Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201108
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814201108.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: C. I., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.
XXX, štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpená: JUDr. Miroslavom Gogom, advokátom,
Advokátska kancelária Štúrova 129, 093 01 Vranov nad Topľou proti odporcom: 1/ I. E., na neznámom
mieste, 2/ C. E., rod. Sčerbová, na neznámom mieste, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom
v Bratislave, Budková 36, 817 47 Bratislava, SR o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu vranov nad Toľpou zo dňa 12.12.2014 č.k. 7C
105/2014-41 t a k t o jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľnosti parcely
registra E, parcela č. 1369 - orná pôda vo výmere 2538 m2 zapísané na LV č. 585 k.ú. J..

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania
rozhodnutia tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že podľa výpisu
z katastra nehnuteľností, výpisu z LV č. 585, k.ú. J., je nehnuteľnosť parcela registra „E“ parc. č. 1369
orná pôda vo výmere 2538 m2 zapísaná ako podielové spoluvlastníctvo odporcu v prvom rade v pomere
1 a odporkyne a v druhom rade v pomere 1. Predmetnú nehnuteľnosť parc. č. 1369 nadobudla darom

mimo pozemkovej knihy ako veno ešte pred druhou svetovou vojnou od svojich rodičov - odporcov
v prvom a druhom rade jej mama S. J., ktorú nehnuteľnosť nerušene držala a poľnohospodársky
využívala. V roku 1952 uzavrela manželstvo, pričom od mamy S. J. titulom daru mimo pozemkovej
knihy nadobudla predmetnú nehnuteľnosť, ktorú osobne obhospodarovala a drží ju nerušne až doposiaľ.
Podľa § 854 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení noviel, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak,
spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.1964. Vznik týchto

právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.04.1964 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.Podľa§562Občianskehozákonníkač.141/1950Zb.ustanoveniamitohtozákonasaspravujú
pokiaľ nie je ustanovené ďalej inak i právne pomery vzniknuté pred 01.01.1951. Do tohto dňa sa
tieto právne pomery spravujú skorším právom. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju
drží oprávnene a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec je potrebná vydržacia doba 10 ročná.
Lehota, ktorá začala bežať pred 01.01.1951 sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie

uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej od dňa 01.01.1951. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.
(§ 116 ods. 1, § 566 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.). Pretože stav evidovaný v
katastri nehnuteľností nie je v súlade s právnym stavom ohľadne vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti,
z dôvodu usporiadania majetkovo-právnych vzťahov má právny záujem na podaní tohto návrh (§ 80
písm. c) OSP), ktoré vlastnícke právo nadobudla ex lege na základe vydržania dňom 02.01.1961 podľa
ustanovení občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., titulom daru mimo pozemkovej knihy od matky S. J.

a následkom nerušenou a dobromyseľnou držbou so započítaním vydržacej doby právne predchodkyne.Zástupca odporcov s podanou žalobou nesúhlasil. V písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že v
podanom návrhu navrhovateľka nepreukázala, že odporcovia sú právni predchodcovia jej matky S. J..
Zároveň navrhovateľka nepreukázala, že sporný pozemok jej predchodkyňa nadobudla titulom daru

ani to, že sama navrhovateľka v roku 1952 mala spornú nehnuteľnosť nadobudnúť darom. Samotné
užívanie cudzej veci nie je splnením podmienky vydržania, oprávnenosti vstupu do dražby, okolnosťami
ktoré mu môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery. Okolnosti svedčanie existencii dobrej
viery sú okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčanie poctivosti nadobudnutia.
Oprávnená držba zahŕňa aj omyl držiteľa, ktorý sa oprávnené domnieva, že je vlastníkom držanej

veci. Oprávnená držba nemôže spočívať v takom omyle držiteľa, ktorému sa tento mohol pri bežnej
opatrnosti vyhnúť. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. V danom prípade, ak by sa navrhovateľka
opierala o oprávnenú držbu o niektorý právny úkon, ktorý by svedčil poctivosti nadobudnutia spornej
parcely, musela držba spočívať v ospravedlniteľnom omyle. Ak by aj k nadobudnutiu sporného pozemku
došlo, tak na základe žaloby predpokladaný vstup navrhovateľky do držby by mohol byť niekedy v
roku 1952. Ani u právnej predchodkyne navrhovateľky, ani u navrhovateľky nie je nepreukázané, že

sporný pozemok mali v oprávnenej držbe. Zákon č. 141 z roku 1950 Zb. ako aj zákon č. 40/1964, ktorý
nahradil tento zákon jednoznačne upravoval podmienku, že zmluvy o prevode nehnuteľností musia mať
písomnú formu a pre účinnosť sa vyžadovala registrácia štátnym notárstvom a od 01.01.1993 zápis
prevodu do katastra. Obidve právne normy sú dostatočne určité a zrozumiteľne a nerešpektovanie
týchto zákonných požiadaviek má za následok vznik právneho omylu, ktorý nie je so zreteľom na všetky

okolnosti ospravedlniteľný. Zároveň poukázal na rozhodnutie o Ro NS SR č. 5 Cdo 49/2010, Ro NS Č
sp. zn. Cdo 490/2001, Ro NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1330/2006.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého predmetná
nehnuteľnosť a to parcela registra E parc. č. 1369 orná pôda vo výmere 2538 m2, ktorá je zapísaná

na liste vlastníctva č. 585 kú. J., je podľa tohto listu vlastníctva vo vlastníctve odporcov I. E., a C. E.,
rod. E., v podiele 1, s titulom nadobudnutia rozhodnutie Správy katastra o schválení registra obnovenej
evidencie pozemkov č. sp. Z 2393/2011 zo dňa 26.9.2001 - 89/11, Kúpa 26.01.1912.

