Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, May 20, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/332/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203899172
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7203899172.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobcu: J. Ž., M..

XX.X.XXXX, Q. B. XX, zast. JUDr. Vladimírom Balogom, advokátom v Košiciach, Žarnovická B54 proti
žalovanému:I.W.,M..XX.X.XXXX,Q.F.B.,B.XX,zast.JUDr.JozefomVaškom,advokátomvKošiciach,
Szakkayho 1, o zaplatenie 13.609,33 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.609,33 € s úrokom z omeškania vo výške 17,6 %
ročne od 16.4.2003 až do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Baloga,

advokáta v Košiciach, trovy konania vo výške 7.307,46 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal podanou žalobou zaplatenia sumy 409.994,80 Sk (13.609,33 €) so 17,6% ročným
úrokom z omeškania od 16.4.2003 do zaplatenia z titulu nevrátenej pôžičky a náhrady trov konania.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 27.11.2009 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania na účet jeho právneho zástupcu. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia,
že žalobca dňa 18.10.2002 vykonal vklad hotovosti na účet spoločnosti Moonlight, s.r.o. vo výške
409.994,80 Sk, pričom z pokladničného dokladu Ľ. Q. J..s. je zrejmé, že ide o „vklad hotovosti pre K. N..

Žalobca trval na tom, že išlo o pôžičku pre žalovaného a žalovaný sa bránil tým, že išlo o vklad žalobcu
do K. N. P. D..G.., keďže chceli spoločne podnikať. Ďalej súd zistil, že dňa 14.11.2002 uzavrela P.Č. F. C.
P. P..D..G.. J. C. U. P. Ž. I. W. - K. N. ako leasingovým nájomcom, leasingovú zmluvu č. LZF/02/70621,
ktorej predmetom bolo strojné zariadenie a technológia Minilab Gretag s regeneračným systémom,
dodávateľom ktorého bola obchodná spoločnosť Moonlight, s.r.o. Žalovaný ako leasingový nájomca
sa zaviazal uhrádzať leasingové splátky a plniť svoje záväzky vzniknuté zo zmluvy a jej príloh, najmä
Všeobecných leasingových podmienok VB Leasing SK, s.r.o. Dňa 20.1.2003 bol uzatvorený dodatok č.

1 k tejto leasingovej zmluve medzi zmluvnými stranami I. W. - K. N. (M.) J. K. N. P..D..G.. (M.), M. S.
B. M.P. U. Q. J. F. F. dosiaľ nesplnené záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ako aj záväzky, ktoré vzniknú
alebo vyplynú zo zmluvy a súčasne prebral dňom podpisu tohto dodatku predmet zmluvy. Uzatvorením
tohto dodatku vstúpil nástupca namiesto nájomcu do právneho vzťahu zo zmluvy. Z obsahu dodatku
ďalej vyplynulo, že pohľadávka nájomcu zo zálohy na nájomné vo výške 400.675,- Sk sa postupuje
na nástupcu a ten je povinný uhradiť ju nájomcovi, pričom súčasne prehlásili, že táto suma je dňom
20.1.2003 vysporiadaná a nájomca a nástupca neevidujú voči sebe žiadne pohľadávky a záväzky,

týkajúce sa tejto leasingovej zmluvy. Z účtovného denníka spoločnosti K. N., s.r.o. z roku 2003 súd zistil,
že preddavok spoločnosti VB Leasing bol zaevidovaný 1.1.2003 na meno žalobcu vo výške 409.994,80
Sk. V tomto účtovnom denníku sú taktiež evidované aj mesačné leasingové splátky vo výške 24.234,80
Sk v mesiacoch 1 - 3/2003. Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. Sro 13634 bolo zistené, žeobchodná spoločnosť K. N., P..D..G.. bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 4.11.2002 a dňa
28.11.2002 požiadala o zápis do obchodného registra. Žalobca ako správca vkladu prehlásil, že prevzal
do správy pred zápisom spoločnosti do obchodného registra vklady zakladajúcich spoločníkov vo výške

pod 100.000,- Sk od každého, ako to bolo stanovené spoločenskou zmluvou. Spoločnosť K. N., P..D..G..
Q. zapísaná do obchodného registra Okresného súdu Košice I dňa 5.12.2002, konateľmi spoločnosti
sa stali žalobca a žalovaný a dňa 23.8.2006 došlo k výmazu spoločnosti z obchodného registra. Podľa
záverovsúdunebolaspornáskutočnosť,žežalobcanebolpodnikateľom,naprotitomužalovanýpodnikal
na základe živnostenského oprávnenia od 8.6.1992 pod obchodným menom K. N..

