Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jozef Mikluš

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213185
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715213185.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Mikluša a členov senátu JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
právne zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnému: I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. č. XXX, XXX XX P., o vymoženie pohľadávky

oprávneného v sume 102,26 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou
EX 27240/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 19Er/461/2015-13
zo dňa 18.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 16.09.2015 bola Okresnému súdu Zvolen doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného

exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom, Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava,
IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR 21853/09 zo dňa 11.01.2010.
Exekučný titul bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (bod 18), na ktoré odkazuje Zmluva o úvere
uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 08.01.2009.

3. Súd prvej inštancie skúmal, či bol exekučný titul vydaný orgánom na to oprávneným, a teda či
rozhodcovské konanie vedené pred rozhodcovským súdom prebehlo na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Pritom vychádzal zo záveru, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným
založený zmluvou o úvere zo dňa 08.01.2009 je vzťahom spotrebiteľským v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka, nakoľko oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3

Občianskeho zákonníka a povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v postavení spotrebiteľa v zmysle
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd konštatoval, že súčasťou obsahu záväzku zmluvných strán z
úverového vzťahu bez ohľadu na dohodu zmluvných strán a bez ohľadu na kódex, podľa ktorého bola
zmluva uzavretá, sú vnútroštátne právne normy aj normy, ktoré boli prijaté Európskou úniou za účelom
ochrany spotrebiteľa. Súd konštatoval, že v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným
spôsobom obsah zmluvy ovplyvniť, mohol zmluvu, vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru

iba prijať alebo odmietnuť ako celok. Predmetná rozhodcovská doložka bola pripravená ako súčasť
všeobecných obchodných podmienok oprávneného a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiťrozhodcovskému konaniu. Uvedená rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom. Súd vyhodnotil takéto dojednanie rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne

neplatná.

4. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie predmetnej veci bola založená na neplatnom
právnom úkone, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvody
podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. účinného do 30.06.2016. V odvolaní tvrdil,
že súd prvej inštancie prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril

Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj
„ZoRK“).Súdvprejednávanejveciokrem§44ods.2Exekučnéhoporiadkuaplikovalnazistenýskutkový
stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis, keďže ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť
exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť,

ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu.
Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie
rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie,

t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore
s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

6. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu

skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok, a
to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže
vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, keďže namietal
skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka. Oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody
zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom
zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal

na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných
ustanovení.

7. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 22.03.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Následne bola súdu prvej inštancie dňa 16.09.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.10. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR

21853/09 zo dňa 11.01.2010. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom
bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej
dňa 08.01.2009. Keďže napriek mimosúdnym úkonom zo strany oprávneného povinný svoj dlh neuhradil
riadne a včas, oprávnený pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou rozhodcovského konania.

11. V bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o
úvere si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory , ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské

rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným
súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu

(zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobuorozhodnutieakéhokoľveksporu,ktorývznikneztejtozmluvy,vrátanesporuojejplatnosť,výklad
alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky vrátane sporu o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby

na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v
súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie ešte za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd
o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného
od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods.

2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
zachované.

16. V prejednávanej veci, v ktorej exekučné konanie začalo spísaním návrhu do zápisnice pred súdnym
exekútorom dňa 22.03.2015, odvolací súd s poukazom na prechodné ust. § 243h Exekučného poriadku,

aplikoval Exekučný poriadok v znení zákona účinného do 31.03.2017. V ďalšom (i predošlom) texte
odôvodnenia tohto rozhodnutia preto nie je osobitným spôsobom zvýrazňované, že sa jedná o právnu
úpravu pred prijatím zákona č. 2/2017 Z. z., ktorý novelizoval Exekučný poriadok.

17. Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku v znení účinnom do 22.12.2015

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

18. Tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej
povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení
poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný
titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a
je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený

oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených
dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd
prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011,
v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť

exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996
z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že

„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

19. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru,

že zmluva o úvere uzavretá dňa 08.01.2009 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom
je spotrebiteľskou zmluvou, a to podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ust. 2, písm. b/
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy z
dôvodov, ktoré už boli uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval

ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z
hľadísk uvedených v ust. § 53 Občianskeho zákonníka, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.

20. Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka koncipovaná

v takom znení, ako vyplýva z bodu 18 VOP je neprijateľná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z
hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so
spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Dojednanie

zmluvnýchstránoprávomocirozhodcovskéhosúdubymalocharakterindividuálnejzmluvnejpodmienky
vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe,
aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka v zmluve o úvere
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Ďalej odvolací súd dodáva, že rozhodcovská doložka nebola,
napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu v
rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v bode 18 VOP. Po tomto výbere už povinný
nemalfaktickúmožnosťpodaťnávrhnazačatiekonaniapredvšeobecnýmsúdom,čímdošlokporušeniu
Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným

súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku,
navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači rozhodcovskej doložky je vopred určený konkrétny
jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy
rozhodnúť. Znaky neprijateľného dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú naplnené aj tou skutočnosťou,
že sa jedná o rozhodcovský súd v mieste sídla veriteľa. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky

bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho
práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu
konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby
spotrebiteľa rozhodol. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vtomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia zmluvy neplatná.

21. Námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní sa
odvolací súd podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec neaplikoval
uvedené ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila
ustanovenie § 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné. V tejto

súvislosti odvolací súd považoval za potrebné dodať, že ak sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či
v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany súdu
sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale o posúdenie, či
rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, bola platne dojednaná.

22. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom

dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie

dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie,
preto napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.