Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220207
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114220207.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovaným: 1. Z. A., Z.. XX.X.XXXX, K. B. Ď.
XXXX/X, XXX XX X. a 2. T. A., Z.. XX.X.XXXX, K. B. Ď. XXXX/X, XXX XX X., oboch zastúpených Mgr.
Matúšom Mackom, advokátom so sídlom v o Svidníku, Karpatská 804/10, za účasti Združenia - Pomoc a
ochranaspotrebiteľa„POS",sosídlomNám.Legionárov5,08001Prešov,IČO:42343828zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o
zaplatenie 7.132,70 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

III. P r i z n á v a Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080
01 Prešov, IČO: 42 343 828 nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.7.2014 domáhal voči žalovaným v 1. a 2.rade
zaplatenia sumy 7.132,70 eura s príslušenstvom, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka zo dňa 27.6.2013 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej aj „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovaným.
Postupca a žalovaní v 1.a 2. rade uzatvorili dňa 4.2.2008 Zmluvu č. 504395712 (ďalej len „Zmluva“),
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej aj „VOP“).
Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla žalovaným v 1. A 2. Rade

peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve
a vo Všeobecných obchodných podmienkach.
Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy
o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a
preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkového vzťahu. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka

neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava
premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného
zákonníka. To znamená, že aj v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa
27.3.2013 sp.zn. 6M Cdo 4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove.

Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 7.551,86 eura,
ktorá pozostáva z istiny 5.974,40 eura riadneho úroku 1.158,30 eura, úroku z omeškania 359,36
eura a ostatného príslušenstva 59,80 eura v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca
Slovenská sporiteľňa, a. s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Sumu 59,80 eura predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 359,36 eura predstavujúcu

úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 6.638,78 eura, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach vo výške 97,03 eura vždy k 20.dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje
splátky úveru splatné od 20.12.2011 do 20.1.2018 v počte 74 a celkovej výške 7.132,70 eura. Splátky
pôvodne splatné od 20.9.2013 do 20.1.2018 sa stali splatnými dňa 21.8.2013, kedy žalobca vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru.
Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
Žalovaní odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania žaloby uhradili na uplatňované splátky
špecifikované v druhom odseku v článku III nasledovné sumy : 0eur.
Uplatňovaná dlžná suma ku dňu pozostáva zo 74 neuhradených splátok úveru v celkovej výške

7.132,70 eura (t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb
započítaných na tieto splátky).
Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si žalobca vyčísľuje úrok z omeškania
nasledovne:
9,5 % zo sumy 49,51 eura od 21.12.2011 do 21.8.2013 vo výške 7,85 eura,

9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.1.2012 do 21.8.2013 vo výške 14,60 eura,
9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.2.2012 do 21.8.2013 vo výške 13,81 eura,
9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.3.2012 do 21.8.2013 vo výške 13,08 eura,
9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.4.2012 do 21.8.2013 vo výške 12,30 eura,
9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.5.2012 do 21.8.2013 vo výške 11,54 eura,

9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.6.2012 do 21.8.2013 vo výške 10,76 eura,
9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.7.2012 do 21.8.2013 vo výške 10,00 eura,
9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.8.2012 do 21.8.2013 vo výške 9,22 eura,
9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.9.2012 do 21.8.2013 vo výške 8,43 eura,
9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.10.2012 do 21.8.2013 vo výške 7,68 eura,

9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.11.2012 do 21.8.2013 vo výške 6,89 eura,
9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.12.2012 do 21.8.2013 vo výške 6,14 eura,
9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.1.2013 do 21.8.2013 vo výške 5,35 eura,
9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.2.2013 do 21.8.2013 vo výške 4,57 eura,
9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.3.2013 do 21.8.2013 vo výške 3,86 eura,

9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.4.2013 do 21.8.2013 vo výške 3,08 eura,
9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.5.2013 do 21.8.2013 vo výške 2,32 eura,
9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.6.2013 do 21.8.2013 vo výške 1,54 eura,
9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.7.2013 do 21.8.2013 vo výške 0,78 eura,
9,5 % zo sumy 97,03 eura od 21.8.2013 do 21.8.2013 vo výške 0,00 eura,

9,5 % zo sumy 7.132,70 eura od 22.8.2013 do zaplatenia“.

