Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714204194
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5714204194.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu Poľnohospodárske družstvo
„Valča", družstvo, so sídlom Valča, IČO:36 440 116, právne zastúpené advokátom JUDr. Jaroslavom
Kevickým, so sídlom Martin, P. Mudroňa 45, proti žalovanému O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX,
právnezastúpenýADVOKÁTIMüller§Dikoš,s.r.o.,sosídlomŽilina,Závodskácesta3911/24,onáhradu
škodyvovýške45.371,43eurspríslušenstvom,nazákladeodvolaniažalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Martin č. k. 15C/287/2014-166 zo dňa 19. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal z toho, že sumu
uplatňovanú žalobcom voči žalovanému ako náhradu škody od žalobcu vymohol O. Y. po zamietnutí
námietok žalobcu (v pozícii povinného) v konaní Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/4640/2012. Keďže
za nepreukázanie zániku záväzku žalobcom v označenom exekučnom konaní nenesie zodpovednosť
žalovaný, medzi konaním žalovaného a vymožením týchto finančných prostriedkov O. Y. chýba príčinná
súvislosť. Okresný súd v tejto spojitosti doplnil, že v danej exekúcii konajúci súd sa vôbec nezaoberal

skutočnosťou postúpenia pohľadávky (pôvodne patriacej žalovanému voči žalobcovi) zo žalovaného na
O. Y.. Zároveň zdôraznil, že v žiadnom z pripojených súvisiacich súdnych spisov sa nenachádza originál
(tvrdenej) zmluvy o postúpení pohľadávky.
2. Z vykonaného dokazovania okresný súd uzavrel, že žalovaný pohľadávku voči žalobcovi z platobného
rozkazu tamojšieho súdu sp. zn. 7Ro/247/2005 O. Y. nepostúpil, hoci tento tvrdil v prebiehajúcom konaní
opak. Výpoveď menovaného svedka nepovažoval za presvedčivú; osobitne v širších súvislostiach
vzťahov medzi ním a žalovaným, ktorých súčasťou boli i konkrétne súdne spory v rozhodnom období.

Žalobca teda nepreukázal ani to, že by sa žalovaný dopustil porušenia nejakej konkrétnej povinnosti
a jeho konanie taktiež nie je možné považovať za rozporné s dobrými mravmi. Navyše, „ďalšou
dominantnou podmienkou“ tejto skutkovej podstaty zodpovednosti (§ 424 Obč. zák.) je šikanózne
konanie škodcu, čo však v súdenom prípade vo vzťahu k žalovanému preukázané nebolo. Pokiaľ
žalobca okrajovo spomenul bezdôvodné obohatenie, okresný súd konštatoval, že „nebolo v žiadnom
smere preukázané“, že by sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu v zmysle skutkových podstát
definovaných v § 451 a nasl. Obč. zák. Ak sa mienil žalobca domáhať vydania bezdôvodného

obohatenia, mal žalobu smerovať voči O. Y.. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovaný (ako plne úspešná sporová strana) má na ich náhradu právo v celom rozsahu.3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené. Poukazoval na to, že samotný žalovaný potvrdil, že
sporové strany si vzájomné záväzky a pohľadávky vyplývajúce z konania Okresného súdu Martin pod

sp. zn. 7Ro/247/2005 usporiadali, čoho dôsledkom bolo späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie v
konaní EX 01240/2005 (vec vedená na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 21Er/2698/2005; poznámka
odvolacieho súdu) žalovaným (v pozícii oprávneného). Pri danom vyporiadaní boli rešpektované
požiadavkyžalovaného,ktorésaodvíjaliodjehozléhozdravotnéhostavuazáujmuukončiťživnostenské
podnikanie. Odvolateľ považoval za nepochybné, že jeho záväzok z predmetného exekučného titulu

