Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/479/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312218992
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4312218992.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, v spore žalobcov: 1/ V., zastúpený V., 2/ Bc.

U., 3/ R. zastúpená Bc. U., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, P.O. BOX 100, 810 05
Bratislava, o náhradu škody 115.676,74 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. až 3. rade sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.10.2012 domáhali, aby súd
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom z titulu škody, ktorá im bola spôsobená

nesprávnym úradným postupom, sumu 115.676,74 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
odo dňa 11.07.2006 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe a
ďalších podaniach v predmetnej veci uviedli, že dňa 21.03.2006 bola Mestskému úradu Levice, ako
vecne a miestne príslušnému stavebnému úradu doručená žiadosť o dodatočné stavebné povolenie
stavby garáž umiestnenej na pozemku par. č. 3900 k. ú. Levice. Žiadateľka v 3. rade k predmetnej
žiadosti priložila prílohy pozostávajúce s dokumentácie z roku 1995, (kde po prvýkrát žiadala o vydanie
stavebného povolenia, ktoré napriek splneniu zákonom stanoveným požiadaviek nebolo vydané)

žiadosť o vydanie stavebného povolenia zo dňa 20.09.2005, kde navrhovateľka v 3. rade žiadala o
vydanie stavebného povolenia na stavbu dvojgaráž s plochou strechou, nepodpivničený, prízemný,
nachádzajúci sa v k. ú. Levice, p.č. XXXX, XXXX o výmere 590 m2. Projektovú dokumentáciu k
stavbe vyhotovila Ing. N., a táto preukazovala, v ktorom období vznikla stavba garáže a zároveň
preukazovala, že bolo začaté občianskoprávne konanie vo veci neplatnosti právnych úkonov a určenia
vlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. 1711, k. ú. Levice, par. č. XXXX/X,
XXXX/X a XXXX. Žalobcovia podali dňa 18.10.2003 na Okresnom súde Levice, žalobu na neplatnosť

právnych úkonov, táto bola odstúpená na Okresný súd Bratislava III ako miestne príslušný súd. Okresný
súd Bratislava III v konaní sp. zn. 28Cb/249/2003, rozsudkom zo dňa 23.07.2009 vyhovel návrhu
žalobcov. Za vlastníkov nehnuteľnosti označil navrhovateľov v 1. až 3. rade, ktorý podľa súdu nikdy
neprestali byť vlastníkmi nehnuteľnosti a všetky scudzovacie zmluvy označil za absolútne neplatné. Súd
vydal deklaratórny rozsudok s účinkami ex tunc, ktorým skonštatoval, že ani jeden z nadobúdateľov
nehnuteľnosti ju nikdy platne nenadobudol do svojho vlastníctva. Rozsudok následne potvrdil aj Krajský
súd v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.02.2011. Stavebný úrad dňa 19.06.2006,

správne konanie zastavil rozhodnutím č. j. SÚ- 3191/2006-Jes. vo veci Žiadosti a súčasne žalobkyňu
v 3. rade vyzval, aby v lehote 30-tich dní Žiadosť doplnila o súhlas Obvodného pozemkového úradu v
Leviciach o zmene poľnohospodárskeho pozemku a súhlas vlastníka pozemku par. č. XXXX s vydaním
dodatočného stavebného povolenia, napriek listinným dôkazom založeným v spise o prebiehajúcomobčianskoprávnom konaní. Obvodný pozemkový úrad v Leviciach, rozhodnutím č. P 2006/00430 zo
dňa 30.05.2006 rozhodoval na základe žiadosti F. a žiadosti U. tak že usporiadal nezákonný stav na
poľnohospodárskej pôde a zmenil druh poľnohospodárskeho pozemku záhrada na zastavanú plochu

v prospech F., napriek skutočnosti, že v rozhodnutí sú uvedené dve žiadateľky. Dňa 27.07.2006
žalobkyňa v 3. rade doplnila predmetnú Žiadosť o dokumenty vydané Okresným súdom Bratislava
III, a to uznesenie zo dňa 12.04.2006, sp. zn. 28Cb/249/2003-372, ktorým súd pripustil do konania
na stranu žalovaného v 5. rade F.rvale bytom K. a súčasne vydal uznesenie zo dňa 15.05.2006, sp.
zn. 28Cb/249/2003-375, ktorým bola pripustená zmena petitu vo veci určenia vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam. Citované dokumenty preukazovali prebiehajúce súdne konanie a zároveň poukazovali
na konanie F. ktorá sa stavala do postavenia vlastnícky nehnuteľností aj v čase, keď vo veci ešte nebol
vynesený rozsudok. Dňa 15.08.2006 doručila Stavebnému úradu ďalšiu žiadosť zo dňa 14.08.2006, v
ktorej žiadala o zrušenie Dodatočného staveného povolenia na Garáž, ktoré bolo vydané v prospech
F. aj napriek doloženým listinným dôkazom preukazujúcim prebiehajúce súdne konanie. Stavebný úrad
konanie v tejto veci zastavil rozhodnutím zo dňa 10.10.2006 a v odôvodnení zastavenia uvádza, že na

stavbu „Garáž“ na par. č. XXXX v k. ú. G. už vydal dodatočné stavebné povolenie pre žiadateľa F., s
poukazomna§30ods.1písm.i)zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní.StavebnýúradMestaLevice
v odpovedi na žiadosť zo dňa 11.10.2006 opätovne poukázal na vydanie dodatočného stavebného
povolenia a zároveň skonštatoval, že stavebnému úradu boli predložené zákonné náležitosti k vydaniu
dodatočného stavebného povolenia v zmysle platnej legislatívy vrátane preukázania vlastníckeho

práva žiadateľa k predmetnému pozemku k stavbe garáže preukazovala vlastnícky vzťah čestným
prehlásením, vlastníctvo k pozemku nezakladá automatické vlastníctvo k stavbe garáže. Stavebnému
úradu neprináleží rozhodovať o vlastníckych právach k nehnuteľnosti. V prípade, že rozhodnutím súdu
dôjde ku zmene vlastníckych práv ku stavbe garáže, v zmysle ustanovenia § 70 stavebného zákona
je stavebné povolenie záväzné aj pre jej právnych nástupcov. Zároveň zmeny v právnych nástupcoch

nevyžadujú vydanie nového rozhodnutia podľa stavebného zákona. Žalobkyňa v 3. rade sa voči
rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 10.10.2006 včas odvolala a Krajský stavebný úrad v Nitre
následne jej odvolaniu vyhovel rozhodnutím zo dňa 11.01.2007, č. k. KSUNR-2007-142-002, napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové konanie, vzhľadom na zistenia podľa ktorých
vyhodnotil postup stavebného úradu ako nezákonný a zistil porušenie ustanovení zo strany stavebného

