Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225199
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115225199.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: CondorNet, s.r.o., IČO: 36 444 413,
Kováčska 1, 080 01 Prešov, právne zastúpený JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, so sídlom v Prešove 080
01, Hlavná 19, proti žalovanej: S. X., V.. XX.XX.XXXX, P. XXX XX Y., Š. XX, v konaní zastúpená J.. J.
J., V.. XX.X.XXXX, P. R. T. XX, v konaní o zaplatenie 645,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25C/402/2015-84 zo dňa 6.2.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“)žalobuzamietolapriznal
žalovanej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal zaplatenia sumy 645,20 eur spolu s úrokmi z omeškania, ktoré vyčíslil a zároveň žiadal priznať
náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.5.2006 uzatvoril žalobca so žalovanou zmluvu
o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie prístupu nepretržitým pripojením do siete

CondorNet. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalovaná sa zaviazala pravidelne platiť cenu za
poskytované služby podľa platného cenníka žalobcu, t. j. 17,92 eur mesačne, vždy do 15 kalendárneho
dňa v mesiaci. Žalovaná za poskytované služby neplatila a za posledných 36 mesiacov dlhuje žalobcovi
čiastku 645,29 eur. Uviedol, že čo sa týka samotného nároku žalobcu, tento súd nepovažoval za
dôvodný, a to vzhľadom na skutočnosť, ktorá bola preukázaná Prehľadom úhrad na strane žalovanej,
ktoré vlastne preukazuje výpoveď, teda že po 2 rokoch trvania zmluvy, túto zmluvu ukončila, prestala
platiť jednotlivé platby a následne uzatvorila novú zmluvu s novým poskytovateľom služieb. Súd neuveril

tvrdeniam žalobcu, že nedoplatky od svojich zákazníkov nevymáhal preto, aby si ich ako zákazníkov
udržal, a že to bola jeho obchodná stratégia, keďže každá rozumná firma poskytuje služby za odplatu
a neponecháva prenajímateľov svojich služieb bez toho, aby boli nútení za tieto služby platiť a plnila
niekoľko mesiacov, a tak, ako sa to javí u žalobkyne, niekoľko rokov, teda je zrejmé, že žalovaná za
služby riadne neplatila od júna 2008 do konca roka 2015, teda viac ako 7 rokov. Žalovaná samozrejme
za služby žalobcovi neplatí naďalej, pričom žalobca nepreukázal, ako so žalovanou zmluvu skončil,
hoci zmluvu s ňou považuje za ukončenú. Súdu sa taktiež javí viac, ako pravdepodobné, tvrdenie

žalovanej, že požiadala technika žalobcu o odpojenie, ktorý toto aj uskutočnil a žalovaná bola po jeho
ubezpečení v tom, že zmluva je ukončená, a teda logicky za ňu prestala platiť. V tomto jej v presvedčení
ju viac, ako 7 rokov, utvrdzoval aj žalobca, keďže žiadne platby od nej nevymáhal a nezaslal jej ani
žiadnu výzvu na zaplatenie, alebo upomienku, keďže žalobca ani nepreukázal, že by ním predloženúupomienku žalovanej doručil. Súd poukázal aj na zmluvu a všeobecné obchodné podmienky žalobcu,
ako aj na výpovede svedkov súčasných alebo bývalých technikov žalobcu, z ktorých vyplýva, že odpojiť
neplatiaceho zákazníka je možné priamo u žalobcu zablokovaním konkrétnej IP adresy neplatiča. Neide

pritom o žiaden zložitý technický úkon. Článok 4, bod 2 všeobecných zmluvných podmienok dáva
možnosť žalobcovi už v prípade omeškania s platbou za jeden mesiac takúto možnosť, pričom ak
dôjde k opakovanému omeškaniu s platbami a ich neuhradením, žalobca ako poskytovateľ, všetky
pôvodne zákazníkove dáta zruší a zmluvu ukončí. Ak žalobca mal takúto jednoduchú možnosť ako
ukončiť zmluvu, súdu sa nejaví logické, aby po formulovaní takých prísnych všeobecných zmluvných

