Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916200332
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5916200332.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: E. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. M. XXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému: Poľovnícke združenie Likava - Choč, so sídlom
Likavka, 034 81 Lisková, IČO: 31 938 299, zastúpenému Mgr. Richardom Koišom, MBA, advokátom, so
sídlom Y. XXXX/X, XXX XX K., o zaplatenie sumy 400,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/9/2016-222 zo dňa 04. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/9/2016-222 zo dňa 04. 01. 2017 mení vo výroku I. o
uložení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 178,75 Eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku tak, že žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Vo zvyšnej časti, t.j. vo výroku II., ktorým bola žaloba v ostatnej časti zamietnutá, zostáva rozsudok
Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/9/2016-222 zo dňa 04. 01. 2017 nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému podľa § 69 zákona č. 274/2009 Z. z. o
poľovníctve (ďalej len „zákon o poľovníctve“) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 178,75 Eur do troch dní

od právoplatnosti výroku tohto rozsudku (výrok I.). V ostatnej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.
2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalovanýsinesplnilpovinnosťvyplývajúcuzustanovenia
§ 26 ods. 1 písm. l) zákona o poľovníctve, a to povinnosť dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom
poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Pokiaľ
žalovanýpoukazovalnavýzvy,ktorýmižiadalvlastníkovpoľovnýchpozemkov,abysaprihlásilinaadresu
štatutárneho zástupcu žalovaného, ide o výzvu za účelom uhrádzania nájmu za rok 2014 v zmysle

nájomnejzmluvy.Jepravdou,žepísomnázmluvaospôsobeaformeminimalizácieškôdspôsobovaných
zverou a na zveri je dvojstranný právny úkon, kedy je k jej uzavretiu potrebný aj prejav vôle užívateľa
poľovného pozemku. Zákon však ukladá túto povinnosť nielen užívateľovi poľovného revíru v ustanovení
§ 26 ods. 1 zákona o poľovníctve, ale i užívateľovi poľovného pozemku v ustanovení § 25 písm.
g) zákona o poľovníctve. Žalobca pripojil do spisu i vzor zmluvy o spôsobe a forme minimalizácie
škôd spôsobovaných zverou a na zveri, v ktorej sú vymedzené a špecifikované povinnosti užívateľa
poľovného revíru a povinnosti užívateľa poľovného pozemku, zadefinované opatrenia, ktoré sú povinné

obe strany zrealizovať za účelom zabránenia vzniku škôd zverou. Takáto dohoda medzi stranami sporu
absentujenapriektomu,žezákonodarcapovažujeneuzavretiepísomnejzmluvysužívateľompoľovného
pozemku o spôsobe a forme minimalizácie škôd za nesprávne užívanie poľovného revíru v zmysle §
69 ods. 1 citovaného zákona. Žalovaný uzavrel len zmluvu o užívaní poľovného revíru LIKAVA - Chočv zmysle § 13 a nasl. zákona o poľovníctve medzi prenajímateľom, a to Zhromaždením vlastníkov
poľovných pozemkov v poľovnom revíre LIKAVA - Choč, zastúpených splnomocnencami, ktorí zastupujú
všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíre LIKAVA - Choč, ktorá zmluva však nerieši

podmienky spôsobu a formy minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri, len v článku V.
odkazuje na znenie § 69 ods. 1 a § 25 písm. f) zákona č. 274/2009 Z. z.
3. Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti
žalovaného ako užívateľa poľovného revíru za škodu spôsobenú žalobcovi, a to nesprávnym užívaním
poľovnéhorevíruspočívajúcomvporušenípovinnostízabezpečiťceloročnústarostlivosťaochranuzveri

a poľovného revíru a zabraňovať tak vzniku škôd spôsobených zverou na poľovných pozemkoch a
plodinách na nich vysadených, keď žalovaný nedohodol písomnou zmluvou s užívateľom poľovného
pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Medzi stranami
sporu nie je sporné, že žalobca bol a v súčasnosti aj je užívateľom poľovného pozemku, ktorý sa
nachádza v poľovnom revíri užívanom žalovaným. Taktiež nebolo sporné medzi stranami, že srnčia
a jelenia zver schádza k pozemkom, ktoré sú užívané a obhospodarované za účelom dopestovania

