Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 10, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/117/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812212057
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3812212057.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: J., proti povinným: 1/ E. H., bytom X. Z. 7, P.,
2/ E. H., bytom X. Z. 7, P., o vymoženie 3.138,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. marca 2017, č. k. 15Er/2295/2012-30, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u je a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. exekúciu zastavil.Vo výroku II. súdnemu
exekútorovi JUDr. E. K., U., náhradu trov exekúcie nepriznal. Z odôvodnenia vyplýva, že oprávnený sa
návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 02.07.2012 domáhal proti povinným vykonanie exekúcie
za účelom vymoženia sumy 3.138,70 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je
zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1Zm/522/2011-16 zo dňa 21.03.2012.
Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 26.07.2012. Oprávnený doručil súdu dňa

18.01.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Z doplnenie vyplýva, že pohľadávka vymáhaná
v tejto exekúcie je pohľadávkou z titulu nesplatného úveru poskytnutého oprávneným povinným
na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 09.05.2006. Zaplatenie
pohľadávky z úveru je zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinnými na rad spoločnosti R..
K doplnenie návrhu predložil oprávnený zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo
dňa 09.05.2006. Z predloženej zmluvy vyplýva, že ju uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinní ako

dlžníci. Zo zmluvy nevplýva, že by povinní pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Z pripojených listín vyplýva, že vo veci samej rozhodol Okresný súd Bratislava
V len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to
výlučne na podklade originálu predloženej zmenky (a to v zmysle § 175 a nasl. O.s.p.). Z exekučného
titulu nevyplýva, že by zmenkový súd pred prvým vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod
vystavenia zmenky. Súd citoval ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného

poriadku, § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v čase uzatvorenia zmluvy a uzavrel, že vlastný právny vzťah
oprávneného s povinnými vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Pri uzatvorení konal oprávnený
v rámci svojho predmetu podnikania (čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra), pričom povinní
vystupovali a konali ako fyzické osoby nepodnikatelia. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva,
že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval

nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojených listín a zo samotného
exekučného titulu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti
s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Aj keď súd z predloženého spisu z Okresného súdu Bratislava V
zistil, že v čase vydania zmenky mal súd k dispozícií spotrebiteľskú zmluvu, rozhodoval výlučne na
podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky, tak ako to upravovala
právna úprava § 175 a nasl. O.s.p. v znení platnom ku dňu vydania zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec

neskúmal spotrebiteľskú zmluvu (nakoľko podľa vtedy platnej právnej úpravy tak ani nemohol robiť), z
ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaníprihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému
povinnosť preukázať v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, že nejde o nárok,

ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo, že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na
prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov
sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by v

danom prípade išlo o nespotrebiteľský vzťah, resp. že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským
charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods.
1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. V posudzovanej veci
oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP (s
poukazom na § 243f ods. 4 EP). Preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie a
exekúciupodľa§57ods.1písm.m)EPzastavil.Rozhodnutieonáhradetrovexekúciesúdodôvodnilust.

§ 200 ods. 5 EP a uviedol, že doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi
právo na náhradu trov exekúcie. Nakoľko v danom prípade si súdny exekútor trovy neuplatnil, súd mu
ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že z odôvodnenia

napadnutého uznesenia nevyplýva, že by medzi oprávneným a povinnými došlo k uzatvoreniu zmluvy,
ktorá by spadala pod definíciu spotrebiteľských úverov. Súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal
právnym základom vzniku vzťahu medzi oprávneným a povinnými. Je pritom zrejmé, že medzi
oprávnenýmapovinnýmibolauzatvorenázmluvaoúvere,ktorájeupravenáv§479anasl.Obchodného
zákonníka. Súd sa obmedzil na konštatovanie, že oprávnený vystupoval pri uzatváraní zmluvy v

pozícií dodávateľa, pričom povinní vystupovali v pozícii spotrebiteľov. Súd opomenul skúmať, či medzi
zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy podľa zmluvného typu, ktorý je vôbec spôsobilý
byť spotrebiteľskou zmluvou, podľa súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Takýto zmluvný typ nespadá pod súdom citovanú definíciu spotrebiteľských zmlúv a je teda
zrejmé, že záver súdu o tom, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy, je v rozpore s

