Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 15, 2006

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/140/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217224062
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2006:7217224062.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II rozhodol sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobkyne U. P.,

a.s., B., L. XX,. zast. JUDr. G. O., advokátkou v K., M. X, proti žalovaným: 1. L. R., nar. X.XX.XXXX,.
bytom v K., N.. K. X,. 2. J. T., nar. X.XX.XXXX,. naposledy bytom v K., N.. K. XX,. zast. opatrovníkom,
V. H., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, 3. A. O., nar. XX.X.XXXX,. bytom v K., K. XX,. 4. Š.
P. - M., bytom v K., Č. X,. zast. JUDr. J. H., advokátom v K., S. XX,. o zaplatenie 226.905.- Sk s prísl.,

r o z h o d o l :

Žalovaní v l. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 226.905.- Sk s
úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 15.10.1997 do 31.12.2001 vo výške 15,5 % ročne, od
1.1.2002 do zaplatenia, ako aj trovy konania 9.076.- Sk, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie proti žalovanej v 3. rade z a s t a v u j e.

Žalovaní v l. a 2. rade sú p o v i n n í uhradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne k rukám jej právnej
zástupkyne JUDr. G. O., advokátky v K., M. X,. trovy právneho zastúpenia vo výške uvedenej 29.549.-
Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanej v 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy 226.905.- Sk s prísl., a to titulom
náhrady škody v zmysle ust. § 813 Obč. zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako poistiteľ poskytla poistné
plnenie poškodenému - a.s. K. M., so sídlom v K. dňa 14.2.1994, na základe poistnej udalosti zo dňa
7.8.1993, kedy došlo k vlámanie do priestorov K. M., páchateľmi ktorého boli žalovaní v l. a 2. rade
a právny predchodca žalovanej v 3. rade odcudzené veci odkúpil. Nárok proti žalovanému v 4. rade
žalobkyňa uplatnila z titulu neplnenia zmluvných povinností o výkone strážnej služby pre zabezpečenie
ochrany majetku K. M..

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 29.11.2002 súd zaviazal žalovaných v l.. a 2. rade,
a právneho predchodcu žalovanej v 3. rade M. O., zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu
226.905.- Sk s úrokom zo meškania vo výške 17,6 % od 15.10.1997 do 31.12.2001, a vo výške 15,5 %
od 1.1.2002 do zaplatenia, a trovy konania 9.076.- Sk, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu
proti žalovanému v 4. rade, a v časti úroku z omeškania vo výške od 22 % do 17,6 %, zo sumy 226.905.-
Sk za obdobie od 21.9.1995 do 14.10.1997 zamietol. Konanie v časti úroku z omeškania vo výške 17,6

% zo sumy 226.905.- Sk za obdobie od 1.1.2002 do zaplatenia zastavil. Žalovaných v l. a 2. rade, a
právneho predchodcu žalovanej v 3. rade zaviazal uhradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne na účet
právnezástupkynežalobkynetrovyprávnehozastúpeniavovýške16.680.-Skdo3dníodprávoplatnostirozsudku a žalobkyňu zaviazal uhradiť žalovanému v 4. rade trovy právneho zastúpenia na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. J. H., vo výške 9.720.- Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná v 3. rade, ktorá žiadala konanie voči nej zastaviť
s poukazom na skutočnosť, že po svojom nebohom manželovi, pôvodne žalovanom v 3. rade síce
nadobudla dedičstvo, toto však bolo nepatrnej hodnoty a nedosiahlo ani výdavky na pohreb, preto bola
toho názoru, že žaloba voči jej osobe je neopodstatnená.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal rozsudok v jeho napadnutej časti, a uznesením zo
dňa 20.4.2005, sp. zn. 2Co 110/05 - 221 zrušil rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o
trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v l. až 3. rade, a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu I.
stupňa na ďalšie konanie, a to s odôvodnením, že pôvodne žalovaný v 3. rade M. O. zomrel 16.9.2002,
z čoho je zrejmé, že stratil spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. § 19 O.s.p., do jeho práv a
povinnosti vstúpili dedičia - manželka A. O., avšak s touto účastníčkou súd I. stupňa nekonal a rozhodol o

