Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoPr/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112217921
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112217921.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a

sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Adriany Murínovej, vo veci žalobcu V. J., L.. XX.X.XXXX, T.,
F. X, štátny príslušník S.O. K. O., zast. Mgr. Bc. Marekom Figurom, advokátom, Košice, Žriedlová 3,
proti žalovanému NESS KE, s.r.o., Košice, Moldavská cesta 10/B, IČO: 48 325 830, zast. Vojčík &
Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Košice, Rázusova 28, IČO: 36 866 563 o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy s prísl., o odvolaní žalobcu i žalovaného proti rozsudku
15Cpr/2/2012-539 zo 7.12.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlensúd)rozsudkomrozhodol,žepripúšťazmenužalobynavrhnutúžalobcom
v podaní z 29.11.2016, určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo 14.5.2012 dané pôvodným
zamestnávateľom NESS KDC, s.r.o., predtým so sídlom Puškinova 3, 040 01 Košice (naposledy so
sídlom Moldavská cesta 10/B, Košice), IČO: 31 344 437, naposledy zapísaný v obchodnom registri
Okresného súdu Košice I, odd. Sro, vložka č. 23318/V žalobcovi V. J., L.. XX.X.XXXX, J. F. X, T., Š. G.
S. K. a ľudovej republiky je neplatné, žalobu o náhradu mzdy s príslušenstvom vylúčil na samostatné
konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 12.7.2012 domáhal
a ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Konštatoval, že návrhom z 29.11.2016 žalobca požiadal o
pripustenie zmeny návrhu na začatie konania, ktorú pripustil s poukazom na § 140 ods.1 CSP. Uviedol
ako sa k žalobe vyjadril žalovaný v písomnom podaní doručenom mu 13.9.2012 a ďalej uviedol, aké
dokazovanie vykonal, na základe ktorého zistil skutkový stav a citujúc znenie § 68 ods.1,2, § 70, § 77,
§ 81, § 79 ods.1,3,4 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ZP), poukázal na ustálenú súdnu prax (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5.8.2010 sp. zn.

3Cdo/316/2009) zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak
konaniezamestnancamožnosprihliadnutímnavšetkyrozhodujúceokolnostipovažovaťzatakzávažné,
že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní
intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca,
ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej
došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia
konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa,

to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a podobne. Ďalej citoval znenie § 137, §
319, § 320 CSP a uzavrel, že z dokazovania vyplynulo, že žalobca bol u žalovaného v pracovnom
pomere na základe pracovnej zmluvy z 1.11.2007 na dohodnutý druh práce senior software tester,
s dňom nástupu do pracovného pomeru od 1.11.2007, miestom výkonu práce Košice, že žalovanýpísomným prejavom - listom zo 14.5.2012 podľa § 68 ods.1 písm. b/ ZP okamžite skončil so žalobcom
pracovný pomer, ktorého obsah doslovne citoval. Ďalej citoval znenie § 77 ZP a uviedol, že nároky
vyplývajúce z neplatného skončenia pracovného pomeru upravené v § 77 ZP sú podmienené práve

určením takejto neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Toto ustanovenie ukladá strane sporu, ktorá
je dotknutá na svojich právach vadnosťou právneho úkonu, uplatniť svoje práva na príslušnom súde
žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Bez rozhodnutia súdu o neplatnom skončení
pracovného pomeru sa považuje jeho skončenie za platné aj keď zrušovací právny úkon mal podstatné
právne vady. Práve § 77 ZP dáva zamestnancovi túto možnosť domáhať sa určenia neplatnosti

skončenia pracovného pomeru a žalobca túto zároveň včas uplatnil. Aby zamestnávateľ mohol
skončiť pracovný pomer, musí mať preukázané, že zamestnanec skutočne porušil pracovnú disciplínu
porušením konkrétnej pracovnej povinnosti. Musí mať k dispozícii všetky dôkazy, ktorými preukáže, že
zamestnanec porušil pracovnú povinnosť. Musí tiež preukázať, že porušenie pracovnej disciplíny bolo
zavinené zamestnancom buď úmyselne alebo aspoň z nedbanlivosti. Z hľadiska povinnosti tvrdenia
a dôkaznej povinnosti pri dokazovaní tvrdenej absencie spôsobenej žalobcom ako jedným z dôvodov

okamžitého skončenia pracovného pomeru platí, že porušenie pracovnej povinnosti žalobcom musí
zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ (žalovaný). Žalobca v žalobe a v priebehu konania tvrdil,
že nebol nikdy zamestnávateľom upozornený ani písomne ani ústne na nedostatky v súvislosti s
nedodržiavaním pracovného času. Nie je si vedomý neodpracovaných hodín v rámci stanoveného
pracovného času u žalovaného, čo dokazujú ním predložené mesačné výkazy odpracovaných hodín

odsúhlasené písomne jeho priamym nadriadeným. Pracoval na realizovaných projektoch bez ohľadu na
ustanovený pracovný čas a aj mimo neho, pričom jeho prítomnosť na pracovisku v čase voľna, resp.
nepracovných dní nebola zriedkavá. Tento prístup zo strany žalovaného bol hodnotený tak, že sa síce
jednalo o dobrovoľnú iniciatívu žalobcu, ale táto prítomnosť na pracovisku nemôže nijakým spôsobom
nahradiť jeho neprítomnosť na pracovisku počas obdobia v mesiacoch marec a apríl 2012 a 26.4.2012.

Žalovaný predložil výkaz dochádzky zamestnancov formou kartičiek, podľa ktorého 26.4.2012 žalobca
neodpracoval svoj určený fond pracovného času, ale z evidencie dochádzky systémom SAP TSH,
ktorý predložil a bol rovnako používaný na evidenciu dochádzky zamestnancov a slúžil ako podklad
pre výpočet miezd a podklad pre fakturáciu zákazníkov žalovaného, vyplynulo, že žalobca 26.4.2012
odpracoval 8 hodín stanoveného pracovného času. Túto evidenciu dochádzky vypĺňali zamestnanci

žalovaného sami a dvakrát do mesiaca ju odosielali na schválenie nadriadeným orgánom. Systém
bol založený na vzájomnej dôvere zamestnanca a zamestnávateľa. Pracovný čas u žalovaného bol
pružný a teda zamestnanci nemuseli dodržiavať pevný pracovný čas. Žalobca za mesiace marec 2012
a apríl 2012 a 26.4.2012 dostal vyplatenú riadnu mzdu, ktorá nebola žiadnym spôsobom krátená,
čo vyplýva zo žalobcom predloženej výplatnej listiny. Dochádzku preukazujúcu prítomnosť žalobcu

na pracovisku v uvedenom období potvrdil priamy nadriadený žalobcu a vtedajší konateľ žalovaného
W.. C. S., ktorý jeho dochádzku kontroloval v intervaloch každých dvoch týždňov v mesiaci. Žalovaný
predložil súdu listinný dôkaz od zamestnankyne X. E., pracujúcej ako HR manažér, zo 30.1.2009, v
ktorom informuje o dochádzkovom termináli tzv. kartičkovým systémom. Priamy nadriadený žalobcu
W.. C. S. teda mal k dispozícii aj výkaz kartičkového systému a žalobcovu neprítomnosť mu nevytkol.

Výplata plnej výšky mzdy je naviac dôkazom toho, že po vykonaní kontroly dochádzky vedúcim
zamestnancom bolo potvrdené splnenie dochádzkovej povinnosti žalobcu. Žalobca nebol predvolaný
priamy nadriadeným a vtedajším konateľom žalovaného W.. S. na vysvetlenie, prečo sa 26.4.2012, resp.
v mesiacoch marec 2012 a apríl 2012 nedostavil do zamestnania a neboli predložené súdu ani žiadne
dôkazy, aby bol ústnou alebo písomnou formou riešený pre absencie v práci. Z uvedených záverov

vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania porušenia pracovnej
disciplíny žalobcom pre neodpracovaný pracovný čas v mesiacoch marec a apríl 2012 a 26.4.2012 ako
hlavného dôvodu, pre ktorý okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom. Svedok W.. C. S., bývalý
konateľ žalovaného, vo svedeckej výpovedi potvrdil, že používanie dochádzkového systému formou
kartičky slúžilo na umožnenie vstupu do jednotlivých priestorov a na orientačnú informáciu ohľadom

prítomnosti zamestnancov na pracovisku. Kartičkový dochádzkový systém a mzdový dochádzkový
systémsavždyporovnávalnadriadenýmizamestnancami.Akpretožalobcanemaloznačenúprítomnosť
na pracovisku v dochádzkovom systéme, nemôže byť táto okolnosť dôvodom okamžitého skončenia
pracovnéhopomeru,lebotakétozaznamenávanieprítomnostinapracoviskunebolostriktnevyžadované
všetkými zamestnancami ani ich nadriadenými a ani nebolo považované za zásadné, čo potvrdili

vypočutí svedkovia. Ďalším dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalobcom malo byť porušenie
písomnéhopokynunadriadenéhozamestnancaW.C.daného18.4.2012,§81písm.a/ZP,podľaktorého
je zamestnanec povinný plniť pokyny nadriadených. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca nikdy nemal
nadriadeného zamestnanca W. C. a ani žiaden pokyn, písomný ani ústny, ktorý by mal byť žalobcomporušený, daný nebol. Porušenie pokynu W. C. tlmočila žalobcovi podriadená zamestnankyňa W.. B. T.
s niekoľko mesačnými skúsenosťami s výkonom práce tohto druhu, preto nebola kvalifikovaná posúdiť
kvalitu práce žalobcu. Preto ani tento dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru nie je daný.

