Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Mikulaj
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/268/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716213406
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716213406.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov: 1/ K.. E. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W., S. XXX/X a 2/ Y.. X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., H. XX, proti žalovanému: Y.. Y. U.,
sudcovi Okresného súdu Žiar nad Hronom, so sídlom Žiar nad Hronom, Námestie Matice slovenskej 5/1,
v konaní o neúplnom a nezrozumiteľnom podaní vo veci samej, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu
Okresného súdu Brezno zo dňa 8. septembra 2017, č. k.: 6C/31/2017-55, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd podanie žalobcov 1/ a 2/ vo veci samej označené ako
„ŽALOBA“ a datované dňa 30.01.2016, doplnené podaním označeným ako „Odvolanie“ a datovaným
dňa 07.07.2016, doručené na Okresný súd Brezno dňa 07.08.2017 odmietol.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 09.05.2016 bolo Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručené
podanie žalobcov 1/ a 2/, ktoré bolo zapísané k sp. zn. 22C/190/2016. Okresný súd Žiar nad Hronom
preskúmal podanie žalobcov a zistil, že uvedené podanie neobsahuje náležitosti riadnej žaloby, keď je
neúplnévčastioznačeniažalovaného,uvedenia,ktorejvecisatýka,opísaniarozhodujúcichskutočností,
uvedenia petitu a nie je zrejmé, či je návrh podpísaný oboma žalobcami. Žalobcov preto uznesením č.
k.: 22C/190/2016 - 4 zo dňa 11.05.2016 vyzval v zmysle § 43 a § 79 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku, aby toto neúplné podanie opravili a doplnili v lehote 10 dní odo dňa doručenia
uznesenia s tým, že ich aj poučil v zmysle 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
3. Dňa 18.07.2016 žalobcovia Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručili písomné podanie zo dňa
07.07.2016, v ktorom uviedli, že v žalobe zo dňa 30.01.2016 bol žalovaný riadne označený, a to menom,
priezviskom a adresou zamestnávateľa. Trvali na tom, aby ich súd nešikanoval a údaj o jeho bydlisku,
štátnom občianstve, dátume narodenia si vyžiadal, nakoľko osobnými údajmi žalovaného nedisponujú.
Ďalej poukázali na to, že žalovaný „beštiálnym spôsobom“ porušil zákony SR a EÚ, porušil práva
žalobcov, ich detí a ich rodín ako zamestnanec - sudca Okresného súdu Námestovo, čoho si je vedomý.
Trvali na tom, aby súd vydal rozsudok a: - uložil ochrannú ústavnú liečbu žalovanému - na tom, aby
bolo podľa dodatku poistnej zmluvy č.: 100 070 6693 Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., (celkové
poistenie na 24.000.000,-Sk - slovom 800.000,-Eur) zaplatená PN a zničené osobné motorové vozidlo
žalovanéhoataktiežnechsúpodrobneskúmanévšetkynásledkybeštiálnehopostupužalovanéhospolu
s ďalšími žalovanými sudcami z Okresného súdu Námestovo - verejných činiteľov, - aby boli podrobne
preskúmané, aké likvidačné dopady spôsobil žalovaný voči nám, ich deťom a rodinám, - aby žalovaný za
jeho beštialitu im zaplatil za škodu veľkého rozsahu spôsobenú ich rodinám, ich deťom a vrátil im všetky
financie a majetok, o ktorý ich beštiálne nezákonne okradli. podanie vo veci samej, v nadväznosti aj na
podanie zo dňa 07.07.2016, je nezrozumiteľné a obsahuje naďalej také nedostatky, pre ktoré nemožno
vo veci ďalej konať.
4. Aplikujúc ust. § 129 CSP súd konštatoval, že z podania žalobcov je zistiteľné iba to, že žalovaný sa
mal dopustiť porušenia viacerých zákonov vo viacerých konaniach, ktoré prebiehali najmä na Okresnomsúde Námestovo. Žalobcovia neuviedli ďalšie rozhodujúce skutočnosti tak, aby bolo zrejmé, o čom a
na akom skutkovom základe má súd rozhodnúť, a najmä pod akú zákonnú normu má nárok žalobcov
podriadiť. V podaní žalobcov ďalej absentuje i riadny petit rozhodnutia, teda to, čoho sa v predmetnom
spore domáhajú a ako má súd rozhodnúť. Z formulácie žalobného petitu (tak ako ho navrhli žalobcovia)
nemožno vyvodiť, o aké práva a povinnosti skutočne ide a prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho
rozhodnutia by malo za následok jeho materiálnu nevykonateľnosť. Žalobcovia sa svojím podaním
zrejme domáhajú ochrany svojich občianskoprávnych nárokov, avšak tieto uviedli nezrozumiteľne a
zmätočne. Súd tak nemohol vo veci posúdiť, či o nárokoch žalobcov je vôbec oprávnený rozhodovať,
resp. v rámci ktorého súdneho registra má o nich konať (register T, C, P, atď.). V danom prípade ide o
sporové konanie, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa podaním žaloby. Súd je žalobou
a jej obsahom viazaný a nemôže priznať žalobcom viac, než je žiadané.
5. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní uviedli, že trvajú na
pojednávaní v ich prítomnosti voči nebezpečnému pre spoločnosť žalovanému. Tvrdili, že súdu doručili
riadnu žalobu spolu s listinnými dôkazmi a riadnym petitom rozhodnutia. Súd im znemožnil konať na
súdevočižalovanému.Namietali,žesúdpodporujezneužívanieprávomociverejnýmčiniteľom,kolegom
žalovaným sudcom, a súd podporuje aj kryje beštiálnu kriminalitu žalovaného voči ním, ich deťom a ich
rodinám. Trvali na tom, aby súd postupoval podľa § 130 CSP tak, aby pri výsluchu súd uviedol, v čom
je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a poučil, ako podanie opraviť alebo doplniť.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne, ako aj postup, ktorý rozhodnutiu predchádzal. Súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, vo
veci aplikoval správnu príslušnú normu, ktorú aj správne vyložil.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola podaná dňa 9. mája 2016, teda ešte za platnosti Občianskeho
súdneho poriadku. Pretože žaloba nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, okresný súd uznesením
zo dňa 11. 5. 2016, č. k. 22 C/190/2016 - 4 žalobcov vyzval na odstránenie vád s tým, že ich zároveň
poučil,akomajúsvojepodaniedoplniť.Okreminéhobolipoučení,abyuviedli,ktorejvecisapodanietýka,
t. j. pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa domáhajú. Poučenie
bolo vykonané v súlade s vtedy platným ustanovením § 79 ods. 1 O. s. p..
10. V doplnení žaloby zo dňa 7. júla 2016, teda v čase, keď už nadobudol platnosť a účinnosť
nový procesný predpis, a to Civilný sporový poriadok od 1. júla 2016, namietali, že súd im zasielal
uznesenia, ktoré nemajú nič spoločné s ich osobami ani s ich konaním. Tvrdili, že v žalobe riadne
označili žalovaného a trvajú na tom, aby ich súd nešikanoval. V bode II. namietali, že žalovaný závažným
beštiálnym postupom porušil zákony SR a EÚ a porušil práva, práva ich detí aj rodín ako zamestnanec
- sudca Okresného súdu Námestovo, čoho je si žalovaný vedomý, a na základe čoho žalovaný utiekol
zo zamestnania sudcu Okresného súdu Námestovo na Okresný súd Žiar nad Hronom. Poukázali na
to, že aj kňaz sudca rímskokatolíckej cirkvi na W. im potvrdil, že takto to robia všetci, ktorí sa dopustia
závažných trestných činov a porušení zákonov a tento kňaz radil Y.. X. H., že aby aj ona sa presťahovala
niekde ďaleko z I., keďže sudcovia, policajti si s Y.. X. H., s jej maloletou dcérou A. a s jej právnym
zástupcom robia, čo sa im zachce. V bode III. uviedli, že žalovaný spolupracoval ako zamestnanec na
poste sudcu Okresného súdu Námestovo na porušovaní zákonov a znemožňovaní ich práv. Aby nedošlo
k mareniu spravodlivosti a úniku informácií úradných listinných dôkazov o závažných pochybeniach
žalovaného, o týchto podrobne oboznámia na pojednávaní. Trvali na tom, aby súd vydal rozsudok,
ktorým uloží ochrannú ústavnú liečbu žalovanému, nech sú skúmané všetky následky beštiálneho
postupu žalovaného spolu s ďalšími žalovanými sudcami z Okresného súdu Námestovo - verejných
činiteľov, aby boli podrobne preskúmané likvidačné dopady spôsobené žalovaným voči nemu a aby
žalovaný za jeho beštialitu zaplatil za škodu veľkého rozsahu a vrátil im všetky financie a majetok, ktorý
im beštiálnej nezákonne okradli. V závere uviedli, že dôkazy doložia na pojednávaní.