Súd posudzoval najskôr zaplatenie sumy 409.994,80 Sk žalobcom na účet spoločnosti Moonlight,
s.r.o. podľa ustanovenia § 657 OZ, ktoré upravuje zmluvu o pôžičke. Vychádzal z toho, že táto zmluva
je zmluvou reálnou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi, čo preukázané nebolo, lebo žalobca neodovzdal peniaze žalovanému ako dlžníkovi a nebolo
preukázané ani to, aby sa žalovaný zaviazal pôžičku vrátiť do konca roka 2002. Žalobca nepreukázal

teda v konaní existenciu zmluvy o poskytnutí pôžičky. Podstatnou otázkou bolo posúdiť, do akého
právneho vzťahu sa dostal žalobca so žalovaným, keď žalobca uhradil dňa 18.10.2002 sumu 409.994,80
Sk. Samotnými účastníkmi konania bolo vylúčené, že by šlo o darovanie alebo o plnenie zo zmluvy o
obstaraní vecí a takisto po posúdení súdom bolo vylúčené, aby šlo o vklad do obchodnej spoločnosti
K. N., P..D..G.., U. F. F. B. P. Q. E. P. S., Č.G. Q. F. U. A. P. U. XXX.XXX,- P.. Ú. A. P. M. Q. F. R. P. K.

N., P..D..G., U. A. R. XX.XX.XXXX V. M.. S. F. Ž. L. P. S. U.S., Ž. Ž. J. U. E. C. S. P. P. F. C., SK s.r.o.
a úhrada sumy 409.994,80 Sk bola vykonaná žalobcom v súvislosti s touto leasingovou zmluvou ako
tzv. akontácia, čoho dôkazom je pokladničný doklad, kde bol uvedený ako účel platby: „ pre N. K.“. Súd
vyvodil z výpovede žalovaného, z výpovedí svedkýň B.j a Rusnákovej, ako aj zo skutočnosti, že došlo k
založeniu obchodnej spoločnosti K. N., P..D..G.., Ž. Ú. B. L. P. U. J. Ž. Ž. L. F. Ú. S. technické zariadenie

na spoločné podnikanie a teda plnenie dňa 18.10.2002 žalobca neposkytol za žalovaného, teda za
iného, ale išlo o plnenie podľa ich dohody o kúpe, užívaní a splácaní zariadenia Minilabu na spoločné
podnikanie, ktoré súd posúdil podľa ust. § 51 OZ a skonštatoval, že vzťahy z atypických zmluvných
ujednaní sa riadia predovšetkým obsahom dohody uzavretej, keď následne strojné zariadenie - Minilab
Gretag účastníci konania prevzali od leasingovej spoločnosti spoločne a spoločne ho používali na

vykonávanie predmetu činnosti. Podľa názoru súdu nebolo možné vyvodiť záver, že išlo o strojné
zariadenie výlučne pre žalovaného ako fyzickú osobu, lebo podľa dohody so žalovaným platba žalobcom
mala byť použitá na kúpu stroja a na tento účel použitá fakticky bola a strojné zariadenie sa užívalo na
spoločné podnikanie účastníkov v priestoroch, ktoré podľa dohody poskytol žalovaný. V konaní nebolo
preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke, avšak bol podľa názoru súdu preukázaný iný právny dôvod

poskytnutia plnenia žalobcom dňa 18.10.2002 a to dohoda účastníkov podľa § 51 OZ, týkajúca sa
zabezpečenia, užívania a splácania Minilabu Gretag, preto nebolo možné dospieť k záveru, že majetok
žalovaného sa zväčšil a že na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Z
uvedených dôvodov súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Nestotožnil sa s názorom súdu, že zaplatenie spornej
sumy žalobcom je plnením podľa dohody so žalovaným o kúpe, užívaní a splácaní zariadenia Minilabu
na spoločné podnikanie. V tejto súvislosti uviedol, že spornú sumu zaplatil za žalovaného v súvislosti
s leasingovou zmluvou č. LZF/02/70621, ktorú uzavrel žalovaný s leasingovou spoločnosťou, žalobca
teda plnil za žalovaného to, čo podľa zmluvy bol povinný plniť žalovaný, ktorý bol v právnom vzťahu s

leasingovou spoločnosťou. V takomto prípade ide o plnenie za žalovaného, čo znamená, že žalovaný
sa bezdôvodne obohatil, pretože sa jeho majetok nezmenšil. Toto obohatenie by žalovaný nemusel
žalobcovi vydať iba v prípade, ak by sa zo strany žalobcu jednalo o dar, čo obaja účastníci konania
vylúčili. Poukázal na to, že žalovaný mal uhradiť žalobcovi sumu 409.994,80 Sk, ktorú za neho žalobca
zaplatil leasingovej spoločnosti, spoločnosť K. N., P..D..G.. po prevzatí práv a povinností z leasingovej

