Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 13, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/256/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6795899623
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6795899623.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkove,j v právnej veci
navrhovateľa Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. XX, XXX XX okres Q., zastúpeného JUDr. Jánom
Geregom, advokátom, Advokátska kancelária Gereg & Messingerová, so sídlom Horná Strieborná 4,
974 01 Banská Bystrica, proti odporcom: 1/ Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82,

Bratislava, v zastúpení Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00
151 700, adresa na doručovanie: Námestie SNP 98/2, 960 47 Zvolen a 3/ Y. P., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom R. ul. č. XXX/XX, Y. P. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu 3/: Slovenská
kancelária poisťovateľov, a. s., Trnavská cesta 82, Bratislava, v zastúpení Allianz - Slovenská poisťovňa,
a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO:00 151 700, adresa na doručovanie: Námestie SNP 98/2, 960
47 Zvolen, v konaní o odškodnenie za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a straty na zárobku
po skončení práceneschopnosti, o odvolaní navrhovateľa a odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu

Zvolen č. k. 13C/110/1995 - 752 zo dňa 29. 06. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporca 1/ bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi titulom
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 7 319,26 € do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia, potvrdzuje.

Vo výroku, pokiaľ v prevyšujúcej časti súd návrh voči odporcovi 1/ o zaplatenie bolestného a náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol, rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým bol odporca 1/ zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi titulom nedoplatku náhrady straty
na zárobku po skončení práceneschopnosti sumu 64 053,78 € spolu s úrokom z omeškania do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku, v časti, v ktorej bol odporca 1/ zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi titulom
nedoplatku náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti sumu 64 053,78 € do 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia, rozsudok okresného súdu potvrdzuje; v časti, v ktorej bol odporca 1/

zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania zo sumy 64 053,78 € rozsudok okresného súdu
mení tak, že odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom nedoplatku náhrady straty na
zárobku po skončení práceneschopnosti sumu 64 053,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 737,97 € (22 232,--Sk) od 02. 07. 1998 od zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 737,97 € (22 232,--Sk) od 02. 08. 1998 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 737,97 € (22 232,--Sk) od 02. 09. 1998 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6

% zo sumy 737,97 € (22 232,--Sk) od 02. 10. 1998 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 737,97 € (22 232,--Sk) od 02. 11. 1998 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 737,97 € (22 232,--Sk) od 02. 12. 1998 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 737,97 € (22 232,--Sk) od 02. 01. 1999 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 737,97 € (22 232,--Sk) od 02. 02. 1999 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 737,97 € (22 232,--Sk) od 02. 03. 1999 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 737,97 € (22 232,--Sk) od 02. 04. 1999 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6

% zo sumy 737,97 € (22 232,--Sk) od 02. 05. 1999 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6% zo sumy 737,97 € (22 232,--Sk) od 02. 06. 1999 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 687,74 € (20 719,--Sk) od 02. 07. 1999 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 687,74 € (20 719,--Sk) od 02. 08. 1999 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6

% zo sumy 687,74 € (20 719,--Sk) od 02. 09. 1999 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 687,74 € (20 719,--Sk) od 02. 10. 1999 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 687,74 € (20 719,--Sk) od 02. 11. 1999 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 687,74 € (20 719,--Sk) od 02. 12. 1999 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 687,74 € (20 719,--Sk) od 02. 01. 2000 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6

% zo sumy 687,74 € (20 719,--Sk) od 02. 02. 2000 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 687,74 € (20 719,--Sk) od 02. 03. 2000 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 687,74 € (20 719,--Sk) od 02. 04. 2000 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 674,10 € (20 308,--Sk) od 02. 05. 2000 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 674,10 € (20 308,--Sk) od 02. 06. 2000 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 646,52 € (19 477,--Sk) od 02. 07. 2000 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6

% zo sumy 646,52 € (19 477,--Sk) od 02. 08. 2000 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 646,52 € (19 477,--Sk) od 02. 09. 2000 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 646,52 € (19 477,--Sk) od 02. 10. 2000 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 646,52 € (19 477,--Sk) od 02. 11. 2000 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 312,45 € (9 413,--Sk) od 02. 12. 2000 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6

% zo sumy 312,45 € (9 413,--Sk) od 02. 01. 2001 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 312,45 € (9 413,--Sk) od 02. 02. 2001 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 312,45 € (9 413,--Sk) od 02. 03. 2001 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 312,45 € (9 413,--Sk) od 02. 04. 2001 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 312,45 € (9 413,--Sk) od 02. 05. 2001 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6

% zo sumy 312,45 € (9 413,--Sk) od 02. 06. 2001 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 304,42 € (9 171,--Sk) od 02. 07. 2001 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 304,42 € (9 171,--Sk) od 01. 08. 2001 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 304,42 € (9 171,-- Sk) od 01. 09. 2001 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 260,67 € (7 853,--Sk) od 01. 10. 2001 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6

% zo sumy 260,67 € (7 853,--Sk) od 01. 11. 2001 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6
% zo sumy 260,67 € (7 853,--Sk) od 01. 12. 2001 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15,5
% zo sumy 260,67 € (7 853,--Sk) od 01. 01. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15,5
% zo sumy 260,67 € (7 853,--Sk) od 01. 02. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15,5
% zo sumy 260,67 € (7 853 Sk) od 01. 03. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15,5 %

zo sumy 76,48 € (2 304,--Sk) od 01. 04. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 16,5 %
zo sumy 76,48 € (2 304,--Sk) od 01. 05. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 16,5 %
zo sumy 76,48 € (2 304,--Sk) od 01. 06. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % zo
sumy 463,19 € (13 954,--Sk) od 01. 07. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % zo
sumy 463,19 € (13 954,--Sk) od 01. 08. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 16,5 %

zo sumy 463,19 € (13 954,--Sk) od 01. 09. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 16,5
% zo sumy 463,19 € (13 954,--Sk) od 01. 10. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 16
% zo sumy 463,19 € (13 954,--Sk) od 01. 11. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 %
zo sumy 463,19 € (13 954,--Sk) od 01. 12. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 %
zo sumy 463,19 € (13 954,--Sk) od 01. 01. 2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 %

zo sumy 463,19 € (13 954,--Sk) od 01. 02. 2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 %
zo sumy 463,19 € (13 954,--Sk) od 01. 03. 2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 %
zo sumy 463,19 € (13 954,--Sk) od 01. 04. 2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 %
zo sumy 463,19 € (13 954,--Sk) od 01. 05. 2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 %
zo sumy 463,19 € (13 954,--Sk) od 01. 06. 2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 %

zo sumy 470,92 € (14 187,--Sk) od 01. 07. 2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 %
zo sumy 470,92 € (14 187,--Sk) od 01. 08. 2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 %
zo sumy 470,92 € (14 187,--Sk) od 01. 09. 2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12,5 %
zo sumy 470,92 € (14 187,--Sk) od 01. 10. 2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12,5
% zo sumy 470,92 € (14 187,--Sk) od 01. 11. 2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12,5

% zo sumy 470,92 € (14 187,--Sk) od 01. 12. 2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12
% zo sumy 470,92 € (14 187,--Sk) od 01. 01. 2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12
% zo sumy 473,68 € (14 270,--Sk) od 01. 02. 2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12
% zo sumy 473,68 € (14 270,--Sk) od 01. 03. 2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 11% zo sumy 489,25 € (14 739,--Sk) od 01. 04. 2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10
% zo sumy 489,25 € (14 739,--Sk) od 01. 05. 2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10
% zo sumy 489,25 € (14 739,--Sk) od 01. 06. 2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9

