Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 21, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/272/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109228888
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7109228888.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľky: F.. P. F., Z..

X.X.XXXX, K. B. F. X, XXX XX F., právne zastúpenej: HODOR advokatska kancelária, s.r.o. so sídlom
Hlavná 77/85, 040 01 Košice, IČO: 47 240 849 proti proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného: JUDr. Gabriel
Gulbiš, advokát, AK so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, v konaní o zaplatenie sumy 2.510,02 eur s
prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 2.510,02 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 2.510,02 eur od 21.6.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

III. Navrhovateľke priznáva náhradu trov konania v sume 296,26 eur, pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 30.10. 2009 domáhala, aby súd určil, že zrušenie poistnej zmluvy R.-
A. Č.. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa XX.X.XXXX ku dňu 16.5.2008 na

základe oznámenia odporcu zo dňa 9.6.2008 je neplatné a že poistná zmluva R.-A. Č.. XXXXXXXXXX
uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom dňa XX.X.XXXX je platná a naďalej trvá. Zároveň sa
domáhala aj náhrady trov konania.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila skutočnosťami, že dňa XX.X.XXXX uzavrela s odporcom ako
poisťovateľom poistnú zmluvu č. R.-A. Č.. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie pre prípad
smrti a dožitia. Začiatok poistenia bol dohodnutý na deň XX.X.XXXX a koniec poistenia na deň

14.2.2012. Doba platenia bola stanovená na 10 rokov a platenie poistného bolo dohodnuté pri životnom
poistení ako aj pri úrazovom poistení rovnako a to mesačne po dobu 10 rokov (do roku 2008) vo
výške 354,- Sk (11,75 eur). Poistná suma pre prípad dožitia konca poistného obdobia (14.2.2012) bola
dohodnutá vo výške 75.000,- Sk (2.489,54 eur) a pre prípad smrti počas poistenia vo výške 50.000,-
Sk (1.659,69 eur). Navrhovateľka ako poistník riadne plnila svoje zmluvné povinnosti, platila poistné
riadne a včas a pričom k žiadnej poistnej udalosti nedošlo. Odporca listom zo dňa 25.4.2008 nazvanom
Prepočet a zvýšenie poistného oznámil navrhovateľke, že dohodnutá výška poistného bola odporcom

určená na základe poistno-matematického modelu, ktorý bol pre odporcu ako produkt UDP-K v roku
1995 schválený Ministerstvom financií Slovenskej republiky, v tom čase orgánom vykonávajúcim dozor
nad poisťovníctvom. Ďalej navrhovateľke oznámil, že vo februári 2008 obdŕžal list od NBS SR ako
právneho nástupcu Ministerstva financií Slovenskej republiky v oblasti dohľadu nad finančným trhom,ktorým bola odporcovi uložená povinnosť prepočítať produkt UDP - K a tým zvýšiť poistné navrhovateľky
od začiatku tak, aby bolo možné poistno-matematicky zachovať dohodnuté poistné sumy. Odporca ďalej
vuvedenomlistetvrdil,žespätnézvýšeniedohodnutéhopoistnéhonezapríčinilon,alenesprávnypostup

štátnych orgánov a navrhol navrhovateľke zachovať faktickú výšku poistného využitím mechanizmu
kompenzácie, k čomu je však potrebné jej aktívne, alebo pasívne stanovisko vyjadrené v prílohe
listu nazvanom „Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve“ v ktorom sú uvedené tri návrhy
odporcu smerujúce k navýšeniu poistného. Postup odporcu smerujúci k jednostrannému nútenému
zvýšeniu poistného považovala navrhovateľka za neopodstatnený, keďže navrhovateľka nemala žiadny

vplyv na tvorbu alebo kontrolu správnosti poistno-matematických produktov na základe ktorých odporca
určoval výšku poistného. Navrhovateľka nemôže niesť zodpovednosť vo forme zvýšenia poistného,
alebo schválenia poistného a následného zníženia odkúpenej hodnoty o takto zvýšené poistné.
Navrhovateľka preto žiadny z návrhov odporcu neakceptovala, ale z dôvodu opatrnosti požiadala
odporcu o špecifikáciu svojich nárokov pričom navrhovateľka ani jeden z návrhov odporcu neprijala.
Následne odporca listom zo dňa 9.6.2008 nazvaným ako „Oznámenie o zániku poistenia“ oznámil

