Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11Csp/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204836
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616204836.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, so žalovaným V. Š.X., nar. X.X.XXXX, s
trvalým pobytom F. XXX/X, G. U. - P., o zaplatenie sumy 1.406,64 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba, ktorou sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy 1.406,64 eur spolu s úrokom vo
výške 28 % ročne zo sumy 1.406,64 eur od 4.10.2013 do zaplatenia, sa zamieta.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 8.7.2016 (doplnenou podaním doručeným na tunajší súd
12.9.2016) sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.406,64 eur

spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 1.406,64 eur od 4.10.2015 do zaplatenia.

2. Žalobca tento žalobný návrh založil na nasledovných skutkových tvrdeniach. Dňa 5.10.2012 žalobca
uzavrel so žalovaným zmluvu označenú ako „Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb“ s klientským číslom XXXXXX, na základe ktorej pre žalovaného zriadil a viedol osobný účet č.
XXXXXXXXXX. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti tým, že sa žalovaný na tomto účte dostal
do„nepovolenéhoprečerpania“(žalobcovtermín-pozn.súdu)vovýškežalovanejistiny(t.j.1.406,64eur

- pozn. súdu) a tento dlh nevyrovnal, žalobca podľa 3.11.5 svojich všeobecných obchodných podmienok
odstúpil od zmluvy a 3.10.2013 zatvoril účet žalovaného. Pohľadávka vo výške 1.406,64 eur bola
následne po odstúpení od zmluvy a uzavretí účtu v súlade s výveskou úrokových sadzieb žalobcu
úročená úrokom vo výške 28 % ročne od 4.10.2013 do zaplatenia.

3. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení žalobca ako dôkazy označil vyššie uvedenú zmluvu z
5.10.2012, všeobecné obchodné podmienky žalobcu, sadzobník poplatkov žalobcu, vývesku úrokových

sadzieb žalobcu a výpisy z účtu žalovaného od 1.2.2013 do zrušenia účtu 3.10.2013 .

4. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám písomne nevyjadril.

5. Vzhľadom na to, že hodnota sporu bez príslušenstva prevyšovala 1.000 eur, súd musel podľa § 297
Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu
(spotrebiteľský spor) nariadiť pojednávanie.

6. Súd rozhodol o vykonaní pojednávania v neprítomnosti predvolaných strán, nakoľko mal u každej
z nich preukázané včasné doručenie predvolania na pojednávanie (u žalovaného na základe fikciedoručenia podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a nakoľko žiadna zo strán nepožiadala
súd o odročenie pojednávania.

7. Po oboznámení žaloby (a jej doplnenia doručeného na tunajší súd 12.9.2016) na pojednávaní, súd
dospel k záveru, že žalobca si neplnil základnú procesnú povinnosť podľa § 150 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, t.j. povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu (tzv. substancované tvrdenia.) Substancovane tvrdiť znamená uvádzať tvrdenia, ktoré
je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu, a ku ktorým je možné vykonať dokazovanie.

Následkom porušenia tejto povinnosti je zamietnutie žaloby bez dokazovania. Dokazovaním v sporovom
konaní sa má totiž preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Žalobca v danom
prípade neuniesol bremeno tvrdenia konkrétne vo vzťahu ku skutočnosti, z čoho pozostáva žalovaná
suma „nepovoleného prečerpania“ vo výške 1.406,64 eur, teda koľko z nej predstavujú výlučne debetné
operácie žalovaného (výbery v hotovosti a bezhotovostné platby), a koľko predstavujú prípadné úroky
a poplatky účtované žalobcom na ťarchu účtu (tiež na základe akých ustanovení zmluvy ich požaduje a

na základe akej percentuálnej sadzby a za aké obdobia boli vypočítané.) Povinnosť žalobcu tvrdiť nie je
možné (v zmysle vyššie uvedeného, ako aj vzhľadom na znenie ust. § 132 ods. 2 Civilného sporového
poriadku) nahradiť odkazom žalobcu na listinné dôkazy (obzvlášť ak ide o desiatky priložených listín), z
ktorých si má súd sám doplniť žalobcom neuvedené podstatné skutkové tvrdenia, aby mohol následne
skutkový stav podradiť pod príslušnú hmotnoprávnu normu. Išlo by tu o neprípustnú pomoc žalobcovi,

ktorá by bola v rozpore s prejednacou zásadou, ako aj v zásadou rovnosti strán v konaní. Žalobca ako
dodávateľ je etablovaná banka, ktorá disponuje vlastným právnym oddelením, preto si musí byť dobre
vedomýpotrebyanevyhnutnostiriadnehoplneniatejtozákladnejprocesnejpovinnosti.Navyšezúradnej
činnosti súdu je známe, že žalobca má skúsenosti so súdnou praxou, kedy je opakovane vyzývaný na
doplnenie svojich nedostatočných skutkových tvrdení (v skutkovo obdobných, ak nie takmer totožných

prípadoch.) Vzhľadom na uvedené, preto postup, ktorý umožňuje § 150 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (výzva pre žalobcu na doplnenie neúplných skutkových tvrdení), ktorý by mal byť aplikovaný
len výnimočne, v odôvodnených prípadoch, pretože predstavuje výnimku z prejednacej zásady určenú
na zmiernenie je prípadných drakonických následkov, by nebol v danom prípade na mieste, a bol by tiež
v rozpore so zásadou rovnosti strán (žalovaný je navyše spotrebiteľ) a zásadou hospodárnosti konania.

Takýto postup by navyše žalobcu neviedol ani do budúcna k odstráneniu opakovaného porušovania
povinnosti. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol bez toho, aby vôbec vykonal dokazovanie, a to
pre neunesenie bremena tvrdenia zo strany žalobcu.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

23.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkutak,
že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania. Žaloba bola zamietnutá, preto plne úspešným v tomto
konaní bol žalovaný, a mal by preto mať nárok na náhradu trov konania v celo rozsahu. Žalovanému

však žiadne trovy konania nevznikli, preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.