Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/252/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616204223
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3616204223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: J., proti žalovanému: H. o
zaplatenie 522,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske
zo dňa 18.apríla 2017, č.k. 3Csp/76/2016-32, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol
a výrokom II. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v žalobe dôvodil, že žalovaná dňa 20.07.2015
požiadala o úver prostredníctvom A. internetového portálu a po registrácií na fóre jej bol poskytnutý
úver vo výške 560,- eur. Veriteľom v tomto prípade nie je prevádzkovateľ portálu, ale investor,
ktorý poskytuje finančné prostriedky. V mene investora koná prevádzkovateľ. Jeden úver môže byť
poskytnutýprostredníctvomviacerýchinvestorov.Dňa08.01.2015investoriuzavrelisožalobcomzmluvu
o postúpení pohľadávky. Žalovaná dohodnuté finančné prostriedky nevrátila v dohodnutej lehote, na

základe čoho bola dňa 30.12.2015 vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Ku dňu podania žaloby
žalovanáuhradilasumu37,27eur.Dlhžalovanejtakpredstavujesumu522,73eur.Žalovanása k
žalobe nevyjadrila.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie z podmienok používania internetového portálu A.
zistil, že prevádzkovateľ tohto internetového portálu sprostredkúva uzatváranie zmlúv o úveroch medzi
rôznymi osobami, sám úvery neposkytuje. Úverovú zmluvu vždy uzatvára investor s dlžníkom. Portál

je možné používať len po registrácii na ňom. Registrovaný užívateľ si môže prostredníctvom portálu z
ponuky úverov vybrať úver, ktorý zodpovedá jeho požiadavkám. Zmluva sa uzatvorí buď na základe
automatického pridelenia ponuky k žiadosti o úver, alebo ako výsledok aukcie. Na znak jej uzatvorenia
portál automaticky vygeneruje súbor PDF, z ktorého je zrejmá výška istiny, úroková sadzba, doba
splatnosti a výška splátok, ako aj údaje investora a dlžníka. Prevod finančných prostriedkov sa
uskutoční na účet dlžníka. Na zmluvu sa vzťahujú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
V prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky o viac ako 15 dní, je investor (veriteľ) prostredníctvom

prevádzkovateľa portálu, ktorý koná v jeho mene a na jeho účet, oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť
úveru. Z úverových podmienok dlžníka č. U. súd zistil, že žalovaná požiadala prostredníctvom portálu
A. o sprostredkovanie uzavretia zmluvy o úvere, predmetom ktorého mala byť istina 560,- eur,
úrok 50% p.a., splatnosť 2 roky, poplatok za uzavretie zmluvy 16,80 eur a platba do garančného fondu16,80 eur. Sumu zníženú o poplatky požiadala previesť na svoj účet. Z Rámcovej zmluvy pre
dlžníka X. súd zistil, že prevádzkovateľ K. a žalovaná uzavreli zmluvu, na základe ktorej prevádzkovateľ
umožnil žalovanej používať portál A.. Zmluva bola uzavretá elektronicky dňa 15.07.2015. Z výpisu z účtu

predloženého žalobcom súd zistil, že dňa 20.07.2015 bola na účet žalovanej vyplatená suma 525,90 eur.
Zozmluvyopostúpenípohľadávkysúdzistil,žepredmetnúpohľadávkupostúpilodvadsaťjedenveriteľov
zastúpených spoločnosťou K. so sídlom v Q. žalobcovi. Z prehľadu splátok žalovanej označeného ako
"zmluva o pôžičke" súd zistil, že žalovaná zaplatila na svoj dlh zo zmluvy o úvere spolu sumu 37,27 eur.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 489,
§ 488, § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 161 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej „CSP“), s odkazom na ktoré dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu,
že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu vo veci. Žalobu musí podať strana, ktorá je aktívne
legitimovaná na podanie žaloby, čo znamená, ktorá je nositeľom subjektívneho práva, ktoré opiera o
stav vyplývajúci z hmotného práva. V tomto prípade zakladá žalobca svoju aktívnu legitimáciu