zmluvy mala uhradiť žalovanému to, čo žalovaný sám alebo prostredníctvom žalobcu plnil leasingovej
spoločnosti a spoločnosť K. N., P..D..G.. mala riadne plniť svoje povinnosti podľa leasingovej zmluvy a
využívať zakúpený prístroj pri svojej podnikateľskej činnosti.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že účastníci konania mali spolu podnikať,

pričom sa dohodli na založení obchodnej spoločnosti, ktorej predmetom podnikania mali byť fotografické
služby a zaplatenie zálohy na Minilab bolo vecou vzájomnej dohody účastníkov konania.Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 22. februára 2011 č. k. 3Co/43/2010 - 354 zmenil napadnutý
rozsudok a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.609,33 eur s úrokmi z omeškania
vo výške 17,6% ročne od 16.4.2003 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň

mu uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nebol vo
vzťahu so spoločnosťou Moonlight, s.r.o., nebol vo vzťahu so spoločnosťou F. C. P. s.r.o., preto posúdil
vzťah vzniknutý vložením finančných prostriedkov žalobcom „U. N. K.“ ako plnenie za žalovaného, čo
zakladá jeho zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia § 454 Obč. zákonníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27. novembra 2012 č. k. 1 Cdo/121/2011 - 497 zrušil
rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uznesenia uviedol, že odvolací
súd si nezadovážil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov, než súd prvého stupňa, preto
sú jeho skutkové a právne závery predčasné. Dovolací súd neskúmal správnosť právnych záverov
odvolacieho súdu.

Krajský súd opakovane prejednal odvolanie žalobcu a navyše zistil, že rozsiahlejším zopakovaním
dokazovania odvolacím súdom na zadováženie rovnocenných podkladov pre skutkové zistenia, ktoré
by mohli byť zásadne odlišné od zistení prvostupňového súdu, by mohlo dôjsť k porušeniu zásady
dvojinštančnosti civilného sporového konania. Zrušil preto uznesením zn. 3Co/55/2013-512 zo dňa
20.11.2014 rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 27. 11.2009 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

V odôvodnení zrušujúceho uznesenia KS v Košiciach skonštatoval správnosť napadnutého rozsudku
v tom, že pre rozhodnutie o žalobe je potrebné posúdiť, aký právny vzťah vznikol medzi účastníkmi
konania tým, že žalobca uhradil dňa 18.10.2002 sumu 409.994,80 Sk na účet spoločnosti Moonlight

s.r.o. vkladom v hotovosti v Ľudovej banke, a.s., za situácie, ak na pokladničnom doklade bolo uvedené
„pre N. K.. Stotožnil sa so záverom tunajšieho súdu, že medzi účastníkmi konania nevznikol vzťah zo
zmluvy o pôžičke, nešlo medzi účastníkmi konania ani o darovanie, ani o plnenie zo zmluvy obstaraní
veci, ani o vklad do obchodnej P. K. N., s.r.o. Za správne skutkové zistenie považoval skutočnosť, že
leasingovú zmluvu č. LZF/02/70621 uzavrel ako nájomca I. W. - K. N. so spoločnosťou VB Leasing SK,

spol. s r. o. ako prenajímateľom, že zo splátkového kalendára k zmluve (č.l. 144 spisu) vyplýva, že suma
409.200,- Sk bola zaúčtovaná v leasingovej spoločnosti ako preddavok na nájomné. Tiež je nepochybné,
že dodatok č. 1 k leasingovej zmluve bol uzavretý dňa 14.11.2002 medzi nájomcom I. W. - K. N. J. M.P.
K. N., P..D..G.. U. R. Q. U. záväzkov z leasingovej zmluvy.

Ďalej argumentoval tým, že tunajší súd v odôvodnení rozsudku nevysvetlil dostatočným spôsobom svoj
záver, že bod č. 8 dodatku č. 1 k leasingovej zmluve je pre vzťah účastníkov konania relevantný v tej
časti, kde sa uvádza, že pohľadávka nájomcu zo zálohy na nájomné sa postupuje na nástupcu a či
súd dostatočne objasnil okruh účastníkov tejto zmluvy, resp. dodatku a práv a povinností, ktoré z tohto
dodatku vyplývajú. Žalobca ako fyzická osoba totiž zjavne nebol účastníkom leasingovej zmluvy, ani

dodatku k nej a preto nemohol byť ani účastníkom vzťahov, ktoré zo zmluvy resp. z dodatku neskôr
vyplynuli. Jeho účasť ako spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti nemôže byť spájaná s jeho
právami a povinnosťami ako fyzickej osoby. K tomu odvolací súd poznamenal, že z doteraz vykonaných
dôkazov nevyplýva, že by dodatok k leasingovej zmluve riešil vzťahy, ktoré vznikli medzi žalobcom a
žalovaným pred jej uzavretím.