navrhovateľke, že dňa 16.5.2008 došlo na základe (bližšie nešpecifikovaných) ustanovení Občianskeho
zákonníka k zrušeniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania
s výplatou odkúpnej hodnoty podľa ust. § 788 ods. 2 písm. f) Občianskeho zákonníka. K tomuto
oznámeniu o zániku poistenia navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že
je právne bezvýznamné a že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX je platná, že naďalej trvá a naďalej

trvajú aj vzájomné práva a povinnosti jej účastníkov dojednané v poistnej zmluve, a navrhovateľka
preto naďalej pokračuje v plnení svojich zmluvných povinností - platenie poistného. Na jednostranné
ukončenie poistnej zmluvy podľa názoru navrhovateľky neexistuje právny titul a ani odporcom uvádzané
ustanovenia Všeobecných poistných podmienok v súvislosti s ukončením poistnej zmluvy nemajú oporu
v skutkovom stave. Pokiaľ sa týka odporcom uvádzaného dôvodu nemožnosti pokračovať v poistení

z dôvodu jeho nesprávneho kalkulovania, ktorý však odporca bližšie nekonkretizoval, navrhovateľka
poukazuje na vyššie uvádzané dôvody, že pri uzavretí poistenia nemala žiadnu možnosť ovplyvniť
spôsob výpočtu poistného, alebo súlad spôsobu výšky poistného so všeobecno-záväznými predpismi
upravujúcimi podmienky poskytovania životného poistenia. Preto podľa názoru navrhovateľky ak by aj
bol zo strany odporcu preukázaný nesúlad spôsobu tohto výpočtu uvádzanými predpismi nemôže za

to klient niesť žiadnu zodpovednosť a ani následky, či už vo forme povinnosti na platenie vyššieho
poistného alebo vo forme zániku poistenia. Navrhovateľka naviac poukazuje na skutočnosť, že odporca
listom nazvanom „Prepočet poistného 25.4.2008“ nutnosť zvýšenia poistného odôvodňoval listom
Národnej banky Slovenska z februára 2008, ktorým mu malo byť uložené prepočítať produkt UDP-K
a tým zvýšiť poistné. Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku z 30.4.2008 oznámila, že tieto

tvrdenia odporcu sú nepravdivé a zavádzajúce. S poukazom na vyššie uvedené preukázané skutočnosti
je zjavné, že v danom prípade neexistuje žiadny platný právny dôvod zániku poistenia a zániku poistnej
zmluvy podľa ustanovenia § 800 až 804 Občianskeho zákonníka a ani podľa článku V. Všeobecných
poistných podmienok.

Na pojednávaní konanom dňa 21.6.2013 súd za prítomnosti účastníkov konania pripustil zmenu návrhu,
ktorou navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej sumu 2.510,02 eur spolu s úrokom
z omeškania o výške 9% ročne od 16.2.2012 do zaplatenia. Návrh na zmenu petitu navrhovateľka
odôvodnila skutočnosťami, že počas konania uplynula doba, na ktorú bola existencia právneho vzťahu
založeného poistnou zmluvou viazaná (14.2.2012) a za tejto situácie preto už nie je možné domáhať sa

určovacieho výroku. Zmeneným návrhom sa preto domáhala zaplatenia poistného plnenia dojednaného
v poistnej zmluve pre poistnú udalosť dožitia.

Odporca sa bránil tvrdením, že nemôže niesť zodpovednosť za nesprávne stanovenú výšku
poistného v predmetnej poistnej zmluve, pretože pri stanovení výšky poistného vychádzal zo štátom

schválených kalkulačných vzorcov. Za správnosť výpočtu poistného teda zodpovedá orgán dohľadu nad
poisťovníctvom.Odporcavychádzalpriurčenípoistnéhozprezumpciesprávnostiúradnéhorozhodnutia,
teda konal v dobrej viere, že pokiaľ používa pre výpočet výšky poistného vzorce, schválené príslušným
orgánom štátu, tieto sú správne. Odporca v priebehu trvania poistného vzťahu vzhľadom na zistenie, že
výška dojednaného poistného nezodpovedá výške poistného plnenia, na ktoré sa zaviazal v prípadoch

poistných produktov pre prípady dožitia, musel zosúladiť obsah poistných zmlúv s platnou právnou
úpravou,pretonavrholsvojimklientomalternatívyriešeniatejtosituácie.Vprípade,ženedošlokdohode,
čo sa stalo aj u navrhovateľky, odporcovi neostávalo iné, než oznámiť ukončenie poistného vzťahu. Na
základe týchto skutočností žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto
dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Z potvrdenia odporcu o uzavretí poistnej zmluvy zo dňa 24.2.1997 súd zistil, že navrhovateľka ako
poistník resp. poistenec a odporca ako poisťovateľ uzavreli poistnú zmluvu č.XXXXXXXXXX, typ
poistnej zmluvy UDP-K predmetom ktorej bolo poistenie osoby navrhovateľky pre prípad smrti a
prípad dožitia (životné poistenie). Začiatok poistenia bol dohodnutý na 14.2.1997 a koniec poistenia na

