Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116207043
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116207043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XX, XXX XX W., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné
námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, vymazaný z Obchodného registra dňa 01.01.2018, o
vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobkyne
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C 118/2016-40 zo dňa 21. novembra 2016,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom
Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, dňa 01.01.2018 vymazaná z Obchodného
registra, a to so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155 ako žalovaným.

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho I. výroku.

Z r u š u j e rozsudok v jeho II. a III. výroku a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 539,83 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 539,83 Eur od 30.04.2016 do zaplatenia, to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

III. náhradu trov konania stranám konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 9 odsek 2, § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon
o spotrebiteľských úveroch“); § 451, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len

„Občiansky zákonník“).

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami konania bola dňa 07.06.2013 uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere, ktorá mala mať náležitosti v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch.Zistil, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré mala obsahovať. Nestotožnil sa však s
argumentáciou žalobkyne, že by zmluva mala byť bezúročná a bez poplatkov kvôli tomu, že v zmluve
chýba výška, počet a termíny splátok úrokov, istiny a iných poplatkov. Za podstatnú náležitosť, ktorú

zmluva neobsahovala však považoval ročnú úrokovú sadzbu. Preto vyhodnotil daný úver ako bezúročný
a bez poplatkov a na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni
vydať. Čo sa týka určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v tejto časti považoval súd prvej inštancie
žalobuzanedôvodnú.Žalobkyňaneuviedlažiadnerelevantnédôvody,prečobytátozmluvnápodmienka
ako legálny a legitímny právny inštitút mala byť neprijateľná. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v súlade

so zákonom a ide o zákonný prostriedok pre sankcionovanie dlžníka, ktorý je v omeškaní.

4.Protivýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčastiavýrokuotrováchkonaniapodalavčasodvolanie
žalobkyňa. Navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Uviedla, že neprijateľnosť zmluvnej pokuty nespočíva v tom, že by obsahovala
inštitút, ktorý právna úprava nepozná alebo je v rozsahu, ktorý právna úprava nepripúšťa. Uviedla, že za

neprijateľnúzmluvnúpodmienkutrebapovažovaťtakú,ktoránebolaindividuálnedojednanáaspôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

5. K odvolaniu žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný, v zmysle ktorého oznámil, že zotrváva na
doterajších vyjadreniach.

6. Proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolacísúdrozhodnutievnapadnutomrozsahuzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.
Má zo to, že údaj o úrokovej sadzbe sa v zmluve o pôžičke nachádza, nakoľko je obsiahnutý v údaji
o výške RPMN. Zmluva o pôžičke obsahuje zákonom predpísané náležitosti a preto ju nie je možné

vyhlásiť za bezúročnú a bez poplatkov.

7. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Uviedla, že v spotrebiteľských zmluvách
nemožno nahrádzať údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru s údajom o RPMN.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolanie žalobkyne dôvodné je.

9. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že žalovaný dňa 01.01.2018 zanikol v dôsledku
zrušenia spoločnosti bez likvidácie - rozdelenie spoločnosti.

10. Podľa ustanovenia § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne

skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet,
súd konanie zastaví.

11. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov odvolací súd zistil, že pôvodný žalovaný,
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:

35 923 130 zanikla dňa 01.01.2018 v dôsledku rozdelenia spoločnosti, pričom jej právnymi nástupcami
sa stali spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:
31 320 155 a spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 318
045. Z delimitačného protokolu zo dňa 24.01.2018 vyplýva, že pre dané súdne konanie, je právnym
nástupcom pôvodného žalovaného spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s..

12. Vzhľadom na to, že žalovaný zanikol počas odvolacieho konania, teda skôr, ako sa konanie vo veci
právoplatne skončilo, odvolací súd podľa povahy sporu posúdil, že môže v konaní pokračovať. Preto
bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) rozhodol o pokračovaní v odvolacom konaní s
právnym nástupcom po žalovanom.

13. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd siosvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje.

14. Na potvrdenie správnosti prvého výroku prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam
žalovaného uvádza nasledovné:

15. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa odseku 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

17. Podľa ustanovenia § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.

19. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

20. Z obsahu Zmluvy o úvere je zrejmé, že uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy je
úverom spotrebiteľským v zmysle ustanovenia § 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené v

konaní nebolo sporné.

21. Žalovaný ako jedinú odvolaciu námietku uvádza skutočnosť, že podľa jeho názoru Zmluva o úvere
obsahuje všetky podstatné náležitosti, a preto úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa 07.06.2013 uzatvorená Zmluva o
poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). Na základe Zmluvy o úvere bol
žalobkyni poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur. V zmluve boli ďalej uvedené celkové náklady spotrebiteľa
(1.742,80 Eur), celková čiastka (3.742,80 Eur), výška splátky s poistením (64,19 Eur), výška splátky(62,38 Eur), počet splátok (60), sadzba poistenia (2,90%), mesačná výška poistenia (1,81 Eur), RPMN
(32 %) a priemerná hodnota RPMN (20,44 %).

