Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14Csp/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317200514
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4317200514.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Československá obchodná

banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Bratislava, Žižkova 11, v zastúpení Malata, Pružinský, Hegedüš
& Partners, s.r.o., IČO: 47 239 921, so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, proti žalovanej: I. B., Z..
XX.XX.XXXX, K. B. E., L. XXXX/XX o zaplatenie 6.853,89 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4.877,65 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 4.455,96 EUR od 01.01.2017 do zaplatenia všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy
vo výške 6.853,89 EUR s príslušenstvom. Takúto žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 16.10.2013
uzavreli strany sporu v zmysle § 497 Obchodného zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z.
spotrebiteľskýchúverochoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľovzmluvuoČSOBspotrebiteľskom
úvere č. 006196676R, pričom neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli tiež obchodné podmienky
pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť za splnenia

dohodnutých podmienok peňažné prostriedky na čerpanie spotrebiteľského úveru do výšky úverového
limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 8.000 EUR, pričom žalovaná bola oprávnená úver
čerpať jednorazovo s tým, že tento úver dňa 16.10.2013 aj čerpala. Žalovaná sa zároveň v súlade
s článkom V. zmluvy ako aj článku 5 všeobecných obchodných podmienok zaviazala splácať úver
v šesťdesiatich mesačných anuitných splátkach splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom
15.11.2013, pričom anuitná splátka sa skladala z istiny a príslušných úrokov podľa článku IV. zmluvy.
Splátky boli dohodnuté vo výške 194,20 EUR mesačne s tým, že v článku IV. zmluvy sa dohodli

strany sporu, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške
15,90 % ročne. Žalovaná následne nedodržala platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazala v dôsledku
čoho žalobca v súlade s ustanovením bodu 9.1 písmena a) všeobecných obchodných podmienok určil
predčasnú splatnosť úveru poskytnutého na základe zmluvy ku dňu 15.02.2015. V zmysle článku 4
zmluvy sa tiež strany sporu dohodli, že pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov
podľa zmluvy je žalobca oprávnený úročiť dlžnú sumu úrokom z omeškania. Zároveň v zmysle bodu 4.2
všeobecných obchodných podmienok splátky istiny úveru po termíne splatnosti sa mali naďalej úročiť

úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve a navyše sa mohli úročiť aj úrokovou sadzbou z omeškania.
Žalobca poskytol dohodnutý úver žalovanej a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany
žalovanej evidoval k 31.12.2016 voči nej pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy vo výške 8.554,76 EUR,
ktorá predstavovala jednak istinu vo výške 5.821,16 EUR, úrok vo výške 267,20 EUR vyčíslený ku dňu15.02.2015, úrok vo výške 1.700,87 EUR za obdobie od 16.02.2015 do 31.12.2016, úrok z omeškania
vo výške 665,77 EUR vyčíslený ku dňu 31.12.2016 ako aj neuhradené poplatky vo výške 99,76 EUR.

2. Súd následne doručil žalobu žalovanej a to v zmysle § 116 ods. 2 CSP, pričom žalovaná sa k podanej
žalobe písomnou formou nevyjadrila.

3. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 06.02.2017 uviedol, že trvá na podanej žalobe
v celom rozsahu s tým, že podľa jeho názoru má nárok aj na dohodnuté úroky po zosplatnení úveru,

pričom dohoda o povinnosti zaplatiť zo strany dlžníka úrok za úver je esenciálnou náležitosťou zmluvy o
úvere a zákonné ustanovenia vymedzujúce túto esenciálnu náležitosť majú kogentný charakter, a preto
je vylúčené, aby sa zmluvné strany dohodli na bezúročnom poskytovaní peňažných prostriedkov, a teda
ani súd nemôže svojim postupom negovať základnú charakteristiku zmluvy o úvere, ktorej je povinnosť
zaplatiť úrok, a to od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zároveň poukázal na ustanovenie §
16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len

