Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112217921
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112217921.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: V. J., L.. XX. X. XXXX,

J. T., F. X, Š. G. S. K. O., zastúpeného Mgr. Bc. Marekom Figurom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Žriedlová 3, proti žalovanému: NESS KE, s.r.o., Moldavská cesta 10/B, Košice, IČO: 48 325 830,
zastúpenému Vojčík & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Rázusova 28, Košice, o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy s príslušenstvom

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a zmenu žaloby navrhnutú žalobcom v podaní zo dňa 29. 11. 2016.

U r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14. 5. 2012 dané pôvodným

zamestnávateľom NESS KDC, s.r.o., predtým so sídlom Puškinova 3, 040 01 Košice (naposledy so
sídlom Moldavská cesta 10/B, Košice), IČO: 31 344 437, naposledy zapísaný v obchodnom registri
Okresného súdu Košice I, odd. Sro, vložka č. 23318/V žalobcovi V. J., L.. XX. X. XXXX, J. F. X, T., Š.
G. S.O. K. S. Ľ. O. j e n e p l a t n é .

Žalobu o náhradu mzdy s príslušenstvom v y l u č u j e na samostatné konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 12. 7. 2012 domáhal proti žalovanému vyslovenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu a žalovaného oznámené listom zo dňa
14. 5. 2012 a doručené žalobcovi dňa 14. 5. 2012, náhrady mzdy a náhrady trov konania. Žalobca a
žalovaný (NESS Slovakia, s.r.o. podľa výpisu z obchodného registra, realizovaná zmena obchodného
mena od 7. 11. 2007 na NESS KDC, s.r.o.) uzatvorili dňa 1. 11. 2007 pracovnú zmluvu na dohodnutý
druh práce senior softvér tester s dňom nástupu do práce 1. 11. 2007, miestom výkonu práce Košice.
Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace. Žalovaný listom zo

dňa 14. 5. 2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce okamžite skončil
so žalobcom pracovný pomer na tom skutkovom základe, že:
1) Podľa výkazu dochádzky v mesiaci apríl 2012 odpracoval o 31 hodín a 6 minút menej ako je
stanovený fond pracovného času, v mesiaci marec 2012 odpracovali o 34 hodín a 33 minút menej.
Uvedeným konaním mal žalobca porušiť ustanovenie § 81 písm. b/ Zákonníka práce, ktoré ustanovuje,
že zamestnanec je povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na
prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

2) Taktiež sa dňa 26. 4. 2012 nedostavil na pracovisko, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil,
zamestnávateľovi neoznámil prekážku v práci ani jej predpokladané trvanie a danú prekážku v práci
zamestnávateľovi nepreukázal. Podľa ustanovenia § 144 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce platí: „Ak je
prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutiepracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej
predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný
zamestnávateľovi preukázať.“

3) Ďalej začiatkom mája 2012 vo viacerých prípadoch (špecifikácia v texte) svojím postupom porušil
písomný pokyn nadriadeného zamestnanca pani W. C. daný dňa 18. 4. 2012, čím porušil jednu zo
základných povinností zamestnanca stanovených Zákonníkom práce, a to ustanovenie § 81 písm. a/
Zákonníka práce, podľa ktorého je zamestnanec povinný plniť pokyny nadriadených.
4) Zároveň je potrebné poukázať na to, že v mnohých prípadoch sa správal nevhodne a neprimerane,

keď opakovane (uvedené dni) arogantným a neprimeraným spôsobom nepravdivo obviňovali, či
napomínal kolegyňu pani B. I., ako aj v prípade správania voči kolegovi pánovi C. S., keď v hneve
reagoval na jeho konanie. Dňa 30. 3. 2012 sa jednej z kolegýň pani B. T. vyhrážal. Svojím správaním
u viacerých svojich kolegov vyvolal obavy v súvislosti s nerušeným a riadnym výkonom práce. Svojím
konaním prispel k vytvoreniu negatívneho pracovného prostredia, čo je v rozpore so základnými
princípmi kolegiality.

5) Napriek skutočnosti, že súčasťou pracovných povinností je aj zaškolenie zamestnancov začínajúcich
pracovať na novom projekte, nebola podriadená B. I., ktorá mala pracovať na projekte s názvom
Geocoding odo dňa 1. 5. 2012 ním zaškolená, pričom ani neurčil, ktorý iný zamestnanec by mal
zaškolenie vykonať.
6) Zo štatistík spracovania jednotlivých adries zo setu delených podľa jednotlivých krajín vyplýva, že vo

všeobecnosti spracuje o 10 % adries menej ako kolegovia, pričom chybovosť je približne o 20 % vyššia
ako u kolegov.
7) K porušeniu článku 2 základných zásad Zákonníka práce došlo aj tým, že bez upozornenia sledoval
svojich podriadených zamestnancov, čím zároveň porušil článok 11 základných zásad Zákonníka práce,
z ktorého vyplýva aj to, že ako nadriadený zamestnanec zamestnávateľa nesmel narúšať súkromie

iných zamestnancov na pracovisku a v spoločných priestoroch tým, že ich sleduje bez toho, aby boli
upozornení.
2. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným mal skončiť dňa 14. 5. 2012. S ohľadom na formuláciu
a skutkové vymedzenie dôvodov, ktoré žalovaný uplatnil na okamžité skončenie pracovného pomeru, je
potrebné konštatovať, že sú neurčité, pre zamestnanca nezrozumiteľné a majú za následok neplatnosť

okamžitého skončenia pracovného pomeru aj pre porušenie zásady výnimočnosti tohto spôsobu
skončenia pracovného pomeru. Žalobca nebol zamestnávateľom nikdy upozornený ani písomne ani
ústne na nedostatky v súvislosti s nedodržiavaním pracovného času, nie je si vedomý neodpracovaných
hodín v rámci stanoveného pracovného času, čo dokazujú i mesačné výkazy odpracovaných hodín
odsúhlasené priamym nadriadeným každý mesiac. Žalobca pracoval na realizovaných projektoch bez

ohľadu na ustanovený pracovný čas, aj mimo neho, pritom jeho prítomnosť na pracovisku v čase voľna,
resp. nepracovných dní nebola zriedkavá, tento prístup zo strany zamestnanca žalovaný nehodnotil.
Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru formulovaný ako nedodržanie písomného pokynu zo
dňa 18. 4. 2012 nie je zrozumiteľný, písomný pokyn nie je špecifikovaný a postavenie nadriadeného
zamestnanca W. C. nezodpovedá skutočnosti, nakoľko táto nebola nadriadenou zamestnankyňou, ale

pracovníčkou klienta, t.j. obchodného partnera žalovaného. Žalobca ani nemá vedomosť o písomnom
pokyne zo dňa 18. 4. 2012 ani o jeho obsahu. Z uplatneného dôvodu na okamžité skončenie pracovného
pomeru formulované ako arogantné a neprimerané správanie vo vzťahu k zamestnancom žalovaného
B. I., resp. C. S. nie je zrejmé a určité, na aké konanie menovaných, resp. obviňovanie a v akej súvislosti
bolo toto smerované zo strany žalobcu. Vymedzenie tohto dôvodu vykazuje znaky všeobecnosti bez

konkretizácie konania žalobcu vo všetkých rovinách tak, ako je sformulovaný. Žalobca nepovažuje
spôsob svojho správania a jednania za neprimeraný, opisované konanie predstavovalo reakcie na
každodenné situácie vyskytujúce sa v rámci pracovného procesu a nikdy nevybočilo z medzí slušnosti
a korektnosti. Vo vzťahu k zamestnancovi - B. I. ako jej zaškolenie toto bolo problémové pre jej slabú
jazykovú zdatnosť a komplikovanú komunikáciu. Zaškolenie menovanej na projekt Geocoding bolo