nároku voči jej právnemu predchodcovi, aj keď ten stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, čo malo za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z toho dôvodu odvolací súd vyslovil názor, že po vrátení veci
bude povinnosťou súdu I. stupňa konať so všetkými účastníkmi, teda aj právnymi nástupcami pôvodne
žalovaného v 3. rade, bude potrebné zistiť, či okrem A. O. sú aj ďalší dedičia po poručiteľovi M. O., a
po vykonaní náležitého dokazovania vo veci opätovne rozhodnúť, keďže predmetný nárok súd I. stupňa

podľa § 439 OZ posúdil ako spoločnú a nerozdielnu spoluzodpovednosť žalovaných v l. až 3. rade.

Výroky rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 29.11.2002, ktorými žaloba voči žalovanému v 4. rade, a v
časti úroku z omeškania vo výške od 22 % do 17,6 % zo sumy 226.905.- Sk za obdobie od 21.9.1995 do
14.10.1997 bola zamietnutá, ďalej výrok o zastavení konania v časti úroku z omeškania vo výške 17,6

% zo sumy 226.905.- Sk za obdobie od 1.1.2002 do zaplatenia, ako aj výrok o povinnosti žalobkyne
uhradiť žalovanému v 4. rade trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. H. vo
výške 9.720.- Sk neboli napadnuté odvolaním, a stali sa právoplatnými dňa 23.2.2005.

V zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.4.2005 sp. zn. 2Co 110/05-221 súd doplnil

dokazovanie, a to oboznámením sa s obsahom dedičského spisu po neb. právnom predchodcovi
žalovanej v 3. rade M. O. pod sp. zn. 19D 849/01, vedeného pred Okresným súdom Košice I, z ktorého
súd zistil, že uznesením tohto súdu zo dňa 19.12.2001 Okresný súd Košice I podľa ust. § 175h ods.
2 O.s.p. vydal majetok nepatrnej hodnoty po poručiteľovi M. O., zomrelom dňa 16.9.2001 manželke
poručiteľa, a zároveň usporiadateľke pohrebu A. O., a konanie zastavil.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Okresný súd Košice II, ktorý o úmrtí právneho predchodcu žalovanej
v 3. rade M. O. v čase vyhlasovania rozsudku 29.11.2002 nemal vedomosť, rozhodoval v čase keď M.
O. nemal už spôsobilosť byť účastníkom konania, preto konal s jeho manželkou A. O., žalovanou v
3. rade, ktorá ako jediná vstúpila do práv a povinností M. O. ako jeho dedička, keďže bol jej vydaný

majetok nepatrnej hodnoty po poručiteľovi M. O..

Žalobkyňa pred začatím konania s právnou nástupkyňou po pôvodnom žalovanom v 3. rade M. O.
oznámila súdu, že netrvá na návrhu proti A. O. z dôvodu, že dedičské konanie po neb. M. O. bolo
zastavené pre nedostatok majetku.

Na základe tohto prejavu žalobkyne súd konanie proti žalovanej v 3. rade zastavil a náhradu trov konania
jej nepriznal, keďže žiadne preukázateľné trovy konania jej ani nevznikli, a to v súlade s ust. § 96 ods.
1, 3, O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.

Napadnutým rozsudkom zo dňa 29.11.2002 tunajší súd rozhodol po vykonaní dokazovania, na
výsledky ktorého poukazuje aj v tomto rozsudku súd I. stupňa v celom rozsahu.