% zo sumy 489,25 € (14 739,--Sk) od 01. 07. 2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9
% zo sumy 489,25 € (14 739,--Sk) od 01. 08. 2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9
% zo sumy 489,25 € (14 739,--Sk) od 01. 09. 2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9
% zo sumy 489,25 € (14 739,--Sk) od 01. 10. 2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9
% zo sumy 489,25 € (14 739,--Sk) od 01. 11. 2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 %

zo sumy 483,54 € (14 567,--Sk) od 01. 12. 2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 %
zo sumy 406,06 € (12 233,--Sk) od 01. 01. 2005 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 %
zo sumy 406,06 € (12 233,--Sk) od 01. 02. 2005 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6 %
zo sumy 406,06 € (12 233,--Sk) od 01 .03. 2005 do zaplatenia, všetko do 15-tich dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Vovýroku,ktorýmokresnýsúdvprevyšujúcejčastinávrhtitulomvyplatenianedoplatkunáhradystratyna

zárobku po skončení práceneschopnosti s príslušenstvom voči odporcovi v 1. rade zamietol, odvolacie
konanie zastavuje.
Pripúšťa dovolanie na dovolaciu otázku v znení: „Je daná pasívna legitimácia poisťovateľa v prípade,
že nie je daná občianskoprávna zodpovednosť vodiča a ani prevádzkovateľa motorového vozidla“.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu v 1/ rade zaplatiť navrhovateľovi
titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 7.319,26 € do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, v prevyšujúcej časti návrh voči odporcovi 1/ o zaplatenie bolestného a
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol. Zároveň zaviazal odporcu v 1/ rade zaplatiť
navrhovateľovi titulom nedoplatku náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti sumu

64.053,78 €, spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným vo výroku rozsudku; v prevyšujúcej časti
návrh titulom vyplatenia nedoplatku náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti s
príslušenstvom voči odporcovi v 1/ rade zamietol. Voči odporcovi v 3/ rade návrh v celom rozsahu
zamietol. Vo vzťahu k trovám konania okresný súd uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ podal na Okresný súd vo
Zvolene dva návrhy. Prvým návrhom sa domáhal v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/177/1995 zvýšenia
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/110/1995 sa
domáhal doplatenia náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti. Uznesením vyhláseným

do zápisnice o pojednávaní konanom na Okresnom súde Zvolen dňa 08. 02. 1996, súd obe konania
spojil na spoločné konanie s tým, že sa vec ďalej bude viesť pod sp. zn. 13C/110/1995. Okresný súd
konštatoval, že obidva návrhy vychádzali z poškodenia zdravia navrhovateľa, ktoré utrpel pri dopravnej
nehode dňa 21. 05. 1993, kedy ako spolujazdec pri jazde osobným motorovým vozidlom škoda Forman,
ŠPZ: Y. XX-XX utrpel vážne zranenia. V čase dopravnej nehody viedol vozidlo odporca 3/, ktorý

pracoval u navrhovateľa ako vodič. Pri nároku na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia vychádzal navrhovateľ z lekárskych posudkov vypracovaných v rámci trestného konania,
kde bolo obodované sťaženie spoločenského uplatnenia na 1 650 bodov. Zároveň bolo bodované aj
bolestné na 383,75 boda. Lekárske posudky vypracoval R.. P. P., neurológ v Nemocnici s poliklinikou v
Považskej Bystrici; odborne ich odobril primár oddelenia R.. Q., A... V priebehu konania si navrhovateľ

uplatnil písomne aj nárok na odškodnenie titulom bolestného, podaním zo dňa 28. 04. 2000, doručeným
okresnému súdu dňa 02. 05. 2000.V oboch prípadoch (sťaženie spoločenského uplatnenia, bolestné)
žiadal navrhovateľ 50 násobok s tým, že titulom bolestného žiadal priznať sumu 78.868,75 € a titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 114.519,02 €. Uvedené nároky odôvodňoval navrhovateľ zlým
zdravotným stavom a pretrvávajúcimi ťažkosťami. V konaní sa domáhal aj náhrady straty na zárobku po

skončenípráceneschopnosti,ktorýboluplatnenýavyčíslenývpriebehukonaniapodoplneníznaleckého
dokazovania vo výške 86.758,08 € s príslušenstvom. Pri výške náhrady vychádzal z priemerného zisku,
ktorý dosahoval ako živnostník v období pred utrpením úrazu. Potvrdil, že od úrazu až do uznania plnej
invalidity mu bola zo strany odporcu 1/ vyplatená titulom náhrady straty na zárobku za rok 1993 suma
323.279,- Sk, t. j. 10.730,90 €.Okresný súd Zvolen rozhodol vo veci dňa 05. 12. 2006 čiastočným rozsudkom tak, že návrh voči
odporcovi v 1/ rade pre nedostatok pasívnej legitimácie s poukazom na ust. § 9 ods. 1 a 2 vyhl.
č. 423/1991 Zb. zamietol. Proti uvedenému čiastočnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ

odvolal, Krajský súd v Banskej Bystrici v odvolacom konaní vedenom na základe odvolania navrhovateľa
uznesením č. k. 12Co/60/07 zo dňa 26. 04. 2007 čiastočný rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného uznesenia vyslovil krajský súd právny
názor o existencii pasívnej legitimácie odporcu v 1/ rade v danom spore s poukazom na účel vyhl. č.
423/1991 Zb., keď otázku pasívnej legitimácie poisťovne už nová právna úprava rešpektuje v súlade

s postavením poisťovne ako povinného subjektu pre odškodnenie (§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.
z.). V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia krajský súd konštatoval, že „poistený a poškodený sú
jednou fyzickou osobou ako prevádzkovateľ a spolujazdec a s poukazom na nedbanlivostné konanie
vodiča je možné konštatovať, že k poškodeniu zdravia prevádzkovateľa došlo prostredníctvom jeho
zamestnanca. Vzhľadom nato, že dopravná nehoda mala pre obidvoch účastníkov pracovnoprávneho
vzťahu ťažké a totožné následky spočívajúce v strate pracovnej schopnosti a nástupe trvalej invalidity,

zaujal odvolací súd výnimočne stanovisko odporujúce prísnemu, striktnému výkladu citovanej právnej
úpravy." Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 226 OSP a
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie tak, že vo veci nariadil znalecké
dokazovanie znalcom doc. R.. L. E., A.., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 13/2009 zo dňa 20. 11.
2009, v ktorom po vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa a oboznámení sa s lekárskymi správami

zodpovedal na otázky súdu, ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania. V závere znaleckého
posudku znalec konštatoval, že navrhovateľ trpí psychickými poruchami, ktoré sú v priamej príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou. Nemá závažné hybné poruchy, avšak psychické poruchy je možné
zmierniť za cenu istého otupenia myslenia, vnímania, vedomia. Vyliečenie nie je možné. Na otázku
ohľadom obmedzenia alebo znemožnenia uplatnenia navrhovateľa v ďalšom živote a spoločnosti znalec

uviedol, že následkom úrazu došlo u navrhovateľa k závažnému zníženiu intelektu, k poruchám pamäti,
osobnosti a emócií. V konečnom dôsledku nie je podľa znalca možné spoľahlivé a uspokojujúce
fungovanie navrhovateľa v spoločnosti. Psychológ, ktorý bol znalcom pribratý ako spolukonzultant,
hodnotil tento stav ako trvalý, s rizikom zhoršovania sa v rámci postupujúceho veku. Konštatoval
narušenie všetkých funkcií pozornosti, orientácie, analýzy a syntézy. Pokiaľ sa znalec vyjadroval k

bodovému hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia v posudku, ktorý vypracoval R.. P. a ktorý
potvrdil R.. Q., A.., uviedol, že položka 251 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po mozgovom
poranení subsumuje v sebe aj položku 307 a 250, preto tieto nie je možné hodnotiť zvlášť. Rovnako
nie je možné podľa znalca túto položku ohodnotiť plnou sadzbou 1200 bodov, ale len sadzbou 900
bodov, pretože navrhovateľ je vytrhnutý z každodenného života hlavne po sociálnej stránke, avšak má

zachovanú hybnú schopnosť k bežným denným úkonom. Vzhľadom na námietky zo strany účastníkov
konania proti znaleckému posudku vypracovanému doc. R.. L. E., A.., okresný súd vypočul znalca na
pojednávaní dňa 27. 03. 2012, kde znalec uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na záveroch svojho
znaleckého posudku a vyjadril sa ku všetkým námietkam zo strany účastníkov konania. Druhý znalecký
posudok v konaní po zrušení čiastočného rozsudku okresného súdu odvolacím súdom vypracovala S..

