Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114219060
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3114219060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky E. G., bytom K., T. V. XXXX/X,
právne zastúpená JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Partizánska 7571/58,
proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, X. G., bytom K., Na L. XXX/XX, o určenie
výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
27. septembra 2017, č.k. 26C/14/2014-519, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti dlhu na zročnom výživnom
ako aj trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal osobu povinnú platiť výživné navrhovateľke
v sume 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou
od 18.08.2014. Výrokom II. stanovil dlh na výživnom za čas od 18.08.2014 do rozhodnutia súdu vo
výške 1.765,92 eur, ktorý je osoba povinná platiť výživné splácať navrhovateľke popri bežnom výživnom
v mesačných splátkach po 73,58 eur, s účinnosťou zaplatenia prvej splátky v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Návrh osoby povinnej platiť výživné na

zastavenie konania sa zamieta. Navrhovateľka je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 4,83 eur, do 15
dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu. Osoba povinná platiť výživné je povinná nahradiť trovy
štátu vo výške 4,83 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia
výživného vo výške 220,- eur mesačne voči svojmu otcovi z dôvodu, že do 04.08.2014 žila s otcom

v spoločnej domácnosti, kedy bola nútená spolu so svojou matkou a 1 a pol týždňovou dcérou sa
odsťahovať z dôvodu fyzického napadnutia matky a vulgárneho vyhrážania sa matke aj jej. Súd
prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods.
1 Zákona o rodine, kedy dospel k záveru, že na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené
potreby, pričom na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými, duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,

nadaním, získanými skúsenosťami. Vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľke si otec musí
plniť riadne v rozsahu odôvodnených potrieb. Navrhovateľka je t.č. študentkou vysokej školy, s čím
má nepochybne spojené zvýšené výdavky. Pri určení výšky výživného súd prihliada na odôvodnené
potreby oprávnenej osoby. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základnéa najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité
pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti. Rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so
zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a závislá od veku

fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu a podobne.
3. V priebehu konania otec navrhovateľky navrhol výživné vo výške 100,- eur, ktorá podľa jeho názoru
zodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Navrhovateľka s takýmto návrhom
nesúhlasila. Súd posúdil návrhy oboch účastníkov konania, ktorí neboli schopní dospieť k dohode o
výživnom a výživné pre navrhovateľku určil vo výške 100,- eur, nakoľko toto považoval za primerané

možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca navrhovateľky a aj potrebám navrhovateľky.
Súd zastáva názor, že vyššie výživné by bolo v rozpore s jeho účelom a poukazuje na výdavky
navrhovateľky, ktoré nie je povinná vynakladať. Jedná o splácanie úveru po 96,- eur mesačne zo strany
navrhovateľky, pričom sa jedná o úver jej matky, ktorý si matka navrhovateľky zobrala na kúpu bytu,
ktorý má výlučnom vlastníctve a navrhovateľka nie je spoluvlastníčkou tohto bytu. Tento byt užíva a
za jeho užívanie platí poplatky vo výške 75,- eur mesačne. Predtým bývala navrhovateľka so svojou

matkou a maloletou dcérou a priateľom v prenajatom byte, v ktorom len navrhovateľka zaplatila depozit
vo výške 1.260,- eur z peňazí, ktoré jej prišli na účet dňa 23.08.2014 aj napriek tomu, že v byte býval
aj priateľ aj matka, pričom oni sa na uvedenom výdavku žiadnym spôsobom nepodieľali. Po vrátení
depozitu navrhovateľka uvedené peniaze použila na zariadenie bytu vo vlastníctve jej matky, pričom
tento nepochybne užívajú aj ďalšie spolubývajúce osoby. Okrem toho boli navrhovateľke dňa 07.08.2014

vyplatené peniaze z poistky v sume 1.790,- eur. Otec navrhovateľky uviedol, že tieto peniaze mali
poslúžiť navrhovateľke na štúdium a navrhovateľka uviedla, že peniaze, ktoré jej boli vyplatené z poistky
mali slúžiť výhradne jej potrebe, napr. mali slúžiť na dovolenku. Takéto vyjadrenie navrhovateľky svedčí
o neúčelnosti využívania finančných prostriedkov z jej strany a uvedené svedčí o tom, že navrhovateľka
nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami. Okrem toho matka navrhovateľke uhradila splátku

za kuchynskú linku dňa 26.08.2014 v sume 1.041,- eur, ktoré rovnako mohla navrhovateľka použiť
na náklady spojené so štúdiom na vysokej škole. Dňa 28.08.2015 navrhovateľka kúpila práčku za
316,62 eur, dňa 22.09.2014 televízor za 265,98 eur, dňa 19.10.2015 kúpila sporák + digestor za 348,98
eur, dňa 02.09.2015 nábytok za 369,- eur nepochybne aj pre ostatných členov svojej domácnosti.
Dňa 24.08.2015 zaplatila poistku 114,68 eur za byt. Ďalej bolo v konaní zistené, že dňa 12.11.2014,

01.12.2014 a 02.02.2015 uhradila navrhovateľka zo svojho účtu nájomné 420,- eur aj za svojho priateľa,
hoci jej priateľ na uvedené vôbec neprispel zrejme z dôvodu, že v novembri 2014 dosiahol vymeriavací
základ vo výške 34,51 eur, v decembri 2014 základ 40,60 eur a vo februári 2015 základ 59,40 eur.
Dňa 09.01.2015, 08.07.2015 uhradila navrhovateľka nájomné 420,- eur za seba aj za priateľa, pričom
priateľ jej na uvedenú úhradu prispel sumou 140,- eur. Okrem uvedeného mal súd pochybnosti o

účelnom využití výživného a vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť k
maloletému dieťaťu, pričom rodičovský príspevok jej bol naposledy vyplatený v júli 2017. Výživné pre
svoje maloleté dieťa nemá určené, pričom na pojednávaní dňa 04.05.2016 uviedla, že otec dieťaťa
jej finančne neprispieva a podľa jej neskoršieho vyjadrenia na pojednávaní dňa 27.09.2017 k platbe
zo dňa 20.08.2014 uviedla, že jej otec maloletej uhradil sumu 227,- eur pre potreby maloletej. Iný

príspevok na výživu maloletej zo strany otca neuviedla navrhovateľka. Vzhľadom na uvedené mal súd
pochybnosti o účelnom využití výživného zo strany navrhovateľky, ktoré by dostala od svojho otca. S
poukazom na výšku príjmu navrhovateľky z jej brigádnickej činnosti, z ktorej dosahovala vymeriavací
základ od 01.12.2014 do 31.08.2015, od 13.04.2016 do 31.05.2016, ďalej od 12.05.2016 do 30.08.2016
a od 07.06.2017 do 31.08.2017 vo výške 12,- eur do 184,07 eur mesačne a vymeriavací základ v júni

2016 15,- eur, júl 2016 0,5 eur. Navyše za paradoxné považoval súd skutočnosť, že navrhovateľka si
zabezpečuje príjem z brigádnickej činnosti od júla 2017 a to za situácie, keď v tom čase boli školské
prázdniny a navyše za situácie, že v tom čase jej otec prispieval na výživu 50- eur mesačne. Okrem toho
vzhľadom na rozvrh hodín navrhovateľky, ktorá nemá vyučovanie v piatok, nič jej nebráni v tom, aby si
zabezpečilafinančnéprostriedkyajbrigádnickoučinnosťoutak,akotorobilavminulosti.Navyšekonanie

navrhovateľky vykazuje špekulatívne znaky, pretože táto žije so svojim priateľom a ich maloletou dcérou
bez uzatvorenia manželstva zrejme z dôvodu, aby jej otcovi nezanikla vyživovacia povinnosť voči nej,
pričom svojho otca v konaní označovala za alkoholika, čo však v konaní nepreukázala a to aj vzhľadom
na vyjadrenia zamestnávateľa Motor Car Trenčín a Detské mestečko Trenčín.
4. S poukazom na uvedené skutočnosti vzhľadom na odôvodnené výdavky navrhovateľky ako študentky

na vysokej škole stravu, cestovné, školské potreby, ošatenie a na možnosť navrhovateľky privyrábať si
brigádne a dosahovať príjem aj vo výške 184,- eur mesačne, ktorý dosiahla v apríly 2016, keďže v konaní
neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by navrhovateľke bránili zabezpečiť si finančné prostriedky aj
takýmto spôsobom s poukazom na rozvrh hodín, považoval súd výživné vo výške 100,- eur za primeranéschopnostiam, možnostiam povinného rodiča, ktorého vymeriavací základ sa pohyboval od augusta
2014 do augusta 2017 od 582,80 do 1.292,- eur v novembri 2015 aj s poukazom na jeho ďalší príjem
z opravy áut, ktorý bol preukázaný, jednak vyjadrením samotného otca navrhovateľky na pojednávaní

