Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715208957
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715208957.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu,
PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne G. Y.,
rod. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr.
Ľudovítom Paulovičom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec,
proti žalovanému Real BV s. r. o., so sídlom Obrancov mieru 3173, 962 12 Detva, IČO: 46 077 880, o

zaplatenie 50.000,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č.k. 6C/224/2015-25 zo dňa 05. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie" event. „prvoinštančný
súd") rozsudkom zo dňa 05. 10. 2015 žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 50.000,- Eur s príslušenstvom zamietol (prvý výrok). Zároveň rozhodol, že žalovanému nepriznáva
náhradu trov konania (druhý výrok).
1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný sa k veci nevyjadril,
pretože zásielku súdu, ktorá mu bola doručovaná na adresu jeho sídla evidovanú v obchodnom
registri neprevzal. Táto zásielka sa vrátila s poznámkou doručovacieho orgánu „Adresát neznámy"
a na základe toho považoval túto zásielku za doručenú. Preto pri rozhodnutí vychádzal zo žaloby,

z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne, z výpovede žalobkyne a z presne špecifikovaných listín
nachádzajúcich sa v spise, z čoho zistil nasledujúce skutkový stav: „Žalobkyňa bola v čase od XX.
XX. XXXX do úmrtia svojho manžela dňa XX. XX. XXXX v manželskom zväzku s H. Y., rod. Y., nar.
XX. XX. XXXX. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvalo od vzniku manželského vzťahu do jeho
zániku v súvislosti s úmrtím jej manžela, v priebehu trvania manželstva toto nebolo ani zúžené ani
zrušené." Ďalej súd prvej inštancie konštatoval: „Žalobkyňa uviedla, že na základe preskúmania obsahu

listinnej dokumentácie, ktorú zanechal zomrelý manžel zistila, že v zrejmej súvislosti s jeho osobnou
majetkovou účasťou ako spoločníka obchodnej spoločnosti N. U. s. r. o. so sídlom K. J. XXXX, XXX
XX D., bez jej vedomia a súhlasu zo spoločných finančných prostriedkov v rámci BSM vykonal dňa 21.
06. 2012 bez uvedenia právneho titulu právny úkon spočívajúci v prevode finančných prostriedkov v
sume 50.000,- Eur z účtu vedeného na meno H. Y. - prevodca č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedeného
vo T. a. s. U., na účet žalovaného vedený vo T. a. s. U. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, kedy úhrada

bola realizovaná dňa 21. 06. 2012. Podľa názoru žalobkyne, táto platba bola urobená v prospech
žalovaného ako neformálna peňažná pôžička na žiadosť žalovaného." Poukazujúc na ustanovenie §
145 Občianskeho zákonníka „žalobkyňa tvrdila, že je nespochybniteľný skutkový a právny stav, že v
čase vykonania uvádzaného dispozitívneho právneho úkonu H. Y., tento konal bez vedomosti žalobkyne
ako svojej manželky. Týmto spôsobom teda prekročil zákonom obmedzený rámec bežných právnych
úkonov, ktoré je za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov prípustné vykonať

bez súhlasu druhého manžela. Súčasne právny zástupca žalobkyne poukázal na citáciu zákonného
ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ktorý uvádza, že ak ide o dôvod neplatnosti právnehoúkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2,
považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho
úkonu nedovolá. S poukazom na zhora uvedené sa žalobkyňa písomným podaním zo dňa 08. 06.

2015 dovolala neplatnosti právnych úkonov v súlade s § 40a Občianskeho zákonníka, kedy uvedenú
písomnosť adresovala žalovanému. Podľa elektronického výpisu Slovenskej pošty, konateľ žalovaného
prevzal listovú zásielku označenú identifikačným číslom Slovenskej pošty B. XXXXXXXXXY. dňa 17. 06.
2015 o 15.13 hod."
1. 3. Následne súd prvej inštancie po uvedení zákonných znení ustanovení § v 145 ods. 1, 2, § 451

ods. 1, 2, § 456 prvej vety a § 458 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka uviedol: „Súd vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa a nebohý H. Y.,
nar. XX. XX. XXXX uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX, ktoré je vedené v knihe manželstiev
Matričného úradu D., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX..
Taktiež mal súd listinným dôkazom preukázané úmrtie manžela žalobkyne H. Y., rod.
Y. a to dňa 01. 01. 2015, čoho dôkazom je výpis z knihy úmrtí Matričného úradu D.,

zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom X. Súd mal takisto za preukázané,
že dňa 21. 06. 2012 bol daný príkaz na úhradu z účtu XXXXXXXXXX/XXXX v prospech účtu
XXXXXXXXXX/XXXX na sumu 50.000,- Eur." Následne poukázal na zákonné znenie v tej dobe platného
a účinného ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a v tejto súvislosti uviedol: „Z
obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 05. 10. 2015 strany 3 jednoznačne vyplýva, že sudca poučil