realizované dňa 1. 5. 2012 všetkými troma členmi tímu. Žalobca má dlhoročnú skúsenosť s procesom
predávania vedomostí a je si vedomý dôležitosti tohto kroku pri začlenení nového zamestnanca do
pracovného procesu. Žalobcova líderská pozícia v rámci tímu Geocoding je spojená s množstvom z tejto
pozície vyplývajúcich povinností, realizácia ktorých v rámci pracovného času redukuje čas dedukovaný
na spracovanie adries, čo dokazuje neopodstatnenosť uplatneného dôvodu na okamžité skončenie

pracovného pomeru, jeho závažnosť. Obdobne ako u ostatných dôvodov okamžitého skončenia
pracovného pomeru aj v tomto prípade je tento uplatnený bez akéhokoľvek skutkového vymedzenia v
rozporesustanovením§70Zákonníkapráce.Vsúvislostisniektorýmiuplatnenýmidôvodmiokamžitého
skončenia pracovného pomeru je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že žalobca od 1. 11. 2007 domesiaca marec 2011 viedol kolektív v počte 60 zamestnancov u žalovaného. Za predmetné obdobie
neboli zo strany žalovaného vznesené akékoľvek námietky voči postupom, komunikácii a vytváraniu
negatívneho pracovného prostredia. Obsah okamžitého skončenia pracovného pomeru sa javí zo strany

žalovaného ako účelový. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu vyzval žalovaného listom zo dňa
21. 5. 2012, aby mu naďalej prideľoval prácu v zmysle platne uzavretej pracovnej zmluvy z dôvodu,
že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. Žalovaný listom zo dňa 29. 5. 2012
oznámil žalobcovi, že naďalej trvá na platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

3. Návrhom zo dňa 29. 11. 2016 žalobca požiadal o pripustenie zmeny návrhu na začatie konania v
znení: „Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14. 5. 2012 dané pôvodným
zamestnávateľom NESS KDC, s.r.o., predtým so sídlom Puškinova 3, Košice (naposledy so sídlom
Moldavská cesta 10/B, 040 01 Košice), IČO: 31 344 437, naposledy zapísaný v obchodnom registri
Okresného súdu Košice I, odd. Sro, vložka č. 23318/V žalobcovi V. J., L.. XX. X. XXXX, J. F. X, T., štátny
príslušník S. K. S. Ľ. O. je neplatné.

Žalovaný NESS KE, s.r.o., so sídlom Moldavská cesta 10/B, Košice-Juh 040 11, IČO: 48 325 830,
zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd: Sro, vložka č.: 37939/B je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 2 112,45 Eur mesačne odo dňa 21. 5. 2012 až do dňa pridelenia práce, a to
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný NESS KE, s.r.o., so sídlom Moldavská cesta 10/B, Košice-Juh 040 11, IČO: 48 325 830,

zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd: Sro, vložka č.: 37939/B je povinný zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 6. 2012 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 7. 2012 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 8. 2012 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 9. 2012 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 10. 2012 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 11. 2012 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 12. 2012 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 1. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 2. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 3. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 4. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 5. 2013 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 6. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 7. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 8. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 9. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 10. 2013 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 11. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 12. 2013 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 1. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 2. 2014 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 3. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 4. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 5. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 6. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 7. 2014 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 8. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 9. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 10. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 11. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 12. 2014 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 1. 2015 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 2. 2015 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 3. 2015 do dňa zaplatenia istiny,zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 4. 2015 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 5. 2015 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 6. 2015 do dňa zaplatenia istiny,

a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný NESS KE, s.r.o., so sídlom Moldavská cesta 10/B, Košice-Juh 040 11, IČO: 48 325 830,
zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd: Sro, vložka č.: 37939/B je povinný
nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný NESS Slovensko, a.s., so sídlom Galvaniho 15/C, Bratislava 821 04, IČO: 00 603 783,

zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd: Sa, vložka č.: 89/B je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 2 112,45 Eur mesačne odo dňa 21. 5. 2012 až do dňa pridelenia práce, a to
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný NESS Slovensko, a.s., so sídlom Galvaniho 15/C, Bratislava 821 04, IČO: 00 603 783,
zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd: Sa, vložka č.: 89/B je povinný zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 6. 2012 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 7. 2012 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 8. 2012 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 9. 2012 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 10. 2012 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 11. 2012 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 12. 2012 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 1. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 2. 2013 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 3. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 4. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 5. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 6. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 7. 2013 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 8. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 9. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 10. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 11. 2013 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 12. 2013 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 1. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 2. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 3. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 4. 2014 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 5. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 6. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 7. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 8. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 9. 2014 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 10. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 11. 2014 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 12. 2014 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 1. 2015 do dňa zaplatenia istiny,

zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 2. 2015 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 3. 2015 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 4. 2015 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 5. 2015 do dňa zaplatenia istiny,
zo sumy istiny 2 112,45 Eur odo dňa 16. 6. 2015 do dňa zaplatenia istiny,

a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný NESS Slovensko, a.s., so sídlom Galvaniho 15/C, Bratislava 821 04, IČO: 00 603 783,
zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd: Sa, vložka č.: 89/B je povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého zo žalovaných v splnenom rozsahu.“
4. Podľa odôvodnenia návrhu na pripustenie zmeny žaloby, žalovaný uskutočnil viaceré majetkové a
obchodné operácie majúce vplyv na povahu žalovaného ako subjektu práv a povinností. V zmysle

výpisu z obchodného registra pôvodného žalovaného NESS KDC, s.r.o. podnik tejto spoločnosti bol na
základe zmluvy o vklade podniku zo dňa 24. 9. 2015 s účinnosťou od 1. 10. 2015 vložený do základného
imania spoločnosti NESS KE, s.r.o., spoločnosti riadne založenej a platne existujúcej podľa slovenského
práva so sídlom Moldavská cesta 10/B, Košice, Slovenská republika. Následne na základe rozhodnutia
jediného akcionára zo dňa 18. 12. 2015 vo forme notárskej zápisnice č. N 2312/2015, Nz 58317/2015,

NCRIs 59334/2015 a Zmluvy o zlúčení zo dňa 18. 12. 2015 vo forme notárskej zápisnice č. N 2313/2015,
Nz 58318/2015, NCRIs 59338/2015 došlo k zániku spoločnosti NESS KDC, s.r.o. a jej zlúčeniu so
spoločnosťou NESS Slovensko, a.s., IČO: 00 603 783. V prevodných zmluvách pôvodne žalovaného nie
jeosobitnýmiustanoveniamiriešenýprebiehajúcipracovnoprávnyspor.Keďžekprávnemunástupníctvu
na strane žalovaného mohlo dôjsť vkladom podniku do spoločnosti NESS KE, s.r.o., ale aj zlúčením so
spoločnosťou NESS Slovensko, a.s., žalobca navrhol, aby žalovanými boli NESS KE, s.r.o. so sídlom

Moldavská cesta 10/B, Košice-Juh, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Košice I a NESS
Slovensko, a.s., so sídlom Galvaniho 15/C, Bratislava, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, odd: Sa, vložka č. 89/B a NESS Slovensko, a.s., so sídlom Galvaniho 15/C, Bratislava, IČO:
00 603 783, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.