Skutkové zistenia súdu prvého stupňa o tom, že účastníci konania budú spoločne podnikať, vyvodené
súdom z výpovedí žalovaného a svedkýň B. J. D. ,sa zdajú byť vo vzťahu k spornej platbe bez právneho
významu. Je nepochybné, že obaja účastníci sa stali spoločníkmi a konateľmi obchodnej spoločnosti s
ručením obmedzeným. Odvolací súd poukazoval aj na to, že spoločnú majetková účasť dvoch fyzických

osôb v takejto obchodnej spoločnosti nemožno považovať z hľadiska právneho za spoločné podnikanie.
Podnikateľom je totiž iba osoba uvedená v ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom spoločník
obchodnej spoločnosti v tomto ustanovení uvedený nie je.

Súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s pojmom „spoločné podnikanie“ so zreteľom na

tvrdenia žalovaného o tom, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá nepomenovaná zmluva o
zabezpečení, užívaní a splácaní L. Y.. Prípadné laické vnímanie pojmu „spoločné podnikanie“ nemožno
vziať za skutkový a právny poklad pre rozhodnutie súdu o spornom nároku bez toho, aby súd neskúmal
a nezistil skutočnú vôľu účastníkov pri vzniku takéhoto vzťahu. Takisto z vykonaného dokazovania nieje dostatočne preukázané, že došlo k zhodným prejavom vôle oboch účastníkov konania, smerujúcim
k uzavretiu dohody, ktorej existenciu tvrdí žalovaný a sporný zostáva aj jej prípadný obsah. Keďže
žalobca nebol podnikateľom v čase, kedy mala byť tvrdená dohoda uzavretá, mohol medzi účastníkmi

konania vzniknúť iba záväzok občianskoprávnej povahy. Zo záväzkového právneho vzťahu vzniká
povinnosť dlžníka niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a oprávnenie veriteľa toto
plnenie požadovať (§ 494 Obč. zákonníka). Typickou črtou záväzkového vzťahu teda je, že tu existuje
vzájomné plnenie, resp. že na plnenie musí existovať právny dôvod. Bez existencie právneho dôvodu
na plnenie vzniká bezdôvodné obohatenie.

Z pohľadu odvolacieho súdu v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom súd nevysvetlil, aký bol
právny dôvod, na základe ktorého žalobca vložil finančné prostriedky na účet obchodnej spoločnosti
Moonlight, s.r.o., čo je nesporná skutočnosť, tiež neobjasnil, či žalobca bol v akomkoľvek právnom
vzťahu s touto obchodnou spoločnosťou. Objasnenie týchto vzťahov, rovnako ako aj dostatočné
preukázanie existencie tvrdenej nepomenovanej dohody medzi účastníkmi konania a jej obsahu, je

nevyhnutné pre rozhodnutie, či mal žalobca právny dôvod poskytnúť sporné plnenie. Ak takýto dôvod
existoval, treba žalobu považovať za neopodstatnenú. V opačnom prípade, teda ak nebude preukázaný
žiaden právny dôvod pre poskytnutie sporného plnenia vložením finančných prostriedkov „U. N. K.“ na
účet spoločnosti Moonlight, s.r.o., bude potrebné posudzovať tento vzťah ako plnenie za žalovaného, čo
zakladá zodpovednosť žalovaného za bezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia § 454 Obchodného

zákonníka. Za bezdôvodné obohatenie sa pritom považuje nielen zväčšenie rozsahu majetku toho,
kto sa obohatil, ale aj nezmenšenie majetku. Predpokladom bezdôvodného obohatenia podľa § 454
Obč. zákonníka je na jednej strane existencia povinnosti žalovaného na konkrétne plnenie a na druhej
strane neexistencia takejto právnej povinnosti na plnenie na strane žalobcu. Úlohou súdu po vrátení
veci bolo v potrebnom rozsahu zopakovať dokazovanie so zameraním na vyriešenie sporných otázok,

ktoré naznačil odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia a v závislosti od skutkových zistení právne
posúdiť žalobný návrh a rozhodnúť aj o doterajších trovách konania.

V súlade s uznesením KS v Košiciach zo dňa 20.11.2014 súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere,
kedy dopočul účastníkov konania ohľadom ich skutočnej vôle pri vzniku ich vzťahu tým, že žalobca vložil

dňa 18.10.2002 finančné prostriedky „. N. K. M. Ú. P.čnosti Moonlight, s.r.o., prihliadal aj na prednesy a
námietky právnych zástupcov účastníkov, prehodnotil všetky doposiaľ vykonané dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti a dospel k záveru ( stotožniac sa s právnym záverom odvolacieho súdu v rozsudku zo dňa
22.2.2011), že žaloba bola podaná dôvodne.