úradu. V odôvodnení uviedol, že žiadateľka podala dňa 21.03.2006 žiadosť o dodatočné stavebné
povolenie stavby ,,Garáž“ umiestnenej na par. č. 3899, k. ú. Levice, súčasťou žiadosti boli aj doklady
svedčiace o tom, že v roku 1995 požiadala o vydanie stavebného povolenia a geometrický plán na
zameranie stavby zo dňa 02.06.2003. Odvolací orgán sa nezmienil o ostatných prílohách preukazujúcich
občianskoprávne konanie vo veci určenia vlastníckeho práva ku Garáži a k ostatným nehnuteľnostiam,

napriek ich odovzdaniu spolu s vyššie citovanými dokladmi. Z uvedených skutočností je preukázateľné,
že došlo zo strany Stavebného úradu Mesta Levice k neoprávnenej manipulácii so spisom, keď sa v
ňom nenachádzali všetky prílohy odovzdané žiadateľkou, len ich časť týkajúca sa stavebného konania
a časť príloh poukazujúca na prebiehajúce občianskoprávne konanie nebola k dispozícií odvolaciemu
orgánu, ktorý skonštatoval, že o prebiehajúcom súdnom konaní sa dozvedel až z podania žiadateľky

zo dňa 27.07.2006. Krajský stavebný úrad v Nitre ako príslušný odvolací orgán v konaní, podľa §
59 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie a zistil také porušenie zákona, následkom
ktorého bolo potrebné predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť stavebnému úradu na nové konanie.
Stavebný úrad Mesta Levice, rozhodnutím zo dňa 07.02.2007, č. j. SÚ-3191/2006-Jes., prerušil konanie
do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci majetkových práv k predmetu podania. Odvolací orgán v

odôvodnení síce uvádza, že stavebný úrad v súlade s § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku konanie
zastaví, ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nemenil. Stavebný úrad
Mesta Levice, ako aj Krajský stavebný úrad v Nitre, sa v rámci tohto konania dozvedel, že o prejudiciálnej
otázke rozhoduje súd a do právoplatného rozhodnutia súdu je potrebné konanie prerušiť. Odvolací
orgán nebral do úvahy právnu skutočnosť, že prejudiciálna otázka sa týka aj už vydaného dodatočného

stavebného povolenia v prospech F. nakoľko v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie sa v spise
sa nachádzalo uznesenie o pripustení ďalšieho účastníka na strane žalovaného, ako účastníka v 5.
rade. Vzhľadom na túto skutočnosť mal Krajský stavebný úrad v Nitre zrušiť vydané rozhodnutie v
prospech F., s odvolaním sa na § 65 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania. Dňa 23.03.2006 požiadala F. o vydanie dodatočného stavebného povolenia

a kolaudačného rozhodnutia na stavbu Garáž, nachádzajúcej sa v k. ú. Levice, na par. č. XXXX v
obci G. Súčasťou žiadosti bola projektová dokumentácia vyhotovená Ing. Darinou X. vyhotovená dňa
05.05.2004, investorom bola F. nadobudla do svojho vlastníctva pozemok a rodinný dom zapísaný
na LV č. XXXX až 06.02.2006. Nemohla byť investorom predmetnej stavby a nemohla si objednaťvyhotovenie projektovej dokumentácie dva roky pred nadobudnutím pozemku do svojho vlastníctva.
Technická dokumentácia je vypracovaná v rozpore so skutočným stavom, t.j. stavba bola postavená
podľa pôvodne projektovej dokumentácie Ing. N. z roku 1995, bola postavená ako Garáž pre dve státia,

bol použitý iný stavebný materiál. Stavebný úrad mal skúmať aj túto skutočnosť, pretože súčasťou
žiadosti je aj list vlastníctva nie starší ako 3 mesiace. V tomto prípade sa vlastníctvo k predmetnej
garáži preukazovalo len na základe čestného prehlásenia. Stavebný úrad Mesta Levice vydal dňa
16.06.2006 Oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby spojenou s jej kolaudáciu a
nariadenie miestneho zisťovania, ktoré bolo stanovené na 3. júla 2006 o 10 hod.. Dodatočné stavebné

povolenievydalStavebnýúraddňa10.07.2006vprospechžiadateľaF.č.j.SÚ-3223/2006-Jes.,zároveň
povolil aj užívanie stavby. V odôvodnení sa konštatuje, že stavebník doložil všetky požadované doklady
potrebné pre vydanie stavebného a zároveň skonštatoval, že v priebehu konania nenašiel stavebný úrad
také dôvody, ktoré by bránili dodatočnému povoleniu stavby. Stavebný úrad mal v samom počiatku po
obdržaní žiadosti o dodatočné stavebné povolenie zo strany SZ., spojiť obe konania z dôvodu, totožnosti
predmetu a z dôvodu dvoch odlišných žiadateľov, keďže od začiatku konania bolo navzájom popierané

vlastnícke právo druhého žiadateľa. Stavebný úrad bol povinný rozšíriť okruh účastníkov konania,
nakoľko jednu žiadosť o dodatočné stavebné konanie podala stavebnícka garáže - navrhovateľka v 3.
rade dňa 21.03.2006 a druhú žiadosť podala vtedy uvedená osoba na liste vlastníctva, ako vlastník
pozemku, dňa 23.03.2006. Navrhovateľka v 3. rade podala žiadosť ako prvá a S. M. následne o dva
dni neskôr, obe žiadosti boli pridelené tej istej pracovníčke, ktorá mala prehľad o prijatých žiadostiach

a konaniach. Už z tohto dôvodu mala okamžite obe žiadosti spojiť a riešiť vydanie dodatočného
stavebného povolenia ako jednu vec, z dôvodu totožnosti účastníkov, totožnosť predmetu a rovnaký
skutkový stav. Oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, spojenom s jej kolaudáciu
a nariadenie miestneho zisťovania bolo vydané 16.06.2006, miestne zisťovanie sa konalo v kancelárii
Mestského úradu Levice, 2. Poschodie, č. dverí 77, dňa 03.07.2006, dodatočné stavebné povolenie

a povolenie s užívaním stavby bolo vydané dňa 10.07.2006 a právoplatnosť nadobudlo 11.07.2006.
Výzva na doplnenie žiadosti adresovaná navrhovateľke v 3. rade zo dňa 19.06.2006 bola odoslaná až
27.06.2006, t.j. v čase keď už v druhej žiadosti bolo začaté konanie, stanovená miestna obhliadka. Po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vydaného Okresným súdom Bratislava III. vedenom pod sp. zn.
28Cb/249/20003, podala navrhovateľka v 3. rade dňa 17.02.2011 žiadosť na obnovu konania. Stavebný