5. Podľa § 140 ods. 1 CSP súd pripustil zmenu žaloby navrhnutú žalobcom podaním zo dňa 29. 11.
2016, lebo výsledky doterajšieho konania boli podkladom pre konanie o zmenenej žalobe.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 13. 9. 2012 poukázal na ustanovenie
§ 81 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. a článok V bod 1 pracovnej zmluvy, podľa ktorých zamestnanec je

povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z
neho po skončení pracovného času a žalobca tieto zákonné ustanovenia porušil. U žalovaného existujú
dve evidencie dochádzky. Prvou je dochádzkový systém, kde pri príchode a odchode zamestnanec
sa eviduje zamestnaneckou kartou. Pracovný čas u žalovaného je pružný a takúto možnosť poskytuje
všetkým zamestnancom. Primárne slúži táto evidencia na to, aby zamestnanec vedel v rámci týždňa

a mesiaca, či má alebo nemá odpracovaný dostatočný počet hodín a preveruje sa detailne len v
prípade podozrenia na nedodržanie počtu odpracovaných hodín, čo bol aj tento prípad. Taktiež existuje
u žalovaného popri dochádzkovom systéme aj systém SAP TSH, ktorý je používaný na evidenciu
dochádzky popri dochádzkovom systéme, ale slúži najmä ako podklad pri výpočte miezd a podklad
pre fakturáciu zákazníkov. Zamestnanci sú povinní vypĺňať túto evidenciu priebežne sami a dvakrát do

mesiaca ju odoslať na schválenie príslušným nadriadeným, pričom systém je založený na vzájomnej
dôvere.Odkazžalobcunatútoevidenciuspoznámkou,žesiniejevedomýneprítomnosti,lebotoschválil
nadriadený, je nepravdivé a žalobca pri jej vyplňovaní vzhľadom na údaje z dochádzkového systému
pravdepodobne zavádzal. Ako je zrejmé z priloženého výkazu dochádzky žalobcu za mesiac marec
2012 a apríl 2012 z dochádzkového systému žalobca neodpracoval ani v jednom z uvedených mesiacov

celý svoj určený fond pracovného času, pričom túto svoju neprítomnosť v práci nijakým spôsobom
žalovanémuneospravedlnil,nazákladečohomuvzniklavtýchtomesiacochneospravedlnenáabsencia.
Argument žalobcu, že ho žalovaný na absencie neupozornil, neobstojí, nakoľko žalovanému táto
povinnosť nevyplýva ani z jednotlivých právnych predpisov ani z interných právnych predpisov. Pokiaľ
žalobca uvádza, že sa zdržiaval na pracovisku aj počas voľna, prípadne nepracovných dní, jedná sa o

dobrovoľnú iniciatívu žalobcu, táto prítomnosť na pracovisku však nemôže nijakým spôsobom nahradiť
jeho neprítomnosť počas uvedeného obdobia v mesiacoch marec a apríl 2012. Z výkazu dochádzky
žalobcu vyplýva, že v deň 26. 4. 2012 žalobca neodpracoval nič zo svojho určeného fondu pracovného
času a žalobca sa tento deň na pracovisku nenachádzal. Žalovaný predložil zápisnicu zo stretnutia
zamestnancov žalovaného zo dňa 4. 5. 2012, ktorej sa zúčastnili zamestnanci žalovaného I., T., S., E.,

E., na ktorom zamestnanci zhodne uviedli, že žalobca za posledné dva - tri týždne sa nenachádzal na
pracovisku a nikomu neoznámil dôvod neprítomnosti. I keď táto skutočnosť priamo z výkazu dochádzky
za apríl 2012 nevyplýva, vytvára podozrenie, že žalobca opúšťal opakovane svoje pracovisko bez
toho, aby označil svoje príchody a odchody na dochádzkovom terminály. Vysoká intenzita porušenia
pracovnej disciplíny z dôvodu opakovaných absencií je daná tým, že sa jednalo o konanie dlhodobé

a opakované. Žalobca ako dlhoročný zamestnanec žalovaného vedel, že príkazy zákazníka, v tomto
prípade zadávané prostredníctvom W. C., sú absolútne prioritné a záväzné akoby sa jednalo o pokyny
priamo od zamestnávateľa. Žalobca takýmto spôsobom pracoval mnoho rokov a bol si vedomý svojich
povinností, ako aj postavenia W. C. vo vzťahu k nemu, pretože nerešpektovanie jej pokynov mohlo viesťk ohrozeniu celého projektu zabezpečovaného tímom žalobcu. Žalobca sa v období mesiacov marec
2012, apríl 2012 a máj 2012 správal voči svojim kolegom opakovane hrubo, arogantne a nevhodne,
pričom mnohokrát nevynechal ani vyhrážky a osobné útoky voči zamestnancom žalovaného. Dňa 30. 3.

2012 došlo k vážnemu incidentu medzi žalobcom a jeho kolegyňou T., kedy sa jej žalobca pri osobnom
rozhovore vyhrážal, že sa postará o to, že príde o zamestnanie, a to z dôvodu, že sa zúčastnila na
výberovom konaní na inom projekte, hoci mala k tomu poverenie od žalovaného. Dňa 30. 4. 2012
kolegyňa žalobcu I. prišla do práce po dovolenke, neskôr jej žalobca napísal, či pracuje pod svojim
menom, keď mu odpísala, že samozrejme áno, oponoval, pričom už aj slovne začal útočiť, že nehovorí

pravdu. Žalobca bol presvedčený, že kolegyňa I. nepracuje pod vlastným kontom a neprimeraným
arogantným spôsobom ju obviňoval, že koná inak, ako je predpísané. Zaškolenie vo vzťahu k B. I.Č.
žalobca nevykonal a hoci ako uvádza, si je vedomý dôležitosti tohto kroku pri začlenení zamestnanca
do tímu, konal v rozpore s touto vedomosťou, pričom zaškolenie B. I. bolo potvrdené ako nedostatočné.
ŠkoleniasapotomzhostilaináčlenkatímuB.T.bezpokynunadriadenéhovzáujmeudržaniaproduktivity
práce tímu. Líderská pozícia v tíme je spojená s množstvom ďalších súvisiacich povinností. Počas

pracovného pomeru sa žalobca nikdy žalovanému nesťažoval na skutočnosť, že jeho líderská pozícia
mu neumožňuje plniť jeho pracovné povinnosti riadne a včas, práve naopak, žalovaný má za to, že
otázky správnosti a včasnosti práce je to práve vedúci tímu, ktorý má čo najlepšími výkonmi motivovať
svoj tím. V rámci práce na projekte, na ktorom pracoval žalobca s tímom, mali jeho členovia spracovať
adresy do informačného systému zákazníka, pričom stanovený limit, ktorý mal spracovať každý z členov

tímu, bol na osobu 67 adries za deň. Z predložených dát vyplýva, že za mesiace marec, apríl 2012
žalobca spracoval o veľké množstvo adries menej ako ostatní členovia tímu a v mesiaci apríl 2012 boli
dokonca dni, kedy nespracoval ani jednu adresu. Žalobca nikdy v období rokov 2007 až 2011 neviedol
kolektív 60 zamestnancov, tento kolektív viedla C. N. a tím pozostával z 54 ľudí. Žalobca bol zodpovedný
za jednu časť tohto tímu, ako aj mentoring zamestnancov v ňom. Žalovaný neustále vyvíjal veľkú snahu

na nájdenie práce pre žalobcu, ale v žiadnom tíme žalobcu buď nechceli alebo nebolo pre neho voľné
miesto. Bol odmietnutý dokonca svojimi kolegami zo Spojeného kráľovstva pre projekt Virgin Media.
Následnevmesiaciseptember2011bolžalobcapoverenývedenímsvojhoposlednéhotímu,ktorýmusel
opustiť po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru. Všetky uvedené dôvody tak sami o
sebe, ako aj vo vzájomnej súvislosti vytvárajú jasný obraz o plnení pracovných úloh žalobcu a o jeho

pôsobení na pracovisku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 21Cdo/1252/2012, v zmysle ktorého pri skúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej
závažne, závažne alebo zvlášť hrubým spôsobom, môže súd prihliadnuť na osobu zamestnanca, na
funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej
došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia a podobne. Vzhľadom na uvedené závery

mal žalovaný za to, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo platne a žiadal, aby súd
žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

7. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaného, svedkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca uzavrel dňa 17. 7. 2006 pracovnú zmluvu so spoločnosťou NESS Slovakia, s.r.o., Na
Hrebienku 31, Bratislava na dobu neurčitú pre pracovnú činnosť v pozícii tester s dňom nástupu do
práce od 18. 7. 2006. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté ako NESS Slovakia, s.r.o., Bačíkova
7, Košice, týždenný pracovný čas zamestnanca v rozsahu 40 hodín. Odo dňa vzniku pracovného

pomeru sa zamestnanec zaviazal k povinnosti podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne
podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu, pracovať
svedomite a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených vedúcich
zamestnancov vydané v súlade s právnymi predpismi, byť na pracovisku na začiatku pracovného času,
využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, dodržiavať

právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonanú, pri výkone pracovných
povinností sa snažiť o obchodný úspech spoločnosti, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril
zamestnávateľ, dodržiavať pracovný poriadok a ostatné interné predpisy vydané zamestnávateľom v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi vrátane ich zmien a doplnkov a ďalšie.