X.Bullovápodč.8/2011dňa20.09.2011.Úlohouznalkynebolovyčísliťpriemernýzároboknavrhovateľa
za obdobie od začiatku podnikania do mája 1993 v zmysle ust. § 17 zák. č. 1/1992 Zb. pre výpočet straty
na zárobku po skončení práceneschopnosti a vyčísliť stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti
za obdobie od 21. 09. 1994 do 31. 03. 2005. Znalkyňa v závere znaleckého posudku konštatovala, že sa
nedá určiť priemerný zárobok navrhovateľa, nakoľko v rozhodnom období, ktorým je prvý štvrťrok roku

1993 mal navrhovateľ príjem z podnikania. V tomto prípade preto znalkyňa určovala pravdepodobný
zárobok v zmysle§ 17 zák. č. 1/1992 Zb. a za čiastkový základ dane za rozhodné obdobie určila
sumu 4.597,09 €, kde pravdepodobný mesačný zárobok u navrhovateľa do 05/1993 vypočítala v sume
1.532,36 €. Stratu na zárobku navrhovateľa po skončení práceneschopnosti za obdobie od 21. 09. 1994
do 31. 03. 2005 po zohľadnení invalidného dôchodku a príjmov od odporcu v 1/ rade, konštatovala

znalkyňa v sume 87.606,- €. Vzhľadom na námietky zo strany odporcu v 1/ rade a vedľajšieho účastníka
na strane odporcu v 3/ rade, vypočul okresný súd aj znalkyňu S.. X. P. na pojednávaní dňa 27. 03.
2012. Znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku, kde poukazovala na to, že rovnakým
spôsobom priemerný zárobok navrhovateľa vyčíslovali aj znalkyne pred ňou S.. Y. a S.. H. Poukázala
tiež na to, že samotný odporca v 1/ rade za celé uvedené obdobie presne takýmto istým spôsobom

postupoval pri stanovovaní výšky percent valorizácie u navrhovateľa. Ďalšie námietky vznesené zo
strany odporcu v 1/ rade považovala znalkyňa za nedôvodné, pričom uviedla, že vychádzala len zo
zákonov a výpočet náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti navrhovateľa, až na
pisársku chybu v období od 01. 04. 1996 považovala za správny.Z pripojené spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/196/1999 okresný súd zistil, že odporca v 3/ rade
boluznanývinnýmzospáchaniatrestnéhočinuublíženianazdravípodľa§224ods.1Trestnéhozákona,

za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní tri mesiace. Zároveň mu bol uložený trest zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlo po dobu 14 mesiacov. Poškodený Y. J. (navrhovateľ) bol odkázaný s
nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd posúdil nárok navrhovateľa na priznanie zvýšenia

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Konštatoval, že pôvodným návrhom žiadal navrhovateľ
priznať 20 - násobok bodového ohodnotenia v zmysle posudku R.. P. potvrdeného R.. Q., A... V podaní
zo dňa 02. 05. 2000 žiadal navrhovateľ priznať 50 - násobok pri zvýšení hodnoty za jeden bod na
30,- Sk (namiesto pôvodne požadovaných 15,- Sk). Okresný súd vo vzťahu k zvýšenie základnej
sumy podľa § 6 a 7 vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení (Vyhláška) konštatoval, že táto otázka je
otázkou právnou a preto zvýšenie podľa § 6 ods. 2 citovanej Vyhlášky môžu uskutočniť sami účastníci

zodpovednostného vzťahu, preto podľa § 7 ods. 3 citovanej Vyhlášky, môže takéto zvýšenie uskutočniť
len súd. Okresný súd konštatoval, že zo strany odporcu v 1/ rade k takémuto zvýšeniu odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia došlo pri plnení dňa 05. 12. 1994 (č. l. 16 spisu). Odporca v 1/
rade navrhovateľovi plnil po predložení posudku R.. P. zo dňa 15. 11. 1994, kde sťaženie spoločenského
uplatnenia bolo vyčíslené v sume 24.750,- Sk a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa §

6 vyhl. č. 32/1965 Zb. v sume 24.750,- Sk, spolu 58.136,- Sk. Okresný súd konštatoval, že priamo zo
strany odporcu v 1/ rade došlo k zvýšeniu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 100% v
zmysle § 6 ods. 2 Vyhlášky a podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky posudzoval súd otázku zvýšenia odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe návrhu navrhovateľa. Okresný súd konštatoval, že
možnosť zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia viaže Vyhláška na to, či prípad

poškodeného možno označiť za hodný osobitného zreteľa. Má sa pritom prihliadať na to, či možno
následky poškodenia na zdraví napraviť alebo zmierniť jednoduchým a bežným lekárskym zákrokom.
V neposlednom rade pri skúmaní, či tu ide o prípad hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci zvýšenie
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné, porovnať kvalitu života poškodeného pred
úrazom a po ňom. V čase dopravnej nehody mal navrhovateľ 27 rokov, t.j. bol v produktívnom veku,

kedy rozbiehal podnikateľské aktivity a tak, ako vyplýva z výpovede svedkyne - družky navrhovateľa R.
X. ale aj zo záverov lekárskych správ, v konečnom dôsledku aj zo záverov znaleckého posudku doc.
R.. L. E., A.., bol nadpriemerne inteligentný. V dôsledku dopravnej nehody trpí psychickými poruchami,
ktoré je možné zmierniť za cenu istého otupenia myslenia, vnímania, vedomia. V dôsledku úrazu
došlo k závažnému zníženiu intelektu, poruchám pamäti, poruchám osobnosti a emócií. Na týchto

skutočnostiach sa zhodli rôzny psychológovia pri opakovaných psychologických vyšetreniach tak, ako
to vyplýva zo záverov znaleckého posudku. Poruchy, ktoré utrpel v dôsledku úrazu navrhovateľ, mu
znemožňujú uplatnenie v ďalšom živote a spoločnosti. Vyliečenie je u navrhovateľa nemožné a prognóza
do budúcna znamená zhoršovanie zdravotného stavu. Svedkyňa X. vo svojej výpovedi dňa 05. 12. 2006
potvrdila, že sa s navrhovateľom zoznámila v roku 1988 a od roku 1989 žili v spoločnej domácnosti.

