Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310203828
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6310203828.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Petra Molčana a Mgr. Ivany Datlovej, v exekučnej veci oprávneného: O2 Slovakia, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Einsteinova 24, IČO: 35 848 863, právne zast. Mgr. Ľudovítom Pavelom, usadeným
euroadvokátom, AK so sídlom Košice, Mlynská 2, proti povinnej E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.
XXX, pre vymoženie povinnosti zaplatiť 580,07 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou

JUDr. Máriou Hlavňovou, so sídlom Exekútorského úradu Košice, Hlavná 115, o odvolaní oprávneného
proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 10Er/187/2010-29 zo dňa 27. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Brezno č. k. 10Er/187/2010-29 zo dňa 27. novembra 2017
vo výroku I. p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 10Er/187/2010-29 zo

dňa 27. novembra 2017 vo výroku I. exekúciu zastavil a zároveň vo výroku II. rozhodol, že oprávnený
je povinný nahradiť pôvodnej súdnej exekútorke JUDr. Zuzane Papcunovej so sídlom Exekútorského
úradu Košice, Hlavná 68, trovy exekúcie vo výške 69,53 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
výroku o zastavení exekúcie. Exekučný súd vo výroku III. súdnej exekútorke JUDr. Márii Hlavňovej, so
sídlomExekútorskéhoúraduKošice,Hlavná115,náhradutrovexekúcienepriznal.Uvedenérozhodnutie
exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 02. mája 2017 súdna exekútorka exekučnému súdu predložila

exekučný spis EX 289/2010 spolu s podnetom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinnej. Súdna exekútorka si súčasne uplatnila náhradu
trov exekúcie vo výške 113,21 Eur (odmena 33,19 Eur plus hotové výdavky 61,15 Eur plus 20%
DPH). Exekučný súd na základe podnetu súdnej exekútorky dospel k záveru, že v danej veci sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, keď bolo zistené, že povinná nie je vlastníkom žiadneho
motorového vozidla, žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty, ktoré by postačovali

na uspokojenie pohľadávky a ktoré by boli exekučne postihnuteľné. Povinná nie je poberateľom mzdy
ani dôchodku, nie je spoločníkom obchodnej spoločnosti, nie je evidovaná v živnostenskom registri a
nemá otvorený účet v banke. Vzhľadom na uvedené potom exekučný súd podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačíani na
úhradu trov exekúcie. Nakoľko exekučný súd zastavil exekúciu aj z dôvodu, že majetok povinnej nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a v danom prípade sa nejedná o pohľadávku na výživnom, súd zaviazal v

zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na náhradu trov exekúcie oprávneného. V danej veci došlo v
priebehu exekúcie k zmene súdneho exekútora, exekučný súd preto rozhodoval o náhrade trov exekúcie
vo vzťahu ku každému z nich. Pôvodnej súdnej exekútorke JUDr. Zuzane Papcunovej, vychádzajúc z
predloženého vyúčtovania, v zmysle ustanovení Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch (ďalej len „Vyhláška“) priznal
náhradu trov exekúcie v celkovej výške 69,53 Eur pozostávajúcich z odmeny za úkony exekučnej

činnosti vo výške 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, z náhrady hotových výdavkov vo výške 24,75
Eur podľa § 22 Vyhlášky a z DPH vo výške 20% z priznanej odmeny, t.j. v sume 11,59 Eur. Novo -poverenej súdnej exekútorke JUDr. Márii Hlavňovej exekučný súd náhradu trov nepriznal, keď táto si
náhradu napriek výzvam súdu neuplatnila a dosiaľ mu nebol predložený ani exekučný spis.

2. Proti výroku I. uznesenia exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený,
ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil exekučnému
súdu na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že exekučný súd podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie veci. Oprávnený uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žiadne ustanovenie Exekučného
poriadku obligatórne časovo neobmedzuje trvanie exekúcie, má za to, že rozhodnutie exekučného
súdu je nesprávne a predčasné, dôsledkom ktorého došlo k zmareniu účelu exekúcie, t. j. k zmareniu
uspokojenia nároku oprávneného. Podľa tvrdenia oprávneného sú v bežnej praxi často sa vyskytujúce
prípady, keď povinná fyzická osoba začne vykonávať činnosť, z ktorej jej plynú exekvovateľné príjmy

aj po dlhšom čase od začatia exekúcie a teda exekúciu nie je možné úspešne vykonať ihneď po jej
začatí, prípadne v krátkom čase po jej začatí. K súdnou exekútorkou uvádzanej nemajetnosti povinnej
oprávnený uviedol, že oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora okrem tohto prípadu aj
v ďalších 500 prípadoch a konkrétne sa jednalo vždy o zmenu súdneho exekútora JUDr. Zuzany
Papcunovej so sídlom Hlavná 68, 040 01 Košice a požadoval ustanovenie nového exekútora a to

JUDr. Márie Bílej so sídlom Hlavná 115, 040 01 Košice. V mnohých prípadoch, v ktorých bolo súdmi
Slovenskej republiky návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené, bolo právnemu
zástupcovi následne oprávneným avizované, že dochádza k čiastočným vymoženiam dlhov povinných
subjektov, pričom pôvodný súdny exekútor vždy avizoval nemajetnosť povinných subjektov a z jeho
strany dochádzalo k podávaniu návrhov na zastavenie exekúcie pre ich nemajetnosť podľa ust. § 57

ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený má za to, že nie je vylúčené, že súdnym exekútorom
tvrdená nemajetnosť povinného nie je dostatočne preukázaná a môže byť len dočasného charakteru a
teda nie je vylúčené zamestnanie sa povinného, prípadne iný spôsob nadobudnutia majetku povinným,
napr. dedením alebo darovaním. Nesprávny postup exekučného súdu, ktorým znemožnil oprávnenému
uskutočňovať v konaní jemu prislúchajúce procesné práva spočíva v tom, že exekučný súd podnet

pôvodného súdneho exekútora oprávnenému ku dňu odoslania tohto odvolania neodoslal a oprávnený
nemal žiadnu reálnu možnosť vyjadriť sa k tam uvádzaným tvrdeniam súdneho exekútora. Navyše
vzhľadomnato,ževyššiecitovanýmuznesenímbolonávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora
vyhovené, má oprávnený za to, že o podnete pôvodného súdneho exekútora nie je dôvodné rozhodovať,
nakoľko vzhľadom na stav konania je tento irelevantný. Oprávnený má za to, že nebolo dôvodné sa

zaoberať predmetným návrhom súdneho exekútora z dôvodu, že tento bol podaný neskôr ako návrh
na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na to, že exekučný súd návrhu na zmenu súdneho exekútora
vyhovel, nemal by súdny exekútor, o ktorého zmenu oprávnený žiada, iniciovať úkony, ktoré majú
podstatný vplyv na vývoj exekučného konania. Napadnuté uznesenie exekučného súdu je tak podľa
názoru oprávneného arbitrárne a narúša právnu istotu oprávneného.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a
uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.7.Podľa§243bods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostiaozmenea
doplneníďalšíchzákonov(ďalejlen"Exekučnýporiadok"),Exekučnékonaniazačatépred1.novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 26. mája 2010 udelil súdnej
exekútorke JUDr. Zuzane Papcunovej poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5603 033335, sp.
zn. 10Er/187/2010 voči povinnej E. Y., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX, občan
SR. Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a spolu s exekučným

titulom - platobným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. 2Ro/456/2009 zo dňa 05. októbra
2009, právoplatným a vykonateľným dňa 30. decembra 2009, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť
pohľadávku vo výške 1.892,01 Eur s príslušenstvom. Oprávnený podal exekučnému súdu návrh na
zmenu exekútora zo dňa 06. marca 2017, v ktorom navrhoval, aby exekučný súd poveril vykonaním
exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Máriu Hlavňovú, Exekútorský úrad so sídlom Hlavná 115, 040 01

Košice. Exekučný súd uznesením č. k. 10Er/187/2010-14, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.
mája 2017 návrhu oprávneného vyhovel a následne vyzval pôvodnú súdnu exekútorku na predloženie
exekučného spisu na účelom postupu súdu podľa § 44 ods. 11 Exekučného poriadku. Súdna exekútorka
JUDr. Zuzana Papcunová, Exekútorský úrad Košice, sídlo: Hlavná č. 68, 040 01 Košice doručila
exekučnému súdu dňa 02. mája 2017 podanie označené ako „Podnet súdnej exekútorky na zastavenie

exekúcie a postúpenie originálu exekučného spisu k č.k.: 10Er/187/2010“. Z podnetu na zastavenie
exekúcie vyplynulo, že povinná nevlastní motorové vozidlo, nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, nie
je poberateľom mzdy ani dôchodku, nevlastní hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie
pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, a ktorý by bol exekučne postihnuteľný, povinná nie
je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti, nie je evidovaná v živnostenskom registri, nie je

podnikateľsky aktívne činná a nemá otvorený účet v banke v SR alebo má mínusový stav.

11. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany osoby povinného
spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok,
ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom

rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.

12. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok

vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd
v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na
zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS
398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."

Poverenýsúdnyexekútordoručiltunajšiemusúduoznámenieotom,ževykonanýmpodrobnýmšetrením
zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd je toho názoru, že toto
oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný
súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného
systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti

súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako
je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený
iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán
verejnej moci predkladá.

13. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto
zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše
tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil.14. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že povinný sa môže opätovne zamestnať alebo
nadobudnúť majetok iným spôsobom, túto odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné

uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o
zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného,
ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne
správne.Navyše,ajnapriektomu,žeprvoradýmúčelomexekúciejeuspokojiťpohľadávkuoprávneného,
samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v

samotnomExekučnomporiadkutým,žeexekúciumožnovykonaťlenvrozsahupohľadávkyvyplývajúcej
z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou
postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku).
Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo
zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo
v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení

s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie
splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako
prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a
nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť.
Ako už totiž bolo uvedené vyššie, exekúcia môže zasiahnuť do práv povinného len v nevyhnutnej miere,

ktorejzásadebyodporovalpostupsúdnehoexekútoračiexekučnéhosúdu,ktorýbyzjavnenemajetného
povinného vystavil obmedzeniam vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len
z dôvodu, že je v istej miere pravdepodobné, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti môžu
(v pozitívnom zmysle) zmeniť.

15. Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že
oprávnenýmôževbudúcnostipodaťnovýnávrhnazačatieexekúcie,aksaukáže,žepovinnýnadobudol
majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie
pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu
nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora

počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.
Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas
oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podal návrh na exekúciu, má záujem
na jej vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku upravuje dôvody zastavenia exekúcie, ktoré vyplývajú z objektívnych okolností mimo vôle

oprávneného. Výrazom dispozičného oprávnenia oprávneného je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c)
Exekučného poriadku. Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil argumentácii oprávneného, ustanovenie § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku by bolo obsolentným ustanovením.

16. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné

rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného
konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého
exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.
októbra 2011).

17.Kodvolacejnámietkeoprávnenéhospočívajúcejvtvrdenomnesprávnompostupeexekučnéhosúdu,
keď ten podľa jeho názoru nemal dôvod rozhodovať o podnete pôvodného súdneho exekútora, nakoľko
vzhľadom na stav konania mal byť tento irelevantný, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný
ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie podľa § 57
ods. 1 Exekučného poriadku. V danom prípade bol exekučnému súdu doručený podnet pôvodnej súdnej

exekútorky JUDr. Zuzany Papcunovej, z ktorého vyplýva splnenie podmienok na zastavenie exekúcie
pre nemajetnosť povinnej. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo
aj bez návrhu. Keďže exekučný súd je podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku povinný exekúciu zastaviť
ajbeznávrhu,aksúsplnenépodmienkypodľa§57ods.1Exekučnéhoporiadku,jeirelevantné,čipodala
tento podnet pôvodná alebo novo - poverená exekútorka. Odvolací súd preto vyhodnotil danú námietku

oprávneného ako nedôvodnú, keďže postup exekučného súdu bol v zmysle vyššie uvedeného správny.

18. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).