za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Z uvedených dôvodov
tak jednoznačne vyplýva, že táto právna norma ohraničuje obdobie, za ktoré patrí veriteľovi úrok z
úveru, keď určí jeho koniec a to tak, že veriteľovi patrí úrok z úveru do jeho splatenia, t.j. do faktického
vrátenia peňažných prostriedkov. Je tak nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi splatením úveru a
zosplatnením úveru, pričom ide o skutočnosti s rozličnými právnymi dôsledkami pre existenciu nároku

veriteľa. Poukázal tiež na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a to Krajského súdu Prešov č.k.
14C/83/2012, podľa ktorého je možné uložiť popri sebe povinnosť platiť zmluvný úrok popri platení úroku
z omeškania. Obdobný názor prijal vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ktorýpotvrdilpriznanieúrokovpozosplatneníúveruatovuznesení3Cdo/434/2014zo04.06.2015akoaj
Ústavný súd SR v uznesení II. ÚS 745/2015 zo dňa 11.11.2015. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobu

zo dňa 27.11.2017, ktoré zaslal k predbežnému právnemu posúdeniu súdu vyplýva, okrem iného, že s
poukazom na článok 10 zmluvy má žalobca za to, že oznámenie o zosplatnení úveru, ktoré sa vrátilo ako
nedoručené je potrebné považovať za doručené, a preto došlo k platnému zosplatneniu úveru. Pokiaľ
ide o výšku ročnej percentuálnej miery nákladov tak tá bola vypočítaná na základe údajov uvedených
v zmluve a má za to, že bola vypočítaná správne. Zároveň takáto zmluva o úvere obsahuje všetky

predpoklady na výpočet RPMN. Z uvedených dôvodov tak nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a
bezpoplatkovú. Pokiaľ ide o náležitosti rozčlenenia splátok na časť istiny, úroku, poplatky tak tu poukázal
právny zástupca žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 značka C-42/15 s tým,
že súdy by mali vykladať právne predpisy eurokonformne a prihliadať na vôľu únijného normotvorcu.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že je potrebné aplikovať nepriamy účinok smernice, ktorého podstatu

vo svojom rozhodnutí vyložil súdny dvor. Z uvedených dôvodov tak žalobca trval na podanej žalobe v
celom rozsahu.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 30.10.2017, ktorého sa zúčastnil len právny
zástupca žalobu, pričom žalovaná napriek tomu, že predvolanie mala riadnym spôsobom doručené,

sa pojednávania nezúčastnila. Súd preto podľa § 180 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a
žalovanej,pretožezistilžesúsplnenépodmienkyprevykonaniepojednávania.Právnyzástupcažalobcu
na predmetnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby ako aj písomných podaní, ktoré
zasielali v tomto konaní s tým, že žalobca poskytol na základe zmluvy o úvere žalovanej úver vo výške
8.000 EUR, ktorý žalovaná čerpala a žalovaná sa zaviazala takýto úver splácať dohodnutou mesačnou

splátkou, pričom následne porušila svoju platobnú disciplínu a takýto úver riadne a včas nesplácala.
Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o náležitosti úverovej zmluvy a
to v súvislosti so zákonom o spotrebiteľských úveroch tak poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora č.
C - 42/15, ktorý uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere postačuje, aby bola uvedená frekvencia
a počet splátok, pričom členské štátny neboli oprávnené, aby prijali prísnejšiu úpravu, ako vyžadovala

smernica týkajúca sa poskytovania spotrebiteľských úverov. Z uvedených dôvodov tak právny zástupca
žalobcu bol toho názoru, že zmluva o úvere obsahuje aj zákonnú náležitosť, ktorá je upravená v § 9 ods.
2 písmena k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal tiež na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho
súdu ČR ako aj Ústavného súdu, pričom podľa názoru právneho zástupcu žalobu by súd mal pristúpiť
k eurokonformnému výkladu k danej problematike. Pokiaľ ide o uplatnenie úroku po zosplatnení úveru

tak poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, z ktorých vyplýva, že veriteľ má nárok na zmluvný
úrok až do zaplatenia úveru. Keďže samotná žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti v súvislosti
so splácaním predmetného úveru má za to, že žalobcovi vznikol nárok na úroky aj po zosplatnení
predmetného úveru tak ako si uplatnil v podanej žalobe. Z uvedených dôvodov žiadal vyhovieť v celomrozsahu podanej žalobe. Súd následne nariadil termín pojednávania na deň 29.11.2017, pričom tohto
pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a nezúčastnila sa ho žalovaná, ktorá mala termín
predvolania riadnym spôsobom doručený, avšak svoju neúčasť neospravedlnila. Súd preto podľa § 180

CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovanej. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol,
žetrvánasvojomvyjadrenízodňa27.11.2017,ktorézaslalsúdu,pričompodľajehonázoruzákonodarca
zákonom č. 279/2017 reagoval na rozsudok Súdneho dvora C-42/15 v súvislosti s rozčlenením splátok,
a preto by mal súd vykladať právne predpisy eurokonformným spôsobom. Ďalej poukázal na nález
Ústavného súdu ČR č.k. IV. US/1241/2012 ako aj nález Ústavného súdu SR zo dňa 09.11.2016, č.k. I.

US/689/2014.Ztýchtorozhodnutíokreminéhovyplýva,žesúdjeoprávnenýprivýkladeprávnychnoriem
sa odchýliť od doslovného znenia zákonov, ktorým tak nie je viazaný a zároveň je povinný vykladať
právne normy eurkonformným spôsobom. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu zmluva o úvere
obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a súd by mal použiť eurokonformný výklad pri riešení
tohto sporu. Pokiaľ ide o výšku RPMN tá bola určená v správnej výške a pokiaľ ide o rozčlenenie splátok
tak zotrval na svojich prednesoch.

5. Súd po tom ako vykonal dokazovanie a to prečítaním žaloby, zmluvy od ČSOB o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 16.10.2013, listinný doklad čl. 12, Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery,
opakovanú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 22.01.2015, účet č. XXXXXXXXXX, vyjadrenie
žalobcukvýzvesúduzodňa06.02.2017,potvrdeniečl.48,úradnýzáznamčl.49,oznámenieovyhlásení

predčasnej splatnosti zo dňa 05.10.2016, rozsudok Najvyššieho súdu ČR 32Cdo/3764/2016 ako aj
32Cdo/2546/2016, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.11.2017, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR 28Cdo/2304/2011, listinný doklad na ktorom je uvedené RPMN ako aj vzorec pre jej výpočet
a jednotlivé splátky, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 05.10.2016 ako aj predmetnú
doručenku, žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 15.10.2013 zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Na základe žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 15.10.2013 požiadala žalovaná žalobcu o poskytnutie
spotrebiteľského úveru v hodnote 8.000 EUR. Následne uzavrel žalobca so žalovanou dňa 16.10.2013
zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere s tým, že na podklade takejto zmluvy sa zaviazal žalobca
poskytnúť úverový limit žalovanej vo výške 8.000 EUR, pričom žalovaná mohla čerpať tieto finančné

prostriedky. Strany sporu sa tiež dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou
úrokovou sadzbou vo výške 15,90 % ročne a RPMN bola určená vo výške 19,82 %. Celková čiastka,
ktorú mala žalovaná ako dlžníčka zaplatiť žalobcovi predstavovala sumu 12.247,46 EUR a priemerná
hodnota RPMN bola určená vo výške 12,25 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať takýto úver v
šesťdesiatich mesačných anuitných splátkach, pričom takáto splátka pozostávala z istiny a príslušných

úrokov vo výške podľa článku 4 tejto zmluvy s tým, že deň splatnosti anuitnej splátky bol dohodnutý ako
15. deň v mesiaci. Prvá anuitná splátka bola splatná dňa 15.11.2013 a posledná anuitná splátka mala
byť splatná dňa 15.10.2018, pričom tento deň je zároveň aj deň splatnosti úveru. Prvá až predposledná
anuitná splátka bola dojednaná vo výške 194,20 EUR a posledná anuitná splátka mala byť vypočítaná
na základe priebehu splácania úveru. Pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov

sa žalovaná zaviazala zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne. Zároveň žalovaná mala so
žalobcom dňa 01.04.2008 uzavrieť aj poistenie pre prípad poistnej udalosti a to smrti, invalidity a
pracovnej neschopnosti s tým, že takáto poistná zmluva je súčasťou úveru, pričom poistné za poistenie
smrti alebo plnej invalidity bolo hradené z mesačného poplatku za poistenie úveru stanoveného v súlade
s aktuálnou výškou poplatku určenou v platnom sadzobníku. Výška mesačného poplatku predstavovala

6,66 EUR a po celú dobu trvania úverového vzťahu bola nemenná. Pokiaľ išlo o poistenie za poistenie
práceneschopnosti to bolo hradené z mesačného poplatku za poistenie úveru stanovené v súlade
s aktuálnou výškou poplatku určenou v platobnom sadzobníku, pričom výška mesačného poplatku
predstavovala 3,26 EUR. Poplatok za každého poisteného bol účtovaný mesačne a splatný bol v
deň splatnosti úverovej splátky za každý aj začatý kalendárny mesiac trvania poistenia. Žalovaná tiež

prehlásila, že bola oboznámená s rozsahom poistenia podľa poistnej zmluvy a poistných podmienok,
pričom celkový mesačný poplatok za poistenie úveru bol 9,92 EUR s tým, že dlžník prijal poistenie
balíka A základný súbor poistenia. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli obchodné podmienky,
všeobecné obchodné podmienky, predzmluvný formulár a tzv. štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere, poskytnutý žalovanej v súvislosti s uzavretím tejto zmluvy ako aj všeobecné

poistné podmienky. Zároveň žalovaná podpisom tejto zmluvy potvrdila, že predmetné dokumenty
prevzala. Z listinného dokladu č. 12 vyplýva čerpanie predmetného úveru ako aj určité vykonané úhrady
zo strany žalovanej s tým, že žalovaná čerpala takýto úver dňa 16.10.2013. Z obchodných podmienok
pre ČSOB pre spotrebiteľské úvery a to v článku 4 takýchto podmienok bolo dojednané / bod 4.1/, ževyčerpaný nesplatený úver sa úročí pevnou úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve. Z opakovanej
výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 22.01.2015 vyplýva, že žalovaná bola vyzvaná, aby uhradila
dlžnú čiastku, ktorá predstavovala k 21.01.2015 sumu 449,81 EUR, nakoľko napriek predchádzajúcej

výzve nebol zaplatený takýto dlh. Z prehľadu vykonaných splátok a čerpania úveru z čl. 17 vyplýva, že
žalovaná čerpala takýto úver s tým, že vykonávala úhradu mesačných splátok vo výške 204,04 EUR v
období mesiac november až júl 2014, pričom v mesiaci august 2014 vykonala úhradu vo výške 1.176,92
EUR a v mesiaci september až november vykonala úhradu mesačnej splátky vo výške 176,92 EUR. Z
oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti vyplýva, že žalobca vyhlásil zosplatnenenie úveru dňom

15.02.2015 a vyzval žalovanú na zaplateniu celého dlhu ku dňu 04.10.2016 vo výške 8.238,95 EUR a to
z dôvodu, že napriek tomu, že bola niekoľko krát písomne vyzvaná žalovaná, aby bez meškania zaplatila
jej splatný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere tak to neurobila. Z listinného dokladu, na ktorom je
uvedený výpočet RPMN ako aj vzorec pre jeho výpočet pre jednotlivé splátky vyplýva, že RPMN bola
vypočítaná vo výške 19,82 % s tým, že výška mesačnej splátky bola 194,20 EUR a celková splátka
204,12 EUR. Z doručenky, ktorou bola doručovaná výzva, vyhlásenie predčasnej splatnosti vyplýva,

