Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17C/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217218169
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217218169.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobkyne : G. G., K.. XX.XX.XXXX, O. Š., Š. XXX/XX,
zast. Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Trnava, Nám. SNP 3, proti
žalovanej:G.S.,K..XX.XX.XXXX,O.Š.U.,Š.XXX/XX,onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 21.12.2017 domáhala na tunajšom súde vydania neodkladného
opatrenia, ktorým súd uloží žalovanej zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by bránila žalobkyne v
užívaní alebo by rušila žalobkyňu v užívaní bytu č. 11 alebo spoločných častí a spoločných zariadení

bytového domu, nachádzajúceho sa vo vchode č. 18 na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom
XXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, ako „zastavané plochy a nádvoria“,
zapísaného na J. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda v katastrálnom území
Šamorín, mesta Šamorín a zároveň, aby súd uložil žalovanej nenakladať s predmetným bytom a to v
rozsahu prevodu vlastníckeho práva k tomuto bytu na tretiu osobu, nájmu alebo jeho zaťaženia vecným
právom v prospech tretej osoby alebo vloženia bytu ako nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti.

2. Z obsahu návrhu vyplýva, že od roku 2008 až do roku 2012 žalobkyňa bola podielovou
spoluvlastníčkou bytu č. 11 bližšie označeného v bode 1 tohto uznesenia, avšak v byte v tom čas
dlhodobo, až do roku 2012 nebývala. V roku 2012 sa žalobkyňa ocitla v tiesni - v ťaživej krízovej situácii,
v dôsledku čoho prišla spolu s rodinou o bývanie v inom byte v Bratislave. Pretože si nemohla dovoliť
nájom, kontaktovala spoluvlastníčku - pani U. A., aby sa s ňou dohodla o možnosti a podmienkach

nasťahovania sa do bytu, ktorý v tom čase bol v ich spoluvlastníctve. Pani U. A. ju rázne odmietla a
následne vymenila na byte aj zámky a to bez vedomia a súhlasu žalobkyne, pričom nové kľúče ku
zámkam jej nevydala. Následne síce bolo umožnené žalobkyni, aby sa do bytu nasťahovala, avšak
výlučne za predpokladu, že svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 vzhľadom k celku bytu bezodplatne
prevedie na pani U. A.. Pretože žalobkyňa ako dlhoročná psychiatrická pacientka bola vo veľkom strese
a strachu, že sa v zime ocitne na ulici, súhlasila s návrhom V.. A. a dňa 14.03.2012 podpísala darovaciu

zmluvu v prospech V.. A. spolu so zmluvou o zriadení vecného bremena v prospech tretích osôb. Týchto
udalostí sa ako svedok zúčastnil aj pán Y. B., t.j. ďalší spoluvlastník predmetného bytu. Žalobkyňa tvrdí,
že obdarovaná /V. A./ takýmto spôsobom využila jej veľmi ťažkú životnú situáciu a nepriaznivý psychický
stav.

3. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa je toho názoru, že pani U. A. ako obdarovaná sa voči

nej zachovala nemorálne, jej správanie bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobkyňa
podpísala darovaciu zmluvu pod hrubým nátlakom a v tiesni. Žalobkyňa ďalej zastáva názor, že taktouskutočnený právny úkon je absolútne neplatný, pretože ona ako darkyňa jednak nebola v čase
podpisovania zmluvy schopná triezvo posúdiť a rozpoznať následky svojho konania a súčasne v
dôsledku svojej psychickej choroby podľahla iracionálneho nátlaku zo strany obdarovanej. S ohľadom

na deklarovanú neplatnosť zmluvy považuje žalobkyňa za neplatné aj následné prevody/prechody
vlastníckeho práva na ďalšie osoby. Pretože na výzvu ohľadne vrátenia daru, žalovaná reagovala
zamietavo žalobkyňa má dôvodnú obavu, že žalovaná bude vykonávať úkony smerujúce k prevodu
vlastníckeho práva na tretie osoby, na základe čoho by dôvodne mohol byť zmarený výkon rozhodnutia v
súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k bytu, pričom žalobkyňa takúto žalobu pripravuje a hodlá v

krátkom čase podať na príslušný súd. Na základe uvedených tvrdení a skutočností žalobkyňa považuje
za potrebné, aby súd v rámci neodkladného opatrenia dočasne upravil pomery medzi stranami sporu a
to s poukazom na ust. § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP, pretože neodkladné opatrenie v súlade s týmto
návrhom je v súčasnosti najvhodnejším a reálne účinným právnym nástrojom, ktorý následne umožní
výkon meritórneho rozhodnutia súdu v konaní o určenie vlastníckeho práva k bytu.

4. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ust. § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9.Podľaust.§328ods.1CSP,aksúdnepostupovalpodľa§327C.s.p.,nariadineodkladnéopatrenie,ak
sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10.Podľaust.§328ods.2CSPonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniarozhodnesúdnajneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

11. Podľa ust. § 328 ods. 3 CSP uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.12. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

13. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení, pričom podmienkou pre vydanie neodkladného
opatrenia je potreba neodkladnej úpravy pomerov. Pred jeho nariadením však nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný

nepochybne. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda aspoň osvedčené právo a aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva.