14.2.2012. Poistné plnenie pre prípad smrti bolo dohodnuté vo výške 50.000,- Sk a pre prípad dožitia
vo výške 75.617,- Sk. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov. Ako oprávnená osoba na
vyplatenie poisteného plnenia pre prípad smrti bol určený manžel navrhovateľky H. F..

Z listu odporcu označeného ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K zo

dňa 25.4.2008 súd zistil, že odporca navrhovateľke oznámil, že v dôsledku pokynu Národnej banky
Slovenska je nútený prepočítať produkt UDP-K a zvýšiť poistné od počiatku tak, aby bolo možné poistno-
matematicky zachovať poistné plnenie. V tejto súvislosti odporca zároveň navrhol navrhovateľke tri
alternatívy ďalšieho riešenia poistného vzťahu a vyzval ju, aby sa k nim vyjadrila v stanovenej lehote
do 10.5.2008 zaslaním návratky, ktorá bola označená ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej

zmluve a tvorila prílohu predmetného listu. Navrhovateľka mala na návratke vyznačiť jednu z troch
ponúknutých alternatív.

Podľa alternatívy a/ navrhovateľka ako poistená mohla žiadať o ďalšie trvanie poistenia bez faktického
navýšenia poistného, a teda, o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania v

dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu, s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným a
prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou, metódou a
postupom určeným poisťovňou.

Podľa alternatívy b/ mohla navrhovateľka súhlasiť s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením

podľa metodiky stanovenej Národnou bankou Slovenska s tým, že za týchto podmienok jej poistenie
naďalej pokračuje.

Podľa alternatívy c/ poistený nesúhlasí s alternatívami a/ a b/ a po ukončení poistenia žiada o zaslanie
odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky

NBS.

Odporca v závere uvedeného listu uviedol, že pokiaľ neobdrží na priloženej návratke žiadnu reakciu zo
strany navrhovateľky, bude poistenie zo strany poisťovne jednostranne zrušené v zmysle alternatívy c/.
Zároveň bude vypočítaná odkupná hodnota, ktorá jej bude poukázaná a poistenie sa tým skončí.

Z listu odporcu zo dňa 9.6.2008 označeného ako Oznámeniu o zániku poistenia súd zistil, že odporca
oznámil navrhovateľke, že od nej neobdŕžal voľbu medzi troma ponúknutými alternatívami, preto jej
poistenie ku dňu 16.5.2008 skončilo, s tým, že poistné udalosti, ktoré nastanú po zániku poistenia, už nie
súkrytépoistením.Odporcaďalejvlistehuvádza,žeprávnymzákladompreskončeniepoistnéhovzťahu

sú ustanovenia Občianskeho zákonníka, s tým, že navrhovateľke vznikol nárok na výplatu odkupnej
hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f/ Občianskeho zákonníka vo výške 30.282,- Sk.

Z listu navrhovateľky označeného ako Oznámenie o neuznaní zániku poistenia zo dňa 19.5.2009, súd
zistil, že navrhovateľka zrušenie poistnej zmluvy považuje za neplatné a dôvody, uvádzané odporcom,

na základe ktorých malo dôjsť k zániku poistenia, za nereleventné. Navrhovateľka oznámila, že poistnú
zmluvu uzavretú v roku 1997 považuje za platnú, žiadala, aby trvala v pôvodnom znení a vyzvala
odporcu, aby si naďalej plnil povinnosti z poistnej zmluvy.

Z článku 7 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie (ďalej len Všeobecné poistné

podmienky) platných pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 vyplýva, že výška poistného sa určuje
podľa sadzieb pre jednotlivé druhy poistení stanovených poisťovňou podľa kalkulačných zásad a jeho
výška je uvedená v poistnej zmluve.Z článku 3 bodu 8 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že v prvých dvoch mesiacoch od
uzavretia zmluvy môže poisťovňa i poistník odstúpiť od poistnej zmluvy bez udania dôvodu.

