Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115205062
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115205062.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobkyne: O. G., B.. XX.X.XXXX, X. P.

L., R.. Š. XXX/XX, zastúpenej: JUDr.Vladimír Koman, advokát, so sídlom v Starej Ľubovni, 17. novembra
31, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31
690 904, v konaní o zaplatenie sumy 2.509,83 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.509,83 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 16.11.2014 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 2.3.2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu
2.509,83EURspolusúrokomzomeškaniavovýške8,75%ročneod16.3.2013aždozaplatenia,titulom
poistného plnenia, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť jej právnemu predchodcovi G. G. z dôvodu, že dňa
30.6.2014 nastala poistná udalosť dožitia, dojednaná medzi ním a žalovaným v poistnej zmluve UDP-K
č.5055100187 zo dňa 28.2.1998. Poistné plnenie bolo dojednané vo výške 75.611 Sk, t.j. 2.509,83 EUR.
Žalovaný svoju povinnosť zaplatiť poistné plnenie napriek písomnej výzve žalobkyne doposiaľ nesplnil.

2. Žalovaný sa v prvom rade bránil tvrdením, že poistná zmluva je pre rozpor so zákonom absolútne
neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, preto žalobe chýba právny základ. Rozpor so
zákonom videl v absencii podstatnej obsahovej náležitosti poistnej zmluvy, ktorou je poistné. V čase
uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v zmluve v súlade s ust. § 9 ods.3 a § 11 ods.3
zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým
bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z

ktorého žalovaný pri uvádzaní údaju o výške poistného do poistnej zmluvy musel vychádzať, zaručovali
dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska
konštatovala, že poistné je v rozpore s ust. § 31a zákona č.95/2002 Z.z. ako aj s ust. § 35 zákona
č.8/2008 Z.z.. O nezákonnom poistení žalovaného utvrdzovalo aj Ministerstvo financií SR svojimi
následnými kontrolami (protokol zo dňa 4.6.1999). Z odborného vyjadrenia NBS zo dňa 2.12.2013
vyplýva, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného schvaľovali príslušným orgánom štátu. Poistná
zmluva je tzv.regulovanou zmluvou, pričom výška poistného bola bez zavinenia zmluvných strán určená

v rozpore so zákonom, verejnoprávnym subjektom v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného
práva. Z uvedeného vyplýva, že poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom
a teda, bolo neplatné. Neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy má za následok
neplatnosť celej poistnej zmluvy.3. Potom,čosúdvyslovilpredbežnýprávnynázorvovzťahukotázkeplatnostipoistnejzmluvy,žalovaný
založil svoju obranu na tvrdení, že v poistnom vzťahu došlo k zmene; pôvodné poistné podmienky, platné

v čase uzavretia poistnej zmluvy boli nahradené novými poistnými podmienkami zo dňa 21.5.2007, ktoré
majú vplyv na výšku priznaného poistného plnenia. K pristúpeniu poisteného k Všeobecným poistným
podmienkam,ktorésúplatnéprepoistnézmluvyuzavretéod21.5.2007,malopodľatvrdeniažalovaného
dôjsť na základe dvoch úkonov. Prvým bolo Potvrdenie poistky TS1/07 o znížení poistného a druhým
Žiadosť poisteného zo dňa 15.5.2008 o GSM balík PČSP Rapid. Za predpokladu, že sa súd nestotožní s

uvedenou obranou, žalovaný podporne svoju argumentáciu založil aj na tvrdení, že k zmene poistného
vzťahu došlo v dôsledku redukcie poistného plnenia a to s poukazom na finančnú disciplínu poisteného,
právneho predchodcu žalobkyne, ktorý bol viac krát v omeškaní s platbami poistného, čím boli naplnené
právne predpoklady pre aplikáciu redukcie poistného plnenia podľa článku 9 ods.2 a 6 Všeobecných
poistných podmienok z 1.6.1995.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu.

5. V danom prípade bolo medzi sporovými stranami nesporné a vykonaným dokazovaním bolo
nepochybne preukázané, že G. G., nar.X.XX.XXXX ako poistník aj poistený a žalovaný ako poistiteľ
uzavreli dňa 28.2.1998 poistnú zmluvu č.5031700136 (typ poistnej zmluvy ÚDP-K), predmetom ktorej

bolo poistenie osoby G.H. G. pre prípad smrti a prípad dožitia (životné poistenie). Poistná doba bola
dojednaná na 15 rokov, so začiatkom poistenia dňa 28.2.1998 a koncom poistenia dňa 28.2.2013.
Poistné plnenie pre prípad dožitia bolo dohodnuté vo výške 75.611 Sk (2.509,83 EUR). Doba platenia
poistného bola dohodnutá na 10 rokov, t.j. do 28.2.2008, poistné bolo dojednané vo výške 1.050 Sk
mesačne, spolu s úrazovým pripoistením vo výške 1.138 Sk mesačne. Podľa zmluvy bolo prvé poistné

splatné v deň začiatku poistenia a ďalšie poistné bolo splatné v prvý deň dojednaného poistného
obdobia.

6. V konaní nebolo sporné a súd mal z úmrtného listu a potvrdenia notára za preukázané, že poistený G.
G. umrel dňa 13.3.2014, teda po tom, čo už nastala poistná udalosť dožitia. Z dedičského spisu súdnej

komisárky JUDr.Heleny Gočovej sp.zn. 5 D 57/2016, Dnot 97/2016 súd zistil, že poistený umrel bez
zanechania závetu a listiny o vydedení a žalobkyňa je jedinou do úvahy prichádzajúcou dedičkou zo
zákona v II.dedičskej skupine (matka). Žalobkyňa v rámci prejednania dedičstva prihlásila pohľadávku
nebohého voči žalovanému titulom poistného plnenia. Ako to vyplynulo zo zápisnice z prejednania
dedičstva zo dňa 25.10.2016, dedičstvo bude prejednané po ustálení výšky poistného plnenia v zmysle

rozhodnutia súdu.

7. Podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Podľa ust. § 461
ods.1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Podľa ust.
§ 261 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto

neho dedičia zo zákona. Podľa ust. § 474 ods.1, ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej
skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku
pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo
boli odkázaní výživou na poručiteľa.

8. Dedenie predstavuje univerzálnu sukcesiu, t.j. prechod práv a povinností po zomrelej fyzickej osobe
na iný subjekt. Predmetom dedenia sú majetkové práva a povinnosti, ktoré smrťou fyzickej osoby
nezanikajú. Okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí a ostatných vecných práv, predmetom dedenia sú
aj pohľadávky poručiteľa zo záväzkovoprávnych vzťahov.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uzavrel, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na
uplatňovanie pohľadávky poručiteľa G. G. z predmetnej poistnej zmluvy, pretože je jedinou dedičkou po
nebohom a ku dňu jeho smrti nadobudla aj predmetnú pohľadávku, ktorá vzhľadom na svoj charakter
smrťou poručiteľa nezaniká.