Jednalo sa o človeka nadpriemerne inteligentného, rozhľadeného, ktorý sa venoval divadlu, hudbe,
hral na gitaru. Po úraze sa veľmi zmenil a zmenila sa im aj kvalita života. Majú spolu jedno dieťa syna
Z., nar. XX. XX. XXXX. Táto nehoda mala dopad na celú rodinu s tým, že sa im zmenil rodinný život
a tiež aj profesný. Odsťahovali sa z mesta na vidiek práve pre zdravotný stav navrhovateľa, aby bol v
kľudnomprostredí.Súdvzhľadomnavšetkytietookolnostidospelkzáveru,žesúunavrhovateľadôvody

hodné osobitného zreteľa pre priznanie zvýšeného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia,
nakoľko dôsledky pre život a životné úkony navrhovateľa pre uspokojovanie jeho spoločenských potrieb
sa značne zhoršili. Je vylúčený zo spoločenského života, sebarealizácie a ďalšieho sebavzdelávania
práve v dôsledku poškodenia zdravia. Vzhľadom k týmto okolnostiam bol súd toho názoru, že navýšenie
základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 Vyhlášky

vo výške 20-násobku základného bodového hodnotenia je primerané. Pokiaľ ide o odporcom 1/ a
vedľajším účastníkom na strane odporcu 3/ vznesenú námietku premlčania pri nároku na odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia okresný súd uviedol, že návrh navrhovateľa v časti prevyšujúcej 20-
násobok bol na okresnom súde uplatnený až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a
teda súd tento nárok ako nedôvodný v dôsledku premlčania zamietol. Rozhodoval len o nároku, ktorý

bol uplatnený dňa 07. 12. 1995 a ktorým žiadal navrhovateľ priznať 20-násobok vo výške 16.430,99
€. Pri výške sumy priznanej titulom sťaženia spoločenského uplatnenia okresný súd vychádzal zo
záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom, doc. R.. L. E., CSc., kde znalec pri sťažení
spoločenského uplatnenia obodoval položku 251- vážne mozgové alebo duševné poruchy počtombodov 900. Okresný súd konštatoval, že s poukazom na uvedené závery, základné bodové ohodnotenie
predstavuje 900 bodov, keď v sebe táto položka zahŕňa aj pôvodné bodované položky 307,
250, 259. Pri zvýšení na 20-násobok je to 18000 bodov; čo pri hodnote za jeden bod 15,- Sk

v čase keď došlo k posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľa R.. P. predstavuje sumu 270.000,- Sk,
od ktorej je potrebné odpočítať sumu už vyplatenú navrhovateľovi odporcom 1/ vo výške 49.500,- Sk.
Rozdiel predstavuje sumu 229.500,- Sk čo je priznaných 7.319,26 €; v prevyšujúcej časti okresný súd s
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti návrh navrhovateľa v časti uplatneného nároku na zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol.

Vo vzťahu k nároku na bolestné, ktorý si navrhovateľ uplatnil v podaní zo dňa 02. 05. 2000 vo výške
50-násobku, pričom podaním doručeným okresnému súdu dňa 17. 03. 2002 upresnil čiastku, ktorú
žiadal ako náhradu za bolestné sumu 575.625,- Sk, okresný súd uviedol, že navrhovateľ si v konaní
uplatnil nárok na vyplatenie náhrady za bolesť, ktorú vytrpel pri úraze v dôsledku dopravnej nehody
zo dňa 21. 05. 1993 podľa posudku R.. P. zo dňa 15. 11. 1994, ktorým bolo bolestné obodované na

383,75 boda. Odporca v 1/ rade a vedľajší účastník na strane odporcu v 3/ rade vzniesli námietku
premlčania uplatneného nároku na vyplatenie náhrady za bolesť s poukazom na ust. § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Okresný súd uviedol, že podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom kto za ňu zodpovedá. Posudok, ktorým bolo obodované bolestné bol vypracovaný dňa 15. 11.

1994, čo podľa názoru okresného súdu znamená, že navrhovateľ si nárok na bolestné uplatnil po
uplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 15. 11. 1996, preto návrh navrhovateľa
uplatnený titulom vyplatenia zvýšeného odškodnenia za vytrpenú bolesť (bolestné) zamietol, pričom
konštatoval, že navrhovateľ o tom, kto zodpovedá za škodu mal vedomosť bezprostredne po dopravnej
nehode, najneskôr v období, keď bol vypočutý ako svedok pred ODI PZ Považská Bystrica. O výške

škody nadobudol vedomosť na základe posudku vypracovaného R.. P., ktorý potvrdil R.. Q., A...

Ďalším nárokom uplatneným navrhovateľom v konaní bol nárok na náhradu straty na zárobku po
skončení práceneschopnosti (neskôr úrazová renta). Okresný súd uviedol, že pôvodne podaným
návrhom zo dňa 16. 08. 1995 žiadal navrhovateľ priznať sumu 43.852,- Sk t. j. 1.445,61 € od 21. 09.

1994. Následne podaním doručeným súdu dňa 02. 05. 2000 požadoval navrhovateľ náhradu straty na
zárobku po skončení PN za obdobie od 21. 09. 1994 do 30. 06. 1995 vo výške
18.799,- Sk, za obdobie od 01. 07. 1995 do 30. 06. 1996 vo výške 18.607,- Sk, za obdobie od 01. 07.
1996 do 30. 06. 1997 vo výške 18.304,- Sk, za obdobie od 01. 07. 1997 do 30. 06. 1998 vo výške 18.
021,- Sk, za obdobie od 01. 07. 1998 do 30. 06. 1999 vo výške 17.772,- Sk,

za obdobie od 01. 07. 1999 do 30. 04. 2000 vo výške 17.470,- Sk bez ďalšieho požadovania uvedeného
nároku do budúcna. Podaním zo dňa 02. 07. 2001 doplnil navrhovateľ podanie doručené okresnému
súdu dňa 02. 05. 2000 o obdobie od 01. 05. 2000 do 30. 06. 2001 vo výške 19. 064,- Sk. Od 01. 07.
2001 žiadal priznať sumu 32.052,- Sk. Zároveň žiadal priznať aj úrok z omeškania od 01. 07. 1996 vo
výške 17,6%. Dňa 17. 03. 2003 navrhovateľ opätovne doplnil návrh o vyčíslenú rentu od 01. 07. 2000

do 30. 09. 2001 vo výške 17.059,- Sk a od 01. 10. 2002 do 28. 02. 2003 vo výške 33 462,-Sk. Zároveň
si uplatnil úroky z omeškania, ktoré žiadal za obdobie od 01. 07. 1995 vo výške 22%, od 01. 07. 1996
vo výške 16,6%, od 01. 10. 2002 vo výške 16,50% a od 01.03. 2003 vo výške 13%.

Pri zisťovaní výšky náhrady za stratu na zárobku vychádzal okresný súd zo záverov znaleckého posudku

znalkyne S.. P., kde znalkyňa zobrala do úvahy aj posudky vypracované R.. E. Y. a D. H.. Skonštatovala,
že spôsob výpočtu priemerného zárobku je správny, až na počítaciu chybu, avšak prehodnotila niektoré
skutočnosti,ktorébolipredmetomtýchtoposudkov.Preobjektívneposúdeniestratynazárobkuznalkyňa
posudzovala vzniknuté skutočnosti vo vzájomných súvislostiach v zmysle platných právnych predpisov,
na ktoré sa v úvode znaleckého posudku odvolávala. Účtovným obdobím a rovnako aj zdaňovacím

obdobím bol kalendárny rok. V týchto súvislostiach posúdila aj stratu na zárobku podľa jednotlivých
zdaňovacích období. Pri posúdení náhrady straty na zárobku zahrnula znalkyňa do výpočtu skutočnosti,
ktoré boli predmetom účtovníctva v predchádzajúcom období a to prvý štvrťrok roku 1993. Následne
vyčíslila skutočne vzniknutú stratu na zárobku u navrhovateľa od roku 1994 (t.j. od priznania invalidného
dôchodku). Pre výpočet priemerného zárobku na účely náhrady straty na zárobku vychádzala znalkyňa

zo Zákona o mzde. Konštatovala, že u navrhovateľa sa nedal určiť priemerný zárobok nakoľko v
rozhodnom období mal príjmy z podnikania. V tomto prípade určovala pravdepodobný zárobok v zmysle
§ 17 zákona o mzde tak, že pravdepodobný priemerný hrubý zárobok stanovila na sumu 46.164,- Sk,
t. j. 1.532,36 €. Po zohľadnení námietok premlčania vznesených odporcom 1/ a vedľajším účastníkomna strane odporcu 3/ priznal okresný súd navrhovateľovi titulom náhrady straty na zárobku po skončení
práceneschopnosti za rok 1994 sumu 1.705,50 €, za rok 1995 sumu 6.553,87 €, za rok 1996 sumu
7.351,32 €, za rok 1997 sumu 7.234,61 €, za rok 1998 sumu 7.128,66 €, za rok 1999 sumu 7.018,92