úrad Mesta Levice vydal dňa 02.03.2011 pod č. j. SÚ-2011/1811-001-Jes. rozhodnutie, v ktorom návrh
na obnovu konania zamieta a obnovu konania nepovoľuje s odôvodnením, že nedošlo k ukončeniu
konania. Rozhodnutie bolo doručené 11.03.2011. Proti tomuto rozhodnutiu sa navrhovateľka v 3. rade
v čas odvolala (23.03.2011) a svoje odvolanie podala priamo na Krajský stavebný úrad Nitra. Ten ho
dňa 30.03.2011, t.j. po 7 dňoch, kedy už odvolanie nebolo podané včas doručil Mestu Levice. Krajský

stavebný úrad následne rozhodnutím zo dňa 25.05.2011 rozhodol, že odvolanie nebolo podané včas.
Krajský stavebný úrad v Nitre jednoznačne pochybil, keďže zaslal podanie žalobkyne v 3. rade v
rozpore s § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V tomto prípade Krajský stavebný úrad
v Nitre zaslal odvolanie v rozpore so správnym poriadkom a procesne pochybil. Následne Krajský
stavebný úrad v Nitre v liste zo dňa 25.05.2011 pod č. 2011/593-2, pomenovaný ako „oneskorené

odvolanie proti zastaveniu konania“ odcitoval len ustanovenia Správneho poriadku a skonštatoval, že
na predmetnú stavbu už stavebný úrad Levice vydal dodatočné stavebné povolenie rozhodnutím č.
SÚ-3223/2006-Jes. zo dňa 10.07.2006, ktorým bolo zároveň aj povolené užívanie stavby v prospech
F. Krajský stavebný úrad v Nitre mal zrušiť pôvodne vydané rozhodnutie v prospech F. s poukazom
na novú právnu skutočnosť vyplývajúcu z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III. a

zároveň malo prísť k vydaniu dodatočného stavebného povolenia v prospech žalobkyne v 3. rade
a ostatných žalobcov podľa podielov uvedených v rozsudku súdu. Stavebný úrad v priebehu celého
konania porušil celý rad procesných ustanovení Správneho poriadku, čím spôsobil žalobcom nielen
majetkovú/skutočnú škodu pozostávajúcu z devastácie budovy Garáže vo výške 2.291,20 eura, ale aj
nemajetkovú ujmu pozostávajúcu z právnej neistoty a nemožnosti garáž využívať či prenajímať. Nárok

si žalobcovia uplatňujú od 11.07.2006 - právoplatnosť dodatočného stavebného povolenia a užívacieho
povolenia až do 07.02.2011 - preberanie nehnuteľnosti. Výška nemajetkovej ujmy je stanovená na
37.779,69 eura pre každého žalobcu. Trovy Správneho konania vo výške 46,47 eura - poplatok za
vydanie stavebného povolenia. Spolu to činí 115.676,74 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
odo dňa 11.07.2006 do zaplatenia. S ohľadom na spravodlivé vyčíslenie nemajetkovej ujmy žalobcovia

túto vyčíslili s využitím analógie legis nasledovne: Priemerná nominálna mesačná mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2005: 17.274,- Sk, t.j. 573,39 eura z čoho 1/30 je 19,11 eura
násobené číslom 173, t.j. 3.306,03 eura za 173 dní právnej neistoty v roku 2006; Priemerná nominálna
mesačná mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2006: 18.761,- Sk, t.j. 622,75eura z čoho 1/30 je 20,67 eura násobené číslom 365, t.j. 7.544,55 eura za 365 dní právnej neistoty v roku
2007; Priemerná nominálna mesačná mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za rok
2007: 20.146,- eura, t.j. 668,72 eura z čoho 1/30 je 22,20 eura násobené číslom 366, t.j. 8.125,20 eura za

366dníprávnejneistotyvroku2008;Priemernánominálnamesačnámzdyzamestnancavhospodárstve
Slovenskejrepublikyzarok2008:21.782,-Sk,t.j.723,03eurazčoho1/30je24,10euranásobenéčíslom
365, t.j. 8.796,50 eura za 365 dní právnej neistoty v roku 2009; Priemerná nominálna mesačná mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2009: 744,50 eura z čoho 1/30 je 24,82 eura
násobené číslom 365, t.j. 9.059,30 eura za 365 dní právnej neistoty v roku 2010; Priemerná nominálna

mesačná mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2010: 769,- eura z čoho 1/30
je 25,63 eura násobené číslom 37, t.j. 948,31 eura za 37 dní právnej neistoty v roku 2011. Celková
suma vyčíslená za dni právnej neistoty je vo výške 37.779,69 eura pre každého žalobcu. Žalobcovia
spolu požadujú nemajetkovú ujmu vo výške 113.339,07 eura. Žalobcovia v 1. - 3. rade si spoločne
uplatňujú náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom v nasledovnej výške: skutočná
škoda preukázaná znaleckými posudkami, ktorá vznikla v dôsledku devastácie budovy Garáže vo výške