2. Podaním doručeným súdu dňa 7.6.2016 vedľajší účastník na strane žalovaných a to Združenie -
Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

z dôvodu, že „žalobca nie je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol a postúpenie pohľadávky bankou
na žalobcu sa musí okrem § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka riadiť aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách.Z gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia jasne vyplýva, že banka je oprávnená písomnou
zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť jej klienta, ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako
90 kalendárnych dní alebo aj súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len sčasti toho istého

peňažného záväzku voči banke, presiahol dobu 1 rok. Ukončením úverového vzťahu formou vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala práve týmto úkonom stávajú
splatnými a až v tom momente môže banka platne postúpiť celú tú pohľadávku na subjekt, ktorý bankou
nie je, inak povedané, banka nemôže postúpiť nebanke „živý úver“ len pohľadávky z „ukončeného úveru“
a „živého úveru“ môže postúpiť len splatné splátky.

Vedľajší účastník ďalej namietal, že Národná banka Slovenska žalobcovi nevydala bankové povolenie
a ten nie je oprávnený na poskytovanie spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, nakoľko nie je zapísaný v registri veriteľov, ktorí v zmysle § 20 ods. 1
tohto zákona vedie Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle. Z tohto dôvodu žalobca nie
je oprávnený začať vykonávať činnosť, ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov, nakoľko
absentuje náležitosť jeho zápisu do registra veriteľov.

Podľa názoru vedľajšieho účastníka odporuje zákonu, pokiaľ banka, ktorá poskytla úver, tento postúpi na
subjekt, ktorý nie je bankou ani poskytovateľom úverov napriek tomu, že ešte nenastala splatnosť celej
pohľadávky. Subjekt, ktorý nesmie poskytovať úvery ich predsa nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať.
Môže si ho vo vlastnom mene vymáhať, ale to predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky.
Žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich

správu. Z toho vyplýva, že nemôže vyhlasovať ich mimoriadnu splatnosť, keďže nemá oprávnenie na ich
poskytovanie. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo strany žalobcu teda považuje za právne neúčinné.
Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.6.2013 je teda podľa vedľajšieho účastníka neplatná,
keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových
nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na

poskytovanie bankových úverov a neboli zároveň naplnené ani zákonné predpoklady v § 92 ods. 8
zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu.
Poukázal ďalej na to, že postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve
dlžníka, čo však zo strany žalobcu preukázané nebolo, preto nie je známy obsah tejto výzvy, ak takáto
výzva absentuje, taktiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky.

Poukázal na ustálenú prax súdov a to rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 11.3.2015 sp.zn.
4Co/145/2014, rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 24.2.2015 sp.zn. 19Co/177/2014, uznesenie
Krajského súdu Bratislava zo dňa 19.5.2015 sp.zn. 6Co/203/2015, ako aj na ďalšie rozhodnutia
slovenských ako okresných, tak odvolacích súdov.
Poukázal taktiež na skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru, poplatky za správu úveru a poplatky

za upomienky predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. Ak banka od spotrebiteľa požaduje poplatok
za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, vystavuje ho
neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Taktiež poplatok za vedenie účtu nemá povahu odplaty
za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavuje dojednanie týkajúce sa ceny.
Vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientov, práve naopak slúži

výhradne záujmom banky.
Ďalej uviedol, že zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti, nakoľko chýba údaj podľa § 4 ods. 2
písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov, keďže neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov“.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.9.2016 namietal, že „v konaní predložil dodatočne relevantné
oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi
odoslanie týchto písomnosti žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu na vymáhanie
postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako
prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

Okrem toho však žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto
ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva
a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých
nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bola hlavným účelom

predmetného ustanovenia prelomenia bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť
pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali
platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca zastáva názor že aj prípadné porušenie tejto
povinnosti nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo
vzťahu k klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú
Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách.

Z toho podľa žalobcu vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, to znamená, že ak banka
pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť
postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môže
byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže

byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca v tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 30.6.2016 č.k. 5Co/228/2016, ako aj rozhodnutie
Krajského súdu Prešov zo dňa 16.3.2016 sp.zn. 12Co/223/2015 a rozsudok Okresného súdu Prievidza
zo dňa 12.10.2015 sp.zn. 8C/67/2013. Žalobca poukázal na to, že v konaní predložil súdu spolu so
žalobou výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 22.6.2011, ktorou právny predchodca žalobcu pred
postúpením pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyzval žalovaných na

