Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/155/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215225239
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215225239.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou vo veci starostlivosti

o maloletú R. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova7/A, Bratislava, dieťa rodičov R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, Bratislava, zastúpenej
advokátkou JUDr. Zuzanou Magurovou so sídlom Ivánska cesta 23, Bratislava a Q. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XX, Bratislava, zastúpený advokátkou JUDr. Petronelou Kaveckou, so sídlom
Kolísková 1, Bratislava o zmenu úpravy styku takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 06.11.2015 domáhala zmeny
úpravy styku otca s maloletou R., ktorý bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava

II, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 18.09.2014. Navrhovala aby bol styk otca s maloletou R. upravený
v každú nepárnu sobotu v roku od 13.00 hod do 18.00 hod za prítomnosti matky a každý párny utorok v
roku od 16.00 hod do 17.30 hod za prítomnosti matky z dôvodu, že na strane maloletého dieťaťa nastala
závažná zmena pomerov. V návrhu matka konštatovala, že napriek právoplatnému a vykonateľnému
rozsudku sa R. so svojim otcom nezblížila do takej miery, že by bola schopná stráviť s ním dlhší čas. Z
jej správania jednoznačne vyplýva, že nie je predpoklad zlepšenia vzťahu s otcom do takej miery, aby
bez ujmy na zdraví mohla s otcom tráviť čas sama, bez prítomnosti matky. Počas letných prázdnin otec

za maloletou R. nechodil, napriek tomu, že ho matka prostredníctvom sms správ na stretnutia vyzývala.
2
27P/155/2015
Poukázala na to, že ak súd v pôvodnom rozhodnutí č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 18.09.2014
rozhodol, že stretnutia s maloletou sa budú realizovať v Slovenskom výbore pre UNICEF, už na prvom
stretnutí dňa 7.9.2015 maloletá odmietala ostať sama so svojim otcom, psychologička preto navrhla,
aby na stretnutí zostala aj matka. Napriek apelom matky maloletá odmietala akúkoľvek komunikáciu, s

nikým neprehovorila a len sa pýtala domov. Na ďalšom stretnutí otec na matku dieťaťa kričal, keď sa
ho ona spýtala, prečo v sobotu neprišiel pre dcéru. Maloletá na otcov krik reagovala plačom, hovorila
psychologičke o tom, ako ju pri jednom stretnutí otec nasilu ťahal za ruku do auta, keď s ním nechcela
ísť, ako nadával matke a jej starým rodičom a že sa otca bojí. Na to psychologička ukončila stretnutie. Po
návrate domov bola nepokojná, v noci sa pomočila. Matka popísala v návrhu priebeh ďalších stretnutí,
pričom v deň, keď mala zostať už maloletá sama s otcom volali jej zo školy, že je dcére zle, že ju bolí
brucho, hlava a je malátna. Matka s dieťaťom navštívila psychologičku W.. C.. Po ceste domov sa R.

rozplakala, chytila ju triaška, povedala, že nechce chodiť do UNICEFU a nechce byť s otcom. Matka
poukázala na to, že maloletá začala mať vždy zdravotné problémy v deň keď mala ísť do UNICEFU,
v prítomnosti otca sa necíti dobre, zo stretnutí s ním má stres, čo sa prejavuje psychosomatickými
problémami, prejavujúcimi sa bolesťami brucha, hlavy a zvracaním, vždy v deň stretnutia.Matka z uvedeného dôvodu požiadala o posúdenie psychického stavu dieťaťa MUDr. Š., E.., súdneho
znalca z odboru Psychiatrie, ktorý v záveroch posudku uviedol: " vyjadrenia porbandky toho veku sú
katýmne (podfarbené citom) vyplývajúce z veľmi častého opakovania záťažových situácií (rozhovory,

stretnutia, rýchle riešenia, agresívne výpady rodičov) neprimeraných jej veku, čo sumárne predstavuje
charakteristiku psychického týrania dieťaťa ..." "v čase vlastného vyšetrenia na priame otázky probandka
až rezonantne (nahnevane) reaguje na možnosť neustáleho spolužitia s otcom" ďalej znalec
konštatoval, " nenašli sa žiadne telesné podklady vzniku enurézy, ani sa nezisťujú záchvatovité
ochorenia mozgu, napríklad epilepsia ako podklad enurézy. Ide o zneistenie hodnôt a opôr dieťaťa,