Ďalším dôvodom pre skončenie pracovného pomeru malo byť nevhodné a neprimerané opakované
správanie žalobcu vo vzťahu k zamestnancom žalovaného. Tento dôvod jednoznačne neuvádza, čoho
presne sa mal žalobca dopustiť a o aké nevhodné a neprimerané správanie išlo, aké nepravdivé
obviňovanie sa udialo, k akej agresívnej reakcii malo smerom k C. S. dôjsť. Dôvod je všeobecný, nie
je možné z neho zistiť skutok ako taký, aby jeho adresát vedel posúdiť a vyhodnotiť intenzitu. Pri

skúmaní, či sa žalobca správal neprimerane k ostatným zamestnancom, prihliadol na osobu žalobcu,
na jeho funkciu, ktorú zastával, jeho skúsenosti, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh.
Nadriadený žalobcu W.. C. S. a kolega, ktorý s ním pracoval na projekte W.. P. G. hodnotili žalobcu
ako spoľahlivého zamestnanca, na ktorého prácu sa dalo vždy spoľahnúť. Jeho profil a náplň boli skôr
pozíciou manažérskeho charakteru, čo potvrdili v mailových komunikáciách jeho priami nadriadení a
kolegovia, bol ten, ktorý dokázal poradiť. Po čase sa jeho možnosti vyčerpali, keďže zákazník potreboval

skôr technické zručnosti, ktoré žalobca nemal. Z pohľadu príjmu bol žalobca drahým zamestnancom,
pretože pre firmu už neprinášal zisk. Zamestnanci žalovaného sa spojili a označili správanie žalobcu za
neprijateľné, lebo konal v hneve, z obáv o zamestnanie a mal rodinné problémy. Konkrétne okamžité
skončenie pracovného pomeru je vzhľadom na uvedené závery v rozpore s ustanoveniami Zákonníka
práce, ktorý stanovuje jasné a jednoznačné podmienky ako výnimočný spôsob skončenia pracovného

pomeru so zamestnancom. Žalobcovi bola ponúknutá dohoda o skončení pracovného pomeru a keďže
ju odmietol, bolo mu doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Nadriadený žalobcu W.. C. S.
vypovedal, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo skôr pre jeho nadbytočnosť,
lebo firma nevedela žalobcu na ďalší projekt zaradiť. Nadbytočnosť nemôže byť dôvodom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru (§ 68 ods.1 ZP), náklady na žalobcu boli plne hradené žalovanému

projektom, na ktorom pracoval. Žalovaný mohol so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer len
z výnimočných dôvodov pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods.1 písm. b/ ZP.
Žalobca pracoval u žalovaného od 1.11.2007 do 14.5.2012 (keď mal pracovný pomer medzi žalobcom a
žalovaným skončiť) a závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom nebolo v konaní preukázané, čo
vyplýva zo zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené závery a citované zákonné ustanovenia,

návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a vyslovil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
je neplatné. Žalobu o náhradu mzdy vo výške 2 112,45 eur mesačne s príslušenstvom vylúčil na
samostatné konanie podľa § 166 ods.2 CSP, lebo vo veci je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

3.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobca i žalovaný.
4.Žalobca podal odvolanie proti prvému výroku rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b) (súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), § 365 ods.1 písm. d) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods.1 písm. h) (rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP"). Vo zvyšnej časti rozsudku odvolanie nepodal. Dôvody odvolania
odôvodnil nasledovne: A/ Strany a zmena subjektov - Súd podľa jeho názoru pochybil v tom, že
nesprávne rozhodol vo vzťahu k subjektom konania, nakoľko v podaní z 29.11.2016 po opakovaných
pokusoch zistiť právneho nástupcu pôvodného žalovaného adresoval súdu podanie, v ktorom mu

navrhol, aby za žalovaného považoval ako NESS KE, s.r.o., so sídlom Moldavská cesta 10/B, Košice-
Juh 040 11, IČO: 48 325 830, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd.: Sro,
vložka č.: 37939/V, tak aj NESS Slovensko, a.s., so sídlom: Galvaniho 15/C, Bratislava 821 04, IČO:
00 603 783, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sa, vložka č.: 89/B,
keďže nebolo jasné, kto je právnym nástupcom prejednávaného pracovnoprávneho sporu. Právnym

skutočnosťami odôvodňujúcimi podanie boli zmätočné a zavádzajúce zmeny na strane pôvodného
žalovaného, ťarchu ktorých nemôže podľa jeho názoru znášať on, a to o to zvlášť, že ide o slabšiu stranu
v tomto pracovnoprávnom spore. Súčasne tak bolo navrhnuté s poukazom na § 64, § 79, § 80 ods.1,2
CSP, ktorých znenie citoval. Vzhľadom k spôsobeniu právnej neistoty ohľadom toho, ktorý subjekt na
strane žalovaného je zodpovedným subjektom a nástupcom prejednávaného pracovnoprávneho sporu,

z dôvodu právnej istoty má za to, že nimi sú obidva označené subjekty. Súd teda vo vzťahu k prvému
výroku rozsudku podanie žalobcu z 29.11.2016 nesprávne vyhodnotil pokiaľ ide okruh žalovaných
subjektov, keď vo vzťahu k spoločnosti NESS Slovensko, a.s., nijako nerozhodol. Tomu nasvedčuje
aj tá skutočnosť, že spoločnosť NESS Slovensko, a.s. sa v úvodnej hlavičke rozsudku vôbec akožalovaný nespomína. Súčasne sa ani odôvodnenie rozsudku zmenám v subjektoch konania na strane
žalovaného nevenuje a nevysvetľuje, ako sa súd s ním vysporiadal. B/ Vyjadrenie žalobcu - na výslovný
pokynklienta týmto adresoval súdu požadované vyjadrenie: V tejto súvislosti žalobca opätovne považuje

za potrebné upriamiť pozornosť súdu na diskriminačný podtón správania sa žalovaného k žalobcovi
počas trvania pracovného pomeru (minimalizovanie priamych zásluh žalobcu pri získaní kľúčového
zákazníka, absencia školení pre žalobcu v porovnaní s ostatnými zamestnancami žalovaného, nulový
kariérny rast, nulový nárast pracovnej odmeny a nevydanie nového platového dekrétu po prechode
na EURO ako menu výplaty, absencia dodatkov k pracovnej zmluve v súvislosti s vykonávanými

pracovnými aktivitami dátovej analýzy i manažérskej zodpovednosti, nepravdivé informácie ohľadom
množstva odvedenej práce, znevažovanie kvality pracovného výkonu či prístupu k práci, obmedzovanie
osobného priestoru podriadených zamestnancov versus priame porušenie pravidiel výkonu pridelenej
práce, okamžité ukončenie pracovného pomeru), ktoré boli predmetom skúmania Strediska pre ľudské
práva v Košiciach, i jeho samotného ukončenia bez výpovednej lehoty a predchádzajúceho upozornenia
na akékoľvek prípadné nedostatky, či nezahrnutie ho do zoznamu zamestnancov žalovaného pri vklade

podniku do inej spoločnosti. Svedecké výpovede zo strany jeho bývalých nadriadených i kolegov, ktoré
sú v priamom kontraste s ich vlastnými emailami jemu adresovanými potvrdzujúcimi jeho kvality, sú
podľa jeho názoru účelovými svedectvami v snahe vykresliť ho ako osobu s nevyhovujúcimi pracovnými
návykmi a negatívnym vplyvom na pracovné prostredie. Vykonštruovaná jeho negatívna reputácia i
samotná existencia tohto súdneho sporu znemožnila mu v priebehu posledných rokov napriek jeho

aktívnej snahe opätovne sa uplatniť na trhu práce nájsť si zamestnanie (odmietnutie ho ako uchádzača
o prácu z nevysvetliteľných dôvodov po úspešnom absolvovaní troch kôl pohovorov, či rozviazanie
pracovného pomeru po nadobudnutí vedomosti zamestnávateľom ohľadom existencie súdneho sporu),
čo výrazne negatívne ovplyvnilo prosperovanie jeho dvoch maloletých detí žijúcich s ich matkou, jeho
bývalou manželkou, invalidnou dôchodkyňou, ktorí sú od jeho finančnej podpory priamo závislí, čo

samozrejme bezprostredne negatívne vplýva na jeho emocionálne rozpoloženie. C/ Odvolací návrh -
Vzhľadom k vyššie uvedenému týmto navrhol konajúcemu súdu, zmeniť odvolaním napadnutý výrok
rozsudku tak, že rozhodne o subjektoch na strane žalovaných, a to tak, že žalovaným v prvom rade
bude NESS KE, s.r.o., so sídlom Moldavská cesta 10/B, Košice-Juh 040 11, IČO: 48 325 830, zapísaná
v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd: Sro, vložka č.: 37939/V, a žalovaným v druhom

rade NESS Slovensko, a.s., so sídlom: Galvaniho 15/C, Bratislava 821 04, IČO: 00 603 783, zapísaná
v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd: Sa, vložka č.: 89/B.
5.Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu (I., II., III., IV. výrok) v zákonom stanovenej
15-dňovej lehote odo dňa doručenia rozsudku v súlade s § 355 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP"), ktoré odôvodnil nasledovne:

najmä z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods.1 písm. a) CSP), súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d) CSP), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1

písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods.1 písm. h) CSP). Popísal skutkový stav tak, ako je uvedený v jednotlivých podaniach
účastníkov, ako aj v rozsudku súdu prvej inštancie. K nesplneniu procesných podmienok uviedol, že
súd v písomnom vyhotovení rozsudku uvádza v záhlaví ako žalovanú stranu konania spoločnosť NESS
KE, S.r.o., Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice - Juh, IČO: 48 325 830 (ďalej len „NESS KE").