podmienok, tieto benevolentne neakceptoval, hoci ich sám vypracoval a naopak tvrdil, že začal mať novú
obchodnú politiku spočívajúcu v tom, že zákazníkom, ktorí dlhodobo neplatia, napriek ich narastajúcim
dlhom, bezplatne poskytoval služby. Z dokazovania má súd za to, že žalobca zneužil skutočnosť, že
žalovaná už v súčasnosti nemôže preukázať, akým spôsobom došlo k vypovedaniu, alebo k ukončeniu
zmluvy a súd má teda za to, že ak žalovaná prestala platiť od júna 2008, už od nej ani nemožno
spravodlivo požadovať predloženie akýchkoľvek dokladov týkajúcich sa ukončenia zmluvy. Samotné

nevyužitie možnosti ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu v zmysle dohodnutých zmluvných
podmienok, podľa súdu nesie znaky nekalého konania, ak po dobu mnoho rokov nechal pohľadávku
žalobkyne zvyšovať bez toho, aby ju na ňu upozornil, a následne ju zažaloval za neplatenie sumy 3
roky spätne od podania žaloby. Takéto konanie sa javí súdu za nepoctivé, nezodpovedajúce konaniu
rozumného podnikateľa a v konečnom dôsledku v rozpore s dobrými mravmi, a preto žalobu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 262 ods. 2 CSP a
priznal žalovanej, ktorá v konaní mala úspech, právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že sa nestotožňuje so závermi súdu
prvej inštancie. Uviedol, že žalovaná nebola jediným klientom žalobcu, ktorý neplatil za ním poskytované
služby, čoho dôkazom je množstvo ním podaných žalôb na Okresnom súde Prešov v priebehu rokov
2015, 2016, pričom spoločnosť žalobcu jednoducho nevymáhala v určitom období platby od svojich
klientov z viacerých dôvodov, ktoré sú obchodnom vecou žalobcu. Jedným z nich je aj vynakladanie

ďalších finančných prostriedkov a energie na vedenie súdnych sporov a napokon časť ich nárokov je
premlčaná. Žalovaná od podania žaloby mala možnosť využívať len služby žalobcu, avšak spoločnosť,
aj vzhľadom k premlčaniu, si uplatňuje odplatu len za posledné 3 roky od podania žaloby. To, že žalovaná
uzavrela zmluvu už s ďalším poskytovateľom služieb, nepovažuje za dôležité. Dôležité je to, že zmluva
so žalovanou nebola ukončená a žalovaná tak mala reálne podmienky na využívanie služieb od dvoch

subjektov, čo je v princípe reálne. Žalovaná navyše nepreukázala nijakým dôkazným prostriedkom
ukončenie zmluvy so spoločnosťou žalobcu.

5. K uvedenému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že sa stotožňuje s obsahom rozhodnutia,
ktorým žaloba bola zamietnutá. Žiadala, aby súd druhej inštancie odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil

rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uviedla, že ak druhostupňový súd bude vo veci konať, žiada, aby
sa zaoberal aj možnosť vyhlásenia predmetnej zmluvy za úplne neplatnú v súlade s príslušnými
právnymi predpismi Európskej únie a SR na ochranu spotrebiteľa, ako aj právoplatnými rozhodnutiami
upravujúcich túto oblasť právnych vzťahov.

6. K uvedenému vyjadreniu sa už žalobca nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 389 a nasl. CSP a bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne.

8. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.10. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre
zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým
v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na
konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky
realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.

(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016, ďalej len „O.s.p.“), ktoré aplikoval súd prvej
inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.

14. V predmetnom konaní bolo nepochybne preukázané, že dňa 19.5.2006 žalobca uzavrel zmluvu
o poskytovaní služieb č. XXXXXXXX, uzavretú medzi zmluvnými stranami podľa § 51 Občianskeho

zákonníka, pričom z obsahu spisu na č. l. 5 je zrejmé, že zmluvu podpísala F. X., nie žalobkyňa, ale
jej R.. Už v samotnom odpore proti vydanému platobnému rozkazu, podaním doručeným súdu dňa
8.1.2016, žalovaná poukázala, že v čase podpisu zmluvy bola mladistvá, a preto aj predmetnú zmluvu
v čase jej uzatvorenia za ňu podpísala ako zákonný zástupca, jej R., F. X. a preto žiadala, aby súd
posúdil, či žalobca správne označil ako žalovanú jej osobu, nakoľko ona sama obsah nemohla žiadnym

spôsobom ovplyvniť, a napriek tomu je v tomto konaní žalovanou. Ďalej poukázala na ďalšie neprijateľné
podmienky, ktoré nechala posúdiť na súd. Okrem iného však uviedla, že služby nevyužívala, nakoľko
už niekoľko rokov je poskytovanie služieb žalobcom zrušené a bolo vykonané prostredníctvom technika
žalobcu, a to odpojením. Na pojednávaní konanom dňa 14.4.2016 bola vypočutá ako svedkyňa F. X.,
ktorá uviedla, že podpísala zmluvu, pretože jej dcéra mala 17 rokov, pričom však po 2 rokoch k nim

prišiel technik s tým, že ich odpojí. Vtedy boli uzatvorené zmluvy na 2 roky. Potom, čo jej bolo oznámené,
že je odpojená, bola sa informovať na pobočke žalobcu a informovala sa, či je odpojená a či je všetko
v poriadku. Bolo jej povedané, že áno, že je odpojená a všetko je v poriadku, avšak žiaden doklad
o ukončení zmluvy jej vydaný nebol. Následne preto uzatvorila zmluvu s iným poskytovateľom, a to
spoločnosť Slovanet, a odvtedy platí za internet tejto spoločnosti.

15. Z výpovede tejto svedkyne nepochybne vyplýva, že došlo k odpojeniu, a teda aj k ukončeniu
predmetnej zmluvy.

16. V predmetnom konaní tak žalobca nepreukázal, že službu žalovanej poskytoval po tomto odpojení

a nie je to tak, ako to tvrdí žalovaná, i jej R., ktorá v konaní ako svedkyňa vypočutá bola. Odvolací
súd poukazuje na ustanovenie § 185 CSP, v zmysle ktorého súd môže vykonať len tie dôkazy, ktoré
navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Od účinnosti CSP
priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zasadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti
a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa

oboznámiť a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide preto o kontradiktórny proces, kde
protisebestojadvestranysporusprotichodnýmzáujmomnajehovýsledku.Včaseodvolaciehokonania
preto súd vychádza z uvedených ustanovení CSP. Je zrejmé, že v danom prípade dôkazné bremeno
zaťažuje žalobcu ako stranu sporu. Žalobca nepreukázal tvrdenie, že žalovanej poskytoval službu,
naopak svedkyňa R. žalovanej uviedla opak, t. j., že po dvoch rokoch k ním prišiel technik, ktorý ich

odpojil avšak žiaden doklad o ukončení zmluvy vydaný nebol. Toto tvrdenie je podporované listinou -
potvrdenímspoločnostiSlovaneta.s.otom,žežalovaná(taktiežjejR.),3.7.2008uzatvorilanovúzmluvu,
ktorá trvala až do 31.10.2015, pričom 9.9.2015 bola uzatvorená ďalšia zmluva už na meno jej E. S.,
t. j. označenej žalovanej. Je potrebné uviesť aj to, že žalobca ako dodávateľ služby nepreukázal, že
po tvrdenom žalovanou stranou odpojení, službu naďalej žalovanej poskytoval. Jeho tvrdenia sú preto

nepreukázané.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, i konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkovýstavvrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočnostíanapodkladevykonanéhodokazovania
dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne posúdil, ak ho zamietol ako
nedôvodný.

18. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcom a po ich preskúmaní
dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného skutkového, i právneho stavu.

19. Žalovaná bola v konaní úspešná a preto súd aj priznal plnú náhradu trov konania proti žalobcovi v
zmysle ustanovení § 255 ods. 1 CSP, s čím sa odvolací súd taktiež stotožňuje.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP, avšak úspešná žalovaná si žiadne trovy odvolacieho konania
neuplatnila, a preto odvolací súd rozhodol tak, že sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).