dňa 23.10.2015, kde uviedol, že svojim známym občas opraví auto. Jednak z výpisov z účtov otca
navrhovateľky o nákupe dielov na autá, z vyjadrení spoločnosti Peterson Sk, Hart Slovakia o tom, že
otec navrhovateľky u nich nakupuje diely na autá. Pri určení výživného prihliadol súd aj na skutočnosť,
že na výživu navrhovateľky dobrovoľne prispieva aj jej matka od 20,- eur mesačne za január 2016 do
615,- eur mesačne za december 2014 čo je zrejmé z výpisov z účtu navrhovateľky. Matka navrhovateľky

je zamestnaná u zamestnávateľa Detské mestečko Trenčín, u ktorého sa jej vymeriavací základ v
období od augusta 2014 do augusta 2017 pohyboval od 547,25 eur do 1.788,42 eur. Okrem toho
matka navrhovateľky od apríla 2016 pracuje u zamestnávateľa AHM ALFA, s.r.o., u ktorého dosiahla
vymeriavací základ do apríla 2016 do augusta 2017 od 4,80 do 28,80 eur. Na základe uvedeného
súd určil výživné v sume 100,- eur mesačne a v prevyšujúcej časti považoval návrh navrhovateľky za
nedôvodný.

5. Súd neprihliadal na výpoveď svedkyne Mgr. E.T., ktorá počas svojho výsluchu uviedla, že sa s
navrhovateľkoubavila,rozprávalisaakoprebiehalokonanie,čítalazápisnicu.Pretomalsúdpochybnosti
o objektívnosti o výpovede tejto svedkyne i kvôli jej príbuzenskému pomeru k navrhovateľke mal
súd pochybnosti o vierohodnosti jej výpovede a zastáva názor, že táto svedkyňa môže mať kvôli
svojmu príbuzenskému pomeru k navrhovateľke záujem privodiť svojou výpoveďou pre navrhovateľku

priaznivejší výsledok v konaní. Rovnako súd neprihliadol ani na výpoveď svedka F. L., nakoľko i z
jeho výpovede je zrejmé, že sa bavili s otcom navrhovateľky o tomto konaní. Aj u tohto svedka mal
súd pochybnosti o objektívnosti jeho vyjadrení. Za irelevantné súd považoval v tomto konaní aj čestné
vyhlásenie J. U. a P. V., pretože z nich nie je zrejmé, v akom období im otec navrhovateľky mal opravovať
autá. Z výpovede svedkyne D. A. je zrejmé, že naposledy si dala auto u otca navrhovateľky opravovať

v marci 2013 a preto aj jej výpoveď považoval súd za irelevantnú v tomto konaní.
6. Dlžné výživné za čas od 18.08.2014 do rozhodnutia súdu predstavoval sumu 1.765,92 eur, t.z. za
13 dní v auguste 2014 = 42,77 eur a ďalej 37 mesiacov od septembra 2014 až do septembra do 2017
po 100,- eur = 3.700,- eur + 42,77 eur = 3.742,77 eur. Od tejto sumy súd odrátal výživné uhradené
otcom za mesiace september 2014 až október 2016 26 mesiacov po 70,- eur = 1.820,- eur + úhrady

za mesiac jún až september 2017 po 50,- eur, t.z. 200,- eur. Spolu sa jedná o úhradu vo výške 2.020,-
eur. Dlžné výživné súd povolil otcovi navrhovateľky uhrádzať v splátkach po 73,58 eur vzhľadom na
výšku dlhu tak, aby tento bol zaplatený najneskôr do dvoch rokov pod hrozbou straty výhody splátok
v prípade omeškania.
7. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak. Preto o trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko neboli zistené okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov
bolo dôvodné.
8. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. V tomto prípade vznikli štátu trovy vo

výške 9,65 eur z titulu úhrady vecných nákladov banke, ktoré boli vyplatené zo štátneho rozpočtu. Súd
pri náhrade trov konania štátu analogicky postupoval podľa § 259 CSP, podľa ktorého ak pri dokazovaní
vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, teda aj štátu, má táto osoba, teda štát tie
isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd
rozhodol o povinnosti oboch účastníkov konania nahradiť uvedené trovy a to každý v 1-ici, čo považoval

za spravodlivé, keďže uvedené dôkazy slúžili jednak na posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky
a jednak na posúdenie možností a schopností otca navrhovateľky plniť si vyživovaciu povinnosť k
navrhovateľke. Návrh otca navrhovateľky na zastavenie konania súd ako nedôvodný zamietol, pretože
v tomto konaní otec navrhovateľky nedisponuje takýmto procesným oprávnením.
9. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd

odvolací rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že osobu povinnú platiť výživné zaviaže platiť výživné
v prospech navrhovateľky v sume 220,- eur mesačne s účinnosťou od 18.08.2014, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Žiadala ďalej, aby výrok o dlžnom výživnom bol zrušený a
v rozsahu zrušenia vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázala na tú
skutočnosť, že súd prvej inštancie mal v konaní riadne preukázané, že osoba povinná výživou má okrem

príjmu zo zamestnania aj príjmy z inej závislej činnosti, teda z opravy motorových vozidiel. Na osobe
povinnej bolo súdu preukázať, v akej výške sú mesačné, resp. ročné príjmy z tejto činnosti. Poukázala
na znenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pričom z výpisu z kreditnej karty odporcu vyplýva skutočnosť, že
v prospech obchodnej spoločnosti Peterson, teda dodávateľa autodielov, platila táto osoba prevodommin. nasledovné platby 02.02.2015 368,- eur, 23.01.2015 108,- eur, 28.01.2015 179,- eur, 01.12.2015
350,- eur, 22.12.2014 75,- eur, 01.10.2014 5,48 eur a iné. Okrem toho bezhotovostným prevodom platila
aj dodávateľovi autodielov HART 22.10.2015 199,- eur, 01.09.2015 282,- eur, 19.09.2015 56,- eur a

ďalšie platby. Osoba povinná disponuje s financiami nad rámec svojho príjmu zo zamestnania, teda
z opravy motorových vozidiel, ktoré podľa navrhovateľky tvoria oveľa vyšší mesačný príjem ako zo
zamestnania. Ak osoba povinná nebola schopná preukázať súdu, v akej výške sa mesačne, ročne
pohybujú jeho príjmy z tejto činnosti, mal súd postupovať v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine.
Navrhovateľka má za to, že dlh na výživnom 1.765,92 eur bol nespravodlivo rozvrhnutý na neúčelne

veľmi dlhé obdobie splácania formou splátkového kalendára na obdobie dvoch rokov. Súd nezohľadnil
skutočnosť, že navrhovateľka je v čase rozhodnutia súdu študentkou 5.ročníka vysokej školy z čoho
vyplýva predpokladané ukončenie štúdia v mesiaci jún 2018. Je logický predpoklad, že od júla 2018
bude schopná samostatne sa živiť a odpadne tak zákonný dôvod vyživovacej povinnosti podľa § 62
ods. 1 Zákona o rodine. V napadnutom rozhodnutí absentuje akékoľvek zákonné alebo iné zdôvodnenie
dlhého časového obdobia 24 mesiacov, ktoré súd zvolil ako adekvátne obdobie pre splácanie dlhu pri

svojom rozhodovaní o zročnom výživnom. Návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa bol podaný v
auguste 2014 a rozhodnuté vo veci súdom prvej inštancie bolo v septembri 2017. Za najzásadnejšie
obdobieprieťahovvsúdnomkonanípovažovalaobdobieod09.09.2016do27.09.2017,kedysúdvdanej
veci nepojednávanal viac ako rok, čo bolo pravdepodobne na ťarchu navrhovateľky, ktoré tak z dôvodu
prieťahov v konaní narastal dlh na zročnom výživnom a v konečnom dôsledku viedol k nespravodlivému

rozhodnutiu súdu o dvojročnom období splácania tohto dlhu vzhľadom k výške dlhu. Preto mal súd
rozvrhnúť dlh na výživnom v sume 1.765,92 eur rovnomerne v maximálnom období do 30.06.2018,
teda do doby skončenia prípravy navrhovateľky na budúce povolanie. Za chybné konštatovanie súdu
považuje aj to, že si mohla navrhovateľka zabezpečovať príjem z brigádnickej činnosti a to najmä
v piatky, kedy nemala podľa rozvrhu práce školu a počas školských prázdnin. Brigádnická práca

navrhovateľky nemôže suplovať vyživovaciu povinnosť zo strany osoby povinnej, teda rodiča. Sprvu
navrhovateľka brigádovala na Mierovom námestí v Trenčíne, avšak prevádzka bola zrušená a následne
sa jej nepodarilo nájsť takú obdobnú brigádu. Prenášanie spoluzodpovednosti na navrhovateľku ako
osobu oprávnenú na výživné počas dennej prípravy na budúce povolanie zo strany súdu a dennej
starostlivosti o maloleté dieťa sa javí zo strany navrhovateľky ako nespravodlivé a nezohľadňujúce jej

vyššie uvedenú osobnú situáciu. Mesačné výdavky sú v oveľa vyššej sume ako 50,- eur a toto nepokrýva
ani bežné výdavky dospelej osoby na mesačnú stravu. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na údajné
špekulatívne konanie zo strany navrhovateľky, že táto nemá určené výživné pre svoje maloleté dieťa,
poukázala na to, že navrhovateľka má s otcom jej dieťaťa dobrý vzťah, s týmto komunikuje a nie je
dôvod na to, aby si musela dať určiť výživné na maloleté dieťa, pretože otec dieťaťa jej na výživu

maloletej dcéry prispieva naturálne podľa dohody rodičov a potrieb dieťaťa. Rovnako sú špekulatívne
úvahy súdu o tom, prečo navrhovateľka nie je vydatá za otca svojho dieťaťa, čo považuje za absurdné,
pretože slobodné rozhodnutie o uzatvorení manželstva je osobnou vecou vzťahu navrhovateľky a jej
priateľa. Súd prvej inštancie nezohľadnil niekoľko výpovedí navrhovateľky, v rámci ktorých objasnila
jednotlivé pohyby na svojom bankovom účte a najmä na tú skutočnosť, že poistku, ktorá jej bola

vyplatenávobdobí,keďžilasotcomvspoločnejdomácnostiakoštudentkeprvéhoročníkavysokejškoly,
tieto peniaze následne využila na zabezpečenie bývania pre seba, potom ako musela spolu s matkou
opustiť spoločnú domácnosť osoby povinnej, teda otca navrhovateľky a nemala kde bývať. Rovnako
prostriedky, ktoré o platbách na sporák, nájomného sú vytrhnuté z kontextu, pretože navrhovateľka súdu
náležite odôvodnila, že tieto prostriedky boli následne zo strany jej matky vrátené buď hotovostne alebo

bezhotovostne. Matka navrhovateľke na výživu v skutočnosti nikdy neprispela sumou 615,- eur ako
to konštatoval súd, ale opätovne išlo len o vrátenie finančných prostriedkov za nákup spotrebičov do
spoločnej domácnosti. Mala preto za to, že návrh na výživné v sume 220,- eur je opodstatnený a je v
majetkových, príjmových možnostiach a schopnostiach osoby povinnej ako aj odôvodnených potrebách
navrhovateľky ako osoby oprávnenej na výživné.

10. Osoba povinná platiť výživné sa k predmetnému odvolaniu písomne nevyjadrila.
11. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej časti, t.z. vo výroku, ktorým bola osoba povinná platiť výživné zaviazaná platiť navrhovateľke
po 100,- eur mesačne od 18.08.2014 v časti týkajúcej sa nedoplatku na zročnom výživnom ako aj

v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP,
pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.12. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh osoby povinnej platiť výživné
na zastavenie konania odvolaním napadnutý nebol a preto v tejto časti je rozsudok právoplatný a
rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý.

13. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudli účinnosť zák.č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokazák.č.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok,ktorézrušili
dovtedy platný zák.č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v
zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 395 ods. 1 CMP platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je v § 396 ustanovené inak, je potrebné na danú

právnu vec aplikovať právnu úpravu zák.č. 161/2015 Z.z., teda právnu úpravu Civilného mimosporového
poriadku. V zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, i právnu úpravu CSP, nakoľko CMP v prvej časti
§ 59 až § 73 obsahuje úpravu len niektorých ustanovení o odvolaní a preto pri rozhodovaní o podanom
odvolaní navrhovateľky bolo potrebné aplikovať aj právnu úpravu štvrtej časti CSP o odvolaní.
14. Predmetom konania vo veci samej je návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti proti

osobe povinnej otcovi navrhovateľky podaný na Okresný súd Trenčín dňa 18.08.2014 na tom skutkovom
základe, že opustila spoločnú domácnosť so svojim otcom dňa 04.08.2014 spoločne so svojou matkou a
jeden a pol týždňovou dcérou a zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala z dôvodu fyzického napadnutia
matky a vulgárneho vyhrážania sa matke. Uviedla ďalej, že výživné požaduje z dôvodu, že študuje v
dennom štúdiu Pedagogickej fakulty UK v Bratislave, kedy jediným finančným príjmom je rodičovský

príspevok na dcéru a okrem tohto nemá žiadne iné finančné príjmy, ani majetok. S otcom svojho
maloletého dieťaťa nie je zobratá a výživné voči maloletému dieťaťu, ku ktorému má navrhovateľka
vyživovaciu povinnosť určené voči otcovi dieťaťa nebolo.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodiča

k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku dieťaťa, teda ani dosiahnutím plnoletosti.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom tak, ako ju vníma Zákona o rodine trvá do času, pokiaľ dieťa nie
je schopné samé sa živiť. K posudzovaniu tejto okolnosti je pritom potrebné pristupovať individuálne.
Dieťa môže byť spravidla schopné sa samostatne živiť po ukončení strednej školy alebo prípadne až
po ukončení štúdiu na vysokej škole.

16. Teleológia § 62 ods. 1 Zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne
zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samostatne sa živiť má dieťa svoje
príjmové pomery objektívne vo svojich rukách. Záleží na ňom v akých majetkových pomeroch bude žiť
pokiaľ v tomto období bude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je,
že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné samostatne uspokojovať svoje potreby, bolo by nespravodlivé

pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli
povinní naďalej svoje dieťa živiť.
17. Okolnosť trvania vyživovacej povinnosti rodičov je odôvodnená štúdiom, keď je úlohou rodiča viesť
dieťa k získaniu vzdelania a tým potrebným predpokladom na sebarealizáciu. Aplikačná prax vyvodila
záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky až ukončením štúdia,

pričom z uhľa pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie sa končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa
vzdelania v bežnom vzdelávacom procese.
18. Vo vzťahu k dobe trvania vyživovacej povinnosti, táto je daná tzv. stavom odkázanosti dieťaťa na
výživu od svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť teda rodičov k deťom trvá dovtedy, pokiaľ deti nie sú
schopné samé sa živiť, pričom schopnosť samostatne sa živiť býva tradične interpretovaná extenzívne

ako schopnosť uspokojovať všetky potreby hmotné, kultúrne podľa judikatúry vrátane bytovej. Trvanie
vyživovacej povinnosti nie je limitované dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, ani dovŕšením napr. 26 roku
dieťaťa,pričomtátovekováhranicajevýznamnálenprepriznaniedávok.Schopnosťdieťaťasamostatne
sa živiť nie je definitívna a je nutné ju posudzovať v širších súvislostiach. Faktom je, že pokiaľ dieťa
uzavrie manželstvo vznikne zo zákona vyživovacia povinnosť medzi manželmi.

19. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti je nutné vychádzať z možností a schopností rodičov.
Možnosti sú chápané ako objektívna kategória a schopnosti ako subjektívna kategória. Konkrétne je
nutné zohľadniť vek, zdravotný stav, vzdelanie, manuálnu zručnosť, pracovné návyky ako aj pracovné
skutočnosti, flexibilitu, adaptabilnosť, sociálnu nezralosť povinného rodiča, nepriaznivú situáciu na trhu
práce, vysokú nezamestnanosť v regióne a podobne. Problematiku zisťovania schopností a možností

povinného rodiča venuje judikatúra značnú pozornosť za podmienok, kedy základ pre stanovenie
vyživovacej povinnosti rodiča tvoria spravidla jeho pracovnú odmena zistená ako priemer za určité
časové obdobie, obvykle za posledných 6 až 12 mesiacov. S ohľadom na ekonomické podmienky
nadobudol na význame aj príjmy rodičov z inej ako závislej činnosti predovšetkým z podnikaniaa ich zisťovanie. Možnosti skúmania majetkových pomerov povinného umožňuje súdu komplexne
posudzovať pomery povinného rodiča a jeho životnú úroveň. V praxi sa javí problematickým práve
zisťovanie majetku povinného s tým, že otázku rozsahu vyživovacej povinnosti je nutné posudzovať tiež

v kontexte spoločných ustanovení Zákona o rodine, kde sa hovorí o tzv. potencionalite príjmu, teda o
povinnosti súdu skúmať pri hodnotení možností, schopností a majetkových pomerov povinného, či sa
povinný nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobkovej činnosti, prípadne
majetkového prospechu. Zároveň je pri určení vyživovacej povinnosti potrebné skúmať mieru potrieb
dieťaťa, ktorá je závislá od veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsoby prípravy

na budúce povolanie, záujmov a záľub a skutočnosť, či žijú rodičia, či nie v spoločnej domácnosti. Iné
potreby má dieťa útleho veku a iné dieťa dospievajúce, či vysokoškolák.
20. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vzniká ex lege založením rodinnoprávneho statusového
pomeru rodič dieťa. Základným predpokladom pre uplatnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
patrí 1. stav odkázanosti na výživu zo strany dieťaťa, 2. schopnosti, možnosti, majetkové pomery
rodičov umožňujúce im plniť výživné, 3. súlad poskytovania výživného s dobrými mravmi. Rovnako

zánik tohto vyživovacieho záväzku nastáva zo zákona, pričom podľa možností obnovenie vyživovacej
povinnosti je treba rozlišovať absolútne relatívny zánik. Absolútny zánik nastáva smrťou povinného
alebo oprávneného, relatívne vyživovací záväzok medzi rodičmi a deťmi zaniká nadobudnutím
schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, stratou schopnosti rodiča poskytovať výživné alebo nesúladom
poskytovania výživného s dobrými mravmi. S ohľadom na to, že vznik a zánik vyživovacieho záväzku

nastáva priamo zo zákona, ak rozhoduje súd o výživnom, robí tak rozhodnutím, ktoré má deklaratórnu
povahu, teda prehlasuje, k akému okamihu právo, či povinnosť zanikla.
21. V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľka sa návrhom doručeným na Okresný súd
Trenčín dňa 18.08.2014 domáha určenia vyživovacej povinnosti voči svojmu otcovi ako osobe povinnej
platiť výživné na tom skutkovom základe, že naďalej študuje na vysokej škole, z čoho teda vyplýva,

že nie je schopná samostatne sa živiť, pričom zo spoločnej domácnosti s osobou povinnou platiť
výživné bola nútená odísť dňa 04.08.2014 a to spolu s jej mal. dcérou V. v dôsledku fyzických a
psychických útokov zo strany osoby povinnej platiť výživné, teda jej otca. Navrhovateľka má teda
vyživovaciupovinnosťkmal.V.,nar.XX.XX.XXXX,pričomsotcomdieťaťaniesúzosobášený,avšakžijú
v spoločnej domácnosti spoločne s matkou navrhovateľky. Jediným príjmom na strane navrhovateľky

sú dávky v materstve a rodinné prídavky na mal. Vanesu. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na
tú skutočnosť, že pokiaľ poberá navrhovateľka rodičovský príspevok, tento predstavuje štátnu sociálnu
dávku, ktorú mesačne vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom účelom dávky je príspevok
štátu oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Nárok trvá najdlhšie po dobu troch
rokov veku dieťaťa, resp. šiestich rokov veku dieťaťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Okrem tohto príjmu na strane navrhovateľky sa súd prvej inštancie správne zaoberal aj ďalšími príjmami
na jej strane a to jednorazovo vyplatená finančná čiastka v auguste roku 2014 poistky v sume 1.790,-
eur. Rovnako sa súd prvej inštancie ďalej správne zaoberal nakladaním s finančnými prostriedkami
na strane navrhovateľky vo vzťahu k zariaďovaniu bytu, ktorý vlastnícky vo vzťahu k zariaďovaniu
bytu, ktorý vlastnícky nepatrí navrhovateľke, pričom tieto finančné prostriedky uhrádza za svoju matku.

Podľa vyjadrenia navrhovateľky matka jej spätne tieto peniaze vracia. Súd prvej inštancie sa ďalej
dôsledne zaoberal aj brigádnickou činnosťou na strane navrhovateľky, prípadne hradením položiek,
ktoré nepovažoval za nevyhnutné zo strany navrhovateľky, pričom s týmto odôvodnením sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Faktom je, že tá skutočnosť, že navrhovateľka sa nezosobášila s otcom
svojej maloletej dcéry, nemôže byť kladená na ťarchu navrhovateľky, avšak jej konanie, kedy žije s otcom

svojho dieťaťa v spoločnej domácnosti a vrátane svojej matky za stavu, kedy navrhovateľka platí platby
spojené s užívaním bytu a nemá stanovenú vyživovaciu povinnosť zo strany otca svojho maloletého
dieťaťa, možno v tomto konaní vidieť konanie v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to konštatoval súd
prvej inštancie vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky voči nej.
22. Súd prvej inštancie rovnako správne zameral svoje dokazovanie aj na príjmy zo strany matky

navrhovateľky, ktorá pracuje v Detskom mestečku v Trenčíne, kde jej vymeriavací základ od augusta
2014doaugusta2017sapohybovalvrozmedzíod547,-do1.700,-eurarovnakosprávnezameralsvoje
dokazovanie aj na príjmy na strane osoby povinnej platiť výživné, teda zo strany otca navrhovateľky.
23. Faktom je, že otec navrhovateľky rovnako pracuje v Detskom mestečku, kde poberá príjem osoby
povinnej v Detskom mestečku - Zlatovce za čas od augusta 2014 do februára 2015 bol v priemere

593,45 eur v čistom. Na základe správy Sociálnej poisťovne o vymeriavacom základe na jeho strane
možno konštatovať, že od augusta 2014 do decembra 2014 jeho vymeriavací základ, t.z. hrubá mzda
predstavovala v priemere za toto obdobie 770,- eur, od januára do decembra 2015 predstavuje jeho
priemerná hrubá mzda 771,82 eur, za rok 2015 už predstavuje jeho vymeriavací základ v priemere 652,-eur,t.z.priemernýmesačnýpríjemvhrubomazačasodjanuára2017doaugusta2017jehovymeriavací
základ v priemere predstavuje 745,- eur, t.z. priemerná mesačná mzda v hrubom. Za tohto skutkového
stavu potom možno konštatovať, že na strane osoby povinnej na výživnom je priemerná mesačná mzda

prakticky v rozmedzí okolo 600,- eur priemerne mesačne v čistom a je v zásade nezmenená. Vo vzťahu
k indíciám zo strany navrhovateľky ako osobe oprávnenej na výživné a zárobkovej činnosti jej otca,
odvolací súd dodáva, že v prejednávanej veci bolo čiastočne preukázané, že do určitého obdobia zrejme
si otec navrhovateľky privyrábal a to opravou áut, avšak samotná tá skutočnosť, že nakupoval diely na
osobné motorové vozidlá neznamená, že táto suma predstavuje jeho zisk z podnikania. Rovnako je

však nutné konštatovať a o tejto skutočnosti nemá odvolací súd dôvod pochybovať, že garáž, v ktorej
opravoval autá zhorela a preto v konečnom dôsledku uveril tvrdeniam osoby povinnej na výživnom, že
od tohto obdobia autá už neopravuje (garáž, v ktorej autá opravoval dňa 30.11.2015 vyhorela).
24. V konaní nebolo bezpečne preukázané podnikanie zo strany osoby povinnej na výživné a preto súd
prvej inštancie správne vychádzal z jeho reálneho príjmu, ktorý dosahuje zo zamestnania. Za daného
skutkového stavu, kedy navrhovateľka, ktorá je síce odkázaná na výživné zo strany svojho otca má

ďalšiuvyživovaciupovinnosť,malapríjemvčaserozhodovaniasúduprvejinštanciezdávokvmaterstve,
žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou a otcom svojej dcéry, bol potom v celom rozsahu korektný
postup súdu prvej inštancie, ktorý stanovil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej na výživnom vo výške
100,- eur mesačne z dôvodov vyššie uvedených.
25. Preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky dôvodné nie je a je potrebné

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
26. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie ohľadom stanovenia
nedoplatku na zročnom výživnom. Jednorazové zaplatenie výživného v sume 1.765,92 eur by ohrozilo
na druhej strane základné životné potreby zo strany osoby povinnej na výživnom a preto súd prvej
inštancie správne stanovil možnosť osoby povinnej na výživnom zaplatiť daný dlh v splátkach, ktorých

výšku a podmienky zročnosti stanovil vo výroku svojho rozhodnutia a v tomto kontexte sa s týmto
konštatovaním odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, pričom doba dvoch rokov na zaplatenie
nedoplatku na zročnom výživnom nie je tak dlhý časový úsek, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi
a v konečnom dôsledku je v reálnych schopnostiach a možnostiach osoby povinnej na výživnom takto
stanovený nedoplatok aj uhradiť a to v rozmedzí dvoch rokov ako správne uviedol súd prvej inštancie.

Samotná dĺžka konania pred súdom prvej inštancie a s tým súvisiaca výška nedoplatku na zročnom
výživnom nemôže byť na ťarchu žiadnej zo strán sporu. Jediným kritériom pri stanovení splátkového
kalendáru pre dlh na zročnom výživnom sú odôvodnené potreby na strane osoby oprávnenej na
výživu (teda navrhovateľky) a schopnosti a možnosti na strane osoby povinnej platiť výživné (otca
navrhovateľky), čo súd prvej inštancie v prejednávanej veci aj riadne zohľadnil.

27. Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu
o náhrade trov konania a preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdený.
28. Vo vzťahu k návrhu osoby povinnej platiť výživné na zastavenie konania, kedy bol tento zamietnutý,
odvolanie podané nebolo a preto v tejto časti je rozhodnutie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho

súdu nedotknuté.
29. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v kombinácii s ust. § 52
CMP, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak,
pričom odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre použitie výnimočných ustanovení týkajúcich sa náhrady
trov konania v prejednávanej veci, preto vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).