2.291,20 eura. Ušlý zisk vo výške štandardného nájmu za obdobnú nehnuteľnosť v príslušnom časovom
období,t.j.ododňa11.07.2006dodňa07.02.2011vovýške,ktorábudestanovenávznaleckomposudku
vypracovanom súdom ustanoveným znalcom; trovy Správneho konania vo výške 46,47 eura (1.400,-
Sk)/poplatok za vydanie dodatočného stavebného povolenia a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
113.339,07 eura. Citovaný nárok si žalobcovia uplatnili u žalovaného, formou žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 07.10.2011, v ktorej žiadali o náhradu škody spôsobenú
nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej správy a vydaním nesprávneho úradného rozhodnutia
Stavebného úradu vo výške 23.387,20 eura. Žalovaný neuznal nárok žalobcov na náhradu škody a trvá
na svojom stanovisku, že Stavebný úrad Levice, ani odvolací orgán Krajský stavebný úrad v Nitre, v
rámci svojej rozhodovacej činnosti postupovali v súlade so zákonom.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že nárok žalobcov uvedený v žalobe v celom rozsahu
neuznáva a k vyjadreniam žalobcov uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov je: existencia nesprávneho úradného postupu, t. j. postupu ktorý je v rozpore s
objektívnym právom, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a napokon
príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Na úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody sa vyžaduje, aby boli súčasne splnené všetky zákonom ustanovené podmienky.
Dôkazné bremeno preukázania splnenia všetkých podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody

zaťažuje poškodeného (žalobcov). V žalobe žalobcovia uviedli, že nárok na náhradu škody si uplatňujú v
súvislosti s nesprávnym úradným postupom stavebného úradu mesta Levice (ďalej ako „stavebný úrad“)
v konaní o dodatočnom povolení stavby „Garáž“ umiestnenej na pozemku pare. č. XXXX, zapísanej na
LV č. XXXX, vedenej k. ú. Levice (ďalej len „garáž“). Na stavbu garáže bolo stavebným úradom vydané
právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby č. SÚ-3223/2006-Jes zo dňa 10.07.2006,

ktoré je naďalej platné. Rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby bolo v čase konania a vydávania
vydané osobe odlišnej od žalobcov, a to stavebníčke F. ktorá v tom čase bola výlučnou vlastníckou
nehnuteľnosti (pozemku), čo vyplýva z listu vlastníctva zo dňa 20.03.2006 predloženého stavebnému
úradu v konaní o dodatočnom povolení stavby. List vlastníctva je záväzným podkladom pre rozhodnutie
stavebného úradu podľa § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že stavebný úrad v žiadnom
prípade nemohol postupovať tak, ako uvádzajú žalobcovia, aby spojil návrhy na vydanie dodatočného
stavebného povolenia, keďže stavebný úrad sa riadil vtedajším právnym stavom podľa listu vlastníctva,
t.j. výlučným vlastníkom pozemku bola F. (tento fakt nikdy nespochybnili ani samotní žalobcovia). To,
že došlo k zmene právnych pomerov v osobe vlastníka nehnuteľnosti (občianskoprávny spor), nemá

žiaden vplyv na predchádzajúce konanie a právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom
povolení stavby. Podľa § 70 stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho
platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania. K tvrdeniu žalobcov, že stavebný
úrad mal potom, čo prijal žiadosť žalobcov o dodatočné povolenie stavby garáže túto spojiť do jedného
konania, prípadne prerušiť konanie do rozhodnutia súdu, ktorý určí definitívneho vlastníka nehnuteľnosti

je potrebné uviesť, že žalobcovia podali dňa 21.03.2006 žiadosť o dodatočné povolenie stavby na
stavebný úrad, t. j. v čase kedy na liste vlastníctva figurovala ako výlučná vlastnícka pozemku F..
Stavebný úrad nemal dôvod pochybovať o vlastníctve nehnuteľnosti - pozemku, keďže list vlastníctva je
verejnou listinou, pričom jeho vierohodnosť nebola v tom čase spochybnená; rozhodnutie o dodatočnompovolení stavby nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2006, pričom žalobcovia až po tomto dátume dňa
27.07.2006 predložili stavebnému úradu doklad o podaní určovacej žaloby na súd. Podľa § 70 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) platí, že údaje o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukáže opak. Zároveň z dôvodu zásady "ne bis in idem" (nie dvakrát o tej istej veci) stavebný úrad
ako správny orgán nemohol rozhodnúť o žiadosti žalobcov o dodatočné povolenie stavby. Stavebný úrad
postupoval správne, keď správne konanie o žiadosti žalobcov zastavil podľa § 30 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Uviedol, že Krajský stavebný úrad

v Nitre preskúmal právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby, pričom
skonštatoval zákonnosť rozhodnutia, a preto návrh na obnovu konania zamietol. Vzhľadom na vyššie
uvedený skutkový a právny stav veci nesúhlasil s tvrdením žalobcov uvedeným v žalobe a považuje
ich nárok vo vzťahu k postupu stavebného úradu v danej veci za neopodstatnený. Žalobcovia v petite
žaloby, ako dôsledok nesprávneho postupu stavebného úradu spoločne žiadajú náhradu škody vo výške
115.676,74 eura s príslušenstvom, z čoho čiastka 2.291,20 eura predstavuje skutočnú škodu, ušlý

zisk vo výške štandardného nájmu za obdobnú nehnuteľnosť v období od 11.07.2006 do 07.02.2011,
ktorábudestanovenáznaleckýmposudkomvypracovanýmsúdomustanovenýmznalcom,čiastka46,47
eura trovy Správneho konania, čiastka 113.339,07 eura nemajetkovú ujmu. V tejto súvislosti poukázal
nato, že žalobcovia v žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uviedli škodu
len vo výške 23.387,20 eura a len táto čiastka bola predmetom predbežného prerokovania. Keďže

žalobcovia v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody požadovali nemajetkovú ujmu
vo výške 10.026 eur, celkom nepochopiteľne a popierajúc účel predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody a žaloby, ktorá vychádza z negatívnej odpovede k predbežnému prerokovaniu nároku
na náhradu škody si túto navýšili o položky, ktoré v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody nepožadovali, a preto má žalobca zato, že o tejto časti výšky škody nemožno rozhodnúť inak,

ako ju zamietnuť, napriek tomu uviedol aj dôvody, prečo je táto požadovaná časť nároku na náhradu
škody nedôvodnou. K vyčíslenej škode žalobcov vo výške 2.291,20 eura, ktorá predstavuje skutočnú
škodu, ktorá mala žalobcom vzniknúť v dôsledku devastácie garáže, žalovaný uviedol, že pokiaľ k
poškodeniu garáže došlo v období, v ktorom žalobcovia ako súčasní vlastníci nemohli nakladať s
garážou, pretože s ňou nakladala ako vlastníčka F. je potrebné uplatniť si túto škodu od toho, kto

ju skutočne spôsobil a nie od orgánu štátnej správy. Navyše uviedol, že skutočná škoda vyčíslená
žalobcami nie je ani preukázaná. Žalobcovia sa síce odvolávajú na znalecké posudky priložené k
predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody, resp. na krycí listu rozpočtu vypracovaného Ing.
M. I. ktorý bol predložený k predbežnému prerokovaniu, poukázal však na to, že účelom znaleckých
posudkov bolo stanovenie skutočnej ceny nehnuteľností vrátane garáže pre potreby stanovenie ich ceny