poľnohospodárskychplodín;uvedenévzáverepodporujeiexpertnéposúdenieekologickýchpodmienok
druhu jeleň európsky v lokalite Martinček - Mních, keď k migráciám jelenej zveri dochádza v priebehu
mesiaca jún a migrácie vrcholia v mesiacoch júl až august v čase dozrievania poľnohospodárskych
plodín. Z expertného posúdenia vyplýva, že práve v lokalite obce Martinček jelenia zver v nočných
hodinách intenzívne navštevuje pozemky súkromných vlastníkov - obyvateľov obce Martinček a

spôsobuje im enormné škody na pestovaných plodinách. Taktiež sa v uvedenej správe konštatuje, že
ku škodám dochádza práve v období, kedy v zmysle ustanovení zákona o poľovníctve nie je možný
odstrel, preto je táto metóda neúčinná.
4. Pri posudzovaní otázky zavinenia prvoinštančný súd skúmal i splnenie povinností zo
strany užívateľa poľovného pozemku, pričom v konaní bolo preukázané, že ním realizované opatrenia

boli neúčinné, neefektívne, nedošlo k dohode o spôsobe a forme minimalizácie škôd, a keďže aj
na strane užívateľa poľovného pozemku sa predpokladá určitá miera zodpovednosti, súd zohľadnil
zavinenie poškodeného na vzniknutej škode v rozsahu 50 %, keď dôsledne nezrealizoval účinné
opatrenia na predchádzanie vzniku škôd spôsobovaných zverou, a ani z jeho strany nedošlo k splneniu
povinnosti uzavrieť dohodu, resp. vyžadovať od užívateľa poľovného revíru predloženie návrhu dohody

predpokladanej zákonom v ustanovení § 25 písm. g) a § 26 ods. 1 písm. i) zákona.
5. Povinnosťou žalobcu v predmetnom konaní je preukázanie vzniku škody. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobcovi vznikla škoda na poľných plodinách vysadených na poľovnom
pozemku a medzi touto škodou a porušenou povinnosťou zo strany žalovaného je príčinná súvislosť. Aj
napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že škoda na poľných plodinách vznikla v dôsledku nesprávnej sadby,

nesprávneho obhospodarovania pozemku zo strany žalobcu, prípadne napadnutia plodín plesňou, tieto
jeho tvrdenia zostali len v rovine tvrdení a žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy na ich preukázanie.
6. Pri rozhodovaní o výške škody vychádzal okresný súd zo žaloby, konkrétne z údaja 0,41 Eur
za kg zemiakov; daná suma je primeraná vzhľadom na údaje dostupné na internete ohľadne
priemernej spotrebiteľskej ceny konzumných zemiakov v Slovenskej republike. Hodnotu poškodenia

úrody zemiakov súd teda ustálil sumou 307,50 Eur (750 kg x 0,41 Eur za 1 kg), pričom žalobca si uplatnil
i nárok na náhradu škody vo výške 50,00 Eur ako náklady spojené s výsadbou (výsadba, plečkovanie,
oboranie), čo vyplýva z predloženého príjmového pokladničného dokladu č. 13/2015 zo dňa 11.05.2015,
podľa ktorého G. J. - súkromne hospodáriaci roľník vykonával práce pre žalobcu v súvislosti s výsadbou
zemiakov a prijal od žalobcu čiastku 50,00 Eur. Celková výška škody bola teda ustálená na

sumu 357,50 Eur.
7. Po zohľadnení zavinenia poškodeného v rozsahu 50 % súd potom zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi titulom náhrady škody čiastku 178,75 Eur a v ostatnej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny a
zamietnutia žaloby v celom rozsahu, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
9. Uviedol, že úprava zodpovednosti užívateľa poľovného revíru je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti. Poškodený pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

užívaním poľovného revíru síce nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu - užívateľa
poľovného revíru, ale musí preukázať, že škoda bola spôsobená nesprávnym užívaním poľovného
revíru. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 69 ods. 1 zákona o poľovníctve sú
udalosť vyvolaná nesprávnym užívaním poľovného revíru, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi.Základnou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného
revíru je nesprávne užívanie poľovného revíru, ktoré žalobca v priebehu súdneho konania nepreukázal.
Zákon pritom upravuje, že za nesprávne užívanie poľovného revíru sa rozumie také, ktoré je v rozpore

s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m) zákona o poľovníctve. Ak súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k názoru, že žalovaný ako užívateľ poľovného revíru nedohodol
so žalobcom ako užívateľom poľovného pozemku písomnou zmluvou spôsob a formu minimalizácie
škôd spôsobovaných zverou a na zveri, daný argument prezentoval žalobca až na pojednávaní dňa
24.11.2016. Žalovaný namietal, že na uvedenom pojednávaní mu sudkyňa okresného súdu položila

