Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/551/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214203370
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214203370.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/
C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, W., 2/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. č. 7, o zaplatenie
4.811,04 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

E. žalobu z a m i e t a.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa21.2.2014žalobcadoručilsúdužalobu,ktorousadomáhaluloženiapovinnostižalovanýmzaplatiť
mu sumu 4.811,04 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom
skutkovomzáklade,že žalovanísjehoprávnympredchodcom(spoločnosťouSlovenskásporiteľňa,a.s.)
uzatvorilidňa16.2.2006 zmluvuč.212162167,nazákladektorejimboliposkytnutéfinančnéprostriedky,
ktoré sa zaviazali riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu
7.620,47 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 7.012,08 €, úrok z omeškania sumu
vo výške 608,39 €). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej istiny titulom neuhradených

splátok splatných v období od 20.3.2010 do 20.2.2016 v celkovej výške 4.811,04 €, úroku z omeškania
vyčísleného z dlžných splátok za obdobie od 21.3.2010 do 10.5.2011 celkove vo výške 49,92 €, úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.811,04 € od 11.5.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov
konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. O podanej žalobe tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/551/2014-96 zo dňa 18.5.2015,
ktorým žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal

odvolanie žalobca. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením
č.k. 5Co/29/2016-133 zo dňa 6.4.2016 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa
správne aplikoval na premlčanie ustanovenia Občianskeho zákonníka, nesprávne sa však vysporiadal
s posúdením začiatku plynutia premlčacej doby. Prvoinštančnému súdu určil opätovne sa vysporiadať s
otázkou začiatku plynutia premlčacej doby, vysporiadať sa s podaním žalobcu, ktorým ku dňu 20.4.2011
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru s tým, že pokiaľ nedôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

pohľadávky, pre každé čiastkové plnenie plynie premlčacia doba samostatne a to až do konečnej
splatnosti úveru.3. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vec opätovne prejednal. Vo veci nariadil
pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu i žalovaní v rade 1/ a 2/. Po vypočutí si
prednesu právneho zástupcu žalobcu i žalovaných v rade 1/ a 2/ a po oboznámení sa s obsahom listín

predložených žalobcom v priebehu konania, a to zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných obchodných
podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky, výzvy k úhrade, zmluvy o postúpení pohľadávok
s prílohou, pokusov o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných transakcií, rozsudku č.k.
14C/551/2014-96 zo dňa 18.5.2015, odvolania, uznesenia č.k. 5Co/29/2016-133 zo dňa 6.4.2016,
sprievodného listu zo dňa 20.4.2011, výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru zo dňa 20.4.2011, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.4.2011, podacieho hárku zo
dňa 21.4.2011, sprievodného listu zo dňa 26.4.2011, výzvy k úhrade zo dňa 26.4.2011, oznámenia o
postúpení pohľadávky zo dňa 12.4.2011, podacieho hárku zo dňa 26.4.2011 ustálil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE uzatvorenej medzi žalobcom a

spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 24.3.2011, žalobca nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči žalovaným titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola
špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Oznámenie o postúpení pohľadávky
bolo žalovaným v rade 1/ a 2/ oznámené písomným podaním právneho predchodcu žalobcu zo dňa
12.4.2011. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t.j.

k 24.3.2011) boli žalovaní v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1 312 dní.

5. Žalovaní v rade 1/ a 2/ s právnym predchodcom žalobcu uzatvorili dňa 16.2.2006 zmluvu o splátkovom
úvere č. 0212162167. Na základe tejto zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 4.979,09 €
(150.000,- Sk), ktorý sa zaviazali vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 66,82 € (2.013,- Sk) v období

od 20.3.2006 do 20.2.2016. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 9,60 % ročne a RPMN vo výške
5,01 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z prílohy
zmluvy o postúpení pohľadávok žalovaní titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky
dlhovali sumu 7.620,47 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 7.012,08 €, úroku z omeškania
vo výške 608,39 €.

