Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/170/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116200588
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116200588.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu P. A., bytom Q. XXXX/X, S. proti
žalovanému T. H., bytom D. č. XXXX/XA, S., o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. januára 2017, č.k. 16C/8/2016 - 152, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal určenia, že
kúpna zmluva zo dňa 31.08.2008 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bol predaj
nehnuteľnosti-pozemkuparc.č.205-záhradavovýmere882m2,zapísanávčastiB/1LV č.XXXXvk.ú.
Chocholná - Velčice schválená správou katastra Trenčín pod V XXX/XXXX dňa 12.03.2008 je neplatná.

3. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd

prvej inštancie k záveru, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný. Súd mal za to, že žalobca preukázal
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý bol daný tým, že zápis údajov o vlastníctve
nehnuteľnostívkatastrinehnuteľnostíjemožnéuskutočniťlennazáklademeritórnehorozhodnutiasúdu.

4. Žalobca podanou žalobou namietal absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy z viacerých
dôvodov, a to, že sa jedná o právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, zákon obchádza, je v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a právny úkon je neplatný pre nedostatok

vážnosti a slobody vôle žalobcu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Skutkovým základom, o
ktorý opieral žalobca tvrdenú neplatnosť kúpnej zmluvy bolo tvrdenie, že žalovaný, hoci vedel o tom,
že predávaná nehnuteľnosť zasahuje do bezpečnostného pásma VTL plynovodu, túto skutočnosť
pri predaji žalobcovi neuviedol a zamlčal. Skutkové tvrdenie žalobcu súd právne vyhodnotil aj ako
namietanieneplatnostiprávnehoúkonupodľa§49aObčianskehozákonníkazdôvoduuvedeniažalobcu
žalovaným do omylu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

5. Podľa žalobcu rozpor so zákonom uzavretého právneho úkonu spočíva v zakomponovaní
nepravdivýchúdajovdokúpnejzmluvy,keďžežalobcamalvýlučnezáujemokúpustavebnéhopozemku.
Uzavretá kúpna zmluva má všetky podstatné náležitosti v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka, keďobsahuje jasnú identifikáciu zmluvných strán, predmetu kúpy, kúpnu cenu, zmluva má písomnú formu.
Predmet kúpy je v zmluve označený v súlade s § 9 písm. d) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností s tým, že ako druh pozemku je uvedená záhrada. Zákon o katastri nehnuteľností ako druh

pozemku nepozná pojem stavebný pozemok, uvedený pojem sa používa pre účely stavebného konania
v zmysle zákona č. 50/1976 Zb.. Stavebným pozemkom je pozemok určený na zastavanie územným
rozhodnutím, ale aj pozemok, na ktorom je stavba ešte v štádiu rozostavanosti. Určenie pozemku ako
stavebného má význam pri oceňovaní nehnuteľností a pri vymáhaní daní z nehnuteľností. Stavebný
pozemok je stavebným zákonom definovaný ako pozemok, ktorý je podľa platného a schváleného

územného plánu obce určený na zastavanie. Nie je preto vadou zmluvy spôsobujúcou jej neplatnosť,
pokiaľ v nej nie je predávaný pozemok označený ako stavebný pozemok, ale je označený druhom
- záhrada. Parcela registra C parc.č. 205, druh pozemku záhrada o výmere 882 m2, zapísaná na
LV č. XXXX pre k.ú. Chocholná - Velčice je svojou špecifikáciou dostatočným a úplným označením
predmetukúpy.Napadnutákúpnazmluvajeprávnymúkonom,ktorýjezákonomdovolenýajejobsahové
náležitosti spĺňajú požiadavky kladené zákonom na zmluvy o prevode nehnuteľností. Predmetná kúpna

zmluva sa svojím obsahom a účelom neprieči zákonu.

6. Žalobca tvrdil, že kúpna zmluva zákon obchádza tým, že žalovaný konal ku škode žalobcu voči
žalobcovi ľstivo v spojení s nepravdivou informáciou. K obchádzaniu zákona dochádza v prípade,
keď právny úkon síce nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami jeho zmysel a

ciele obchádza. Cieľom kúpnej zmluvy bolo v súlade s § 588 Občianskeho zákonníka nadobudnutie
vlastníckeho práva k predávanej nehnuteľnosti žalobcom a nadobudnutie kúpnej ceny žalovaným.
Svojimi účinkami uzavretá kúpna zmluva neobchádza zmysel a ciele zákonných ustanovení týkajúcich
sa kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľností. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by žalovaný
pred predajom predmetných nehnuteľností žalobcovi vedel o umiestnení líniovej stavby VTL plynovodu

v blízkosti predávaného pozemku s tým, že tento pozemok zasahuje do bezpečnostného pásma tohto
VTL plynovodu DN 500 PN 64, ktoré je 150 m a bezpečnostného pásma RS Chocholná - Velčice (VTL
prípojka DN80, PN 64), ktoré je 50 m a že by uvedenú informáciu žalobcovi zamlčal, že by žalobcovi
uvádzal nepravdivé informácie o predmete kúpy a že by voči žalobcovi konal ľstivo. Z výpovede svedka
Ing. D. M. a S. I. vyplýva, že o umiestení VTL plynovodu v blízkosti predávanej parcely nevedeli, táto

skutočnosť nebola zrejmá zo snímok z katastrálnej mapy ani zo značenia v teréne. Z výpovede svedka
Ing. S. Q. vyplýva, že síce mal vedomosť o tom, že bol v roku 1985 budovaný VTL plynovod, o tomto sa
so žalovaným nebavil a ako starosta obce Chocholná - Velčice vydal opakovane potvrdenia č. 469/2007
zo dňa 29.10.2007, č. SU 073/2010 zo dňa 30.08.2010, č. SU 075/2014 zo dňa 09.09.2014, z ktorých
vyplýva, že predmetný pozemok je v zmysle územného plánu obce určený na účel výstavby rodinného

domu. Z potvrdenia vyplýva, že na predmetnom pozemku je možné v súlade s územným plánom obce
umiestniť stavbu rodinného domu. Svedok Ing. Q. uviedol, že o kúpe predmetného pozemku pre svoje
deti za účelom výstavby uvažoval aj on sám. Vedenie VTL plynovodu DN 500 PN 64 a umiestnenie
regulačnej stanice Chocholná - Velčice VTL prípojka DN80, PN 64 nie je zaznamenané ani v projektovej
dokumentácii zmeny územného plánu obce z apríla 2007 a júna 2013, v ktorých je uvedená plynofikácia