ako predmetu zálohu za poskytnutie úveru. Z krycieho listu rozpočtu nemožno určiť, čo bolo predmetom
prác vykonávaných Ing. M. I., kedy bol vypracovaný a kedy mali byť práce na nehnuteľnostiach v
ňom uvedených vrátane garáže vykonané. K ušlému zisku, ktorý požadovali žalobcovia vo výške
štandardnéhonájmuzaobdobnúnehnuteľnosťvobdobíod11.07.2006do07.02.2011,žalovanýuviedol,
že ohľadom žaloby žalobcov v tomto konaní nie je dôvodné ustanoviť znalca, keďže nemožnosť užívať

nehnuteľnosť žalobcami nebola spôsobená rozhodnutím stavebného úradu, ale občianskoprávnym
sporom vo veci určenia vlastníckeho práva, v ktorom rozhodoval príslušný súd. Za skutočnosť, že
sa dva súkromné subjekty sporia o vlastníctvo, nemožno vyvodzovať zodpovednosť štátu - orgánov
štátnej správy, ktoré tento spor nezapríčinili. Navyše tu poukázal nato, že žalobcovia sa stali vlastníkmi
nehnuteľností vrátane garáže až na základe právoplatnosti vyznačenej na rozsudku Okresného súdu

Bratislava III č. k. 28Cb/249/2003-601 zo dňa 23.07.2009, ktorým bolo žalobcom priznané vlastnícke
právo, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2009. Záverom k ušlému zisku uviedol takisto, že
tento nebol predmetom predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, a preto nie je ani dôvodné
si ho uplatňovať v rámci žaloby. K uplatneným a vyčísleným trovám správneho konania žalobcov,
žalovaným uviedol, že predstavujú poplatok za vydanie dodatočného stavebného povolenia na garáž

a ako vyplýva z § 31 ods. 1 Správneho poriadku s dôrazom na to, že v správnom konaní ide vždy
o ochranu verejného záujmu, zákonodarca zakotvil zásadu, že trovy konania, ktoré vznikli správnemu
orgánu má znášať tento správny orgán a trovy konania (finančné výdavky spojené s konaním), ktoré
vznikli účastníkovi konania a zúčastnenej osobe, majú znášať tieto osoby. V prípade nároku na náhradu
škody, ktorá mala žalobcom vzniknúť v dôsledku zaplatenia správneho poplatku za podanie žiadosti

o dodatočné povolenie stavby garáže, ide o legalizáciu protiprávneho stavu vyvolaného žalobcami.
Podaním žiadosti na príslušný správny orgán vzniká účastníkovi konania poplatková povinnosť podľa
zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorá je odôvodnená
skutočnosťou, že každý procesný úkon, ktorý správny orgán ako aj iná osoba vykoná je vyjadriteľnýkonkrétnou finančnou čiastkou - ide o trovy konania, ktoré v tomto prípade znáša účastník konania. V
návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody si žalobcovia uplatnili nemajetkovú ujmu
vo výške 10.026 eur za obdobie od 11.07.2006 do 08.02.2011 vo výške 6 eur/deň, z dôvodu nemožnosti

užívať ich nehnuteľnosť. Žalobcovia v žalobe uplatnenú nemajetkovú ujmu vo výške 113.339,07 eura
za obdobie od 11.07.2006 do 07.02.2011 (obdobie právnej neistoty) odôvodnili tým, že v čase konania
stavebného úradu v danej veci prechádzali mimoriadne psychicky náročným obdobím, v ktorom viedli
súdny spor o takmer celý ich majetok a ich domov, ktorý bol rovnako ako stavba garáže speňažovaný
ďalšímisubjektmi.Žiadanúvýškunemajetkovejujmyvyčísliližalobcoviasvyužitímanalógielegis,pričom

ako podklad pre jej výpočet zobrali do úvahy priemernú minimálnu mesačnú mzdu zamestnanca v
hospodárstve SR za roky 2005, 2006, 2007, 2008, 2009 a 2010. K priznaniu nemajetkovej ujmy v
peniazoch dochádza v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, a ak nie je možné uspokojiť ju inak. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 17 ods.
3 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, podľa ktorého sa výška nemajetkovej

ujmy v peniazoch podľa odseku 2 určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej
došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Má za to, že žalobcovia nepreukázali ani jeden
z vyššie uvedených znakov, prečo by bolo dôvodné zamýšľať sa nad priznaním nemajetkovej ujmy a

obmedzili sa na púhe konštatovanie toho, že prechádzali mimoriadne psychicky náročným obdobím, v
ktorom viedli súdny spor o takmer celý ich majetok a ich domov, ktorý bol rovnako ako stavba garáže
speňažovaný ďalšími subjektmi. Tu žalobca poukázal nato, že garáž bola iba menšou časťou celého
sporu, ktorý viedli o svoj majetok, pričom tento spor a konanie stavebného úradu nevykazujú žiadny
súvis. V danom spore sa určilo, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností vrátane garáže, avšak to

nemalo a nemohlo mať žiadny vplyv na konanie a rozhodovanie stavebného úradu, keďže stavebný
úrad nemohol subsumovať právomoc danú súdom rozhodnúť o vlastníctve k sporným nehnuteľnostiam.
Psychicky náročné obdobie, ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava III bolo dané konaním
žalobcov, ktorí podpísali zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečovacom práve, pričom tieto zmluvy neboli
určené v rozsudku Okresného súdu Bratislava III ako neplatné, rozsudkom Okresného súdu Bratislava

III bolo iba priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vrátane garáže pre žalobcov. Z toho je zrejmé,
že samotné neuvážené konanie a následná nemožnosť splácania úveru bola príčinou, prečo k určeniu
vlastníckeho právo žalobcov k nehnuteľnostiam došlo až po právoplatnom rozsudku Okresného súdu
Bratislava III. Navyše žalobcovia si podľa názoru žalovaného nesprávne vykladajú ustanovenie § 17
ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorého sa vyčísluje

výška nemajetkovej ujmy tak, ako si ju vyčíslili žalobcovia iba v prípade nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu pri rozhodnutí o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej
slobody a pri rozhodnutí o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutí o väzbe. Logickým výkladom
zákona o zodpovednosti za škodu možno dospieť k záveru, že zákonodarca nemal úmysel pri určení
výšky nemajetkovej ujmy ponechať možnosť uplatniť analógiu legis v iných prípadoch nezákonného

rozhodnutia alebo nesprávaného úradného postupu ako v tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 17
ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (príčinou) a škodou (následkom) je predpokladom na
úspešné vymoženie si náhrady škody. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za
škodu. Dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní príčinnej súvislosti zaťažuje vždy poškodeného.