(platobného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 7Ro/247/2005 z 4.11.2005) zanikol uspokojením
žalovaného.
4. Žalobca ďalej uviedol, že okolnosti postúpenia pohľadávky žalovaného na O. Y. boli predmetom
dokazovania vo viacerých konaniach a vo všetkých sa potvrdilo, že podpis na dotknutej zmluve o
postúpení pohľadávky je podpisom žalovaného. Žalovaný spochybňoval úmysel postúpiť pohľadávku
„len“ tým, že O. Y. podpísal čisté listy papiera. Odvolateľ doplnil, že bez súčinnosti so žalovaným by sa

menovaný nedostal ani k originálu platobného rozkazu. Logickým je potom aj vedenie sporu žalovaným
proti O. Y. pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 5C/204/2007, lebo žalovaný si uvedomil, že stratil
možnosť participovať na vymožení pohľadávky a práve postúpenie pohľadávky bolo začiatkom vážnej
roztržky medzi žalovaným a O. Y.. Žalobca poukazoval tiež na to, že žalovaný ani raz neprejavil záujem
spochybniť existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky.

5. Odvolateľ zopakoval, že je nepochybné, že z rovnakého exekučného titulu (platobný rozkaz vo veci
Okresného súdu Martin sp. zn. 7Ro/247/2005 z 4.11.2005) mali finančný prospech žalovaný aj O. Y.. Za
vierohodnejšiu označoval výpoveď menovaného svedka, čomu zodpovedajú aj závery konania orgánov
činných v trestnom konaní. Zhrnul, že snahou žalovaného bolo obohatenie sa na úkor žalobcu, čím
žalobcovi bola spôsobená škoda, ktorá je preukázateľne v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného

(vedome postúpil neexistujúcu pohľadávku na svedka Y.).

6. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Mal za to, že okresný súd jasne uviedol, akými úvahami
sa riadil a z akých dôkazov vychádzal, keď vyhodnotil, že nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o postúpení
pohľadávok dňa 19.3.2008 medzi žalovaným a O. Y.. Podporne poukazoval na závery Krajského súdu

v Žiline v uznesení sp. zn. 20CoE/44/2012 z 13.6.2012, podľa ktorých O. Y. nepreukázal, že by na
neho prešlo právo priznané žalovanému dotknutým platobným rozkazom. Žalovaný zdôrazňoval, že z
pripojených súdnych spisov je zrejmé, že keď O. Y. podával návrh na vykonanie exekúcie voči žalobcovi,
predkladal overené fotokópie zmluvy o postúpení i exekučného titulu (platobného rozkazu); originál
(tvrdenej) zmluvy o postúpení ani neexistuje. Žalobca sa tak od žalovaného snaží domôcť finančných

prostriedkov, ktoré od neho vymohla v exekúcii tretia osoba, v ktorom konaní žalovaný ani nevystupoval.
PodľažalovanéhosútendenčnýmikonštrukcieodvolateľaoroztržkemedzižalovanýmaO.Y.vsúvislosti
s postúpením pohľadávky, čoho dôsledkom mali byť aj neskoršie vzájomné súdne spory. Ku postúpeniu
pohľadávky malo dôjsť 19.3.2008, avšak žalovaný podal žalobu proti O. Y. už v roku 2007, v ktorom
období už medzi nimi boli výrazné nezhody a konflikty.

7. Žalovaný dodal, že nebol uznaný za vinného zo žiadneho trestného činu a orgány činné v trestnom
konaní v rámci ich úkonov vychádzali iba z jednostranného započítania vykonaného žalobcom. Žalobca
bol pritom vo všetkých súvisiacich konaniach kontinuálne zastúpený tým istým právnym zástupcom a
teda mohol vedieť, že na jeho úkor sa obohatil O. Y. a voči nemu si včas uplatňovať prípadné nároky.
Rovnako za náležitú nemožno označiť obranu žalobcu (v pozícii povinného) v súvisiacom exekučnom

konaní, ktoré voči nemu viedol O. Y.. Jeho aktuálna snaha prenášať zodpovednosť na žalovaného je
tak čisto účelová. Na záver žalovaný zdôraznil, že medzi jeho konaním a vymožením prostriedkov v
prospech O. Y. nie je príčinná súvislosť, ktorá by zakladala zodpovednosť za škodu vo výške 45.371,43
eur.

8. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k (jeho) odvolaniu už nereagoval.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Okresný súd v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia náležite zdôraznil, že pokiaľ žalobca
(hoci len okrajovo) poukazuje na bezdôvodné obohatenie, subjektom, ktorý na jeho úkor mal
neoprávnene získať sumu 45.371,43 eur, nebol žalovaný, ale O. Y.. Z uvedeného je nepochybné, že zhľadiska eventuality právneho posúdenia nároku žalobcu ako nároku z bezdôvodného obohatenia (bez
ohľadu na nedôslednosti v skutkových tvrdeniach žalobcu) by žalovaný nebol nositeľom pasívnej vecnej
legitimácie.

11. Rovnako náležite okresný súd konštatoval, že medzi konaním žalovaného a spôsobenou škodou na
strane žalobcu nie je daná príčinná súvislosť. Príčinná súvislosť nie je akákoľvek súvislosť vyskytujúca
sa v rade niekoľkých na seba nadväzujúcich skutočností, ale bezprostredná kauzálna podmienenosť
vzniknutej ujmy s určitým konaním. V konkrétnostiach súdenej veci takouto bezprostrednou okolnosťou,

ktorou malo dôjsť ku vzniku škody na strane žalobcu, bolo exekučné konanie vedené proti nemu
O. Y. (sp. zn. Okresného súdu Martin 18Er/4640/2012) a v ňom vydané súdne rozhodnutia, resp.
úkony exekučného súdu. Prioritne, udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie z
11.1.2013 a neskôr rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí námietok žalobcu (v pozícii povinného)
proti vedenej exekúcii z 26.4.2013 vydané vyšším súdnym úradníkom a následne v rámci osobitného
konania o opravnom prostriedku sudcom dňa 16.10.2013.

12. Nadväzne s určitým zjednodušením, ale presne vystihujúcim podstatu spôsobu uplatňovania nároku
žalobcom, je možné konštatovať, že žalobca sa snaží posudzovanou žalobou dosiahnuť zo svojho
pohľadu revíziu súdneho rozhodnutia/postupu súdu v exekučnom konaní Okresného súdu Martin sp.
zn. 18Er/4640/2012. Žalobca totiž (minimálne) naznačuje, že rozhodnutia súdu v dotknutom exekučnom
konaní boli nesprávne, až nezákonné, pričom náhrady tvrdenej ujmy sa nedomáha voči štátu, ale

prostredníctvom značne tendenčnej právnej konštrukcie voči žalovanému, ktorý ani nebol účastníkom
danej exekučnej veci. Zároveň je vhodné doplniť, že proti (určujúcim) rozhodnutiam v exekučnom konaní
Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/4640/2012 žalobca neuplatnil žiadne (predovšetkým) mimoriadne
opravné prostriedky.

13. Podmienkou zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. by - okrem
iného - bolo/muselo byť aj jeho protiprávne konanie. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti nie je
možné označiť za konanie v rozpore s právom; naopak, ide o inštitút právnymi normami predpokladaný
a dovolený. Ani v konkrétnostiach súdenej veci, osobitne z hľadiska časových súvislostí nemožno
konštatovať, že by žalovaný konal v rozpore s právom a postupoval už neexistujúcu pohľadávku, ako

sa to snaží prezentovať odvolateľ. K údajnému postúpeniu pohľadávky malo dôjsť 19.3.2008 a ak by
sa aj považovala za vzájomné vyporiadanie vzťahov medzi sporovými stranami (v postavení oprávnený
- žalovaný a povinný - žalobca v exekučnom konaní sp. zn. Okresného súdu Martin 21Er/2698/2005)
kúpna zmluva medzi M. C. (syn žalovaného) a žalobcom z 4.4.2008, ide o úkon, ktorému údajná zmluva
o postúpení pohľadávok predchádzala. To znamená, že pokiaľ by aj k postúpeniu pohľadávky 19.3.2008

došlo, nejednalo by sa o úkon odporujúci právu z dôvodu neexistencie postupovanej pohľadávky.
Zároveň (tiež) z písomností vyhotovovaných práve žalobcom (s veľkou pravdepodobnosťou jeho
právnym zástupcom aj v súdenej veci) v priebehu daného exekučného konania, je nepochybné, že
otázka tvrdeného mimosúdneho vyrovnania bola prinajmenšom diskutabilná ešte aj v priebehu roku
2010.

14. Postúpenie dotknutej pohľadávky by nebolo možné vo vzťahu k pohľadávke/sume vymoženej O.
Y. považovať ani za odporujúce dobrým mravom. Bolo by síce nesúladné s pravidlami morálky, aby
žalovaný (v pozícii oprávneného) postúpil pohľadávku z predmetného platobného rozkazu na iný subjekt
a následne (časovo takmer súbežne) mimosúdne svoj nárok, odvodzujúci sa od totožného exekučného

titulu,naďalejusporiadávalsožalobcom(vpozíciipovinného).Takétokonaniebyvšakvpriamejpríčinnej
súvislosti mohlo viesť k zodpovednosti žalobcu za škodu nie vo vzťahu k sume vymoženej O. Y., ale vo
vzťahu k hodnotám/sumám, ktoré získal žalovaný v rámci mimosúdneho vyrovnania so žalobcom.

15. V podstate už nad bezprostredný rámec odvolacieho konania, ktorého základom sú vyššie uvedené

úvahy, východiská a závery krajského súdu, je namieste uviesť, že vyhodnotenie dôkazov okresným
súdom ohľadne uzatvorenia údajnej zmluvy o postúpení pohľadávok je plne primerané. V konaní bolo
totiž preukázané, že už v roku 2007 boli vzťahy medzi žalovaným a O. Y. vážne narušené, žalovaný voči
nemu disponoval exekučným titulom, ktorý bol neskôr aj vykonávaný (sp. zn. Okresného súdu Martin
5C/204/2007 v spojení s sp. zn. 17Er/245/2009), a preto je maximálne nelogické, aby za danej situácie

v apríli roku 2008 na O. Y. postupoval svoj nárok smerujúci/znejúci voči tretej osobe (žalobcovi); navyše
viac-menej bezodplatne.
16. Opodstatneným je zdôraznenie okresného súdu, že originál zmluvy o postúpení pohľadávky nebol
v konaní predložený a nie je ani súčasťou žiadneho z pripojených (viacerých) súdnych spisov. Vosvojich dôsledkoch uvedené znamená, že by bolo fakticky vylúčené znalecké dokazovanie, ktorého
predmetom by bolo skúmanie dopísania textu na list papiera, ktorý v dolnej časti bol už skôr (ako čistý,
resp. nepopísaný) podpísaný fyzickou osobou. V tejto spojitosti krajský súd tiež dodáva, že v konaní

Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/4640/2012 oprávnený O. Y. k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil
iba overenú kópiu platobného rozkazu tamojšieho súdu sp. zn. 7Ro/247/2005, a nie originál, resp.
rovnopis, ako sa tvrdí žalobca-odvolateľ.

17. Neobstojí ani žalobcovo poukazovanie na súvisiace trestné konanie, keďže ním iniciované trestné

stíhanie bolo odložené. Akékoľvek konštatovania orgánov činných v trestnom konaní - navyše len v
časti odôvodnenia - nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193 CSP a contrario). Žalobca v
konečnom dôsledku nepoukazuje ani tak na eventuálne zistenia orgánov činných v trestnom konaní,
ako na vyjadrenia zainteresovaných fyzických osôb. Pokiaľ bol žalobca presvedčený o protiprávnom (až
v zmysle trestnoprávnej zodpovednosti) konaní žalovaného a/alebo O. Y., mal dostatok kvalifikovaných
informácií na včasné podnetovanie trestného stíhania už najneskôr v roku 2010.

18. Z konštatovaného vyplýva, že odvolacie námietky žalobcu boli neopodstatnené a keďže neboli
zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý rozsudok v meritórnej časti potvrdil. Ako vecne správny krajský súd
vyhodnotil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od meritórneho rozhodnutia závislý, výrok

o trovách prvoinštančného konania. V danej otázke okresný súd náležite aplikoval zásadu (plného)
úspechu v spore.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči

nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.