Zčlánku4(Začiatokakoniecpoistenia)bodu2Všeobecnýchpoistnýchpodmienok vyplýva,žepoistenie
dojednané na dobu určitú končí najneskôr uplynutím stanoveného počtu rokov (mesiacov), v deň a
hodinu zhodnú so začiatkom poistenia, pokiaľ je tak dojednané v poistnej zmluve, inak o 00,00 hod. dňa
dojednaného ako koniec poistenia.

Z článku 5 (Zánik poistenia) bodu 1 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že ak poisťovňa
v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka odmietne plniť pre vedomé porušenie povinnosti
pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenie zanikne dňom odmietnutia plnenia.

Podľa článku 5 bodu 2 Všeobecných poistných podmienok, ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy
z dôvodu vedome nepravdivého a neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom

zodpovedaníbyzmluvuneuzavrela,vrátipoistníkovizaplatenépoistnézníženéonáklady,ktoréjejvznikli
s uzavretím poistnej zmluvy.

Podľa článku 5 bodu 3 Všeobecných poistných podmienok, ak zanikne poistenie z iných dôvodov než
sú uvedené v odsekoch 1 a 2, nie však preto, že poistnou udalosťou odpadol dôvod ďalšieho poistenia,

je poisťovňa povinná vrátiť zostávajúcu časť poistného.

Podľa článku 15 Všeobecných poistných podmienok /Jednorazové plnenie z poistenia pre prípad
dožitia/, z poistenia pre prípad dožitia je poisťovňa povinný vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije
dňa dojednaného v poistnej zmluve.

Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä:
a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej zmluvy,
b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c/ poistnú dobu,
d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na

výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb, pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa ust. § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok

odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

Podľa ust. § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie

osôb).

Podľa ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné,
zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň 6 týždňov pred jeho
uplynutím.Podľa ust. § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemôže podľa ods. 1 vypovedať poistenie
osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

Podľa ust. § 801 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé
poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca
odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením
tejto výzvy.

Podľa ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v ust.
§ 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok
by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do 3 mesiacov odo dňa, keď takúto
skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že
jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri
dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z
poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa ust. § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ

skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán,
pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.

Podľa ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok

sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa ust. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou,
musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.

Podľa ust. § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa ust. § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne,

ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa ust. § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva
svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka
plniť zanikne.Podľa ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť
aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľky na poistné plnenie, ktorý jej mal vzniknúť poistnou
udalosťou a to dožitím dňa dojednaného v poistnej zmluve (14.2.2012). Ako predbežnú otázku súd

skúmal, či účastníci konania platne uzavreli poistnú zmluvu, z ktorej by vyplýval uplatnený nárok a
vzhľadom na obranu odporcu, či poistný vzťah z tejto zmluvy zanikol alebo nie.

V danom prípade bolo medzi účastníkmi konania nesporné a vykonaným dokazovaním bolo
nepochybne preukázané, že navrhovateľka ako poistník (poistenec) a odporca ako poisťovateľ uzavreli
v písomnej forme poistnú zmluvu typ R.-A. Č.. XXXXXXXXXX. Predmetom tejto poistnej zmluvy bolo

poistenie osoby navrhovateľky pre prípad poistných udalostí - smrti a dožitia. Začiatok poistenia bol
dohodnutý na 14.2.1997 a koniec poistenia na 14.2.2012 (poistná doba 15 rokov). Dohodnutá bola aj
výška poistného, ako aj výška poistného plnenia pre jednotlivé typy poistných udalostí predpokladaných
zmluvou. Súd mal za to, že predmetná poistná zmluva bola uzavretá platne, v súlade s ust. § 788
Občianskeho zákonníka. Obsahuje všeobecné, ako aj špeciálne náležitosti predpísané zákonom.

Neplatnosť poistnej zmluvy netvrdili ani účastníci konania. Jej neoddeliteľnú súčasť v zmysle ust. §
788 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvorili Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, platné
od 1.6.1995. Účastníci konania sa v poistnej zmluve zároveň dohodli, že v zmysle ust. § 800 ods. 2
Občianskeho zákonníka poistenie môže vypovedať každá zo zmluvných strán do dvoch mesiacov po
uzavretí zmluvy s 8 dennou výpovednou lehotou; inak môže poistenie vypovedať iba poistený, najneskôr