čo pri doterajšom deficitnom prístupe otca a sporov medzi ním a matkou dieťaťa, napriek doterajšie
snahe o bezkonfliktné stretávanie sa dieťaťa s rodičmi. Môže sa narušiť zdravý vývin dieťaťa. Ide o
zjavné následky problémov vo vzťahoch rodičov. Vývojove ide o symptómy syndrómu týraného dieťaťa
- psychickej formy prejavujúcej sa pri neustálych dopytoch o konflikte a jeho pôsobení na dieťa, čo
je spojené s jeho vnútorným prežívaním a vonkajšími telesnými prejavmi neprimeranými k danému
veku ako je enuréza. Neodporúča sa striedavá výchova, v súčasnosti ani prespávanie u otca, pretože

spoločnosť otca neprosieva dieťaťu."
2/ Zobsahuspisutunajšiehosúdusp.zn.XXP/XXX/XXXXbolozistené,žemanželstvorodičovmaloletej
R. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXE.-XX zo dňa 9.4.2008 s tým,
že rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá R. zverené na čas po rozvode manželstva
do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal platiť na maloletú výživné vo výške 5000 Sk/165,96 €

mesačne s tým, že bol oprávnený sa stretávať s dieťaťom bez obmedzenia po predchádzajúcej dohode
s matkou a v jej prítomnosti. Podaním, doručeným súdu dňa 12.12.2011, sa matka dieťaťa domáhala
zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. Otec v tomto konaní žiadal, aby dieťa bolo zverené
do striedavej starostlivosti oboch rodičov, alternatívne navrhoval upraviť jeho styk s dcérou v každý
utorok v párnom týždni od 16.00 hod do 18.30 hod, každý párny štvrtok od 16.00 hod 18.30 hod,

každý nepárny víkend od soboty od 9.00 hod do nedele do 18.00 hod, počas letných prázdnin v každom
párnom roku od 1.7. od 10.00 hod do 31.7. do 18.00 hod a v nepárnom roku od 1.8. od 10.00 hod do
31.8. do 18.00hod. Počas vianočných
3
27P/155/2015

sviatkov v každom párnom roku od 23.12. od 16.00 hod do 25.12. do 15.00 hod a v nepárnom roku
od 25.12. od 16.00 hod do 27.12. do 18.00 hod, počas jarných prázdnin v párnom roku od piatku
bezprostredne predchádzajúcemu jarným prázdninám od 16.00 hod do stredy počas jarných prázdnin
do16.00hodstým,žeotec sidieťaprevezmevčaseurčenomvmiestebydliskamatkyavčaseurčenom
ho odovzdá matke v mieste jej bydliska. Súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu otca

na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s prihliadnutím na nekomunikáciu
a nekooperáciu rodičov avšak mal za to, že je nevyhnutná zmena rozhodnutia o úprave styku otca s
dieťaťom, keďže obaja rodičia potrebujú určenie termínov stretnutí. Súd poukázal na závery znaleckého
posudku Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa č. 05/2013, podľa ktorého
je nevyhnutný pravidelný kontakt R. s otcom - raz týždenne počas pracovného týždňa na 3 hodiny, každý

nepárny víkend od piatka do nedele a pomernú časť prázdnin a sviatkov a odporúčanie kontroly priebehu
stretnutí po dobu troch mesiacov. Súd následne upravil styk otca s maloletou R. každý pondelok v
mesiaci od 15.00 hod do 17.00 hod za asistencie psychológa v Slovenskom výbore pre UNICEF, Nám.
SNP 13, Bratislava po dobu troch mesiacov bez prítomnosti matky s tým, že matka zabezpečí účasť
dieťaťa na stretnutí v zariadení v čase určenom a každý nepárny víkend v mesiaci v sobotu od 13.00

