Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 5, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010212
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010212.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. marca 2018
prejednal odvolanie obžalovaného

V. Q.,

nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom B., A. Z. XXX/X, živnostníka, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/42/2017 zo dňa 4. septembra 2017 a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný V. Q. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/, Tr.zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., pretože dňa
23. decembra 2015 v čase okolo 15.30 hodiny v Novákoch, okres Prievidza, na ulici G. N. číslo XXX, v
miestnom Pohostinstve s názvom „U Čižnára“ napadol poškodeného - čašníka G. W., nar. XX.XX.XXXX,

takým spôsobom, že prišiel k nemu do priestoru výčapu a udrel ho hlavou do oblasti tváre, konkrétne
pod pravé oko, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem a ako sa snažil postaviť, udrel ho päsťou
do stredu hrudníka, na čo ho poškodený začal vytláčať z priestoru výčapu, pričom mu pomohli aj ďalší
traja hostia pohostinstva a uvedeným konaním spôsobil poškodenému G. W. pomliaždenie hlavy a
zlomeninu mostíka prsnej kosti v oblasti dolnej tretiny v rozhraní V. - VI. rebra, pričom tieto zranenia
si vyžiadali lekárske ošetrenie s reálnou dobou liečby od 23. decembra 2015 do 25. januára 2016,

t.j. 34 dní, spolu so sťažením obvyklého spôsobu života rovnako v trvaní 34 dní, nakoľko poškodený
trpel bolestivosťou hrudníka v prednej stene, mal ťažkosti s dýchaním, trpel bolestivosťou obličaja a
prechodne bol obmedzovaný v bežných hygienických činnostiach, ako je umývanie tváre a obliekanie.

Bol za to odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 41 ods. 1, 38 ods. 4, 37 písm. h/, Tr.zák. k
úhrnnému trestu odňatia slobody na 16 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podľa § 49 ods. 1 písm.

a/, 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 20 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s. pobočka Trenčín škodu vo výške 258,25 €.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. boli poškodení G. W., L. L. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaní

na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný V. Q.. Podľa názoru
obžalovaného priebeh skutku dňa 23.12.2015 bol úplne iný, ako je uvedený v obžalobe a ako to
tvrdí poškodený G. W. a ostatní svedkovia. Práve naopak poškodený G. W. hodil na obžalovaného

kovovú barovú stoličku, čo museli vidieť aj všetci svedkovia. Jediné, čoho sa dopustil obžalovaný voči
poškodenému W. bolo to, že poškodeného chytil rukou pod krkom za oblečenie, pričom inak na neho
nijako neútočil ani sa poškodenému nevyhrážal. Nevie, prečo svedkovia H., F.. L. a E. sa dohodli, že
budú vypovedať v jeho neprospech. Obžalovaný v odvolaní tiež namietal, že jeho trestnú vec vyšetroval
policajt, ktorý sa poznal s poškodeným W., ako aj so svedkami. Poukázal tiež na to, že aj on sám

bol zranený (čiastočná strata sluchu). Napokon obžalovaný namietal aj zistené zranenia poškodeného,
keď nebola vypočutá MUDr. Selecká k okolnostiam, na základe čoho určila práceneschopnosť a dobu
liečenia 34 dní. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť tomuto súdu, aby doplnil
dokazovanie výsluchom svedkyne MUDr. Seleckej a vo veci znovu rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol obhajca odvolaniu obžalovaného vyhovieť.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné
zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

K vytýkaným procesným chybám v odvolaní obžalovaného uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.
Na možnú zaujatosť konkrétneho policajta, ktorý v predmetnej veci konal ako orgán činný v trestnom
konaní, obžalovaný poukazoval už v prípravnom konaní. O námietke zaujatosti v prípravnom konaní

podľa §§ 32 ods. 3, 31 ods. 1 Tr.por. rozhodol dotknutý policajt, pričom v uznesení ČVS: ORP-1414/NY-
PD-2015 zo dňa 2.12.2016 (č.l. 156) uviedol, že nie je zaujatý pre pomer k veci alebo k osobám, ktorých
sa predmetná vec dotýka. O sťažnosti obžalovaného proti tomuto uzneseniu bolo príslušným orgánom
rozhodnuté uznesením ČVS: ORP-1414/NY-PD-2015 zo dňa 2ˇ8.12.2016 (č.l. 163-164) tak, že táto bola
podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. ako nedôvodná zamietnutá. Nadriadený vo veci konajúceho policajta

tu okrem iného uviedol, že ani on sám ani dozorujúci prokurátor nezistili také pochybenia policajta, z
ktorých by malo vyplývať, že vo veci koná „zaujate“.