6 týždňov pred koncom každého poistného obdobia.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že počas trvania predmetného poistno-právneho vzťahu
odporca zistil, že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia, na ktoré sa
zaviazal, pretože reálne inkasované poistné je nižšie, ako by podľa poistno-matematických metód a

postupov malo byť; k tomuto záveru dospel na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom.
Uvedenú situáciu vo vzťahu k svojim klientom, vrátane navrhovateľky, riešil zaslaním listu zo dňa
25.4.2008 označeného ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K, ktorým ju
vyzval na vyjadrenie svojho stanoviska, pričom jej ponúkol 3 alternatívy riešenia ďalšieho trvania
poistného vzťahu, s tým, že ak svoj názor v stanovenej lehote nevyjadrí a niektorú z alternatív si nezvolí,

odporca ako poisťovateľ jednostranne ukončí poistenie podľa alternatívy c/ a navrhovateľke poukáže
finančné prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu poistenia vo výške ním určenej.

Súd mal ďalej nesporne za preukázané, že navrhovateľka na vyššie uvedený list odporcu reagovala
listom zo dňa 17.5.2009 v ktorom uviedla svoj nesúhlas zo zánikom poistenia. Odporca následne listom

zo dňa 9.6.2008 oznámil, že poistenie zaniká ku dňu 16.5.2008.

Zákon rozoznáva osobitné a všeobecné dôvody zániku poistnej zmluvy. Osobitné dôvody zániku
poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 788 a nasl. upravujúcich poistnú zmluvu. Ako
to vyplýva z ust. § 800, § 801 a § 802 Občianskeho zákonníka (4. oddiel upravujúci zánik poistenia),

poistenie môže zaniknúť nasledovne:
1. výpoveďou ( § 800 ),
2. nezaplatením poistného ( § 801 ),
3. odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy ( § 802 ods.1 ) alebo
4. odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa ( § 802 ods.2 ).

Z ust. § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy
poistenie vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia
predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku
poistnej zmluvy z dôvodu výpovede ( pre možnosť dania ktorej zákon ustanovuje lehotu dvoch mesiacov

od uzavretia zmluvy) nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované.

Výpoveď v zmysle ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade poistenia s dojednaným
bežným poistným v danom prípade neprichádza do úvahy vôbec, pretože v danom prípade sa jedná opoistenie osoby navrhovateľky (tzv.životné poistenie). Ako to vyplýva z ust. § 800 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, zákon totiž vylučuje možnosť výpovede poistenia zo strany poistiteľa pri poistení osôb
(s výnimkou poistenia pre prípad úrazu, čo však nie je tento prípad). Zákaz výpovede poistenia zo

strany poistiteľa je totiž daná rezervotvornou povahou tohto druhu poistenia, v ktorom platí podmienená
návratnosť finančných prostriedkov poskytnutých poisteným poistiteľovi po dobu trvania poistného
vzťahu a zabezpečuje poistenému istotu, že jednostranným úkonom poistiteľa nepríde o dohodnuté
plnenie. Ide o kogentné ustanovenie zákona.

V danom prípade nedošlo k zániku poistenia ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia
§ 801 Občianskeho zákonníka, čo napokon v konaní ani nebolo tvrdené.

Podľa ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistná zmluva môže zaniknúť aj v dôsledku odstúpenia
od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu poistiteľa. Toto právo poistiteľovi patrí len v prípade, ak
by zo strany navrhovateľky ako poistenej došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v ust. §

793Občianskehozákonníka(povinnosťpoistníkaodpovedaťpravdivoaúplnenavšetkypísomnéotázky
poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). V danom prípade neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali záveru, že by k zániku poistného vzťahu došlo odstúpením z dôvodu vedomého
porušenia povinností navrhovateľky uvedených v ust. § 793 Občianskeho zákonníka. Uvedené netvrdil
ani sám odporca.

Podľa ust. § 802 ods.2 Občianskeho zákonníka poistenie zaniká aj odmietnutím poistného plnenia.
Takétoprávozákonpriznávapoisťovateľovivprípade,aksaažpopoistnejudalostidozvie,žejejpríčinou
je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní
poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná. Súd konštatoval, že v danej veci sa

nejedná ani o tento prípad zániku poistenia. Uvedené netvrdil ani sám odporca a napokon, v danom
prípade (zatiaľ) ani nedošlo k žiadnej poistnej udalosti, ktorá by zakladala právo navrhovateľky na
poskytnutie poistného plnenia.

Keďže k zániku poistenia na základe vyššie uvedených osobitných skutočností nedošlo, súd sa zaoberal

aj všeobecnými dôvodmi zániku záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré sú upravené v ust. § 488 a nasl.
Občianskeho zákonníka v VIII.časti (Záväzkové právo), I.hlave (Všeobecné ustanovenia).