právnym posúdením zo strany súdu. Napadnuté uznesenie je nesprávne aj za predpokladu, ak by medzi
oprávneným a povinnými došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy. Súd v odôvodnení konštatuje, že
zo strany súdu konajúceho v základnom konaní, nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky.
S takýmto strohým odôvodnením a nedostatočným skutkovým zistením on nesúhlasí. Uviedol, že nie
je úlohou oprávneného obhajovať pred exekučným súdom obsah zmluvného vzťahu s povinnými. Ďalej

namietal, že ak neexistujú neprijateľné zmluvné podmienky, nie je na čo prihliadať, teda bez existencie
neprijateľnýchzmluvnýchpodmienokodpadápovinnosťoprávnenéhopreukázať,žebolonaneprijateľné
zmluvné podmienky prihliadnuté, nakoľko ich existencia je podmienkou vzniku povinnosti oprávneného.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cžf/20/2012 a rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. ÚS 36/2010. Preto v zmysle týchto požiadaviek neobstojí odôvodnenie uznesenia súdu prvej

inštancie, ale bolo úlohou súdu určiť, ktorú podmienku v úverovej zmluve pokladá za neprijateľnú,
ako jej aplikovanie ovplyvnilo v neprospech povinných rozhodnutie súdu v základnom konaní, teda
prečo pri zohľadnení neprijateľnosti tejto podmienky nemá oprávnený nárok na to, čo mu bolo priznané
exekučným titulom. Ďalej konštatoval, že zmenka je obligatórne kauzálne, kauzu má vlastnú, a teda
zo samotnej zmenky obsahujúcej všetky zákonom predpísané náležitosti vyplýva povinnosť jedného

subjektu splniť záväzok vyplývajúci zo zmenky inému subjektu. Nie je preto potrebné preskúmavať
ďalšie skutočnosti, nakoľko oprávnenie majiteľa zmenky na plnenie od jej vystaviteľa je založené
samotnou zmenkou. Súd prvej inštancie v uznesení vyložil ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré
aplikoval tak, že sa prezumuje na neprihliadnutie na neprijateľné zmluvné podmienky a je dôkaznou
povinnosťou oprávneného preukázať, že na prípadné neprijateľné podmienky prihliadnuté bolo. V

súvislosti s podstatou samotnej zmenky a procesnou zákonnou úpravou rozhodovania o nároku zo
zmenky, takýto výklad Exekučného poriadku ústavno-konformne neobstojí. Ďalej uviedol, že v čase
začatia (a aj právoplatného skončenia) konania o nároku oprávneného voči povinným zo zmenky
bolo úlohou oprávneného v základnom konaní preukázať existenciu platnej zmenky, z ktorej vyplýva
povinným povinnosť oprávnenému plniť. On teda splnil všetky zákonom uložené povinnosti v postavení

navrhovateľa v základnom konaní a v dôsledku ich dodržania a preukázania nároku získal voči povinným
legitímny exekučný titul. Viac ako štyri roky po začatí základného konania bola prijatá novelizácia právnej
úpravy, upravujúcej vykonávacie konanie, ktorá podľa názoru súdu vyjadreného v uznesení stanovuje
oprávnenému povinnosť preukázať náležitosť základného konania, ktorá ale jednochudo nemôže byťpreukázaná, nakoľko nebolo možné očakávať, že do budúcna ju bude treba preukazovať a ako už
bolo uvedené, nebolo na plne zákonné rozhodnutie súdu v základnom konaní v zmysle platných a
účinných predpisov v čase konania vôbec preukazovať. Sám súd v odôvodnení uznesenia skonštatoval,