6. Ako vyplynulo z výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo
dňa 20.4.2011 vypracovanej žalobcom a adresovanej žalovanému v rade 1/, touto žalobca oznámil
žalovanému v rade 1/, že pre porušenie zmluvy o úvere č. 212162167 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru ku dňu 20.4.2011. Zároveň vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 7.817,15 € a žalovaného

v rade 1/ vyzval na zaplatenie tejto sumy do 4.5.2011. Žalobca tiež v priebehu konania predložil kópiu
poštovéhopodacieholístkazodňa21.4.2011súdajomžalovanéhovrade1/akoadresáta.Akovyplynulo
z výzvy k úhrade zo dňa 26.4.2011 vypracovanej žalobcom a adresovanej žalovanej v rade 2/, touto
žalobca oznámil žalovanej v rade 2/, že pre porušenie zmluvy o úvere č. 212162167 - neplatenie úveru
žiada o uhradenie dlžnej sumy vo výške 7.820,61 € do 10.5.2011. Žalobca tiež v priebehu konania

predložil kópiu poštového podacieho lístka zo dňa 26.4.2011 s údajom žalovanej v rade 2/ ako adresáta.

7. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.2.2016 v
počte 72 a celkovej výške 4.811,04 €.

8. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v priebehu konania skutkové tvrdenia žalobcu nepopierali. Žalovaná v rade 2/
v priebehu konania na pojednávaní dňa 18.5.2015 uviedla, že spolu so žalovaným v rade 1/ v roku 2006
uzavreli s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o splátkovom úvere. V tom čase bol žalovaný v rade
1/ jej životným partnerom. Rozišla sa s ním však pred šiestimi rokmi. Po rozchode ona titulom úveru nič
neuhradila. S ohľadom na uplynutie dlhého času nevedela uviesť, či pred rozchodom so žalovaným v

rade 1/ titulom úveru niečo uhrádzali. Na ďalšom splácaní úveru po rozchode sa so žalovaným v rade
1/ nedohodla. Uznala, že jej zo strany žalobcu mohla byť doručená výzva na zaplatenie dlžnej sumy,
ona však nič neuhradila. V súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke, má dve maloleté deti. Jej príjem
pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 203,- € a prídavkov na deti vo výške 46,- € mesačne.
Doplnila, že opatruje svojho otca, za čo jej je vyplácaný opatrovateľský príspevok vo výške 188,- €

mesačne. Je vydatá, jej manžel pracuje ako lodník s príjmom cca. 1400,- € mesačne netto. Spolu s
manželom vlastnia rodinný dom v obci L.. Inú nehnuteľnosť ona, ani jej manžel, nevlastnia. Vlastní však
osobné motorové vozidlo zn. G. r.v. XXXX a W. G., r.v. XXXX, ktoré je však nepojazdné. V súvislosti
so školskou dochádzkou jej staršieho syna má mesačné výdavky vo výške cca. 60,- €. V súvislosti sbývaním má celkové mesačné výdavky vo výške 115,- až 120,- € mesačne. Splácajú tri pôžičky celkove
sumou 390,- € mesačne a pôžičku (titulom kúpy osobného motorového vozidla) v 5 splátkach (každých
9 mesiacov) po 4.200,- €. Tiež uhrádza poistku za auto vo výške 65,- € mesačne a poplatok za telefón

vo výške cca. 27,- € mesačne. Jedno z jej detí je epileptik, preto v súvislosti s jeho zdravotným stavom
má výdavky vo výške 5,- až 6,- € raz za tri mesiace. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že podaná
žaloba je dôvodná, žiadala o povolenie možnosti zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky
v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení
platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami
tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu
už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.
4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon
upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského

úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného
zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného
zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účelako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa §

121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách v znení účinnom k 28.9.2011, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú
už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Podľa § 2
ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená

ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery c) a ktorá má na výkon činností
podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Aktívnou
vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním
uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov

konania/ strán sporu nenamieta. 10. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia
dlžnej sumy titulom zmluvy splátkovom úvere uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a.s. a žalovanými v rade 1/ a 2/ dňa 16.2.2006 v sume neuhradených splátok splatných v období
od 20.3.2010 do 20.2.2016 vo výške 4.811,04 € s príslušenstvom. 11. Predmetom konania v tejto
veci bol záväzok žalovaných, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej v zmysle §

497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaných
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného

zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách

sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa

ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
12. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním rešpektujúc rozhodnutie Krajského súdu v
Nitre č.k. 5Co/29/2016-133 zo dňa 6.4.2016 dospel k záveru, že v danej veci je potrebné bez ohľadu

na štádium konania prioritne sa zaoberať otázkou vecnej legitimácie strán sporu v tomto konaní.
Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných mal súd preukázanú, keďže ide o dlžníkov zo zmluvného vzťahu,
plnenie z ktorého je predmetom tohto konania (pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných žalobca preukázal
predložením zmluvy o splátkovom úvere, plnenie z ktorej je predmetom sporu). Pokiaľ však ide oaktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní súd konštatuje, že v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92
ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne

vyzval žalovaných v rade 1/ a 2/ ako dlžníkov na úhradu dlhu a títo boli napriek výzve v omeškaní s jeho
splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia
splatnej pohľadávky, resp. jej časti banky voči dlžníkovi na tretiu osobu. Žalobca v priebehu konania
nepredložil súdu žiadnu listinu, z ktorej by mal súd preukázané dodržanie vyššie uvedeného postupu, t.j.
že jeho právny predchodca reálne zaslal žalovaným v rade 1/ a 2/ ako dlžníkom takúto výzvu na úhradu

dlžnej sumy (a to predložením výzvy adresovanej aj žalovanému v rade 1/ aj žalovanej v rade 2/ a tiež
predložením doručenky tejto zásielky, resp. podacieho hárku preukazujúceho odoslanie takejto výzvy).
Nakoľko dodržanie tohto postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu zo strany žalobcu preukázané
nebolo, súd bol nútený konštatovať, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že je na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 právnym nástupcom spoločnosti Slovenská
sporiteľňa, a.s. vo vzťahu k pohľadávke zo zmluvy č. 0212162167 uzatvorenej so žalovanými v rade

1/ a 2/ dňa 16.2.2006 a teda medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému
postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, keď zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách
treba ohľadom inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka (konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka). Súd tiež poukazuje na to, že v
zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom

postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
To znamená, že ku dňu 24.3.2011 právny predchodca žalobcu (pokiaľ do dňa 24.3.2011 nevyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, resp. inak neukončil záväzkovoprávny vzťah so žalovanými v rade 1/ a 2/
napr. odstúpením od zmluvy, ktorú skutočnosť žalobca ani netvrdil) mohol postúpiť na tretiu osobu len

tú časť svojej pohľadávky, ktorá bola ku dňu 24.3.2011 už splatná a nie aj tú časť pohľadávky, u ktorej
mala nastať splatnosť po postúpení pohľadávky. Súd preto z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v tomto konaní žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby skúmal platnosť
právneho úkonu žalobcu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky ku dňu 20.4.2011 (keď tento
právny úkon bol zo strany žalobcu realizovaný len voči žalovanému v rade 1/ hoci dlžníkmi zo zmluvy

o úvere boli obaja žalovaní, t.j. žalovaný v rade 1/ i žalovaná v rade 2/), skúmanie ktorej skutočnosti sa
súdu javilo irelevantné a nadbytočné pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní
odvodenej zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011.

13. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) súd rozhodol podľa § 255 ods.

1 CSP a 396 ods. 1 CSP, keď žalovaní v rade 1/ a 2/ boli tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na
výsledok konania v konaní plne úspešná. O výške trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Komárno v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).