Ako je však zrejmé zo žalobného návrhu uplatneného žalobcom, ten sa v konaní domáhal vyslovenia
neplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomerudanéhomujehozamestnávateľomspoločnosťou
NESS KDC, s.r.o., naposledy sídlom Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice - Juh, IČO: 31 344 437
(ďalej len „NESS KDC"). Citoval znenie § 220 ods.1 CSP a uviedol, že uvedené ustanovenie tak
ukladá súdu povinnosť identifikovať nezameniteľným spôsobom jednotlivé strany konania. Vzhľadom

na túto skutočnosť si dovoľuje žalovaný uviesť, že má zato, že predmetný rozsudok nesprávnym a
nejednoznačným spôsobom identifikuje stranu konania - žalovaného. Ako taký je zároveň zmätočný
a nevykonateľný. Ďalej citoval znenie § 60 CSP, a poukázal na to, že žalobca žalobou doručenou
súdu 12.7.2012 uplatnil nárok voči NESS KDC (pred zmenou obchodného mena označený ako NESS
Slovakia, s.r.o.]. V uvedenom zmysle bol v konaní stranou konania ako žalovaný v zmysle § 60 CSP

- NESS KDC. Podstatnými právnymi skutočnosťami na strane NESS KDC, ktoré nastali v priebehu
konania a ako také majú zásadný vplyv na otázku účastníctva v konaní na strane žalovaného sa stali:
Predaj podniku NESS KDC - NESS KDC, s.r.o., riadne založená a platne existujúca podľa slovenského
práva, so sídlom Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice, Slovenská republika, registrovaná v Obchodnomregistri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 23318/V, IČO: 31 344 437 vložila celý
svoj podnik definovaný v zmysle § 5 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník do základného imania
spoločnosti NESS KE, s.r.o. spoločnosti riadne založenej a platne existujúcej podľa slovenského práva,

so sídlom Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice, Slovenská republika, registrovanej v Obchodnom
registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 37939/V, IČO: 48 325 830 na základe zmluvy
o vklade podniku z 24.9.2015 s účinnosťou od 1.10.2015 (ďalej len „Predaj podniku"); Zrušenie NESS
KDC bez likvidácie zlúčením - Zrušenie spoločnosti NESS KDC bez likvidácie podľa § 69 Obchodného
zákonníka a jej následné zlúčenie do spoločnosti NESS Slovensko, a.s., so sídlom Galvaniho 15/C, 821

04 Bratislava, IČO: 00 603 783, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel
Sa, vložka číslo: 89/B (ďalej len „NESS Slovensko") s účinnosťou od 15.01.2016 (ďalej len „Zrušenie").
Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že najneskôr k 15.1.2016 žalovaná strana - NESS KDC -
zanikla s právnym nástupcom. Právnym nástupcom žalovaného - NESS KDC - sa stala spoločnosť
NESS Slovensko, a.s., so sídlom Galvaniho 15/C, 821 04 Bratislava, IČO: 00 603 783, zapísaná
v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa, vložka číslo: 89/B (ďalej len „NESS

Slovensko"). Pri zlúčení dochádza k univerzálnej sukcesii do práv a povinností zanikajúcej spoločnosti,
keďže na nástupnícku spoločnosť prechádzajú všetky práva a povinnosti (resp. v obchodnoprávnom
ponímaní celé obchodné imanie). Univerzálnym právnym nástupcom po zrušenej spoločnosti sa tak
stala spoločnosť NESS Slovensko. V uvedenom zmysle trpí rozsudok zásadnými vadami, nakoľko sa v
žiadnom bode svojho odôvodnenia nevysporiadal s vyššie uvedenými právnymi skutočnosťami predaja

podniku a zrušenia spoločnosti NESS KDC, t. j. strany konania. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek
právneho odôvodnenia „rozhodol" o tom, že stranou konania je NESS KE, pričom však „rozhodnutie" o
tomtiežnenapĺňapredpokladystanovenéprávnymipredpismi.Vovšeobecnostimožnokonštatovať,žek
zmenestranykonaniamôžedôjsťvzásadedvomaspôsobmi,závislýmiodhmotnoprávnychskutočností,
pričom pre každý spôsob predpokladá CSP osobitný postup a podmienky. Prvým spôsobom je zánik

právneho subjektu (strany konania) s právnym nástupníctvom. Druhým spôsobom je prevod práv a
povinností o ktorých sa koná, ktorého následkom je zmena účastníka. V oboch prípadoch je však
nevyhnutná ingerencia súdu a jeho procesné rozhodnutie o tom, kto bude v dôsledku vymedzených
právnych skutočností ďalej stranou konania. Ako poukáže v ďalšej časti, sám žalobca (hoci zrejme nie
vedome) navrhol svojim procesným úkonom súčasne aplikáciu oboch spôsobov vysporiadania sa so

skutočnosťami predaja podniku a zrušenia. Žalobca totiž 29.11.2016 navrhol súdu zmenu žaloby (ďalej
len „Návrh na zmenu žaloby") pričom z obsahu zmeny žaloby je zrejmé, že ani sám žalobca nemal
vysporiadanú a ustálenú otázku účastníctva konania, resp. kto je žalovanou stranou. Domnieva sa však,
že je to sám žalobca ako dominus litis, kto je za konanie a jeho smerovanie zodpovedný a je len na
ňom aký nárok uplatní a, predovšetkým, voči komu nárok uplatní. Pokiaľ žalobca uplatní nesprávny

nárok alebo proti nesprávnemu subjektu, procesným dôsledkom musí byť zamietnutie žaloby, nakoľko
eventuálny neúspech žaloby nie je a nemôže byť okolnosťou, na ktorú súd prihliada v rámci úvahy
o existencii podmienok konania. Je jednoznačným procesným pochybením súdu a porušením zásady
rovnosti strán konania, pokiaľ súd bez ďalšieho a bez akéhokoľvek procesného návrhu zmenil stranu
konania, keď ako je zrejmé zo záhlavia rozsudku, stranou žalovaného má byť Žalovaný - NESS KE.

Zmena účastníka konania pritom musí spĺňať základné náležitosti a podmienky vymedzené § 80 ods.1,2
CSP,podľaktoréhopredovšetkým:(i.)zmenustranynavrhnežalobca;(ii.)preukážesa,žedošlokprávnej
skutočnosti podľa § 80 ods.1 CSP. Dovolil poukázať predovšetkým na bod (ii.), ktorý v konaní nebol
naplnený. Žalobca predovšetkým, pokiaľ navrhuje zmenu strany sporu, je povinný predložiť konkrétne
dôkazy o existencii skutočnosti spôsobujúcej prevod alebo prechod práv alebo povinností tvoriacich

predmet konania. Žalobca v uvedenom zmysle neuniesol dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom
uvedené skutočnosti nepreukázal. Táto skutočnosť je nepochybná aj z návrhu na zmenu žaloby žalobcu,
ktorý uvádza ako žalovaný subjekt súbežne dva rôzne subjekty, pričom nemožno mať pochýb o tom, že
vzhľadom na vecný predmet konania je takáto situácia nemožná. Aj pre prípad, ak by žalobca uniesol
dôkazné bremeno (čo žalovaný dôrazne odmieta), súd mal o jeho návrhu procesne rozhodnúť, a to

uznesením, pričom však také rozhodnutie nebolo vydané. Vzhľadom na uvedené tak v konaní nemohli
byť naplnené procesné podmienky pre zmenu strany konania. K zániku subjektu s právnym nástupcom a
procesnej subjektivite citoval znenie § 61 CSP a má za to, že uvedené ustanovenie vymedzuje základný
právny rámec pokiaľ je subjekt spôsobilý byť účastníkom (stranou) konania. V prípade právnickej osoby,
táto stráca spôsobilosť na práva a povinnosti svojim zánikom. Z uvedeného je zrejmé, že najneskôr

k 15.1.2016 stratil NESS KDC svoju procesnú subjektivitu. Vzhľadom na túto skutočnosť nemohol byť
NESS KDC počnúc 15.1.2016 stranou konania. V prípade procesnej subjektivity sa jedná o tzv. procesnú
podmienku.Procesnoupodmienkousarozumieurčitáprocesnádanosť,ktorámusíexistovať,abysúdvo
veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita pritom predstavuje procesnú podmienku sporovejstrany, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania. V prípade absencie
procesnej subjektivity tak súd nemôže so stranou konať a je povinný postupovať v súlade s postupmi
vymedzenými CSP. V danom prípade však k uvedenému nedošlo a súd sa napriek zániku procesnej

subjektivity NESS KDC z uvedenou situáciou žiadnym spôsobom nevysporiadal. V nadväznosti na
uvedené si dovolil poukázať aj na rozhodnutie zverejnené pod ZSP 39/1999, podľa ktorého: „Vada
konania uvedená v § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku sa musí týkať iba účastníka konania, t.
j.toho,ktovkonanívystupovalakožalobcaažalovaný,alebotoho,ktoréhozákonzaúčastníkaoznačuje.
V sporových konaniach, ktoré sa môžu začať iba na základe návrhu, nemožno za účastníka konania

považovať toho, kto nebol žalobcom v žalobe označený ako žalovaný, a to ani v prípade, že sa ho vec
inak týka." Z citovaného rozhodnutia je tak zrejmá a jednoznačná povinnosť a súčasne právo žalobcu
ako iniciátora návrhového konania označiť žalovanú stranu, pričom s takto označenou stranou následne
súd koná. To, že je vo výlučnom oprávnení a súčasne výlučnou povinnosťou žalobcu označiť správne a
nezameniteľne žalovanú stranu uvádza aj vyššie citované rozhodnutie, ktoré ďalej uvádza: „Nesprávne
určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o

tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 5 Občianskeho súdneho poriadku. Takýmto postupom súd
neodníme žalobcovi možnosť konať pred súdom." Žalovaný ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalobca
návrhom na zmenu žaloby sám súdu nenavrhol, kto má stáť na strane žalovaného. Tak ako vyplýva
z bodu 3. odôvodnenia rozsudku, žalobca navrhol petit, z obsahu ktorého vyplýva, že súd mal určiť
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru danú žalobcovi pôvodným zamestnávateľom

NESS KDC. V ďalšom uplatňuje nárok na náhradu mzdy, pričom uvádza ako žalovaného: „Žalovaný
NESS KE, s.r.o. (...) je povinný (...)" a následne v tom istom návrhu na zmenu žaloby uvádza: „Žalovaný
NESS Slovensko, a.s., (...) je povinný (...)". Záverom súčasne žalobca navrhuje „Plnením jedného
zo žalovaných zaniká povinnosť druhého zo žalovaných v splnenom rozsahu." Z uvedeného je tak
nepochybné,žeŽalobcasvojimNávrhomnazmenužalobyneustálilžalovanýsubjekt,pričomzrozsudku

nie je zrejmé, z akých skutočností súd vychádzal, keď ako žalovaného určil - NESS KE. Žalobca totiž bez
akejkoľvek opory v hmotnoprávnom predpise uvádza ako žalovaného NESS KE a súčasne, uvedenou
formuláciou, spoločne aj NESS Slovensko. Domnieva sa, že predmetná formulácia je absurdná a
nevykonateľná, nakoľko žalovaným subjektom v predmetnom konaní môže byť len jeden subjekt. V
konaní vo veci samej celkom jednoznačne neprichádza do úvahy spoločný záväzok dvoch žalovaných.

Návrh na zmenu žaloby však súd bez akéhokoľvek odôvodnenia odignoroval a ako bolo uvedené, za
žalovaného označil v rozsudku NESS KE bez toho, aby takéto rozhodnutie akýmkoľvek spôsobom
odôvodnil. Žalovaný taktiež namieta procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý sa mal po 15.1.2016,
kedy došlo k procesnému zániku NESS KDC, vysporiadať s uvedenou situáciou a procesne rozhodnúť.
Súdvšakvkonaní,beztohoabyrozhodolpodľa§64CSP(vtedyúčinného§107ods.4OSP)konalďalej.

V zmysle § 64 CSP platí: „Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo,
súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví."Zuvedenéhojetedanesporné,žepokiaľjestranukonaniaprávnickáosoba,jejzánikspôsobuje
vadu konania. O odstrániteľnú vadu ide v takom prípade, ak podľa hmotného práva má zaniknutá
osoba právneho nástupcu. Žalovaný subjekt NESS KDC zanikol a právnym nástupcom sa stal subjekt

NESS Slovensko. Pokiaľ teda zanikol pôvodný žalovaný - NESS KDC a tento mal právneho nástupcu
- NESS Slovensko, procesne mal súd vydať uznesenie o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom.
K uvedenému však nedošlo, súd nevydal žiadne uznesenie o pokračovaní v konaní v momente, keď
zanikol subjekt žalovaného, pričom v konaní napriek uvedenej procesnej vade pokračoval, čím celkom
nepochybne spôsobil procesnú vadu konania. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1

Cdo 87/2010, podľa ktorého: „Ak súd nepokračoval v konaní s právnym nástupcom zaniknutej právnickej
osoby, odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP." Nadôvažok si dovolil poukázať aj
na bod 4. rozsudku, podľa ktorého je zrejmé, že „Keďže k právnemu nástupníctvu na strane žalovaného
mohlo dôjsť vkladom podniku do spoločnosti NESS KE, s.r.o., ale aj zlúčením so spoločnosťou NESS
Slovensko, a.s., žalobca navrhol, aby žalovanými boli NESS KE, s.r.o. (...) a NESS Slovensko, a.s. (...)".

Z uvedeného je tak opätovne zrejmé, že návrhom na zmenu žaloby sa žalobca domáhal, aby na strane
žalovaného figurovali 2 subjekty, a to NESS KE a NESS Slovensko titulom právneho nástupníctva.
Napriek tej skutočnosti, že uvedený návrh žalobcu je v rozpore s hmotným právom, súd v bode 5.
rozsudku rozhodol, že „Podľa § 140 ods.1 CSP súd pripustil zmenu žaloby navrhnutú žalobcom podaním
z 29.11.2016 (Návrh na zmenu žaloby), lebo výsledky doterajšieho konania boli podkladom pre konanie

o zmenenej žalobe." Naopak, je absolútne v rozpore s dovtedy vykonaným dokazovaním, aby ďalšie
konanie prebiehalo o zmenenej žalobe. Tak ako bolo uvedené vyššie, súd sa v žiadnej fáze konania
nevysporiadal so skutočnosťou, že k 15.1.2016 Žalovaný - NESS KDC, zanikol. Ak by aj pripustil
oprávnenosť konania o zmenenej žalobe, súd sa procesne v žiadnej fáze konania a rovnako ani vrozsudku nevysporiadal s tým, kto je procesne legitimovaným subjektom na strane žalovaného. Bez
ďalšieho len v rozsudku uviedol spoločnosť NESS KE - ktorej však uvedené postavenie nesvedčí
titulom právneho nástupníctva. Má za to, že uvedené skutočnosti aj bez ďalšieho zakladajú odvolací

dôvod, nakoľko neboli splnené procesné podmienky, a súd vydal rozsudok, ktorý je svojim obsahom a
výrokomnevykonateľný.Rovnakotak,pokiaľdošlokprávnejskutočnostizrušenia,jetohonázoru,žesúd
nesprávnymprocesnýmpostupom,keďsastoutosituácioužiadnymspôsobomprocesnenevysporiadal,
a teda formálne viedol konanie s NESS KDC napriek jej zrušeniu s právnym nástupcom, založil odvolací
dôvod, nakoľko svojim procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V ďalšej časti odvolania venoval
dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru a rozhodnutiu súdu. Záverom uviedol, že súd
prvej inštancie sa primárne nevypriadal s procesnými prekážkami rozhodnutia vo veci samej, a to
najmä s tým, kto je v predmetnej právnej veci vôbec pasívne vecne legitimovaný, a kto by teda mal v
prípade úspechu žalobcu vo veci samej byť tým subjektom, ktorý bude plniť v zmysle právoplatného
rozsudku, čím jednak nenaplnil procesné podmienky pre rozhodnutie v veci samej, a jednak vniesol do

tohto právneho vzťahu výrazný prvok právnej neistoty. Súd prvej inštancie ďalej nesprávne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, predĺžené stranami, a vyvodil z nich nesprávne skutkové zistenia o tom, že neboli
splnené zákonom stanovené požiadavky na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom,
hoci z predĺžených dôkazov je zrejmé, že jednotlivé konania žalobcu či už osobitne, alebo v vzájomnej
súvislosti boli natoľko závažné, že umožňovali žalovanému ukončiť pracovný pomer so žalobcom v

forme okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z tohto hľadiska mal preto tiež súd prvej inštancie
posúdiť konanie jeho po právnej stránke ako správne a relevantné, nakoľko pre uplatnenie okamžitého
skončenia pracovného pomeru voči žalobcovi boli z jeho strany splnené všetky zákonné ako aj skutkové
dôvody. K výroku súdu - Na základe skutočností uvedených v tomto odvolaní navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I. zo 7.12.2016, č.k. 15Cpr/2/2012-539 zmenil a rozhodol

tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške 100%. Pre prípad, ak
by podľa odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na zmenu rozsudku, navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I. zo 7.12.2016, č.k. 15Cpr/2/2012-539 zrušil a vec bola
vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci a priznal žalovanému trovy
odvolacieho konania.

6.Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu tak, že k stranám a zmene subjektov poukázal na vlastné
odvolanie zo 7.3.2017, v ktorom sa vyjadril k skutočnostiam uvedeným žalobcom v bode A. odvolania,
a zopakoval podstatné skutočnosti. K údajnej diskriminácii žalobcu na pracovisku uviedol, že žalobca
opakovane operoval počas predmetného súdneho konania argumentáciou o akejsi údajnej diskriminácii
na pracovisku voči jeho osobe zo strany kolegov a ostatných zamestnancov. Ani jedna zo svedeckých

výpovedí, ktoré odzneli počas tohto konania na jednotlivých pojednávaniach, však túto skutočnosť
nepotvrdila. Žiadny z vypočúvaných svedkov nemal vedomosť o tom, že by na pracovisku žalovaného
vo vzťahu k žalobcovi dochádzalo k akejkoľvek diskriminácii, alebo konaniu, ktoré by vykazovalo
znaky diskriminácie, či nerovnakého zaobchádzania. Naopak, žalobca pôsobil počas trvania svojho
pracovného pomeru na pracovisku na vedúcich pozíciách a jeho príjem bol v čase skončenia jeho

pracovného pomeru vzhľadom na vtedajšiu výšku priemernej mzdy v národnom hospodárstve SR,
nadštandardný. Čo sa týka záverov skúmania organizácie, nazývanej „Stredisko pre ľudské práva",
je potrebné poukázať na skutočnosť, že uvedená organizácia skúmala tvrdenia žalobcu bez toho, že
by jemu dala riadny priestor na vyjadrenie k tvrdeniam žalobcu, a bez toho, aby mu umožnila uviesť
svoje argumenty ohľadom trvania a ukončenia pracovného pomeru so žalobcom. Táto organizácia

zároveň nemá žiadne ukotvenie v právnom poriadku Slovenskej republiky, on ani nie je povinný
akýmkoľvek spôsobom s ňou kooperovať, jej zistenia nie sú pre nikoho záväzné, a preto sú aj „závery"
tejto organizácie ohľadom skončenia pracovného pomeru žalobcu u neho bez právneho významu
pre toto konanie. Žalobca tiež počas celého konania nepredložil žiadny listinný ani iný dôkaz o tom,
že by jeho pracovný pomer bol skončený na základe diskriminačného konania z jeho strany, ani o

tom, že by bol žalobca počas trvania svojho pracovného pomeru u neho na pracovisku kýmkoľvek
diskriminovaný. Z uvedeného teda vyplýva, že z jeho strany, ani jeho zamestnancov voči žalobcovi k
žiadnej diskriminácii žalobcu nedošlo, a okamžité skončenie jeho pracovného pomeru bolo iba a výlučne
dôsledkom jeho vedomého konania v rozpore s jeho pracovnoprávnymi predpismi a internými predpismi.
Zároveň poukázal opätovne na výpoveď svedka W.. C.. S., ktorý ako najvyšší výkonný orgán jeho

spoločnosti poznal žalobcu, vyjadril sa, že sa pokúšal s ním uvedené problémy riešiť a nájsť mu miesto
u neho, nie konať tak, aby bol skončený pracovný pomer so žalobcom, čo však vzhľadom na konanie
žalobcu nakoniec nebolo možné. Rovnako poukazujeme na skutočnosť, že vo svojom odvolaní žalobca
nikde neuvádza, ako konkrétne sú výpovede svedkov v rozpore s ich vlastnými e-mailami, a tak je zvykonaného dokazovania zrejmé, že žalobca svoju údajnú diskrimináciu na pracovisku počas trvania
pracovného pomeru s nim nijako nepreukázal, a preto zostáva len v rovine ničím nepodložených tvrdení.
K rozhodnutiu súdu - považuje celý nárok žalobcu za nedôvodný, nakoľko v predmetnom konaní bolo

prostredníctvom svedeckých výpovedí, ako aj predložených listinných dôkazov spoľahlivo preukázané,
že žalobca sa dopustil svojim konaním viacerých závažných porušení pracovnej disciplíny, na základe
ktorých bol nútený pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom. Zotrval na
svojich písomných a ústnych vyjadreniach vo vzťahu k prejednávanej veci, ako aj na tých, uvedených
vo svojom odvolaní voči rozsudku a na základe týchto skutočností má za to, že rozsudok súdu prvej

inštancie by mal byť zmenený tak, že žaloba žalobcu by mala byť zamietnutá a jemu priznané trovy
konania, a pre prípad, ak by podľa odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na zmenu rozsudku,
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie vo veci a priznal mu trovy odvolacieho konania.
7.Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného zo 7.3.2017 a v prvom rade poukázal na jeho doterajšie
stanoviská, prednesy či vyjadrenia, ktoré doteraz súdu uviedol. Zo strany žalovaného ide o účelovú

interpretáciu nemajúcu podklad vo vykonanom dokazovaní. A/ K procesným súvislostiam - Žalovaný v
podanom odvolaní vytýka ako súdu, tak aj žalobcovi ako pochybil v procesnom postupe, v dôsledku
čoho navrhol primárne žalobu zamietnuť. Konanie žalovaného podľa jeho názoru napĺňa znaky uvedené
čl. 5 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP"), ktorého znenie citoval. Žalovaný
použitou argumentáciou celkom zjavne zneužíva svoje postavenie v snahe vyvolať taký stav, ktorý

bude viesť k zamietnutiu žaloby, resp. k takej zmätočnosti, z ktorej bude v konečnom dôsledku
profitovať. Stav neistoty ohľadom právneho nástupníctva na strane žalovaného vyvolal a spôsobil sám.
On sa prirodzene na tomto procese nezúčastňoval. Vzhľadom „k tomu“, že sa žalobca dozvedel z
obchodného registra, že žalovaný realizoval ako úkon vkladu podniku, tak aj následného zlúčenia,
niekoľkokrát a opakovane sa snažil dopátrať, kto sa stal právnym nástupcom, keďže vzhľadom „k

tomu“, že išlo o pracovnoprávny spor, dochádzalo prirodzene aj k možnosti nástupníctva v zmysle
zrealizovaného vkladu podniku (prevod práv a povinností), tak aj nástupníctvu v dôsledku zlúčenia.
Legitímne pochybnosti o niektorej z možností nástupníctva vyplývajú priamo z dokumentov žalovaného.
Po nahliadnutí do súdom pripojeného registrového spisu spoločnosti NESS KDC, s.r.o. bolo zrejmé,
že jeho súčasťou nie je zmluva uvedená vo výpise z Obchodného registra, ale Zmluva o vklade

časti podniku bez uvedenia dátumu jej podpisu, čo indikovalo, že predmetom vkladu bola iba časť
podniku. Nesúlad teda spočíval jednak v označení dokumentu, na základe ktorého malo dôjsť k
vkladu podniku a tiež dátumu jeho podpisu, na základe čoho vznikajú pochybnosti o tom, čo bolo v
konečnom dôsledku predmetom vkladu. Napriek uvedenej nejednoznačnosti Zmluva o vklade časti
podniku založená v registrovom spise žalovaného obsahuje definície pojmov, medzi ktorými je okrem

iného definovaný: „podnik" ako celý podnik spoločnosti vkladateľa NESS KDC, s.r.o., ktorý sa má vložiť
do základného imania nadobúdateľa za podmienok tejto zmluvy; všetky veci, práva a iné majetkové
hodnoty, záväzky a iný majetok vkladateľa tvoriace súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek
tvoriacich podnik vkladateľa tak ako je definovaná v Prílohe č. 1 tejto zmluvy; „zamestnanci" všetci
zamestnanci prináležiaci k Podniku špecifikovaní v Prílohe č. 1; „záväzky" všetky sumy, ktoré sú alebo

sa môžu stať splatné vkladateľom v súvislosti s Podnikom, ktoré súvisia s obdobím do účinnosti vkladu,
v rozsahu vakom neboli úplné splatené, vyrovnané alebo uspokojené, vrátane a bez obmedzenia
tých záväzkov, ktoré sú bližšie špecifikované v Prílohe č. 1, avšak vynímajúc záväzky vyplývajúce
z verejného práva, ako napríklad platby na sociálne zabezpečenie a zdravotné poistenie, clá, dane,
atd'., aj keď ich splatnosť nastane až po účinnosti vkladu. Následne v zmysle článku 6 Zmluvy o

vklade časti podniku je uvedené, že pracovnoprávne vzťahy s vkladateľom, ktoré súvisia s podnikom
budú prevedené v súlade s príslušnými právami a povinnosťami z nich vyplývajúcimi na nadobúdateľa.
Zmluvné strany budú informovať zamestnancov podniku a prevzatie pracovných zmlúv v súlade so
slovenskými pracovnoprávnymi predpismi. Strany súčasne vyhlásili, že informovali zamestnancov o
vklade podniku. Ako je však zrejmé z Prílohy č. 1 citovanej zmluvy o vklade časti podniku, v tejto sa

žalobca ako jeden zo zamestnancov nenachádza. Ďalej citoval znenie § 79 zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Vzhľadom „k tomu“, že on si riadne uplatnil svoje nároky
a teda podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, jeho pracovný pomer sa neskončil.
Mal byť teda súčasťou vzájomného vyporiadania sa medzi účastníkmi zmluvy o vklade časti podniku, a
to buď zahrnutý do zoznamu ku všetkým zamestnancom alebo riešený samostatne v rámci osobitného

článku zmluvy napr. o prebiehajúcich sporoch a pod. Žiadne ustanovenia však jeho nespomínajú a
ponechávajú túto otázku nevyriešenú. Rovnako tak ani nebol informovaný o prevzatí pracovných zmlúv
tak, ako to predpokladá zmluva. Ak teda uzavrie, že zmluva o vklade časti podniku nerieši samostatne
otázku nástupníctva žalobcu, keďže ho do zmluvy nijako nezahrnuli, tento by následne mal ostať vpôvodnej spoločnosti NESS KDC a stať sa súčasťou NESS Slovensko v dôsledku následného zlúčenia.
Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, on nijako túto situáciu nezapríčinil, nezavinil a nemôže nijako za
to, ako sa žalovaný rozhodol postupovať. Ak mal snahu, aby žalovaný zaujal jednoznačne stanovisko,

na koho prešli práva a povinnosti z tohto pracovnoprávneho sporu, a teda odstránil nejednoznačnosť,
ktorú spôsobil, žalovaný na otázku buď neodpovedal, alebo uviedol skutočnosti, ktoré sú uvedené
v Obchodnom registri alebo inak uhýbal vyjadrením, že je možné domnievať sa a pod. Rovnako
aj na pojednávaní samotnom, keď bol konfrontovaný s touto otázkou, odpovedal súdu, že pripúšťa
nejednoznačnosť a neurčitosť, avšak necháva na zvážení súdu vyhodnotenie tejto otázky. Následne na

položenú otázku koho zastupuje na tomto pojednávaní, ktorého žalovaného (čím by implicitne) potvrdil
skutočnosť právneho nástupníctva toho - ktorého subjektu, zostal ticho a na otázku nebol schopný
odpovedať. Na ďalšiu otázku, kto mu ako právnemu zástupcovi udelil pokyn na toto pojednávanie a
teda komu bude referovať výsledok z konania, rovnako nevedel odpovedať a uviedol, že do spisu bola
založená plná moc (pôvodná od NESS KDC), ktorá je stále aktuálna a necháva na posúdení súdu,
ako sa s tým vysporiada. Tento, z jeho pohľadu vypočítavý postup žalovaného nemožno považovať za

iný, ako napĺňajúci znaky čl. 5 CSP, keďže žalovaný najprv sám spôsobí nejednoznačnosť, túto si aj
sám prizná, chybu nenapraví ani inak k tomu nenapomôže a po tomto bude každého (ako súd, tak aj
žalobcu) obviňovať, že porušil (jeho) práva. Dokonca žalobca ani odvolanie samotné nevyužil k tomu,
aby nejednoznačnosť vyjasnil a zaujal jednoznačné stanovisko v tejto veci. Iba opäť uvádza následky
tohto - ktorého úkonu. Paradoxne žalovaný zvoleným postupom vytvára priestor aj pre pochybnosti

ohľadom legitimity jeho úkonov, najmä pokiaľ ide o podané odvolanie, nakoľko uvádza, že ho podáva
za spoločnosť NESS KE a nie aj za NESS Slovensko, ako by tomu mohlo byť, keby platilo nástupníctvo
po zlúčení, ako to sám uvádza. S tým súvisí aj legitimita úkonov predchádzajúcich odvolaniu, nakoľko
aj pre tieto platia účinky vyvolané vkladom časti podniku, resp. zlúčenia, v dôsledku čoho aj právneho
nástupníctva. Minimálne vo vzťahu k podanému odvolaniu bolo na mieste vyjasniť a odôvodniť súdu,

prečo podáva odvolanie za NESS KE. Žalobca teda v záujme eliminovať čo možno najviac rizík tohto
podľa jeho názoru nepoctivého postupu označil za žalovaných ako NESS KE opierajúc sa o zmluvu o
vkladečastipodnikuatiežajNESSSlovenskoopierajúcsaonáslednézlúčenie,atoprávezdôvodu,aby
obidvealternatívybolizahrnutédokonania,atoajstýmrizikom,žepodľaposúdeniasúdubudeprípadne
žalobca v konaní neúspešný vo vzťahu k jednému zo žalovaných. B/ sa vyjadril k skutkovým okolnostiam

okamžitého skončenia pracovného pomeru a považuje argumenty zhrnuté v odvolaní žalovaného v
celom rozsahu za nedôvodné.
8.Žalovaný podal vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu z 24.3.2017, v ktorom ad) K procesným súvislostiam
uviedol, že žalobca v bode „A/ K procesným súvislostiam" uvádza, že závery, z ktorých vyplýva, že
žalovaný mal svojim konaním (predaj podniku; zrušenie spoločnosti bez likvidácie zlúčením) „zneužiť

svoje postavenie" a z tohto dôvodu nemá jeho konanie požívať právnu ochranu. Žalobca dokonca
uvádza,žeŽalovaný„(...)celkomzjavnezneužívasvojepostavenievsnahevyvolaťtakýstav,ktorýbude
viesť k zamietnutiu žaloby, resp. k takej zmätočnosti, z ktorej bude v konečnom dôsledku profitovať."
Voči predmetným vyjadreniam žalobcu sa dôrazne ohradil. Predovšetkým, v žiadnom prípade nebolo
jeho cieľom vyvolávať akúkoľvek zmätočnosť či zneužívať svoje postavenie. Tak ako to uviedol už vo

svojich predchádzajúcich podaniach v tejto veci, celkom zrejme poukázal na právne skutočnosti, ktoré
nastali u pôvodného žalovaného NESS KDC, s.r.o., naposledy sídlom Moldavská cesta 10/B, 040 11
Košice - Juh, IČO: 31 344 437 (ďalej len „NESS KDC"). Či už to bol predaj podniku v prospech NESS KE,
s.r.o., Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice - Juh, IČO: 48 325 830 (ďalej len „NESS KE") alebo to bolo
zrušenie bez likvidácie zlúčením s NESS Slovensko, a.s., so sídlom Galvaniho 15/C, 821 04 Bratislava,

IČO: 00 603 783, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa, vložka číslo:
89/B (ďalej len „NESS Slovensko"), nemohlo sa v žiadnom prípade jednať o „zneužitie postavenia", či
dokonca zneužitie práva, ako to tvrdí žalobca. Vyššie uvedené právne skutočnosti sú plne v súlade s
platným právnym poriadok a ich realizáciou pôvodne žalovaný NESS KDC len uplatňoval svoje Ústavou
a zákonmi garantované práva. Ďalej považuje za potrebné uviesť, že tak pôvodne žalovaný ako ani

NESS Slovensko rozhodne nie sú obchodnými spoločnosťami, ktoré by akékoľvek zmeny týkajúce sa
ichkorporátnejštruktúryvykonávalisohľadomnaindividuálnypracovno-právnyspor,akojetomuvoveci
samej. Dovolil si uviesť, že v prípade spoločnosti NESS Slovensko ide o obchodnú spoločnosť s ročnými
tržbami cca 15 000 000 a v prípade NESS KE o obchodnú spoločnosť s ročnými tržbami cca 3 000 000
€. Je tak prinajmenšom na pováženie tvrdenie žalobcu o tom, že v jeho prípade malo dôjsť k zneužitiu

postavenia. Ďalej sa vyjadril k záverom žalobcu na str. 2 vyjadrenia s spojení § 79 Zákonníka práce.
V ďalších častiach týkajúcich sa právnych skutočností predaja podniku a zrušenia spoločnosti NESS
KDC bez likvidácie zlúčením sa naďalej pridržiava svojich vyjadrení uvedených v podanom odvolaní zo
7.3.2017 ako aj vo vyjadrení z 27.3.2017.9.Žalovaný k vyjadreniu žalobcu z 11.4.2017, uviedol k údajnej diskriminácii žalobcu sa vyjadril už
opakovane vo svojich písomných aj ústnych podaniach v prejednávanej veci, v ďalšom sa vyjadril k
mzde žalobcu ako aj K záverom Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktorého činnosť

nespochybňuje ani opodstatnenie existencie Slovenského národného strediska pre ľudské práva (ďalej
len „SNSĽP"). V tejto súvislosti upresnil, že pod absenciou ukotvenia v právnom poriadku mal na
mysli, že SNSĽP nie je oprávnené vydávať záväzné rozhodnutia o tom, či v určitej situácie došlo
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, ani viesť akékoľvek súvisiace konania. SNSĽP síce
má právo vydávať na požiadanie fyzických osôb alebo právnických osôb alebo z vlastnej iniciatívy

odborné stanoviská vo veciach dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného
predpisu, tieto však nie sú právne záväzné. Navyše pre to, aby boli takéto stanoviská objektívne,
malo by im predchádzať aj objektívne zisťovanie a preverovanie skutočností, na základe ktorých sa
stanovisko vydáva. V prejednávanej právnej veci však SNSĽP vydalo svoje stanovisko len na základe
jednostranných informácií, ktoré mu poskytol žalobca. Vo svetle vykonaného dokazovania, ktoré nič z
tvrdení, uvádzaných SNSĽP nepotvrdilo, s prihliadnutím na skutočnosti, uvedené v tomto bode, sa preto

dôkazná hodnota tohto stanoviska rovná nule a má za to, že pre toto konanie je stanovisko SNSĽP bez
právneho významu. Závery - z dôvodov popísaných vyššie považuje argumenty žalobcu, uvedené vo
vyjadrení z 11.4.2017 za irelevantné pre toto konanie, nakoľko žalobca nepredložil okrem svojich tvrdení
žiadny relevantný písomný ani iný dôkaz o tom, že by on počas trvania pracovného pomeru so žalobcom
konal s úmyslom diskriminovať žalobcu. Naopak vykonané dokazovanie potvrdilo, že vždy k žalobcovi

pristupoval rovnako ako aj k iným svojim zamestnancom, čo koniec koncov preukázali aj výpovede
všetkých vypočutých svedkov, kedy ani jeden z nich neuviedol žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývali
čo i len náznaky prípadnej diskriminácie žalobcu na pracovisku, čím sa v konaní podarilo vyvrátiť,
že vo vzťahu k žalobcovi dochádzalo z jeho strany k akémukoľvek nerovnakému zaobchádzaniu, či
nebodaj k diskriminácii. Ďalej uviedol, že zotrváva na všetkých svojich doterajších písomných a ústnych

vyjadreniach v prejednávanej veci, pričom vypracovanie ďalších vyjadrení v tejto fáze konania už
považuje za neúčelné, nakoľko obaja účastníci konania sa už opakovane vyjadrili ku všetkým aspektom
prejednávanej veci. Z tohto dôvodu si preto Žalovaný dovoľuje požiadať konajúci súd, aby po doručení
tohto vyjadrenia právnemu zástupcovi žalobcu postúpil spis na konanie odvolaciemu súdu.
10.Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného z 2.5.2017, v ktorom zotrval na doterajších stanoviskách,

prednesoch či vyjadreniach. Má za to, že skutočnosti uvedené vo Vyjadrení žalovaného sú skresľujúce
a nepravdivé. Na margo niektorých vyjadrení žalovaného uvádzame nasledovné: Pokiaľ ide o
diskrimináciu, resp. porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, má za to, že bez pochýb k porušeniu
tejto zásady došlo práve skutočnosťami zhrnutými v predošlom podaní z 11.04.2017. Žalovaný uvádza,
že žiadne z uvedených tvrdení nepreukázal. V prvom rade poukázal na špecifickosť problematiky

diskriminácie, kde priamou diskrimináciou je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou
zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s
inou osobou v porovnateľnej situácii a nepriamou diskrimináciou zase navonok neutrálny predpis,
rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní
s inou osobou. Rovnako tak aj procesnoprávna súvislosť vyplývajúca z ustanovenia § 11 ods.2 zák.

č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), podľa ktorej žalovaný je povinný
preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z
ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. K jeho
príjmu zotrváva na fakte, že tento bol nastavený ešte pri nástupe do zamestnania v roku 2007 a tento

nebol za celý čas nijako navyšovaný. Je teda zrejmé, že dohodnutý príjem v roku 2007 nemôže byť
hodnotovo v roku 2017 rovnocenný, resp. že tento je označovaný po desiatich rokov ako nadštandardný.
K bodu 6, kde žalovaný uvádza, že svedkovia nemali žiadnu vedomosť o tom, že by bol akokoľvek
napádaný odkázal na doteraz vykonané dokazovanie a svedecké výpovede, najmä pokiaľ ide o
výpoveď pani E. (HR manažér) a jej konfrontácie so žalovaným, kde sa priamo rozoberá incident

na pracovisku žalovaného. Týmto je jednoznačne vyvrátené tvrdenie žalovaného. Súčasne vedomosť
ostatných zamestnancov o nerovnakom zaobchádzaní nie je relevantná pri vyhodnotenie existencie
či neexistencie diskriminácie na pracovisku. Na základe uvedeného považuje argumenty zhrnuté vo
vyjadrení žalovaného v celom rozsahu za nedôvodné.
11.Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného ako podané včas, oprávnenými

osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu
vyplývajúcom z § 379 CSP.
12.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžadujedôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením
stotožňuje, na čom nič nemení ani stranami sporu podané odvolania.

13.Žalobcom, ale aj žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný
postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver
o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

14.Obsahprávanaspravodlivýproces(righttofairtrial)jepomerneširoký(právonaprístupksúdu,právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi

jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o.i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
15.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti

(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy

protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je

potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania

práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom

nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.
17.Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd

(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
18.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba

nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.19.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.
20.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno

uzavrieť, že stranami uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
21.Žalobcom aj žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré
nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný

postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom

prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený

z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1
CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania

môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou
konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník
konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre

s § 204 CSP a p..
22.V prejednávanej veci uplatnený odvolací dôvod by bol daný, ak by bolo rozhodnutie súdu nesprávne.
23.Žalobca aj žalovaný uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje

zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
24.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
25.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže

príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazyv ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
26.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
27.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP spočíva v tom, že neboli
splnené procesné podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia
byťsplnenénato,abysadosiaholcieľsúdnehokonania,vyplývajúcizozákladnýchustanoveníCivilného

sporového poriadku. Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc
a príslušnosť); b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť
zastúpenia...); c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti);
d) negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendenice). Na procesné podmienky
konania súd prihliada kedykoľvek počas konania.

28.Žalovaný nesplnenie procesných podmienok vidí v tom, že žalobca sa v konaní domáhal vyslovenia
neplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomerudanéhomujehozamestnávateľomspoločnosťou
NESS KDC, s.r.o. a súd v písomnom vyhotovení rozsudku uvádza v záhlaví ako žalovanú stranu konania
spoločnosť NESS KE, s.r.o., Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice - Juh, IČO: 48 325 830. Žalovaný
tvrdí, že univerzálnym právnym nástupcom po zrušenej spoločnosti sa tak stala spoločnosť NESS

Slovensko, že v uvedenom zmysle trpí rozsudok zásadnými vadami, nakoľko sa v žiadnom bode svojho
odôvodnenia nevysporiadal s právnymi skutočnosťami predaja podniku a zrušenia spoločnosti NESS
KDC, t. j. strany konania, že v konaní nemohli byť naplnené procesné podmienky pre zmenu strany
konania. Má za to, že § 61 CSP vymedzuje základný právny rámec pokiaľ je subjekt spôsobilý byť
účastníkom (stranou) konania. V prípade právnickej osoby, táto stráca spôsobilosť na práva a povinnosti

svojim zánikom. Z uvedeného je zrejmé, že najneskôr k 15.1.2016 stratil NESS KDC svoju procesnú
subjektivitu.VzhľadomnatútoskutočnosťnemoholbyťNESSKDCpočnúc15.1.2016stranoukonania.V
prípade procesnej subjektivity sa jedná o tzv. procesnú podmienku. Procesnou podmienkou sa rozumie
určitá procesná danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná
subjektivita pritom predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, na ktorú musí súd prihliadať z

úradnej povinnosti počas celého konania. V prípade absencie procesnej subjektivity, tak súd nemôže so
stranou konať a je povinný postupovať v súlade s postupmi vymedzenými CSP. V danom prípade však
k uvedenému nedošlo a súd sa napriek zániku procesnej subjektivity NESS KDC s uvedenou situáciou
žiadnym spôsobom nevysporiadal.
29.K uvedeným tvrdeniam žalovaného odvolací súd poukazuje na zistený skutkový stav, z ktorého

je zrejmé, že žalobca mal uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou NESS Slovakia, s. r. o., Na
Hrebienku 31, Bratislava, IČO: 31 344 437 (č. l. 14). Podľa Výpisu z obchodného registra Okresného
súdu Košice I, odd.: Sro, vl. č. 23318/V, pôvodné obchodné meno NESS Slovakia, s. r. o., bolo APP
Slovakia, s. r. o. a od 7.11.2007 spoločnosť NESS Slovakia, s. r. o. zmenila obchodné meno NESS KDC
s. r. o., Košice, Moldavská cesta 10/B, IČO: 31 344 437, tak ako je označená v žalobe žalovaná. Žaloba

bola podaná 12.7.2012 v čase, keď žalobcom označená žalovaná existovala a mala právnu subjektivitu
a pasívnu legitimáciu.
30.Spoločnosť NESS KDC s. r. o., Košice, Moldavská cesta 10/B, IČO: 31 344 437 (pôvodným
obchodným menom APP Slovakia, s. r. o.) bola založená spoločenskou zmluvou z 3.12.1992, ktorej
jediným spoločníkom bola spoločnosť NESS Slovensko a. s. (výpis z OR č.l. 2 sp. zn. Sro 23318).

31.V spoločnosti pôvodnej žalovanej nastali priebehu vedeného konania zmeny spočívajúce v
rozhodnutí jediného spoločníka spoločnosti NESS KDC, s. r. o., NESS Slovensko a. s. v schválení
Zmluvy o vklade podniku, predmetom ktorej bol vklad celého podniku v zmysle § 5 zák. č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka do základného imania spoločnosti NESS KE, s. r. o., so sídlom Košice,Moldavská cesta 10/B, IČO: 48 325 830, ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou NESS KDC, s. r. o.
ako vkladateľom a NESS KE, s. r. o. ako nadobúdateľom (č.l. 199 sp. zn. Sro 23318).
32.Z obsahu Zmluvy o vklade časti podniku (ďalej len zmluva) sa podľa bodu 1.1. podnikom rozumie celý

podnik vkladateľa NESS KDC, s. r. o. špecifikovaný v Prílohe č.1 zmluvy, ktorý sa vkladá do základného
imania nadobúdateľa (NESS KE, s. r. o.).
33.Podpojmomzamestnancisapodľabodu1.1.zmluvyrozumejúvšetcizamestnanciprináležiaci NESS
KDC,s.r.o.špecifikovanívPríloheč.1zmluvy.Odvolacísúddodáva,ževsúlades§28ZPvnadväznosti
na § 31 ZP došlo k prevodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov ku všetkým zamestnancom.

Skutočnosť, že žalobca nie je uvedený v zozname prevedených zamestnancov nemôže byť na ujmu
žalobcovi. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v čase vedenia súdneho sporu žalobca neprestal byť
zamestnancom zamestnávateľa NESS KDC, s. r. o., až do jeho právoplatného skončenia.
34.Podľa § 28 ods.1 ZP ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona,
zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa
alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov

voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.
35.Podľa § 28 ods.2 ZP prevod podľa odseku 1 je prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva
svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné
zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná
alebo doplnková.

36.Podľa § 28 ods.3 ZP prevodca je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku
2 prestáva byť zamestnávateľom.
37.Podľa § 28 ods.4 ZP preberajúcim zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá
prevodom podľa odseku 2 pokračuje ako zamestnávateľ voči prevedeným zamestnancom.
38.Podľa § 28 ods.5 ZP práva a povinnosti doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých

pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.
39.Podľa § 31 ods.1 ZP ak sa predáva zamestnávateľ alebo jeho časť, práva a povinnosti
z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú z predávajúceho zamestnávateľa na kupujúceho
zamestnávateľa.
40.Podľa bodu 2.1 Predmet zmluvy - NESS KDC, s. r. o. vloží podnik do základného imania NESS KE,

s. r. o., ktorý súhlasí s prevzatím podniku, spolu so všetkými zamestnancami, majetkom, vecami a inými
majetkovými hodnotami, ktoré s nimi súvisia, ale ktoré sa s nimi môžu spájať alebo vzniknúť po dátume
tejto zmluvy...
41.Podľa bodu 2.2 zmluvy s účinnosťou od účinnosti vkladu preberá NESS KE, s. r. o. zodpovednosť za
splnenie záväzkov (č.l. 204) a podľa bodu 2.3. posledná veta ... všetky súčasti podniku budú prevedené

na nadobúdateľa spolu so súčasťami, o ktorých sa vzhľadom na ich povahu, po zvážení všetkých
okolností dá predpokladať, že sú súčasťou podniku i v prípade, že neboli výslovne špecifikované v
príslušnej prílohe k tejto zmluve alebo preberacom protokole.
42.Podľa bodu 6.1 strany potvrdili, že pracovnoprávne s vkladateľom a ktoré súvisia s podnikom budú
k účinnosti vkladu prevedené spolu s príslušnými právami a povinnosťami na nadobúdateľa (č. l. 205).

43.Odvolací súd výzvou z 28.11.2017 adresovanou spoločnosti NESS Slovensko a. s. zisťoval, či prešli
nejaké pracovnoprávne vzťahy na ňu, z pôvodnej spoločnosti NESS KDC, s. r. o., ktorá podaním z
1.12.2017 doručeným súdu 5.12.2017 oznámila, že na ňu neprešli žiadne pracovnoprávne vzťahy z
pôvodnej spoločnosti NESS KDC, s. r. o., že tie prešli na základe zmluvy o predaji podniku na spoločnosť
NESS KE, s. r. o.

44.V súlade s uvedeným je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že všetky práva a povinnosti z
pracovnoprávnych vzťahov prešli na spoločnosť NESS KE, s. r. o..
45.Z procesného hľadiska zmluva o predaji podniku predstavuje právnu skutočnosť, s ktorou právne
predpisy spájajú prevod práv a povinností, o ktorých sa koná, preto súd mal postupom podľa § 80 CSP
rozhodnúť o vstupe spoločnosti NESS KE, s. r. o. na miesto pôvodného žalovaného.

46.Z konania súdu je zrejmé, že ten považoval tento úkon (zmluva o predaji podniku) za skutočnosť,
ktorou zanikol pôvodný žalovaný a preto postupoval v ďalšom konaní s jeho právnym nástupcom podľa
§ 64 CSP, za ktorého považoval NESS KE, s. r. o. ako ho aj označil v záhlaví rozsudku.
47.K zániku spoločnosti pôvodného žalovaného došlo až zlúčením spoločnosti NESS KDC, s. r. o.
so spoločnosťou NESS Slovensko a. s., Bratislava Galvaniho 15/C, IČO: 00 603 783, a k 15.1.2016

dobrovoľným výmazom.
48.Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
49.Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.50.Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

51.Podľa § 65 ods.1 CSP právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.
52.Podľa § 65 ods.2 CSP procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú.
53.Podľa § 65 ods.3 CSP právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota
doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.

54.Podľa § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
55.Podľa § 80 ods.1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.

56.Podľa § 80 ods.2 CSP súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
57.Podľa § 80 ods.3 CSP ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
58.Zhrnúc uvedené je evidentné, že tým, že súd nezhodol samostatným uznesením o vstupe spoločnosti

NESS KE, s. r. o. na miesto pôvodného žalovaného (išlo o právnu skutočnosť podľa § 80 ods.1 a
žalobca návrh na pristúpenie podal) postihol konanie inou vadou, ktorá však vzhľadom na konečné
rozhodnutie nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto, ak súd považoval za žalovaného
spoločnosť NESS KE, s.r.o., na základe právnej skutočnosti, ktorou bola zmluva o vklade podniku z
24.9.2015 s účinnosťou od 1.10.2015, ktorej sa týkali práva a povinnosti, o ktorých sa v spore konalo

postupoval správne, pretože spoločnosť NESS KE, s.r.o., ktorého súd považoval za žalovaného bol
pasívne legitimovaný v spore.
59.Žiadneho porušenia sa súd nedopustil ani tým, že nekonal so spoločnosťou NESS Slovensko a. s.,
Bratislava Galvaniho 15/C, IČO: 00 603 783, pretože na túto spoločnosť neprešli práva a povinnosti,
ktoré sa týkajú predmetu sporu a teda žiaden účastník nebol ukrátený na svojich procesných právach

a povinnostiach. Ak by súd aj konal so spoločnosťou NESS Slovensko a. s., Bratislava Galvaniho 15/
C, IČO: 00 603 783, táto nemala pasívnu legitimáciu v konaní a vo vzťahu k nej by žaloba musela byť
zamietnutá.
60.Podľa § 140 ods.1 CSP súd pripustil zmenu žaloby navrhnutú žalobcom podaním zo 29.11.2016,
lebo výsledky doterajšieho konania boli podkladom pre konanie o zmenenej žalobe.

61.Podľaodôvodnenianávrhunapripusteniezmenyžaloby,súdtútopripustilvzmyslenavrhnutejzmeny
žalobcom. Súd správne postupoval, ak rozhodol meritórne len vo vzťahu týkajúceho sa žalovaného a na
výrok týkajúci sa spoločnosti NESS Slovensko a. s. neprihliadal, keďže sa netýkal žiadneho účastníka
konania.
62.Žalovaný v odvolaní ďalej tvrdí, že pre uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru voči

žalobcovi boli z jeho strany splnené všetky zákonné ako aj skutkové dôvody. 63.K uvedenému odvolací
súd uvádza, že v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
Súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z prejednávaného sporu.
64.V časti odvolania, kde žalobca tvrdí, že bol diskriminovaný a žalovaný sa k uvedenému tvrdeniu
vyjadruje, odvolací súd nepovažuje za potrebné sa k uvedenej otázke vyjadrovať, lebo nešlo o spor

podľa§13anasl.ZPaantidiskriminačnéhozák.č.365/2004Z.z.orovnakomzaobchádzanívniektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
64.V kontexte s uvedeným súd správne rozhodol aj o trovách konania, ktoré priznal žalobcovi v rozsahu
100%.
65.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
66.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
67.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
68.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
69.Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nebola priznaná náhrada trov tohto konania.
Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania vrozsahu 100%, o ktorých výške po posúdení účelnosti vynaložených nákladov, rozhodne samostatným
uznesením súdny úradník (§262 ods.2).
70.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.