že tá bola podaná na doručenie žalovanej dňa 06.10.2016 v Bratislave, pričom zásielka sa vrátila z
adresy Dopravná 2447/50, Levice nedoručená s poznámkou adresát neznámy a to dňa 10.10.2016.
Z potvrdenia čl. 48 v spojení s úradným záznamom čl. 49 vyplýva, že v zmysle dodatku č. 10/2017 k
rozvrhu práce OS Levice pre rok 2017 s účinnosťou od 07.07.2017 bol tento spor pridelený novému
zákonnému sudcovi Mgr. Danielovi Konerackému.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov účinného k dátumu uzavretia zmluvy o úvere, tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného k dátumu uzavretia zmluvy úvere, na účely tohto zákona sa
rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinného k dátumu uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe

alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

11. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu uzavretia

úverovej zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

13.Podľa§52ods.1,3,4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.16. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v prvom rade dospel k názoru, že žalobca pri
uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pretože súdu je známe
z jeho činnosti, že žalobca podniká v oblasti poskytovania úverov. Uzavretá úverová zmluva mala tiež

formulárový charakter a vopred ju pripravoval žalobca, pričom žalovaná nemohla ovplyvniť obsah takejto
zmluvyamuselajuprijaťakocelokaleboodmietnuť.Vzhľadomnacharakterúverusúdsprihliadnutímna
ustanovenie § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch dospel k názoru, že ide o spotrebiteľský úver
s tým, že v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaná v súvislosti s uzavretou úverovou
zmluvou konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti resp. povolania, a preto má tak podľa

názoru súdu žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. a žalobca má
postavenie veriteľa podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. Z predložených listinných dôkazov súd
považoval za nesporné, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 8.000 EUR, pričom žalovaná takýto
úver vyčerpala. Zároveň nebola sporná skutočnosť, že žalovaná vykonala úhrady v rozsahu 3.544,04
EUR a to v období od novembra 2013 do novembra 2014. Súd následne preskúmal úverovú zmluvu
či obsahovala všetky zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,

a teda či žalobcovi patrí okrem istiny aj právo na zmluvné úroky a ďalšie poplatky. Po preskúmaní
predmetnej úverovej zmluvy súd zistil, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje
údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úroku a iných poplatkov a tiež nie je v nej uvedený správny
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ako aj všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov. Z uzatvorenej zmluvy o úvere síce vyplýva výška jednotlivých mesačných

splátok, avšak pre určenie práv a povinností žalovanej je nevyhnutné zistiť z takejto zmluvy koľko má
žalovaná ako dlžník v jednotlivej splátke splácať na istinu, osobitne na úrok ako aj na ďalšie poplatky.
Žalobca tak nerozčlenil v mesačnej splátke aká časť tejto splátky ide na istinu, úrok resp. iné poplatky
s tým, že úverová zmluva takýto splátkový kalendár neobsahovala. Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho
dvora EÚ číslo C-42/15 zo dňa 09.11.2016 na ktorý poukazoval žalobca tak Súdny dvor v takomto

rozhodnutí okrem iného uviedol, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť z každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Takéto rozhodnutie však nie je možné aplikovať na
predmetný spor s prihliadnutím na ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a
účinný v čase uzavretia zmluvy, pretože ide o vnútroštátne právo a zákon, ktorý nad rámec Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "Smernica") zakotvil prísnejšie podmienky ohľadom náležitostí
spotrebiteľskej zmluvy o úvere a ich nesplnenie sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úveru. Je síce pravdou, že takáto právna úprava obsiahnutá v právnom poriadku SR išla nad rámec
smernice, avšak jednoznačne požadovala od veriteľa, aby rozčlenil splátky úveru na časť, ktorá pripadá

na istinu, úroky a iné poplatky. Je tu teda zrejmý konflikt medzi smernicou a zákonom o spotrebiteľských
úveroch, pričom nemožno automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom smernicu, pretože súd musí
skúmať, či smernici možno priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa judikatúry Súdneho
dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz
horizontálneho priameho účinku, z čoho vyplýva, že žiadne ustanovenie smernice, ktoré zaručuje

jednotlivcovi práva alebo ukladá mu povinnosť ako také nemôže byť použité v rámci sporu, v ktorom
stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Súdny dvor vo veci Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, rozsudok zo dňa
05.10.2004 okrem iného uviedol "Z toho vyplýva, že sa nemôže hoci aj jasné, presné a bezpodmienečné
ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také použiť v
rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci". V prípade ak by súdy SR rozhodovali spor

medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov tak ide
o spor medzi jednotlivými individuálnymi subjektmi, a preto nie je možné aplikovať smernicu a jej priamy
účinok. Súd ďalej preskúmal skutočnosť, či smernica môže mať nepriamy účinok. Súd má posudzovať
vždy, či je možné uplatniť eurokonformný výklad a to s prihliadnutím na charakter smernice. V prípade
takéhoto výkladu však výklad musí byť v súlade s účelom a cieľom smernice, nesmie ísť však o výklad

protizákonný a tiež nemôže narúšať všeobecné právne zásady a to zásadu právnej istoty. Súdny dvor
medze nepriameho účinku smernice určil vo veci Adeneler, C-212/04, rozsudok Súdneho dvora EÚ
zo 4. júla 2006, z ktorého okrem iného vyplýva, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na
obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená
všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako

základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva.“ Keďže znenie zákona o spotrebiteľských úveroch
v časti v ktorej určuje povinnosť členiť splátky úveru na časť, ktorou sa uhrádza istina, splátky úroku a
splátky poplatkov, je v rozpore so smernicou čo konštatoval aj vo vyššie uvedenom rozhodnutí Súdny
dvor, tak nemožno aplikovať eurokonformný výklad a tak nepriamo aplikovať smernicu, pretože by išloo výklad, ktorý bol v rozpore s právnym predpisom, ktorý bol účinný v čase uzavretia takejto zmluvy.
Zároveň, pokiaľ ide o to, že v úverovej zmluve nie je rozčlenená splátka na úroky, istinu a ďalšie
poplatky tak súd poukazuje na skutočnosť, že je pravda, že Súdny dvor konštatoval v rozhodnutí, na

ktoré poukazoval žalobca, že Slovenská republika nesprávnym spôsobom prebrala smernicu, avšak v
čase uzavretia takejto úverovej zmluvy platilo ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré
vyžadovalo takýto údaj, a preto bolo potrebné aby uvedený údaj bol obsiahnutý aj v zmluve o úvere bez
ohľadu na to, či Slovenská republika správnym spôsobom transformovala smernicu, nakoľko smernica
nemôže mať v danom prípade priamy účinok a ani nepriamy účinok. Z úverovej zmluvy tiež vyplýva,

že ročná percentuálna miera nákladov bola určená v zmluve vo výške 19,82 % s tým, že celkovú
čiastku, ktorú mala zaplatiť žalovaná bola dohodnutá vo výške 12.247,46 EUR a to v šesťdesiatich
mesačných splátkach. Výška splátky mala pozostávať jednak z anuitnej splátky vo výške 194,20 EUR
ako aj z poplatku za poistenie úveru vo výške 9,92 EUR. Ako vyplýva z prehľadu vykonaných úhrad
tak žalovaná uhrádzala žalobcovi mesačnú splátku vo výške 204,04 EUR, pričom žalobca v období od
novembra 2013 do novembra 2014 neevidoval od žalovanej žiadny nedoplatok na istine, úrokoch resp.

poplatkoch. Po tom, ako súd prepočítal RPMN zistil, že pri mesačnej splátke vo výške 204,04 EUR, ktorú
akceptoval aj žalobca, čo vyplýva z prehľadu uhradených jednotlivých splátok je ročná percentuálna
miera nákladov 19,80 % a nie 19,82 %. Z uvedených dôvodov tak RPMN bola určená vo vyššej výške
ako v skutočnosti mala byť. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná mala uzavrieť aj
poistnú zmluvu zo dňa 01.04.2008, ktorá však nebola súčasťou úverovej zmluvy s tým, že žalobca ju

v konaní nepredložil a teda nepreukázal žiadny nárok na zaplatenie dohodnutého poistného vo výške
9,92 EUR, pretože nepreukázal existenciu takejto poistnej zmluvy. Úverová zmluva tiež neobsahovala
všetky predpoklady, ktoré použil žalobca pre výpočet RPMN s tým, že na listinný doklad na ktorom je
uvedené RPMN ako aj vzorec pre jeho výpočet a jednotlivé splátky nemožno prihliadať, pretože nebolo
preukázané, že by bol súčasťou úverovej zmluvy. Celkové náklady spotrebiteľa sú definované v § 2

písmena g) zákona o spotrebiteľských úveroch a je v nich zahrnuté aj poistné ak spotrebiteľ musel túto
doplnkovú službu uzavrieť aby získal spotrebiteľský úver. Takýto poplatok za poistenie podľa názoru
súdu nemožno zahrnúť do celkových nákladov, pretože nebolo v konaní preukázané, že žalobca uzavrel
so žalovanou platným spôsobom poistnú zmluvu nakoľko tá nebola predložená v konaní. Celkové
náklady spotrebiteľa spojené s úverom ovplyvňujú RPMN, pretože RPMN predstavuje ročné percento

z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 /§ 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z./ a poistné
tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné zahrnúť pri výpočte RPMN. Preto súd z
uvedených dôvodov a vzhľadom na absenciu vyššie uvedených údajov podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. resp. nesprávneho určenie RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010
Z. z. považoval takýto úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona o spotrebiteľských úveroch za

bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaná čerpala úver v rozsahu 8.000 EUR a vykonala úhrady v
rozsahu 3.544,04 EUR. Žalovanej tak súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.455,96 EUR z
titulu neuhradeného vyššie uvedeného úveru.

17. Keďže žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas nesplácala takýto úver,

tak žalobca preukázal predloženými listinnými dôkazmi, že žalovaná sa dostala do omeškania od
16.02.2015 nakoľko žalobca zosplatnil predmetný úver, pričom tieto skutočnosti neboli medzi stranami
sporu sporné. Preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., pričom za obdobie omeškania žalovanej
od 16.02.2015 do 31.12.2016 predstavoval vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z istiny

4.455,96 EUR sumu 421,69 EUR. Súd tiež priznal žalobcovi voči žalovanej aj úroky z omeškania
od 01.01.2017 do zaplatenia zo sumy 4.455,96 EUR. Pokiaľ ide o úrok z omeškania v rozsahu
presahujúcom sumu 421,69 EUR za obdobie od 16.02.2015 do 31.12.2016 tak v tejto časti súd žalobu
zamietol ako nedôvodnú nakoľko žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vyčíslené len z istiny
vo výške 4.455,96 EUR.

18. Súd žalobu žalobcu zamietol v časti uplatneného úroku vo výške 267,20 EUR, ako aj úroku vo výške
1.700,87 EUR za obdobie od 16.02.2015 do 31.12.2016 z dôvodu, že zmluva o úvere bola z vyššie
uvedených dôvodov bezúročná a žalobcovi tak nevznikol nárok na tieto úroky. Pokiaľ ide o poplatky vo

výške 99,76 EUR tak žalobca poistnú zmluvu vôbec nepredložil a preto súdu nepreukázal vznik poistnej
zmluvy z ktorej by mu vyplýval nárok na poistné. Preto nemožno žalobcovi priznať nárok na takéto
poplatky za poistenie.19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, pretože žalobca aj žalovaná mali
len čiastočný úspech v konaní, pričom úspech žalobcu bol v rozsahu sumy 4.877,65 EUR s úrokom z
omeškania a žalovaná bola úspešná v časti vyčíslených úrokov vo výške 267,20 EUR, 1.700,87 EUR,

vyčíslených úrokov z omeškania v časti presahujúcej sumu 421,69 EUR ako aj úroku vo výške 15,90%
ročne zo sumy 5.821,16 EUR od 01.01.2017 do zaplatenia. Úspech oboch strán sporu vzhľadom na
uplatnené nároky žalobcu bol takmer rovnaký, a preto súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).