods. 3 písm.
d/ Obchodného zákonníka; právne vzťahy založené zmluvou o úvere (497 Obchodného zákonníka),

preto zo zákona reprezentujú doktrinálnu kategóriu tzv. „absolútnych obchodov“. Jej rozhodujúcim
znakom je forma (typ) vzťahu, nie jeho subjekty; nevyžaduje sa, aby išlo výlučne o vzťahy medzi
podnikateľmi. V právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o úvere, ako aj v právnom vzťahu, ktorý
vznikne zo zabezpečenia záväzku dlžníka v takomto vzťahu, sa jeho subjekty riadia ObZ. Skutočnosť,
že ide o absolútny obchod, vylučuje dohodu strán o voľbe ObZ v zmysle § 262 ods. 1,2 ObZ (tzv. voľbu
práva). Ide teda o kogentnú povahu citovaného právneho ustanovenia, ktorá spôsobuje, že vzťahy, ktoré

vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami ObZ. Použitie ObZ
na tieto vzťahy strany nemôžu dohodou vylúčiť (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 18. mája 2000, sp.zn. 4 Obo 115/99). Možno preto uzavrieť, že pre vzťahy, ktoré sa podľa § 261
spravujú ObZ, si strany nemôžu ani dohodnúť, že ich vzťah sa bude spravovať iným zákonom (napr.
Občianskym zákonníkom), lebo ustanovenie § 261 ods. 3, písm. d/ ObZ je ustanovením kogentným, t.

j. ktoré nepripúšťa jeho modifikáciu ani vylúčenie jeho normatívneho (zaväzujúceho) účinku dohodou
zmluvných strán. Na druhej strane treba zdôrazniť, že právna úprava kladie na platnosť právnych úkonov
mnohé požiadavky (ustanovené napríklad v § 37, 38 OZ ). Ich nesplnenie sankcionuje neplatnosťou
samotného právneho úkonu. Jedným zo zákonných ustanovení, ktoré je z hľadiska platnosti právneho
úkonu relevantné, je aj ustanovenie § 39 OZ,, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Z článku
VIIZmluvy(Záručnépodmienky)alevyplýva,žestranysporusiajnapriekkogentnejpovaheustanovenia
§ 261 Obchodného zákonníka, zabezpečili poskytnutú podporu ustanoveniami OZ (§ 546 až 560) v
článku VII Zmluvy. Z vyššie uvedeného dôvodu je časť Zmluvy, konkrétne ust. článku VII absolútne
neplatné podľa § 39 OZ, keďže obsah článku VII Zmluvy možno podľa § 41 OZ oddeliť od ostatného

obsahu (časti) Zmluvy.

25. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou a jej manželom
akodlžníkmiboluzatvorenýúverovýzmluvnývzťah,naktorýnemožnoaplikovaťnormyspotrebiteľského
práva. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že zákon č. 258/2001 z.z. o spotrebiteľských úveroch

nadobudol účinnosť až po uzavretí Zmluvy (1.10. 2001 Z.z.).

26. Z histórie pohybov na účte č. zmluvy: 307/2307/2001 je zrejmé, že žalovaná resp. aj jej manžel
si svoje zmluvné povinnosti riadne neplnili. Splátky úveru riadne nesplácali a ku dňu vyhotovenia
odstúpenia od zmluvy žalobcom boli v omeškaní s úhradou 26 mesačných splátok, konkrétne neuhradili

splátku v mesiaci december 2004, december 2006, február 2014 a žalovaná neuhradila ani splátky za
obdobie mesiacov máj 2014 až marec 2016. Žalobca opätovne vyzýval žalovanú a takisto aj jej manžela
na úhradu nezaplatených splátok úveru.

