Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/204/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204655
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204655.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanému: W. I., nar.
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. G. XXX/X, W. I., o zaplatenie sumy 229,16 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/182/2016-104 zo dňa
30. marca 2017, taktoaI.

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch, ktorými vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol o
trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Vo výroku, odvolaním strán sporu nenapadnutom, ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu
nedotknutý.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 194,38 eur, vo
zvyšnej časti žalobu zamietol, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,64 %.

Z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb 02.02.2012, v zmysle ktorej sa žalobca
zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného osobný účet, za čo bol oprávnený účtovať si poplatky podľa
sadzobníka poplatkov žalobcu na ťarchu žalovaného. Z výpisov z účtu žalovaného za obdobie od
02.02.2012 do 05.02.2014 zistil, že 02.08.2012 sa žalovaný na tomto účte prvýkrát dostal do debetu,
ktorý postupne narastal až do 05.02.2014, kedy došlo k uzatvoreniu účtu a tým k ukončeniu zmluvného
vzťahu. Od 02.08.2012 do 05.02.2014 došlo na tomto debetnom účte k operáciám žalovaného

(bezhotovostné platby žalovaného v prospech iných účtov, bezhotovostné platby v rôznych predajných
zariadeniach a výbery žalovaného z bankomatu) v úhrnnej výške 2.328,43 eur a ku kreditným operáciám
žalovaného (platby v prospech účtu žalovaného a jeho vklady na účet) v úhrnnej výške 2.134,05 eur. Z
týchto výpisov z účtu tiež vyplynulo, že zvyšok uvedeného debetu bol tvorený poplatkami účtovanými
na ťarchu účtu žalobcom (za vedenie účtu, za upomienku, za výzvu, za výber z bankomatu, za vklad
v hotovosti, za nezrealizovanú platbu, za zisťovanie zostatku na účte v inej banke, za SMS, za prijatie
TTP, za internú platbu DP, za externú platbu TP, za prijatie TTP externý, za zmenu PIN na ATM),

ako i zmluvnými úrokmi z vyššie uvedených debetných súm. Z vývesky úrokových sadzieb produktov
žalobcu vyplynula výška úroku pri „nepovolenom prečerpaní“ v sadzbe 28 % ročne pre všetky typy
bežných a vkladových účtov. Z oznámenia žalobcu o odstúpení od zmluvy z 22.01.2014 mal súd
preukázané, že žalobca dňom doručenia tohto oznámenia žalovanému odstúpil od predmetnej zmluvy.Zmluvu o bežnom účte prvoinštančný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a súčasne ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere vo forme prekročenia podľa § 2 písm. f) ZSÚ, na ktorú sa podľa § 1 ods. 5 ZSÚ
vzťahujú v rozsudku uvedené ustanovenia predmetného zákona. Vychádzajúc potom zo skutočnosti,

že povinnosťou spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou prekročenia je vrátiť poskytnuté
prostriedky nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte a zaplatiť dojednaný úrok, súd čiastočne
vyhovelžalobeauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi194,38eur,ktorúžalovanýreálnečerpal
nad rámec peňažných prostriedkov na účte. V zostávajúcej časti žalobu zamietol, nakoľko v prípade
žalobcom účtovaných poplatkov vyslovil, že tieto neboli dojednané individuálne v predmetnej zmluve.

Sadzobníkpoplatkov,naktorýodkazujezmluvavosvojombodeIV.2nepredstavujezmluvnédojednanie,
naviac od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.
V tejto súvislosti poukázal na ust. § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj ustanovenie § 9 ods. 9
Zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od 01.01.2013, ktoré ustanovovali zhodne, že úroky a poplatky musia
byť upravené v zmluve, inak ich nemožno požadovať. Žalobca tiež nepreukázal zmluvné dojednanie o
povinnosti žalovaného platiť úrok zo súm nepovoleného prečerpania, či už pred alebo po zániku zmluvy.

Úrok ako odmena veriteľovi za poskytnutie úveru síce prislúcha, avšak žalobca nepreukázal, že si
povinnosťnajehoúhraduvrátanejehovýškysožalovanýmdojednal.Naviacvovzťahukpožadovanému
úrokuzaobdobieodzánikuzmluvypožadovalúrokizosumyzúrokuznepovolenéhoprečerpaniazačas
dozánikuzmluvy,čojeneprípustné.Spoukazomnato,žesadzbaúroku28%ročnepodstatneprevyšuje
obvyklú úrokovú sadzbu na finančnom trhu, ktorá bola v čase uzatvorenia tejto zmluvy (začiatok roku

2012) vo výške približne 12 % ročne, úrok požadovaný v takejto výške podľa ustálenej judikatúry je tiež
v rozpore s dobrými mravmi.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Nesúhlasil so
záverom prvoinštančného súdu o tom, že poplatky neboli dojednané individuálne, v tejto súvislosti

poukazoval na ust. § 31 ods. 2 Zákona o platobných službách, § 31 ods. 4, podľa ktorého neoddeliteľnou
súčasťou rámcovej zmluvy sú obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle ust. §
31 ods. 5 písm. d) zákona rámcová zmluva obsahuje informácie o poplatkoch a úrokoch. Vychádzajúc
z uvedeného Zákon o platobných službách výslovne neustanovuje, že poplatky za poskytovanie
platobných služieb musia byť dojednané individuálne. V zmysle bodu VII. ods. 3 zmluvy, práva a

povinnosti, ktoré nie sú vysloveným spôsobom upravené v zmluve, sa riadia obchodnými podmienkami
pre príslušný produkt v platnom znení a VOP. Ďalej poukazoval na najnovšiu judikatúru Súdneho dvora,
konkrétne na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES vec C-42/15 z
09.11.2016 s tým, že v zmysle uvedeného rozsudku sa čl. 10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 v spojení s čl. 3 písm. m) tejto Smernice sa má vykladať v tom

zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, všetky náležitosti
uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť však vyhotovené písomne alebo na inom trvalom
nosiči, a ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice 2008/48
a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, na strane druhej, že táto

požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto
smernice. Z uvedeného potom vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.
2 Zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť
nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných
podmienkach alebo sadzobníkoch, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. VOP (OP) sadzobník sú

súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú aj pokiaľ ich klient nepodpísal. K názoru súdu, že žalobca
nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku v spotrebiteľskej zmluve poukázal na bod 23 časť
III. VOP platných ku dňu uzatvorenia zmluvy s tým, že dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie
je upravené vo VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy. Pokiaľ úrok vo výške 28 % ročne prvoinštančný súd
označil za úrok v rozpore s dobrými mravmi, uviedol, že úrok za užívanie prostriedkov z prekročenia

nie je sankčným úrokom z omeškania, ale odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, teda cenou
poskytnutého úveru. Poukázal pritom na znenie § 53 ods. 1 OZ s tým, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán hlavne v neprospech spotrebiteľa, to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia primeranosti ceny, ak tieto hlavné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Naviac súd neuviedol,
odkiaľ čerpal informáciu, že obvyklá úroková sadzba na finančnom trhu bola vo výške približne 12 %
ročne. Žiadal preto rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol,
zmeniť, žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 CSP a contrario napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

4. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie

náležitým vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

5. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca listom zo dňa 22.01.2014 odstúpil od
zmluvy o účte uzatvorenej so žalovaným, na podklade čoho sa predmetná zmluva v zmysle ust. § 48 ods.
2 OZ od začiatku zrušila (ex tunc). V prípade platného odstúpenia od zmluvy sa možno v občianskom
súdnom konaní domáhať vrátenia toho, čo bolo prijaté, na základe takto zrušenej zmluvy. Znamená to,

že účastníci sa vzájomne vyporiadajú v zmysle postupu § 457 OZ.

6. Vychádzajúc z uvedeného prvoinštančný súd postupoval správne, pokiaľ žalobcovi priznal iba rozdiel
medzi debetnými a kreditnými operáciami na účte žalovaného mimo žalobcom požadovaných poplatkov
a úrokov, nakoľko tým, že sa zmluva od počiatku zrušila, vznikla každému z účastníkov povinnosť

vrátiť druhému všetko, čo podľa predmetnej zmluvy dostal, nakoľko sa zrušila od počiatku. Mimo reálne
poskytnutej sumy žalobcom, ktorú žalovaný vyčerpal nad rámec vlastných prostriedkov, jeho ostatné
nároky vyplývajúce zo zmluvy zrušením zmluvy zanikli. V nadväznosti na uvedené zostalo bez významu,
či žalobcom účtované poplatky boli dojednané individuálne, prípadne či ním požadovaný úrok vo výške
28 % ročne bol úrokom v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko išlo o plnenia, ktoré vyplývali zo zmluvy,

ktorá sa jednostranným úkonom žalobcu, ktorý od zmluvy odstúpil, od počiatku zrušila a tým zanikol i
skutkový a právny podklad, základ pre ich uplatnenie.

7. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd, i keď z iných dôvodov, rozhodnutie prvoinštančného súdu
ako správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, v nadväznosti na čo odvolací súd žalovanému priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)