Občiansky zákonník rozoznáva niekoľko spôsobov - dôvodov zániku záväzkovo-právneho vzťahu.
Vzhľadom na povahu úkonu odporcu - Oznámenia o zániku poistenia, súd skúmal, či tento úkon

predstavuje niektorý zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia záväzkovo-právneho vzťahu,
pričom sa zameral jednak na jednostranné, ale aj dvojstranné právne úkony, smerujúce k zániku
právnych vzťahov, ako aj na právnu skutočnosť, ktorou je nemožnosť plnenia, ktorá taktiež spôsobuje
zánik právnych vzťahov.

V ust. § 497 Občianskeho zákonníka je zakotvená možnosť zrušenia zmluvy odstúpením od nej, v
prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 Všeobecných
poistných podmienok vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti oboch zmluvných strán
odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, ale len v lehote prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy.
V danom prípade je zrejmé, že k odstúpeniu od zmluvy v dohodnutej lehote nedošlo.

V konaní taktiež nebolo preukázané ani tvrdené, že by účastníci konania v zmysle ust. § 570
ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavreli dohodu o tom, že ich doterajší záväzok sa nahrádza novým
záväzkom ( tzv.privatívna novácia ). O takúto dohodu by sa mohlo jednať v prípade, že by navrhovateľka
akceptovala alternatívne riešenia ponúknuté navrhovateľom pod písm. a/ a b/.

Súd ďalej konštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na
základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v §
572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa strany môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok sa
zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok (tzv. dissolúcia ).

Zrušenie záväzku v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa však môže uskutočniť len na
základe dohody zmluvných strán a teda, nie jednostranným právnym úkonom jednej zo zmluvných strán.
Druhá zmluvná strana totiž môže mať podstatný záujem na trvaní a splnení záväzku. Dohoda o zrušenízmluvy je teda dvojstranným právnym úkonom, ktorý predpokladá zhodný prejav vôle oboch zmluvných
strán smerujúci k zániku zmluvy. Záväzok zaniká prijatím návrhu na jeho zrušenie druhou zmluvnou
stranou, tzv. akceptáciou ( ust. § 43c v spojení s ust. § 44 ods.1 Občianskeho zákonníka ).

Vzhľadom k tomu, že poistná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, v súlade s ust. § 572 ods. 3
Občianskeho zákonníka musí byť aj dohoda o zrušení záväzku uzavretá v písomnej forme. Uvedený
záver je umocnený aj dikciou ust. § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na platnosť
právnych úkonov týkajúcich sa poistenia je vždy potrebná písomná forma (pokiaľ zákon alebo poistné

podmienky neustanovujú inak).

V danom prípade je zrejmé, že odporca učinil prejav vôle smerujúci k zániku zmluvy (ofertu) a to
listom označeným ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K, resp. listom zo dňa
25.4.2008, ktorým v rámci ponúknutých alternatív riešenia poistného vzťahu navrhovateľke navrhol aj

zrušenie poistnej zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty poistenia (alternatíva c/).

Podľa ust. § 43c ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol
návrh doručený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde

navrhovateľovi.

Podľa ust. § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka návrh odporcu
na zrušenie zmluvy neakceptovala. Svedčia o tom nevyplnená návratka označená ako Stanovisko k
zvýšeniu poistného, v ktorej mala navrhovateľka označiť niektorú z ponúknutých alternatív (vrátane
návrhu na zrušenie poistnej zmluvy), ako aj list navrhovateľky označené ako Oznámenie o neuznaní
zánikupoistenia.Navrhovateľkavýslovneuviedla,žetrvánapôvodnejzmluveasplnenítýchpodmienok,

ktoré boli pôvodne v zmluve dohodnuté. Už vôbec nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu, že
nevyznačením niektorej z ponúknutých alternatív navrhovateľka vlastne konkludentne akceptovala
návrh odporcu na zrušenie poistenia. Okrem toho, že konkludentný prejav nemá v poistných vzťahoch
žiadnu relevanciu, pretože podľa ust. § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka je pre platnosť právnych
úkonov týkajúcich sa poistenia (vrátane dohody o zrušení poistnej zmluvy resp. o zániku poistenia)

potrebná písomná forma, takýto postup nemá žiadnu oporu v zákone a vo svojej podstate predstavuje
akýsi svojvoľný nátlak jednej zo zmluvných strán na druhú zmluvnú stranu a je potrebné súhlasiť s
názorom navrhovateľky, že predstavuje aj postup v rozpore s dobrými mravmi.