27. Z dôvodu, že ani po doručenej výzve na zaplatenie dlžných splátok (1.10. 2015) v lehote do 7 dní

k úhrade dlžných splátok (nezaplatené boli splátky úveru za obdobie dlhšie ako rok) nedošlo, listom zo
dňa 6.4.2016 žalobca od Zmluvy odstúpil (žalovaná odstúpenie od Zmluvy prevzala dňa 13.6. 2016).
Žalovanánespochybnilatvrdeniažalobcuavyplývatoizhistóriepohybovnaúčteč.9959398275vedený
v PRIMA banke, č. z. 307/2307/2001, že ku dňu odstúpenia od Zmluvy (6.4. 2016) žalovaná dlhovala
žalobcovi nesplatenú istinu úveru vo výške 13.472,73 eur a nesplatený zmluvný úrok v zmysle čl. IV

Zmluvy vo výške 932,34 eur, ktoré sumy súd uložil žalovanej žalobcovi zaplatiť.

28. Žalovaná si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas nesplnila a preto súd uložil žalovanej zaplatiť
žalobcovi aj úroky z omeškania z prisúdenej nesplatenej istiny úveru vo výške 8 % ročne od 13.6. 2016
(dátum prevzatia odstúpenia žalovanou + 60 dní), ktoré úroky si žalobca v konaní uplatnil správne, v

súlade s ust. § 369 ods. 1 ObZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

29. V časti, ktorou si žalobca v konaní uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvného úroku
vo výške 3,6 % ročne od 13.6. 2016 (dátum prevzatia odstúpenia + 60 dní) z nesplatenej istiny 13.472,73eur, súd žalobný návrh zamietol a to aj napriek tomu, že žalobca tvrdil, že aj po odstúpení od Zmluvy je
platenie úrokov z úveru v zmysle ust. § 506 ObZ opodstatnené. Podľa právneho názoru súdu, žalobcovi
zmluvný úrok po ukončení zmluvnej splatnosti v dôsledku odstúpenia od Zmluvy nepatrí, pretože od

tejto doby patrí veriteľovi len nárok na úrok z omeškania. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV.
476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky pripustil názor odvolacieho
a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne

už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by
na ťarchu dlžníka dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z
omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd Slovenskej
republiky v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za
svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

30. Žalobca si v konaní uplatnil aj zmluvnú pokutu. Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty (§ 302 ObZ).

31. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

32. Strany si dohodli v čl. VIII. bod 8.5 Zmluvy, že v prípade naplnenia bodu 8.4 je dlžník povinný uhradiť
zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi. Z dôvodu

dlhodobého nesplácania úveru žalobca od Zmluvy podľa bodu 8.4 Zmluvy odstúpil a teda dôvodne sa
voči žalovanému domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.440,51 eur /(13.472,73 eur + 932,34
eur) x 10 :100 = 1,440,51 eur/. Preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj vyššie uvedenú
zmluvnú pokutu.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V konaní bol žalobca neúspešný len v
nepatrnej časti sporu, týkajúcej sa zmluvne dohodnutých úrokov z istiny úveru po odstúpení od zmluvy.
Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 90 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 262 CSP).

34. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4
ods. 2 písm. a/ zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, v zmysle § 2 ods. 2 cit. zákona
súd zaviazal k poplatkovej povinnosti žalovanú, keďže bola v konaní, pokiaľ ide o žalovanú istinu, z ktorej
sa súdny poplatok vyrubuje, v celom rozsahu neúspešná. Súdny poplatok v danom prípade predstavuje
podľa sadzobníka poplatkov, tvoriacich prílohu k cit. zákonu, 6% zo súdom priznanej istiny vo výške

13.472,73 eur, čo predstavuje sumu 808 eur, ktorý súdny poplatok zaviazal súd žalovanú zaplatiť štátu,
na účet Okresného súdu Prievidza, v lehote 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia, s prihliadnutím na
výšku uvedeného súdneho poplatku.

35. O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi prisúdenú istinu úveru, zmluvné úroky, úroky z omeškania,

zmluvnú pokutu i náhradu trov konania v dlhšej, 90 dňovej lehote, podľa § 232 ods. 3 CSP, rozhodol súd
s prihliadnutím na výšku prisúdeného plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len

skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.