na zmluve o postúpení pohľadávok, po preskúmaní ktorej zmluvy súd zistil, že údajní pôvodní veritelia
postúpili pohľadávku prostredníctvom prevádzkovateľa internetového portálu na žalobcu. Súd mal síce
za preukázané, že žalovaná sa registrovala na portáli prevádzkovateľa a požiadala o poskytnutie úveru,
tiež že z účtu prevádzkovateľa portálu boli prevedené finančné prostriedky žalovanej, ktorá čiastočne
úversplácala,avšakžalobcažiadnymspôsobomnepreukázal,žefinančnéprostriedkyžalovanejposkytli

veritelia, ktorí sú uvedení v zmluve o postúpení pohľadávky, ako postupcovia. Vzhľadom na to, nemá súd
zapreukázané,ževeriteliažalovanejsúskutočneosobamiuvedenýmivzmluveopostúpenípohľadávky,
takýto dôkaz nedoložil žalobca ani počas konania. Z uvedených dôvodov teda napriek tomu, že mal
preukázané poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej, súd pre nedostatok aktívnej legitimáciu
žalobcu, žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.

1 CSP tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal dôvodiac, že žalovaná bola síce v spore plne
úspešná, keďže žaloba bola zamietnutá, preukázateľne jej však nevznikli žiadne trovy konania, preto
jej ich náhradu nepriznal.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca

prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu,navrhujúcodvolaciemusúdujehozmenutak,žejehožalobe
bude v celom rozsahu vyhovené a žalovaná bude zaviazaná nahradiť mu trovy konania, eventuálne
navrhoval zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s tým, že súčasne uplatňoval náhradu trov vzniknutých mu v odvolacom konaní. Dôvodiac
nesprávnymi skutkovými a právnymi závermi, čím uplatnil dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365

ods. 1 písm. h/ a f/ CSP, namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil žiadnym spôsobom skutočnosť,
že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky žalobcu na účet žalovanej, ktorú skutočnosť žalovaná
nepoprela. Žalovaná rovnako nenamietala aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorá bola preukázaná zmluvou
o postúpení pohľadávky, v ktorej boli uvedení pôvodní veritelia. Má za to, že skutočnosti, ktoré súd
považoval za nepreukázané, bolo možné vyhodnotiť ako preukázané logicky na seba nadväzujúcou

sériou nepriamych dôkazov, ktoré boli priložené k žalobe. Pokiaľ aj podľa súdu nebola preukázaná
aktívna legitimácia žalobcu v rámci postúpenia pohľadávky od pôvodných veriteľov, jednoznačne
žalobca preukázal, že právny predchodca „žalovaného“ (žalobca zrejme mal na mysli žalobcu) poskytol
finančné prostriedky žalovanej, a teda mohol previesť pohľadávku vo výške 560,- eur bez ohľadu na
pôvodných investorov. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie pochybil, keď ignoroval ust. § 151 ods. 1

CSP, v zmysle ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana vyslovene nepoprela, sa považujú za
nesporné. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek vyjadrenia žalovanej, nahradil jej procesnú (ne)činnosť
pri posúdení právneho aj skutkového stavu, z ktorého dôvodu uplatňoval tiež dôvody na odvolanie
uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP.

6. Žalovaná nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s

uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,

keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných

podmienok. Odvolacím prieskumom žiadna vada, týkajúca sa procesných podmienok zistená nebola.

10. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcu smerujú proti
ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje
rozhodnutie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, čo viedlo podľa jeho názoru k
naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a tiež namietal

naplnenie odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP k naplneniu ktorých
malo dôjsť nesprávnym postupom súdu prvej inštancie, ktorý skúmal aktívnu vecnú legitimáciu na strane
žalobcu bez toho, aby jej nedostatok žalovaná namietala.

11. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

12. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené

v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

13.Vyššieuvedenéodvolacienámietkyžalobcu,vyhodnotilodvolacísúdakoneopodstatnené,bezopory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadami podľa
§ 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal, že je
nositeľom ním tvrdeného hmotnoprávneho vzťahu od ktorého odvodzuje nárok uplatnený voči žalovanej,
t.j. že je v spore aktívne vecne legitimovaným. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostačujúco

odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

15. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že je nositeľom ním tvrdeného hmotnoprávneho
vzťahu so žalovanou v dôsledku postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 08.01.2015, ktorou postúpili investori, zastúpení prevádzkovateľom W., žalobcovi pohľadávku
voči žalovanej.

16. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu,alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaných, je imanentnou súčasťou súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 6. 2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je tak nedôvodnou odvolacia námietka žalobcu, že skúmaním aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu napriek tomu, že žalovaná jej nedostatok nenamietala, porušil
práva žalobcu. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa z úradnej povinnosti zaoberal existenciou
tvrdeného práva na strane žalobcu, teda skúmal, či je tento nositeľom aktívnej vecnej legitimácie vo
veci, ktorým postupom nemohlo na jeho strane dôjsť teda k naplneniu žalobcom uplatnených odvolacích

dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, ani d/ CSP. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo
k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace
procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nebola zistená
ani tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej následkom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu
vo veci.

17. Nedôvodnou, nespôsobilou k zmene napadnutého rozhodnutia, je tiež odvolacia námietka
žalobcu spočívajúca v tom, že postúpenie pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, a pokiaľ žalovaný túto skutočnosť nepoprel, je súd
povinný zo zmluvy o postúpení pohľadávky vychádzať. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 vyplýva, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení,

resp. v spore o splnení neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej moci
ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení
pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo. V posudzovanej veci žalobca požaduje (nárokuje si ) práve
plnenie, ktoré spočíva v neuhradenej postúpenej pohľadávke, v ktorom prípade jedným zo základných
predpokladov úspešnosti podanej žaloby bol záver o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a

jedine v prípade jej preukázania, mohol byť žalobca v konaní úspešný (samozrejme za predpokladu
preukázania tiež dôvodnosti uplatnenia pohľadávky čo do základu aj výšky). Postúpenie pohľadávky
(cesia) spočíva totiž v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším
veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ
svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, ktorý postupník sa stane novým veriteľom,

nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú
pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený
pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

18. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi

postupcami (investormi), zastúpenými prevádzkovateľom portálu K. a žalobcom, ako postupníkom.
Predovšetkým správne uvádza súd prvej inštancie, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že
finančné prostriedky žalovanej poskytli veritelia, ktorí sú uvedení v zmluve o postúpení pohľadávky, ako
postupcovia, čo už samo osobe neindikuje v prospech záveru o existencii aktívnej vecnej legitimácie
na strane žalobcu, na ktorého mala byť pohľadávka postúpená. Odvolací súd však naviac dodáva,

že v zmysle článku 12 Podmienok používania internetového portálu A. <., prevádzkovateľ má právo
postúpiť akúkoľvek pohľadávku viac ako 90 dní po splatnosti, alebo jej časť na tretiu osobu, na čo ho
investor aj dlžník splnomocňujú a vyslovene s tým súhlasia. Žalobca v konaní však ani nepreukázal, že
jednotliví investori ako postupcovia, písomne splnomocnili prevádzkovateľa portálu na uzavretie zmluvy
o postúpení pohľadávok v ich mene, že postupcovia udelili písomne plnú moc na ich zastupovanie

za účelom postúpenia svojich pohľadávok, vychádzajúc z ktorých skutočností, nemožno za iný, ako
správny vyhodnotiť záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
preukázania, že je nositeľom vecnej aktívnej legitimácie na uplatnenie pohľadávky voči žalovanej, ktorú
odvodzuje práve od nadobudnutia vlastníctva k tejto pohľadávke. Nevyhnutným procesným dôsledkom
nedostatku aktívnej legitimácie na uplatnenie žalovaného nároku, je zamietajúce meritórne rozhodnutie,

vo vzťahu k čomu je bez právneho významu tvrdenie žalobcu o poskytnutí finančných prostriedkov
žalovanej.

19. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
veci samej, za súčasného záveru o správnosti rozhodnutia tiež v jeho súvisiacej časti o náhrade trov

konania je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca v odvolaní proti rozsudku
súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v
konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.20. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žalovanej napriek jej úspechu v odvolacom konaní, keďže
tejto vznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplynul.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).