Z pripojených trestných spisov tunajšieho súdu zn. 1T 524/93 a 6T 75/94 nepochybne vyplynulo, že
žalovaný v 1. a v 2. rade a právny predchodca žalovanej v 3. rade M. O. boli trestne stíhaní a právoplatne

odsúdení, a to žalovaný v l. a 2. rade za trestný čin krádeže a pôvodne žalovaný v 3. rade za trestný čin
podielnictva. Žalovaný v l. a 2. rade po vzájomnej dohode vykonali dňa 7.8.1993 krádež vlámaním do
kancelárie administratívnej budovy K. M., a.s. K. na ul. L. č. X,. v K. tým spôsobom, že cez neuzamknutý
zadný vchod vnikli do budovy a odtiaľ odcudzili 2 ks osobných počítačov Copam 386/DX/40 MHz,1 ks osobný počítať zn. Future technológie s prísl. a 1 ks osobný počítač Robotron 1715, ako aj v
počítačoch uložené programové vybavenie, čím spôsobili K. M., a.s. K. škodu vo výške 189.567.- Sk
a škodu na zariadení vo výške 300.- Sk. Aj pôvodne žalovaný v 3. rade M. O. bol trestne stíhaný a

právoplatne odsúdený za skutok, že v auguste 1993 prevzal v záhrade v záhradkárskej lokalite pri F. v K.
od žalovaného v l. rade 4 ks počítačov s prísl., ktoré predtým odcudzili žalovaní v l. a 2. rade s úmyslom
tieto odpredať, hoci vedel, že tieto veci pochádzajú z krádeže, pričom žalovanému v l. rade vyplatil za
počítače sumu 2.000.- DM. Súd vyvodil z konania žalovaných v l. a 2. rade ich spoločnú zodpovednosť
za vzniknutú škodu K. M. a .s. K., ktorú jej v zmysle uzavretej poistnej zmluvy dňa 14.2.1994 zaplatila

žalobkyňa ako poistné plnenie vo výške 226.905.- Sk, ktorú skutočnosť žalobkyňa preukázala výpisom
z účtu vo VÚB Košice - mesto zo dňa 14.2.1994. Z výsledkov trestného konania bolo nepochybne
preukázané, že došlo ku škode na majetku K. M. v dôsledku protiprávneho konania žalovaných v
l. a 2. rade, u ktorých boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie
právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody, ako aj zavinenie, pričom súd je viazaný rozhodnutím súdu o

tom, že bol spáchaný trestný čin, a kto ho spáchal (ustanovenie § 135 ods. 1 O.s.p.). V danej veci
neprichádza do úvahy delená, spoločná zodpovednosť u žalovaných v l. a 2. rade podľa § 438 ods. 2
Obč. zákonníka, a žalovaní v l. a 2. rade v súdnom konaní nepreukázali, že škodu nezavinili.

Tak ako v trestnom konaní, aj v tomto konaní žalovaný v 2. rade, aj pôvodne žalovaný v 3. rade popierali

spáchanie skutkov, za ktoré boli právoplatne odsúdení, ako aj spôsob akým ich mali spáchať. Žalovaný
v l. rade nepopieral účasť na skutku vlámania, ale namietal výšku žalovanej sumy, ktorú podľa neho v
trestnom konaní určil znalec v nižšej čiastke, akej sa v tomto konaní domáha žalobkyňa.

Pokiaľ ide o zistenie výšky škody, súd si vyžiadal stanovisko od súdneho znalca Ing. J. D., ktorý v
trestnom konaní podal znalecký posudok dňa 8.11.1993 a vyčíslil hodnotu odcudzených počítačov ku
dňu krádeže vo výške 144.000.- Sk. Znalec v písomnom podaní doručenom súdu 6.9.1999 konštatoval,
že pri stanovení trhovej ceny uvedených počítačov použil ust. trestného zákona, ktoré sú zohľadnené
aj v znaleckom štandarde schválenom Ministerstvom spravodlivosti SR pre stanovenie hodnoty

elektrotechnických zariadení. Súčasne zdôraznil, že uvedené predpisy platia pre účely trestného
konania, ale pre občiansko-právne konanie pri náhrade škody si poisťovne vypracovali vlastné odpisové
tabuľky pre stanovenie hodnoty.

V súvislosti s námietkou výšky škody požadovanej v tomto konaní súd vypočul ako svedka Ing. J. B. -
vedúceho likvidácie u žalobkyne, ktorý vykonal výpočet výšky plnenia poisťovne v r. 1994 v prospech
poškodenej organizácie - K. M. a.s., podľa ktorého výška plnenia v sume 226.905.- Sk bola vykonaná v
súlade so zákonom č. 286/1992 Zb., kde ako prílohu tvorí zatriedenie hmotného a nehmotného majetku
do odpisov skupín podľa predpokladanej doby odpisovania. Všetky odcudzené počítače patrili do

odpisovej skupiny č. 2 pod položkou č. 5 - prístroje a osobné technické zariadenia. Svedok uviedol,
že pri vyčíslení mal k dispozícii účtovníctvo z mliekarne, v ktorom odkontroloval nadobúdaciu cenu
všetkých počítačov a porovnal ju s uplatnenou náhradou škody od mliekarní. Z každého počítača
následne odpočítal z nadobúdacej ceny percento opotrebenia podľa rokov životnosti v súlade s
uvedeným právnym predpisom. Životnosť u počítačov bola podľa tohto predpisu 8 rokov. Odpočet

percent opotrebenia u počítačov bol vykonaný ku dňu odcudzenia počítačov. Svedok zdôraznil, že
všetky plnenia vykonávala žalobkyňa ako poisťovňa aj pred rokom 1993 podľa spomínaného zákonného
predpisu, a nie podľa vlastných tabuliek poisťovne, ktoré neexistujú. Na základe vyčíslenie výšky plnenia
poisťovňa plní poškodenému na základe poistnej zmluvy.

Celkove si poškodená organizácia K. M., a.s. K. uplatnila od žalobkyne náhradu škody vo výške
243.955,50 Sk, a to za odcudzené 4 počítače s prísl. a vylomenie zámku na dverách. Žalobkyňa
predložila súdu pokus o zmier zo dňa 9.10.1995 adresovaný žalovaným v l. - 3. rade, a zo dňa 11.9.1995
adresovaný žalovanému v 4. rade, ktorým si uplatňovala voči žalovaným náhradu škody a to vo výške

56.726.- Sk voči žalovanému v 4. rade, a vo výške 56.727.- Sk voči žalovaným v l. - 3. rade. Nepredložila
však súdu žiaden hodnoverný dôkaz o tom, že tieto výzvy boli žalovaným aj doručené. Je však nesporné,
že doposiaľ žalovaní škodu žalobkyni neuhradili.Pokiaľ ide o zodpovednosť pôvodne žalovaného v 3. rade, ktorý previedol na seba veci pochádzajúce
z krádeže, žalobkyňa si uplatnila aj proti M. O. nárok na náhradu škody, avšak súd právne inak
posúdil nárok proti právnemu predchodcovi žalovanej v 3. rade, a to z titulu bezdôvodného obohatenia,

pretože M. O. nezodpovedá ako podielnik za škodu spôsobenú krádežou, na ktorej nemal účasť, ale
to nevylučuje jeho zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie získané trestnou činnosťou na úkor
poškodenej organizácie.

Vzhľadom na to, že M. O. zomrel skôr, ako súd vo veci právoplatne rozhodol, čím stratil spôsobilosť

byť účastníkom konania, do jeho práv, ale aj povinností vstúpila podľa názoru tunajšieho súdu ako
jediná dedička jeho manželka A. O., ktorej súd vydal majetok nepatrnej hodnoty po nebohom pôvodne
žalovanom v 3. rade, aj keď ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzali do úvahy aj
maloleté deti poručiteľa. Tie však nenadobudli žiaden majetok po poručiteľovi M. O., preto nevstúpili ani
do jeho práv, ale ani do jeho povinností. Dedičkou sa stala výlučne manželka A. O., ktorá však v súlade s
ust. § 470 ods. 1 OZ zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené

s pohrebom a za poručiteľove dlhy, ktoré na ňu prešli poručiteľovou smrťou. Z uznesenia Okresného
súdu Košice I v dedičskej veci po poručiteľovi M. O. zn. 19D 849/01 zo dňa 19.12.2001 však vyplýva,
že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, pohreb vystrojila manželka poručiteľa A. O., pričom
celkové pohrebné náklady boli preukázané vo výške 21.434.- Sk, a tieto prevýšili majetok nepatrnej
hodnoty, ktorý bol vydaný A. O. ako manželke poručiteľa, a zároveň usporiadateľke pohrebu, preto súd

dedičské konanie aj zastavil.

Podľa ust. § 813 Obč. zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej
poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľa

poskytol.

Podľa ust. 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (ods. 3 cit. zák. ust.).

Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch
môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení
škody (§ 438 ods. 1, 2 OZ).

Podľa ust. § 563 OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 451 OZ, kto sa bezdôvodne obohatí na úkor iného, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 150 h/, ods. 2, O.s.p., ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať
tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví.

Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru
toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.

Vykonané dokazovanie nesporne preukázalo, že žalovaní v l. a 2. rade boli trestne stíhaní aj právoplatne
odsúdení za trestný čin krádeže spáchaný už spomínaným spôsobom dňa 7.8.1993, ktorým konaním
spôsobili vznik škody na strane poškodenej organizácie - K. M., a to v dôsledku ich protiprávneho
úkonu, a keďže ide o prípad úmyselného spôsobenia škody, neprichádza do úvahy použitie zákonného
ustanovenia § 450 OZ pri rozhodovaní o výške náhrady škody, t.j. zníženie požadovanej a preukázanej

škody zo strany žalobkyne. V danom prípade právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou
prešlo zo zákona na žalobkyňu ako poisťovňu okamihom vyplatenia plnenia poistenej, a stačí na
preukázanie práva, ak poisťovňa doloží, že sumu, ktorej zaplatenia sa domáha, vyplatila poistenému
(K. M., a.s.). Žalobkyňa predložila súdu dôkazy o vyplatení plnenia z poistnej zmluvy poškodenej vovýške 226.905.- Sk dňa 14.2.1994, preto súd považoval uplatnený nárok za dôvodný čo do základu aj
výšky žalovanej sumy, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom I. stupňa, ktoré
bolo zhodnotené už aj v rozsudku súdu zo dňa 29.11.2002, najmä čo sa týka aj zamietnutia žaloby

voči žalovanému v 4. rade v celom rozsahu, u ktorého neboli splnené základné predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu v súlade s ust. § 420 OZ.

Vzhľadom na to, že pôvodne žalovaný v 3. rade M. O. ako poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty
a súd ho vydal jeho manželke, žalovanej v 3. rade, ktorá sa postarala o jeho pohreb, mala by zodpovedať

aj za poručiteľove dlhy, ktoré na ňu prešli poručiteľovou smrťou, podľa pomeru toho, čo z dedičstva
nadobudla k celému dedičstvu. Už z uvedených výsledkov dedičského konania po poručiteľovi M. O.
je však zrejmé, že bol jej vydaný iba majetok nepatrnej hodnoty, pričom celkové pohrebné náklady
prevýšili hodnotu tohto nepatrného majetku, z čoho nesporne vyplýva, že žalovaná v 3. rade ani
nemôžezodpovedaťzadlhyjejbývaléhomanžela,pretožejejzodpovednosť jeobmedzenávýškouceny
nadobudnutého dedičstva, na druhej strane žalobkyňa vzala aj žalobu voči nej späť v celom rozsahu

práve z dôvodu, že v dedičskom konaní súd konanie zastavil a žalovanej v 3. rade bol vydaný iba
majetok nepatrnej hodnoty po poručiteľovi M. O..

Na základe všetkých uvedených dôvodov súd uložil povinnosť zaplatiť uplatnenú náhradu škody iba
žalovaným v l. a 2. rade, a to spoločne a nerozdielne, aj s úrokom z omeškania vo výške uvedenej vo

výroku tohto rozsudku. Žalovaní v l. a 2. rade sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu
až dňom 15.10.1997, t.j. dňom nasledujúcim po prevzatí žaloby do vlastných rúk posledným z nich, t.j.
žalovaným v 2. rade, ktorý prevzal žalobu dňa 14.10.1997. Škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal, lebo v OZ pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas
plnenia. Keďže žalobkyňa vo svojej žalobe uplatňuje úrok z omeškania od skoršieho dátumu, nebolo

možné jej úrok za takéto obdobie priznať, preto v časti úroku z omeškania vo výške nad 17,6 %
zo sumy 226.905.- Sk za obdobie od 21.9.1995 do 14.10.1997 súd žalobu zamietol už v pôvodnom
rozsudku zo dňa 29.11.2002.

Keďže uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.4.2005 sp. zn. 2Co 110/05-221 bol zrušený

rozsudok aj vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v l. až 3. rade, a v novom
rozhodnutí súd I. stupňa mal rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.), súd
opätovne rozhodoval o trovách konania, a to vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v l. a 2. rade tak,
že uložil v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. žalovaným v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni
trovy konania za súdny poplatok 9.076.- Sk. Taktiež uložil im povinnosť uhradiť žalobkyni trovy právneho

zastúpenia advokátkou. Pokiaľ ide o prvých 5 úkonov právnej pomoci, súd tak ako v pôvodnom rozsudku
priznal žalobkyni za 4 úkony (prevzatie, príprava zastúpenia, účasť na pojednávaniach 27.1.1999,
16.4.1999a23.6.1999) tarifnúodmenupo2.330.-Skazapiatyúkon-účasťnapojednávaní 16.10.2002
odmenu 6.920.- Sk, k týmto úkonom režijný paušál 2 x 70.- Sk a 3 x 100.- Sk, ktoré žalobkyni vznikli pri
účelnom uplatnení práva a prináležia jej v súlade s vyhl. č. 240/90 Zb. v spojení s ust. vyhl. č. 163/2002

Z.z.Súdďalejpriznalodmenuzaúčasťnapojednávaní30.10.2002,ktoréboloodročenébezprejednania
veci, kedy patrí len 1 odmeny, t.j. vo výške 1.730.- Sk, a k tomu režijný paušál 100.- Sk. V súvislosti s
odvolacím konaním žalobkyni žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, ani si ich neuplatnila. Pokiaľ
ide o úkony v r. 2005, súd priznal tarifnú odmenu advokátke žalobkyne za písomné podanie na súd
týkajúce sa veci samej zo dňa 17.10.2005, ktorým vzala návrh späť proti žalovanej v 3. rade, a to v

zmysle ust. § 10 ods. 1, 14 ods. 1 písm. c/, vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 7.150.- Sk, k tomu režijný
paušál 150.- Sk. Súd dospel k záveru, že žalobkyni nepatrí odmena za podanie zo dňa 9.1.2006, aj
keď ním reagovala na výzvu súdu, nakoľko žalobca vždy určuje okruh účastníkov v konaní, a žalobkyňa
mohla a mala už v podaní zo dňa 17.10.2005 vedieť posúdiť okruh účastníkov na strane žalovaného v
3. rade, ktorých sama žalobkyňa mala súdu označiť, upresniť a prejaviť voči komu na žalobe trvá. Za

účasť na pojednávaní dňa 15.2.2006, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozsudku patrí žalobkyni polovica
odmeny, t.j. suma 3.575.- Sk a režijný paušál 164.- Sk. Ak účastník konania vyčísli odmenu za právne
služby, nezbavuje to súd povinnosti preskúmať správnosť vyčíslenia trov konania a priznať mu ich v
prislúchajúcej výške. Súd tak priznal žalobkyni trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 29.549.- Sk,
ktoré sú neúspešní žalovaní v l. a 2. rade povinní uhradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne k rukám jej

právnej zástupkyne JUDr. G. O. v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. Ako už súd vyššie uviedol, žalovanej v 3.
rade súd náhradu trov konania nepriznal, aj keď by inak na ich náhradu mala právo, keďže žalobkyňa
zavinila z procesného hľadiska zastavenie konania voči nej pre späťvzatie návrhu, avšak žalovaná si
trovy konania neuplatnila, ani jej žiadne preukázateľné trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.

3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 OSP/. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie. /§ 205 ods. 2,3 OSP/

V Košiciach 15.2.2006