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p., platný v čase
rozhodovania tunajšieho súdu). Odvolací súd vyslovil v zrušujúcom uznesení, že správne sú skutkové
zistenia súdu o tom, že medzi účastníkmi nevznikol vzťah zo zmluvy o pôžičke, nešlo medzi účastníkmi
konania ani o darovanie, ani o plnenie zo zmluvy obstaranie veci, ani o vklad do obchodnej spoločnosti
K. N., P..D..G.. P. P. S. P. T. J. P., Ž. C. S. Č.. C. E. J. M. I. W. - K. N. P. P.E. F. C. SK, spol. s r.o. ako

prenajímateľom. Zo splátkového kalendára k zmluve (č.l. 144 spisu) vyplýva, že suma 409.200,- Sk je
uvedená ako preddavok na nájomné. Tiež je nepochybné, že dodatok č. 1 k leasingovej zmluve bol
uzavretý dňa 14.11.2002 medzi M.T. I. W. - K. N. J. M. K. Foto, s.r.o. Predmetom dodatku bolo prevzatie
záväzkov z leasingovej zmluvy. Podľa odvolacieho súdu však tento dodatok k zmluve nerieši vzťahy,
ktoré vznikli pred uzavretím leasingovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.

Základnou a najpodstatnejšou otázkou v konaní bola skutočnosť, do akého právneho vzťahu sa
dostali účastníci, keď žalobca uhradil dňa 18.10.2002 sumu 409.994,80 Sk vkladom hotovosti na účet
spoločnosti Moonlight s r.o. v Ľudovej banke, a s. Právne posúdenie sporu podľa § 51 OZ (ako vzťah
z nepomenovanej dohody účastníkov), však podľa odvolacieho súdu nie je správne. Zo skutkového

stavu zisteného súdom totiž nevyplýva, že by došlo k uzavretiu občianskoprávneho záväzkového vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným. Keďže žalobca nie je podnikateľom, nemohlo dôjsť k vzniku žiadneho
záväzkového vzťahu podľa Obch. zákonníka, muselo by sa preto jednať o záväzok občianskoprávnej
povahy.

Žalobca v konaní stále tvrdil, že žalovanému poskytol peniaze na zakúpenie stroja Gretag ako pôžičku,
ktorú mu žalovaný prisľúbil vrátiť. Iný dôvod (ani právny) na to nemal, len tú pôžičku, nakoľko nebol v
žiadnom právnom vzťahu so spoločnosťou Moonlight, ani s leasingovou spoločnosťou ohľadom platenia
tohto stroja. Dohoda o užívaní a splácaní Minilabu je výmysel žalovaného a nikdy by neposkytol takvysokú sumu do ateliéru žalovaného, v ktorom bolo zariadenie v zlom stave. Nesúhlasil ani s tvrdením
žalovaného, že vložil peniaze do spoločnosti Moonlight ako budúci spoločník s.r.o. Urobil tak len na
základe dlhoročného priateľstva a známosti so žalovaným. Žalovaný zase trval v konaní na tom, že

so žalobcom sa dohodli a plánovali, že spoločne budú podnikať, spoločne využívať ten prístroj a že to
bude vklad žalobcu, aby bol majiteľom s.r.o. 50:50 so žalovaným v s.r.o. Ani po doplnení dokazovania
dopočutím oboch účastníkov nedošlo k bližšiemu objasneniu obsahu ich údajnej dohody, ktorá by mala
za následok či už zmluvné dojednanie o vzájomnom plnení, či o existencii dohody o Minilabe Gretag,
preto ak nedošlo ku vzájomnej zhode vôle a prejavu medzi účastníkmi a preukázaniu obsahu iného

zmluvného či mimozmluvného plnenia v prospech žalovaného, nemožno konštatovať, že k žalovaným
tvrdenej dohode medzi účastníkmi došlo.

Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaného, vyjadrenom v stanovisku z 30.12.2015
o tom, že reálne žalobca zaplatil na účet VB Leasing sumu 446.836,70 Sk v dvoch splátkach, a to
ako preddavok na nájomné dňa 18.10.2002 a sumu 37.636,70 Sk dňa 2.12.2002. Žalobca považoval

tvrdenie žalovaného, aby zaplatil z vlastných prostriedkov sumu 37.636,70 Sk, za nepravdivé. Podľa
jeho tvrdenia mu predmetnú sumu odovzdal žalovaný, aby uhradil leasingovú splátku za neho ako
podnikateľa, t.j. za Classic Foto a pokiaľ by predmetnú sumu uhrádzal žalobca, určite by bola predmetom
tohto sporu. Na zamyslenie je taktiež skutočnosť, z akého dôvodu predložil žalovaný súdu pokladničný
doklad Ľudovej banky, a.s., zo dňa 2.12.2002 až po odstupe toľkých rokov a nie v priebehu celého

doterajšieho dokazovania.