23. Z obsahu samotnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že táto neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe úveru,
vyžadovaný ustanovením § 9 odsek 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia Zmluvy o úvere.

24. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného, že tento údaj je obsiahnutý v údaji o výške

RPMN, a teda zmluva obsahuje všetky náležitosti. RPMN, teda ročná percentuálna miera nákladov
predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. V zmysle ustanovenia § 19 odsek 2 prvej vety Zákona
o spotrebiteľských úveroch, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných

poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie
služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Ak je to potrebné, môžu sa
pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č.
2 uvedeného zákona. Naproti tomu úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru treba rozumieť úrokovú
sadzbu vyjadrenú ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky

čerpaného spotrebiteľského úveru. Nemožno preto prisvedčiť žalovanému, že v danom prípade ide o
totožné pojmy, resp. že postačuje, ak v v zmluve uvedená hodnota RPMN, nakoľko táto má v sebe
zakomponovanú aj výšku úrokovej sadzby.

25. Obligatórnou náležitosťou Zmluvy o úvere zo dňa 07.06.2013 bolo, v zmysle ustanovenia § 9 odsek

2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase jej uzatvorenia, uvedenie úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru. Nestačilo teda v Zmluve o úvere uviesť len údaj o RPMN. Neuvedenie tejto
náležitosti malo za následok, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považovala za bezúročnú a bez
poplatkov.

26. Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ustanovenie § 11 odsek 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii
náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

27. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil

jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v jeho I. výroku
potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

28. K odvolaniu žalobkyne voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolací súd uvádza

nasledovné:

29. Podľa ustanovenia § 185 odsek 2 C.s.p., súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z
verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán
sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa ustanovenia § 295 C.s.p., súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je
to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

31. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.32. V časti IX. bod 13.3 Zmluvy o úvere bolo uvedené, cit.: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od
klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej
splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej

splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“

33. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 07.06.2013
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej

činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol
žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na
možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ.Existujúcepochybnostitreba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí
byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

34. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 odsek 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Zmluvná

podmienka uvedená v časti IX. bod 13.3 sa nachádza na predtlačenom formulári Zmluvy o úvere a z
odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný preukázal individuálny charakter tohto dojednania.

35. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo

nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

36. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany

použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 odsek 2 O.s.p.

v znení účinnom do 30.06.2016.

37. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok

je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich

veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

38. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k

nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

39. Odvolací súd naviac poukazuje na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie č. P/0436/07/11
zo dňa 15.03.2012 z ktorého vyplýva, že účastníkovi konania - Consumer Finance Holding, a.s. pre
porušenie povinnosti predávajúceho podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. a/ a b/, odsek 6, § 7 odsek

1, odsek 2 písm. a/ a b/, § 8 odsek 2 písm. b/ a odsek 4 zákona č. 250/2007 Z.z. uložil pokutu
vo výške 40.000 Eur. Z odôvodnenie uvedeného rozhodnutia vyplýva, že zmluvnú podmienku, cit.:
„Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinnýzaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj
splatnou.“ a podmienku, cit.: „V prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient povinný
uhradiť Spoločnosti okrem Zmluvnej pokuty i Sankčný úrok vo výške stanovenej nariadením vlády č.

87/1995 Z.z.. Sankčný úrok je splatný na výzvu Spoločnosti.“ vyhodnotil tak, že cit.: „Uvedená zmluvná
podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Správny orgán zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej Splátky bez ohľadu na dĺžku omeškania považuje
ako neprimeranú sankciu spojenú s nesplnením záväzku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ o to viac,
keď spotrebiteľ je povinný uhradiť účastníkovi konania okrem toho i sankčný úrok podľa § 3 NV SR č.

87/1995 Z. z., ale aj nahradiť škodu podľa bodu 10.2. týchto VOP. Je neprijateľné, aby účastník konania
viacnásobne postihoval spotrebiteľa za porušenie tej istej povinnosti. Podmienka v rozpore s § 4 ods.
2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa upiera spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľskej zmluve.“

40. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup

súdu, ktorým bolo znemožnené žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia §
389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok v jeho II. a III. výroku zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 odsek 1 C.s.p.).

41. Po vrátení veci bude potrebné na daný právny vzťah aplikovať normy spotrebiteľského práva
(ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka) a rozhodnutie riadne odôvodniť.

42. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 odsek 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).