9. Dňa 1. 11. 2007 bola medzi žalobcom a žalovaným NESS Slovakia, s.r.o., Trenčianska 53, Bratislava,
Bačíkova 7, Košice uzatvorená nová pracovná zmluva podľa § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.z.
Zákonníka práce, podľa ktorej zamestnávateľ prijal žalobcu do pracovného pomeru na pozíciu senior
software tester s dňom nástupu do práce od 1. 11. 2007, miestom výkonu práce Košice. Pracovnýpomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Podľa pracovnej zmluvy zamestnanec sa zaviazal k povinnosti
plniť zverené pracovné úlohy osobne, svedomito, odborne, kvalitne a včas, pracovať podľa svojich síl,
znalostí a schopností, v súlade s požiadavkami a zásadami, ktoré vyplývajú z povahy vykonávanej

práce alebo pracovného zaradenia zamestnanca, pri vykonávaní práce a v súvislosti s ňou povinnosťou
riadiť sa pracovnou zmluvou, všeobecne záväznými právnymi predpismi, pokynmi zamestnávateľa
alebo jeho zástupcov, prípadnými internými nariadeniami, pracovným poriadkom a etickými predpismi
zamestnávateľa, ak takéto zamestnávateľ vydal (článok X). Žalobca sa ďalej zaviazal k povinnosti
predovšetkým plniť si riadne, kvalitne a včas svoje povinnosti podľa článku X pracovnej zmluvy a

pracovné pokyny nadriadených, zvyšovať podľa svojich možností a schopností svoju odbornosť a
podrobovať sa pracovným a kvalifikačným skúškam, ktoré sú potrebné pre vykonávaný druh práce
alebo pracovnú činnosť, dodržiavať poriadok na svojom pracovisku, vchádzať a vychádzať z pracoviska
a z objektu zamestnávateľa určenými vchodmi a východmi, udržiavať na pracovisku korektné a
profesionálne vzťahy so spoluzamestnancami a vedúcimi zamestnancami. Porušenie ktorejkoľvek
povinnosti uvedenej v ods. 1 tohto článku môže byť považované za porušenie pracovnej disciplíny,

podľa okolností tiež závažné porušenie pracovnej disciplíny. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny
zamestnávateľ bude považovať najmä porušenie ktorejkoľvek nasledovnej povinnosti zamestnanca:
plne využívať pracovný čas na výkon práce pre zamestnávateľa a zdržať sa počas pracovnej doby
vybavovania akýchkoľvek privátnych záležitostí nesúvisiacich s výkonom práce, byť na začiatku
pracovného času pripravený k práci na svojom pracovisku a odchádzať z neho po skončení pracovného

času, dodržiavať pracovný poriadok a ostatné právne predpisy, opustiť pracovisko počas pracovného
času len so súhlasom nadriadeného, neospravedlnená absencia, opakované porušenie pracovnej
disciplíny spôsobmi uvedenými v ods. 1 tohto článku (XIII bod 1, 2, 3).

10. Žalovaný listom zo dňa 14. 5. 2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka

práce okamžite skončil so žalobcom pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť nasledovne:
1) Podľa výkazu dochádzky ste v mesiaci apríl 2012 odpracovali o 31 hodín a 6 minút menej ako je
stanovený fond pracovného času, v mesiaci marec 2012 ste odpracovali o 34 hodín a 33 minút menej.
Uvedeným konaním mal žalobca porušiť ustanovenie § 81 písm. b/ Zákonníka práce, ktoré ustanovuje,

že zamestnanec je povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na
prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.
2) Taktiež ste sa dňa 26. 4. 2012 nedostavili na pracovisko, pričom ste svoju neprítomnosť
neospravedlnili, zamestnávateľovi ste neoznámili prekážku v práci ani jej predpokladané trvanie a
danú prekážku v práci ste zamestnávateľovi nepreukázali. Podľa ustanovenia § 144 ods. 1 a ods.

2 Zákonníka práce platí: „Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas
požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť
zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v
práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať.“
3) Ďalej ste začiatkom mája 2012 vo viacerých prípadoch (špecifikácia v texte) svojím postupom porušili

písomný pokyn nadriadeného zamestnanca pani W. C. daný dňa 18. 4. 2012, čím ste porušili jednu zo
základných povinností zamestnanca stanovených Zákonníkom práce, a to ustanovenie § 81 písm. a/
Zákonníka práce, podľa ktorého je zamestnanec povinný plniť pokyny nadriadených.
4)Zároveňjepotrebnépoukázaťnato,ževmnohýchprípadochstesasprávalinevhodneaneprimerane,
keď ste opakovane (uvedené dni) arogantným a neprimeraným spôsobom nepravdivo obviňovali, či

napomínali Vašu kolegyňu pani B. I., ako aj v prípade Vášho správania voči kolegovi pánovi C. S., keď
ste v hneve reagovali na jeho konanie. Dňa 30. 3. 2012 ste sa dokonca jednej z kolegýň pani B. T.
vyhrážali. Svojím správaním ste u viacerých svojich kolegov vyvolali obavy v súvislosti s nerušeným a
riadnym výkonom práce. Vaším konaním ste prispeli k vytvoreniu negatívneho pracovného prostredia,
čo je v rozpore so základnými princípmi kolegiality.

5) Napriek skutočnosti, že súčasťou Vašich pracovných povinností je aj zaškolenie zamestnancov
začínajúcich pracovať na novom projekte, nebola Vaša podriadená B. I., ktorá mala pracovať na projekte
s názvom Geocoding odo dňa 1. 5. 2012 Vami zaškolená, pričom ste ani neurčili, ktorý iný zamestnanec
by mal zaškolenie vykonať.
6) Zo štatistík spracovania jednotlivých adries zo setu delených podľa jednotlivých krajín vyplýva, že vo

všeobecnosti spracujete o 10 % adries menej ako Vaši kolegovia, pričom chybovosť je približne o 20
% vyššia ako u Vašich kolegov.
7) K porušeniu článku 2 základných zásad Zákonníka práce došlo aj tým, že ste bez upozornenia
sledovali svojich podriadených zamestnancov, čím ste zároveň porušili článok 11 základných zásadZákonníka práce, z ktorého vyplýva aj to, že Vy ako nadriadený zamestnanec zamestnávateľa nesmiete
narúšať súkromie iných zamestnancov na pracovisku a v spoločných priestoroch tým, že ich sledujete
bez toho, aby boli upozornení.

11. Žalobca listom zo dňa 21. 5. 2012 vyslovil nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru zo
dňa 14. 5. 2012. Zároveň požiadal, aby mu žalovaný ďalej prideľoval prácu v zmysle platnej pracovnej
zmluvy.

