Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Lenka Augustínová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/44/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108202684
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5108202684.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: INKASO
Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Róbert Gombala,
advokát, so sídlom Ulica P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Ľ. Š., bytom V. XXX,
XXX XX U., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 35,05 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 28.01.2008 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1 056 Sk (35,05 eur) a náhrady trov konania. Svoj nárok oprel o skutočnosť, že Okresný

súd Žilina vydal dňa 08.04.1998 platobný rozkaz sp. zn. 1Ro 18297/97, ktorý nadobudol právoplatnosť
a ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 2 000 Sk (66,39 eur) a
náhradu trov konania. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 postúpil na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému spolu s jej príslušenstvom. Súčasťou postúpenej pohľadávky voči žalovanému boli
aj úroky z omeškania, nárok na zaplatenie ktorých právnemu predchodcovi žalobcu vznikol z dôvodu

omeškania žalovaného so zaplatením istiny 2 000 Sk (66,39 eur), na základe právoplatného rozhodnutia
súdu právnemu predchodcovi žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sumu 2 000 Sk (66,39
eur), žalobcovi neuhradil a je ku dňu podania tejto žaloby stále v omeškaní s jej zaplatením žalobca si v
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v zmysle ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. uplatňuje od žalovaného v tomto konaní právo na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie
troch rokov predchádzajúcich podaniu tejto žaloby na súd. V deň vzniku omeškania so zaplatením

istiny 2 000 Sk (66,39 eur), t.j. v deň nasledujúci po vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Žilina,
teda dňa 17.07.1998 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 8,8 % ročne. Žalobcom v žalobe
uplatnená istina predstavuje úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 2 000 Sk (66,39 eur), za
obdobie 3 rokov predchádzajúcich podaniu žalobe, čo predstavuje sumu 1 056 Sk (35,05 eur). Výzvou
zo dňa 17.01.2007 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 1 056 Sk, avšak žalovaný na výzvu
nereagoval, uplatnenú sumu žalobcovi nezaplatil. Žalobca následne vyzval žalovaného na zaplatenie

sumy výzvou zo dňa 19.09.2007. Žalovaný si do dnešného dňa svoju platobnú povinnosť nesplnil.

2. Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote k podanej žalobe písomne nevyjadril.

3. Okresný súd v poradí prvým rozsudkom č.k. 8C/44/2008-37 zo dňa 02.07.2008 žalobu žalobcu
zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca

nepredložil na preskúmanie vecný dôvod práva na zaplatenie úroku z omeškania, ktorého sa domáha.4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca (č.l. 40 spisu).

5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozsudok okresného súdu uznesením č.k. 6Co/268/2008-56

zo dňa 28.01.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že preto, aby mohol posúdiť
oprávnenosť výšky uplatneného úroku z omeškania bolo potrebné, aby mal preukázané kedy došlo
k omeškaniu žalovaného, pretože pri určení výšky úrokov z omeškania sa vychádza v zmysle § 3
Naradenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení k 01.01.2009 z diskontnej sadzby stanovenej NBS k prvému
dňu omeškania. Mal za to, že okresný súd mal v tomto prípade postupovať v zmysle § 120 ods. 1

veta tretia OSP, teda ak žalobca tvrdil, že došlo k omeškaniu žalovaného uplynutím vykonateľnosti
platobného rozkazu Okresného súdu Žilina, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanú istinu
2 000 Sk(66,39 eur), mal okresný súd vykonať dokazovanie na zistenie, či uvedený platobný rozkaz
nie je rozhodnutím, ktorý má konštitutívny charakter a na jeho základe vzniká záväzok, ktorý predtým
neexistoval, resp. ak nešlo o tento prípad vykonať dôkazy, ktorými by zistil, či výška uplatneného úroku
z omeškania je oprávnená. Mal za to, že pre rozhodnutie o nároku žalobcu sú potrebné ďalšie skutkové