účastníkov v zmysle § 120 ods. 4 OSP, zároveň vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
obsiahnutých v spise a to sobášnym listom z čl. 4, úmrtným listom z čl. 5, výpis z obchodného registra
z čl. 6, dovolanie neplatnosti právnych úkonov z čl. 8, 9." V súvislosti so samotným odôvodnením
zamietnutia žaloby potom uviedol: „Na základe zhora citovaných zákonných ustanovení súd žalobu
zamietol, vzhľadom

k tomu, že žalobkyňa sa právne účinným spôsobom nemohla domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia sumy 50.000,- Eur s príslušným úrokom z omeškania voči žalovanému vzhľadom
k tomu, že súdu nepredložila právne relevantný listinný - prípadne iný dôkaz svedčiaci o tom,
že jej svedčí titul vlastníctva či už uvedenej sumy, alebo práva vyplývajúceho z „peňažnej pôžičky" jej
nebohého manžela žalovanému. Naopak táto sa mala žalobou domáhať toho, že uvedená suma patrí

do dedičstva po jej nebohom manželovi titulom pohľadávky (právne konkretizovanej a odôvodnenej)
voči žalovanému. Do momentu rozhodnutia vo veci samej súd nemal vedomosť o tom, či takéto právo
žalobkyni prislúcha, či si svoje právo v dedičskom konaní uplatnila, ak áno, akým spôsobom dedičský
súd (súdny komisár) rozhodol o tejto právnej skutočnosti. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodoval len na
základe dôkazov, ktoré v konaní vykonal; a na základe listín, ktoré žalobkyňa súdu so žalobným návrhom

predložila, súd žalobu ako právne neopodstatnenú zamietol."
1. 4. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou v tej dobe platného a
účinnéhoustanovenia§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuakeďžežalovanýsakonaniaaktívne
nezúčastnil, nepriznal mu náhradu trov konania.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu
trov odvolacieho konania.
2. 2. V úvode odôvodnenia odvolania poukázala na v tej dobe platné a účinné ustanovenie §

153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a konštatovala, že prvoinštančný súd nepostupoval v
súlade s uvedeným ustanovením, keď rozhodol vo veci samej bez zistenia stanoviska žalovaného
k uplatňovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a zamietol jej žalobu, hoci voči nej
žalovaný nevzniesol žiadnu obranu. Ďalej namietala, že prvoinštančný súd nepoznajúc meritórne
stanovisko žalovaného k žalobe, pristúpil k neobvykle rýchlemu prejednaniu a následnému zamietnutiu

jej žaloby, prezentujúc právny názor, že žaloba bola podaná s nesprávnym petitom, s odôvodnením,
že sa mala domáhať určenia, že žalovaná suma patrí do dedičstva po jej nebohom manželovi. Tento
právny názor prvoinštančného súdu už v čase pojednávania (05. 10. 2015) preukázateľne odporoval
existujúcemu skutkovému a právnemu stavu ku dňu pojednávania, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že v
dedičskom konaní po jej zomrelom manželovi bola uplatnená pohľadávka proti žalovanému v sume

50.000 Eur od začiatku tohto dedičského konania až do jeho právoplatného skončenia a v predmetom
osvedčení o dedičstve bola pod por. č. 11 potvrdená do jej vylúčeného vlastníctve v rozsahu jej
zákonného podielu 1/2 -ce, t. j. 25.000 Eur. V uvedenom smere je preto právny názor prvoinštančného
súdu ohľadom doporučovaného petitu na určenie, že celá suma pohľadávky vo výške 50.000 Eurpatrí do dedičstva po jej zomrelom manželovi zjavne nesprávny a zavádzajúci. V tejto súvislosti ďalej
žalobkyňa uviedla: „Objektívna právna udržateľnosť prvoinštančným súdom v rozsudku doporučeného
«správneho»petituakodôvoduzamietnutiažalobyjetedapriodbornomposúdenívopredpredvídateľná.