Obec J. vo svojej správe potvrdila, že obaja odporcovia sa po prvej svetovej vojne odsťahovali do USA

na neznáme miesto a do obce sa nevrátili. Odporcovia mali dve dcéry a to S. C., vydatá J., matku
navrhovateľky, a C. E.. S. J. mala darovať predmetnú nehnuteľnosť svojej dcére navrhovateľke. Po
právnom posúdení v zmysle ust. § 80 O.s.p., § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 868 Občianskeho
zákonníkaa§115zák.č.141/1950Zb.Občianskehozákonníka(tzv.strednýobčianskyzákonník)dospel
k záveru, že tým mal súd za preukázané správnosť a dobromyseľnosť vlastníctva, resp. držby. Súdu

taktiež nebolo preukázané, že by počas celej doby držby bola navrhovateľka rušená vo svojej držbe a
preto súd návrhu vyhovel.

Odporcovia zastúpení Slovenským pozemkovým fondom v podanom odvolaní navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a návrh navrhovateľky zamietol eventuálne napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okrem ďalších skutočností odporcovia v odvolaní uviedli,
že skutočnosti tvrdené navrhovateľkou neboli ničím preukázané ani potvrdené, žiadnym predloženými
listinnými dôkazmi ani výpoveďami navrhovaných svedkov. Závery konania na súde prvého stupňa sú
tak založené na nepodložených tvrdeniach navrhovateľky. Napriek tomu, že právna úprava neurčuje,
ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti a z hľadiska dôležitosti pre rozhodnutie, odvolateľ má

za to, že súd v tomto konaní nezhodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a rozhodol na základe
tvrdení navrhovateľky.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie odporcov je dôvodné.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ust. § 79 ods. 1 O.s.p. okrem iného ukladá
navrhovateľovi, aby pravdivo opísal rozhodujúce skutočnosti a ponúkol súdu dôkazy. Samotné opísanie
rozhodujúcich skutočností v návrhu na začatie konania však nie je dôkazom. O tom, či navrhovateľ
hovorí pravdu, súd musí získať poznatky vykonaním dôkazov.

V návrhu na začatie konania je zrejmé tvrdenie navrhovateľky, že „predmetnú nehnuteľnosť parc. č.
1369 nadobudla darom mimo pozemkovej knihy ako veno ešte pred druhou svetovou vojnou od svojich
rodičov - odporcov v 1/ a 2/ rade mama navrhovateľky S. J., ktorú nehnuteľnosť nerušenie držala apoľnohospodársky využívala. V roku 1952 navrhovateľka uzavrela manželstvo, pričom od mamy S. J.
titulom daru mimo pozemkovej knihy nadobudla predmetnú nehnuteľnosť, ktorú osobne drží ju nerušene
až doposiaľ.

Ako dôkaz poskytla súdu výsluch účastníkov, sobášny list navrhovateľky, potvrdenie obce J. zo dňa
30.1.2014.

Súd prvého stupňa, ako vyplýva z odôvodnenie jeho rozhodnutia, vykonal dokazovanie oboznámením

sa s návrhom, listom vlastníctva č. 585, správou Obce J., zvláštnym listom a rodným listom, ako aj
výpisom z matriky, výsluchom navrhovateľky, jej právneho zástupcu, zástupkyne odporcov, správou
poľnohospodárskeho družstva, výsluchom svedkov a zistil skutkový stav, na základe ktorého predmetná
nehnuteľnosť a to parcela E parc. č. 1369 - orná pôda vo výmere 2538 m2, ktorá je zapísaná na LV č.
585 k.ú. J., je podľa tohto listu vlastníctva vo vlastníctve odporcovi I. E. a C. E., rodená E., v podiele 1
s titulom nadobudnutie správy katastra o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov č. SP.X z o

dňa 26.9.2001-89/11, kúpa 26.01.1912. Obec J. vo svojej správe potvrdila, že obaja odporcovia sa po
prvej svetovej vojne odsťahovali do USA na neznáme miesto a do obce sa nevrátili. Odporcovia mali
dve dcéry a to S. C., vydatá J., matku navrhovateľky a C. E.. S. J. mala darovať predmetnú nehnuteľnosť
svojej dcére navrhovateľke, ktorá ako vlastníčka na liste vlastníctva nebola zapísaná. Keďže údajne C.
E. po druhej svetovej vojne odišla do Českej republiky a opak preukázaný nebol, jediná osoba, ktorá

spornú nehnuteľnosť držala ako svoju vlastnú, bola práve S. J..

Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacími námietkami odporcov a považuje za potrebné ďalej uviesť, že
požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky
ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom
citovaného ustanovenia O.s.p. treba dospieť k záveru, že s tam uvedeným požiadavkami je v rozpore

nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale aj všeobecné súhrnné zistenia
bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.

V danom prípade vôbec neboli vyhodnotené vykonané dôkazy vo vzťahu k zisteniu tvrdení
navrhovateľky, že spornú nehnuteľnosť nenadobudla jej mama mimo pozemkovej knihy ako veno pred

druhou svetovou vojnou od svojich rodičov - odporcov, ako aj tvrdenie, že navrhovateľka v roku 1952
nadobudla nehnuteľnosť titulom daru od mamy. Odporcovia tak nemali možnosť zaujať stanovisko k
neexistujúcej úvahe súdu týkajúcej sa vyhodnotenia dôkazov, čím im bola odňatá zákonná možnosť
spochybniť v odvolacom konaní správnosť vydaného rozhodnutia.

Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods.
1 písm. f/ ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom súd prvého
stupňa vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a to spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., vo
vzťahu k tvrdeniam navrhovateľky uvedeným v návrhu.

Prvostupňový súdu, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.