Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 19, 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617200387
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2617200387.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcov v 1. rade: Y. L., nar.

X.X.XXXX, bytom V., V. XXX/XX, v 2. rade: E. V.Č., nar. XX.X.XXXX, bytom V., V. XXX/XXX, v 3. rade:
E. F., nar. X.X.XXXX, bytom V., Š. XXXX/XXX proti žalovanej: Ľ. U., nar. X.X.XXXX, bytom V., M. XXX,
zastúpená advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, AK Senica, J. Kráľa 738/12 o zaplatenie sumy 6150 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť každému zo žalobcov úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 800
€ od 3.12.2016 do 16.1.2017, zo sumy 750 € od 17.1.2017 do 7.6.2017, zo sumy 650 € od 8.6.2017 do
27.9.2017 a zo sumy 550 € od 28.9.2017 do 6.12.2017.

Konanie o zaplatenie sumy 1800 € sa zastavuje.

Vo zvyšnej časti istiny a úroku z omeškania súd žalobu zamieta.

Každý zo žalobcov je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 13,82 %, pričom o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti s pojednávaním konaným dňa
22.1.2018 s tým, že každý zo žalobcov je povinný nahradiť žalovanej 1/3-inu uvedených trov, pričom o
ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. až 3. rade podali na tunajšom súde dňa 20.1.2017 žalobu, ktorou každý zo žalobcov
voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1650 €, celkovo sa teda jednalo o sumu 4950 €. V
žalobe uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci V., zapísaných
na LV č. XX pre obec a k.ú V., a to parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 574 m2 a

rodinného domu postaveného na parc.č. XXXX, súp.č. XXXX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti), a
to každý z nich v podiele 1/8 a žalovaná že je spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností v podiele 4/8.
Žalovaná žalobcom listom zo dňa 4.11.2013 oznámila, že predmetnú nehnuteľnosť prenajala na dobu 6
mesiacov. Žalobcovia nájomnú zmluvu nepodpísali. Žalovaná za obdobie od začiatku nájomného vzťahu
do 1.5.2014 vyplatila každému zo žalobcov nájomné vo výške 150 € každému zo žalobcov, t.j. 25 €
mesačne. Žalobcovia dňa 2.12.2016 listom oslovili žalovanú s tým, že podľa ich vedomosti nájomcovia
platia nájomné vo výške 400 € mesačne, takže im podľa podielov pripadá každému 50 € mesačne.

Žalovaná na list nereagovala. Od 1.5.2014 do 31.1.2017 teda žalovaná dlhuje každému zo žalobcov
sumu 1650 € (t.j. 33 mesiacov x 50 €). Žalobcovia žiadali tiež náhradu trov konania.2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, uviedla, že nájomné za prenájom nehnuteľností uvedených vyššie
je 200 € mesačne, čo je uvedené aj v nájomnej zmluve. Zmluva bola obnovená dňa 1.11.2014 na dobu
troch rokov s nájomným znovu vo výške 200 € mesačne, nakoľko nájomníčka platí elektrinu, vodu, plyn

a výdavky spojené s údržbou a starostlivosťou o dom.

3. V priebehu konania žalobcovia najskôr svojím podaním zo dňa 10.10.2017 rozšírili žalobu a žiadali,
aby žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie sumy 2050 € každému zo žalobcov, čo predstavuje nájomné
za obdobie od 1.11.2013 do 1.11.2017 s tým, že doposiaľ bolo zo strany žalovanej každému zo žalobcov

vyplatených 350 € (t.j. 48 mesiacov x 50 € = 2400 € - 350 € = 2050 €). Súd pripustil zmenu žaloby
uznesením zo dňa 6.12.2017.

4. Následne navrhli žalobkyne v 1. a 3. rade dňa 18.12.2017 opätovne zmenu žaloby, pričom popri
istine žiadali aj úrok z omeškania, a to úrok vo výške 20% ročne zo sumy 1650 €. Nakoľko išlo o
neurčitý návrh, boli žalobkyne vyzvané na jeho doplnenie. Na to dňa 3.1.2018 bolo súdu doručené

doplneniežalobnéhopetitu,vktoromnajskôrkaždýzožalobcovpožadovalzaplateniesumy1450€spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1450 € od 4.11.2013. Uvedené následne zmenili na
pojednávaní dňa 22.1.2018 a požadovali zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
200 € za obdobie od 1.5.2014 do 31.12.2014, zo sumy 500 € za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015,
zo sumy 800 € od 1.1.2016 do 31.12.2016 a zo sumy 800 € od 1.1.2017 do 31.12.2017.

5. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením dňa 22.1.2018. V časti istiny vo výške 600 € vzal každý
zo žalovaných v dôsledku uhradenia sumy 600 € zo strany žalovanej každému zo žalobcov späť. S
čiastočným späťvzatím žaloby žalovaná súhlasila.
6. Súd vykonal dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami strán sporu, listom vlastníctva,

nájomnými zmluvami, čestným prehlásením ohľadom výšky nájmu, ústrižkami poštových poukážok,
inzerátom a korešpondenciou strán a zistil tento skutkový stav veci:

7. Strany sporu sú súrodenci, pričom títo sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, a
to žalobcovia každý v pomere 1/8 a žalovaná v podiele 5/8. Žalovaná predmetné nehnuteľnosti prenajala

pani E. J., pričom nájomný vzťah trval od 1.11.2013 do 31.10.2017. Uvedené žalobcom oznámila. Po
uplynutí poslednej doby nájmu nájomná zmluva nebola ďalej predĺžená. Nájomné bolo dohodnuté vo
výške 200 € mesačne. Obe strany zhodne potvrdili, že sa nedohodli, kedy im bude žalovaná vyplácať
podiel na nájomnom. Žalobcovia uviedli, že oni sa so žalovanou nemienia na ničom dohadovať.

8. Žalobcovia požadovali svoj podiel na nájomnom za obdobie od 1.11.2013 do 1.11.2017, avšak nie zo
sumy 200 €, ale zo sumy 400 € mesačne, nakoľko ako uviedli, majú vedomosť o tom, že nájomníčka
platí žalovanej 400 € mesačne. Žalobkyňa v 3. rade uviedla, že toto jej povedala nájomníčka osobne
dňa 2.11.2013. a toto mala nájomníčka rozprávať aj v obchode. Uvedené tvrdenia však žalobcovia ničím
nepodložili, nenavrhli výsluch nájomníčky ani žiaden iný dôkaz. Uviedli len, že za 2-izbové byty sa bežne

platí 300 - 400 €, čo doložili ústrižkom z novín, avšak predložený inzerát sa týkal bytu v Senici, nie
v Kútoch. Na základe toho požadovali každý 50 € mesačne za celú dobu trvania nájomného vzťahu.
Zároveň potvrdili, že im žalovaná dňa 28.5.2014 zaslala sumu 150 € ako nájomné za november 2013
až apríl 2014, dňa 16.1.2017 sumu 100 € ako nájomné za január až apríl 2017, dňa 7.6.2017 sumu 100
€ ako nájomné za máj 2017 až august 2017 a dňa 27.9.2017 sumu 100 € ako nájomné za september

2017 až december 2017. V priebehu konania dňa 6.12.2017 zaslala žalovaná každému zo žalobcov ešte
sumu 600 €, tieto každý zo žalobcov dostal. Žalobcovia vyjadrili nesúhlas s prenajatím nehnuteľností
10-člennej rómskej rodine. Žalovaná zaslala každému zo žalobcov sumu 21,54 € titulom úhrady úroku
z omeškania, žalobcovia uviedli, že čiastku 21,54 € zaslanú im žalovanou si na pošte nevyzdvihli.

9. Žalovaná uviedla, že dom prenajala, pretože sa oň nikto nestaral. Nemala z čoho platiť energie a
údržbu. S nájomníkmi sa dohodla na nájomnom vo výške 200 € mesačne s tým, že budú platiť aj
elektrinu, plyn, vodu a údržbu do 30 € mesačne. Uviedla, že sa o dom starajú. Poprela tvrdenie, že by
nájomníci platili 400 € mesačne, uviedla, že nájomníčka pani J. je nezamestnaná a majú tri deti. Za
viac ako 200 € nechcel ísť do domu nikto bývať. Po uplynutí doby tretej nájomnej zmluvy už nebola

zmluva obnovená. Nakoľko však nájomcovia v dome ešte zostali, zaplatila žalovaná žalobcom nájomné
do konca roku 2017. Za január 2018 nájom zo strany nájomníčky ešte zaplatený nebol, hľadajú si nové
bývanie. Žalovaná uviedla, že nájomné za rok 2017 bolo zaplatené, v rámci 600 € doplatila tiež nájomnéza roky 2015, 2016. Žiadala, aby žalobkyňa v 3. rade doložila svoje tvrdenie o tom, že nájomníčka jej
povedala, že platí nájomné 400 € mesačne.
10. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že za rok 2017 nemá žalovaná voči žalobcom podlžnosti,

nájomné za roky 2015, 2016 zaslala žalobcom dňa 6.12.2017 a čo sa týka nájomného za obdobie pred
januárom 2015, nakoľko sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia, v tejto časti vzniesla námietku
premlčania.
Následne v priebehu konania žalovaná zaslala každému zo žalovaných ešte sumu 21,54 € ako úrok z
omeškania za čas od 18.12.2015, vyrátaný ako 5% zo sumy 75 € za každý štvrťrok, nakoľko nájomné

bolo splatné štvrťročne, a to za rok 2016 až do 6.12.2017, kedy prišlo k zaplateniu dlžnej sumy za
nájomné za rok 2016. Za rok 2017 k omeškaniu neprišlo, nakoľko v tomto roku bolo nájomné vyplácané
pravidelne po tom, ako žalovaná dostala od nájomníčky nájomné. A nárok na zaplatenie úroku z
omeškania pred januárom 2016 je premlčaný, nakoľko prvý krát bol vznesený žalobkyňami v 1. a 3. rade
až na pojednávaní v decembri 2017, žalobcom v 2. rade potom až v januári 2018.

11. Listom zo dňa 4.11.2013 oznámila žalovaná žalobcom skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti dala
do prenájmu, a to z finančných dôvodov. Oznámila žalobcom, že dom je prenajatý na 6 mesiacov za
200 € mesačne, pričom podiel na nich pripadajúci im žalovaná vyplatí v máji 2014.

12. Listom zo dňa 9.12.2013 mal súd preukázané, že žalobcovia nesúhlasili s konaním žalovanej,

nesúhlasili s nasťahovaním sa cudzích ľudí do domu po rodičoch. Požiadali Obecný úrad Kúty o
prešetrenie nájomnej zmluvy.

13. Návrhom na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 2.12.2016 mal súd preukázané, že žalobcovia z dôvodu,
že v čase písania listu nájomný vzťah k predmetným nehnuteľnostiam stále trval, uviedli, že majú záujem

o prenájom, ale v zmysle zákona žiadajú realizovať doplatok pre každého minimálne 50 € mesačne. V
opačnom prípade bude podaná žaloba na súd.

14. Listom vlastníctva č. XX pre okres Senica, obec V., k.ú. Kúty mal súd preukázané, že strany sporu
sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, a to žalobcovia každý v podiele 1/8, a to

titulom dedičstva, žalovaná v podiele 5/8, pričom 1/8 nadobudla tak ako žalobcovia titulom dedičstva a
4/8 na základe darovacej zmluvy.

15. Nájomnou zmluvou uzavretou dňa 30.10.2013 medzi žalovanou ako prenajímateľkou a pani E. J.
ako nájomcom mal súd preukázané, že žalovaná prenajala predmetné nehnuteľnosti za účelom bývania,

pričom v zmluve bolo dohodnuté nájomné vo výške 200 € mesačne. Nájomné podľa zmluvy malo byť
hradené v hotovosti do rúk žalovanej so splatnosťou 3 mesiace vopred, najneskôr k 15. dňu príslušného
mesiaca. Nájomné za prvé dva mesiace bolo uhradené pri podpise zmluvy. Zmluva bola podpísaná dňa
30.10.2013. Následne bola medzi tými istými subjektmi dňa 1.5.2014 uzavretá nájomná zmluva na dobu
6 mesiacov a dňa 1.11.2014 nájomná zmluva na dobu 3 rokov, pričom výška nájomného ako aj jeho

splatnosť zostali nezmenené. Nájomný pomer zanikol uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý.

16. Žalovaná doložila čestné prehlásenie podpísané nájomníčkou E. J., v ktorom nájomníčka prehlasuje,
že žalovanej platí nájomné za predmetné nehnuteľnosti vo výške 200 € mesačne.

17. Ústrižkami poštových poukážok mal súd preukázané, že žalovaná zaslala každému zo žalovaných
dňa 28.5.2014 sumu 150 € ako nájomné za november 2013 až apríl 2014, dňa 16.1.2017 sumu 100 €
ako nájomné za január až apríl 2017, dňa 7.6.2017 sumu 100 € ako nájomné za máj 2017 až august
2017. Dňa 27.9.2017 zaslala každému zo žalovaných sumu 100 €, pričom zhodným tvrdením strán bolo
zistené, že sa jednalo o nájomné za obdobie september 2017 až december 2017. Dňa 6.12.2017 zaslala

žalovaná každému zo žalobcov sumu 600 € ako nájomné za obdobie rokov 2015, 2016. Dňa 27.12.2017
zaslala žalovaná každému zo žalobcov sumu 21,54 € za účelom úhrady úroku z omeškania.

18. Z inzerátu vystrihnutého z novín predloženým žalobkyňou v 3. rade je zrejmé, že niekto ponúka do
prenájmu 2-izbový v Senici za 300 € mesačne.

19. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.20. Podľa § 139 ods. 1, ods. 2 prvá veta OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.

21. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 456 prvá veta OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

23. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

24. Podľa § 110 ods. 3 OZ úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o
práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a

opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

25. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

26. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,vzneníúčinnomdo3.12.2016,výškaúrokovzomeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že
žaloba bola podaná dôvodne len sčasti.

29. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia v 1. až 3. rade a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností - rodinného domu s pozemkom, opísaných vyššie, pričom žalovaná je väčšinovým
spoluvlastníkom s podielom 5/8. Žalovaná ako väčšinový spoluvlastník uzavrela postupne 3 časovo na
seba nadväzujúce nájomné zmluvy s pani Ľ. J., pričom predmetom nájomnej zmluvy sú práve vyššie
uvedené nehnuteľnosti. Toto žalobcom písomne oznámila. Žalobcovia voči uvedenému namietali, no

keďže o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov, žalovaná ako väčšinový spoluvlastník mala na uzavretie nájomnej zmluvy právo i napriek
nesúhlasu menšiny. Z listu spísaného všetkými troma žalobcami zo dňa 2.12.2016 je zrejmé, že
žalobcovia prejavili napokon o prenájom nehnuteľností záujem, ale v zmysle zákona žiadali realizovať
doplatok na nájomnom.

30. V každej zmluve bolo dohodnuté nájomné vo výške 200 € mesačne. Zároveň bola dohodnutá
splatnosť nájomného, a to tak, že nájomné je splatné 3 mesiace vopred do rúk žalovanej, najneskôr k
15. dňu príslušného mesiaca. Nájomný zmluvný vzťah takto trval od 30.10.2013 do 1.11.2017. Podiel
každého zo žalobcov na vyššie opísaných nehnuteľnostiach predstavuje 1/8, teda každému zo žalobcov

pripadá nárok na 1/8 z nájomného, čo je 25 € za mesiac. Nájomcovia tvrdili, že v skutočnosti je platené
nájomné vo výške 400 € mesačne, uvedené tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázali, nenavrhli
žiaden relevantný dôkaz na preukázanie uvedeného tvrdenia. Inzerát z novín týkajúci sa bytu v Senici,
navyše inzerát ponúkajúci nehnuteľnosť na prenájom, takýmto dôkazom rozhodne nie je. Naopak výškanájomného 200 € vyplýva priamo z písomných nájomných zmlúv a takúto výšku potvrdili aj strany
nájomnej zmluvy, t.j. žalovaná pri výsluchu aj nájomníčka Ľ. J. v písomnom čestnom prehlásení. Nakoľko
žalobcovia svoje tvrdenie ohľadom odlišnej výšky nájmu nepreukázali, súd vychádzal z vykonaných

dôkazov a mal za preukázané, že nájomné je vo výške 200 € mesačne. Keďže žalovaná žalobcom
na nich pripadajúci podiel na nájomnom nevyplácala riadne a včas a nereagovala ani na predžalobnú
výzvu, žalobcovia sa plnenia domáhali súdnou cestou. V predžalobnej výzve žalobcovia uviedli, že majú
záujem o prenájom, ale žiadajú realizovať doplatok pre každého minimálne 50 € mesačne.
Žalobcovia po rozšírení žaloby požadovali nájomné za obdobie od 11/2013 do 10/2017, teda za 48

mesiacov,pričomsprihliadnutímnaúhradusumy350€každémuzožalobcovzostranyžalovanejžiadali
každý sumu 2050 € (48 x 50 € = 2400 € - 350 € = 2050 €). V konaní bolo preukázané, že žalovaná zaslala
každému zo žalobcov dňa 28.5.2014 sumu 150 € ako nájomné za 11/2013 - 4/2014, dňa 16.1.2017 sumu
100 € ako nájomné za 1 - 4/2017, dňa 7.6.2017 sumu 100 € ako nájomné za 5 - 8/2017, dňa 27.9.2017
sumu 100 € ako nájomné za 9 - 12/2017. Dňa 6.12.2017 zaslala žalovaná každému zo žalobcov sumu
600 € ako nájomné za roky 2015, 2016. Na základe tejto úhrady zobrali žalobcovia žalobu každý v časti

zaplatenia sumy 600 € späť a žiadali každý zaplatenie sumy 1450 € s príslušenstvom, a to úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200 € za obdobie od 1.5.2014 do 31.12.2014, zo sumy 500
€ za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015, zo sumy 800 € od 1.1.2016 do 31.12.2016 a zo sumy 800 €
od 1.1.2017 do 31.12.2017.

31. Je teda zrejmé, že pred podaním žaloby na súd bola každému zo žalobcov uhradená suma 250 €, v
priebehu konania potom suma 800 €. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou vo vzťahu k
nároku na zaplatenie nájomného za obdobie pred januárom 2015, k tejto súd prihliadal. Žalobcovia sa o
skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti boli žalovanou prenajaté ako aj o výške nájomného dozvedeli
z listu zo dňa 4.11.2013, od tohto momentu mali vedomosť o tom, že v prípade nevyplatenia podielu

na nájomnom ostatným spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností dochádza na strane žalovanej k
bezdôvodnému obohateniu. Nájomné bolo splatné 3 mesiace vopred. Preto v prípade podania žaloby na
súd až 20.1.2017 je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie pred 20.1.2015 premlčaný,
a to z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Žalovaná teda každému zo žalobcov
vyplatila podiel na nájomnom za obdobie roku 2013, za január až apríl 2014 a za roky 2015, 2016 a 2017.

Skutočnosť, že sa jednalo o podiel na nájomnom práve za uvedené roky, resp. uvedené mesiace, nebola
medzi stranami sporná, žalovaná na poštových poukážkach uvedené informácie (konkrétne mesiace)
uvádzala, čo žalobcovia potvrdili. Zostalo teda neuhradené nájomné za obdobie od mája do decembra
2014, pričom ohľadom tohto nároku bola zo strany žalovanej úspešne vznesená námietka premlčania.

32. Na základe uvedeného súd v časti zaplatenia sumy 1800 € (600 € ohľadom každého zo žalobcov)
konanie na základe čiastočného späťvzatia žaloby zastavil a vo zvyšnej časti 1450 € požadovanej
každým zo žalobcov (spolu 4350 €) žalobu zamietol, nakoľko 100 € z požadovanej sumy bolo každému
zo žalobcov žalovanou uhradených dňa 27.9.2017 (a táto suma nebola žalobcami zohľadnená), nárok
na zaplatenie sumy 1200 € (t.j. 25€ x 48 mesiacov) žalobcovia nepreukázali, nakoľko sa im nepodarilo

preukázať tvrdenie, že nájomné je vyplácané v sume 400 € a vo zvyšku sa jedná o sumu, kde nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný.

33. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, v prvom rade bolo treba posúdiť, kedy sa žalovaná do omeškania
s vydaním bezdôvodného obohatenia dostala. Keďže v danom prípade povinnosť vydať bezdôvodné

obohatenie predstavuje povinnosť vydať peňažné plnenie, jedná sa o dlh peňažný, s ktorého riadnym
a včasným nesplnením spája OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom
veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. Ako strany zhodne uviedli, neexistovala medzi
nimi dohoda o tom, kedy bude žalovaná žalobcom vyplácať na nich pripadajúci podiel na nájomnom.
Nakoľko ani zákon neustanovuje dobu splatnosti bezdôvodného obohatenia, platí v zmysle vyššie

uvedených ustanovení OZ, že dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie
veriteľom požiadaný. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalovanej vznikla teda momentom,
kedy žalobcovia žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvali. Stalo sa tak listom zo dňa
2.12.2016, čo žalovaná nepoprela, a keďže žalovaná na výzvu nereagovala, počnúc nasledujúcim dňom
sa dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Žalovaným teda patrí úrok z omeškania

od 3.12.2016 do vydania bezdôvodného obohatenia, teda do momentu vyplatenia príslušného podielu
nanájomnomkaždémuzožalobcov.Súdtedazpožadovanéhoúrokuzomeškaniakaždémuzožalobcov
priznal úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 800 € od 3.12.2016 (začiatok omeškania, k tomuto
dňu predstavovalo dlžné nájomné 850 € pre každého žalobcu, avšak žalobcovia požadovali úrok lenzo sumy 800 €) do 16.1.2017 (zaslanie 100 €), zo sumy 750 € od 17.1.2017 do 7.6.2017 (zaslanie
100 €), zo sumy 650 € od 8.6.2017 do 27.9.2017 (zaslanie 100 €) a zo sumy 550 € od 28.9.2017 do
6.12.2017 (zaslanie sumy 600 €, z toho 50 € za mesiace už nespadajúce do doby nájmu, ktoré neboli

predmetomžaloby). Vozvyšnejčastipožadovanéhoúrokuzomeškaniasúdžalobuzamietol.Námietkou
premlčania vznesenou ohľadom úroku z omeškania zo strany žalovanej sa súd nezaoberal. Táto sa
týkala obdobia, za ktoré súd úrok z omeškania nepriznal z dôvodu, že otázku, kedy sa žalovaná dostala s
vydaním bezdôvodného obohatenia do meškania, vyhodnotil súd inak, než žalovaná. Preto sa námietka
premlčania stala právne irelevantnou.

34. Dňa 27.12.2017 zaslala žalovaná každému zo žalobcov sumu 21,54 € titulom úroku z omeškania,
avšak žalobcovia si uvedenú sumu neprevzali, preto súd uvedenú sumu v rozhodnutí nezohľadňoval.

35. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobcovia požadovali každý zaplatenie sumy 2050 € s
príslušenstvom, následne vzal každý zo žalobcov žalobu v časti 600 € v dôsledku správania sa žalovanej
po začatí konania späť a vo zvyšku bola žaloba pokiaľ ide o istinu zamietnutá. Možno skonštatovať, že
každý zo žalobcov bol úspešný v časti zodpovedajúcej 29,27 %, žalovaná potom v časti zodpovedajúcej
70,73 %, úspešnejšia v konaní bola teda žalovaná s čistým úspechom 41,46 %. Súd preto priznal

žalovanej náhradu trov konania a nakoľko na strane žalobcov sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo,
náhradu trov konania medzi žalobcov rozdelil pomerne podľa výšky ich nárokov, teda rovným dielom.
Každý zo žalobcov je teda povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 13,82%.

36. Zároveň podľa § 256 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré

by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane, súd priznal žalovanej náhradu trov
konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za právne zastupovanie na pojednávaní konanom
dňa 22.1.2018, ktoré sa konalo výlučne len v dôsledku druhého rozšírenia žaloby zo strany žalobcov
na pojednávaní dňa 18.12.2017. K rozšíreniu žaloby na pojednávaní dňa 18.12.2017 prišlo len ústne,
naviac rozšírenie žaloby bolo nejasné a neúplné, bolo preto potrebné pojednávanie odročiť. Jednalo

sa o rozšírenie žaloby o úrok z omeškania, pričom však nič nebránilo tomu, aby žalobcovia v tomto
smere rozšírili žalobu už v rámci svojho podania zo dňa 10.10.2017. Nakoľko žalobcovia jednoznačne
zavinili odročenie pojednávania konaného dňa 18.12.2017 na deň 22.1.2018, je spravodlivé od nich
požadovať náhradu trov konania, ktoré žalovanej v súvislosti s týmto pojednávaním vznikli. O výške
náhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievsúlades§262ods.2CSPsamostatnýmuznesením

po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.