Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/551/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214203370
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214203370.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcom: 1/ C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, W., 2/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. č.
X, o zaplatenie 4.811,04 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcom v rade 1/ a 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.2.2014 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcov v

rade 1/ a 2/ zaplatiť mu sumu 4.811,04 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom
skutkovom základe, že odporcovia v rade 1/ a 2/ s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s.) uzatvoril dňa 16.2.2006 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej im boli poskytnuté
finančnéprostriedky,ktorésazaviazaliriadnesplatiť.Celkovádlžnásumakudňupostúpeniapohľadávky
predstavovala sumu 7.620,47 € (z toho dlžná istina 7.012,08 €, úrok z omeškania vo výške 608,39
€). Podaným návrhom na začatie konania si uplatnil na zaplatenie dlžné splátky splatné v období od
20.3.2010 do 20.2.2016 v počte 72 a celkovej výške 4.811,04 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok

z omeškania vyčíslený za obdobie od 21.3.2010 do 10.5.2011 vo výške 49,92 € a úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 4.811,04 € od 11.5.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si
uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu v rade 1/, ktorý sa
na pojednávanie včas nedostavil. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v rade 2/,
oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia

o postúpení pohľadávky, výzvy k úhrade, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusov o
zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných transakcií, uznesenia č.k. 14C/551/2014-76 zo dňa
2.4.2015, uznesenia č.k. 14C/551/2014-78 zo dňa 2.4.2015 a ostatných ku spisu pripojených listín,
prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE uzatvorenej medzi navrhovateľom a
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 24.3.2011, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho

predchodcu pohľadávku voči odporcom titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola
špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. O postúpení pohľadávky boli odporcovia
oboznámení právnym predchodcom navrhovateľa listom zo dňa 12.4.2011. Ako vyplynulo z prílohyzmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 24.3.2011) boli odporcovia v
omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1 312 dní.
Odporcovia v rade 1/ a 2/ s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorili dňa 16.2.2006 zmluvu o

splátkovom úvere č. 0212162167. Na základe tejto zmluvy bol odporcom poskytnutý úver vo výške
4.979,09 € (150.000,- Sk), ktorý sa zaviazali vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 66,82 € (2.013,-
Sk) v období od 20.3.2006 do 20.2.2016. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 9,60 % ročne.
Ako vyplynulo z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok odporcovia titulom poskytnutého úveru ku
dňu postúpenia pohľadávky dlhovali sumu 7.620,47 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške

7.012,08 € a úroku z omeškania vo výške 608,39 €. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie
splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.2.2016 v počte 72 a celkovej výške 4.811,04 €. Ako
vyplynulo z prehľadu finančných transakcií, odporcovia v rade 1/ a 2/ čerpali úver dňa 16.2.2006.
Odporcovia úver pravidelne splácali do augusta 2007. Od septembra 2007 už úver riadne neplácali, keď
od septembra 2007 vykonali titulom úveru len jednu úhradu a to dňa 12.5.2008 v sume vo výške 385,10
Sk. Odporca v rade 1/ sa k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám nevyjadril,

hoci mu tieto boli doručené spolu s výzvou na vyjadrenie sa dňa 6.3.2015. Odporkyňa v rade 2/
v priebehu konania uznala, že spolu s odporcom v rade 1/ v roku 2006 uzavreli s právnym predchodcom
navrhovateľa zmluvu o splátkovom úvere. V tom čase bol odporca v rade 1/ jej životným partnerom.
Rozišla sa s ním však pred šiestimi rokmi. Po rozchode ona titulom úveru nič neuhradila. S ohľadom
na uplynutie dlhého času nevedela uviesť, či pred rozchodom s odporcom v rade 1/ titulom úveru niečo

uhrádzali. Na ďalšom splácaní úveru po rozchode sa odporcom v rade 1/ nedohodla. Uznala, že jej zo
strany navrhovateľa mohla byť doručená výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ona však nič neuhradila. V
súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke, má dve maloleté deti. Jej príjem pozostáva z rodičovského
príspevku vo výške 203,- € a prídavkov na deti vo výške 46,- € mesačne. Doplnila, že opatruje svojho
otca, za čo jej je vyplácaný opatrovateľský príspevok vo výške 188,- € mesačne. Je vydatá, jej manžel

