Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220207
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114220207.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ Z. A., Z..
XX.X.XXXX, K. B. Ď. XXXX/X, XXX XX X. a 2/ T. A., Z.. XX.X.XXXX, K. B. Ď. XXXX/X, XXX XX X., oboch
zastúpených Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Karpatská 804/10, za účasti
Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42
343 828 zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66,

089 01 Svidník, o zaplatenie 7.132,70 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 19C/150/2014 - 216 zo dňa 28.11.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške
ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

III. Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS" sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,
priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a Združeniu - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS“ (ďalej len „Združenie“) priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky z právneho
predchodcu žalobcu, ktorý poskytol žalovaným úver, na žalovaného. Okrem iného uviedol, že
ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má v spotrebiteľských zmluvách prioritné postavenie
vo vzťahu k 565 Občianskeho zákonníka, pričom veriteľ má právo od dlžníka žiadať zaplatenie celej

pohľadávky len ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej trojmesačná lehota. Až po jej
uplynutí nastane strata výhody splátky upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, ak je súčasne splnená
podmienka o upozornení dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky. Uplynutie tejto lehoty
však nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu, pričom veriteľ musí upozorniť dlžníka, že si
uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu aspoň v 15-dňovej lehote. Z predloženej výzvy z roku 2011
však vyplýva, že banka vopred neupozornila žalovaných v lehote určenej zákonom na uplatnenie tohto
svojho práva vyhlásenia splatnosti pred tým, ako úver zosplatnila. Z tohto dôvodu k zosplatneniu úveru

došlo v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami. V danom prípade ako keby bol postúpený tzv.
živý úver, ktorý banka na nebankový subjekt v žiadnom prípade postúpiť nemôže a mohla postúpiť iba
nesplatenú časť úveru.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a 262 CSP, podľa ktorých, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Dôvodil, že v konaní bolo
celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal
všetky podmienky, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 ZoB ukladá a teda nedošlo k porušeniu bankového
tajomstva. Právny predchodca žalobcu využil svoje oprávnenie zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa

20.5.2013 upozornil žalovaných, že si toto právo uplatňuje. Zároveň týmto podaním vyzval žalovaných
k dobrovoľnej úhrade pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách hovorí o podmienkach, za
splneniaktorýchnedochádzakporušeniubankovéhotajomstva,nieopodmienkachplatnostipostúpenia
pohľadávky. Namietal tiež priznanie trov Združeniu, pretože nejde o účelne vynaložené trovy. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou
legitimáciou. Navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnili si trovy odvolacieho
konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) na základe odvolania preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP
v spojení s ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

6. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

7. Podľa. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa§53ods.9Zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníúčinnomod1.3.2012do30.9.2013,
t.j. v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu (ďalej len „OZ“), ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa

§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.8. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.5.2013 (č.l. 160 spisu) je zrejmé, že využil svoje
právo podľa ust. § 565 OZ a pre nesplnenie splátky žiadal o zaplatenie celej pohľadávky.

9. Podľa úpravy v ust. § 53 ods. 9 OZ dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže
uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy
jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však

možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že
uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky,
resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť.

10. Z obsahu spisu nevyplýva, že by dodávateľ upozornil žalovaných na to, že mieni vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru.

Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nemožno považovať za splnenie povinnosti podľa
ust. § 53 ods. 9 OZ, pretože týmto listom právny predchodca žalobcu žalovaným oznámil, že týmto
uplatňuje svoje právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil spätne
ku dňu 17.5.2013 (list je datovaný 20.5.2013).
Za splnenie povinnosti podľa ust. § 53 ods. 9 OZ rovnako nemožno považovať ani Výzvu zo dňa

XX.X.XXXX (č.l.). V tejto výzve právny predchodca žalobcu žalovaným oznamuje, že splácanie
pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.5.2011 vo výške 391,56 eur a prosí ich, aby dlžnú sumu uhradili
najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy. V ďalšom texte ich upozorňuje, že v prípade neuhradenia
dlžnej sumy pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátne správy tretej osobe. V
predmetnej výzve nie je žiadna zmienka o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

11. Žiadne iné listy, výzvy, upomienky či upozornenia právneho predchodcu žalobcu, ktoré by
preukazovalisplneniepovinnostipodľaust.§53ods.9OZ obsahomsúdnehospisuniesú,pretožalobca
ohľadne preukázanie splnenia tejto povinnosti neuniesol dôkazné bremeno.

12. Dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, uloženej mu
kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa je neplatnosť právneho
úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože v zmysle ust. § 39 OZ tento úkon odporuje
zákonu.
Ako správne uviedol súd prvej inštancie, ak nedošlo k platnému a účinnému zosplatneniu úveru, právny

predchodca žalobcu postúpil živý bankový úver.

13. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy a po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú

zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky.

14. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie

vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.

15. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v

Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013).

16. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky
zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby
v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú
službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpenímpohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva,
90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola
ochrana bankového tajomstva.

17. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z.
zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských
veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr.
splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov

s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia
pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so
súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla
cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).

18.Nedodržanímzákonnýchpodmienok postúpeniabankovejpohľadávkysatakétopostúpeniedostáva

do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti
predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

19. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňa,a.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru

vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto
nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska
kancelária Havel & Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v
spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci 6Co 58/2016).

20. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 Zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky v
čase jej postúpenia), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39
Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie

dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom
uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

21. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa priznania náhrady trov konania Združeniu odvolací
súd uvádza, že procesná aktivita Združenia evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva

význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov.
Občianske združenie je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt,
ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo na
právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, konkrétne v článku 47 ods. 2. Občianske združenie ako
právnická osoba nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa mu malo toto ústavné právo odopierať.

Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa,
musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa
po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením
účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej
úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je

nepochybné,žezastupovaniekvalifikovanýmprávnymzástupcomzradovadvokátovjenutnéažiadúce,
pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve
naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.
Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov je potrebné prihliadnuť na to, že Združenie poskytlo
žalovanému kvalifikovanú ochranu. Ochrana práv spotrebiteľov v tomto konaní zo strany Združenia bola

účinná, nakoľko po vstupe do konania sa vo veci vyjadrilo a vznieslo námietku nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu, čo bol úkon nepochybne na prospech spotrebiteľa.
ČinnosťZdruženiabolaúčelná,pretoževiedlaksledovanémucieľuzapoužitiaprimeranýchprostriedkov
a nie je možné ju hodnotiť ako neúčelnú.
Združenie vstúpilo do konania oznámením zo dňa XX.X.XXXX. Splnenie podmienok na vstup

vedľajšieho účastníka do konania (udelenie súhlasu so vstupom do konania), ktoré boli do právnej
úpravy zavedené až s účinnosťou od XX.XX.XXXX nemožno vyžadovať vtedy, ak vedľajší účastník
vstúpil do konania za účinnosti predošlej právnej úpravy (v čase do XX.XX.XXXX). Tým by sa totiž odňal
účinok procesného úkonu (vstupu vedľajšieho účastníka do konania), ktorý už nastal.V súvislosti s otázkou vedľajšieho účastníctva odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
sp. zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2016, podľa ktorého: „Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje
do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž procesným úkonom,

ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p.
zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou C. s. p. bez
ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho
očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu“.

22. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov
ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, odvolací súd im preto
priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje

súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Združenie, ktoré vystupovalo na strane žalovaných bol v odvolacom konaní taktiež úspešné, preto mu
zásadne vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie bolo v odvolacom konaní pasívne, k
odvolaniu sa nevyjadrilo, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnilo, a podľa obsahu spisu mu ani

žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP
zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške
náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne
nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).