Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/375/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612214882
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1612214882.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

deti: S.W., nar. XX.XX.XXXX a S.W., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, deti rodičov: matka S.W., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. XXX, právne zastúpená: JUDr. Vladimíra Hrebíková, advokátka,
so sídlom Dukelských hrdinov č. 2946/6, 901 01 Malacky a otec S. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
L. XX, XXX XX S., právne zastúpený: JUDr. Irena Belišová, advokátka, so sídlom Romanova 1, 852 60
Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného a nahradenie prejavu vôle matky a o návrhu matky na
zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. S. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne a na
mal. S. zo sumy 74,- eur mesačne na sumu 85,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.07.2015.

Nedoplatok na výživnom na mal. S. za čas od 01.07.2015 do 30.09.2015 v sume 305 eur je otec p o v
i n n ý zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

Nedoplatok na výživnom na mal. S. za čas od 01.07.2015 do 30.09.2015 v sume 230 eur je otec p o v
i n n ý zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 8P/334/2010-18 zo dňa 10.03.2011 v časti
výšky výživného otca na mal. S. a mal. S..

V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

Súd konanie o návrhu otca o nahradenie prejavuj vôle matky z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 11.12.2012 sa otec domáhal, aby súd nahradil

prejav vôle matky mal. detí.

Návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 15.08.2014 sa otec domáhal zníženia výživného na
mal. deti Ďurďovičové. Otec žiadal, aby mu bola znížená vyživovacia povinnosť na mal. S. na sumu 50,-eur mesačne a na mal. S. na sumu 35,- eur mesačne. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že pôvodne určené
výživné na mal. S. v sume 100,- eur mesačne a na mal. S. v sume 74,- eur mesačne nie je schopný
platiť, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky, pričom poukázal, že starostlivosť o

deti zabezpečuje v širokom rozsahu.

Okresný súd Malacky uznesením č.k. 9P/375/2012 - 8 zo dňa 20.05.2015 spojil konanie o návrhu otca
o nahradenie prejavu vôle matky a konanie o návrhu otca na zníženie výživného, na spoločné konanie,
vedené pod sp. zn. 9P/375/2012.

Otec na podanom návrhu na zníženie výživného trval. Svoj návrh na nahradenie prejavu vôle matky
zobral späť skôr, ako súd danú vec prejednal a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Matka s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila, žiadala návrh otca zamietnuť. Matka na
pojednávaní súdu dňa 01.07.2015 podala návrh na zvýšenie výživného otcovi na mal. deti s tým, že

žiadala zvýšiť výživné na mal. S. na sumu 180 eur mesačne a na mal. S. na sumu 160 eur mesačne.

Kolízny opatrovník navrhol zamietnuť návrh otca na zníženie výživného, naopak navrhol zvýšiť výživné
na mal. deti s tým, že vzhľadom na mieru osobnej starostlivosti otca o mal. deti ponecháva výšku
výživného na úvahe súdu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom otca, matky a zástupcu kolízneho opatrovníka, správami
ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne, správami o príjmoch účastníkov, rozpisom výdajov, oznámením
zamestnávateľa otca, Technickými preukazmi motorových vozidiel, Čestné prehlásením p. D. O.,
pripojené spisy 8P/334/2010, 9P/155/2011, 9P/42/2012, rodnými listami mal. detí a zistil tento skutkový

stav:

Maloleté deti S. S. a S. pochádzajú zo vzťahu matky S.W. a otca S. Y.. Naposledy bolo o výške výživného
na mal. deti rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 8P/334/2010- 18 zo dňa 10.03.2011,
ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otec bol

zaviazaný platiť na výživné na mal. S. sumou 100,- eur mesačne a na mal. S. sumou 74,- eur mesačne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.03.2011.

Z výsluchu otca súd zistil, že trvá na svojom návrhu na zníženie výživného z dôvodu že je dlhodobo
bez práce, aj napriek jeho neustálej snahe hľadať si zamestnanie. Naposledy bol v pracovnom pomere

v spoločnosti M., a to v roku 2013, bola mu daná výpoveď z dôvodu rušenia pracovného miesta. Od
uvedenej doby je v evidencii ÚPSVaR ako nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky. V apríli tohto roku
sa prostredníctvom agentúry zamestnal v priemyselnom parku, po troch dňoch bol s ním v skúšobnej
dobe skončení pracovný pomer, z dôvodu, že takúto pracovnú činnosť fyzicky nezvládol. Prácu si hľadá
tak, že je v evidencii UPSVaR Malacky, iné pracovné agentúry už nekontaktuje, inzeráty nepodáva,

pýta sa na prácu u svojich známych. Otec si dlhodobo si privyrába pomocnými murárskymi prácami,
takto si mesačne zarobí sumu cca. 300 - 400 eur, pričom sa jedná o rôzne výpomocné práce pre
kamarátov bez zmluvného základu. Otec má základné vzdelanie, uviedol že je zdravý, nefajčí, nevlastní
žiadny nehnuteľný majetok, je vlastníkom dvoch automobilov, ktoré však majú nízku hodnotu nakoľko
sú staršieho dáta výroby, a to Fiat Bravo, rok výroby 1997 a Mercedes typ 126, rok výroby1982. Otec

aj naďalej žije v byte svojho brata, ktorý ho v uvedenej nehnuteľnosti necháva bývať len z dôvodu
starostlivosti o mal. deti. S mal. synmi sa stretáva pravidelne, každý víkend v mesiaci od piatka až do
nedele trávia v jeho domácnosti, ďalej sa podľa vlastného vyjadrenia o mal. deti stará aj počas všetkých
prázdnin v školskom roku, vrátane letných prázdnin. Otec uviedol, že súdom určené výživné sa snaží
platiť, ale často mu to finančne nevychádza, posiela matke tak 150 až 170 ,- eur mesačne, cez letné

prázdniny neposiela matke žiadne výživné, pretože sa o deti vtedy stará on.

Z výsluchu matky súd zistil, že žiada, aby bolo výživné na mal. deti zvýšené, v zmysle jej návrhu.
Matka spoločne s deťmi a partnerom žije v dvojizbovom nájomnom byte v obci Z.. Matke pribudla ďalšia
vyživovacie povinnosť k mal. Y. X., r. XXXX, v mesiaci jún 2013 nastúpila na materskú a neskôr na

rodičovskú dovolenku, z dôvodu celodennej starostlivosti o mal. dieťa. Od apríla 2015 je opätovne v
pracovnom pomere v spoločnosti G. na pozícii predavačky, pričom dosahuje príjem je cca. 500 eur netto.
Do zamestnania sa vrátila pre zlú finančnú situáciu. V dobe jej neprítomnosti sa o mal. Y. stará jej matka,
ktorej za opatrovanie hradí mesačne sumu 50 eur. Matka uviedla, že obaja synovia s otcom trávia každývíkend v mesiaci, týmto rešpektuje vôľu detí. Otec si deti prevezme v piatok, odovzdáva vždy v nedeľu
večer. Matka uviedla, že nie je pravda, že otec trávi s deťmi všetky prázdniny v školskom roku, počas
letných prázdnin trávia deti u otca vždy 1 mesiac, ďalšie prázdniny v školskom roku síce trávia s otcom

avšak nie v takom rozsahu ako uviedol otec. Mal. S. navštevuje 6. roč. ZŠ v Z., mal. S. navštevuje 4.
roč. ZŠ v Z.. Obaja sú zdraví, primerane k veku, vých. problémy nespôsobujú, spoplatnené záujmové
krúžky nenavštevujú. Matka poukázala na podrobný rozpis nákladov na mal. deti, ktorý predložila súdu.
Matka uviedla, že otec výživné platí nepravidelne, deťom zakupuje oblečenie a obuv podľa potreby.

Zástupca kolízneho opatrovníka súdu uviedol, že navrhuje, aby súd zvýšil výživné na mal. deti s tým,
že výšku ponecháva na úvahe súdu.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca S. N. - M. zo dňa 14.09.2012 a Dohody o rozviazaní pracovného
pomeru zo dňa 27.04.2012, mal súd preukázané, že s otcom bol dňa 30.04.2012 dohodou ukončený
pracovný pomer, pričom zamestnávateľ uviedol, že k skončeniu pracovného pomeru prišlo z dôvodu

nedostatku práce.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, mal súd preukázané, že matka je
poberateľkou prídavku na deti vo výške 70,56 eur mesačne, ďalej poberá rodičovský príspevok vo
výške 203,20 eur mesačne. Otec je vedený ako uchádzač o zamestnanie, nie je poberateľom podpory
v nezamestnanosti.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava, mal súd preukázané, že matke bolo za obdobie
od 01.07.2013 do 16.03.2014 vyplácané materské. Otec nebol poberateľom žiadnych dávok.
Z potvrdení o príjmoch rodičov mal. dieťaťa mal súd preukázané tvrdenia uvádzané rodičmi v ich
výpovediach.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre

výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,

ak sa zmenia pomery.

Podľa § 155 ods. 2 písm. a) O.s.p., výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene,
ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník,
ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V danom konaní sa jedná o zníženie resp. zvýšenie výživného na maloleté deti, a preto súd v
prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá

by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o
výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových
pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom
zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne

pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na
strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových
pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s
prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa
sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené

potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od
zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho
prípravynabudúcepovolanieajehouplatneniavspoločenskomživote.Výraznoumierousúpotrebymal.
dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného,
teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov,

bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému
zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú
schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na
zvýšenie výživného bol z časti dôvodný, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu
závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je

potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté deti. V konaní bolo preukázané, že naposledy
bola výška výživného na mal. deti určovaná rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 8P/334/2010-
18 zo dňa 10.03.2011, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu a otec bol zaviazaný platiť na výživné na
mal. S. sumou 100,- eur mesačne a na mal. S. sumou 74,- eur mesačne. Od tohto času uplynula doba
viac ako 4 rokov, kedy výška výživného nebola menená. Súd na základe vykonaného dokazovania mal

preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na
straneoprávnenéhodieťaťa,atoztohodôvodu,žemal.S.navštevujedruhýstupeňZŠ(včaseposlednej
úpravybolnaprvomstupniZŠ), mal.S.navštevujeprvýstupeňZŠ(včaseposlednejúpravynavštevoval
materskú školu v Z.) čím nepochybne vzrástli náklady na ich výživu, životné náklady primerané ich veku,
osobné potreby, záľuby a celkový všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Je potrebné uviesť, že prechod
medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe

ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Otcove majetkové
a osobné pomery zostávajú aj naďalej nezmenené. Otec bol aj pri poslednej úprave výživného
nezamestnaný, nepoberal podporu ani dávky v hmotnej núdzi. Nevlastnil, ani nevlastní majetok väčšej

hodnoty. Otec sa s maloletými pravidelne a intenzívne stretáva, deti trávia v jeho domácnosti každý
víkend a väčšiu časť školských prázdnin. Otec si prostredníctvom brigád privyrobí sumu cca. 300 - 400,-
eur mesačne. Matka pri poslednej úprave výživného bola zamestnaná v spoločnosti G. s.r.o. s príjmom
456,51 eur mesačne. Matka je t.č. aj naďalej zamestná v spoločnosti G. s.r.o, príjem dosahuje podľa
vlastného vyjadrenia vo výške cca. 500,- eur mesačne. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k

mal. Y. X., nar. XX.XX.XXXX. Matka je aj poberateľkou rodičovského príspevku. Čo sa týka výdavkov
obidvoch rodičov, súd opätovne poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otca na mal.

S. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne a na mal. S. zo sumy 74,- eur mesačne
na sumu 85,- eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu matkou t.j. od 01.07.2015. Súd za
podstatnúzmenupomerovodôvodňujúcuzmenupredchádzajúcehorozhodnutia,takakovyššiepopísal,
považovalnástupmal.detídovyššiehostupňaškolskéhosystémuastýmsúvisiacezvýšenévýdavkyna
školné a stravné, ale i na ich výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby,

záľuby a všestranný vývoj dieťaťa. Ďalej súd prihliadol i na navýšenie počtu vyživovacích povinností u
matky mal. detí. Súd má za to, že takto určeným (zvýšeným) výživným bude zabezpečená možnosť, aby
dieťa rozvíjalo svoje schopnosti, vlohy a záľuby. Ďalej súd zohľadnil mieru participácie otca na výchove
oboch maloletých detí, kedy bolo zhodnými tvrdeniami účastníkov preukázané, že otec zabezpečuje
starostlivosť o maloletých každý víkend počas roka, ďalej deti s otcom trávia aj podstatnú časť školských

prázdnin. Počas tejto doby otec zabezpečuje stravu maloletých, rovnako zabezpečuje aj ďalšie potreby
dennej spotreby primerané veku oboch mal. detí. Súd nemôže akceptovať tvrdenie otca mal. detí, že
pôvodne určené výživné nie je schopný platiť, súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o
zvýšení alebo znížení výživného je prioritné posúdenie zmeny pomerov. V rámci tohto konania nie je
prípustné prehodnocovať predošlé právoplatné súdne rozhodnutia. U otca treba zároveň uviesť, že je

zdravý a nemá žiadne pracovné obmedzenia, pričom žije v Bratislavskom kraji, ktorý má najnižšiu mieru
nezamestnanostivrámciSR.Súdďalejpoukazujenaskutočnosť,žejepovinnosťouotcavenovaťvšetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na ich všestrannom vývoji,
pretože zatiaľ nie sú schopné samostatne sa živiť a z tohto dôvodu sú aj naďalej odkázané v plnej miere
na svojich rodičov. Súd má za to, že otec nepreukázal súdu žiadne dôvody, ktoré by mu znemožňovali

plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu, v akom mu to bolo určené súdom.

Súd po zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností má za to, že výživné na mal. Maroša a mal.
Michala je možné zvýšiť tak ako to uviedol vo výroku tohto rozhodnutia, pretože je potrebné prihliadnuť
na zvýšené náklady na zabezpečenie životných potrieb dieťaťa, najmä v súvislosti s nástupom na vyšší

školský stupeň a na ďalšiu vyživovaciu povinnosť na strane matky mal. detí.

Vzhľadom k úprave výživného od 01.07.2015 (od podania návrhu matkou) vznikol otcovi nedoplatok na
zročnom výživnom za čas od 01.07.2015 do 30.09.2015 na mal. S. v sume 305,- eur a na mal. S. vsume 230,- eur, ako je špecifikovaný vo výroku tohto rozsudku. Súd pri výpočte nedoplatku vychádzal
zo zhodného tvrdenia účastníkov konania o tom, že otec uhradil na výživnom za obdobie od 01.07.2015
do 30.09.2015 na obe deti spolu len 50,- eur, t.j. 25,- eur na každé dieťa. Otcovi tak vznikol nedoplatok

na výživnom na mal. S. v sume 305,- eur (3 x 110€ - 25€), na mal. S. v sume 230,- eur (3 x 85€ - 25€).
Tento nedoplatok je otec povinný zaplatiť do jedného mesiaca k rukám plnoletých detí od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd nevyhovel návrhu matky v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu ktorá bola požadovaná v návrhu

matky, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zmenu pomerov na strane dieťaťa v súvislosti s
prechodom na iný stupeň školského systému a zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb
dieťaťa, ale aj na mieru starostlivosti otca o mal. deti. Matka je taktiež povinná sa podieľať vo zvýšenej
miere na potrebách dieťaťa. Súd preto v prevyšujúcej časti požadovaného výživného návrh matky
zamietol.

Nakoľko z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky
na zvýšenie výživného bol v časti dôvodný, keďže tak ako vyššie súd popísal došlo k podstatnej zmene
pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného pre mal. deti, súd zároveň návrh otca na zníženie výživného
ako nedôvodný zamietol.

Keďže otec - navrhovateľ zároveň využil svoje dispozičné právo a vzal svoj návrh o nahradenie prejavu
vôle matky v celom rozsahu späť, súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. l, 3 O.s.p. zastavil.

Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho
rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania
ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)