€, za rok 2000 sumu 7.061,71 €, za rok 2001 sumu 3. 570 €, za rok 2002 sumu 3. 790,58 €, za rok
2003 sumu 5.604,66 €, za rok 2004 sumu 5.815,77 € a za rok 2005 sumu 1.218,18 €; spolu 64.053,78
€. Zároveň okresný súd rozhodol aj o úrokoch z omeškania, vo výške a za obdobie, tak ako je uvedené
vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh na náhradu straty na zárobku s
úrokom s omeškania zamietol. Pri posudzovaní nároku na valorizáciu postupoval okresný súd v zmysle

záverov znaleckého posudku. Neprihliadol na námietku zo strany odporcu 1/, ktorý namietal valorizáciu
náhrady v roku 2004 a 2005.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa voči odporcovi v 3/ rade, okresný súd návrh navrhovateľa voči
odporcovi v 3/ rade v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že nárok uplatňovaný v konaní, je nárok
uplatňovaný v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, jedná sa občianskoprávny nárok kde zo

zákona v zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka odporca v 3/ rade nezodpovedá za škodu
takto spôsobenú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, čím však nie je dotknutá zodpovednosť
odporcu v 3/ rade podľa pracovnoprávnych predpisov. V danej veci si však navrhovateľ uplatňoval
nároky z dôvodu poškodenia zdravia voči odporcovi v 1/ rade v zmysle ustanovení občianskoprávnych
predpisov a nie pracovnoprávnych, čím podľa názoru okresného súdu nebolo možné v danej veci

rozhodovať voči odporcovi v 3/ rade podľa pracovnoprávnych predpisov. Vykonaným dokazovaním
bolo podľa názoru okresného súdu nepochybne preukázané, že odporca v 3/ rade v čase dopravnej
nehody pre navrhovateľa vykonával prácu vodiča na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30. 09. 1992. V
čase dopravnej nehody viedol služobné motorové vozidlo spolu s navrhovateľom ako spolujazdcom a
pri dopravnej nehode rovnako ako navrhovateľ utrpel vážne zranenia, v dôsledku ktorých bol uznaný

plne invalidným. Medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že ku škode došlo pri plnení pracovných
úloh zamestnávateľa. Okresný súd uviedol, že zákonné ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka priamo vylučuje zodpovednosť zamestnanca za škodu takto spôsobenú v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. Keďže okresný priznal navrhovateľovi uplatnené nároky v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, zamietol návrh voči odporcovi v 3/ rade pre nedostatok pasívnej

legitimácie, pričom konštatoval, že odporca v 3/ rade zodpovedá za škodu svojmu zamestnávateľovi
podľa pracovnoprávnych predpisov, v zmysle ktorých nárok v tomto konaní posudzovaný nebol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 04. 07. 2012 navrhovateľ odvolal a v
podaní zo dňa 02. 07. 2012 sa odvolal aj odporca 1/. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že navrhuje, aby

odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 220 OSP zmenil tak, že návrhu
navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovie, nakoľko podľa jeho názoru, všetky uplatnené nároky sú zákonné
a v súlade s právom. Uviedol, že rozdiel medzi invalidným dôchodkom a priemernou mzdou vznikol tým,
že odporca plnil, resp. neplnil po skončení práceneschopnosti navrhovateľa a nástupe navrhovateľa na
plný invalidný dôchodok platby predstavujúce rozdiel medzi PN a invalidným dôchodkom a to od 21. 09.

1994 v plnej výške, ale len čiastočne. Ohľadom námietok vo vzťahu k premlčaniu, navrhovateľ v odvolaní
uviedol, že u doplatku rozdielov medzi PN a priemernou mzdou a invalidným dôchodkom a priemernou
mzdou, sa navrhovateľ dozvedel až z posudku Ing. Bullovej, a to pokiaľ ide o všetky obdobia tak, ako ich
táto znalkyňa ustálila vo svojom znaleckom posudku. Podľa názoru navrhovateľa bolo preto potrebné,
náročným prepočtom docieliť výpočet rozdielov medzi doplatkami poisťovne a tým, čo mala plniť podľa

zákona. Podľa názoru navrhovateľa súd prvého stupňa pri vyčíslení nedoplatkov predstavujúcich
rozdiel medzi dovtedy plnenými čiastkami odporcom 1/ a výpočtom znalkyne Ing. Bullovej, vychádzal
z prepočtov Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. uvedených v ich podaní z 02. 04. 2012. Navrhovateľ
v odvolaní ďalej uviedol, že o svojich nárokoch sa dozvedal postupne, až z vypracovaných znaleckých
posudkov, preto nemožno považovať jeho nároky za premlčané, pokiaľ ide o doplatenie rozdielov medzi

čiastkou, ktorú poisťovňa mala mesačne plniť, ale plnila len čiastočne od roku 1994. Navrhovateľ musel
preto vychádzať len z výpočtu doplatkov na mesačných platbách tak, ako to bolo ustaľované znaleckým
posudkom Ing. Bullovej č. 8/2011 z 15. 09. 2011 a z oznámení Sociálnej poisťovne o valorizácii dôchodku
a z výkazov platieb, ktoré odporca v 1/ rade predložil súdu na pojednávaní až dňa 21. 01. 2012. Ak by aj
bola akceptovaná odvolacím súdom námietka premlčania doplatkov na mesačných platbách poisťovne

od 31. 03. 2005, aj tak by bola podľa navrhovateľa celková výška nedoplatkov na mesačných rentách
od roku 1994 do 31. 03. 2005 77.238,- €. Z tabuľky výpočtu do 31. 03. 2005 je zrejmé, že znalkyňa v
tabuľke v roku 1994 nesprávne uviedla sumu 323.279,- Sk, ktorú síce navrhovateľ od odporcu 1/ obdržal,
ale jednalo sa o oneskorené plnenie poisťovne straty na zárobku za obdobie počas práceneschopnostinavrhovateľa. Táto položka t. j. suma 323.279,- Sk do tejto tabuľky podľa navrhovateľa nepatrí, lebo
nie je predmetom sporu doplatenie renty po skončení práceneschopnosti a nástupe navrhovateľa na
invalidný dôchodok. Z tohto dôvodu je celková výška nedoplatku na mesačných rentách v sume

87.969,- €, ku ktorej sa dospeje výpočtom, a to ak od sumy 178.989,- € (nárok) sa odpočíta suma
15.574,- € (invalidný dôchodok) a ďalej čiastka 75.746,- € (obdržané mesačné renty po skončení PN
a nástupe na invalidný dôchodok), čím sa dospeje k sume 87.969,- €. Nesprávnym výpočtom vznikol
podľanázorunavrhovateľarozdiel10.731,-€vneprospechnavrhovateľaatozaobdobieod21.09.1994
(ukončeniePN)až31.03.2005,keďužbolnavrhovateľnainvalidnomdôchodku.Navrhovateľvodvolaní