úhradu žalovaných splátok.
Poukázaltaktiežnaskutočnosť,ževkonanípredložilsúduplatobnúhistóriuúveru,vktorejsaopakovane
vyskytuje položka poplatok za upomienku (2.3.2011, 1.4.2011, 26.4.2011). Na základe toho má žalobca
za to, že predloženou platobnou históriou a taktiež predloženou výzvou zo dňa 22.6.2011 bolo v konaní
preukázané, že žalovaní boli opakovane právnym predchodcom žalobcu vyzývaní na úhradu dlžných

splátok, a teda v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu konal v súlade s ustanovením
§ 92 ods. 8 zákona o bankách a nedošlo k porušeniu bankového tajomstva“.
Na pojednávaní doplnil svoje vyjadrenie v tom smere, že ak by sa súd touto argumentáciou
nestotožňoval, tak je potrebné prihliadnuť aj na to, že § 92 ods. 8 je ustanovením dispozitívnym, pričom
vlastne v tomto kontexte treba prihliadnuť na ustanovenie § 89 ods. 1 Zákona o bankách, ktorý o.i. hovorí

o tom, že banka alebo pobočka zahraničnej banky si svojím klientom môžu zmluvne upraviť práva a
povinnosti z obchodov odchýlne od zákona, nakoľko dikcia § 92 ods. 8 je dispozitívnym ustanovením,
má za to, že dojednanie obsiahnuté v obchodných podmienkach o možnosti postúpenia pohľadávky
aj bez akejkoľvek výzvy je práve dojednaním v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 Zákona o bankách,
a preto pohľadávka bola postúpená platne. Poukázal ďalej na dobrú vieru žalobcu s poukazom napr.

na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 30Cdo 2371/2010 alebo Ústavného súdu ČR 165/2011 zo dňa
11.5.2011. Ako to judikoval aj Ústavný súd SR, 1US 242/2007, je potrebné uprednostniť prioritu výkladu,
ktorá nezakladá platnosť zmluvy pred takým výkladom, ktoré neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné
obidva výklady, o čom svedčí aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/11/2015, ktorý sa
stotožnil s touto argumentáciou žalobcu týkajúcou sa jednak dispozitívnosti § 92 ods. 8 o dobrej viere

nadobúdateľa, ako aj prednosti výkladu.
Žalovaní už počas zmluvného vzťahu s právnym predchodcom vystupovali úplne pasívne, na čo žalobca
poukazoval už vo svojich písomných vyjadreniach, preto bola táto pohľadávka postúpená a žalovaní
zostali pasívne nielen v rámci nejakých predsúdnych rokovaní, ale v zásade aj počas celého súdneho
konania a s prihliadnutím na skutočnosť, že zo sumy, ktorá im bola poskytnutá, neuhradili ani polovicu,

resp. niečo okolo polovice. Má za to, že by bolo absolútne nedôvodné chrániť takýchto spotrebiteľov
tým, že nebudú musieť platiť absolútne nič.“

4. Právny zástupca žalovaných zotrval na nesúhlasnom vyjadrení vedľajšieho účastníka a poukázal na
to, že „§ 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch taktiež obsahuje podmienky, ktoré je potrebné,

aby žalobca splnil na to, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Prvou podmienkou je, že subjekt,
na ktorý sa postupuje pohľadávka zo subjektu s bankovou licenciou, musí taktiež disponovať bankovou
licenciou a v tomto prípade táto podmienka nebola splnená a z toho dôvodu považujeme námietku
aktívnej vecnej legitimácie za dôvodnú. Poukázal na to, že § 25g upravuje prechodné a záverečné
ustanovenia k tomuto zákonnému ustanoveniu a z tohto dôvodu je potrebné § 17 ods. 1 aplikovať aj na

právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákonného ustanovenia“.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a to zmluvou o splátkovom úvere
č. 0504395712 a k nej pripojených všeobecných obchodných podmienok, oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 9.7.2013, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru

zo dňa 19.7.2013, zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane príloh, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávky, pokusom o zmier zo dňa 17.6.2014 a zistil tento skutkový stav:6. Slovenská sporiteľňa, a. s. je vedená v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli
Sa, vo vložke č. 601/B s dňom zápisu 1.4.1994, pričom predmetom podnikania spoločnosti sú bankové
činnosti.

7. Žalobca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro, vo vložke
č. 15294/B s dňom zápisu 13.8.1997, pričom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok
predmetom činnosti žalobcu boli faktoring a forfaiting mimosúdneho vymáhania pohľadávok,
maloobchod, veľkoobchod, sprostredkovateľská činnosť, činnosť organizačných a ekonomických

poradcov, organizovanie dobrovoľných dražieb, počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým
spracovaním údajov.
Poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia v rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov
podľa osobitného zákona je zapísané ako predmet činnosti žalobcu od 6.9.2016.

8. Žalovaní sú fyzické osoby - spotrebitelia.

9. Dňa 4.2.2008 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere č.
0504395712.
Podľa článku I zmluvy, predmetom tejto zmluve o úvere je poskytnutie splátkového úveru za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve, pričom základné podmienky boli stanovené:

Výška úveru: 200.000,- Sk
Druh úveru: spotrebný úver - bezúčelový
Typ a výška úrokovej sadzby: premenlivá, 11,75 % p.a., v deň uzatvorenia Úverovej zmluvy
Spôsob poskytnutia úveru: jednorázovo bezhotovostne
Spracovateľský poplatok: 5.699,- Sk, uhradený z prostriedkov úveru

Poplatok za správu Úveru: 60,- Sk/ mesačne
Výška splátky istiny: 2.923,- Sk
Splatnosť prvej splátky istiny: 20.3.2008
Počet splátok: 119
Periodicita a splatnosť splátok istiny: mesačne, k 20.dňu v kalendárnom mesiaci

Konečná splatnosť úveru: 20.1.2018
Splatnosť úrokov: mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca
Spôsob splácania: inkasom z inkasného účtu
Inkasný účet: 000000-0096018546/0900
Účet dlžníka: 000000-0096018546/0900

Ročná percentuálna miera nákladov: 13.99 %
Celkové náklady spojené s úverom: 155.195,10 Sk
Náklady nezahrnuté do výpočtu RPMN: sankcie za porušenie povinnosti dlžníka vyplývajúcich z
Úverovej zmluvy, výška týchto sankcií je uvedená v Sadzobníku alebo vo zverejnení, poplatky spojené
s vedením účtu dlžníka uvedená v Sadzobníku alebo vo zverejnení.

10. Všetky údaje a náležitosti uvedené v týchto Základných podmienkach úverovej zmluvy sú platné
ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, ich zmeny sa riadia úverovou zmluvou, úverovými podmienkami
a VOP.

11. Podľa článku 7.6 VOP v časti nazvanej Prípady porušenia, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením
jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je oprávnený splatiť
pohľadávky zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

Podľa článku 18.14 VOP, klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť
akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo sú dočasné, podmienené alebo
nepodmienené bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka
vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu
alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky

voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným
súhlasom banky.12. Listom zo dňa 22.6.2011 Slovenská sporiteľňa žalovaných vyzvala, že splácanie predmetnej
pohľadávky z úveru je v omeškaní ku dňu 31.5.2011 vo výške 391,56 eura s príslušenstvom a žiada ich,
aby dlžnú sumu uhradili najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy.

13. Listom zo dňa 20.5.2013 Slovenská sporiteľňa zaslala obom žalovaným oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti s tým, že nastal prípad porušenia zmluvy v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP.
Slovenská sporiteľňa týmto oznámením vyhlásila mimoriadnu splatnosť ku dňu 17.5.2013 s tým, že
úverová pohľadávka predstavuje sumu 7.422,43 eura. Podľa návratky doručenky sa zásielka vrátila z

adresy na doručovanie žalovaným s tým, že adresát je neznámy.

14. Dňa 27.6.2013 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a. s. so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok,
pričom podľa prílohy k č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok predstavujúcej aktíva bol postúpený názov
produktu Spotrebný úver na čokoľvek č. ú. 504395712 úverovej zmluvy uzavretej 4.2.2008 splatnej
20.1.2018 s tým, že poskytnutá suma predstavovala 6.638,78 eura, zostatok pohľadávky 7.551,86 eura,

istinacelkom5.974eur,úrokycelkom1.517,66eura,RU1.158,30eura,UOZ226,61eura,UONZ132,75
eura, poplatky 59,80 eura, príslušenstvo pohľadávky celkom 1.577,46 eura, dátum poslednej úhrady
tohto dlhu bol vo výške 97,05 eura dňa 20.1.2011.

15. Listom zo dňa 9.7.2013 Slovenská sporiteľňa oznámila žalovaným postúpenie pohľadávky

podľa § 526 Občianskeho zákonníka tak urobila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.
0655/2013CE uzatvorenej dňa 27.6.2013 so žalobcom a postúpila pohľadávku vo výške 7.551,86 eura
s príslušenstvom.

16. Listom zo dňa 19.7.2013 žalobca vyzval žalovaných k úhrade dlžnej sumy, zároveň oznámil

vyhláseniemimoriadnejsplatnostiúverukudňu19.7.2013.Výškadlžnejsumybolaustálenánazákladnú
pohľadávku5.974,40eura,úrokyzomeškania1.517,66eura,ostatnépríslušenstvo59,80eura,zákonné
úroky 30,61 eura, náklady EOS 150 eur, celkom vo výške 7.732,47 eura.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

18. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z poskytnutej úverovej zmluvy
uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a. s. a žalovanými ako dlžníkmi dňa 4.2.2008.

19. Vzhľadom na charakter zmluvy je potrebné aplikovať na daný právny vzťah ustanovenia zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom v čase uzavretia
predmetnej úverovej zmluvy s prihliadnutím na ustanovenia §§ 52 nasl. Občianskeho zákonníka
upravujúce práva a povinnosti zo spotrebiteľských zmlúv.
Keďže v danom prípade bola žalovanou stranou vznesená námietka nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu s poukazom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej
odvádza žalobca titul na uplatnenie tohto nároku, bolo potrebné sa predovšetkým zaoberať touto
vznesenounámietkou,akoajargumentamiobochspornýchstránvovzťahukpreukazovaniuskutočností
svedčiacich v prospech, resp. v neprospech aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Je potrebné poukázať na to, že ustálená prax súdov vo vzťahu k postúpeniu pohľadávok z úverových

zmlúv z bankových inštitúcií na nebankové subjekty vyžaduje v každom ohľade od uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávok splnenie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,
podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju

pohľadávku zodpovedajúcemu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to
aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta.

20. Súd v tejto súvislosti poukazuje na argumentáciu žalobcu voči námietkam žalovanej strany s
poukazom na ustanovenie vo Všeobecných obchodných podmienkach v čl. 18.14, podľa ktorej klient

výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky bez
ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny
vzťah z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou
akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzkyna tretiu osobu, avšak klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje
záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.
Argumentácia žalobcu, že medzi účastníkmi došlo k dohode o tom, že je dokonca možné postúpiť

pohľadávku z predmetného úverového vzťahu bez plnenia ďalších náležitostí uvedených v § 92 ods. 8
Zákona o bankách, len svedčí o tom, v akom nerovnovážnom vzťahu účastníci úverového vzťahu boli
už od uzavretia predmetnej zmluvy.

21. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej strany o tom, že pre platné postúpenie pohľadávky

z úverového vzťahu zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy je potrebné splnenie zákonom predpísaných
náležitosti medzi ktoré patrí, že banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku, s ktorým je klient nepretržite dlhšie ako 90 dní kalendárnych dní v omeškaní,
teda iba nesplácanú časť peňažného záväzku spolu s príslušenstvom a celý záväzok až po jeho
predchádzajúcom zosplatnení.
Môže tak však urobiť len vtedy, ak je napriek písomnej výzve banky klient v omeškaní so splácaním

tohto záväzku.

22. V danom prípade žalobca dodatočne predložil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
20.5.2013 s tým, že listy v oboch prípadoch sa vrátili Slovenskej sporiteľni neprevzaté žalovanými s tým,
že adresát je neznámy, avšak ako je možné konštatovať z predloženej výzvy zo dňa 22.6.2011 už ku dňu

31.5.2011 boli žalovaní v omeškaní so splácaním predmetnej pohľadávky v 4 splátkach predstavujúcich
391,56 eura. Dôkaz o doručení tejto výzvy Slovenská sporiteľňa, resp. žalobca nepredložil, nie je teda
zrejmé, či sa dostala na vedomie aj žalovaným.

23. Ak v liste nazvanom Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zároveň Slovenská sporiteľňa

vyzvala žalovaných k splateniu celej pohľadávky spolu s príslušenstvom, hoci v tom čase už musela
uvažovať o postúpení pohľadávky, v tomto oznámení predmetnú skutočnosť žalovaným neoznámila.
Postúpenie pohľadávky uskutočnila zmluvou dňa 27.6.2013, pričom dátum poslednej úhrady bol
20.1.2011. Z toho vyplýva, že žalovaní úver splácali tri roky riadne, pričom bola účastníkmi dohodnutá
10-ročná splatnosť úveru a potom čo prestali úver splácať, v júni 2011 boli upozornení na to, že môže

byťpohľadávkapostúpenánavymáhanie,pričomkvyhláseniumimoriadnejsplatnostinedošlookamžite,
ale až s odstupom dvoch rokov, pričom hneď po vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola pohľadávka
zo Slovenskej sporiteľne postúpená na nebankový subjekt, ktorý v tom čase ani nemal oprávnenie na
poskytovanie úverov.

24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

25. Z tohto vyplýva, že ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má v spotrebiteľských zmluvách
prioritné postavenie vo vzťahu k 565 Občianskeho zákonníka, pričom veriteľ má právo od dlžníka žiadať
zaplatenie celej pohľadávky len ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej trojmesačná
lehota. Až po jej uplynutí nastane strata výhody splátky upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, ak
je súčasne splnená podmienky o upozornení dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky.

Uplynutie tejto lehoty však nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu, pričom veriteľ musí
upozorniť dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu aspoň v 15-dňovej lehote.

26. Z predloženej výzvy z roku 2011 však vyplýva, že banka vopred neupozornila žalovaných v lehote
určenej zákonom na uplatnenie tohto svojho práva vyhlásenia splatnosti pred tým, ako úver zosplatnila.

27. Z tohto dôvodu k zosplatneniu úveru došlo v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami.

28. Banka aj žalobca si boli zrejme vedomí tejto skutočnosti, preto následne žalobca po postúpení
pohľadávky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to už necelý mesiac po postúpení pohľadávky, pričom

si postúpenú pohľadávku navýšil o náklady vo výške 150 eur, ktoré nijakým spôsobom nešpecifikoval.

29. Vo výzve z 19.7.2013 však uvádza, že je na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávnený k
začatiu inkasa peňažnej pohľadávky s tým, že úver mal byť splácaný formou splátok riadne a včas a tátozmluvná povinnosť bola porušená. Pokiaľ by si bola banka vedomá toho, že dodržala všetky ustanovenia
zákona o bankách, tak niet vysvetlenia pre konanie žalobcu, kedy oznámil vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru.

30. V danom prípade ako keby bol postúpený tzv. živý úver, ktorý banka na nebankový subjekt v žiadnom
prípade postúpiť nemôže a mohla postúpiť iba nesplatenú časť úveru.

31.Zadanéhostavuvecijetedaevidentné,žedošlokneplatnémupostúpeniupohľadávkyzoSlovenskej

sporiteľne na žalobcu a žalobca nie je aktívne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky.
Pokiaľžalobcaargumentujedobrouvierouprinadobudnutípohľadávky,akoajskutočnosťou,žežalovaní
nezaplatili napriek výzve Slovenskej sporiteľne na tento úver žiadnu sumu, žalovaní úver splácali riadne
tri roky a banka pokiaľ sa chcela správať ako starostlivý správca svojich finančných prostriedkov, mala
okamžite jednať v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, avšak za splnenia zákonom
požadovaných podmienok a nie až dva roky od času, kedy konštatovala, že došlo k omeškaniu dlžníkov.

Ostatná úhrada žalovanými bola uskutočnená 20.1.2011. Akékoľvek ďalšie konanie banky nesvedčia
o tom, že mala úmysel sa svojich finančných prostriedkov čím skôr domôcť, pretože v tomto smere
neurobila žiadne príslušné zákonné kroky, resp. dôkazy o tom súdu nepredložila.
Preto nie je možné prihliadať k žalobcom tvrdenej dobrej viere pri nadobudnutí pohľadávky, pretože
žalobcovi musela byť táto skutočnosť zrejmá, resp. mala mu byť zrejmá z dokumentácie patriacej k

tomuto úverovému vzťahu, ktorú si mal právo vyžiadať, resp. sa s ňou oboznámiť.
Na výzve k mimoriadnej splatnosti úveru je už uvedená adresa v zahraničí, na ktorej žalovaní zrejme
pôsobili po tom, čo odišli zo Slovenskej republiky, teda žalobca mal už novú kontaktnú adresu a nie
je zrejmé, prečo sa banka obracala v máji 2013 na žalovaných oznámením vyhlásením mimoriadnej
splatnosti, ktoré adresovala ešte na adresu ich trvalého bydliska v Prešove na Ďumbierskej ul. č. 3.

32.Vzhľadomnagenézuceléhoprípadubolonabanke,resp.nažalobcovi,abyzvolilitennajoptimálnejší
a zákonom dovolený spôsob postúpenia pohľadávky, tak, aby bola dodržaná ochrana spotrebiteľských
práv.

33. Preto súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a 262 CSP, podľa ktorých, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Súd ustaľuje, že ako žalovaní - tak v konaní pôvodne vedľajší účastník na strane žalovaných mali vo
veci plný úspech a preto im priznal nárok na 100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).