10. Predmetom tohto konania bol nárok žalobkyne na poistné plnenie, ktorý vznikol jej právnemu
predchodcovi poistnou udalosťou - dožitím, v deň dojednaný v poistnej zmluve (28.2.2013).11. V prvom rade sa súd vyporiadaval s obranou žalovaného, že poistná zmluva predstavuje absolútne
neplatný právny úkon.

12. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2002, poistnou zmluvou
sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšieoznačenáafyzickáaleboprávnickáosoba,ktoráspoistiteľompoistnúzmluvuuzavrela,jepovinná
platiť poistné.

13. Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistná zmluva
obsahuje najmä:
a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej zmluvy,
b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c/ poistnú dobu,

d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba
podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera
poistnú zmluvu,
f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb, pri

predčasnom ukončení poistenia.

14. Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

15. Podľa ust. § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

16. Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola
vyplatená dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo
poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

17. V čase, kedy bola poistná zmluva uzavretá (28.2.1998), Občiansky zákonník v ust. § 788 priamo

neustanovoval základné obsahové náležitosti poistnej zmluvy a teda, ani výšku poistného; len v ods.1
uviedol základné pojmové znaky poistnej zmluvy, medzi ktoré patrila aj povinnosť poistenej osoby platiť
poistné.

18. Tzv.zákonné minimum, ktoré musí obsahovať každá poistná zmluva, zaviedla až novela

Občianskeho zákonníka z.č.526/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2003, ktorá v ust. § 788 ods.2 uvádza
výšku poistného ako jednu zo základných obsahových náležitostí poistnej zmluvy výšku poistného.

19. V danej veci je z obsahu poistnej zmluvy zrejmé, že táto obsahuje všetky náležitosti predpísané
zákonom. Obsahuje aj presný údaj o výške poistného, hoci tento v čase uzavretia zmluvy zákon ani

nevyžadoval.

20.Poistnázmluvapredstavujetypickýdvojstrannýprávnyúkon,zakladajúcizáväzkovývzťah,upravený
predpismi súkromného práva - Občianskym zákonníkom. Subjektmi tohto vzťahu sú podľa ust. § 788
ods.1Občianskehozákonníkapoistiteľapoistník(poistený).Narozdielodsúkromnoprávnychpredpisov,

predpisy verejného práva používajú pre označenie subjektu, ktorý dojednáva poistenie a vykonáva jeho
správu, pojem poisťovňa. Právne postavenie poisťovní v rozhodnom čase upravoval zákon č. 24/1991
Zb. o poisťovníctve, ktorý vymedzoval právny rámce podnikania v oblasti poisťovníctva.

21. Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve, v znení účinnom v čase uzavretia

poistnej zmluvy, t.j. do 31.12.1997, na podnikanie a na zmenu predmetu podnikania poisťovne alebo
poisťovacieho spolku so sídlom na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti
orgán dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky (ďalej len "dozorný orgán"). O
žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní najneskoršie do troch mesiacov po jej predložení. Ministerstvofinancií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") môže v závislosti od situácie na poistnom trhu
určiť minimálnu výšku časti základného imania v peňažnej forme potrebnú na udelenie povolenia, ktorú
oznámi v Obchodnom vestníku.

22. Podľa ust. § 9 ods.3 citovaného zákona, povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej
podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné
odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú
zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere

dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.

23. Podľa ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania
podľa § 6 a 7 sa musí uviesť právna forma, názov a sídlo poisťovne alebo poisťovacieho spolku,
rozsah a spôsob vytvorenia základného majetku a predmet podnikania a priložia sa stanovy alebo štatút,
obchodný plán činnosti a všeobecné poistné podmienky; poisťovne aj potvrdenie o zložení kaucie podľa

§ 10.

24. Podľa ust. § 11 ods.2 citovaného zákona, z obchodného plánu činnosti musia byť zrejmé
predpokladané výsledky hospodárenia v prvých troch rokoch, najmä aké finančné prostriedky bude mať
poisťovňa k dispozícii na účely plnení vyplývajúcich z poistných zmlúv a na vytvorenie poistných fondov.

25. Podľa ust. § 11 ods.3 citovaného zákona, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá
bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách
poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť
úrokovej sadzby.

26. Podľa ust. § 17 citovaného zákona, dozoru podliehajú právnické a fyzické osoby, ktoré podnikajú v
poisťovníctve na území Slovenskej republiky alebo ktoré majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo
alebo bydlisko. Dozor vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Úlohy vyplývajúce z tohto
zákona vykonáva dozorný orgán výhradne vo verejnom záujme.

27. Súd je toho názoru, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu (v danom prípade Ministerstvo
financií SR), rozhodujúci o žiadosti žalovaného o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v
oblasti poisťovníctva v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o poisťovníctve, schválil údaje
uvedené v obchodnom pláne činnosti žalovaného (týkajúce sa sadzieb poistného vrátane ich kalkulácie,

tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia), na platnosť záväzkovo-právneho vzťahu
upraveného predpisom súkromného práva uvedená skutočnosť nemôže mať vplyv. Podstatné je len to,
že žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy mal štátom udelené povolenie na vykonávanie podnikania
v oblasti poisťovníctva. Udelenie tohto povolenia vychádza zo záveru, že žalovaný spĺňal dostatočné
odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, ďalej že záujmy poistených

budú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené a že žalovaný bude schopný v zodpovedajúcej miere
dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov ( § 9 ods.3 cit.zákona). Dôsledky toho, že predpoklady
pre udelenie povolenia, ktoré sa skúmajú v rámci verejného práva, sa následne ukázali ako nesplnené,
nemôžu ísť na ťarchu zmluvnej strany v súkromno-právnom vzťahu, ktorá na situáciu nemala žiaden
vplyv. Je totiž potrebné zásadné rozlišovanie verejnoprávneho a súkromnoprávneho vzťahu, čo je

podporované aj samotnou judikatúrou Ústavného súdu SR (nález sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24.5.1995),
ktorá uviedla, že verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy, ani k možnosti
jednostranne súkromno-právny vzťah zmeniť alebo zrušiť, pričom zásada odlišnosti verejnoprávnej a
súkromnoprávnej úrovne je právne záväzne upravená aj v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že

určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

28. Zhrnúc vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní nevychádzal z dôkazov, ktoré žalovaný predložil
v súvislosti s tvrdením o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy a uzavrel, že žalovaným tvrdená
skutočnosť, t.j. že výška poistného uvedená v poistnej zmluve vzhľadom na matematickú chybu

nezaručovala dlhodobú splniteľnosť záväzkov žalovaného z poistnej zmluvy, nevedie k záveru o
absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy. V danej súvislosti súd pokladá za potrebné poukázať na
ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré sa v početných sporoch, ktorými sa poistené subjekty voči
žalovanému domáhali či už určenia, že poistný vzťah trvá alebo priamo plnenia z poistnej zmluvy,zaoberali otázkou platnosti poistných zmlúv typu UDP-K uzavieraných v danom období. Súdy vychádzali
z jednoznačného záveru, že poistná zmluva je platná.

29. Po vysporiadaní sa s vyššie uvedenou otázkou súd konštatoval, že dňa 28.2.2013 nastala poistná
udalosť dožitia, s ktorou poistná zmluva spája vznik nároku na poistné plnenie, tak ako to vyplýva z
ust. § 816 a § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka. Žalovanému v súvislosti s touto poistnou udalosťou
vznikla povinnosť uspokojiť nárok poisteného. Poistné plnenie, ktoré sa zaviazal žalovaný zaplatiť, bolo
dojednané vo výške 75.611 Sk, t.j. 2.509,83 EUR.

30. Následne sa súd zaoberal ďalšou obranou žalovaného, založenou na tvrdení, že v poistnom vzťahu
došlo k zmene z dôvodu, že pôvodné poistné podmienky, platné v čase uzavretia poistnej zmluvy, boli
nahradené novými poistnými podmienkami zo dňa 21.5.2007, ktoré majú vplyv na výšku poistného
plnenia. K pristúpeniu poisteného k Všeobecným poistným podmienkam, ktoré sú platné pre poistné
zmluvy uzavreté od 21.5.2007, malo podľa tvrdenia žalovaného dôjsť na základe dvoch úkonov. Prvým

bolo Potvrdenie poistky TS1/07 o znížení poistného a druhým Žiadosť poisteného zo dňa 15.5.2008 o
GSM balík PČSP Rapid.

31. Súd po právnej stránke vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení.

32. Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

33. Podľa ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa ust. § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Čo sa týka charakteru záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol uzavretím poistnej zmluvy, súd
konštatoval, že poistná zmluva nepochybne spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52
ods.1 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v predmetnom vzťahu vystupoval

ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej resp. obchodnej činnosti (poisťovníctvo)
a naopak, právny predchodca žalobkyne v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti nekonal (§ 52 ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka); poistnú zmluvu uzatváral ako fyzická osoba
a predmetom poistenia bol jeho život a zdravie.

36. Na právne posúdenie predmetného vzťahu sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č.250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, účinného od 1.7.2007, keďže k akceptácii nových VPP malo podľa tvrdenia
žalovaného dôjsť úkonmi zo dňa 30.8.2007 a zo dňa 15.5.2008.

37. Zákon o ochrane spotrebiteľa č.250/2007 Z.z., v znení účinnom do 31.10.2008, podľa ust. § 1

ods.1 a 2 upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov,
pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb
založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov
cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na
území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

38. Podľa ust. § 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,

b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby,
alebo jeho splnomocnenec,i) službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne
s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory
alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19,

p) obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná
komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou,
predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi,
r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné
obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

39. Podľa ust. § 4 ods.5 citovaného zákona, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri

nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

40. Podľa ust. § 5 ods.1 citovaného zákona, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú
klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo

dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných
podmienkach.

41. Podľa ust. § 7 ods.1 citovaného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

42. Podľa ust. § 7 ods.2 písm.b) citovaného zákona, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

43. Podľa ust. § 8 ods.1 písm.d) citovaného zákona, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom
uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia
vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej

výhody.

44. Podľa ust. § 8 ods.3 citovaného zákona, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný

spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

45. Podľa ust. § 8 ods.4 citovaného zákona, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je

zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

46. Podľa ust. § 14 ods.1 citovaného zákona, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o
konečnej cene poskytovanej služby a zreteľne označiť službu cenou alebo informáciu o cene inak

vhodne sprístupniť.

47. Podľa ust. § 14 ods.2 citovaného zákona, informácia o cene, neúplná cena, chýbajúca cena alebo
informácia o spôsobe určenia ceny nesmú vzbudzovať dojem, že
a) cena je nižšia, ako je skutočná cena,

b) určenie ceny závisí od okolností, od ktorých v skutočnosti nezávisí,
c) v cene je zahrnutá dodávka výrobku, výkonu, práce alebo služby, za ktoré sa v skutočnosti platí
osobitne,
d) cena je alebo môže byť zvýšená, znížená alebo nezmenená, aj keď to tak nie je,e) vzťah ceny a užitočnosti ponúkaného výrobku alebo služby zodpovedá skutočnosti, aj keď táto
informácia nie je pravdivá.

48. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že z časti XVII bodu 1. Všeobecných poistných podmienok zo
dňa 21.5.2007 vyplýva, že tieto podmienky sú všeobecne platné a účinné pre poistné zmluvy uzavreté
od 21.5.2007. Na prv uzavreté poistné zmluvy sa tieto VPP vzťahujú na základe vzájomnej dohody
poistníka a poisťovne. Aj podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť
bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

49. Súd preto zameral dokazovanie na posúdenie otázky, či došlo k platnej zmene obsahu poistnej
zmluvy uzavretej dňa 28.2.1998, konkrétne, či došlo v tomto smere k platnému uzavretiu vzájomnej
dohody zmluvných strán tak, ako to vyplýva z bodu 1 XVII. časti nových VPP.

50. Prvý úkon, na ktorý žalovaný poukazoval, je Potvrdenie poistky TS1/07 o znížení poistného, ktoré
poistený podpísal dňa 30.8.2007.

51. Súdkonštatuje,žezjehorozhodovacejčinnostivpočetnýchsporochprotižalovanémujemuznáme,
že k vystaveniu tohto potvrdenia nedochádza automaticky. Vždy tomu predchádza úkon poisteného,
označený ako Žiadosť o zníženie poistného. Súd prízvukuje, že ide o predtlačený formulár, ktorý
žalovaný svojim klientom doručuje spolu s listom, označeným ako Vernostný bonus „Čo je doma, to

sa počíta“. Týmto listom žalovaný priznáva poisteným zníženie mesačného poistného a od poistených
požaduje, aby mu zaslali vyplnený formulár Žiadosti o zníženie poistného.

52. V liste označenom ako Vernostný bonus „Čo je doma, to sa počíta“ sa konkrétne uvádza:
„Priznávame Vám zníženie mesačného poistného o ... Sk z pôvodnej sumy ... Sk, t.j. vo výške .... Sk,

počnúc najbližším mesiacom. Dohodnuté poistné sumy sa týmto ku dňu zníženia poistného nemenia,
ich výška ostáva ku dňu pristúpenia k zníženiu poistného zachovaná. K zníženiu poistného je potrebné
vyplniť zaslať poisťovni žiadosť uvedenú na druhej strane tohto listu. Veríme, že Vás náš darček potešil
a dúfame, že ste s našimi službami spokojní.“

53. Na druhej strane tohto listu sa nachádza formulár žalovaného označený ako Žiadosť o zníženie
poistného k poistnej zmluve, v ktorom sa uvádza, že zníženie poistného bude zo strany žalovaného
potvrdené poistkou o zmene poistného.

Písmom drobným, menším a menej zreteľným, než ostatný text, žalovaný uvádza: „ Poistné sa znižuje v

súlade so všeobecnými poistnými podmienkami zo dňa 21.5.2007 a osobitnými dojednaniami č.1/2007,
ktoré boli poistníkovi oznámené (sú uverejnené na www.pcsp.sk ) a ku ktorým
podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje. Súhlasím, aby sa všetky sporné nároky z tejto
žiadosti ako aj všetky sporné nároky z postenia vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa
časti XV. všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007. Tento súhlas je rozhodcovskou doložkou

v zmysle bodu 2. osobitných dojednaní. Poistník je oprávnený v lehote najneskôr 10 dní od zaslanie
tejto žiadosti aj bez dôvodu jednostranne odstúpiť od časti XV. VPP z 21.5.20007 a bodu 2.osobitných
dojednaní 1/2007 bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Túto žiadosť
podávam po oboznámení sa s príslušnými právnymi predpismi, všeobecnými poistnými podmienkami,
osobitnými dojednaniami, po jej dôkladnom zvážení slobodne a s úplnou vážnosťou.“

54. Súd osobitne pokladá za potrebné poukázať na hrubo vytlačený text listu žalovaného, podľa ktorého
sa znížením poistného dohodnuté poistné sumy nemenia, ich výška ostáva zachovaná. Napriek tomuto
ubezpečeniu je v pripojenom formulári Žiadosti o zníženie poistného písmom drobným, menším a menej
zreteľným, než ostatný text vkomponované pristúpenie poisteného k novým VPP, čoho dôsledkom je

niečo iné, než čo žalovaný ponúkal, dá sa povedať opak toho, čo ponúkal - zníženie dohodnutého
poistného plnenia, čo je nepochybne v rozpore so záujmami poisteného. Súd konštatoval, že v súvislosti
s ponukou žalovaného na zníženie poistného, ktorú sám charakterizoval ako darček resp. odmenu za
vernosť, poistený nemal dôvod rozumne predvídať, že prijatím tejto ponuky sa zaväzuje aj na prijatie
nových VPP a už vôbec nemohol predpokladať, že dôsledkom ich prijatia bude aj zníženie výšky

poistného plnenia, pretože o tejto zmluvnej podmienke v predmetných listinách niet ani zmienky; práve
naopak, žalovaný ho ubezpečil, že dojednaná výška poistného plnenia ostáva bez zmeny.55. ZpotvrdeniapoistkyTS1/07ozníženípoistnéhosúdzistil,žeG.G.dňa30.8.2007svojimpodpisom
potvrdil obdržanie poistky o znížení poistného.

Písmom drobným, menším a menej zreteľným, než ostatný text, žalovaný v tomto potvrdení uvádza:
„Poistné sa znižuje v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami zo dňa 21.5.2007 a osobitnými
dojednaniami č.1/2007, ktoré boli poistníkovi oznámené (sú uverejnené na www.pcsp.sk ) a ku ktorým podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje. Poistník súhlasí, aby sa
všetkyspornénárokyztejtožiadostiakoajvšetkyspornénárokyzposteniavysporiadalipredšpeciálnym

súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007. Tento súhlas je
rozhodcovskou doložkou. Toto potvrdenie poistník podáva po oboznámení sa s príslušnými právnymi
predpismi, všeobecnými poistnými podmienkami, po obdržaní poistky zo dňa 10.8.2007 a po jej
dôkladnom zvážení slobodne a s úplnou vážnosťou. Podpisom potvrdenia poistník v celom rozsahu
akceptuje návrh na zníženie poistného, návrh všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007 ako
súčasť poistenia podľa poistnej zmluvy. Potvrdenie je neodvolateľné a má vplyv na výšku poistného,

poistné plnenie, odkupnú hodnotu, kapitalizáciu poistenia, jeho bonifikáciu a technickú úrokovú mieru.“

56. Pokiaľ ide o posúdenie Potvrdenia poistky TS1/07 o znížení poistného, opäť je zrejmé, že sa
jedná o predtlačený formulár žalovaného, ktorým žiada poisteného, aby ho podpísal, t.j. aby potvrdil,
že od žalovaného obdŕžal poistku o znížení poistného zo dňa 10.8.2007. Poistka v zmysle ust. § 791

ods.2 Občianskeho zákonníka predstavuje jednostranný úkon poisťovne, ktorým potvrdzuje existenciu
poistnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ žalovaný vystavil poistku o znížení poistného, splnil
svoju povinnosť podľa ust. § 791 ods.2 Občianskeho zákonníka a potom nebolo potrebné, aby G. G.
ako poistený potvrdzoval, že poistku prijal. Návrh žalovaného na zníženie poistného totiž G. G. prijal
už odoslaním Žiadosti o zníženie poistného. Je tak zrejmé, že žalovaný podsunul poistenému ďalší

formulár, do ktorého opäť, písmom drobným, menším a menej zreteľným než ostatný text, vkomponoval
pristúpenie poisteného k novým VPP.

57. Z listiny označenej ako Žiadosť o GSM BALÍK súd zistil, že G. G. požiadal žalovaného o zaslanie
GSM balíka, ktorý okrem služieb GSM SERVIS a poistných služieb obsahuje bezplatne zaslaný mobilný

telefón značky Nokia 1650. Listina je opatrená dátumom 15.5.2008 a podpisom poisteného. Z prijímacej
pečiatky súd zistil, že bola žalovanému doručená dňa 16.5.2008.

Písmom drobným, menším a menej zreteľným, než ostatný text, sa v listine uvádza: „ Poistník touto
žiadosťou v plnom rozsahu pristupuje k Všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21.5.2007 v znení

ich dodatkov. Poistník prehlasuje, že sa s poistnými podmienkami oboznámil a forma oboznámenia cez
internetovú stránku www.pcsp.sk mu vyhovuje. Poistník súhlasí, aby sa všetky
sporné nároky z tejto žiadosti ako aj všetky sporné nároky z postenia vysporiadali pred špeciálnym
súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007. Tento súhlas
je rozhodcovskou doložkou.“

58. Čo sa týka tohto úkonu - žiadosti o GSM BALÍK, súd konštatoval, že opäť ide o predtlačený formulár
žalovaného, ktorým poistenému bezplatne ponúkol zaslanie GSM balíka, ktorý okrem služieb GSM
SERVIS a poistných služieb obsahuje mobilný telefón značky Nokia 1650. Skutočne sa v ňom a to
písmom drobným, menším a menej zreteľným, než ostatný text, uvádza, že poistený akceptáciou

ponuky pristupuje k novým všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21.5.2007. Tak ako už bolo
uvedené vyššie, súd má za to, že poistený G. G. nemal dôvod predpokladať, že prijatím tejto ponuky sa
zaväzuje aj na prijatie nových VPP a už vôbec nemohol predpokladať, že dôsledkom ich prijatia bude
aj zníženie výšky poistného plnenia, pretože o tejto zmluvnej podmienke v predmetnej listine niet ani
zmienky.

59. Vo vzťahu k ozrejmeniu zámeru, ktorý žalovaný týmito úkonmi zrejme sledoval, je potrebné
poukázať na všeobecne známu skutočnosť, ktorá vyplýva z rozsiahlej úradnej činnosti súdu z konaní
vedených fyzickými osobami (poistenými) proti žalovanému o určenie, že poistný vzťah trvá. Počas
trvania poistno-právneho vzťahu zo zmlúv typu ÚDP - K totiž žalovaný zistil, že dohodnuté poistné

nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia, na ktoré sa zaviazal, pretože reálne inkasované
poistné je nižšie, ako by podľa poistno-matematických metód a postupov malo byť; k tomuto záveru
dospel na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Uvedenú situáciu vo vzťahu k svojim
klientomriešilzaslanímlistuoznačenéhoakoPrepočetazvýšeniepoistnéhokpoistnémuproduktuUDP-K, ktorým ich vyzval na vyjadrenie svojho stanoviska, pričom im ponúkol 3 alternatívy riešenia ďalšieho
trvania poistného vzťahu, s tým, že ak svoj názor v stanovenej lehote nevyjadria a niektorú z alternatív
si nezvolia, žalovaný ako poisťovateľ jednostranne ukončí poistenie podľa alternatívy c/, a klientom

poukáže finančné prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu poistenia vo výške určenej žalovaným.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené je teda nanajvýš pravdepodobné, že žalovaný mal záujem riešiť
uvedenú situáciu či už zánikom poistných vzťahov, alebo ich zmenou tak, aby bola výška dojednaného
poistného v súlade s výslednou sumou poistného plnenia.

61. Zhrnúc vyššie uvedené, je zrejmé, že žalovaný, v snahe dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy
na základe akceptácie nových VPP, túto zmenu nemienil dosiahnuť transparentným spôsobom, na
základe jednoznačne formulovanej oferty, zameranej práve na túto zmenu, ale ju zastrel inými úkonmi,
obsahujúcimi pre spotrebiteľa lákavé ponuky, lepšie povedané dary. Žalovaný neuviedol transparentne,
že priznaním zníženého poistného alebo prijatím balíka GSM dôjde aj k zníženiu výšky poistného

plnenia, ako aj k ďalším zmenám oproti pôvodnému zneniu poistnej zmluvy a pôvodným VPP. V
tejto súvislosti súd podotýka, že ani pri jednom z dvoch vyššie uvedených úkonov žalovaný nedoručil
poistenému nové VPP, len uviedol, že poistený sa s nimi oboznámil, pretože sú uverejnené na
internetovej stránke. Situácia, ktorá nastala v prípadoch poistných zmlúv s produktom UDP-K, na
ktorú poistení nemali žiaden dosah a nijako sa na nej nepodieľali, však nemôže byť na ujmu ich práv,

vyplývajúcich z poistenia.

62. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalovaný ako dodávateľ, v snahe dosiahnuť zmenu
obsahu poistnej zmluvy, v komunikácii s poisteným uviedol neúplné, nepresné, nejasné údaje, resp.
zamlčal údaje o podstatnej obsahovej náležitosti poistnej zmluvy, ktorou je výška poistnej sumy podľa

ust. § 788 ods.2 Občianskeho zákonník a teda, konal v rozpore s ust. § 5 ods.1 zákona o ochrane
spotrebiteľa, ktoré klamať spotrebiteľa takýmto spôsobom zakazuje. Vedomosť poisteného o skutočnej
výške poistného plnenia, ktoré sa mu dostane v prípade dojednaných poistných udalostí, je nepochybne
eminentným záujmom a právom každého poisteného. žalovaný v danom prípade použil obchodnú
praktiku, spočívajúcu v konaní, spôsobe správania alebo vyjadrovania, obchodnej komunikácii vrátane

reklamy a marketingu, priamo spojených s údajne bezplatnou ponukou služby (zníženie poistného) a
výrobku(GSMbalík)spotrebiteľovi.Tútoobchodnúpraktikusúdpokladázaklamlivú,pretožeopomenula
podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil
rozhodnutie o obchodnej transakcii, uviedla resp. mohla uviesť poisteného ako priemerného spotrebiteľa
do omylu a mohla zapríčiniť, že poistený urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii (prijal zníženie

poistného a GSM balík), ktoré by inak neurobil (§ 7, § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa). Takéto
konanie žalovaného môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu
k ponúkanej službe. Úkony, vypracované žalovaným a predložené mu na podpis vzbudzujú zdanie,
ako keby ich obsahom bol len jeden právny úkon - dar vo forme zníženia poistného alebo balíka
GSM. Zákon uvedenú praktiku hodnotí ako klamlivú, zavádzajúcu a nekalú. Používanie takejto praktiky

zákon o ochrane spotrebiteľa zakazuje (§ 7 ods.1). Súd konštatoval, že vyššie uvedené konanie je v
rozpore s dobrými mravmi, tak ako ho definuje ust. § 4 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa; konaním
v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody.

63. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

64. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že právne úkony, spočívajúce v návrhu žalovaného, aby
poistený akceptoval nové VPP, sú absolútne neplatné podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor
s dobrými mravmi.

65. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.66. Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne.

67. Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je,
aby bol právny úkon učinený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny
úkon neplatný. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet
ani právneho úkonu.

68. V posudzovanej veci je zrejmé, že úmyslom poisteného G. G. pri podpísaní vyššie uvedených dvoch
aktov bolo zníženie poistného a prijatie GSM balíka. Inú vôľu nemal a teda, nebolo jeho úmyslom a
cieľom dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy prijatím nových VPP. Týmito aktmi - ponukou zníženia
poistného a darom GSM balíka, žalovaný zároveň vnútil poistenému aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol
v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. V takomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle
konajúcej osoby spotrebiteľa zmeniť existujúci poistný vzťah. Nedostatok vôle poisteného tak spôsobuje

aj absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

69. Ďalej sa súd zaoberal poslednou obranou žalovaného, založenou na argumentácii, že k zmene
poistného vzťahu došlo v dôsledku redukcie poistného plnenia a to s poukazom na finančnú disciplínu
poisteného, právneho predchodcu žalobkyne, ktorý bol viac krát v omeškaní s platbami poistného, čím

boli naplnené právne predpoklady pre aplikáciu redukcie poistného plnenia podľa článku 9 ods.2 a 6
Všeobecných poistných podmienok z 1.6.1995.

70. V článku 9 (Dôsledky neplatenia poistného) bode 1. a bode 2. písm.a) Všeobecných poistných
podmienok pre životné poistenie, platných pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 sa uvádza:

„Ak nebolo poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné zaplatené v plnej výške
stanovenej Občianskym zákonníkom, zanikne poistenie uplynutím tejto lehoty“.

„Ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym

zákonníkom, uplynutím tejto lehoty rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené
poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia
poistnej sumy), so zníženým dôchodkom (redukcia dôchodku) alebo so skrátenou poistnou dobou
(redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné.“

71. V článku 9 bode 6. Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, platných pre poistné
zmluvy uzavreté od 1.6.1995 sa uvádza: “Zníženú poistnú sumu, znížený dôchodok alebo skrátenú
poistnú dobu a výšku odbavného vypočíta poisťovňa podľa poistno-technických zásad.

72. Podľa argumentácie žalovaného je redukcia právna skutočnosť, ku ktorej nedochádza na základe

uplatnenia zo strany poisťovne a teda, nie je dôsledkom prejavu vôle zmluvnej strany, ale nastáva
automaticky, ako dôsledok toho, že poistník poruší svoju povinnosť platiť poistné riadne a včas. Pokiaľ sa
na základe tejto argumentácie žalovaný domnieva, že otázka redukcie nepodlieha súdnemu prieskumu,
podľa názoru súdu ide o mylný názor.

73. K pojmu právna skutočnosť súd uvádza, že teória práva a zákon počíta s právnou skutočnosťou ako
s jedným z právnych dôvodov vzniku, zmeny alebo zániku občianskoprávnych vzťahov. Ako to vyplýva aj
z ust. § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka, právne dôvody, na základe ktorých vznikajú občianskoprávne
vzťahy, zákon rozdeľuje do dvoch základných skupín; sú nimi 1. právne úkony (najmä zmluvy) ako
prejavy vôle konajúcich strán a 2. iné právne skutočnosti, s ktorými zákon vznik, zmenu alebo zánik

týchto vzťahov spája.

74. Medzi iné právne skutočnosti patria najmä protiprávne konanie, iné faktické správanie, konštitutívne
úradné rozhodnutia, udalosti, protiprávne stavy.

75. Protiprávne konanie predstavuje správanie ľudí, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom (porušenie
práva), pričom je irelevantné, či spočíva v porušení zmluvnej alebo mimozmluvnej, t.j. zákonnej
povinnosti. Protiprávne konanie má za následok nielen vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych práva povinností, ale aj to, že určité subjektívne právo vôbec nevznikne; príkladom môžu byť ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovujú predpoklady platnosti právnych úkonov.

76. Keďže redukcia poistného plnenia má byť dôsledkom toho, že poistník poruší svoju povinnosť platiť
poistné riadne a včas, je zrejmé, že ide o dôsledok právnej skutočnosti, ktorou je protiprávny úkon.

77. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatuje a zdôrazňuje, že redukcia poistného plnenia ako taká
nepredstavuje právnu skutočnosť. Právnou skutočnosťou je len protiprávne správanie zmluvného

subjektu, v danom prípade poisteného, pričom redukcia poistného plnenia je dôsledkom resp. sankciou
za protiprávne správanie a nepochybne predstavuje zmenu v obsahu poistného vzťahu, založeného
poistnou zmluvou, pretože mení rozsah poistného plnenia, pôvodne dojednaného zmluvnými stranami
v poistnej zmluve.

78. Dôsledok neplatenia poistného upravoval a aj teraz upravuje Občiansky zákonník v ust. § 801

nasledovne:

Podľa ust. § 801 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2002, poistenie zanikne takisto tým,
že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov alebo
poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti; tieto lehoty

možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená
len časť poistného.

Podľa ust. § 801 ods.1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistenie zanikne aj tak,
že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo

dňa jeho splatnosti.

Podľa ust. § 801 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistenie zanikne aj
tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia
výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva

poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola
zaplatená len časť poistného.

Podľa ust. § 801 ods.3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, lehoty podľa odsekov
1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

79. Z dikcie ustanovenia § 801 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2002, ako aj od 1.1.2003
je zrejmé, že zákon upravuje ako dôsledok neplatenia poistného len zánik poistného vzťahu. Zákon
neupravoval a ani teraz neupravuje možnosť zmeny obsahu poistenia v podobe zníženia poistného
plnenia (redukcia poistného plnenia) alebo krátenia poistnej doby (redukcia poistnej doby). Uvedené

však neznamená, že by zákon takúto možnosť (zmeny poistenia) vylučoval resp. zakazoval. Úprava
poistenia je prevažne dispozitívnej povahy. Pre účastníkov poistenia preto platí, že si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon nezakazuje a ak z povahy zákona
nevyplýva,žesaodnehonemožnoodchýliť.Dohodazmluvnýchstránomožnosti redukciepodľanázoru
súdu nie je v rozpore so žiadnym z kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúceho

poistné zmluvy.

80. Podľa ust. § 788 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy,
súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s

poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

81. Podľa ust. § 804 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy,
poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku
poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje

ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

82. V tejto súvislosti je potrebné opätovne uviesť, že v čase, kedy bola poistná zmluva uzavretá
(28.2.1998), Občiansky zákonník v ust. § 788 priamo neustanovoval základné obsahové náležitostipoistnej zmluvy a teda, nevyžadoval ani uvedenie práv a povinností poisťovateľa, poisteného a toho,
kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu. Aj v tom spočíva význam poistných podmienok, ktoré
podľaust.§788ods.2Občianskehozákonníkatvorilizáväznúsúčasťpoistnejzmluvy,pričomobsahovali

podrobnejšie vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, najmä vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká
povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť), a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť
poistného plnenia, určenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné obdobie, čas platnosti
poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch poistného. V prípade
poistenia osôb mali poistné podmienky určovať, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri

zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa
nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného (§ 804 Občianskeho zákonníka).

83. Zhrnúc vyššie uvedené, sporný článok 9 VPP upravujúci dôsledky neplatenia poistného je potrebné
považovaťzasúčasťpoistnejzmluvy,t.j.zazmluvnédojednanie,ktorésúdpodrobilprieskumuzhľadiska
jeho platnosti podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako aj z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa.

84. Súd konštatoval, že predmetný článok 9 v bode 2 písm.a) VPP je z hľadiska náležitostí prejavu vôle
neurčitý.

85. Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

86. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

87. Podľa ust. § 35 ods. 2 Obč. zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

88.Podľaust.§796ods.2Občianskehozákonníka,vzneníúčinnomvčaseuzavretiapoistnejzmluvy,ak
nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné
dňom začiatku poistenia.

89. Z teórie práva a súdnej judikatúry vyplýva, že právny úkon je neurčitý, ak je síce po jazykovej stránke

zrozumiteľný, avšak jeho vecný obsah je nejednoznačný a neurčitosť jeho obsahu nemožno odstrániť
ani použitím výkladových pravidiel podľa ust. § 35 ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka.

90. V danom prípade má súd za to, že z dikcie sporného článku VPP „Ak nebolo poistné za ďalšie poistné
obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty

rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa
zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy), so zníženým dôchodkom
(redukcia dôchodku) alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti
platiť ďalšie poistné“, nie je s určitosťou možné konkretizovať, kedy sú naplnené podmienky pre zmenu
poistenia vo forme redukcie a nie je tiež zrejmé, za akých podmienok dôjde k zmene poistenia vo forme

redukcie poistného plnenia a za akých podmienok k zmene poistenia vo forme redukcie poistnej doby.
V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie sporného článku vo vzťahu k vymedzeniu času, kedy má
dôjsť k zmene poistenia, keď článok len všeobecne, bez konkretizácie odkazuje na lehotu ustanovenú
Občianskym zákonníkom. Nie je tak jednoznačné, akú lehotu mal žalovaný na mysli; či základnú lehotu
na zaplatenie poistného podľa ust. § 796 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase

uzavretia poistnej zmluvy, podľa ktorého, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa
poistného obdobia alebo lehotu ustanovenú v § 801 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistenie
zaniká, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti.
Súd tiež poukazuje aj na znenie sporného článku, ktoré pripúšťa ako následok neplatenia poistného
dve alternatívy a to buď zníženie výšky poistného plnenia alebo skrátenie poistnej doby. Zo znenia

článku teda nie je pre poisteného predvídateľné, kedy presne môže dôjsť k zmene poistenia a či dôjde k
redukcii poistného plnenia alebo k redukcii poistnej doby. Redukcia poistného plnenia a redukcia poistnej
doby pritom predstavujú dve úplne rozdielne, razantné a nezanedbateľné zmeny poistného vzťahu.
Podľa súdnej praxe nestačí, ak je obsah zmluvy jasný len jednej zmluvnej strane alebo stranám, pokiaľobsah nie je objektívne rozpoznateľný aj osobám, ktoré zmluvnou stranou nie sú. Neurčitosť obsahu
tohto článku pritom nemožno odstrániť ani použitím výkladových pravidiel podľa ust. § 35 ods.2 a 3
Občianskeho zákonníka.

91. Zhrnúc vyššie uvedené, súd sporný článok VPP vyhodnotil ako neplatnú časť právneho úkonu t.j.
poistnej zmluvy, pre jeho neurčitosť podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka.

92. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

93. V zmysle ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

94. Súd je toho názoru, že neurčité znenie sporného článku VPP, ktorého pôvodcom bol žalovaný,
jednoznačne zhoršuje zmluvné postavenie poisteného. Účelom poistnej zmluvy bolo pre poisteného
zabezpečiť tok prostriedkov pre prípad, že nastane v zmluve dohodnutá poistná udalosť. Vo
všeobecnosti je účelom poistnej zmluvy prenášať za odplatu svoje riziká a zmierňovať následky
škodných udalostí. Absenciou vymedzenia konkrétnych podmienok uplatnenia redukcie a s tým

súvisiacich konkrétnych práv a povinností zmluvných strán citovaný článok nedostatočne informuje
poisteného o následkoch nezaplatenia poistného, umožňuje poistiteľovi uplatniť svojvôľu v podobe
uplatnenia následku neplatenia poistného výberom z dvoch alternatív (a to napriek tomu, že poistiteľ
tvrdí, že ide o automatický následok, nevyžadujúci z jeho strany žiaden ďalší akt vôle) a napokon,
umožňuje poistiteľovi vyhnúť sa povinnosti plniť poistné v pôvodne dojednanom rozsahu.

95. Výklad v prospech spotrebiteľa vo svetle cieľov a účelu Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách preukazuje tiež spoločenská úspora nákladov
vznikajúca tým, že jednoznačné a zrozumiteľné poistné podmienky pripraví sama poisťovňa ako
subjekt, ktorý sa na túto činnosť špecializuje, je pre ňu odborne vybavený a poistné podmienky

používa opakovane, v porovnaní s nákladmi, ktoré by musel na dosiahnutie zmluvy porovnateľnej
kvality vynaložiť každý jednotlivý klient. Rubom tejto nespornej výhody je ale faktická nerovnosť daná
tým, že poisťovňa pomocou svojho odborného aparátu formuluje poistné podmienky sama, zatiaľ čo
klientova možnosť podmienky podrobne preskúmať, je obmedzená, najmä ak náklady s tým spojené,
napr. za právnu pomoc, či premeškaný čas prevyšujú možný prínos. Za takejto situácie považuje súd

za spravodlivé, aby výklad z nejasného ustanovenia VPP išiel na ťarchu poisťovne, ktorá ich sama
formulovala. Uvedený výklad podľa názoru súdu nijako nepopiera právo poisťovne dosahovať zisk,
pokiaľ tak činí spôsobom, ktorý je pre klienta predvídateľný a rešpektuje účel poistnej zmluvy, t.j. úplatné
prenesenie rizika z poisteného na poisťovňu.

96. Súd tiež poukazuje na Občiansky zákonník, ktorý vo svojich prechodných ustanoveniach k úpravám
účinným od 1.4.2004, vykonaných zákonom č.150/2004 Z.z., ktorým bola okrem iného implementovaná
do vnútroštátneho právneho poriadku Smernica Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, uložil povinnosť spotrebiteľské zmluvy podľa § 52, uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dať do súladu s ust. § 53 a 54 Obč. zákonníka (§ 879e ods. 3

Obč. zákonníka). Podľa ust. § 879e ods. 4 Obč. zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré
nie sú dané do súladu s ust. § 53, 54 a § 57 tohto zákona, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

97. Na dokreslenie situácie vo vzťahu k tejto spornej otázke súd dodáva, že žalovaný v konaní

neuviedol, kedy vlastne v danom prípade nastala redukcia poistného plnenia. Z obsahu poistného spisu
je tiež zrejmé, že skutočnosť, že došlo k redukcii, poistenému nebolo nijakým spôsobom oznámené. V
súvislosti s posúdením otázky redukcie súd tiež zdôrazňuje, že ani v čase rozhodovania súdu žalovaný
nepristúpil k likvidácii predmetnej poistnej udalosti a teda, ani k aplikácii redukcie poistného plnenia.
Po tom, čo žalobkyňa požiadala o vyplatenie poistného plnenia, žalovaný jej listom zo dňa 23.1.2015

oznámil, že svoju pohľadávku si má prihlásiť do aktív dedičstva; neuviedol, že je namieste aplikácia
redukcie poistného plnenia.98.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenaviaceroaktov,ktorýmižalovanýpočastrvaniapoisteniadeklaroval,
že k zmene poistenia nedošlo.

Ide o Poistku, vystavenú žalovaným dňa 10.8.2007, v ktorej žalovaný uvádza dátum konca poistenia,
dobu platenia poistného, ako aj výšku poistného plnenia pre prípad dožitia a to v totožnej výške, ako
bola dojednaná v poistnej zmluve.

Ďalej ide list zo dňa 22.1.2008, ktorým žalovaný informoval poisteného o finančnom stave poistnej

zmluvyk31.12.2007.Žalovanýnevykazovalžiadennedoplatoknapoistnom,naopak,evidovalzaplatené
poistné vo vyššom rozsahu a v záhlaví tohto listu dokonca uviedol, že doba platenia poistného končí
28.2.2008 (t.j. tak, ako bola pôvodne dojednaná) a že výška poistného plnenia pre prípad dožitia je
rovnaká, ako bola dojednaná.

Taktiež listom zo dňa 3.3.2009 žalovaný informoval poisteného o zmene svojho obchodného mena a

výške prijatých úhrad poistného za rok 2008. Tento list obsahuje kolónku, označenú ako „poistná zmluva
bola redukovaná dňa:..........“. Uvedená kolónka ostala prázdna, žalovaný ju nevyplnil.

Listom zo dňa 10.2.2010 žalovaný informoval poisteného o finančnom stave poistnej zmluvy k
31.12.2008. Žalovaný nevykazoval žiaden nedoplatok na poistnom; evidoval zaplatené poistné dokonca

vo vyššom rozsahu.

99. Z platobného kalendára súd zistil, že predpísané poistné za celé dojednané obdobie 10 rokov
platenia poistený zaplatil v celom rozsahu; poistený zaplatil aj predpísané poistné za prvý rok poistenia.
Súd poukazuje na to, že už prvú platbu poistného žalovaný vykazuje ako omeškanú a to napriek tomu,

že sám žalovaný priamo v poistnej zmluve potvrdil, že poistený prvé poistné uhradil priamo pri uzatváraní
poistnej zmluvy dňa 28.2.1998.

100. Vo svetle uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný počas trvania celého poistného vzťahu
písomne deklaroval, že právny predchodca žalobkyne poistné platí riadne, v celom rozsahu a že

nedošlo k žiadnej zmene v poistnom vzťahu. V neposlednom rade súd poukazuje na nesporný fakt,
že žalovaný prijímal poistné po celú dojednanú dobu 10 rokov, t.j. do 28.2.2008 a to napriek tomu, že
ním formulované znenie sporného článku 9 VPP ustanovuje, že v prípade redukcie poistného plnenia
poistený nie je ďalej povinný platiť poistné. Jeho obrana, spočívajúca v uplatnení redukcie, prvý krát
spomenutá v súdnom konaní, je preto výslovne účelovou obranou a za takýchto okolností, pokiaľ by

aj žalovaný redukciu pri likvidácii poistnej udalosti aplikoval, jednalo by sa o výkon práva v rozpore s
dobrými mravmi.

101. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že poistný vzťah, tak ako bol založený poistnou zmluvou
zo dňa 28.2.1998, v spojení s VPP platnými od 1.6.1995, ku dňu dožitia 28.2.2013 platil, resp. trval

s pôvodne dojednaným, nezmeneným obsahom. Súd preto rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkynipoistnéplnenievplnomrozsahu,vovýškedojednanejvpoistnejzmluve-t.j.vovýške2.509,83
EUR.

102. Žalobkyňa sa popri istine domáhala aj priznania úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne od

16.3.2013 až do zaplatenia.

103. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

104. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

105. Podľa ust. § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.106. Veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku (§ 517 Občianskeho zákonníka). Začiatok omeškania sa odvíja od splatnosti dlhu.

Pri určovaní splatnosti poistného plnenia v danom prípade bolo potrebné vychádzať z ust. § 797 ods.3
Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni poistné plnenie v lehote do 15 dní
po skončení vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. Vyšetrenie je pritom
potrebné vykonať bez zbytočného odkladu. K tomu, aby mohol začať s vyšetrením potrebným na
zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť poistenému, musí predchádzať oznámenie oprávneného o tom,

že poistná udalosť nastala. K uvedenej povinnosti totiž poisteného zaväzuje znenie článku 13 bodu 3
Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého je ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo
na plnenie, povinný poisťovni písomne oznámiť, že k poistnej udalosti došlo a na požiadanie poisťovne
predložiť doklady potrebné na výplatu plnenia.

107. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobkyňa listom, doručeným

žalovanému dňa 31.10.2014 oznámila, že došlo k poistnej udalosti, ako aj, že poistený umrel po tom, čo
nastalapoistnáudalosťavyzvalažalovanéhonaplnenie.Žalobkyňaspolusvýzvoudoručilažalovanému
aj úmrtný list a osvedčenie o dedičstve zo dňa 26.6.2014. Žalovaný na výzvu žalobkyne reagoval listom
zo dňa 23.1.2015, označeným ako Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti, ktorým jej oznámil, že nárok
na zaplatenie poistného plnenia si má uplatniť v rámci dedičského konania.

108. Vzhľadom na charakter poistnej udalosti, ktorou je dožitie, je zrejmé, že k vyšetrovaniu potrebnému
na zistenie rozsahu poisťovne plniť, nebola potrebná nejaká osobitná, špeciálna súčinnosť tak, ako je
to obvyklé pri iných typoch poistných udalostí (smrť, úraz), ktoré pre svoju povahu odôvodňujú potrebu
dlhšieho časového úseku potrebného na skončenie vyšetrovania. Žalobkyňa vo výzve predložila všetky

dokumenty, potrebné k likvidácii poistnej udalosti. Z predloženého úmrtného listu ako aj osvedčenia o
dedičstve nesporne vyplynulo, že žalobkyňa je jedinou právnou nástupkyňou po nebohom poistenom.
Žalovaný preto nemal žiaden dôvod, aby čakal na výsledok prejednania v dedičskom konaní. Žalobkyňa
zároveň uviedla aj číslo účtu peňažného ústavu, na ktorý žiadala plnenie poskytnúť. Berúc do úvahy
tieto skutočnosti preto súd konštatoval, že splatnosť poistného plnenia nastala 15 dňom od doručenia

výzvy na plnenie, t.j. dňa 15.11.2014. Prvým dňom omeškania je teda 16.11.2014. Preto súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania od uvedeného dňa a v prevyšujúcej časti úrokov z
omeškania uplatnených za obdobie od 16.3.2013 do 15.11.2014 žalobu zamietol.

109. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

110. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit. ustanovením nar.vlády SR č.87/1995 Z.z.,

v znení účinnom v čase omeškania s plnením dlhu. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0,05 % ročne; po zvýšení o 5 perc.bodov je výška úrokov
z omeškania 5,05 % ročne. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si úroky z omeškania uplatnila v rozsahu
vyššom, ako to pripúšťa právny predpis, súd žalobu zamietol aj čo do výšky úrokov z omeškania,
presahujúcej 5,05 % ročne.

111. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

112. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

113. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobkyňa mala v konaní takmer plný úspech (neúspech mala len v pomerne nepatrnej časti žaloby
vo vzťahu k príslušenstvu istiny), preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).