Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816203285
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816203285.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.,
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. R. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom T.
XX, 2. Q. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, o zaplatenie 29.439,51 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 20.2.2017 č. k. 10C/113/2016-48, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č. k. 10C/113/2016-48 rozhodol o povinnosti žalovaných
v rade 1. a 2. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 29.109,67 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 28.850,75 eur od 1.4.2016 do zaplatenia, a to všetko

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Vyslovil, že žalobca
má voči žalovanému v 1. a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v pomere 96 %. V
odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 1888617103 a
Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX zo dňa X.X.XXXX, bol žalobcom poskytnutý
úver žalovaným vo výške 28.300,- eur. Listom zo dňa 10.12.2015 žalobca vyzval žalovaných na
doplatenieomeškanýchsplátok,akeďdlžnésplátkynebolizaplatené,takžalobcadňa26.1.2016vyhlásil

mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
bola celková dlžná suma 28.880,75 eur, pozostávajúca z istiny 27.772,52 eur a z nezaplatených úrokov
za úver a poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 1.108,23 eur. Žalobca podľa čl, IX. bodu
9.2 úverovej zmluvy, žiada úročiť istinu úrokov 6,69 % p.a. spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne.

2. Samotný úverový vzťah súd posudzoval podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka číslo 513/1991 Z.

z., kde zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súdúverovývzťahposudzovalpodľavšeobecnýchustanovení§52anasl.Občianskehozákonníkačíslo
40/1964 Z. z. týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka), pričom podľa ods. 5, neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné. Súd úverový vzťah hodnotí ako spotrebiteľskú
zmluvu, pričom podľa názoru súdu, nedošlo k individuálnemu dojednaniu zmluvných ustanovení z
hľadiska § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, pretože za individuálne dojednanie zmluvného
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom, sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa

článku X. bodu 1.20 zmluvy, veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s
príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, t. j. veriteľ má právo požadovať zaplatenie celéhozostatku úveru s príslušenstvom a dlžník je povinný celý zostatok úveru s príslušenstvom zaplatiť aj
pred dňom konečnej splatnosti úveru, predovšetkým v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo
i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úroku z medziúveru po dobu dlhšiu, ako 3 mesiace, alebo

je v omeškaní s platením, čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení, po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, alebo odstúpení od tejto zmluvy, sa splatná
istina, nezaplatené úroky a poplatky úročia úrokom z omeškania vo výške dohodnutej touto zmluvou.
Úverová zmluva bola uzavretá podľa zákona číslo 310/92 Z. z. o stavebnom sporení v znení zákona
číslo 129/2010 Z. z..

3. Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.12.2015 vyzval žalobca žalovaných
v lehote do 31.12.2015 na úhradu omeškaných splátok, vrátane splátky za mesiac august. V prípade
nezaplatenia v stanovenej lehote, vyhlási mimoriadnu splatnosť celého úveru dňa 31.12.2015 a bude
požadované zaplatenie celého zostatku dlhu. Následne žalobca listom z 26.1.2016 oznámil, že z
dôvodov porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas ku dňu 31.12.2015, nastala mimoriadna

splatnosť celého úveru.

4. Okresný súd konštatuje, že keď úverový vzťah sa riadi režimom Obchodného zákonníka, platí tu
aj spotrebiteľská ochrana podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak bol poskytnutý medziúver s
cieľovou sumou stavebného sporenia, pričom pre nesplácanie dlhu nastali podmienky v tom, že žalobca

dňa 26.1.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. Súd mal preukázaný nárok na vyplatenie
sumy 29.109,67 eur, ako to vyplýva z výpisu z úverového účtu. Súd ale nepriznal sumu istiny 329,84 eur,
ktoré žalobca vyčíslil ako úrok za obdobie od 27.1.2016 do 31.3.2016, t. j. úrok za dobu po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti. Je nesporné, že úverový vzťah je odplatný právny úkon, pričom odplata (cena
úveru) je spravidla úrok. Peňažné prostriedky, ak boli poskytnuté do vrátenia má dlžník povinnosť

platiť s úrokmi. Úverové obdobie, teda čas, za ktorý sú peňažné prostriedky poskytnuté, nepatrí medzi
podstatné náležitosti úverového vzťahu. Pokiaľ si však účastníci dohodnú úverové obdobie a dlžníkovi
sú poskytnuté peňažné prostriedky, tak pri neplatení prichádza do úvahy za obdobie po splatnosti nárok
na úroky z omeškania. Je to osobitný inštitút odlišný od odplatných úrokov a má sankčnú povahu.
Tieto úroky z omeškania majú administratívny strop. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci

4Obo 143/1998 Z. z., dohodnuté úroky, t. j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov, patria len do
splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
Tento záver Najvyššieho súdu je logický a v danom prípade po zosplatnení úveru k 31.12.2015 sa stal
splatným celý úver. Došlo k ukončeniu lehoty na platenie a stanovená nová predčasná splatnosť úveru,
preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru len do dňa zosplatnenia. Potom nastupuje režim platenia

úrokov z omeškania. Obdobný názor má i Krajský súd v Trenčíne vo veci 5Co/223/2014, či Krajský súd
v Prešove vo veci 3C/85/2013, alebo 4Co/83/2013. Nárok žalobcu na ďalšie úroky od 1.10.2015 do
zaplatenia, je nedôvodný. Súd žalované úroky po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru považuje za
nedôvodné, preto súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru vo výške 329,84 eur, ako vyčíslený za
obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj vo výške 6,69 % ročne zo sumy 27.742,52 eur

od 1.4.2016 do zaplatenia a v tejto časti návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný. Aj keď úverové vzťahy
sú absolútne obchody, je potrebné využívať aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka,
týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. OZ.

5. Keďže žalovaný bol v omeškaní s platením peňažného záväzku, je povinný platiť úroky z omeškania

podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z..

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Keďže žalobca len bol
čiastočne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným v
rozsahu 96 %.

7. Proti rozsudku okresného súdu v časti zamietnutia žaloby, dal odvolanie žalobca. Žalobca poukazuje
na kogentné ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pri nároku na úrok z úveru neide o

žiadnu svojvôľu žalobcu, ale o riadne uplatnenie práva, ktoré mu priznáva platný predpis. Podľa § 502
Obchodného zákonníka, je dlžník od doby poskytnutia peňažných prostriedkov povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, ináč v najvyššie prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe
zákona. Povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutýchpeňažných prostriedkov. Okresný súd vychádzal z iného záveru, že ak si účastníci dohodnú úverové
obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (splatnosti úveru) nevráti, po
splatnosti úveru prichádzajú do úvahy len úroky z omeškania. Žalobca je toho názoru, že splatnosť

nenastala dohodou, ale tým, že dlžník porušil svoju povinnosť splácať úvery riadne a včas a dostal sa
do omeškania. Podľa názoru žalobcu, akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosti a spôsobuje tým
výhodu v rozpore s dobrými mravmi, je bezpochyby v rozpore s účelom právnych predpisov vzťahujúcich
sa na daný právny vzťah. Ak súd aj poukazuje na dvojnásobné zaťaženie úveru v podobe úrokov a
úrokov z omeškania, tak žalobca považuje narušenie rovnováhy rozhodnutím okresného súdu za také,

ktorépovoľujezneužívaťžalovanýmpeňažnéprostriedky,ktoréby takdostalbezodplatne,keďžalobcovi
nie je priznaný riadny úrok. Platiť peňažné prostriedky a zaplatiť úroky z úveru, nie je novou povinnosťou,
neide o dojednanie nového úroku, ako uvádza okresný súd v odôvodnení rozsudku. To dlžník porušil
svoju povinnosť a celá pohľadávka sa stala splatnou, bez ohľadu na pôvodne dohodnutú lehotu vrátenia.
Ak súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, ten predstavuje sankciu pre žalovaného za to, že porušil
svoju povinnosť, no žalobca nevidí dôvod na to, aby bol aj on sankcionovaný po tom, čo mu okresný

súd odoprie nárok na úrok za úver, pričom takýto nárok mu vyplýva priamo zo zákona. Vzhľadom na
vyššie uvedené žiada zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, a vo výroku o
náhrade trov konania a návrhu žalobcu vyhovieť v celom rozsahu a priznať aj náhradu trov celého, teda
aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

9. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia (§ 380 ods. 1 CSP, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný), pričom odvolací súd
zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietavej časti (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP),

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie dokazovanie v naznačenom smere:

10. Žalobca podal návrh na zaplatenie 29.439,51 eur titulom uzavretého úverového vzťahu zo dňa
3.7.2014, keď žalovaným bol poskytnutý úver 28.300,- eur. Podľa žalobcu došlo k mimoriadnemu
vyhláseniu splatnosti úverového vzťahu pre porušenie povinnosti zo strany žalovaných. Mimoriadna

splatnosť úveru mala byť vyhlásená dňa 26.1.2016, ale v obsahu spisu nie je žiaden takýto listinný
dôkaz. Obsahom spisu sú upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru z 10.12.2015, kde
žalobca upozorňuje, že zmluva o stavebnom sporení a zmluva o medziúvere bude mať 31.12.2015
vyhlásenú mimoriadnu splatnosť. Ďalej sa uvádza: „v prípade, že do uvedeného dátumu, t. j. do
31.12.20105 dlžné splátky neuhradíte, obdŕžite písomnú informáciu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru s vyčíslenou výškou dlhu na zaplatenie celkového dlhu (cca -28.594,14 eur) a tento dlh bude
vymáhaný prostredníctvom súdneho exekútora, alebo súdnou cestou“. Žiadny listinný dôkaz o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru z hľadiska upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ale
v spise nie je doložený. Okresný súd rozhodoval o zamietnutí návrhu žalobcu na platenie úrokov po
zročnosti bez toho, aby mal takýto listinný dôkaz k dispozícii. Preto ani odvolací súd nemal dôvod

zaoberať sa nárokom žalobcu na úroky potvrdenom so splatením (zročnosti úveru), ak takáto okolnosť
ešte nebola preukázaná. Preto krajský súd zrušuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov konania a vec vracia okresnému súdu na došetrenie
okolností tvrdenej zročnosti úveru.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).