Senát nadriadeného súdu sa s týmito vyššie uvedenými rozhodnutiami stotožnil, pričom okrem tvrdenia
obžalovaného z ničoho nevyplýva možná zaujatosť policajta v neprospech obžalovaného.

Ďalej sa senát nadriadeného súdu stotožnil aj s procesným postupom súdu prvého stupňa pokiaľ
na hlavnom pojednávaní nevypočul aj MUDr. Seleckú, ktorá poškodeného ošetrovala. K charakteru
zranenia poškodeného G. W., vrátane primeranej doby liečenia boli na hlavnom pojednávaní vykonané
iné dôkazy (pozri nižšie), ktoré tieto okolnosti dostatočne preukazovali.

Vo vzťahu k výroku o vine senát odvolacieho súdu uvádza, že výpoveď poškodeného G. W. o fyzickom
napadnutí zo strany obžalovaného je podporovaná aj ďalšími tromi svedkami. Títo svedkovia taktiež
uviedli, že nevideli, že by poškodený fyzicky napadol obžalovaného. Samotný poškodený pritom uviedol,
že sa začal „brániť“ vytláčaním obžalovaného z výčapu von až potom, čo ho obžalovaný dvakrát fyzicky

napadol (úder tzv. hlavičkou, úder päsťou).

Z hľadiska vierohodnosti výpovedí usvedčujúcich svedkov je potrebné uviesť, že tieto korešpondujú
aj zo zistenými zraneniami na tele poškodeného (hlava a hrudník), ktoré práve zodpovedajú vyššie
popísanému fyzického násiliu zo strany obžalovaného tak, ako to vyplýva aj zo znaleckého dokazovania.

Senát nadriadeného súdu nezistil pochybenie ani v skutkových zisteniach týkajúcich sa rozsahu a
charakteru zranení poškodeného, vrátane primeranej doby liečenia. Je síce možné čiastočne prisvedčiť
názoru obžalovaného v tom, že pri objasňovaní trestných činov ublíženia na zdraví spravidla sa
vykonáva dokazovanie aj výsluchom ošetrujúceho lekára. Na druhej strane v tejto veci bol vypracovaný

znalecký posudok z odboru zdravotníctva (znalec bol na hlavnom pojednávaní aj vypočutý). Znalec
tu popísal zranenia poškodeného G. W., dĺžku obmedzenia obvyklého spôsobu života, vrátane doby
liečenia. Z obsahu tohto znaleckého posudku (č.l. 79-92) vyplýva, že znalcovi bola výslovne položenáaj otázka vo vzťahu k lekárskej správe od MUDr. Márie Seleckej ohľadne ošetrovania G. W.. Predmetná
celá lekárska správa sa pritom stala súčasťou tohto znaleckého posudku.

Z hľadiska zistenia skutkového stavu - následkov na zdraví poškodeného potom nebolo potrebné vyššie
uvedenú ošetrujúcu lekársku na hlavnom pojednávaní vypočúvať. K tomu len pre úplnosť je potrebné
uviesť, že nevyhnutná doba liečenia poškodeného G. W. uvedená vo výrokovej časti rozsudku súdu
prvého stupňa (34 dní) vyplynula nielen z predmetnej lekárskej správy, ale aj zo znaleckého posudku.
K námietkam obžalovaného týkajúcim sa opodstatnenosti takejto dlhej doby liečenia senát odvolacieho

súdu uvádza, že ustálená doba liečenia vysoko prekračuje ustálenú súdnu prax vyžadovanej doby
liečenia a obmedzení poškodeného v obvyklom spôsobe života pri trestnom čine ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. s prihliadnutím na § 123 ods. 2 Tr.zák. - okolo 7 dní.

Z týchto dôvodov odvolací súd neprisvedčil odvolaniu obžalovaného smerujúceho proti výroku o vine.

Aj keď obžalovaný v odvolaní výroku rozsudku o uloženom treste osobitne nevytýkal žiadne chyby,
odvolací súd pri plnení svojej prieskumnej povinnosti preskúmal aj tento výrok. Zistil pritom, že
obžalovanému V. Q. bol uložený trest odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby,
správne upravenej podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. (zvýšenie dolnej hranice o 1/3). Z hľadiska účelu trestu
odvolací súd nemá ani výhrady k povoleniu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody na

primeranú skúšobnú dobu.

Napokon senát odvolacieho súdu nezistil ani pochybenie súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o
uplatnených nárokoch na náhradu škody (poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Trenčín,
G. W., L. L.). Správne súd prvého stupňa uzavrel, že zákonné podmienky pre uloženie povinnosti

obžalovanému na náhradu škody splnila len Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Trenčín

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.