ďalej namietal rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k úrokom z omeškania, pričom uviedol, že v
tejto časti sa javí rozsudok okresného súdu nepreskúmateľným, nakoľko nie je zrejmé, prečo okresný
súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania až od 02. 07. 2001, keď samotný odporca vo svojich
podaniach, napr. zo dňa 02. 04. 2012 a vo vyjadrení zo dňa 18. 05. 2012 žiadal, aby bola akceptovaná
námietka premlčania v zmysle ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka v časti požadovaných úrokov
z omeškania do 02. 07. 1998, z toho dôvodu, že navrhovateľ si prvýkrát uplatnil úroky z omeškania

písomným podaním doručeným na súd až dňa 02. 07. 2001. Poukázal na ust. § 110 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa znenia ktorého úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch, ak však
ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o
úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Navrhovateľ zdôraznil, že podaným odvolaním sa domáha zmeny odvolaním napadnutého rozsudku

v tej časti, kde okresný súd akceptoval námietky premlčania zrejme vychádzajúc z podaní Allianz -
Slovenská poisťovňa, a. s., ktorej podania boli súdu predkladané až v roku 2012, preto navrhovateľ ich
obsah skôr nepoznal. Známe sa mu stali až dňom predloženia súdu, a to najskôr dňom 02. 04. 2012
ako aj dňom 18. 05. 2012. Navrhovateľ dal zároveň do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosť, že ak
ohodnotil znalec doc. R.. E., CSc. sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa 900 bodmi, tak mal

súd vychádzať z hodnoty bodu v čase, kedy to ustálil tento znalec, a to aj vzhľadom na predpokladaný
vývoj zdravotného stavu navrhovateľa do budúcnosti. Podľa názoru navrhovateľa hodnota bodu mala
byť stanovená čiastkou priemernej mzdy pracovníka hospodárstva za rok 2008, čo je 2 % v zmysle
platnej právnej úpravy, čiže hodnota bodu by mala predstavovať 14,460,- €. Pri priznaní 900 bodmi by to
predstavovalo sumu 13.014,- € za sťaženie spoločenského uplatnenia, a ak priznal súd 20-násobok pre

sťaženie spoločenského uplatnenia, tak by to to podľa navrhovateľa malo predstavovať sumu 260.280,-
€.

Odporca 1/ v odvolaní zo dňa 02. 07. 2012 uviedol, že pasívna legitimácia odporcu 1/ bola ustálená
v rozpore so zákonom a vyhláškou (č. 423/1991 Zb.). Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu č.

k. 12Co/60/07 zo dňa 26. 04. 2007, ktorým bol prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní viazaný,
kde odvolací súd výkladom ust. § 9 ods. 1 vyhl. č. 423/1991 Zb. o zákonnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dospel k právnemu záveru, že je daná pasívna
legitimácia odporcu 1/. Tým, že bola založená pasívna legitimácia odporcu 1/ v rozpore so znením
vyhl. č. 423/1991 Zb., rozhodol podľa názoru odporcu 1/ okresný súd nezákonne a protizákonne.

Odkaz na novú právnu úpravu obsiahnutú v zák. č. 381/2001 Z. z., kde pasívna legitimácia poisťovne
je daná ust. § 15, len podľa názoru odporcu 1/ potvrdzuje, že súd nerozhodol
podľa platnej právnej úpravy, t. j. podľa zákona č. 423/1991 Zb., ale s odkazom na právnu úpravu
účinnú od 01. 01. 2002, hoci ku vzniku zodpovednosti došlo dňa 21. 05. 1993. Podľa názoru odporcu
1/, pasívnu legitimáciu odporcu 1/ je možné odvodiť jedine z paragrafovaného znenia vyhlášky č.

423/1991 Zb. a nie z jej účelu. Zdôraznil, že pasívna legitimácia odporcu 1/ v danom spore je v
rozpore s právnym názorom prezentovaným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku č. k.
3Cdo/38/2005 zo dňa 28. 04. 2005. V prejednávanom prípade súd v dôsledku nesprávneho výkladu ust.
§ 9 ods. 2 vyhl. č. 423/1991 Zb. nesprávne posúdil pasívnu legitimáciu odporcu 1/. Pre správne právne
posúdenie pasívnej legitimácie odporcu 1/ je podľa názoru odporcu 1/ rozhodujúce dôsledné rozlíšenie

postavenia poisťovateľa a škodcu a v nadväznosti na uvedenú skutočnosť dôsledný systematický a
teleologický výklad ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb. v spojení s ostatnými ustanoveniami
citovanej vyhlášky. Právne predpisy vzťahujúce sa na prejednávaný prípad striktne rozlišujú právny
vzťah škodcu a poškodeného a právny vzťah poisťovne a škodcu, pričom v zásade nepriznávajú priamy
nárok na náhradu škody voči poisťovni. Poistnoprávny vzťah je chápaný ako nadväzujúci právny vzťah,

t. j. interný právny vzťah škodcu a poisťovne. Odporca 1/ v odvolaní ďalej uviedol, že podľa ust. §
823 Občianskeho zákonníka sa poškodený môže domáhať náhrady škody voči poisťovni, len ak by
to ustanovoval osobitný predpis. Obdobnú zásadu obsahuje aj znenie osobitného právneho predpisu,
konkrétne § 7 ods. 1 vyhl. č. 423/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že poistený - prevádzkovateľ motorovéhovozidla alebo vodiť má právo, aby poisťovňa zaplatila za neho poškodenému náhradu škody spôsobenú
predmetnou dopravnou nehodou, poškodený však nemá právo domáhať sa plnenia voči poisťovni.
Samotná vyhláška vyhl. č. 423/1991 Zb. však z uvedenej zásady stanovuje tri výnimky, vymedzené v § 3

ods. 2, v § 8 a v § 9 ods. 2 vyhlášky. Odporca 1/ v odvolaní ďalej namietal, že ani jeden z odporcov nie je
nositeľom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniknutú navrhovateľovi. V prípade odporcu 1/ nie
je daná pasívna legitimácia z dôvodov vyššie uvedených. V prípade odporcu 2/ je jeho občianskoprávna
zodpovednosť vylúčená pojmovo, nakoľko subjekt práva nemôže niesť zodpovednosť sám voči sebe a v
prípade odporcu 3/ je jeho občianskoprávna zodpovednosť vylúčená z dôvodu, že v zmysle znenia ust. §

420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je škoda spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Vodič motorového vozidla si v čase dopravnej nehody plnil pracovné povinnosti
voči navrhovateľovi, preto nemohla byť daná jeho občianskoprávna zodpovednosť, hoci trestnoprávne
zodpovedný bol. Za daného stavu je podľa odporcu 1/ vylúčená občianskoprávna zodpovednosť vodiča

motorovéhovozidla,akoajjehoprevádzkovateľa,pretojepodľanázoruodporcu1/absurdnépožadovať,
aby tento nedostatok existencie zodpovednosti sanovalo poistenie zodpovednosti za škodu. Poukázal
na § 3 ods. 3 vyhl. č. 423/1991 Zb., podľa ktorej je poistnou udalosťou vznik povinnosti poisteného
nahradiť škodu. Nakoľko v danom prípade nie je daná zodpovednosť ani vodiča, ani prevádzateľa
motorového vozidla, nemožno podľa odporcu 1/ ustáliť, že nastala poistná udalosť, t. j. náhodná udalosť,

s ktorou právne predpisy spájajú vznik povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie. Z uvedených
skutočností možno podľa odporcu 1/ vyvodiť právny záver, že v prípade, ak nie je daná občianskoprávna
zodpovednosť poisteného (vodiča, prevádzkovateľa), nie je daná ani povinnosť poisťovne plniť z ich
poistenia zodpovednosti. Podľa názoru odporcu 1/ odvolací súd (v konaní 12Co/60/07) zdôvodnil
použitie teleologického výkladu založeného na konštatovaní, že účelom poistenia zodpovednosti je

odškodniť poisteného výnimočnosťou daného prípadu. S použitím teleologického výkladu sa v danom
prípade odporca 1/ nestotožňuje, pretože sa domnieva, že v zmysle platnej právnej úpravy použitie
teleologického výkladového pravidla nie je možné, ak prejednávaný skutkový stav je možné podriadiť
pod znenie právnych noriem, ktorých obsah je možné objasniť gramatickým, či logickým výkladom.
Pokiaľ ide priznanú valorizáciu v zmysle opatrenia MPSV a R č. 132/1995 Z. z., odporca 1/ v odvolaní