Zákon o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba
javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Do
úvahy je potrebné brať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne, príčinou škody môže byť len

tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodový následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale
stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a
to o príčinu podstatnú. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,
v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou
ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom
nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, pričom časová súvislosť
napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a
vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak

je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Žalovaný ma teda za to, že je sporné, či žalobcom vôbec vznikla nejaká
škoda, avšak aj keď by im nejaká škoda vznikla, nie je medzi takou škodou a konaním stavebného
úradu daná príčinná súvislosť nevyhnutná k tomu, aby v tomto konaní mohol byť žalobcom priznaný

nárok na náhradu škody. V prípade, ak žalobcom vznikla určitá škoda či už poškodením garáže,
alebo nemožnosťou jej užívania, túto si musia uplatniť ako občianskoprávny nárok voči tomu, kto im
spôsobilpoškodeniegaráže,resp.nemožnosťjejužívania,nievšakodštátnehoorgánu,keďžestavebný
úrad nemal kompetencie rozhodovať o vlastníckom práve, a teda nemohol zapríčiniť škodu uvádzanú
žalobcami. Nakoľko zo skutkového aj z právneho stavu vyplýva, že nárok žalobcov na náhradu škody
nie je dôvodný, pretože nie sú naplnené predpoklady, ktoré zákon o zodpovednosti za škodu pri výkone

verejnej moci striktne vyžaduje pre priznanie náhrady škody orgánom verejnej moci, žiadal, aby Okresný
súd Levice žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojenými
spismi MSÚ Levice SÚ 3191/2006, SÚ 3223/2006-Jes., prednesmi zástupkyne žalobcov, žalovaného

a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Splnomocnená zástupkyňa žalobcov v 1. a 3. rade - žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že na
predmetnej žalobe naďalej žalobcovia trvajú. Naďalej namietala nesprávny úradný postup Mesta Levice
v uvedenom správnom konaní, teda v konaní o rozhodnutí o dodatočnom stavebnom povolení. Mala

za to, že Mesto Levice nepostupovalo správne, ide teda o nesprávny úradný postup, a nárok žalobcov
je preto dôvodný.

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v predložených plnomocenstvách na podanie predbežného
nároku na náhradu škody udelených žalobkyni v 2. rade žalobcami v 1. a 3. rade je odkaz na

spisovú značku súdneho konania, ktoré bolo začaté podaním zo dňa 26.09.2012., doručené súdu
16.10.2012, teda až po tomto dátume mohla byť pridelená sp. zn. konania. Vyslovil domnienku, že
dané plnomocenstvá sú antidatované. Má teda za to, že žalobcovia v 1. a 2. rade nie sú v predmetnom
konaní aktívne vecne legitimovaní, tak ako to už vyslovil súd v rámci predbežného právneho posúdenia.
Žalovaný naďalej zotrval na námietke premlčania pričom uviedol, že z početnej judikatúry vyplýva, že

ak súd vyhodnotí námietku premlčania za dôvodnú, je to inštitút, ktorý má viesť k zamietnutiu žaloby, z
tohto titulu bez skúmania ďalších podmienok žaloby. Uviedol, že okrem uvedenej námietky premlčania,
žalobkyňa si nemohla ani uplatniť nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu,
nakoľko postup stavebného úradu viedol k vydaniu rozhodnutí, pričom boli rozhodnutia vydané v roku
2011 a neboli nikdy žiadnym orgánom zrušené ani zmenené. Požívajú vlastnosť prezumpcie správnosti

správneho aktu. Žalobkyňa síce uviedla, že krajský stavebný úrad mohol sám konať, preskúmať tieto
rozhodnutia mimo odvolacieho konania, avšak je to právo, nie povinnosť správneho orgánu. Žalobkyňa
mohla využiť iné opravné prostriedky, proces prokurátora alebo žaloby podľa správneho súdnictva. V
konaní existuje iba jedno nezákonné rozhodnutie, nezákonné rozhodnutie z roku 2007 o zastavení
konania, avšak táto nezákonnosť bola v neskoršom konaní odstránená. Aj keby stavebný úrad pôvodne

vydal rozhodnutie o prerušení konania, v konečnom dôsledku by to viedlo k tomu istému, správny
orgán by musel vyčkať na rozhodnutie okresného súdu, toto rozhodnutie bolo prejudiciálnou otázkou
správneho konania. Žalobkyňa nemohla utrpieť žiadnu ujmu na svojich právach.

6. Z pripojených spisov Mesta Levice SÚ-3191/2006 a SÚ-3223/2006 súd zistil, že žalobkyňa v

3. rade (R.), rade podala dňa 21.03.2006 na stavebný úrad Mesta Levice (ďalej stavebný úrad)
žiadosť o dodatočné stavebné povolenie novostavby garáže v obci Levice, kat. úz. Levice, parc. č.
XXXX, XXXX, ktoré doplnila sprievodným listom a prílohami doručenými stavebnému úradu dňa
27.07.2006. Dňa 19.06.2006 vydal stavebný úrad rozhodnutie č.j. SÚ-3191/2006-Jes., v ktorom vyzval
R. na doplnenie jej žiadosti o súhlas Obvodného pozemkového úradu o zmene poľnohospodárskeho

druhu pozemku a súhlas vlastníka pozemku parc. č. XXXX s vydaním dodatočného staveného
povolenia a z tohto dôvodu konanie súčasne prerušil. Rozhodnutím č.j. SÚ-3191/2006-Jes. zo dňa
10.10.2006 stavebný úrad konanie zastavil z dôvodu, že dňa 10.07.2006 stavebný úrad vydal dodatočné
stavebné povolenie pre stavbu Garáž parc. č. XXXX pre žiadateľa F. teda z dôvodu, že vo veci sauž právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Na základe odvolania R., Krajský
stavebný úrad v Nitre rozhodnutím č. KSUNR-2007-142-002 zo dňa 11.01.2007 rozhodnutie stavebného
úradu č.j. SÚ-3191/2006-Jes. zo dňa 10.10.2006 zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie

konanie. Rozhodnutím č.j. SÚ-3191/2006-Jes. zo dňa 07.02.2007 stavebný úrad konanie prerušil do
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci majetkových práv k predmetu podania s odôvodnením, že
podaním na Okresnom súde Bratislava III sa začalo konanie o predbežnej otázke majetkových práv ku
stavbe garáže na pozemku parc. č. XXXX, k.ú. Levice, obec Levice. Rozhodnutím č.j. SÚ-3191/2006-
Jes. zo dňa 02.03.2011 stavebný úrad konanie zastavil, pričom poukázal na to, že súdne konanie,

pre ktoré bolo stavebné konanie prerušené, bolo ukončené a nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2011
a ďalej na skutočnosť, že v tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté (stavebný úrad vydal dňa
10.07.2006 rozhodnutím č.j. SÚ-3223/2006-Jes. dodatočné stavebné povolenie pre stavbu Garáž parc.
č. XXXX pre stavebníčku F. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2006), objekt garáže je riadne
evidovaný a rozhodnutím súdu vo veci sa jeho skutkový stav nezmenil; upravili sa len jeho majetkové
pomery. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2011. Dňa 23.03.2011 doručila

R. Krajskému stavebnému úradu v Nitre odvolanie proti rozhodnutiam stavebného úradu Levice č.j.
SÚ-3191/2006-Jes. zo dňa 02.03.2011, ktorým konanie zastavil a č.j. SÚ-2011/1811-001-Jes. zo dňa
02.03.2011, ktorým zamieta a nepovoľuje obnovu konania. Krajský stavebný úrad v Nitre listom č.
2011/593-2 zo dňa 25.05.2011 oznámil R., že odvolanie ňou podané na nepríslušnom orgáne - Krajskom
stavebnom úrade v Nitre, bolo postúpené príslušnému správnemu orgánu -Mestu Levice, na ktorý

bolo doručené dňa 30.03.2011, t.j. oneskorene. Súčasne jej oznámil, že ako odvolací orgán preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa § 60 Správneho poriadku, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu
alebozrušenierozhodnutiamimoodvolaciehokonania.Pritomdospelodvolacíorgánkzáveru,žestavba
garáže bola právoplatne povolená, odpadol dôvod vydať duplicitné rozhodnutie na základe žiadosti
R., a preto stavebný úrad konanie zastavil; pre zastavenie konania nie je rozhodujúca skutočnosť,

že rozsudkom súdu sa zmenili vlastníci stavby. Na dosiahnutie zmeny vlastníka na liste vlastníctva je
nutné podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku. S poukazom
na uvedené odvolací orgán uzavrel, že nebolo zistené také porušenie právnych predpisov, ktoré by
oprávňovali odvolací orgán povoliť obnovu konania alebo ho zmeniť alebo zrušiť mimo odvolacieho
konania.

7. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
mociaozmeneniektorýchzákonov(ďalej„zákona“),tentozákonupravujezodpovednosťštátuzaškodu,
spôsobenú orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 zákona, štát zodpovedá, za podmienok ustanovených týmto zákonom, za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom.

Podľa§117ods.1zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon)
v znení nesk. predpisov, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným
výkonom štátnej správy.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda
vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva
alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej

správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa§17ods.1zákona,uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa

podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov
8. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 07.10.2011 (na pošte podaná žiadosť dňa 10.10.2011 a adresovaná nepríslušnému
orgánu) bola podpísaná len žalobkyňou v 3. rade (R.. Žalobkyňou v 2. rade predložené plnomocenstvá
na podanie predbežného nároku na náhradu škody zo dňa 20.10.2011 boli udelené žalobkyni v 2.

rade (U.) žalobcami v 1. a 3. rade, ako vyplýva z ich obsahu, nemohli byť predložené príslušnému
orgánu (žalovanému). V prvom rade v nich nebola splnomocnená žalobkyňa v 3. rade (R., ktorá
predmetnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody podala, ale žalobkyňa v 2.
rade (U. a zároveň v čase ich datovania ešte nemohlo prebiehať na tunajšom súde toto konanie sp.
zn. 12C/479/2012 (ktorá spisová značka sa v plnomocenstvách výslovne uvádza), keďže toto konanie

sa začalo dňa 16.10.2012. Pritom podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody je hmotnoprávnou podmienkou podania takejto žaloby. Z týchto dôvodov mal súd jednoznačne
preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade nie sú vo veci aktívne legitimovaní, a preto súd žalobu vo
vzťahu k ich nárokom ako nedôvodnú zamietol. Súd sa preto ďalej zaoberal len nárokom žalobkyne v
3. rade, nakoľko len tá je aktívne legitimovaná na podanie žaloby.

9. Zodpovednosť podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení je jednou z foriem objektívnej
zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch
podmienok. Týmito podmienkami sú: 1. existencia škody (majetkovej ujmy, vyjadriteľnej v peniazoch),
2. nesprávny úradný postup orgánu štátu, 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným

postupom.

10. Zákon nedefinuje "nesprávny úradný postup". Z obsahu tohto pojmu však vyplýva, že podľa
konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí
určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel,

stanovených právnymi predpismi, pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý
vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom
predpise upraviť do najmenších podrobností; treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska
účelu k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže
dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho

rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie, alebo oneskorené
vydanie rozhodnutia, v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie
(nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosťštátneho orgánu, alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR).

11. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa v 3. rade nesprávny úradný postup
videla v celom postupe stavebného úradu mesta Levice, ktoré vyústilo v rozhodnutí mesta Levice
č.j. SÚ-3191/2006-Jes. zo dňa 10.10.2006, resp. č.j. SÚ-3191/2006-Jes. zo dňa 02.03.2011, ktorým
Mesto Levice konanie o dodatočnom povolení stavby zastavilo. V rámci uvedeného postupu napádala
nesprávny postup úradníčky, ktorá mala veci týkajúce sa totožnej stavby - garáže spojiť do jedného

konania, nesprávne zistenie okruhu účastníkov, neúplnosť spisov, a napokon i oneskorené doručenie
(postúpenie) jej odvolania príslušnému správnemu orgánu. Podľa žalobkyne o nesprávnom úradnom
postupeMestaLevicesvedčíirozhodnutieKrajskéhostavebnéhoúraduvNitreč.KSUNR-2007-142-002
zo dňa 11.01.2007, ktorým bolo zrušené podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku rozhodnutie Mesta
Levice č.j. SÚ-3191/2006-Jes. zo dňa 10.10.2006 z dôvodu porušenia ust. § 30 ods. 1 písm. i)
Správneho poriadku a vec bola vrátená Mestu Levice na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobkyňa tvrdila,

že Krajský stavebný úrad v Nitre vytkol vo svojom zrušujúcom rozhodnutí Mestu Levice, že došlo k
nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko, ak odvolateľka uviedla, že sa považuje za vlastníčku stavby,
mal stavebný úrad rozšíriť okruh účastníkov konania o vlastníka garáže podľa aktuálnych údajov z
katastra nehnuteľností predmetného konania.