11. Okresný súd žalobcov poučil v súlade s vtedy platným procesným predpisom, ktorý v ustanovení
§ 79 ods. 1 O. s. p. ako esenciálnu náležitosť riadneho podania vyžadoval označenie účastníka jeho
bydliskom, žalobcovia boli povinní pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých
sa dovolávajú a muselo byť z neho zrejmé, čoho sa domáhajú, a to tak, aby súd na základe tohto návrhu
mohol riadne vykonávať dokazovanie, viesť efektívne dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci.Aj keď by odvolací súd odhliadol od povinnosti označenia žalovaného bydliskom, keďže ho identifikoval
nezameniteľne ako sudcu Okresného súdu Žiar nad Hronom, bol okresným súdom poučený o tom, že
má pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti. Opis rozhodujúcich skutočností je mimoriadne dôležitou
súčasťou žaloby, pričom pod opisom rozhodujúcich skutočnosti treba rozumieť v náležitom rozsahu
prezentované skutkové okolnosti, od ktorých žalobcovia odvodzujú opodstatnenosť svojej žaloby. Táto
povinnosť vyplývala nielen z ustanovenia § 79, a aj z ustanovenia § 120 O. s. p, z ktorého je zrejmá
povinnosť tvrdenia účastníka. Z hľadiska náležitostí žaloby neuvedenie alebo nedostatočne uvedenie
týchto skutočnosti má aj významné procesnoprávne dôsledky. Znalosť rozhodujúcich skutočností,
ktorými žalobcovia odôvodňujú svoje právo, je významná napr. pre posúdenie podmienok konania.
Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo súvisí od obsahu právnej úpravy obsiahnutej
v hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. V konaní pred
súdom každý z účastníkov uplatňuje svoje práva spravidla opierajúc sa o všeobecne záväzný právny
predpis alebo dohodu zmluvných strán, a to práve preto, že právny predpis alebo dohoda s určitými
skutočnosťami spája určité právne následky a aktuálny stav je v rozpore s tým, čo predpokladá zákon
alebo dohoda účastníkov. To znamená, že rozhodujúce skutočnosti musia byť opísané aspoň takým
spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. Ak opis rozhodujúcich skutočností nebude tomu
zodpovedať, ide o taký nedostatok podania, ktorý súdu bráni pokračovať v konaní. Odvolací súd len
dodáva, že neuvedenie právnej kvalifikácie nemožno považovať za vadu podania. Treba však zdôrazniť,
že súd je viazaný nielen petitom ale aj skutkovými dôvodmi, z ktorých žalobcovia odvodzujú svoje právo.
Aj keď žalobcovia nie sú povinní urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozhodnutia, sú povinní uviesť,
čoho sa domáhajú, a to tak, že v žalobe presne, určito a zrozumiteľne označia povinnosť, ktorá má byť
žalovanému uložená rozhodnutím súdu. Ak žalobcovia požadujú peňažné plnenie, musí by zo žaloby
zrejmé, akú sumu má žalovaný zaplatiť. Ak peňažný nárok nevedia vyčísliť, musia ho uviesť aspoň v
približnej výške.
12. Žalovaní uplatňujú voči žalovanému viacej nárokov, avšak ani jeden nárok zrozumiteľne finančne
nekvalifikovali, teda neuviedli, akú sumu požadujú, na základe akého porušenia ich práva. Prípadný
neúspech žalobcov v akomkoľvek konaní, v ktorom ako sudca rozhodoval žalovaný, nie je porušením
ich práv. Návrh na podrobné preskúmanie likvidačných dopadov nemožno považovať za návrh, ktorým
sa domáhajú konkrétneho práva, ktorému by bolo možné vyhovieť v takomto konaní a ktorý by bol aj
vykonateľný. Pokiaľ uvádzali, že žiadajú, aby im bola zaplatená škoda, taktiež neuviedli jej rozsah ani
rozhodujúce skutočnosti, na základe čoho dospeli k výške tejto škody a k presvedčeniu, že žalovaný by
bol povinný takto uplatnený nárok plniť. Žalovaní neuviedli ani jeden relevantný dôkaz na preukázanie
svojich tvrdení, ale ani žiadne tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo akýmkoľvek spôsobom porozumieť tomu,
akého práva sa žalobcovia domáhajú a v dôsledku akého konkrétneho konania žalovaného. Odvolací
súd len pripomína, že rozhodovacia činnosť súdu je daná zákonom a vyplýva z Ústavy Slovenskej
republiky, kedy sudca svoje povolanie nevykonáva ako súkromná osoba, ale ako vykonávateľ súdnej
moci.
13.Žalobcoviaanivodvolaníneodstránilivadypodania,hocisúdprvejinštancievnapadnutomuznesení
tieto dostatočne špecifikoval. Keďže počas konania nadobudol účinnosť nový procesný poriadok,
zákon číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), mohli nedostatky podania odstrániť v súlade s
novou právnou úpravou, avšak tak neurobili. Aj ustanovenie § 132 ods. 1 CSP ako náležitosti žaloby
upravuje povinnosť strán sporu uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V zmysle ods. 3 žalobca je k žalobe povinný
pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa. Tak ako aj doterajšia právna úprava, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť
oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene
s iným skutkom. Pokiaľ ide o petit, žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný.
Žalobcovia majú povinnosť presne vyjadriť svoj nárok tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej
vykonateľnosti rozsudku.
14. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie po preskúmaní veci odvolací súd považuje sa správne,
potvrdil ho z vyššie uvedených dôvodov.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.