Táto skutočnosť v právnom názore prvoinštančného súdu naznačuje prezentáciu zavádzajúceho
názoru, nakoľko usmerňuje účastníka k podaniu žaloby s takým petitom, ktorý by s určitosťou viedol
k zamietnutiu žaloby pre neexistenciu právneho dôvodu na podanie v súdom doporučenom znení." Za
právneho stavu, ktorý existoval v čase rozhodovania vo veci nebol zo strany prvoinštančného súdu daný
žiadny relevantný právny dôvod na spochybnenie jej aktívnej legitimácie vo vzťahu k predmetu žaloby,

t. j. k existencii vymáhanej pohľadávky. Žalovaný v spore nespochybnil jej vecnú legitimáciu a ak mal
prvoinštančný súd v tomto smere pochybnosti, mal previesť dokazovanie podľa v tej dobe platného a
účinného ustanovenia§ 120 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Odvolanie žalobkyne bolo doručené súdu prvej inštancie ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z.,
Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti."

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP, s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, z ktorého vyplýva, že „právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované."

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. 1. Z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6. 2. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných

dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho
zložky patrí (okrem iných) aj právo strany sporu byť prítomný na pojednávaní, právo strán sporu na
vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo strany súdu a právo na spravodlivé
prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

7. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou odvolací súd konštatuje, že zo strany súdu prvej inštancie
došlo k porušeniu uvedených procesných práv.

8. Jednou z podmienok, aby rozhodnutie mohlo byť spravodlivé je i to, aby bolo predvídateľné. Procesný
rámec pre splnenie tohto kritéria dávalo podľa pôvodnej procesno- právnej úpravy ustanovenie § 118

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia mal predseda senátu (samosudca)
procesnú povinnosť uviesť, ktoré skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré
právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné. (Aktuálna procesno-právna úprava túto povinnosť
ešte rozširuje o povinnosť uviesť predbežné právne posúdenie veci - viď § 181 ods. 2 CSP.) Ak
teda prvoinštančný súd dospel k názoru, že je potrebné zamietnuť žalobu z dôvodu, že žalobkyňa

sa mala domáhať určenia, že uplatňovaná pohľadávka patrí do dedičstva po jej nebohom manželovi,
mal skúmať, či táto pohľadávka nebola predmetom tohto dedičského konania. Z obsahu zápisnice z
pojednávania na prvoinštančnom súde dňa 05. 10. 2015 nevyplýva, že by prvoinštančný súd tento
aspekt skúmal, teda, že by ohľadom tejto skutočnosti urobil dotaz na právneho zástupcu žalobkyne,
respektíve žalobkyňu. Inak povedané, prvoinštančný súd vôbec neskúmal z hľadiska predmetu sporu

(ale i z hľadiska ním prijatého právneho záveru, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal) zásadnú otázku, či
uplatňovaná pohľadávka bola alebo nebola (v celom rozsahu alebo v časti) zahrnutá do dedičstva po
nebohommanželovižalobkyne.Keďžeprvoinštančnýsúdnauvedenompojednávanínevymedzilsporné
otázky a ani nepoukázal na eventuálne právne posúdenie veci, je len logické, že žalobkyňa (resp. jejprávny zástupca) nemohli predpokladať akými úvahami sa prvoinštančný súd bude pri rozhodnutí riadiť
a aký právny záver príjme, a preto logicky neuviedli, že existuje právoplatné osvedčenie o dedičstve po
nebohom manželovi žalobkyne, ktorého predmetom bola i pohľadávka poručiteľa vo výške 50.000 Eur

voči spoločnosti žalovaného.

9. Postup prvoinštančného súdu preto nemožno hodnotiť inak ako formalistický a arbitrárny, a jeho
rozhodnutie ako prekvapivé a nepredvídateľné.

10. Odvolaciemu súdu preto neostala iná možnosť, ako odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

11. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať vo vyššie naznačenom smere,
t.j. primárne sa musí oboznámiť s obsahom dedičského spisu po nebohom manželovi žalobkyne a

s obsahom predmetného osvedčenia o dedičstve, čo je základným predpokladom toho, aby mohol o
uplatňovanom nároku rozhodovať. Zároveň je žiaduce, aby sa k žalobe vyjadril i žalovaný. V prípade,
ak priamo žalovanému (právnickej osobe) nebude možné doručiť zásielky súdu, prvoinštančnému súdu
nič nebráni, aby v prípade, ak bude mať pochybnosti ohľadom niektorých skutkových alebo právnych
aspektov uplatňovaného nároku, vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného.

Jeabsolútnenevyhnutné,abysvojerozhodnutienáležitezdôvodniltak,abybolokonkrétne,jednoznačné
a zrozumiteľné, teda preskúmateľné a aby spĺňalo zákonom určené podmienky riadneho odôvodnenia
rozhodnutia vyplývajúce aktuálne z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§

396 ods. 3 CSP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).