12. Žalobca vo výpovedi uviedol, že v spoločnosti žalovaného pracoval v pozícii senior software tester
na základe pracovnej zmluvy so žalovaným od 1. 11. 2007. Všetky povinnosti, ktoré mu boli udeľované
v súvislosti s testovaním softvérov riadne plnil, zároveň sa staral aj o zamestnancov, robil testové plány,
organizovalimškoleniaazaškoľovalzamestnancov.Zamestnancibolispokojní,takistoajzamestnávateľ
a nikdy mu nikto nič nevytkol. Pred touto prácou pracoval pre spoločnosť T-Systems a žalovaný mu
ponúkol spoluprácu. Od žalovaného dostal dva dokumenty - dohodu o skončení pracovného pomeru

zo dňa 14. 5. 2012 a okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14. 5. 2012. V deň, keď mu W..
Š. B. odovzdal dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 14. 5. 2012, boli prítomný zamestnanci
žalovaného E., E. a ďalší zamestnanci a bolo mu zamestnávateľom povedané, že ak nepodpíše jej
prevzatie, majú pre neho niečo horšie. Dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpísal, lebo s ňou
nesúhlasil. S C. E. sedel od septembra 2011 do začiatku marca 2012 v rovnakej miestnosti, teda osoba,

ktorámuschvaľovaladochádzku,bolavždyprítomnáapretoniejemožné,abyvovýkazochodochádzke
chýbal odpracovaný počet hodín. Pracovný rozvrh sa naviac u zamestnávateľa schvaľoval a potvrdzoval
každé dva týždne, preto nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že mal v mesiaci marec 2012 a apríl 2012
absencie v práci. Žalobca predložil súdu výplatné listiny, z ktorých vyplýva, že odpracoval pracovný čas
v mesiaci marec a apríl 2012. Na výplatnej páske je záznam, že dňa 24. 4. 2012 mu žalovaný zaplatil za

prácu, preto podľa žalobcu nemôže byť pravdivé tvrdenie, že v tento deň nebol prítomný v práci. Od 1.
5. 2012 mal nových členov tímu W.. B. I., ktorá začala pracovať 1. 5. 2012, C. S. B. začali pracovať 15.
9. 2011. Celá stať, ktorá je v okamžitom skončení pracovného pomeru, že B. I. obviňoval, je nepravdivá.
B. I. začala so žalobcom pracovať od 1. 5. 2012, preto začiatkom apríla 2012 a 30. 3. 2012 nemohla byť
so žalobcom v tíme, mala postavenie outsidera, ona sa tento mesiac iba zaškoľovala. Nie je pravdivé

tvrdenie uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru, že na ňu kričal, lebo má pokojnú povahu.
Žalobca predložil súdu vyjadrenia podriadených a nadriadených, podľa ktorých ľudia, s ktorými pracoval,
boli spokojní a rovnako boli spokojní aj jeho nadriadení. Keď mu bolo doručené okamžité skončenie
pracovného pomeru utrpel veľkú ujmu, pretože nedostal žiadne finančné vyrovnanie a maloleté deti
žalobcu nemajú žiadnu podporu od mája 2014.

13. Dňa 14. 5. 2012 bola žalobcovi žalovaným predložená dohoda o skončení pracovného pomeru podľa
§ 60 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce medzi zamestnávateľom NESS KDC, s.r.o., Puškinova 3,
Košice a žalobcom, podľa ktorej sa dohodli, že dohodou sa pracovný pomer medzi zamestnávateľom a
zamestnancomuzatvorenýpracovnouzmluvouzodňa1.11.2007končídňom14.5.2012,zamestnanec

netrvá na uvedení dôvodu skončenia pracovného pomeru a dohoda nadobúda platnosť a účinnosť
dňom jej podpisu oboma účastníkmi dohody. Za zamestnávateľa dohodu podpísali vtedajší konatelia
žalovaného W.. Š. B. a W.. X. Ž.R.. Žalobca dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpísal.

14. Podľa mailovej správy zo dňa 19. 6. 2009 vypracovanej W.. Š. B., vtedajším konateľom žalovaného,

žalobca je hodnotený ako člen VATT Development tímu v GDC Slovakia a ako test automation
špecialista.

15. Podľa mailovej správy zo dňa 27. 6. 2012, ktorú vypracovala W. C., žalobca vybudoval suportný tím
pre dátovú analýzu v offshore skupine v Košiciach, Slovensko a tím zefektívnil. Bolo veľkým potešením

pracovať s ním, jeho excelentnosť po technickej stránke sa spája s jeho skvelými medziľudskými
zručnosťami a profesionalizmom. Podľa správy svoju prácu žalobca robí s obrovským pracovným
nasadením,inšpirujeľudíokolosebakpodobnémunasadeniu.Vysokoodporučilažalobcupreakúkoľvek
prácu, ktorá si vyžaduje rýchle myslenie, skvelé organizačné a technické schopnosti a príjemné
vystupovanie pri práci s ľuďmi.

16. Žalovaný predložil výkaz dochádzky žalobcu od 1. 3. 2012 do 31. 3. 2012, od 1. 4. 2012 do 30. 4.
2012 formou kartičiek, výkaz dochádzky zo systému SAP TSH od 1. 4. 2012 do 30. 4. 2012, mailovú
správu odoslanú všetkým zamestnancom, podľa ktorého od 2. 2. 2009 sú povinní používať dochádzkovýterminál na zaznamenanie príchodu a odchodu do a zo zamestnania a zápisnicu zo stretnutia so
zamestnancami zo dňa 4. 5. 2012.

17. Splnomocnenec žalovaného W.. C. E. vypovedal, že hlavným dôvodom okamžitého skončenia
pracovného pomeru so žalobcom bola jeho opakovaná neospravedlnená neprítomnosť v práci. Na konci
mesiaca sa robia u žalovaného kontroly prítomnosti v práci a vtedy sa zistilo, že žalobca nebol prítomný
na pracovisku. Z dochádzkového systému, ktorý je primárny, vyplýva, že žalobca odpracoval v mesiaci
apríl 2012 o 31 hodín a 6 minút menej ako je stanovený fond pracovného času podľa pracovnej zmluvy.

Dostával sťažnosti od tímových kolegov na správanie žalobcu. Boli nevhodným spôsobom zastrašovaní
žalobcom alebo napomínaní, resp. šikanovaní.

18. Svedkyňa W.. X. E., manažérka ľudských zdrojov, vo výpovedi uviedla, že podľa výpisu z
dochádzkového systému formou kartičiek v daných mesiacoch v roku 2012 nemal žalobca riadnu
dochádzku do zamestnania, resp. v tomto dochádzkovom kartičkovom systéme je uvedené, že vôbec

nebol v zamestnaní a neprítomnosť neospravedlnil. V minulosti so žalobcom žiadne problémy neboli, čo
sa týka dochádzky, ani správania. Postupom času boli na žalobcu sťažnosti zo strany jeho podriadených
o tom, že jeho správanie je nepredvídateľné, menil nálady, kričal na nich. Bola spísaná zápisnica,
kde to zamestnanci oznamovali písomnou formou. Hovorili o tom, že má neprimerané hrubé reakcie a
bola na pracovisku vytvorená atmosféra strachu. Podriadení tvrdili, že pri komunikácii s nimi je hrubý,

kričí na nich, kolegyni sa vyhrážal a reakcie neboli primerané. Mzdy sa platili na základe mzdového
dochádzkového systému, ktorý je založený na dôvere k zamestnancovi. Ani v jednom dochádzkovom
systéme nie je možné robiť zmenu bez toho, aby to bolo zaevidované. Aj s inými zamestnancami boli v
minulosti riešené chyby v kartičkovom dochádzkovom systéme, upozorňoval ich na to zamestnávateľ,
dávali im výtku, jednalo sa o písomné upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny.

19. Svedok W.. P. G., bývalý kolega žalobcu, vo výpovedi uviedol, že žalobca riadne chodil do
zamestnania, nadriadený ani nikto zo zamestnancov sa na neho nesťažoval ani ústne ani písomne.
Takistosaniktonesťažovalnajehosprávanie.Svedokprešielnainýprojektapodohodesvedenímfirmy,
lebo tiež sa na niektorých veciach s firmou nezhodol. Výpoveďou ukončil pracovný pomer. Žalobca bol

v začiatkoch projektu nápomocný, bola spokojnosť zo strany zamestnávateľa s jeho prácou. Na istý čas
žalobca odišiel do inej firmy, ale nadriadení ho sami prosili, aby sa vrátil späť a pomohol firme. Žalobca
pomáhal aj s rozbehom projektu. Žalobca veľa vecí vedel dohodnúť. Aj keď bola spočiatku jazyková
bariéra, bol neoficiálnym manažérom žalovaného, robil všetko za svojho manažéra, ktorý nemal takéto
schopnosti a nebyť žalobcu, bolo by to s firmou dopadlo inak.

20. Svedok W.. C. S., ktorý do roku 2014 pracoval v spoločnosti NESS KDC, s.r.o. ako vtedajší konateľ
žalovaného a priamy nadriadený žalobcu, vo výpovedi uviedol, že žalobcu pozná ako spoľahlivého
zamestnanca. Začiatkom roka 2008 bol žalobca manažérom projektu. Potom sa stalo niečo, čo
nedokázal už pozorovať, pretože nebol s ním v každodennom kontakte. Nevedeli pre žalobcu nájsť

novú prácu, keďže nikto s ním neskôr nechcel pracovať. Možno sa po čase možnosti žalobcu
vyčerpali. Približne po 4 rokoch zákazník požiadal o rozpustenie určitej časti tímu, ktorú riadil žalobca
a o ďalšiu prácu nepožiadal. Zákazník uviedol, že znalosti žalobcu, resp. manažérske zručnosti
nepotrebuje, potrebuje skôr technické zručnosti, ktoré žalobca nemal. Žalobca bol zaradený na
oddelenie zamestnancov, ktorí nemali pridelení žiaden projekt a bol na tomto úseku asi 6 mesiacov.

Z pohľadu príjmu bol drahým zamestnancom, lebo pre firmu neprinášal žiadne príjmy. Pre iných
zamestnancov sa buď našla iná práca alebo sa s nimi rozviazal pracovný pomer. Firma sa snažila využiť
schopnosti a znalosti žalobcu, ponúkli ho ostatným manažérom projektov, ale nikto neprejavil záujem o
žalobcu a nevedeli jeho znalosti využiť. Po 6 mesiacoch sa našiel projekt a tam už bolo vidieť zmenu
správania žalobcu, nebol to veľký projekt, riadil 3 - 4 ľudí a bol si vedomý toho, že tento projekt nie

je profitabilný. Jednalo sa o žalobcovu kŕčovitú snahu na seba upozorňovať a to sa neskôr ukázalo
aj vo vzťahu k zamestnancom, ktorých riadil. Bolo u neho vidieť výrazné podráždené správanie. Tí
zamestnanci sa potom spojili a jeho správanie označili ako neprijateľné a vyjadrili to následne písomne
listom zamestnávateľovi.

21. Svedok C. S., ktorý pracoval spoločne so žalobcom, vo výpovedi uviedol, že žalobca bol ich tímlíder,
bolichnadriadený.Vzťahydožalobcombolipracovné,korektné.Stalosa,žežalobcananehonemiestne
kričal, došlo k nezhode, odišiel z miestnosti, sťažoval sa na jeho správanie. V tíme boli traja a žalobcaprojekt skončil v roku 2012. Svedok dobrovoľne, podaním výpovede, odišiel z firmy, našiel si inú prácu.
Žalobca bol niekedy náladový, mal isté problémy aj v osobnom živote.

22. Svedkyňa W.. B. T. vo výpovedi uviedla, že pracovala pre spoločnosť NESS KDC, s.r.o. spoločne
so žalobcom, odišla zo spoločnosti na základe uzatvorenej dohody. Keď pracovala so žalobcom,
atmosféra nebola v práci príjemná, žalobca mal buď prehnaný záujem o prácu alebo vôbec nezáujem.
Projekt, nebol z hľadiska odbornej stránky náročný. Ráno žalobca prišiel do práce, neskôr odišiel, vrátil
sa poobede, prípadne večer, ale pohyb po budove bol voľný. Nebolo striktne dané, že sa všetko v

dochádzkovom systéme zaznamenávalo. I keď zamestnávateľ to požadoval, zamestnanci to dôsledne
nerešpektovali. Neskôr už prácu na projekte robili bez žalobcu. V tíme zamestnanci boli radšej, keď tam
žalobca nebol. Žalobca vedel nepríjemne rozprávať, aj intonáciou to dával najavo, aj keď chcel niečo
zdôrazniť.

23. Svedkyňa W.. B. I., ktorá pracovala so žalobcom 5 mesiacov v spoločnosti NESS KDC, s.r.o. ako

projektový inžinier vo výpovedi uviedla, že žalobca bol tímlíder, žalobca bol jej nadriadený a ona nemala
právomoc zaujímať sa o to, kde je a čo robí. Stalo sa jedenkrát za týždeň, že nebol dlhšie na pracovisku.
Robila svoju prácu, preto nesledovala, kedy sa vrátil, prípadne ako dlho bol v zamestnaní. Na pracovisku
ju zaškolila W.. T.. Svedkyni bola daná výpoveď zamestnávateľom pre nadbytočnosť.

24. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený
pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

25. Podľa § 68 ods. 2 citovaného zákona zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť

pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

26. Podľa § 70 citovaného zákona okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

27. Závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
Naplnenie tejto skutkovej podstaty najčastejšie súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny,

základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v § 81 Zákonníka práce. Závažné
porušenie pracovnej disciplíny musí byť zo strany zamestnávateľa preukázané a zo strany zamestnanca
zavinené aspoň z nedbanlivosti.

28. Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne,

plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na
prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné
predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v
ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,

dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu
zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať
v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o
ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať
iným osobám, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré

sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého
pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa
so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj
zmenu bankového spojenia.

29. Podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 5. 8. 2010 sp. zn.
3Cdo/316/2009) zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak
konaniezamestnancamožnosprihliadnutímnavšetkyrozhodujúceokolnostipovažovaťzatakzávažné,
že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaníintenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca,
ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k
porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych

povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, to, či svojím
konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a podobne.

30. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)
splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

31. Podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov
neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej

dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

32. Podľa § 79 ods. 1, 3, 4 citovaného zákona ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď
alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa
nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu
mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní

pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ustanovenie odseku 2 sa
nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu
pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu. Ak zamestnávateľ skončil
pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí,
ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený
okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

33. Podľa § 319 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je

zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

34. Ak súdu postačia na rozhodovanie vo veci samej tvrdenia strán individuálneho pracovnoprávneho
sporu a dôkazy získané z dôkazných prostriedkov, ktoré súdu strany sporu predložili, súd nebude
obstarávať ďalšie dôkazné prostriedky, ale rozhodne na základe takto zisteného skutkového stavu veci.

Zvýšená ingerencia súdu sa prejavuje predovšetkým v príklone k vyšetrovaciemu princípu. Súd sa
nebude v plnej miere spoliehať na splnenie dôkaznej povinnosti zamestnanca, ale vykoná ďalšie dôkazy
na ochranu zamestnanca, pričom by mal prihliadnuť na jeho názor. Súd by mal vybrať a akceptovať
len relevantné tvrdenia strán a dôkaznú iniciatívu prevziať len tam, kde to reálne a racionálne pomôže
objasniť skutkový stav. Zamestnanec, ktorý sa domáha ochrany svojho porušeného práva totiž nemá

v mnohých prípadoch objektívnu možnosť prístupu k dôkazným prostriedkom. Vo väčšine prípadov
nedisponuje dostatkom informácií, na základe ktorých by mohol bez pochybností preukázať svoje
tvrdenie, ktorým sa domáha svojich práv v súdnom konaní (Civilný sporový poriadok, Veľký komentár,
Števček).

35. Podľa § 320 CSP zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

36. Z dokazovania súdu vyplynulo, že žalobca bol u žalovaného v pracovnom pomere na základe

pracovnej zmluvy zo dňa 1. 11. 2007 na dohodnutý druh práce senior software tester, s dňom nástupu
do pracovného pomeru od 1. 11. 2007, miestom výkonu práce Košice. Žalovaný písomným prejavom -
listom zo dňa 14. 5. 2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce okamžite
skončil so žalobcom pracovný pomer na tom skutkovom základe, že:1) Podľa výkazu dochádzky ste v mesiaci apríl 2012 odpracovali o 31 hodín a 6 minút menej ako je
stanovený fond pracovného času, v mesiaci marec 2012 ste odpracovali o 34 hodín a 33 minút menej.
Uvedeným konaním mal žalobca porušiť ustanovenie § 81 písm. b/ Zákonníka práce, ktoré ustanovuje,

že zamestnanec je povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na
prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.
2) Taktiež ste sa dňa 26. 4. 2012 nedostavili na pracovisko, pričom ste svoju neprítomnosť
neospravedlnili, zamestnávateľovi ste neoznámili prekážku v práci ani jej predpokladané trvanie a
danú prekážku v práci ste zamestnávateľovi nepreukázali. Podľa ustanovenia § 144 ods. 1 a ods.

2 Zákonníka práce platí: „Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas
požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť
zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v
práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať.“
3) Ďalej ste začiatkom mája 2012 vo viacerých prípadoch (špecifikácia v texte) svojím postupom porušili
písomný pokyn nadriadeného zamestnanca pani W. C. daný dňa 18. 4. 2012, čím ste porušili jednu zo

základných povinností zamestnanca stanovených Zákonníkom práce, a to ustanovenie § 81 písm. a/
Zákonníka práce, podľa ktorého je zamestnanec povinný plniť pokyny nadriadených.
4)Zároveňjepotrebnépoukázaťnato,ževmnohýchprípadochstesasprávalinevhodneaneprimerane,
keď ste opakovane (uvedené dni) arogantným a neprimeraným spôsobom nepravdivo obviňovali, či
napomínali Vašu kolegyňu pani B. I., ako aj v prípade Vášho správania voči kolegovi pánovi C. S., keď

ste v hneve reagovali na jeho konanie. Dňa 30. 3. 2012 ste sa dokonca jednej z kolegýň pani B. T.
vyhrážali. Svojím správaním ste u viacerých svojich kolegov vyvolali obavy v súvislosti s nerušeným a
riadnym výkonom práce. Vaším konaním ste prispeli k vytvoreniu negatívneho pracovného prostredia,
čo je v rozpore so základnými princípmi kolegiality.
5) Napriek skutočnosti, že súčasťou Vašich pracovných povinností je aj zaškolenie zamestnancov

začínajúcich pracovať na novom projekte, nebola Vaša podriadená B. I., ktorá mala pracovať na projekte
s názvom Geocoding odo dňa 1. 5. 2012 Vami zaškolená, pričom ste ani neurčili, ktorý iný zamestnanec
by mal zaškolenie vykonať.
6) Zo štatistík spracovania jednotlivých adries zo setu delených podľa jednotlivých krajín vyplýva, že vo
všeobecnosti spracujete o 10 % adries menej ako Vaši kolegovia, pričom chybovosť je približne o 20

% vyššia ako u Vašich kolegov.
7) K porušeniu článku 2 základných zásad Zákonníka práce došlo aj tým, že ste bez upozornenia
sledovali svojich podriadených zamestnancov, čím ste zároveň porušili článok 11 základných zásad
Zákonníka práce, z ktorého vyplýva aj to, že Vy ako nadriadený zamestnanec zamestnávateľa nesmiete
narúšať súkromie iných zamestnancov na pracovisku a v spoločných priestoroch tým, že ich sledujete

bez toho, aby boli upozornení.

37. V danej veci je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Podľa § 77 Zákonníka práce
neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením môže zamestnanec uplatniť na súde
najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Nároky vyplývajúce z

neplatného skončenia pracovného pomeru upravené v § 77 Zákonníka práce sú podmienené práve
určením takejto neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Toto ustanovenie ukladá strane sporu, ktorá
je dotknutá na svojich právach vadnosťou právneho úkonu, uplatniť svoje práva na príslušnom súde
žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Bez rozhodnutia súdu o neplatnom skončení
pracovného pomeru sa považuje jeho skončenie za platné aj keď zrušovací právny úkon mal podstatné

právne vady. Práve ustanovenie § 77 Zákonníka práce dáva zamestnancovi túto možnosť domáhať sa
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a žalobca túto zároveň včas uplatnil.

38. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce je v
porovnaní so skončením pracovného pomeru výpoveďou podľa 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce

výnimočným opatrením. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len
vtedy, ak konanie zamestnanca možno považovať (s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti)
za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával.
Výnimočnosť tohto opatrenia zvýrazňuje i to, že zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v
zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, v danej veci v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode

na okamžité skončenie dozvedel. Najneskôr do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol (§ 68
ods. 2 Zákonníka práce). Aby zamestnávateľ mohol skončiť pracovný pomer, musí mať preukázané,
že zamestnanec skutočne porušil pracovnú disciplínu porušením konkrétnej pracovnej povinnosti. Musí
mať k dispozícii všetky dôkazy, ktorými preukáže, že zamestnanec porušil pracovnú povinnosť. Musítiež preukázať, že porušenie pracovnej disciplíny bolo zavinené zamestnancom buď úmyselne alebo
aspoň z nedbanlivosti.

39. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania bolo v čase konania súdu
prvej inštancie ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť v sporovom konaní,
t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude

vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení stany
sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie
je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov

ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností stranou sporu tzv. bremeno tvrdenia. Medzi
povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Strana sporu, ktorá nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, spravidla ani nemôže
splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie

bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé
rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh rozhodujúcich
skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán
sporu.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,ktorémusia
byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Spravidla je bremeno tvrdenia a

dôkazné bremeno rozdelené medzi stranami v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti strán sporu. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
40. Z hľadiska povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti pri dokazovaní tvrdenej absencie spôsobenej
žalobcom ako jedným z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru platí, že porušenie

pracovnej povinnosti žalobcom musí zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ (žalovaný).

41. Žalobca v žalobe a v priebehu konania tvrdil, že nebol nikdy zamestnávateľom upozornený ani
písomne ani ústne na nedostatky v súvislosti s nedodržiavaním pracovného času. Nie je si vedomý
neodpracovaných hodín v rámci stanoveného pracovného času u žalovaného, čo dokazujú ním

predložené mesačné výkazy odpracovaných hodín odsúhlasené písomne jeho priamym nadriadeným.
Pracoval na realizovaných projektoch bez ohľadu na ustanovený pracovný čas a aj mimo neho, pričom
jeho prítomnosť na pracovisku v čase voľna, resp. nepracovných dní nebola zriedkavá. Tento prístup
zo strany žalovaného bol hodnotený tak, že sa síce jednalo o dobrovoľnú iniciatívu žalobcu, ale táto
prítomnosť na pracovisku nemôže nijakým spôsobom nahradiť jeho neprítomnosť na pracovisku počas

obdobia v mesiacoch marec a apríl 2012 a dňa 26. 4. 2012. Žalovaný predložil výkaz dochádzky
zamestnancov formou kartičiek, podľa ktorého dňa 26. 4. 2012 žalobca neodpracoval svoj určený
fond pracovného času, ale z evidencie dochádzky systémom SAP TSH, ktorý predložil a bol rovnako
používaný na evidenciu dochádzky zamestnancov a slúžil ako podklad pre výpočet miezd a podklad
pre fakturáciu zákazníkov žalovaného, vyplynulo, že žalobca dňa 26. 4. 2012 odpracoval 8 hodín

stanoveného pracovného času. Túto evidenciu dochádzky vypĺňali zamestnanci žalovaného sami
a dvakrát do mesiaca ju odosielali na schválenie nadriadeným orgánom. Systém bol založený na
vzájomnej dôvere zamestnanca a zamestnávateľa. Pracovný čas u žalovaného bol pružný a teda
zamestnanci nemuseli dodržiavať pevný pracovný čas.
42. Žalobca za mesiace marec 2012 a apríl 2012 a deň 26. 4. 2012 dostal vyplatenú riadnu mzdu, ktorá

nebola žiadnym spôsobom krátená, čo vyplýva zo žalobcom predloženej výplatnej listiny. Dochádzku
preukazujúcu prítomnosť žalobcu na pracovisku v uvedenom období potvrdil priamy nadriadený žalobcu
a vtedajší konateľ žalovaného W.. C. S., ktorý jeho dochádzku kontroloval v intervaloch každých dvoch
týždňov v mesiaci. Žalovaný predložil súdu listinný dôkaz od zamestnankyne X. E., pracujúcej ako HR
manažér, zo dňa 30. 1. 2009, v ktorom informuje o dochádzkovom termináli tzv. kartičkovým systémom.

Priamy nadriadený žalobcu W.. C. S. teda mal k dispozícii aj výkaz kartičkového systému a žalobcovu
neprítomnosť mu nevytkol. Výplata plnej výšky mzdy je naviac dôkazom toho, že po vykonaní kontroly
dochádzky vedúcim zamestnancom bolo potvrdené splnenie dochádzkovej povinnosti žalobcu.43. Žalobca nebol predvolaný priamy nadriadeným a vtedajším konateľom žalovaného W.. S. na
vysvetlenie, prečo sa dňa 26. 4. 2012, resp. v mesiacoch marec 2012 a apríl 2012 nedostavil do
zamestnania a neboli predložené súdu ani žiadne dôkazy, aby bol ústnou alebo písomnou formou

riešený pre absencie v práci.
44. Z uvedených záverov vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ neuniesol dôkazné bremeno
preukázania porušenia pracovnej disciplíny žalobcom pre neodpracovaný pracovný čas v mesiacoch
marecaapríl2012adňa26.4.2012akohlavnéhodôvodu,prektorýokamžiteskončilpracovnýpomerso
žalobcom. Svedok W.. C. S., bývalý konateľ žalovaného, vo svedeckej výpovedi potvrdil, že používanie

dochádzkového systému formou kartičky slúžilo na umožnenie vstupu do jednotlivých priestorov a
na orientačnú informáciu ohľadom prítomnosti zamestnancov na pracovisku. Kartičkový dochádzkový
systém a mzdový dochádzkový systém sa vždy porovnával nadriadenými zamestnancami.
45. Ak preto žalobca nemal označenú prítomnosť na pracovisku v dochádzkovom systéme, nemôže
byť táto okolnosť dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, lebo takéto zaznamenávanie
prítomnosti na pracovisku nebolo striktne vyžadované všetkými zamestnancami ani ich nadriadenými

a ani nebolo považované za zásadné, čo potvrdili vypočutí svedkovia.

46. Ďalším dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalobcom malo byť porušenie písomného
pokynu nadriadeného zamestnanca W. C. daného dňa 18. 4. 2012, ustanovenia § 81 písm. a/ Zákonníka
práce, podľa ktorého je zamestnanec povinný plniť pokyny nadriadených.

47. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca nikdy nemal nadriadeného zamestnanca W. C. a ani žiaden
pokyn, písomný ani ústny, ktorý by mal byť žalobcom porušený, daný nebol. Porušenie pokynu W. C.
tlmočila žalobcovi podriadená zamestnankyňa W.. B. T. s niekoľko mesačnými skúsenosťami s výkonom
práce tohto druhu, preto nebola kvalifikovaná posúdiť kvalitu práce žalobcu.
48. Preto ani tento dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru nie je daný.

49. Ďalším dôvodom pre skončenie pracovného pomeru malo byť nevhodné a neprimerané opakované
správanie žalobcu vo vzťahu k zamestnancom žalovaného. Tento dôvod jednoznačne neuvádza, čoho
presne sa mal žalobca dopustiť a o aké nevhodné a neprimerané správanie išlo, aké nepravdivé
obviňovanie sa udialo, k akej agresívnej reakcii malo smerom k C. S. dôjsť. Dôvod je všeobecný, nie je

možné z neho zistiť skutok ako taký, aby jeho adresát vedel posúdiť a vyhodnotiť intenzitu.
50. Pri skúmaní, či sa žalobca správal neprimerane k ostatným zamestnancom, súd prihliadol na osobu
žalobcu, na jeho funkciu, ktorú zastával, jeho skúsenosti, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných
úloh. Nadriadený žalobcu W.. C. S. a kolega, ktorý s ním pracoval na projekte W.. P. G. hodnotili žalobcu
ako spoľahlivého zamestnanca, na ktorého prácu sa dalo vždy spoľahnúť. Jeho profil a náplň boli skôr

pozíciou manažérskeho charakteru, čo potvrdili v mailových komunikáciách jeho priami nadriadení a
kolegovia, bol ten, ktorý dokázal poradiť. Po čase sa jeho možnosti vyčerpali, keďže zákazník potreboval
skôr technické zručnosti, ktoré žalobca nemal. Z pohľadu príjmu bol žalobca drahým zamestnancom,
pretože pre firmu už neprinášal zisk. Zamestnanci žalovaného sa spojili a označili správanie žalobcu za
neprijateľné, lebo konal v hneve, z obáv o zamestnanie a mal rodinné problémy.

51. Konkrétne okamžité skončenie pracovného pomeru je vzhľadom na uvedené závery v rozpore
s ustanoveniami Zákonníka práce, ktorý stanovuje jasné a jednoznačné podmienky ako výnimočný
spôsobskončeniapracovnéhopomerusozamestnancom.Žalobcovibolaponúknutádohodaoskončení
pracovného pomeru a keďže ju odmietol, bolo mu doručené okamžité skončenie pracovného pomeru.

Nadriadený žalobcu W.. C. S. vypovedal, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo
skôr pre jeho nadbytočnosť, lebo firma nevedela žalobcu na ďalší projekt zaradiť.
52. Nadbytočnosť nemôže byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru (§ 68 ods. 1
Zákonníka práce), náklady na žalobcu boli plne hradené žalovanému projektom, na ktorom pracoval.
53. Žalovaný mohol so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer len z výnimočných dôvodov pre

závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Žalobca pracoval
u žalovaného od 1. 11. 2007 do 14. 5. 2012 (keď mal pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným
skončiť) a závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom nebolo v konaní preukázané, čo vyplýva
zo zisteného skutkového stavu.
54. Vzhľadom na uvedené závery a citované zákonné ustanovenia, súd návrhu žalobcu v celom rozsahu

vyhovel a vyslovil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

55. Žalobu o náhradu mzdy vo výške 2 112,45 Eur mesačne s príslušenstvom súd vylúčil na samostatné
konanie podľa § 166 ods. 2 CSP, lebo vo veci je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.