otázku týkajúcu sa práve prípadného uzavretia zmluvy na účely minimalizácie škôd, čím porušila princíp
rovnosti sporových strán v konaní. Až do vyslovenia danej otázky sa žalobca (ktorý nemá v spore
postavenie slabšej strany) nijako nezaoberal otázkou existencie zmluvy na účely obmedzovania
škôd spôsobených zverou. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie takouto nedovolenou
intervenciou nezákonne zasiahol do prebiehajúceho súdneho konania, že žalobcu neprípustne nahradil
pri uplatnení prostriedkov procesného útoku skutkovým tvrdením obsiahnutým v položenej otázke bez

akejkoľvek predchádzajúcej iniciatívy žalobcu, čím žalovanému znemožnil realizovať jeho procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ak by súd dôsledne rešpektoval
zásadu rovnosti strán sporu, mohol rozhodnúť na základe neunesenia dôkazného bremena žalobcom
vo vzťahu k otázke nesprávneho užívania poľovného revíru. K nesprávnemu užívaniu poľovného revíru
spočívajúcemu v porušení povinnosti dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku

spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri je potrebné uviesť, že na
uzatvorenie akejkoľvek zmluvy je potrebný aktívny prístup aspoň dvoch zmluvných strán. Vzhľadom
na existenciu množstva drobných vlastníkov poľovných pozemkov žalovaný poukázal na svoju snahu s
drobnými vlastníkmi dohodnúť písomnou zmluvou spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných
zverou a na zveri, keď zverejnením oznamu v obci Martinček v čase od

28.05.2014 do 30.07.2014 vyzýval drobných vlastníkov pozemkov na preukázanie vlastníckych vzťahov
k poľovným pozemkom. Žalovaný preto vykonal všetky úkony smerujúce k uzatvoreniu zmlúv o spôsobe
a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Žalovaného preto nemožno sankcionovať
za pasívny prístup žalobcu ohľadom neuzatvorenia uvedenej písomnej zmluvy. O aktívnom prístupe
žalovaného k uzatváraniu zmlúv o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na

zveri svedčí skutočnosť, že žalovaný má so všetkými pozemkovými spoločenstvami, ktoré zasahujú
do poľovného revíru žalovaného, takéto zmluvy uzatvorené. V rámci prostriedkov procesnej obrany
žalovaný navrhol na pojednávaní konanom dňa 06.12.2016 vykonať dôkazy
predložením týchto zmlúv, čo však konajúci súd zamietol. Z daných listín by pritom mohlo byť zistené,
že žalovaný aktívne pristupoval k plneniu svojich zákonných povinností. Žalobca v neuniesol dôkazné

bremeno na preukázanie toho, kto za škodu zodpovedá, ani výšky tejto škody, keď
vychádzal len z tvrdenia o úrodách z predchádzajúcich období. Jeho tvrdenia o úrode v roku 2013 a v
roku 2014 neboli v konaní nijako preukázané. Ak následne okresný súd suploval aktivitu žalobcu tým,
že sa snažil získať údaje o úrode od iných poľnohospodárskych subjektov, tieto však podľa názoru
odvolateľa neboli relevantné, pretože hospodárenie družstiev nemožno porovnávať s hospodárením

fyzickej osoby. Žalovaný poukázal aj na štatistické údaje o úrodnosti zemiakov za rok 2015, ktoré
mali byť pri rozhodovaní súdenej veci zohľadnené. Napokon odvolateľ poukazoval na nepreukázanie
príčinného vzťahu medzi tvrdeným konaním žalovaného (neuzavretím zmluvy ohľadom minimalizácie
škôd spôsobovaných zverou a na zveri) a vznikom škody. Uvedený logický vzťah sledu a súvislosti
nesprávneho užívania poľovného revíru spočívajúceho v porušení povinnosti dohodnúť písomnou

zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou
a na zveri a jeho následku spočívajúceho v ujme (kauzálny nexus) predstavuje podstatný prvok
zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide len vtedy, ak je medzi protiprávnym
konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku je preto daný v
prípade, ak by bez porušenia právnej povinnosti (existenciou písomnej zmluvy medzi žalobcom a