K zániku právneho vzťahu môže dôjsť aj v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle ust.

§ 575 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.

Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu
možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku

záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne
nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dôvody v osobe dlžníka (napríklad jeho
platobná neschopnosť), záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť; inak je postihnutý následkami
zavineného nesplnenia záväzku.

Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné aj pre kohokoľvek iného, nielen pre osobu dlžníka,
záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky
právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť
predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti).

Subjektívna nemožnosť (úplne z dôvodov na strane dlžníka) spôsobí zánik záväzku len vo výnimočných
situáciách (napríklad trvale zhoršený zdravotný stav dlžníka brániaci mu splniť záväzok čisto osobnej
povahy). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je
síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno oddlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska
nemožnosťnemázanásledokzánikzáväzku(porovnaj§575ods.2Obč.zák.).Okremfaktickej(fyzickej)
nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať

prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným
po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia.

Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Pre
nemožnosť plnenia sotva prichádza do úvahy zánik záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie

alebo iné plnenie vecí druhovo určených. Naproti tomu, záväzok vydať konkrétnu, individuálne určenú
vec, zaniká skazou veci.

Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť
takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Vodítko pre rozlíšenie plnenia nemožného od plnenia
obtiažneho, je obsiahnuté v ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne stanovuje, že

plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo
až po dojednanom čase.

V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že v danom
prípade sa odporca poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie);

nejde teda o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy
poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy.

Skutočnosť, že odporca až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výška poistného bola určená
nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, vrátane otázky, kto zapríčinil

uvedenú situáciu a teda, kto za ňu nesie zodpovednosť a tiež, že odporca bol nútený túto situáciu
riešiť so svojimi klientmi úpravou (zmenou) už uzavretých dotknutých poistných zmlúv, je pre posúdenie
predmetnej veci irelevantná.

Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť

ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne čo sa týka zmluvných podmienok (vrátane
výšky poistného a poistného plnenia), ako aj všeobecných poistných podmienok v tom rozsahu, ako sú
mu zo strany poisťovne predložené. Situácia, ktorá nastala v prípadoch poistných zmlúv s produktom
UDP-K a na ktorú poistení nemali žiaden dosah a nijako sa na nej nepodieľali, preto nemôže byť na
ujmu ich práv, vyplývajúcich z poistenia.

V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo
faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Objektívnu nemožnosť netvrdil ani odporca; naopak,
tvrdil skôr existenciu subjektívnej nemožnosti plnenia z dôvodov na jeho strane, ktoré možno
charakterizovať ako tzv. hospodársku nemožnosť plnenia, pretože sám odporca tvrdil, že síce plnenie

je objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska je natoľko obtiažne, že ho nemožno od neho
spravodlivo vyžadovať, keďže výška dojednaného poistného nezodpovedá budúcemu poistnému
plneniu, na ktoré sa odporca zaviazal. Ako už súd uviedol vyššie, z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva,
že samotná hospodárska nemožnosť plnenia nemá za následok zánik záväzku, ktorého obsahom je
peňažné plnenie. Samotné skutočnosti uvedené odporcom svedčia pre záver, že v danom prípade

nejde o nemožné plnenie, ale len o obtiažne plnenie, pretože je zrejmé, že toto plnenie odporca môže
uskutočniť, hoci za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku ust. § 575
Obč. zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu
založeného poistnou zmluvou medzi účastníkmi konania v danom prípade nedošlo žiadnym zo
spôsobov predpokladaných zákonom, poistnou zmluvou alebo Všeobecnými poistnými podmienkami.
Jednostranný právny úkon odporcu označený ako Oznámenie o zániku poistenia, na základe ktorého

malo dôjsť k zrušeniu poistnej zmluvy, je teda v rozpore so zákonom. Jedná sa o nedovolený právny
úkon, ktorý zákon postihuje absolútnou neplatnosťou, tak ako to vyplýva z ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Súd preto konštatoval, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania, založila
poistný vzťah, ktorý trval až do doby, dojednanej v zmluve (poistná doba), t.j. do 14.2.2012. Uvedenéhodňa nastala poistná udalosť, s ktorou poistná zmluva spája vznik nároku na poistné plnenie - dožitie,
tak ako to vyplýva z článku 15 Všeobecných poistných podmienok, ako aj z ust. § 816 Občianskeho
zákonníka.