VTL prípojkou plynu DN 80, PN 25 z považského plynovodu s tým, že pred obcou je osadená regulačná
stanica plynu RS 1200 2/1-440 a predmetný plynovod nie je zaznamenaný ani v snímkach z katastrálnej
mapy. Z uvedených skutočností súd dovodil, že VTL plynovod DN 500 PN 64 a jeho bezpečnostné
pásmo neboli zohľadnené do územného plánu obce. Z vyjadrenia k existencii plynárenských sietí SPP
Distribúcia zo dňa 04.02.2015 vyplýva, že SPP Distribúcia nemá vedomosť o tom, že by bol súhlas

na zriadenie stavby v bezpečnostnom pásme na predmetnom pozemku zamestnancami spoločnosti
udelený. Všetky uvedené dôkazy svedčia o tom, že žalovaný nemal vedomosť o umiestnení VTL
plynovodu v blízkosti predávanej nehnuteľnosti s tým, že tá spadá do bezpečnostného pásma tohto
plynovodu, a teda nemohol voči žalobcovi konať ľstivo v úmysle spôsobiť žalobcovi škodu.

7. Samotná skutočnosť, že predávaný pozemok spadá do bezpečnostného pásma VTL plynovodu bez
ďalšieho preukázania vedomosti žalovaného o tejto skutočnosti v čase predaja nehnuteľnosti nezakladá
predpoklad neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi. Tvrdenie žalobcu o spolčení sa žalovaného
so starostom obce proti nemu nebolo v konaní preukázané. Rovnako tvrdenie žalobcu o tom, že
žalovaný sa mal pokúsiť o získanie stavebného povolenia pri ktorom mal zistiť, že pozemok spadá do

bezpečnostného pásma zostalo nepreukázané, resp. vyvrátené výpoveďou svedka Ing. S. Q., ktorý si
nepamätal, že by k predmetnému pozemku bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebné
povolenie a že by bol v súvislosti s nimi na miestnom šetrení ako aj vyjadrením SPP Distribúcia zo dňa
04.02.2015 o tom, že nemajú vedomosť o udelení súhlasu na zriadenie stavby v bezpečnostnom pásmena predmetnom pozemku zamestnancami spoločnosti. V konaní tak nebolo preukázané, že by žalovaný
mal vedomosť o umiestnení VTL plynovodu v blízkosti predávaného pozemku s tým, že tento spadá
do bezpečnostného pásma tohto plynovodu a že by túto skutočnosť úmyselne žalobcovi neuviedol pri

predaji nehnuteľnosti. V tomto smere súd poukázal aj na obvyklú prax vychádzajúcu z § 6 katastrálneho
zákona týkajúcu sa zapisovania inžinierskych stavieb do katastra nehnuteľností, keď v čase spísania
zmluvy v pochybnostiach, či ide o predmet evidovania v katastri uvedený, rozhodovala správa katastra
a následne s účinnosťou od 01.05.2010 bolo zákonom stanovené, že v katastri nehnuteľností sa
spravidla nezapisujú inžinierske stavby, ktorou je aj plynovod. K nezapisovaniu plynovodov do katastra

nehnuteľností sa vyjadril aj svedok Ing. D. M. s tým, že predmetný plynovod nebol zobrazený v
katastrálnejmapeanamiestesamomnebolojehoumiestnenieviditeľneoznačené.Žalobcaajsvedkovia
O. A., S. A. a Ing. D. M. potvrdili, že si všimli blízku regulačnú stanicu plynovodu, avšak neprikladali jej
väčší význam, domnievali sa, že predávaný pozemok nezasahuje do jej bezpečnostného pásma s tým,
že sa spoliehali na vyjadrenie obce o možnosti zastavania predávaného pozemku rodinným domom.
Súd tak dospel k záveru, že predmetná zmluva nie je právnym úkon, ktorý je neplatný pre rozpor so

zákon, obchádzanie zákona a pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

8. Tvrdenie žalobcu o tom, že zámerné uvedenie do omylu, zatajenie zásadných informácií k pozemku s
cieľom podvodným predajom získať neoprávnený majetkový prospech žalovaným negatívne ovplyvnilo
slobodu a vážnosť vôle žalobcu. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by k urobeniu právneho

úkonu bol prinútený skutočnosťami, bez ktorých by k takému úkonu nedošlo, že by právny úkon urobil
pod nátlakom alebo v stave tiesne. Sám žalobca uviedol, že mal vážny záujem o kúpu pozemku v
lokalite Chocholná - Velčice s úmyslom výstavby rodinného domu, a to v období od októbra 2007 a v
priebehu roku 2008. Predávaná nehnuteľnosť si vyhliadol na internetovej stránke realitnej kancelárie,
s ktorou spolupracoval a kúpnu zmluvu uzavrel v zastúpení svojej matky z dôvodu vycestovania do

zahraničia. Podpisu kúpnej zmluvy predchádzalo podpísanie zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti. Žalobca tak vykonal celý rad právnych úkonov smerujúcich k jedinému
cieľu, a to nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Konanie žalobcu trvalo dlhší
čas a pozostávalo z viacerých právnych úkonov, preto súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal,
že by tento právny úkon neurobil slobodne. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje k urobeniu

právneho úkonu. Právny úkon nie je urobený vážne vtedy, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci
nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy
občianskeho práva. Sám žalobca v podanej žalobe uviedol to, že jeho úmyslom bolo nadobudnúť
vlastnícke právo k pozemku, na ktorom by mohol postaviť rodinný dom. Žalobca podpísal kúpnu zmluvu,
pred ňou podpísal zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záložného práva, umožnil zápis jeho vlastníckeho

práva k predávanej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a tento akceptoval od roku 2008. Uvedené
skutočnosti svedčia o tom, že žalobca mienil uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej následkom je prevod
vlastníckeho práva k predávaným nehnuteľnostiam zo žalovaného na žalobcu za dojednanú kúpnu
cenu. Neskoršie zistenie žalobcu, že predávaná nehnuteľnosť spadá do bezpečnostného pásma VTL
plynovodu nie je okolnosťou, ktorá by spôsobovala nedostatok vážnosti vôle žalobcu ako kupujúceho

pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 31.01.2008. Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že námietka
žalobcu o nedostatku slobodnej a vážnej vôle žalobcu pri uzatváraní zmluvy v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka je nedôvodná.

9. Žalobca opakovane v podanej žalobe aj vo svojich vyjadreniach pred súdom uvádzal, že bol

žalovaným a možno aj vtedajším starostom obce uvedený do omylu. Je nepochybné, že žalobca
mal záujem o kúpu pozemku, na ktorom by bolo možné postaviť rodinný dom. Žalobcom kúpený
pozemok spadá do bezpečnostného pásma VTL plynovodu s tým, že listom zo dňa 28.05.2015 SPP
Distribúcia zamietla žiadosť žalobcu o umiestnenie stavby rodinného domu na pozemku parc.č. 205 v
k.ú. Chocholná - Velčice. Podmienkou určenia neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 49a Občianskeho

zákonníka je, že spôsobenie omylu možno pričítať druhej strane. Predpokladmi neplatnosti právneho
úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka sú tieto skutočnosti: a) mýliaci sa konal v omyle, ktorý
druhý účastník vyvolal bez toho, že by sa pritom bolo dopustil ľsti, b) mýliaci sa konal v omyle, ktorý
druhý účastník síce nevyvolal, ale ak pritom išlo o omyl, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, c)
mýliaceho sa účastníka uviedol do omylu druhý účastník úmyselne, t.j. ľsťou. Po vykonanom dokazovaní

súd konštatoval, že žiaden z uvedených predpokladov neplatnosti právneho úkonu nebol v konaní
preukázaný. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca omyl žalovaného vyvolal,
že by mu boli známe v čase uzavretia zmluvy okolnosti týkajúce sa umiestnenia VTL plynovodu a
jeho bezpečnostného pásma v blízkosti predávanej nehnuteľnosti a že by žalovaný žalobcu uviedoldo omylu úmyselne. Zo žiadnych dôkazov vykonaných v konaní nebolo preukázané, že by strany
konania v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedeli alebo mohli vedieť o umiestnení VTL plynovodu v
blízkosti predávaného pozemku a o rozsahu bezpečnostného pásma tohto plynovodu. Tvrdenie žalobcu

o tom, že žalovaný sa pri predaji nehnuteľností prezentoval tým, že na predávanej parcele môže začať
stavať, je v tomto smere irelevantné a nezakladá predpoklad toho, že žalovaný mal o bezpečnostnom
pásme VTL plynovodu vedomosť. Je všeobecne známou skutočnosťou, že so stavbou nehnuteľnosti je
možné začať iba na základe právoplatného stavebného povolenia, ktoré nebolo pri predaji nehnuteľností
žalobcovi predložené, žalobca jeho predloženie nežiadal a z výpovede žalovaného vyplýva, že príslušné

orgány nepožiadal o vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia na stavbu na predávanom
pozemku. Súd preto konštatoval, že napadnutá kúpna zmluva nie je neplatná ani z dôvodu podľa §
49a Občianskeho zákonníka. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetná zmluva je
platným právnym úkonom obsahujúcim všetky náležitosti kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá v súlade so
zákonom, tento neobchádza, neprieči sa dobrým mravom, bola uzavretá zmluvnými stranami slobodne
a vážne, a nebola uzavretá v omyle. Súd preto podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. Žalovaný bol v konaní stranou s úplným úspechom, preto by mu patrila náhrada trov konania proti
neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu
nevyplýva, že by mu v konaní nejaké trovy vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania
nepriznal.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol,
že zotrváva na tom, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná podľa § 39 OZ, z dôvodov
uvedenýchvžalobe,listinnýchdôkazovvspise,výpovedístránasvedkov.Súdsavodôvodnenízaoberal
otázkou uplatňovania § 40a v spojení s § 49a Občianskeho zákonníka, ale on sa v žalobnom návrhu

domáhal nie relatívnej neplatnosti právneho úkonu ak niečo konal v omyle, ale zdôrazňoval absolútnu
neplatnosť právneho úkonu uzavretia Kúpnej zmluvy. Napadnutá Kúpna zmluva bola medzi žalobcom a
žalovaným uzatvorená dňa 31. 01. 2008. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej
neplatnosti. K tomuto záveru dospel na základe skutkového právneho stavu o ktorom sa dozvedel ex
post (po nadobudnutí vlastníckych práv) s jasnou deklaráciou informačného toku, že v reálnej dobe

keď mal záujem o kúpu stavebného pozemku v napadnutej lokalite a v čase pred a počas jeho kúpy
bol oboznamovaný komplexom informácií a predstieraných konaní žalovaného v takom kontexte, že
na základe prezentovanej situácie, predložených dokladov a uistení vtedajšieho majiteľa - žalovaného
o tzv. reálnom stave a podaných informácií, dospel k záveru, že jeho záujem a prezentovaná ponuka
žalovaným (záujem v danej lokalite postaviť rodinný dom) je reálne právne správna, teda nadobudol

dojem a presvedčenie, že vykonáva v tejto veci správny právny úkon totožný s jeho záujmom a
predloženou ponukou. Až v čase samotnej realizácie priamej stavebnej aktivity pri získavaní úradných
povolení ním zamýšľanej stavebnej činnosti zistil, že predaný pozemok nie je stavebným pozemkom,
teda účel pozemku nie je vhodný pre stavebnú činnosť a to aj napriek tomu, že bol presvedčený, že
stavebným pozemkom je, s týmto jediným cieľom a zámerom ho kupoval a žalovaným uistený, že

kupuje stavebný pozemok. Stal sa obeťou zámerného podvodného jednania v snahe získať predošlým
majiteľom neoprávnený majetkový prospech (cena bola z údajného dôvodu využitia pozemku na stavbu
navýšená o polovicu oproti cene zakúpenej žalovaným). Obec ako stavebný úrad, teraz aj ako obec pred
delegovaním právomoci stavebného úradu musela o VTL plynovodu DN 500 PN 64 v blízkosti parc. č.
205 vedieť a analogicky pri stavebných aktivitách sa to musel dozvedieť aj žalovaný. Výsluch svedka

starostu obce pána Q. uvedený v bode 19 odôvodnenia preukazuje vedomosť obce o bezpečnostnom
pásme pri plynovom potrubí, ako aj stavebných aktivitách žalovaného so zámerom postaviť rodinný
dom k čomu vykonal viaceré právne, technické, organizačné a stavebné aktivity. Svedok Q. v čase
výstavby vysokotlakého potrubia už bol starostom, uvádza, že potrubie je v zemi a žalovaný vedieť o
ňom nemusel. Na druhej strane tvrdí, že s umiestnením potrubia obec nemala nič spoločné a pamätal

si, že plynári im v minulosti nechceli dovoliť pripojiť sa naň. Analogicky, bezpečnostné pásmo mu
bolo a je známe. Poukázal na zásadný rozpor medzi skutočným právnym a technickým stavom oproti
vyhláseniu žalovaného v kúpnej zmluve, kde žalovaný ako predávajúci vyhlásil, že na predmetných
nehnuteľnostiach neviaznu žiadna právne vady v prospech tretích osôb, čo však nie je pravdou, pretože
žalovaný zamlčal pred a pri predaji nehnuteľnosti zásadné skutočnosti o bremene ochranného pásma,

čím zásadným spôsobom ovplyvnil konanie, vôľu a zámery žalobcu, ktorý bol presvedčený, že kupuje
stavebný pozemok, resp. pozemok, ktorý je obcou vedený ako pozemok, na ktorom je možná výstavba.
Z predloženej projektovej dokumentácie vyplýva, že žalovaný v roku 2000 mal záujem vážne stavať,
ale vo veci od určitého nešpecifikovaného obdobia nekonal. Na druhej strane začal vyvíjať aktivity kpredaju pozemku, ale pred okolím prehlasoval, že ide realizovať stavbu rodinného domu o čom svedčili
aj jeho stavebnotechnické aktivity. Žalovaný konal sofistikovane, cielene v snahe v skutočnosti pozemok
predať ako stavebný pozemok o čom svedčí aj suma, ktorú za pozemok žiadal a dostal. Cena za

stavebný pozemok je primeraná v cene uvedenej v zmluve. Cena za bežné užívanie pozemku je o
polovicu nižšia. Je logické, že pri získaní stavebného povolenia, ktoré predložil znalcovi, musel osloviť
aj plynárov, ktorý mu nemohli zo zákona vyhovieť z dôvodu ochrannej zóny plynového potrubia. To
znamená, že v čase pred a pri jeho predaji vedel, že nehnuteľnosť nie je stavebným pozemkom, ale
predával nehnuteľnosť, ako keby stavebným pozemkom bol. Konanie žalovaného je v rozpore s § 37

a § 39 Občianskeho zákonníka, keďže zámerné uvedenie žalobcu do omylu, (len jedna z foriem jeho
konania) zatajenie zásadných informácií k pozemku s cieľom podvodným predajom získať neoprávnený
majetkový prospech žalovaným negatívne ovplyvnilo jeho vôľu a vážnosť žalobcu, ktoré sú základné
náležitosti vôle. Súd sa v posudzovaní zameral výlučne na posudzovanie neplatnosti Kúpnej zmluvy
len podľa § 49a OZ. Žalobca, nejednal pri uzatvorení Kúpnej zmluvy len v omyle. Je to zjednodušené
posúdenie, faktorov posúdenia je viac a viac aj poukazujú na naplnenie skutkovej podstaty podľa §

37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Vôľa žalobcu smerovala k získaniu stavebného pozemku, podľa
žalovaného smerovala k predaju pozemku ako stavebného aj napriek tomu, že stavebným pozemkom
nebol. Konanie oboch účastníkov zmluvy teda smerovala k dvom rôznym cieľom ku škode žalobcu.
Vo veci žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, teda v rozpore s § 37 a § 39 Občianskeho
zákonníka, preto je právny úkon absolútne neplatný. Uzatvorená zmluva medzi žalobcom a žalovaným

svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom. Aj svedok F.
O. v čestnom prehlásení zo dňa 07.01.2016 uviedol, že mu žalovaný tvrdil, že má všetko vybavené na
výstavbu rodinného domu, že zajtra môže začať stavať. Realitná kancelária bola len sprostredkovateľ
predaja a vychádzala výlučne s informácií žalovaného, čo sa preukázalo aj pri pojednávaní. Žalovaný
aj starosta, ktorý vypovedal ako svedok uviedli, že o ochrannom pásme z dôvodu vysokotlakého

plynovodu nevedeli, čo je účelové tvrdenie. Starosta pri výstavbe vysokotlakového potrubia plynovodu
stavaného v lokalite obce musel byť upovedomený konkrétnym stavebníkom. On ako kupujúci síce
vyhlásil, že pozná stav kupovaných nehnuteľností z obhliadky na mieste samotnom, z ich stavom je
spokojný a v takomto stave ich aj kupuje a po prečítaní kúpnej zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že
zmluvu uzavreli slobodne, vážne, s dobrým úmyslom, zmluva nebola uzavretá v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok a spôsobilosť k právnym úkonom u žiadneho z nich nie je žiadnym spôsobom
obmedzená, čo potvrdzujú svojimi podpismi na zmluve, ale o tom, že bol obeťou omylu sa dozvedel
až neskoršie, čo právne vyvracia stanovisko žalovaného, že všetko bolo právne v poriadku. Svedok,
pán I. veľmi presne poukázal na konanie žalovaného, hlavne v tom, že preukazoval niečo, čo neskôr
sa preukázalo ako lož, uvádzal do omylu svedka aj žalobcu. O podvode a omyle vypovedali aj rodičia

žalobcu aj Ing. M., ktorý o. i. uviedol, že obec mala vedieť o tom, že v blízkosti predmetnej nehnuteľnosti
je vysokotlakový plynovod, pokiaľ mala územný plán obce. Skutkovým základom, o ktorý sa stále
opiera je tvrdenie neplatnosti kúpnej zmluvy s tým, že žalovaný, hoci vedel o tom, že predávaná
nehnuteľnosť zasahuje do bezpečnostného pásma VTL plynovodu, túto skutočnosť pri predaji žalobcovi
neuviedol a zámerne zamlčal. Týmto ho uviedol vedome do omylu na základe on aj v omyle konal

a kúpil nehnuteľnosť, ktorú by pri pravdivom a objektívnom poznaní okolností nikdy nekúpil, pretože
zámysel kúpy bolo na nej stavať rodinný dom, čo aj verejne deklaroval. Je sklamaný z toho, že
súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Práve naopak, dôkazné bremeno je na strane žalovaného. Je pravda, že uzavretá
kúpna zmluva má všetky podstatné náležitosti v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka, ale obsahuje

nepravdivé informácie, čo sa v rámci pojednávania preukázalo. Stále sa hovorilo len o stavebnom
pozemku, nie o záhrade. Predmetná kúpna zmluva sa svojím obsahom a účelom prieči zákonu pre
nedodržania ducha zákona. Má skryté vady, o ktorých predávajúci vedel. Práve zamlčaním nosných
informáciížalovaným(účelvyužitiapozemku,ochrannépásmo)svojimiúčinkamiuzavretákúpnazmluva
obchádza zmysel a ciele zákonných ustanovení týkajúcich sa kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľností, čím

zásadným spôsobom následne bolo zasiahnuté do rozhodovacieho a uvažovacieho procesu žalobcu.
Výpovede svedkov a žalovaného doplňovali indície, ktorých význam štruktúra a obsah jasne deklarovali
zámerné konanie žalovaného v neprospech žalobcu. Súd nedostatočne vyhodnotil právnu a technickú
situáciu. Posúdenie celej dôkaznej situácie, konanie, správanie žalovaného poukazujú na niečo iné.
Strata pamäti žalovaným aj svedka Ing. Q. je pochopiteľná, v prípade, že by po pravde uviedli aká

bola skutočnosť, vystavujú sa zodpovednosti a to by pre nich nebolo optimálne. Iné skutočnosti však
preukazujú, že reálny stav bol iný ako menovaní deklarujú. Vždy pri líniovej stavbe v extraviláne každej
obce kýmkoľvek sa k stavbe vyjadruje zástupca obce. V tomto prípade tomu nebolo inak, pretože v
čase výstavby plynovodu a vzniku ochranného pásma bol Ing. Q. vo funkcii a nemôže tvrdiť, že oveci nevedel. K nezapisovaniu plynovodov do katastra nehnuteľností sa vyjadril aj svedok Ing. D. M.
s tým, že predmetný plynovod nebol zobrazený v katastrálnej mape a na mieste samom nebolo jeho
umiestnenie viditeľne označené. Eviduje sa však v záznamoch obce, ktorá toto musela prejednať na

zastupiteľstve, ale odmieta sa k tomu priznať. Má za to, že na základe dôkazného preukazovania je tu
dostatočne odôvodnený záver, že je v napadnutej veci dôjsť k záveru, že predmetná zmluva je právnym
úkon, ktorý je neplatný pre rozpor so zákonom, obchádzanie zákona a pre rozpor s dobrými mravmi
v zmysle § 3 s použitím § 39 Občianskeho zákonníka. Má právny názor, že jeho slobodné konanie
bolo od prvopočiatku sofistikovane ovplyvňované výrokmi a konaním žalovaného, čím jeho slobodnú

vôľu zásadne ovplyvňoval ku konaniu, ktoré by nevykonal ak by cielené sofistikované konanie nebol
voči nemu viedol, teda aj jeho slobodná rozhodovacia vôľa by bola iná. Cieľavedomá ovplyvniteľná a
ovplyvňovanávôľažalobcužalovanýmmalaprávnydopad,žekonalnazákladefabulovanýchinformácií,
ktoré ho ovplyvnili natoľko, že právny úkon (uzavretie zmluvy) nemohol urobiť vážne, pretože jeho vôľa
smerovala k urobeniu iného právneho úkonu ako na základe ovplyvňovania urobil. Práve neskoršie
zistenie žalobcu, že bol podvedený a predávaná nehnuteľnosť spadá do bezpečnostného pásma VTL

plynovodujezásadnouokolnosťou,ktoráspôsobilanedostatokvážnostivôležalobcuakokupujúcehopri
uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 31.01.2008. Je tu dôvodný predpoklad, aby súd prehodnotil stanovisko,
že jeho námietka o nedostatku slobodnej a vážnej vôle žalobcu pri uzatváraní zmluvy v zmysle § 37
Občianskeho zákonníka je nedôvodná. Žalobca, opakovane v podanej žalobe aj vo svojich vyjadreniach
pred súdom uvádzal, že bol práve žalovaným s priamou alebo nepriamou pomocou vtedajšieho starostu

obce uvedený do omylu. Súd pri hodnotení dôkazov sa nezaoberal obsahom žalobného návrhu v časti
kde žalobca poukazoval, že Kúpna zmluva bola vzhľadom na všetky dostupné okolnosti postihnutá
absolútne neplatným úkonom, čím bola naplnená aj dikcia § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
už pred a v čase uzavretia Kúpnej zmluvy nepostupoval v intenciách Nálezu Ústavného súdu SR,
sp. zn. L ÚS 242/2007. Je všeobecne známou skutočnosťou, že so stavbou nehnuteľnosti je možné

začať iba na základe právoplatného stavebného povolenia, ktoré nebolo pri predaji nehnuteľností
žalobcovi predložené, žalobca jeho predloženie žiadal a z výpovede žalovaného vyplýva, že príslušné
orgány nepožiadal o vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia na stavbu na predávanom
pozemku, tieto povolenia mu nevydal, pretože deklaroval, že ich ani nepotrebuje, pretože sa musia
vybaviť na majiteľa pozemku.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v ČI. V návrhu žalobca uvádza ust.
§§ 37 ods. l, 39 a 39a OZ, ale ničím nepreukázal, že by jeho konanie pri uzatvorení predmetnej zmluvy
spôsobilo jej neplatnosť. V tejto súvislosti poukazuje i na vyjadrenie Ing. S. Q., ktorý pri výsluchu pred
vyšetrovateľom PZ v konaní ČVS:ORP-750/2-VYS-TN-2015 ZR uviedol, že nie je možné povedať, že
na predmetnom pozemku nie je možné stavbu umiestniť. Ani list Distribúcia SPP zo dňa 28.05.2015,

v ktorej sa priamo uvádza, že nie je vyjadrením pre účely konania podľa zák.č. 50/1976 Zb. nemožno
za takéto rozhodnutie považovať. Kúpna zmluva zo dňa 31.01.2008 je platný právny úkon, ktorý obaja
urobili slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Takisto predmetná kúpna zmluva svojim obsahom alebo
účelom neodporuje zákonu ani ho neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom. On žalobcovi ako
kupujúcemu uviedol prostredníctvom realitnej kancelárie všetky dostupné a pravdivé informácie. Má za

to, že žalobca v návrhu ničím nepreukázal také skutočnosti, ktoré by zakladali neplatnosť kúpnej zmluvy
ako právneho úkonu podľa prísl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Všetky tieto jeho stanoviská
vyplynuli i z priebehu dokazovania na súde prvej inštancie, či už z výpovedí alebo iných dôkazov. Má
za to, že súd prvej inštancie tak po právnej ako i skutkovej stránke vec správne posúdil a rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhoval, aby súd odvolanie zamietol a potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie.
13. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na §
387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej

inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
14. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny

predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.15. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že
z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobca

sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 31.08.2008 uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti - pozemku parc.č. 205 -
záhrada vo výmere 882 m2, zapísaná v časti B/1 LV č. XXXX v k.ú. Chocholná - Velčice schválená
správou katastra Trenčín pod V XXX/XXXX dňa 12.03.2008 je neplatná. Žalobca podanou žalobou
namietalabsolútnuneplatnosťpredmetnejkúpnejzmluvyzviacerýchdôvodov,ato,žesajednáoprávny

úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, zákon obchádza, je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka a právny úkon je neplatný pre nedostatok vážnosti a slobody vôle žalobcu v
zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Skutkovým základom, o ktorý opieral žalobca tvrdenú neplatnosť
kúpnej zmluvy bolo tvrdenie, že žalovaný, hoci vedel o tom, že predávaná nehnuteľnosť zasahuje
do bezpečnostného pásma VTL plynovodu, túto skutočnosť pri predaji žalobcovi neuviedol a zamlčal.
Skutkové tvrdenie žalobcu súd prvej inštancie správne právne vyhodnotil aj ako namietanie neplatnosti

právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka z dôvodu uvedenia žalobcu žalovaným do omylu.
Po vykonanom dokazovaní vykonanom súdom prvej inštancie odvolací súd dospel zhodne so súdom
prvej inštancie k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení.
16. Podľa žalobcu rozpor so zákonom uzavretého právneho úkonu spočíva v zakomponovaní

nepravdivýchúdajovdokúpnejzmluvy,keďžežalobcamalvýlučnezáujemokúpustavebnéhopozemku.
Súd prvej inštancie správne konštatoval, že uzavretá kúpna zmluva má všetky podstatné náležitosti
v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka, keď obsahuje jasnú identifikáciu zmluvných strán, predmetu
kúpy, kúpnu cenu, zmluva má písomnú formu. Predmet kúpy je v zmluve označený v súlade s § 9
písm. d) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností s tým, že ako druh pozemku je uvedená

záhrada. Správne ďalej uviedol, že zákon o katastri nehnuteľností ako druh pozemku nepozná pojem
stavebný pozemok, uvedený pojem sa používa pre účely stavebného konania v zmysle zákona č.
50/1976 Zb.. Stavebným pozemkom je pozemok určený na zastavanie územným rozhodnutím, ale
aj pozemok, na ktorom je stavba ešte v štádiu rozostavanosti. Určenie pozemku ako stavebného
má význam pri oceňovaní nehnuteľností a pri vymáhaní daní z nehnuteľností. Stavebný pozemok je

stavebným zákonom definovaný ako pozemok, ktorý je podľa platného a schváleného územného plánu
obce určený na zastavanie. Nie je preto ani podľa odvolacieho súdu vadou zmluvy spôsobujúcou jej
neplatnosť, pokiaľ v nej nie je predávaný pozemok označený ako stavebný pozemok, ale je označený
druhom - záhrada. Parcela registra C parc.č. 205, druh pozemku záhrada o výmere 882 m2, zapísaná
na LV č. XXXX pre k.ú. Chocholná - Velčice je teda aj podľa odvolacieho súdu svojou špecifikáciou

dostatočným a úplným označením predmetu kúpy. Napadnutá kúpna zmluva je právnym úkonom, ktorý
je zákonom dovolený a jej obsahové náležitosti spĺňajú požiadavky kladené zákonom na zmluvy o
prevode nehnuteľností. Predmetná kúpna zmluva sa ani podľa odvolacieho súdu svojím obsahom a
účelom neprieči zákonu.

17. Žalobca ďalej pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní tvrdí, že kúpna zmluva zákon
obchádza tým, že žalovaný konal ku škode žalobcu voči žalobcovi ľstivo v spojení s nepravdivou
informáciou. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne konštatoval, že k obchádzaniu zákona
dochádza v prípade, keď právny úkon síce nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami
jeho zmysel a ciele obchádza. Cieľom kúpnej zmluvy bolo v súlade s § 588 Občianskeho zákonníka

nadobudnutie vlastníckeho práva k predávanej nehnuteľnosti žalobcom a nadobudnutie kúpnej ceny
žalovaným. Svojimi účinkami uzavretá kúpna zmluva teda ani podľa odvolacieho súdu neobchádza
zmysel a ciele zákonných ustanovení týkajúcich sa kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľností. Zo žiadneho z
dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie ani podľa odvolacieho súdu nevyplýva, že by žalovaný
pred predajom predmetných nehnuteľností žalobcovi vedel o umiestnení líniovej stavby VTL plynovodu

v blízkosti predávaného pozemku s tým, že tento pozemok zasahuje do bezpečnostného pásma tohto
VTL plynovodu DN 500 PN 64, ktoré je 150 m a bezpečnostného pásma RS Chocholná - Velčice (VTL
prípojka DN80, PN 64), ktoré je 50 m a že by uvedenú informáciu žalobcovi zamlčal, že by žalobcovi
uvádzal nepravdivé informácie o predmete kúpy a že by voči žalobcovi konal ľstivo. Z výpovede svedka
Ing. D. M. a S. I. pritom vyplýva, že o umiestení VTL plynovodu v blízkosti predávanej parcely nevedeli,

táto skutočnosť nebola zrejmá zo snímok z katastrálnej mapy ani zo značenia v teréne. Z dokazovania
vykonaného pred súdom prvej inštancie, a to z výpovede svedka Ing. S. Q. ďalej vyplýva, že síce mal
vedomosť o tom, že bol v roku 1985 budovaný VTL plynovod, o tomto sa so žalovaným nebavil a ako
starosta obce Chocholná - Velčice vydal opakovane potvrdenia č. 469/2007 zo dňa 29.10.2007, č. SU073/2010 zo dňa 30.08.2010, č. SU 075/2014 zo dňa 09.09.2014, z ktorých vyplýva, že predmetný
pozemok je v zmysle územného plánu obce určený na účel výstavby rodinného domu. Z potvrdenia
vyplýva, že na predmetnom pozemku je možné v súlade s územným plánom obce umiestniť stavbu

rodinného domu. Vedenie VTL plynovodu DN 500 PN 64 a umiestnenie regulačnej stanice Chocholná -
VelčiceVTLprípojkaDN80,PN64niejezaznamenanéaniv projektovejdokumentáciizmenyúzemného
plánu obce z apríla 2007 a júna 2013, v ktorých je uvedená plynofikácia VTL prípojkou plynu DN 80,
PN 25 z považského plynovodu s tým, že pred obcou je osadená regulačná stanica plynu RS 1200
2/1-440 a predmetný plynovod nie je zaznamenaný ani v snímkach z katastrálnej mapy. Z uvedených

skutočností súd prvej inštancie správne dovodil, že VTL plynovod DN 500 PN 64 a jeho bezpečnostné
pásmo neboli zohľadnené do územného plánu obce. Z vyjadrenia k existencii plynárenských sietí SPP
Distribúcia zo dňa 04.02.2015 vyplýva, že SPP Distribúcia nemá vedomosť o tom, že by bol súhlas
na zriadenie stavby v bezpečnostnom pásme na predmetnom pozemku zamestnancami spoločnosti
udelený.Všetkyuvedenédôkazysvedčiaajpodľaodvolaciehosúduotom,žežalovanýnemalvedomosť
o umiestnení VTL plynovodu v blízkosti predávanej nehnuteľnosti s tým, že tá spadá do bezpečnostného

pásma tohto plynovodu, a teda nemohol voči žalobcovi konať ľstivo v úmysle spôsobiť žalobcovi škodu.
Samotná skutočnosť, že predávaný pozemok spadá do bezpečnostného pásma VTL plynovodu bez
ďalšieho preukázania vedomosti žalovaného o tejto skutočnosti v čase predaja nehnuteľnosti ani podľa
odvolacieho súdu nezakladá predpoklad neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi. Tvrdenie
žalobcu o spolčení sa žalovaného so starostom obce proti nemu nebolo pritom v konaní pred súdom

prvej inštancie nijako preukázané. Rovnako tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný sa mal pokúsiť o
získanie stavebného povolenia pri ktorom mal zistiť, že pozemok spadá do bezpečnostného pásma
zostalo nepreukázané, resp. vyvrátené výpoveďou svedka Ing. S. Q., ktorý si nepamätal, že by k
predmetnému pozemku bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebné povolenie a že by
bol v súvislosti s nimi na miestnom šetrení ako aj vyjadrením SPP Distribúcia zo dňa 04.02.2015

o tom, že nemajú vedomosť o udelení súhlasu na zriadenie stavby v bezpečnostnom pásme na
predmetnom pozemku zamestnancami spoločnosti. V prejednávanej veci tak ani podľa odvolacieho
súdu nebolo preukázané, že by žalovaný mal vedomosť o umiestnení VTL plynovodu v blízkosti
predávaného pozemku s tým, že tento spadá do bezpečnostného pásma tohto plynovodu a že by túto
skutočnosť úmyselne žalobcovi neuviedol pri predaji nehnuteľnosti. V tomto smere súd prvej inštancie

správne poukázal aj na obvyklú prax vychádzajúcu z § 6 katastrálneho zákona týkajúcu sa zapisovania
inžinierskych stavieb do katastra nehnuteľností, keď v čase spísania zmluvy v pochybnostiach, či ide
o predmet evidovania v katastri uvedený, rozhodovala správa katastra a následne s účinnosťou od
01.05.2010 bolo zákonom stanovené, že v katastri nehnuteľností sa spravidla nezapisujú inžinierske
stavby, ktorou je aj plynovod. K nezapisovaniu plynovodov do katastra nehnuteľností sa pritom vyjadril aj

svedokIng.D.M.stým,žepredmetnýplynovodnebolzobrazenývkatastrálnejmapeanamiestesamom
nebolo jeho umiestnenie viditeľne označené. Žalobca aj svedkovia O. A., Ľudovít A. a Ing. D. M. potvrdili,
že si všimli blízku regulačnú stanicu plynovodu, avšak neprikladali jej väčší význam, domnievali sa, že
predávaný pozemok nezasahuje do jej bezpečnostného pásma s tým, že sa spoliehali na vyjadrenie
obce o možnosti zastavania predávaného pozemku rodinným domom. Súd prvej inštancie tak dospel

správne k záveru, že predmetná zmluva nie je právnym úkon, ktorý je neplatný pre rozpor so zákon,
obchádzanie zákona a pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