žalovaným o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri) ku
škodovej udalosti (ujme) nebolo došlo. Protiprávnosť musí byť jednou z dôležitých, bezprostredných a
priamych príčin vzniku ujmy. Nemôže sa jednať o vedľajšiu sprostredkovanú príčinu. Príčinná súvislosť
medzi ujmou - zmenšením majetku žalobcu a nesprávnym užívaním poľovného revíru spočívajúcim v
porušení povinnosti dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu

minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri, nie je priama. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž
„priamosť“pôsobeniapríčinynanásledok, priktorejpríčinapriamo(bezprostredne)predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený,
nestačí, ak je iba vedľajší alebo sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať,či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery predloženého
Expertného posúdenia ekologických podmienok druhu Jeleň európsky v lokalite Martinček - Mních, z

ktorého vyplýva, že migrácia jelenej zveri dosahuje svoj vrchol v období júl až august a vykonávanie
poľnohospodárskej činnosti je v oblasti výskytu tejto ohrozené a zriaďovanie tzv. zádržných
políčok nemá žiaden reálny význam. Žalovaný vyjadril názor, že len úvaha o tom, že uzatvorenie zmluvy
o minimalizácii škôd by zmenila spôsob migrácie zveri, je absurdná. Tiež poukázal na ustanovenie § 69
ods. 7 písm. e) zákona o poľovníctve, podľa ktorého užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť

škody spôsobené zverou, ktorej lov nemal povolený alebo schválený. V zmysle vyhlášky Ministerstva
pôdohospodárstvaSRč.344/2009jetermínlovujeleňalesnéhoajelenčaťaod01.08do15.01.ajelenice
od 01.08. do 31.12. toho-ktorého roku.

10. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

11. Poukázal na objektívnu zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu; užívateľ poľovného revíru je
povinný starať sa o revír počas celého roka, nielen v čase lovu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že prejavil záujem
uzavrieť s drobnými vlastníkmi dohodu o minimalizácii škôd na poľovných pozemkoch, toto jeho tvrdenie
sa nezakladá na pravde. Aktivita prezentovaná v konaní žalovaným súvisela totiž s úhradami
nájomného za užívanie poľovného revíru. Posúdenie ekologických podmienok druhu jeleň európsky,

ktoré si nechal vypracovať žalovaný, nerieši problém občanov Martinčeka vo vzťahu k minimalizácii či
odstráneniu škôd na poľnohospodárskych plodinách. Za podstatný však žalobca
považoval fakt, že poľovníci prikrmujú v zime zver zemiakmi, ktorá si následne na to zvykla. Podľa
názoružalobcu priurčovanívýškyškodyniejemožnévychádzaťzovšeobecnýchštatistických
údajov platných pre celý kraj, pokiaľ sú k dispozícii údaje ku konkrétnej oblasti. Skutočnosť, že žalovaný

nemohol v relevantnom čase loviť, neznamená, že nenesie zodpovednosť za zver. Zdôraznil, že zver je
na Slovensku premnožená a často pácha škody, a to aj pri strete na cestách.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219

ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie v zmysle § 388
CSP zmenil vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 178,75 Eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, tak, že žalobu zamietol.
13. Vzhľadom na to, že druhoinštančný súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
krajský súd v prvom rade venoval pozornosť týmto znakom opravného prostriedku, ktoré následne

definovali charakter odvolacieho prieskumu. Aj napriek tomu, že odvolateľ v úvodnej časti odvolania
uvádzal, že podáva odvolanie proti rozsudku „v celom rozsahu“, z obsahu podania je zreteľný jeho
nesúhlas s povinnosťou plniť žalobcovi, z čoho krajský súd vyvodil, že predmetom prieskumu bude iba
výrok o vyhovení žalobe v čiastočnom rozsahu.

14. Predmetom konania v posudzovanej veci bol nárok uplatnený v zmysle § 69 ods. 1 zákona č.
274/2009 Z. z. o poľovníctve, podľa ktorého užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely
tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d),
f), h), i), l) a m).

15. Tak ako správne uviedol odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku, úspešnosť uplatnenia nároku na
náhraduškodyvzmysleosobitnejreguláciezákonaopoľovníctvejeviazanánapreukázaniejednotlivých
podmienok vyplývajúcich zo zákonnej úpravy - nesprávne užívanie poľovného revíru, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nimi.

