Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718200028
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2718200028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Z.

N., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov:
A. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. X, Z. a U. C., nar. XX.X.XXXX, t.č. v ÚVTOS Leopoldov, o návrhu matky
na úpravu práv a povinností rodičov k mal. Z., takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje mal. Z. N., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s účinnosťou od 1.1.2018 s tým,
že matka je oprávnená mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný platiť výživné na mal. Z. mesačne v sume 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona číslo 601/2003 Z. z. znení neskorších predpisov, a to
mesačne s účinnosťou od 1.1.2018, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Nedoplatoknazročnomvýživnomzaobdobieod1.1.2018do31.1.2018vsume27,32eurjeotecpovinný
zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu domáhala, aby jej súd zveril dieťa do starostlivosti, otcovi určil

v sume 30 % zo sumy životného minima.

2. Otec na pojednávanie nedostavil, nežiadal odročiť pojednávania, v súčasnosti sa nachádza v ústave
na výkon trestu v Leopoldove.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, rodným listom dieťaťa, správou
kolíznehoopatrovníka, potvrdenímopríjmerodičov,akoiostatnýmobsahomspisuazistiltentoskutkový

stav veci:

4. Mal. Z. je dieťa narodené z druhovského pomeru A. N. a U. C.. V čase narodenia dieťaťa bol jeho
otec už vo výkone trestu ( od 10/2016).

5. Matka býva v spoločnej domácnosti s svojimi dvomi deťmi a rodičmi otca dieťaťa v ich dvojizbovom
byte. Matka má vyživovaciu povinnosť okrem Z. i k mal. G., nar. XX.X.XXXX, ktorej otcom je tiež U. C..

V súčasnosti má na súde podaný návrh aj na úpravu práv a povinností rodičov k mal. G.. Matka je na
materskej, mesačne poberá rodičovský príspevok 213,20 eur a rodinné prídavky na dve deti 47,04 eur.
Matka prispieva rodičom otca detí mesačne na bývanie stravu a bývanie sumou 130 eur. Tiež prispievana kúpu hygienických potrieb. Podľa vyjadrenia matky otec dieťaťa jej žiadne peniaze ako výživné na
dieťa doposiaľ neposlal, matke finančne pomáhajú hlavne jej rodičia.

6. Otec dieťaťa má základné vzdelanie. Okrem mal. Z. a mal. G. ( už spomínanej matkou) iné deti
nemá. Je jedináčikom. Otec je vo výkone trestu odňatia slobody od 12.10.2016 a predpokladaný
termín ukončenia výkonu trestu má na 12.6.2018. V Ústave na výkon trestu je otec činný a to
v obdobiach 30.11.2016-13.12.2016, 9.1.2017-10.1.2017, 1.2.2017-31.10.2017 na základe dohody o
vykonaní práce.

7. Mal. Z. je dieťa zdravé. Matka oň zabezpečuje celodennú starostlivosť. Je to zdravé dieťa, len s
bežnými detskými chorobami. Podľa vyjadrenia matky má nasledovné základné mesačné výdavky na
dieťa: na stravu 30 eur, sunar 30 eur , hygienické potreby 20 eur, plienky 40 eur.

8. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky

a neboli v jej starostlivosti o dieťa zistené žiadne nedostatky. Navrhol zveriť dieťa do starostlivosti
matky a určiť otcovi výživné primerané potrebám dieťaťa, možnostiam a schopnostiam otca.

9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

10. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati domáhať na súde.

11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona.

16. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov
účinných od 1.7.2017 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa
posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 91,06 eur mesačne,

ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

17. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Súd rešpektujúc právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na ich citové
väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť

rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti
návrhu rešpektoval tiež právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na
udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

23. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby

základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku
starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti
a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne
zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť

sa v konkurencii.

24.Vykonanýmdokazovanímmalsúdobjektívnepreukázané,ženávrhmatkyjepodanýdôvodne,keďže
matka nebýva s otcom v spoločnej domácnosti od narodenia dieťaťa, na výživu dieťaťa jej otec ničím
neprispieva súc vo výkone trestu. V starostlivosti matky o mal. Z. neboli zistené žiadne nedostatky,

preto súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti s účinnosťou 1.1.2018. Súd určil, že len matka je
nateraz oprávnená dieťa zastupovať a spravovať jej majetok, lebo nemá možnosť sa v súčasnosti
na tom reálne osobne podieľať. Súd určil tiež výživné od 1.1.2018. Súd mal preukázané, že matka
je na materskej dovolenke, zabezpečuje osobnú starostlivosť o dve maloleté deti, poberá rodičovský
príspevok a rodinné prídavky na dve deti. Iný príjem nemá. Otec má základné vzdelanie, vo výkone

trestu príležitostne pracuje na dohodu, nič na výživu dieťaťa neplatí.

25. Pri zisťovaní pomerov otca súd zistil, že je od roku 2016 vo výkone trestu odňatia slobody a
predpokladaný koniec trestu má 12.6.2018. Súd vychádzal z toho, že dieťa má znášať životnú úroveň
svojich rodičov. V tomto prípade súd prihliadal na to, že každý z rodičov má iné reálne možnosti na

získanie príjmu. Súd u otca ale prihliadal i na to, že do terajšej situácie sa otec dostal svojim pričinením.
Na základe tejto skutočnosti musel súd vychádzať len z premisy, že je nutné určiť nateraz otcovi
minimálne výživné. Súd záverom už len dodáva, že výživné na deti má prednosť pred inými výdavkami
rodičov ako sú napr. ich exekúcie, preto na ne súd ani neprihliadal. Na základe týchto všetkých
myšlienkových pochodov a to aj s ohľadom na potreby dieťaťa musel učiť minimálne výživné . Nakoľko

sa k 1.7. každého roku jeho výška mení, súd určil minimálne výživné len v percentuálnom vyobrazení.
V súčasnosti je minimálne výživné na dieťa v sume 27,32 eur.

26. Nakoľko súd zaviazal otca výživným od 1.1.2018 a rozhodoval do 15. dňa v mesiaci, vznikol mu
nedoplatok na zročnom výživnom za január 2018 vo výške 27,32 eur, ktoré súd uložil otcovi povinnosť

zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

27. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konaniaPoučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.