14. V danom prípade žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods.
1 písm. c/ CSP odôvodnila s tým, že vo veci samej sa bude domáhať určenia vlastníckeho práva k

bytu, avšak t.č. má dôvodnú obavu, že žalovaná do vyhlásenia meritórneho rozhodnutia bude vykonávať
úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva na tretie osoby, na základe čoho by mohol byť zmarený
výkon rozhodnutia v súdnom konaní. Pokiaľ sa týka nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325
ods. 1 písm. d/ CSP, žalobkyňa návrh v tomto smere odôvodnila so skutočnosťou, že t.č. je užívateľkou
bytu spolu so svojim manželom, pričom tento tvorí v súčasnosti a po dlhý čas ich jediné obydlie a

domácnosť,avšakbezprávnehotitulu.Žalobkyňanapodporusvojichtvrdenípredložilasúdunasledovné
listinné dôkazy : výpis z J. Č.. XXXX /čl. 6/, žiadosť o nahliadnutie a vyhotovenie kópií zo zbierky listín
katastra s poštovým podacím hárkom /čl. 7-9/, darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena /
čl. 10/, lekárska správa - nález /čl. 14/, výzva na uskutočnenie spätného prepisu spoluvlastníckeho
podielu na darovanom byte adresovaná žalovanej s poštovým podacím hárkom /čl. 15, 20/, odpoveď

žalovanej na výzvu /čl. 17/.

15. Súd v kontexte citovaných zákonných ustanovení posúdil obsah návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia ako aj predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že návrh nie je
dôvodný. Žalobkyňa totiž tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia relevantným

spôsobom neodôvodnila a predložené listinné dôkazy tiež nesvedčia o zámere žalovanej akýmkoľvek
spôsobom „so spornou“ nehnuteľnosťou nakladať a ani o úkonoch žalovanej, ktoré by smerovali k
obmedzeniuresp.zakázaniuužívaniaspornejnehnuteľnostižalobkyňou.Súdvtomtosmerezdôrazňuje,
že len konštatovanie žalobkyne o prípadnej hroziacej ujme, bez osvedčenia reálnej dôvodnosti takejto
obavy, nemôže byť postačujúce na operatívny zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia. Nebolo

tu žiadnym spôsobom osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pretože žalobkyňa v
návrhu konštatovala iba svoje obavy, ktoré však relevantnými dôkazmi nepodložila. Z návrhu resp. z jeho
príloh nevyplýva akékoľvek konanie žalovanej, ktoré by ohrozovalo zámery žalobkyne v konaní vo veci
samej resp. ktoré by ohrozovalo jej doterajšie postavenie resp. existenciu a bývanie v predmetnom
byte. V danej súvislosti súd poznamenáva, že z odpovede žalovanej zo dňa 08.11.2017 nevyplýva

skutočnosť, že by žalovaná vykonávala akékoľvek úkony smerujúce k prevodu svojho vlastníckeho
práva na tretie osoby či k obmedzeniu resp. zakázaniu užívania spornej nehnuteľnosti žalobkyňou,
pričom žalovaná zároveň týmto listom oznámila žalobkyni, že v prípade zaslania listinného dôkazu zo
strany žalobkyne, ktorý by jej tvrdenia z výzvy zo dňa 24.10.2017 jednoznačne preukázal, by žalovaná
po posúdení tohto dôkazu zvážila spätný prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Len

z obsahu tohto listu teda nie je možné vyvodiť také správanie žalovanej, ktoré by ohrozovalo prípadný
budúci výkon rozhodnutia vo veci samej.

16. Súd pritom poukazuje aj na to, že v danom prípade od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na
predmetnej nehnuteľnosti obdarovanou v roku 2012 došlo len k prechodu tohto podielu na žalovanú

v rámci dedičského konania po obdarovanej v roku 2015, a teda uvedené správanie nie je možné
vyvodiť ani z doterajšieho vývoja vlastníckych vzťahov k spornému spoluvlastníckemu podielu. Čo sa
týka možností disponovania s predmetnou nehnuteľnosťou, súd tu zároveň poukazuje aj na práva
doživotného užívania nehnuteľnosti patriace tretím osobám bližšie uvedeným na predloženom výpise
z listu vlastníctva, ako aj na spoluvlastnícky podiel 1/3 k celku bytu patriaci taktiež tretej osobe,

ktoré skutočnosti nepochybne sťažujú prípadnú dispozíciu s predmetnou nehnuteľnosťou, resp. so
spoluvlastníckym podielom žalovanej. Zároveň má súd za to, že za daných okolností by bolo aj
neprimerané nariadiť na základe skutočností vyplývajúcich z návrhu žalobkyne a jeho príloh navrhovanéneodkladné opatrenie, ktoré by (aj keď len dočasne) neprimerane zvýhodnilo žalobkyňu a jej postavenie
podľa bodu 1 petitu neodkladného opatrenia.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o zamietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože v danom prípade neboli osvedčené základné atribúty dôvodnosti
neodkladnej úpravy vo forme neodkladného opatrenia.

18. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu neúspešná, lebo jej návrh bol v celom rozsahu zamietnutý.
Z uvedeného je ďalej zrejmé, že v konaní mala plný úspech žalovaná a prináleží jej náhrada trov
konania v celom rozsahu. Žalovanej však v konaní žiadne trovy nevznikli a preto jej nemohli byť ani
priznané.

21. Zároveň súd uvádza, že v danom prípade s poukazom na čl. 17 CSP k postupu podľa ust. § 262
ods. 2 CSP nedôjde, pretože v prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom,
že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a následne uznesením rozhodnúť, že
žalovanej sa priznáva náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takýto postup by bol v rozpore s vyššie
citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie

rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Dunajská Streda. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a
to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.