16. Okresný súd pri hodnotení týchto podmienok založil svoju argumentáciu na porušení povinností
žalovaným, spočívajúcom v neuzavretí zmluvy podľa 26 ods. 1 písm. l) zákona o poľovníctve. V zmysle
tohto ustanovenia užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu
zveri a poľovného revíru. Na ten účel má okrem iného najmä dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom

poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Porušenie
daného ustanovenia znamená „nesprávne užívanie poľovného revíru“, s ktorou skutočnosťou spája
ustanovenie § 69 ods. 1 zákona o poľovníctve vznik zodpovednosti užívateľa poľovného revíru za škodu.17. Treba prisvedčiť argumentácii okresného súdu, že podstata zodpovednosti za škodu v zmysle
zákona o poľovníctve má objektívny charakter a užívateľ tak musí niesť zodpovednosť za škodu
spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru bez ohľadu na to, či jeho konanie je zavinené alebo

nezavinené.

18. Zo všeobecných princípov regulácie zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka a nasl.
i osobitnej úpravy zodpovednosti za škodu ako je aj ustanovenie § 69 ods. 1 zákona o poľovníctve)
vyplýva, že poškodený musí v spore okrem protiprávnosti konania a vzniku škody preukázať, že je medzi

týmito okolnosťami nimi vzťah príčinnej súvislosti. Preukazovanie príčinnej súvislosti má pre úspech v
spore mimoriadny význam, osobitne v prípadoch osobitnej zodpovednosti za škodu, pri ktorých zákon
neraz uvádza jeden alebo viac liberačných dôvodov. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná bez
zreteľa na to, či povinnosť náhrady škody sa zakladá na princípe zavinenia alebo na
základe tzv. objektívnej zodpovednosti.

19. Postup súdov pri zisťovaní existencie príčinnej súvislosti sa vysvetľuje tak, že súd sa po
zistení škody zameria na to, či medzi skutočnosťami, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčiny vzniku
škody a škode predchádzajú je protiprávny úkon, príp. určitým spôsobom kvalifikovaná škodová udalosť,
alebo také skutočnosti, s ktorými sa podľa zákona spája zodpovednosť. Pri kladnom
závere súd zisťuje, a to vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, či táto okolnosť skutočne vznik

škody spôsobila, či by tento škodlivý následok nebol nastal aj bez tejto skutočnosti (príčiny). Je potrebné
zdôrazniť, že úsudok o zistenej príčinnej súvislosti musí byť v súlade s poznatkami vyplývajúcimi zo
spoločenských a prírodných vied, ako i s pravidlami logického myslenia.

20. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.

Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda, aby protiprávne
konanie bolo príčinou a vznik škody, (vrátane jej rozsahu), následkom tejto príčiny. Nestačí
iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť
treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo
všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Základom je úvaha (test conditio sine qua non),

či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by nebola
daná. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa
všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu.
Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčinnej súvislosti nebola nastala.

21. Pôvodná judikatúra slovenských a českých súdov vychádza pri preukazovaní príčinnej súvislosti
prevažne z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR č. Rc 7/1979. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Cdo/292/2006 je atribútom príčinnej súvislosti „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

22. Spravidla sa na vzniku škody podieľa viacero príčin. Pre tieto prípady súdna prax stanovila, že
príčinnú súvislosť ako vzťah príčiny a následku je potrebné v prípade pôsobenia viacerých príčin (a z
nich vyplývajúcich následkov) chápať ako reťazenie príčin a následkov nielen v postupnosti vecnej, ale
i postupnosti časovej (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/192/2007) a ďalej,

ak viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku škody, je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť je tou
skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová
skutočnosť, ktorá bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila ako príčina škody. Ak je
príčin vzniku škody viac, pôsobia z časového hľadiska buď súbežne alebo následne, pričom sa časovo
neprekrývajú. V takomto prípade je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne

nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia
prvotnej príčiny možno vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo/105/2012).

23. V prejednávanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že

žalobcovi vznikla škoda, ktorú spôsobila jelenia zver. K tomuto zisteniu okresného súdu strany nevzniesli
žiadne námietky, v dôsledku čoho ho krajský súd neprehodnocoval. Medzi žalobcom a žalovaným
nedošlo k uzavretiu zmluvy na účely minimalizácie škôd spôsobených zverou. Neuzavretie označenejdohody znamenalo v zmysle § 69 ods. 1 zákona o poľovníctve nesprávne užívanie poľovného revíru, a
teda aj jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu.