18. K tvrdeniu žalobcu o tom, že zámerné uvedenie do omylu, zatajenie zásadných informácií k pozemku
scieľompodvodnýmpredajomzískaťneoprávnenýmajetkovýprospechžalovanýmnegatívneovplyvnilo

slobodu a vážnosť vôle žalobcu, odvolací súd uvádza tak ako správne už konštatoval i súd prvej
inštancie, že žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by k urobeniu právneho úkonu bol prinútený
skutočnosťami, bez ktorých by k takému úkonu nedošlo, že by právny úkon urobil pod nátlakom alebo
v stave tiesne. Sám žalobca uviedol, že mal vážny záujem o kúpu pozemku v lokalite Chocholná
- Velčice s úmyslom výstavby rodinného domu, a to v období od októbra 2007 a v priebehu roku

2008. Podpisu kúpnej zmluvy predchádzalo podpísanie zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti. Žalobca tak vykonal celý rad právnych úkonov smerujúcich k jedinému cieľu,
a to nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Konanie žalobcu trvalo dlhší čas
a pozostávalo z viacerých právnych úkonov, preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal, že by tento právny úkon neurobil slobodne. Právny úkon je urobený vážne,

ak vôľa smeruje k urobeniu právneho úkonu. Právny úkon nie je urobený vážne vtedy, ak je podľa
okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto
prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Sám žalobca v podanej žalobe uviedol to, že jeho
úmyslom bolo nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku, na ktorom by mohol postaviť rodinný dom.Žalobca podpísal kúpnu zmluvu, pred ňou podpísal zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záložného
práva, umožnil zápis jeho vlastníckeho práva k predávanej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a
tento akceptoval od roku 2008. Uvedené skutočnosti teda aj podľa odvolacieho súdu svedčia o tom, že

žalobca mienil uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej následkom je prevod vlastníckeho práva k predávaným
nehnuteľnostiam zo žalovaného na žalobcu. Neskoršie zistenie žalobcu, že predávaná nehnuteľnosť
spadá do bezpečnostného pásma VTL plynovodu nie je ani podľa odvolacieho súdu okolnosťou, ktorá
by spôsobovala nedostatok vážnosti vôle žalobcu ako kupujúceho pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa
31.01.2008. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne konštatoval, že námietka žalobcu o

nedostatku slobodnej a vážnej vôle žalobcu pri uzatváraní zmluvy v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka
je nedôvodná.

19. Žalobca opakovane v podanej žalobe aj vo svojich vyjadreniach pred súdom prvej inštancie ako i v
podanom odvolaní uvádzal, že bol žalovaným a možno aj vtedajším starostom obce uvedený do omylu.
Jenepochybné,žežalobcamalzáujemokúpupozemku,naktorombybolomožnépostaviťrodinnýdom.

Žalobcom kúpený pozemok spadá do bezpečnostného pásma VTL plynovodu s tým, že listom zo dňa
28.05.2015SPPDistribúciazamietlažiadosťžalobcuoumiestneniestavbyrodinnéhodomunapozemku
parc.č. 205 v k.ú. Chocholná - Velčice. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti rovnako správne konštatoval,
že podmienkou určenia neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka je, že
spôsobenie omylu možno pričítať druhej strane. Predpokladmi neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a

Občianskehozákonníkasútietoskutočnosti:a)mýliacisakonalvomyle,ktorýdruhýúčastníkvyvolalbez
toho, že by sa pritom bolo dopustil ľsti, b) mýliaci sa konal v omyle, ktorý druhý účastník síce nevyvolal,
ale ak pritom išlo o omyl, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, c) mýliaceho sa účastníka
uviedol do omylu druhý účastník úmyselne, t.j. ľsťou. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie
správne konštatoval, že žiaden z uvedených predpokladov neplatnosti právneho úkonu nebol v konaní

preukázaný. Vykonaným dokazovaním ani podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by žalobca
omylžalovanéhovyvolal,žebymuboliznámevčaseuzavretiazmluvyokolnostitýkajúcesaumiestnenia
VTL plynovodu a jeho bezpečnostného pásma v blízkosti predávanej nehnuteľnosti a že by žalovaný
žalobcu uviedol do omylu úmyselne. Zo žiadnych dôkazov vykonaných v konaní pred súdom prvej
inštancie nebolo preukázané, že by strany konania v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedeli alebo mohli

vedieť o umiestnení VTL plynovodu v blízkosti predávaného pozemku a o rozsahu bezpečnostného
pásma tohto plynovodu. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný sa pri predaji nehnuteľností prezentoval
tým, že na predávanej parcele môže začať stavať, je v tomto smere aj podľa odvolacieho súdu
irelevantné a nezakladá predpoklad toho, že žalovaný mal o bezpečnostnom pásme VTL plynovodu
vedomosť. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že napadnutá kúpna zmluva nie je neplatná

anizdôvodupodľa§49aObčianskehozákonníka.Súdprvejinštanciepovykonanomdokazovanídospel
tedasprávnekzáveru,žepredmetnázmluvajeplatnýmprávnymúkonomobsahujúcimvšetkynáležitosti
kúpnejzmluvy,ktorábolauzavretávsúladesozákonom,tentoneobchádza,nepriečisadobrýmmravom,
bola uzavretá zmluvnými stranami slobodne a vážne, a nebola uzavretá v omyle. Súd prvej inštancie
preto správne podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).