hod do 18.00 hod po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s dcérou každý
utorok v párnom týždni od 16.00 hod do 18.30 hod, každý párny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od
16.00 hod do 18.30 hod, každý nepárny víkend v roku od soboty od 9.00 hod do nedele do 18.00 hod,
počas letných prázdnin v každom párnom roku od 1.7. od 10.00 hod do 15.7. do 18.00 hod a v nepárnom

roku od 1.8. od 10.00 hod do 15.8. do 18.00 hod, počas vianočných sviatkov v každom párnom roku od
22.12. od 16.00 hod do 24.12. do 15.00 hod a v nepárnom roku od 25.12. od 16.00 hod do 27.12. do
18.00 hod, počas jarných prázdnin v párnom roku od piatku bezprostredne predchádzajúcemu jarným
prázdninám od 16.00 hod do stredy počas jarných prázdnin do 16.00 hod a v nepárnom roku počas
jarných prázdnin od stredy od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod s tým, že otec si dieťa prevezme v

čase určenom v mieste bydliska matky a v čase určenom ho matke odovzdá v mieste jej bydliska, ak
sa maloletá nachádza v priebehu týždňa v školskom alebo inom zariadení, otec si dieťa prevezme v
zariadení, ktoré dieťa navštevuje v čase určenom a v čase určenom maloletú odovzdá matke v mieste
jej bydliska. Matka dieťa na stretnutia riadne pripraví.3/ Už v konaní vedenom pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX matka tvrdila, že R. nemá záujem stretávať
sa so svojim otcom, pri stretnutiach v roku 2011 sa stalo, že dieťa pri otcovi plakalo, dokonca sa
dvakrát pomočilo. Matka už v období tohto konania navštevovala s maloletou R. psychiatričku V.. K..

V pôvodnom konaní bolo preukázané, že dieťa otca odmieta, pri stretnutiach dochádzalo ku konfliktom
medzi rodičmi, matkin postoj sa zmenil len na krátku dobu v priebehu konania, neskôr opäť dochádzalo
ku konfliktom. Znalecká organizácia konštatovala, že R. je veľmi ťažko schopná separácie od matky,
nakoľko nemá vytvorenú bezpečnú sekundárnu väzbu s otcom a nemá možnosť prežívať pozitívnu
skúsenosť zo vzájomnej kooperácie a komunikácie rodičov. Rodičom bolo odporučené zúčastniť sa

dlhodobo psychoterapeutického riešenia ich vzťahových problémov, pretože sanácia ich vzťahu je
základnou podmienkou toho, aby sa revitalizoval vzťah R. k otcovi. Znalecká organizácia odporúčala
ponechať R. v starostlivosti matky avšak považovala za dôležitý jej pravidelný kontakt s otcom. Vzťah
R. k otcovi bol v tom čase v intrapsychickom konflikte, nakoľko nemá možnosť, pre silnú identifikáciu
s negatívnymi
4

27P/155/2015
emóciami matky voči otcovi, sa slobodne prejaviť tak aby sa nemusela obávať o city matky voči nej.
V kontexte vzťahu k otcovi ide o prejavy tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča. Vzťah otca k R.P. je
pozitívny. Vzťah matky k R. je pozitívny, chýba v ňom však potrebná bezpečná emočná podpora v
smere vnímania a prijímania svojho otca. Vzťah rodičov je antagonistický a obidvaja nie sú schopní

vzájomne efektívne verbálne komunikovať najmä pre konfliktný postoj matky, ktorý následne vyvoláva
neštandardné obranné reakcie otca. Príčina R. enurézy nie je v osobe otca. Situácia stretávania sa s
otcom je stresujúca. Lebo R. vidí matku, s negatívnym nastavením voči otcovi, ktorá nekomunikuje s
otcom, ktorý si chce uplatniť svoje rodičovské práva. Takáto situácia je pre dieťa stresujúca, vytvárajú ju
však samotní rodičia. Bez zmeny prístupu rodičov počas stretávania sa bude psychický stav maloletej

zhoršovať za významného prispenia oboch rodičov. R. je veľmi naviazaná na matku a kopíruje matkine
pocity. Pre jej situácie je bezpečné povedať „nechcem ísť k otcovi" lebo zostane doma a nebude
vystavená inej situácii, možno sa na ňu tešila ale má obavy, ako zareaguje matka. Negatívny vzťah k
otcovi nenadobudla z kontaktu s ním, len sa snaží vyhýbať situácii, ktorú jej rodiča pripravia a čakajú
na jej rozhodnutie. Matke bolo pripomenuté, že je povinná pripraviť dieťa po psychickej stránke tak,

aby pri stretnutiach s otcom nedochádzalo ku konfliktom a zbytočnému stresovaniu dieťaťa. Ak dieťa
bude naďalej odmietať styk s druhým rodičom, bude to pre súd dôkaz pokračujúcej manipulácie zo
strany prvého rodiča. Ak matka nie je schopná pripraviť riadne dieťa na styk s otcom, bolo jej navrhnuté
vyhľadať odbornú pomoc. Argumenty matky o tom, že R. umožňuje kontakt s otcom ale "ona nechce"
sú z psychologického hľadiska neprijateľné.

4/ Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od poslednej úpravy styku
otca s maloletou R. nedošlo k žiadnym novým skutkovým okolnostiam. Styk otca sa počas prvých
troch mesiacoch od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX
mal realizovať v Slovenskom výbore pre UNICEF bez prítomnosti matky. Tieto stretnutia sa však na
požiadaniematkyrealizovalizajej prítomnostiapodľajejtvrdenia,keďmalodôjsťkstretnutiudcéryibas

otcom bez prítomnosti matky, prejavili sa u dieťaťa zdravotné problémy psychosomatického charakteru.
Matka opätovne tvrdí aj v konaní XXP/XXX/XXXX, že dieťa je zo stretnutí s otcom vystresované, otca
odmieta, jej tvrdenia sa zhodujú s tými, ktoré predniesla už v predchádzajúcom konaní. V tejto súvislosti
bola preto v predchádzajúcom konaní ustanovená znalecká organizácia na vypracovanie znaleckého
posudku za účelom zistenia, z akého dôvodu dieťa otca odmieta, či je vhodné aby sa dieťa s otcom

stýkalo bez prítomnosti matky alebo naopak v jej prítomnosti a v akom rozsahu, resp. či by dokonca bola
vhodná aj striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Znalecká organizácia dospela k jednoznačnému
záveru, že dieťa je vystavované enormnému stresu, ktorý jej spôsobujú práve vlastní rodičia, ktorí nie
sú schopní vzájomne komunikovať, matka nevie dieťa riadne na styk s otcom pripraviť, dieťa nemá
negatívny vzťah k otcovi, jej problém je v tom, že nemôže a nechce vyjadriť skutočné emócie k otcovi,

pretože je silne pripútaná k matke a bojí sa pred ňou emócie k nemu vyjadriť, pričom matka svojim
správaním vedome i nevedome posilňuje psychický konflikt dieťaťa. Znalecká organizácia uviedla tiež
významnú skutočnosť, že v prípade, ak dieťa bude naďalej odmietať styk s druhým rodičom, bude to
pre súd dôkaz pokračujúcej manipulácie zo strany prvého rodiča.
5/ V súvislosti s namietaným odmietaním otca dieťaťom, neboli v tomto konaní zistené žiadne nové

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu pôvodného rozhodnutia. Ak matka opätovne žiadala aby
súd poskytol rodičom primeranú lehotu na to, aby matka privykla svoju dcéru zotrvať s otcom bez jej
prítomnosti, dáva jej súd do pozornosti, že
527P/155/2015
pôvodné konanie začalo v roku 2011, matka bola znalcami poučená o svojich rodičovských
povinnostiach, o tom akým spôsobom má dieťa na stretávanie s otcom pripraviť, súd v pôvodnom

rozhodnutí umožnil, aby sa styk otca s dieťaťom prvé 3 mesiace realizoval v Slovenskom výbore pre
UNICEF, avšak akonáhle mal byť realizovaný styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky, táto sa s
dieťaťom nedostavila odvolávajúc sa na zdravotné ťažkosti dieťaťa. Ak by skutočne mala matka záujem
dieťa na styk s otcom pripraviť, mala od roku 2011 dostatok času navštíviť odborníka, ktorý by jej
pomoholtútoetapusdieťaťomzvládnuť,nájsťkrokyametódynato,abyR.nadobudlaopätovnedôverný

vzťah k svoju otcovi. Nie je možné podporovať správanie matky, pod vplyvom ktorého dochádza k
traumatizovaniu a stresovaniu dieťaťa, ktoré berie viac ohľad na pocity a city matky ako na svoje vlastné.
Znalci konštatovali, že dieťa nezískalo negatívny vzťah k otcovi z kontaktu s ním ale snaží sa vyhnúť
obavám, ako zareaguje matka, preto je pre ňu jednoduchšie povedať "nechcem ísť k otcovi". Je smutné,
ak rodičia deklarujú svoju lásku k dieťaťu a svoje konanie v dobro dieťaťa, keď v konečnom dôsledku ide
v podstate iba o nevraživosť, ktorá ešte stále medzi rodičmi existuje, avšak si neuvedomujú, že svoje

problémy si riešia cez dieťa, ktoré tým trpí. Hoci matka bola oboznámená so znaleckým posudkom
Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, vo svojom konaní pokračuje bez toho, aby
svoj postoj v záujme dieťaťa zmenila. Takéto jej správanie nemôže byť preto tolerované, podporované
a v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom na zmenu pôvodného rozhodnutia o úprave styku otca s
dieťaťom.

6/ Súd vo veci vykonal aj výsluch maloletej R., ktorá vo svojom prejave kopírovala matkine slová (viď
zápisnica o výsluchu maloletej a podanie matky z č.l. 155 spisu), uviedla, že s otcom nechce byť lebo
sa stalo, že "ju ťahal za ruku do auta, aj mamu ťahal za vlasy", nepamätám si kedy to bolo, bolo to
dávno" uviedla ďalej, že "keď sme s otcom otec sa vôbec nezapája do debaty, stále píše sms, otcovi
nedôverujem, nechcem s ním vôbec byť, chcem byť iba s maminkou". Súd poukazuje na vyjadrovacie

prostriedky použité ešte nie 10 ročným dieťaťom, žiadne konkrétne relevantné skutočnosti, prečo
nechce byť s otcom však maloletá neuviedla.
7/ Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase
rozhodovania súdu. Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch
maloletých detí, odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a

povinností k maloletému dieťaťu. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na takú
zmenu rozhodnutia. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností, treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove. Rozsudok Okresného súdu
BratislavaII,č.k.XXP/XXX/XXXX-XXXnadobudol právoplatnosť dňom29.04.2015,matkapodalanávrh
na jeho zmenu dňa 06.11.2015. Súd konštatuje, že v uvedenom období ani počas konania nedošlo k

žiadnym tak závažným zmenám, ktoré by odôvodňovali zmenu pôvodného rozsudku, preto návrh matky
v celom rozsahu zamietol. Súd dáva zároveň matke do
6
27P/155/2015
pozornosti, že v prípade ak bude vo svojom konaní naďalej pokračovať a otcovi neumožní styk so svojou

dcérou v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX, súd
si aj bez návrhu začne konanie o zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti k mal. R. podľa § 25 ods.
4 Zákona o rodine.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.