24. Možno prisvedčiť argumentácii odvolateľa, že na uzavretie takejto dohody sa vyžadujú dva
subjekty. Odvolací súd sa však stotožnil názorom žalobcu, že z hľadiska pozície žalovaného, ktorého
status podlieha aj verejnoprávnym reguláciám, (keď on sám plní úlohy na úseku ochrany prírody a
živočíchov), by malo byť uzavretie takejto dohody iniciované predovšetkým ním samotným, práve s
cieľom zamedzovať vzniku škôd na poľnohospodárskych pozemkoch. Na uvedenom názore

odvolacieho súdu nič nemení ani existencia rovnakej povinnosti užívateľa poľovného pozemku uzavrieť
tento typ zmluvy podľa § 25 písm. g) zákona o poľovníctve.

25. Pokiaľ však chcel žalobca dosiahnuť úspech v spore, mal preukázať aj ďalšiu podmienku vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinnú súvislosť medzi konaním (opomenutím) žalovaného
a následkom v podobe škody na poľnohospodárskych plodinách. Jedinou okolnosťou, ktorá v zmysle

úvah okresného súdu mala byť príčinou vzniku škody, je skutočnosť, že žalobca neuzavrel so
žalovaným písomnú zmluvu o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri, o
minimalizácii škôd, ktorá by sa týkala pozemku žalovaného. Spojitosť príčiny a následku však v danom
prípade z existencie žalobcom tvrdených skutočností nevyplýva. Je na mieste otázka, v akom rozsahu
by bola škoda nižšia, ak by takáto zmluva bola uzavretá (bez ohľadu na jej obsah). Z uvedeného

vyplýva záver, že spojitosť medzi opomenutím žalovaného a následkom v podobe škody na
vysadených plodinách nebola v prejednávanej veci zistená. Ak aj by súd uvažoval o príčinnosti vzťahu
daných veličín, táto nebola bezprostredná, priama. Okresný súd zjavne uvažoval spôsobom smerujúcim
k absolútnej zodpovednosti žalovaného za akékoľvek porušenie povinností, ktorý názor však nemožno
pri všeobecne judikovanej teórii adekvátnej príčinnej súvislosti akceptovať.

26. Odvolací súd nemienil nijako spochybňovať závažnosť následku na strane žalobcu, či úplne
negovať jeho tvrdenia o premnožení raticovej zveri, tieto okolnosti samé o sebe však nemôžu viesť k
uloženiu povinnosti žalovanému bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky. Opakovane treba
zdôrazniť, že pre existenciu príčinnej súvislosti je nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich

príčin a následkov bol vo vzťahu ku vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej
príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku.
To znamená, aby prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok príčinu inú a tá prípadne
príčiny ďalšie. Otázka adekvátnej príčinnej súvislosti pritom nemôže byť riešená všeobecne, ale iba
v konkrétnych súvislostiach. Z rozhodnutia okresného súdu, a ani z tvrdení žalobcu v priebehu tohto

konania nevyplynulo, že by medzi opomenutím žalovaného a vznikom škodu existoval kauzálny nexus.
Rovnako z ostatných tvrdení žalovaného nebolo zistené, že by na jeho strane došlo k iným prípadným
pochybeniam pri hospodárení v poľovnom revíri.

27. Nad rámec uvedeného si odvolací súd dovoľuje vysloviť názor, že regulácia lesnej zveri spadá

do právomocí orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a ani pri zistení naliehavosti problému
premnoženia zveri, nemožno situáciu riešiť vyvodzovaním zodpovednosti za škodu
bez naplnenia zákonných podmienok.

28. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalovaného a ním produkovaným dôkazov v priebehu tohto

konania, odvolací súd zhodne s odvolateľom dospel k záveru o nepreukázaní nároku uplatneného
žalobou. Žalobca totiž v súdenej veci nepreukázal jeden z kumulatívnych predpokladov pre vznik
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalovanému poľnohospodárskych plodinách lesnou
zverou. Akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci by bolo preto nadbytočné. Krajský súd sa preto už
nezaoberal ani ďalšou argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho opravnom prostriedku. Z uvedených

dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol
29. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním, presne špecifikovanej vo výroku tohto rozhodnutia, (t.j.
vo výroku II.), zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 396 ods. 1, 2 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok

na náhradu trov konania (prvej i druhej inštancie) v rozsahu 100%, proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech
nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník
súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).