12. V danom prípade rozhodnutie stavebného úradu Mesta Levice č.j. SÚ-3191/2006-Jes. zo dňa
10.10.2006 trpelo procesnými nedostatkami a vadami, ktorých sa dopustilo pri zhromažďovaní
podkladov pre rozhodnutie a pri aplikácii § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorých dôsledkom bolo vydanie nesprávneho rozhodnutia, ktoré
odvolací orgán - Krajský stavebný úrad v Nitre rozhodnutím KSUNR-2007-142-002 zo dňa 11.01.2007

zrušil. Nesprávny postup orgánu štátu, ktorý vyústil v nesprávne rozhodnutie, ktoré nenadobudlo
právoplatnosť, ale bolo zrušené odvolacím orgánom, preto nemôže založiť objektívnu zodpovednosť
štátu, lebo pochybenie orgánu štátu bolo napravené. Zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z. preto nie je daná. Čo sa týka v poradí druhého rozhodnutia stavebného
úradu Mesta Levice č.j. SÚ-3191/2006-Jes. zo dňa 02.03.2011 o zastavení konania, toto bolo napriek

oneskorenému odvolaniu preskúmané odvolacím orgánom, ktorý dospel k záveru, že nebolo zistené
také porušenie právnych predpisov, ktoré by ho oprávňovali povoliť obnovu konania alebo ho zmeniť
alebo zrušiť mimo odvolacieho konania.

13. Súd pri posudzovaní splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 9

zákona č. 514/2003 Z.z. je toho názoru, že v danom prípade nešlo o taký nesprávny úradný postup,
ktorý by zakladal nárok žalobkyne v 3. rade na náhradu škody. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, nie
každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či
pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za tej situácie, že

tieto nedostatky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a
posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich
posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia;
prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť
posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a

nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.). Na tieto prípady slúži systém opravných prostriedkov v správnom konaní
(§53anasl.zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní),ktorýchúčelomjedosiahnutienápravyprávnych
alebo skutkových pochybení, ktorých sa dopustili prvostupňové správne orgány a právomoc odvolacieho
orgánu preskúmavať rozhodnutie prvostupňového orgánu (§ 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní).Vdanejveci,ikeďkrajskýstavebnýúradvytkolstavebnémuúradu-MestuLeviceporušenieust.

§30ods.1písm.i)Správnehoporiadku,keďže,akideozastaveniekonaniazdôvodupredchádzajúceho
právoplatného rozhodnutia v tej istej veci, musí o konanie, ktoré sa týka totožných účastníkov konania
a taktiež vytkol nesprávne vymedzenie okruhu účastníkov konania, takéto pochybenia nie je možné
považovať za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.. Práve na tieto prípady
pamätá ust. § 59 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého Krajský stavebný úrad v Nitre v

danom prípade ako odvolací orgán má právomoc preskúmavať rozhodnutie prvostupňového orgánu.
Práve účelom opravného prostriedku, ako aj preskúmavacej činnosti nadriadeného orgánu je dosiahnuť
nápravu, či už právnych alebo skutkových pochybení, ku ktorým môže dôjsť prvostupňovým správnym
orgánom.14. Keďže súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutím Mesta Levice nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle zákona č. 514/2003, žalobkyni v 3. rade nevzniklo právo

na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu. Nakoľko súd dospel k takémuto právnemu
záveru, ďalšími predpokladmi, a to výškou škody a vzťahom príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a náhradou škody sa nezaoberal.

15. Aj v prípade, ak by žalobkyňa v 3. rade požadovala náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia,

mohla by v tomto prípade napádať len rozhodnutie stavebného úradu Mesta Levice č.j. SÚ-3191/2006-
Jes. zo dňa 10.10.2006 o zastavení konania, ktoré však odvolací orgán - Krajský stavebný úrad v Nitre
rozhodnutím KSUNR-2007-142-002 zo dňa 11.01.2007 zrušil. Žalovaný však pre tento prípad vzniesol
dôvodne námietku premlčania. Žiadne z ostatných rozhodnutí, ktoré boli v predmetnom stavebnom
konaní vydané neboli zrušené ani zmenené, a teda požívajú vlastnosť prezumpcie správnosti správneho
aktu. Tak ako správne namietal aj žalovaný, žalobkyňa v danom prípade mohla využiť iné zákonné

prostriedky v prípade, ak sa domnievala, že bola rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu
ukrátená na svojich právach, a to protest prokurátora alebo žalobu podľa správneho súdnictva. Aj
v prípade, ak by stavebný úrad vydal ihneď rozhodnutie o prerušení stavebného konania, musel by
správny orgán taktiež vyčkať na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, nakoľko toto rozhodnutie
bolo prejudiciálnou otázkou správneho konania. Žalobkyňa teda nemohla utrpieť žiadnu ujmu na svojich

právach v príčinnej súvislosti s rozhodnutím alebo postupom stavebného úradu Mesta Levice. Len pre
úplnosť súd uvádza, že na stavbu garáže bolo stavebným úradom vydané právoplatné rozhodnutie
o dodatočnom povolení stavby č. SÚ-3223/2006-Jes zo dňa 10.07.2006, ktoré je naďalej platné.
Rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby bolo vydané F., ktorá v tom čase bola výlučnou vlastníckou
nehnuteľnosti (pozemku). Skutočnosť, že došlo k zmene v osobe vlastníka nehnuteľnosti, nemá žiaden

vplyv na predchádzajúce konanie a právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení
stavby, keďže stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych
nástupcov účastníkov konania.

16. Nakoľko súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup, ako jeden z predpokladov pre vznik

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

17. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mala vo
veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia Okresný súd Levice.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).