pracuje ako lodník s príjmom cca. 1400,- € mesačne netto. Spolu s manželom vlastnia rodinný dom v
obci L. U.. Inú nehnuteľnosť ona, ani jej manžel, nevlastnia. Vlastní však osobné motorové vozidlo zn. G.,
r.v. XXXX a W. G., r.v. XXXX, ktoré je však nepojazdné. V súvislosti so školskou dochádzkou jej staršieho
syna má mesačné výdavky vo výške cca. 60,- €. V súvislosti s bývaním má celkové mesačné výdavky vo
výške 115,- až 120,- € mesačne. Splácajú tri pôžičky celkove sumou 390,- € mesačne a pôžičku (titulom

kúpy osobného motorového vozidla) v 5 splátkach (každých 9 mesiacov) po 4.200,- €. Titulom tejto
pôžičky už uhradili jednu splátku a ďalšiu by mali uhradiť v mesiaci júl 2015. Tiež uhrádza poistku za auto
vo výške 65,- € mesačne a poplatok za telefón vo výške cca. 27,- € mesačne. Jedno z jej detí je epileptik,
preto v súvislosti s jeho zdravotným stavom má výdavky vo výške 5,- až 6,- € raz za tri mesiace. V
prípade, ak súd dospeje k záveru, že podaný návrh je dôvodný, žiadala o povolenie možnosti zaplatiť

dlžnú sumu v mesačných splátkach po 80,- € s tým, že keď sa po rodičovskej dovolenke opäť zamestná,
bude dlh splácať vyššou splátkou. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499
Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky

možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. Podľa
§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú

úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom
od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov,

ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon
neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka,

pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v
osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V prejednávanej veci
súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Súd mal
za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporcovia ako dlžníci uzavreli dňa

16.2.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212162167. Na základe tejto zmluvy bol odporcom poskytnutý
úver vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 €), ktorý sa odporcovia zaviazali uhradiť právnemu predchodcovi
navrhovateľa spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 9,60 % ročne v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 66,82 € (2.013,- Sk) v období od 20.3.2006 do 20.2.2016 (teda v 120 mesačných
splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci). RPMN bola zmluvnými stranami ustálená vo výške 5,01

%. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Odporcovia čerpali úver v sume 4.979,09
€ dňa 16.2.2006. Tento riadne a včas nesplácali, keď od 13.5.2008 už neuhradili žiadnu splátku úveru.
Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku dňu 20.2.2016. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k
24.3.2011 evidoval právny predchodca navrhovateľa v bankovom informačnom systému pohľadávku
zo zmluvy o splátkovom úvere v sume 7.620,47 €, keď navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal

zaplateniesplátoksplatnýchvobdobíod20.3.2010do20.2.2016. Predmetomkonaniavtejtoveci
bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv.
absolútnyobchodnýzáväzkovývzťah(§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka),predmetnázmluva
je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny

vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a

povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i
skutočnosťou, či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni
súdu priznať mu plnenie voči odporcovi ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe

zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a
o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014
povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné
vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide

aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá
novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale
ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS
16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počasplatnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti
podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom),
boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto

nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcu ako
spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože
zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver

o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru
súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si odporca ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že
uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej

veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý

nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť
prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na

začatie konania. V prejednávanej veci z predloženého prehľadu finančných transakcií mal súd
preukázané, že poslednú riadnu splátku úveru uhradili odporcovia dňa 21.8.2007 (keď dňa 12.5.2008
bolazostranyodporcovrealizovanáúhradavovýške385,10€),pričomprávnypredchodcanavrhovateľa
si účtoval úrok z omeškania z dlžných splátok až do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do 24.3.2011. Potom
deň, kedy bol navrhovateľ oprávnený zosplatniť celý dlh, možno v zmysle citovaného ustanovenia §

101 Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda za
deň začatia plynutia premlčacej doby. V danej veci odporcovia naposledy uhradili riadnu splátku dňa
21.8.2007,pričomsplátkuzamesiacseptember2007užneuhradili. Najneskôrtedaod21.12.2007(teda
uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20.9.2007) začala plynúť premlčacia doba
na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní

troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 20.12.2010. Preto keď konanie
v prejednávanej veci začalo dňa 21.2.2014 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1O.s.p.), bolo to až
po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo
navrhovateľa na uplatnenie jeho (aj keď premlčaného) nároku návrhom na súde. Avšak poznamenáva,
že navrhovateľ nárok na vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako piatich rokoch odo dňa, kedy sa

právo mohlo vykonať po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd
bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
navrhovateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na
5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu
na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh

navrhovateľa zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Hoci odporcovia v rade 1/ a 2/ boli podľa výsledku konania plne úspešnými
účastníkmi konania, súd im náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.