zistenia, ktoré sa majú týkať podstatných okolností. Nedostatok týchto rozhodujúcich skutkových zistení
týkajúcich sa vzniku splatnosti záväzku žalovaného a s tým spojený moment vzniku jeho omeškania
nemôže odvolací súd nahradiť svojim vlastným doplnením dokazovania, pretože základom odvolacieho
konaniajepreskúmanierozhodnutiasúduprvéhostupňa.Zaviazalokresnýsúdvďalšomkonanívykonať
dokazovanie v zmysle § 120 os. 1 veta tretia OSP potrebné pre posúdenie oprávnenosti výšky úroku

z omeškania uplatneného žalobcom v tomto konaní. Na základe výsledku dokazovania vec opätovne
posúdi a rozhodne.

Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6. Následne okresný súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 11.10.2017 na doloženie dôkazov vo vzťahu k
preukázaniu skutočnosti, či záväzok 2 000 Sk (66,39 eur) existoval pred rozhodnutím súdu, t.j. pred
vydaním platobného rozkazu sp. zn. 1Ro 18 297/97 zo dňa 08.04.1998, právoplatného dňa 01.07.1998
alebo tento záväzok neexistoval a vznikol až na základe predmetného platobného rozkazu sp. zn. 1

Ro 18 297/97, a teda tento platobný rozkaz mal konštitutívny účinok. Uvedené súd žiadal za účelom
skutkového zistenia a jeho preukázania kedy došlo k omeškaniu žalovaného a teda možnosti posúdenia
oprávnenosti výšky uplatneného úroku z omeškania.
7. Žalovaný na predmetnú výzvu súdu nereagoval.

8. Okresný súd vytýčil na deň 05.02.2018 pojednávanie. Strany sporu riadne a včas ospravedlnili svoju
neúčasť na pojednávaní, odročiť pojednávanie nežiadali. Žalobca zároveň súdu oznámil, že nežiada
vykonať žiadne dôkazy v konaní. Žalovaný súdu uviedol, že si nie je vedomý, že by niekomu dlžil 35 eur.

9. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a to

najmä platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 8.4.1998, č.k. 1Ro/18 297/97, výzvami na zaplatenie
zo dňa 17.01.2007 a dňa 19.9.2007, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 uloženej na
Okresnom súde Žilina pod 1Sprv/286/2007.

10. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 22.12.2006 spoločnosť Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava , IČO: 00 151 700, ako postupca,
uzatvoril so žalobcom ako postupníkom, Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj
postúpenie pohľadávky voči žalovanému, ktorá postupcovi vznikla na základe rozhodnutia Okresného
súdu Žilina, č.k. 1Ro/18533/97, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 2 000 Sk, t.j. 66,39

eur, a na náhradu trov konania. Výzvou zo dňa 17.01.2007 žalobca oznámil žalovanému postúpenie
pohľadávky a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Výzvou zo dňa 19.09.2007 právny zástupca
žalobcu opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný na predmetné výzvy
nereagoval a dlžnú sumu neuhradil.

11. Okresný súd však v konaní vykonaným dokazovaním nemal za preukázané podstatné skutkové
okolnosti vo vzťahu k omeškaniu žalovaného, resp. k vzniku splatnosti záväzku žalovaného (v intenciách
zrušujúceho uznesenia krajského súdu), hoci dal žalobcovi procesný priestor na preukázanie kedy došlo
k omeškaniu žalovaného (k momentu omeškania), keď žalobcu výzvou zo dňa 11.10.2017 vyzval nadoloženie dôkazov, a to vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, či záväzok 2 000 Sk (66,39 eur) existoval
pred vydaním platobného rozkazu sp. zn. 1Ro 18 297/97 zo dňa 08.04.1998 alebo tento záväzok vznikol
až na základe predmetného platobného rozkazu sp. zn. 1 Ro 18 297/97.

Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.
Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať
o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov

a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Na tomto mieste okresný súd považuje za potrebné uviesť, že sporové konanie podľa Civilného
sporového poriadku je ovládané dispozičnou a prejednacou zásadou, na naplnenie ktorej sa vyžaduje,
aby strany sporu označovali a súčasne predkladali dôkazy. Preto strana súdneho konania má tak nie len
povinnosť tvrdenia, obsahom ktorej je uvádzanie skutočností rozhodných k posúdeniu jeho nároku, ale
aj dôkaznú povinnosť, obsahom ktorej je nielen označovanie, ale aj predkladanie samotných dôkazov.

Prejednacia a dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové súdne konanie nemôže byť naplnená
stranou sporu, len označením dôkazov, ich pomenovaním bez ich predloženia súdu, naviac, ak žalobca
bol poučený a vyzvaný na predloženie listinných dôkazov. V zmysle prejednacej zásady tak dôkaznú
povinnosť a dôkazné bremeno nesú strany sporu, nie súd. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná
povinnosť má dve časti, a to že strana sporu je povinná najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a

následne je povinná preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi. Úlohou súdu je vykonať navrhnuté
dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Súd rozhodne, ktoré navrhnuté dôkazy vykoná. V zmysle
Civilného sporového poriadku súd vykonáva dôkazy len na návrh. Dôkazy bez návrhu nevykoná.
Povinnosťou súdu nie je pátrať po dôkazoch.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, najmä z prejednacej zásady sporového konania, okresný súd
dospel k záveru, že jednoznačné preukázanie uplatneného nároku nie je vecou súdu, ale ako bremeno
tvrdenia a bremeno dôkazné zaťažovalo žalobcu, ktorý od žalovaného zaplatenie dlžnej sumy 35,05 eur
požadoval. Bolo preto povinnosťou žalobcu nielen úplne a pravdivo opísať všetky podstatné skutočnosti
(v intenciách uznesenia krajského súdu), teda kedy došlo k momentu omeškania žalovaného, či k vzniku

splatnosti záväzku žalovaného v tom zmysle, či záväzok 2 000 Sk (66,39 eur) existoval pred vydaním
platobného rozkazu sp. zn. 1Ro 18 297/97 zo dňa 08.04.1998 alebo tento záväzok vznikol až na základe
predmetného platobného rozkazu sp. zn. 1 Ro 18 297/97, ale tieto rozhodné skutočnosti aj preukázať.

14. Žalobca však napriek poskytnutému procesnému priestoru uvedené skutkové okolnosti týkajúce

sa vzniku splatnosti zväzku žalovaného, momentu omeškania, nepreukázal. Nedoložil žiadne dôkazy
potrebné na zistenie, či platobný rozkaz má konštitutívny účinok, a teda na jeho základe vznikol
záväzok, ktorý predtým neexistoval, alebo nejde o tento prípad. Okresný súd tak dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal podstatné okolnosti vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti výšky uplatneného úroku
z omeškania, keď v konaní nebolo preukázané, kedy skutočne došlo k omeškaniu žalovaného, v ktorý

moment, ktorá skutočnosť bola nevyhnutná pre zistenie výšky úroku z omeškania s poukazom na § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z a následne posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku. Okresný
súd má vzhľadom na § 470 ods. 1 CSP a prejednaciu zásadu sporového konania za to, že nebol povinný
pátrať po dôkazoch, ktoré strany sporu, resp. žalobca nenavrhol. Žalobca naviac súdu oznámil, že
nežiada vykonať žiadne ďalšie dôkazy v konaní.

15. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol preskúmať výšku a správnosť uplatneného nároku.16. Súd má za to, že žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce mu z povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti nesplnil, neuniesol tak dôkazné bremeno.

17. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie žaloby, preto súd žalobu
žalobcu zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, mal preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania, avšak trovy konania si neuplatnil a v konečnom dôsledku žalovanému žiadne trovy konania ani
nevznikli, preto okresný súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.