že súd konajúci v základnom konaní ani nemohol skúmať zmluvné podmienky. On nemôže vrátiť čas a
zmeniť základné konanie tak, aby jeho priebeh zodpovedal požiadavke právnej normy prijatej podstatne
neskôrposkončenízákladnéhokonania.Takýtovýkladsúdunavodzujesituáciuporušujúcujehoústavné
právo vlastniť majetok, nakoľko mu absolútne neoprávnene znemožňuje domôcť sa uspokojenia svojho
majetkového práva voči tým, ktorí si svoju povinnosť neplnia dobrovoľne. Navyše sa jedná o nárok, o

ktorom rozhodol právoplatne všeobecný súd. Je toho názoru, že na základe tohto zistenia mal potom
súd dospieť k možnému nesúladu právnej úpravy s garanciou základných práv zakotvených v Ústave
SR a za predpokladu, že sám súd prvej inštancie na základe uvedeného nedospel k záveru, že je
potrebné v zmysle uvedeného rozhodnúť o pokračovaní exekúcie, mal sa obrátiť na Ústavný súd SR s
otázkou zlučiteľnosti aplikovaných zákonov s Ústavou SR v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Nakoľko
nebolo preukázané, že by existovali neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré malo byť prihliadnuté

v základnom konaní, neexistuje elementárny predpoklad na vydanie napadnutého uznesenia a preto
žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie zmenil tak, že
exekúcia pokračuje.

3. Písomné vyjadrenie povinných k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391
ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou,
oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví,
ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie

alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak

sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd
preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví,
rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10. V danej veci sa oprávnený domáha proti povinným vykonania exekúcie pre vymoženie sumy
3.138,70 eur s príslušenstvom na podklade vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 21.03.2012, č. k. 1Zm/522/2011-16. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
súdnemu exekútorovi udelené súdom dňa 26.07.2012. S poukazom na ust. §243f Exekučného poriadku ,účinného do 31.03.2017, oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie.
Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie

dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, zastavil.

11. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdu prvej inštancie dňa 18.01.2016 možno
vyvodiť, že právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinných je vzťahom spotrebiteľským. Súd prvej

inštancie v tomto smere správne uviedol, že zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo
dňa 09.05.2006, ktorú uzatvoril oprávnený s povinnými (ďalej len "spotrebiteľská zmluva"), je potrebné
posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve.

12. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia, je zmenkový platobný rozkaz, t. j.
rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Zo samotného exekučného

titulu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou
vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu vôbec neskúmal, rozhodoval výlučne na základe
tvrdenia oprávneného a predloženého originálu zmenky. Uvedené však podľa názoru odvolacieho súdu
nezakladá ešte dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

13. Dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, účinného do
31.03.2017, je len skutočnosť, že zmenkový súd /respektíve iný orgán, ktorý vydal exekučný titul/ v
základnom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, neprihliadol na 1. neprijateľné zmluvné
podmienky,2.obmedzeniealeboneprípustnosťpoužitiazmenky,alebo3.rozporsdobrýmimravmialebo
so zákonom. Exekučný súd je teda povinný zaoberať sa obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti

s ktorou vznikol vymáhaný zmenkový nárok a identifikovať, či táto spotrebiteľská zmluva obsahovala
neprijateľné zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so
zákonnými obmedzeniami, alebo priznané plnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so
zákonom a na tieto skutočnosti nebolo v základnom konaní prihliadané. Len vtedy, ak exekučný súd
identifikuje niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté v základnom konaní, môže

exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť.

14. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk
NajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepublikyč.8/2015podpor.č.93,ktoréjeaplikovateľné

nielen na základné konanie, ale rovnako aj na exekučné konanie a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolnosti prejednávanej veci vyplynie
konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má

nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich
rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z
vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až
po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola

zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

15. Odvolací súd záverom opätovne zdôrazňuje, že exekučný súd je povinný zastaviť exekúciu podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku len za
predpokladu, že má konkrétne dôvody pre takéto zastavenie exekúcie preukázané. Je povinnosťou
exekučného súdu tieto dôvody skúmať v každom jednotlivom prípade vychádzajúc z obsahu listín
predložených podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku

a ich zistenie aj vo svojom rozhodnutí náležite odôvodniť.16. V danej exekučnej veci takto súd prvej inštancie nepostupoval, a preto odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods.
1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu posúdiť, či v rozhodovanej veci je alebo nie je daný
konkrétny dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, tak ako je vyššie uvedené a následne rozhodnúť o
zastavení exekúcie alebo o jej pokračovaní.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).