uviedol, že valorizácia náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti je upravená zák.
č. 320/1993 Zb. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej
úrazom alebo chorobou z povolania. V zmysle ust. § 1 zák. č. 320/1993 Zb., ak nárok na náhradu
straty na zárobku vznikol po 31. 12. 1988, úprava sa uskutočňuje až za najbližšie časové obdobie
uvedené v písmenách b/ až g/, nasledujúce po období, v ktorom nárok vznikol. V zmysle ust. § 1

ods. 2 zákona č. 320/1993 Zb. výšku percenta a obdobie, za ktoré sa bude náhrada podľa § 1 ods.
1 písm. g/ uplatňovať ustanoví a vyhlási uverejnením opatrenia v Zbierke zákonov Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny SR na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky. Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo v nadväznosti na cit. zákon opatrenie č. 132/1995 Z.z., ktorým
sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po

skončení PN vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania o nasledovne určené percentá:
4,9 % za štvrtý štvrťrok 1993 a o 4,9 % za každý kalendárny štvrťrok roku 1994. Podľa názoru odporcu 1/,
ak navrhovateľovi vznikol nárok priznaním invalidného dôchodku dňa 21. 09. 1994, tak najbližšie časové
obdobie po vzniku nároku je rok 1995. Valorizácia za rok 1995 bola ustanovená opatrením MPSV a R č.
151/1996 Zb., účinným odo dňa 01. 06. 1996. Vzhľadom na uvedené prislúcha podľa názoru odporcu 1/

navrhovateľovi valorizácia až za rok 1995, upravená opatrením MPSV a R č. 151/1996 (15,2 %) počnúc
dňom 01. 06. 1996. Okrem uvedených odvolacích námietok namietal odporca 1/ vo vzťahu ku valorizácii
v odvolaní aj priznanie valorizácie počnúc dňom 01. 02. 2004 vo výške 9,9 %. Uviedol, že podľa ust.
§ 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. znení platnom k 01. 01. 2004 náhrada za stratu na zárobku po
skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na

dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. 12. 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 01.
01. 2004 za úrazovú rentu a to v sume, v akej patrili do 31. 12. 2003, s tým, že na zvyšovanie úrazovej
renty platí primerane § 82. Podľa názoru odporcu 1/, súd riadne nezdôvodnil aké valorizačné opatrenie
aplikoval (rovnako ako to nezdôvodnila ani znalkyňa), keď priznal navrhovateľovi od 01. 02. 2004 9,9
%. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 220 OSP zmenil

tak, že návrh navrhovateľa zamieta a odporcovi 1/ priznal náhradu trov odvolacieho konania. V prípade,
že odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, odporca 1/ navrhol, aby odvolací súd podľa ust. §
238 ods. 3 OSP pripustil dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho
významu, čím by sa prispelo nielen k zjednoteniu aplikačnej praxe, ale aj k vysloveniu právneho názorunajvyššej súdnej inštancie v tak zložitej právnej kauze ako je pasívna legitimácia poisťovateľa v prípade,
že nie je daná občianskoprávna zodpovednosť vodiča ani prevádzateľa motorového vozidla.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa a odporcu 1/ podľa ust. § 214 ods. 1
OSP na odvolacom pojednávaní konanom dňa 13. 08. 2013 a podľa §§ 219, 220, 207 ods. 3 a § 238
ods. 3 OSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Po oboznámení sa s obsahom odvolacích námietok navrhovateľa a odporcu 1/ považoval odvolací

súd za podstatné vyriešiť otázku pasívnej legitimácie odporcu 1/. Odporca 1/ v odvolaní tvrdil, že jeho
pasívna legitimácia bola okresným súdom ustálená v rozpore so zákonom a vyhláškou č. 423/1991
Zb. Podľa názoru odporcu 1/ tým, že bola založená pasívna legitimácia odporcu 1/ v rozpore s
vyhláškou č. 423/1991 Zb., okresný súd rozhodol protizákonne. K uvedenej odvolacej námietke odporcu
1/ odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 226 OSP, z ktorého vyplýva, že pokiaľ odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je

súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V zmysle uvedeného ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku potom okresný súd postupoval správne a nemožno mu vytknúť, že
konal v rozpore so zákonom, keď cez uvedené ustanovenie zákon (OSP) rešpektoval a viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu ďalej v konaní postupoval v zmysle záverov odvolacieho súdu
vyslovených v uznesení č. k. 12Co/60/07 zo dňa 26. 04. 2007 tak, že pasívna legitimácia odporcu

1/ je daná. Z uvedených dôvodov odvolací súd neposudzoval otázku pasívnej legitimácie odporcu 1/
v zmysle odvolacích námietok odporcu 1/, pretože túto otázku už odvolací súd riešil a vyslovil k nej
právne závery v uznesení č. k. 12Co/60/2007 zo dňa 26. 04. 2007. V uvedenej súvislosti odvolací
súd uvádza, že odvolací súd (t.j. súd rovnakého stupňa) nie je oprávnený preskúmavať správnosť
záverov odvolacieho súdu v rámci toho istého konania, preto súd pripustil, tak ako je nižšie uvedené

dovolanie v zmysle ust. § 238 ods. 3 OSP. Aj ďalšiu odvolaciu námietku odporcu 1/ o nedostatku
občianskoprávnej zodpovednosti odporcu 1/ a odporcu 3/ považoval odvolací súd za neopodstatnenú,
pretože vo vzťahu k nedostatku občianskoprávnej zodpovednosti odporcu 1/ argumentoval odporca 1/
predovšetkým nedostatkom pasívnej legitimácie, k čomu sa už vyššie odvolací súd vyslovil a pokiaľ ide
o odporcu 3/, odvolací súd konštatuje, že z výroku odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu

jednoznačne vyplýva, že okresný súd vo vzťahu k odporcovi 3/ žalobu zamietol konštatujúc, že odporca
3/ spôsobil navrhovateľovi škodu pri plnení pracovných povinností, preto je vo vzťahu k odporcovi 3/
namieste pracovnoprávna zodpovednosť, na ktorú sa vzťahuje pracovnoprávna úprava, v zmysle ktorej
nárok v tomto konaní uplatnený a posudzovaný voči odporcovi 3/ nebol.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa, odvolací súd uvádza, že okresný súd priznal
navrhovateľovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 7 319,26 €; vo zvyšku žalobu v tejto
časti uplatneného nároku zamietol. K uvedenej sume dospel okresný súd podľa obsahu odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku tak, že za základ výpočtu nároku uplatneného titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia považoval bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (počet

bodov) znalcom doc. R.. L. E., A.. v zmysle záverov jeho znaleckého posudku. E.. R.. L. E., A..
ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa počtom bodov 900; prečo tak postupoval v
znaleckom posudku vysvetlil. Pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia o 20 násobok bodového
ohodnotenia dospel okresný súd k počtu bodov 18 000, ktorý vynásobil hodnotou jedného bodu 15,-
Sk, čo predstavuje sumu 270 000,-Sk t.j. 8 962,35 €. Od výslednej sumy 8 962,35 € odpočítal sumu

49 500,- Sk t.j. 1 643,09 €, ktorú odporca 1/ navrhovateľovi už plnil, pričom dospel k sume 7. 319,26
€, na zaplatenie ktorej zaviazal odporcu 1/. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že okresný súd mal
vychádzať z hodnoty bodu v čase, kedy znalec doc. R.. L. E., A.. v rámci nariadeného znaleckého
dokazovania ustálil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa, čo je podľa
navrhovateľa 14,46 €. S uvedenou odvolacou námietkou navrhovateľa sa nemožno stotožniť, pretože

podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z .z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v
dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou uvedeného
zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Z uvedeného vyplýva, že ak k poškodeniu zdravia navrhovateľa
následkom úrazu došlo pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z. z. nemožno v zmysle uvedeného
zákonaposudzovaťnáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatnenia,čoznamená,žepristanovenívýšky

náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia nemožno akceptovať hodnotu bodu v takej výške, aká bola
v čase vypracovania znaleckého posudku znalcom doc. R.. L. E., A.., tak ako to požadoval v odvolaní
navrhovateľ, preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd v
prevyšujúcejčastinávrhvočiodporcovi1/ozaplateniebolestnéhoanáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia zamietol, ako vecne správny podľa ust. § 219 OSP potvrdil. Okrem námietok týkajúcich
sa priznaného nároku titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, navrhovateľ v odvolaní namietal aj
správnosť záverov okresného súdu vo vzťahu k nároku na nedoplatok náhrady straty na zárobku po

skončení práceneschopnosti vrátane rozhodnutia okresného súdu týkajúceho sa úrokov z omeškania zo
sumy priznanej titulom nedoplatku náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti vo výške
64 053,78 €. Navrhovateľ v odvolaní namietal akceptovanie námietky premlčania okresným súdom,
vznesenej odporcom 1/ a vedľajším účastníkom odporcu 3/ vo vzťahu k časti uplatnenému nároku
navrhovateľa na náhradu straty na zárobku, ako aj nesprávny výpočet náhrady straty na zárobku do 31.

03. 2005, keď okresný súd podľa navrhovateľa nesprávne od nároku na náhrady straty na zárobku do
31. 03. 2005 odpočítal sumu 326 279,-Sk t.j. 10 830 €, ktorá tam podľa názoru navrhovateľa nemala
byť zahrnutá, pretože výplata uvedenej sumy zo strany odporcu 1/ sa týkala nároku straty na zárobku
počas práceneschopnosti, čo nie je nárok uplatňovaný v tomto konaní. Na odvolacom pojednávaní
konanom na krajskom súde dňa 13. 08. 2013 zobral navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie v časti týkajúcej sa nepriznanej náhrady straty na zárobku späť, na základe čoho

odvolací súd odvolacie konanie vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh titulom
vyplatenia nedoplatku náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti s príslušenstvom
voči odporcovi 1/ zamietol, podľa ust. § 207 ods. 3 OSP zastavil. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku
navrhovateľa týkajúcu sa úrokov z omeškania, odvolací súd dospel k záveru, že táto je s poukazom na
ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka odôvodnená, preto rozsudok okresného súdu v časti okresným

súdom priznaného úroku z omeškania zo sumy 64. 053,78 € podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku. V neposlednom rade bolo úlohou odvolacieho súdu vysporiadať sa
aj s odvolacou námietkou navrhovateľa týkajúcou sa akceptácie premlčania nároku navrhovateľa na
náhradu straty na zárobku po 31. 03. 2005 t.j. za obdobie od 01. 04. 2005 do 31. 12. 2008, ktorý si
navrhovateľ uplatnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 23. 01. 2012 a nárokov na náhradu straty

na zárobku uplatnených nad pôvodne uplatnené sumy za roky 1995, 1996, 1997, 1998, 1999 a 2000,
uplatnených tiež v podaní doručenom okresnému súdu dňa 23. 01. 2012 a s odvolacou námietkou
odporcu 1/, týkajúcou sa valorizácie, keď podľa názoru odporcu 1/ okresný súd nesprávne priznal
navrhovateľovi valorizáciu za 4. štvrťrok roku 1994, keďže mu podľa názoru odporcu 1/ patrí valorizácia
až za 1995, pretože najbližším časovým obdobím po vzniku nároku (rok 1994) je podľa názoru odporcu

1/rok1995.Popreskúmanívecivsúlades odvolacounámietkounavrhovateľa,týkajúcousa premlčania,
má odvolací súd za to, že okresný súd postupoval vecne správne, keď námietku premlčania vyššie
uvedených nárokov, vychádzajúc z ust. § 100 a § 106 Občianskeho zákonníka akceptoval, pretože tieto
nároky boli navrhovateľom uplatnené po zákonom utanovenej premlčacej dobe. Pokiaľ ide o odvolaciu
námietku odporcu 1/, týkajúcu sa valorizácie, odvolací súd po preskúmaní veci uvádza, že okresný súd

postupoval správne, keď zobral do úvahy, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktorá patrí pracovníkovi podľa
osobitných predpisov, sa upraví tak, že sa priemerný zárobok rozhodný pre výpočet tejto náhrady podľa
§ 1 ods. 1 zákona č. 320/1993 Z. z. zvyšuje o percentá. Po preskúmaní veci odvolací súd ďalej
konštatuje, že odvolacia námietka odporcu 1/ o tom, že okresný súd nesprávne priznal navrhovateľovi

valorizáciu v zmysle opatrenia MPSV a R č. 132/1995 Z. z. je neopodstatnená, pretože z odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri valorizácii za rok 1995 vychádzal zo
záverov znaleckého posudku, keď priemerný zárobok rozhodný pre výpočet tejto náhrady zvýšil o 4,9
% s poukazom na ust. § 6 zák. č. 58/1956 Zb. o náhrade škody za pracovné úrazy, na ust. § 7 a 31 zák.
č. 150/1961 Zb. o náhradách pri úrazoch a chorobách z povolania ako aj na ust. § 8 zák. č. 30/1965 Zb.

o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania a s poukazom na § 1 ods. 1 zák. č. 320/1993
Zb. správne ustálil, že najbližším časovým obdobím nasledujúcim po období, v ktorom nárok vznikol je
obdobie roku 1995.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo

výroku, ktorým bol odporca 1/ zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi titulom nedoplatku náhrady straty na
zárobkuposkončenípráceneschopnostisumu64053,78€spolusúrokomzomeškaniašpecifikovaným
vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v
časti v ktorej bol odporca 1/ zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi titulom nedoplatku straty na zárobku po
skončení práceneschopnosti sumu 64 053,78 €, rozsudok okresného súdu podľa § 219 OSP ako vecne

správny potvrdil.

Pokiaľ odporca 1/ v odvolaní žiadal, aby odvolací súd pripustil dovolanie v prípade, že rozhodnutie
okresného súdu potvrdí, čo odôvodnil tým, že ide o otázku zásadného právneho významu, odvolací súddospel k záveru, že v danom prípade je možné v zmysle ust. § 238 ods. 3 OSP pripustiť dovolanie na
dovolaciu otázku vymedzenú vo výroku tohto rozsudku, pretože v čase rozhodovania okresného súdu
čiastočným rozsudkom č. k. 13C/110/95 zo dňa 05. 12. 2006, ktorým okresný súd návrh voči odporcovi 1/

z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietol a ktorý krajský súd ako súd odvolací uznesením č. k.
12Co/60/07zodňa 26.04.2007zrušilavecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonanieanovérozhodnutie
svyslovenýmprávnymnázoromopasívnejlegitimáciiodporcu1/,právnaúpravaobsiahnutávovyhláške
č. 423/1991 Zb., ktorou sa upravoval rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaneupravovalazodpovednosťpoisťovnepreprípad,že

prevádzkovateľ motorového vozidla a poškodený (spolujazdec vodiča zamestnaného u prevádzkovateľa
motorového vozidla) sú tou istou fyzickou osobou. Neskoršia právna úprava obsiahnutá v zákone
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidlatútomedzeruv zákonnejúpraveodstránila,keďv§15ods.1cit.zákonaustanovuje,
že „poisťovateľ uhrádza náhradu škody poškodenému, ktorý je oprávnený uplatniť si svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (§ 823 Občianskeho zákonníka) a je povinný tento nárok

preukázať (§ 799 Občianskeho zákonníka)", čo nasvedčuje tomu, že úvahy zákonodarcu sa odvíjali od
potreby právnej úpravy zodpovednosti poisťovne aj pre prípad takej výnimočnej situácie ako je situácia
spojená s predmetom tohto konania, čo v danom prípade odôvodňuje postup podľa § 238 ods. 3 OSP,
preto odvolací súd dovolanie na otázku vymedzenú vo výroku tohto rozsudku pripustil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.