Zároveň súd poznamenáva, že tak ako už konštatoval odvolací súd, nie je možné prihliadať a zamieňať
úkony žalobcu, ktoré vykonal ako fyzická osoba - nepodnikateľ a ako spoločník a konateľ za spoločnosť
K. N. P..D..G.. U. P. M. R. Ú. U. W. R. G. M. Ž., A. P. Ú. Ž. J. S. P. K. N. P..D..G.. F. P.vislosti s leasingovou

zmluvou, ktorú uzavrel žalovaný ako podnikateľ. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že dodatok č.
1 k leasingovej zmluve je neurčitý v časti špecifikácie dlhu, ktorý mal prevziať nový dlžník, t.j. K. N.
P..r.o., pričom na dodatku chýba podpis žalobcu ako fyzickej osoby - súhlas veriteľa, aby dlh prevzala
spoločnosť K. N. P..D..G.., z toho dôvodu dohoda o prevzatí dlhu spoločnosťou K. N. P..D..G.., B. B. F. M.
P., T. M.. U. Ž. M. R. nemôže nahrádzať jeho súhlas ako veriteľa v zmysle ust. § 530 OZ. Preto tvrdenie

žalovaného, že údajne dlh prezvala spol. K. N. P..D..o. podpísaním dodatku, je v rozpore s obsahom
ust. § 531 OZ, keď absentuje písomná zmluva o prevzatí dlhu so súhlasom veriteľa.

Na základe leasingovej zmluvy vznikol právny vzťah medzi žalovaným a leasingovou spoločnosťou.
Na základe postúpenia práv a povinností z leasingovej zmluvy zo žalovaného na spoločnosť K. N.

P..D..G.. F. U. F. L. K. N. P..D..G. J. C. P. J. P. L. P. K. N. P..D..G.. J. Ž.. F. P.Ú. P. C. S. M. S.
S. Č. XXX.994,80 Sk žalobcom za žalovaného vznikol právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.
Z uvedeného je nepochybné, že jediný právny vzťah, do ktorého vstúpil žalobca pri úhrade sumy
409.994,80 Sk, je právny vzťah so žalovaným. Následné založenie obchodnej spoločnosti K. N. P..r.o.,
resp. postúpenie práv či povinností leasingovej zmluvy zo žalovaného na túto právnickú osobu, nemá

na tento právny vzťah žiaden dopad. Spoločnosť K. N. P..D..G.. mala pri prevzatí práv a povinností
z leasingovej zmluvy uhradiť žalovanému všetko to, čo žalovaný sám alebo prostredníctvom žalobcu
plnil leasingovej spoločnosti pred postúpením, čím by sa bol usporiadal vzťah medzi žalovaným a K.
N. P..D..G..

Neobstojí podľa názoru súdu po analýze jednotlivých právnych skutočností a právnych vzťahov
účastníkov ani nové tvrdenie žalovaného v záverečnej reči jeho právneho zástupcu, že žalobca vykonal
nazáklade„dohodysožalovanýmkroky,ktorésmerovalikspoločnémupodnikaniusožalovanýmformou
spoločnostis.r.o.,aknaplneniuúčeluzmluvyozdruženívzmysle§829OZ“,t.j.vložilnaúčetleasingovej
spoločnostifinančnéprostriedkyvcelkovejvýške446.836,70Sk.,atosumu409.200.-Skakopreddavok

na nájomné, sumu 12.582,90 Sk ako poplatok za vystavenie leasingovej zmluvy a sumu 37.636,70
Sk dňa 2.12.2002 ako splátku za finančnú činnosť pre leasingovú spoločnosť. Žalobca preukázateľne
vykonal vklad v hotovosti dňa 18.10.2002 na účet spoločnosti L. P..D..G.. F. Ľ. Q., J..P.. F. F. XXX.XXX,XX
P. S. K. N., A..T.. S. žalovaného a jeho platba nemá vplyv na zaúčtovanie tejto sumy leasingovou
spoločnosťou podľa jednotlivých položiek, na ktoré poukazuje žalovaný v záverečnej reči. Žalovaný

uvádza fakticky len vlastnú konštrukciu zmluvy o združení a záväzky, ktoré vznikli účastníkom konania
pred založením, resp. vznikom právnickej osoby, pričom bližšie ani nešpecifikuje, kedy a konkrétne
ktorými úkonmi malo dôjsť k vzniku združenia (zmluvy o združení -aj keď táto nemusí byť v písomnej
forme) a akú konkrétnu činnosť mal podľa tvrdenej dohody vyvíjať každý z nich, aby sa naplnil obsah ust.§ 829 OZ, t.j. ako sa spoločne mali alebo ako sa pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. V konaní totiž
nebol preukázaný základný znak tohto konsenzu, aby v danom prípade sa účastníci vôbec dojednali
na akejkoľvek činnosti za tým účelom. Žalobca ako fyzická osoba totiž nemal minilab kupovať, ani ho

nekupoval, ani neprevzal, pretože ho prevzala K. N. P..D..G.. nemal ho užívať a splácať, čo tiež ani
nerealizoval a ani nemal spoločne so žalovaným podnikať, ani nepodnikal a teda z toho je zrejmé, že
sa so žalovaným- podnikateľom nedohodol o kúpe (či zabezpečení), užívaní a splácaní zariadenia
minilabu.

Na základe tohto posúdenia neostáva iný právny záver, len ten, že sumu 409.994,90 Sk, ktorú žalobca
vymáha v tomto konaní, uhradil za žalovaného bez právneho dôvodu (titulu), následkom čoho sa
žalovaného obohatenie stáva bezdôvodným, so všetkými z toho plynúcimi následkami.

Zo záväzkového a právneho vzťahu vzniká povinnosť dlžníka niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a oprávnenie veriteľa toto plnenie požadovať (§ 494 Obč. zákonníka). Typickou povahou

záväzkového vzťahu teda je, že tu existuje vzájomné plnenie, resp. že na plnenie musí existovať právny
dôvod. Bez existencie právneho dôvodu na plnenie vzniká bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 488 Obč. zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že žalobca vložil finančné prostriedky na účet obchodnej
spoločnosti L., P..D..G... A. T. M., Ž. Ž. M. F. Ž. U. F. P. A. G. P.. Ď. Q. U., Ž. A. U. Q. S.Č. F. C.
P. F. C. SK, s.r.o. ako preddavok na nájomné z leasingovej zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný s touto
leasingovou spoločnosťou. Je teda nesporné aj to, že žalobca nebol v právnom vzťahu ani s leasingovou

spoločnosťou. Keďže teda v čase plnenia spornej sumy na účet spoločnosti Moonlight, s.r.o. v súvislosti
s následne uzavretou zmluvou medzi žalovaným a leasingovou spoločnosťou nemal žalobca žiaden
právny dôvod poskytnúť takéto plnenie, je možné posúdiť toto jeho plnenie ako plnenie za žalovaného,
ktorý následne leasingovú zmluvu uzavrel. Je pritom bez právneho významu to, že neskoršie boli práva
a záväzky z leasingovej zmluvy č. LZF/02/70621 postúpené zo žalovaného na P. K. N. P..r.o., pretože

žalobca ako fyzická osoba nebol účastníkom tejto zmluvy a preto nemohol byť ani účastníkom vzťahov,
ktoré zo zmluvy resp. z dodatku neskôr vyplynuli. Jeho účasť ako spoločníka a konateľa obchodnej
spoločnosti nemôže byť spájaná s jeho právami a povinnosťami ako fyzickej osoby. Ak teda žalobca
nebol vo vzťahu so spoločnosťou Moonlight, s.r.o., nebol vo vzťahu so spoločnosťou VB Leasing SK
s.r.o., je potrebné posúdiť vzťah vzniknutý vložením finančných prostriedkov „U. N. K. ako plnenie za

žalovaného, čo zakladá zodpovednosť žalovaného za bezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia § 454
Obč. zákonníka, podľa ktorého bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal
plniť sám.

Za bezdôvodné obohatenie sa pritom považuje nielen zväčšenie rozsahu majetku toho, kto sa obohatil,

ale aj nezmenšenie majetku. Predpokladom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Obč. zákonníka je
na jednej strane existencia povinnosti žalovaného na konkrétne plnenie a na druhej strane neexistencia
takejto právnej povinnosti na plnenie na strane žalobcu. Pokiaľ teda v takomto prípade žalobca plnil
bez existencie vlastnej povinnosti za žalovaného, ktorý naopak povinnosť mal, vzniká tu povinnosť
žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 456 Obč. zákonníka.

Vychádzajúc z uvedeného právneho posúdenia veci súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 13.609,33 eur (409.994,80 Sk) z titulu bezdôvodného obohatenia.

Tým, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie riadne a včas na výzvu

žalobcu zo dňa 4.4.2003, ktorú žiadnym spôsobom v konaní nenamietal, podľa § 517 ods.2 OZ má
povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania. Keďže žalobca vyzval žalovaného písomne na
zaplatenie žalovanej sumy najneskôr do 15.4.2003, patrí žalobcovi úrok z omeškania od 16.4.2003 až
do zaplatenia. Výška úroku z omeškania je podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., v znení účinnom v
čase omeškania,dvojnásobokdiskontnejsadzby,určenejNárodnoubankouSlovenskaplatnejkprvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania bola výška diskontnej sadzby
8,8%, preto je výška úrokov z omeškania 17,6 % ročne.Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zásady úspechu v konaní. Žalobca
ako úspešný účastník v konaní si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu náhradu trov konania v
celkovej výške 8.079,45 eur ( za právne zastúpenie a zaplatené súdne poplatky). Aj keď si účastník

konania uplatní náhradu trov konania a tieto vyčísli, nezbavuje to súd povinnosti preskúmať správnosť
vyčíslenia trov konania a priznať mu ich v prislúchajúcej výške.

Súd preskúmal uplatnené trovy z hľadiska účelnosti jednotlivých uplatnených úkonov. Trovy žalobcu
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 680,44 eur a z

poplatku za odvolanie v sume 816,50 eur. Ďalšími trovami žalobcu je odmena právnych zástupcov za
poskytnutie právnej služby.

Predmetom konania je suma 409.994,80 Sk (13.609,33 eur), preto odmena právneho zástupcu sa
priznáva ako tarifná odmena, a to za úkony do 31.12.004 podľa vyhlášky č. 163/2002 Z. z. a od 1.1.2005
podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Tarifná odmena podľa § 13 vyhl. č. 163/2002 Z. z. je 290,45 eur a podľa § 10

ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z .z. je 303,72 eur. Za účelné považoval súd tieto vyčíslené a uplatnené úkony
právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 23.4.2003, podanie návrhu na začatie
konania dňa 25.4.2003, písomné podanie vo veci zo dňa 18.7.2007, účasť na pojednávaniach dňa
6.6.2008, 10.12.2008, účasť na pojednávaniach dňa 22.4.2009, 23.9.2009, 11.11.2009 a 27.11.2009,
podanie odvolania zo dňa 18.1.2010, podanie vo veci zo dňa 8.2.2011 a účasť na pojednávaní dňa

22.2.2011. Za tieto úkony patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 14 ods. 1 písm. a/,
c/, d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Ďalej priznal odvolací súd odmenu vo výške 1/4 - iny (§ 14 ods. 4 citovanej
vyhlášky), a to za účasť na pojednávaní dňa 13.2.2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Súčet
tarifnej odmeny je 3.694,03 eur. Ďalej súd priznal k týmto úkonom režijný paušál a to 2x 4,25 eur, 1x
5,91 eur, 3x 6,31 eur, 4x 6,95 eur, 1x 7,21 eur a 2x 7,41 eur, spolu v sume 83,17 eur. Súd nepriznal

odmenu a k tomu paušál za písomné podanie sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 24.3.2009, pretože
neide o podanie vo veci samej. Trovy konania žalobcu za úkony vykonané advokátom JUDr. Katunským
činia tak spolu sumu 3.777,20 eur.

Po zmene právneho zastúpenia žalobcu J. T.. Q. súd priznal tarifnú odmenu podľa § 10 ods. 1 vyhl.

č. 655/2004 Z.z. za tieto účelné úkony právnej služby: za účasť na pojednávaní KS dňa 20.11.2014
(zrejme omylom vo vyčíslení uvedený dátum 20.5.2015, kedy bol nariedený termín pojednávania na
OS, ale pojednávanie sa nekonalo) priznal súd odmenu vo výške 1- ice - 151,86 eur (§ 14 ods. 4
citovanej vyhlášky, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia ), ďalej za účasť na pojednávaní dňa
28.10.2015 a 23.3.2016, za vyjadrenie vo veci z 30.11.2015,14.1.2016 a 28.4.2016, ako aj za účasť

na pojednávaní 20.5.2016. K týmto 7 úkonom patrí aj režijný paušál a to 1x 8,04 eur, 2x po 8,39 eur a
4x po 8,58 eur. Súd nepriznal odmenu za prevzatie a prípravu, pretože žalobca sa sám rozhodol pre
zmenu právneho zástupcu a tak sám musí znášať odmenu za tento úkon, pričom odmena mu už bola
priznaná za tento úkon u prvého zvoleného advokáta. Spolu trovy právneho zastúpenia advokátom T..
Q. Č. čiastku 2.033,32 eur. Celkové trovy konania žalobcu, vrátane náhrady súdneho poplatku za návrh

+ za odvolanie ( 680,44 eur + 816,50 eur), tak predstavujú sumu 7.307,46 eur ( za právne zastúpenie
3.777,20 eur + 2.033,32 eur), ktoré trovy je žalovaný povinný nahradiť na účet právneho zástupcu
žalobcu podľa § 149 ods. 1. O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach

na Okresný súd Košice II.
V odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcichskutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e)
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti).