Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 27, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204836
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204836.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Prima
banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, G. U. - P., o zaplatenie 1.406,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11Csp/8/2016-85 zo dňa 21. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 11Csp/8/2016-85 zo dňa 21.02.2017 žalobu žalobcu
zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 08.07.2016, doplnenou podaním
doručeným dňa 12.09.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.406,64 eur spolu s úrokom

vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 04.10.2015 do zaplatenia na základe zmluvy o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorý nárok vznikol v dôsledku porušenia povinnosti
žalovaného spočívajúceho v tom, že sa žalovaný dostal na svojom účte do nepovoleného prečerpania
vo výške žalovanej istiny a tento svoj dlh nevyrovnal.
Súd žalobu zamietol bez vykonania dokazovania, s odôvodnením, že žalobca si nesplnil základnú
procesnú povinnosť podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), t. j. povinnosť

pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobca
neuniesol bremeno tvrdenia vo vzťahu ku skutočnosti z čoho pozostáva žalovaná suma nepovoleného
prečerpania vo výške 1.406,64 eur, teda koľko z nej predstavujú výlučne debetné operácie žalovaného
a koľko predstavujú prípadné úroky a poplatky účtované žalobcom na ťarchu účtu, tiež na základe akých
ustanovenízmluvyichpožaduje,nazákladeakejpercentuálnejsadzbyazaakéobdobiabolivypočítané.
Vzhľadom na to, že žalobca je etablovaná banka, ktorá disponuje vlastným právnym oddelením,

z ktorého dôvodu si musí byť vedomý potreby a nevyhnutnosti riadneho plnenia tejto základnej
procesnej povinnosti, ako aj na to, že žalobca má skúsenosti so súdnou praxou, kedy je opakovane
vyzývanýnadoplneniesvojichnedostatočnýchskutkovýchtvrdenívskutkovoobdobnýchprípadoch,súd
nepovažoval za dôvodné postupovať v zmysle § 150 ods. 2 C. s. p., ktorý postup by mal byť aplikovaný
len výnimočne a ktorý postup by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán a zásadou hospodárnosti
konania.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. s tým, že
žalovanému,ktorýbolúspešnoustranoukonania,vdôsledkučohobymalnároknanáhradutrovkonania
tento nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo
vyhovení jeho žalobe v celom rozsahu.

Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie vedúcimi k zamietnutiu jeho žaloby. Rozhodnutie súdu
podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
Citujúc ust. § 129 ods. 1 C. s. p. uviedol, že keďže súd prvej inštancie rozhodol o neurčitom návrhu

na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu
neúplnostinávrhunazačatiekonanianímuplatňovanýchnárokov,hocibolktakejtočinnostipovinný,súd
mu takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, odňal možnosť konať pred súdom. Ide o
vadykonaniavymedzenév§365ods.1písm.b/C.s.p.,ktorésúporušenímzákladnéhoprávaúčastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky

zaručuje okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na súdnu ochranu ako súčasť práva na spravodlivý
proces zahŕňa aj právo na rozhodnutie, ktorému predchádza faktická činnosť súdu v súlade so zákonom,
a to konkrétne procesným predpisom upravujúcim postup súdu, ktorým je Civilný sporový poriadok,
resp. bol Občiansky súdny poriadok. Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie súdu vo
veci samej bez úplného a určitého návrhu na začatie konania, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené

zákonom stanovené podmienky, pretože takýmto rozhodnutím bolo žalobcovi v konaní odopreté právo
na ochranu jeho oprávneného nároku uplatneného návrhom na začatie konania.
Poukázal tiež na to, že súd ho výzvou zo dňa 24.08.2016 vyzval na opísanie rozhodujúcich skutočností
týkajúcichsapredovšetkýmodstúpeniaodzmluvy,kčomusavyjadrilpodanímzodňa08.09.2016,avšak
nevyzval ho, aby uviedol z čoho pozostáva žalovaná suma.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.
s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, vyhodnotiac odvolanie žalobcu ako dôvodné.

5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, odvolania žalobcu a ostatného obsahu spisu
zistil, že neboli splnené procesné podmienky, aby súd o spore mohol konať a rozhodnúť. Aby súd mohol
pristúpiť k meritórnemu prejednaniu veci, musí byť (mimo iných) splnená podmienka riadnej žaloby.
Náležitosti podania, vrátane žaloby, vo všeobecnosti upravuje ust. § 127 C. s. p., ďalšie náležitosti žaloby
následne upravuje ust. § 132 C. s. p.

6. Podľa § 127 ods. 1 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

7. Podľa § 132 ods. 1, 2 C. s. p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

8. Z citovaného ust. § 132 ods. 1 C. s. p. vyplýva, že jednou z podstatných náležitostí žaloby je
uvedenie rozhodujúcich skutočnosti týkajúcich sa uplatneného nároku, t. j. žalobca je povinný vymedziť
skutok, ktorý má byť predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú údaje, ktoré sú

nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť a ktoré v prípade,
že budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť. Skutkové vymedzenie nároku je spolu so žalobným
petitom osobitne významné, pretože určuje predmet konania a neumožňuje súdu priznať žalobcovi
plnenienazákladeinéhoskutkovéhozákladu.Žalobcaniejepovinný uviesťvžalobeprávnukvalifikáciu,
musí však uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby nárok mohol právne kvalifikovať. Ak

žaloba neobsahuje dostatočné skutkové odôvodnenie, ide o vadu žaloby a je povinnosťou súdu pokúsiť
sa postupom podľa § 129 ods. 1 C. s. p. o jej opravu alebo doplnenie. Súd je preto povinný podľa ust. §
129 ods. 1, 2 C. s. p. poučiť stranu sporu o nedostatkoch žaloby s uvedením lehoty a spôsobu, ako má
uvedené nedostatky odstrániť. Ak v stanovenej lehote strana sporu nedostatky žaloby odstráni, žalobasa považuje od začiatku za perfektnú a súd môže pristúpiť k meritórnemu prejednaniu veci. Ak však k
odstráneniu vád žaloby nedôjde a žaloba, buď pre nečinnosť žalobcu alebo pre jeho chybný postup, má
naďalej také nedostatky, ktoré súdu bránia vec meritórne prejednať a rozhodnúť (nedostatok skutkových

tvrdení z hľadiska ich dôležitosti pre určenie predmetu konania je nepochybne takým nedostatkom, pre
ktorý súd nemôže vec prejednať a rozhodnúť), je povinnosťou súdu takéto podanie odmietnuť.

9. Pri povinnosti uviesť skutkové okolnosti veci je potrebné rozlišovať dva typy skutočností, ktoré musí
strana konania tvrdiť, aby bola v spore úspešná. Žalobca musí pre perfektnosť žaloby uviesť tzv.

základné skutočnosti, ktoré musí mať súd k dispozícii, aby mohol posúdiť, o čom a na akom podklade má
rozhodnúť. Ide o skutočnosti, ktoré slúžia k individualizácii, nezameniteľnosti nároku. Tieto skutočnosti
musia byť vymedzené v takom rozsahu, aby umožnili jednoznačnú individualizáciu nároku. Ak žaloba
takéto skutočnosti neobsahuje, je namieste postupovať podľa § 129 ods. 1, 2 C. s. p.

10. Základné skutočnosti je potrebné odlíšiť od skutočností, ktoré sú pre rozhodnutie určujúce. Ide o

skutočnosti, ktoré nie sú nutné k identifikácii nároku, ale ich uvedenie ovplyvňuje výsledok sporu. Pri
ich absencii neprichádza do úvahy odmietnutie, ale naopak, zamietnutie žaloby. I v takom prípade však
Civilný sporový poriadok v ust. § 150 ods. 2 umožňuje súdu požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia,
ktorý postup sa javí ako vhodné riešenie zohľadňujúce v rozumnej miere prejednací princíp s princípom
materiálneho civilného procesu.

11. V danom prípade však možno konštatovať, že žaloba podaná žalobcom má také vady čo do
nedostatočného uvedenia základných skutkových okolností veci (vo vzťahu k predmetu konania), pre
ktoré súd spor nemohol meritórne prejednať a rozhodnúť, ale zakladalo to povinnosť súdu postupovať
postupom v zmysle ust. § 129 ods. 1, 2 C. s. p., teda vyzvať žalobcu kvalifikovaným spôsobom na

odstránenie vád žaloby. Tým, že okresný súd napriek nedostatku žaloby vec prejednal a rozhodol, svoje
konanie zaťažil vadou, pre ktorú musel odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Povinnosťou okresného súdu bude postupom v zmysle ust. § 129 ods. 1, 2 C. s. p. vyzvať žalobcu na

odstránenie vád žaloby, a to doplnením skutkových okolností uplatneného nároku. Pokiaľ je predmetom
uplatneného nároku pohľadávka, ktorá pozostáva z viacerých čiastkových nárokov, je nevyhnutná taká
špecifikácia pohľadávky, z ktorej bude nevyhnutne vyplývať individualizácia uplatneného nároku. V
danom prípade je nevyhnutné, aby žalobca špecifikoval uplatnenú pohľadávku, čo do jednotlivých
čiastkových nárokov, uviedol časové obdobie, kedy tieto čiastkové nároky vznikli a odôvodnil aj vznik

nároku vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým nárokom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje či už úroky z úveru
alebo úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky, je nevyhnutné, aby uviedol sumu, z ktorej si
jednotlivé dielčie nároky na úroky z omeškania, príp. aj úroky z úveru uplatňuje, čas omeškania dlžníka
s uvedením začiatku omeškania a konca omeškania. Pokiaľ sú súčasťou uplatňovaného nároku aj
poplatky, je potrebné, aby žalobca riadne špecifikoval ich dôvod a výšku.

13. Až po doplnení žaloby, pokiaľ žalobca odstráni vady žaloby, bude môcť okresný súd pristúpiť k
prejednaniu a rozhodnutiu veci. Zároveň bude jeho povinnosťou rozhodnúť aj o trovách prvoinštančného
a odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)