Odporcovi v súvislosti s touto poistnou udalosťou vznikla povinnosť uspokojiť nárok navrhovateľky ako
poistenej (a zároveň osoby oprávnenej v zmysle poistnej zmluvy) a to vo výške dojednanej v zmluve.
Z obsahu poistnej zmluvy, nesporne vyplýva, že poistné plnenie pre prípad dožitia bolo dojednané vo
výške 76.617,- Sk, t.j. 2.510,02 eur.

Keďže odporca nepreukázal a ani nepopieral, že by poistné plnenie v uvedenej výške navrhovateľke
zaplatil, súd ho zaviazal na zaplatenie uplatnenej pohľadávky vo výške 2.510,02 eur.

Navrhovateľka sa popri istine domáhala aj priznania úrokov z omeškania, ktoré v zmysle ust. § 121 ods.3
Občianskeho zákonníka predstavujú príslušenstvo pohľadávky.

Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením

peňažného záväzku (§ 517 Občianskeho zákonníka). Začiatok omeškania sa odvíja od splatnosti dlhu.
V predmetnej právnej veci súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania až odo dňa 21.6.2013, kedy
podľa podania navrhovateľky súd pripustil zmenu návrhu, podľa ktorej navrhovateľka žiadala od odporcu
zaplatenie sumy 2.510,02 eur s prísl., keďže nepreukázala, že vyzvala odporcu na zaplatenie uvedenej
sumy ešte pred žiadanou zmenou návrhu. Súd preto konštatoval, že splatnosť poistného plnenia nastala

k 21.6.2013, ktorým dňom sa odporca dostal do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu. Súd
preto navrhovateľke priznal úrok z omeškania až od uvedeného dňa a to vo výške 8,75% ročne a v
prevyšujúcej časti navrhovateľkou žiadaný úrok z omeškania zamietol ako nedôvodný.

Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1.1.2009. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, bola vo výške 0,75% ročne, po zvýšení o 8
percentuálnych bodov je výška úrokov z omeškania 8,75% ročne.

Podľa ust. § 142 ods.3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Posúdiac
výsledky tohto konania je zrejmé, že navrhovateľka mala v konaní v prevažnej miere úspech. Neúspech
mala len v nepatrnej časti návrhu (v časti o zaplatenie úroku z omeškania). Navrhovateľke teda patrí

plná náhrada trov, potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcovi.

Trovy navrhovateľky predstavujú trovy právneho zastúpenia, pretože ju v tomto konaní zastupoval
advokát. Tento si trovy právneho zastúpenia uplatnil vo výške 296,26 eur.

Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase
vykonávania úkonov právnych služieb. Poistná suma je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou,
v rámci ktorej je navrhovateľka v postavení spotrebiteľa. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jedenúkon právnej služby, preto súd určil podľa ustanovenia § 11 ods. 1, písm. b) citovanej vyhlášky vo
výške 1/13 výpočtového základu, pretože právny zástupca zastupoval navrhovateľku ako spotrebiteľku
v spore so spotrebiteľskej zmluvy. Výpočtový základ pre účely tejto vyhlášky podľa ustanovenia §

11 ods. 3 predstavuje výšku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR za 1. polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka. Pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny je rozhodujúcou
jej výška výpočtového základu v kalendárnom roku, v ktorom bol úkon právnej služby vykonaný. 1/13
výpočtového základu za rok 2009 je 53,49 eur, za rok 2012 - 58,69 eur a za rok 2013 - 60,08 eur.
Súd priznal trovy právneho zastúpenia navrhovateľke celkom vo výške 296,26 eur tak ako to právny

zástupca navrhovateľky vyčíslil a to za 5 úkonov právnej služby: 1. Príprava a prevzatie zastúpenia dňa
20.5.2009 á 53,49 eur + 1x režijný paušál á 6,95 eur, 2. Podanie návrhu na súd dňa 5.11.2009 á 53,49
eur + 1x režijný paušál á 6,95 eur, 3. Podanie vyjadrenia k odvolaniu odporcu dňa 2.5.2012 á 58,69 eur
+ 1x režijný paušál á 7,63 eur, 4. a 5. Účasť na pojednávaní dňa 21.6.2013 a zmena žalobného petitu s
určenia platnosti poistnej zmluvy na zaplatenie 2.510,02 eur 101,25 eur + 1x režijný paušál 7,81 eur.

Spolu tarifná odmena a režijný paušál činia 296,26 eur (266,92 eur + 29,34 eur).

Podľa ust. § 149 ods. 1 súd uložil odporcovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil navrhovateľke k rukám
jej právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )