Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 7, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/284/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114221301
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3114221301.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu ALEKTUM INKASSO s.r.o., so sídlom
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44 721 587, zastúpený Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického
30, Martin proti žalovanej G. O., bytom B. W. XXX, I. W., t.č. na neznámom mieste, v konaní do
30.06.2016 zast. opatrovníkom A. Q., bytom I. W. XXX, o zaplatenie 4.633,89 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 20C/182/2015-58 zo dňa 13. mája
2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti vo výroku II. p o t v r d

z u j e .

II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.612,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1.612,35eurod04.06.2012dozaplatenia,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku,výrokomII.vozvyšku
žalobu zamietol a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,

§ 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2 písm. i), ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere, § 52 ods. 1-4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2 písm. a) a b), § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.633,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od

04.06.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že OTP Banka Slovensko, a.s. so
žalovanou uzavrela dňa 27.05.2010 zmluvu o rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0170 3010
10 RU, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur. Žalovaná porušila svoje
zmluvné povinnosti, a preto OTP Banka Slovensko, a.s. žalovanej listom zo dňa 19.04.2012 oznámila
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a vyzvala žalovanú na okamžité splatenie poskytnutého úveru.
Žalobca nadobudol od OTP Banky Slovensko, a.s. pohľadávku z uvedenej zmluvy o úvere na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2012, pričom žalovaná bola o postúpení pohľadávky

upovedomená postupcom. Napriek výzve žalovaná úver nesplatila. Súd mal vykonaným dokazovaním
za preukázané, že dňa 27.05.1010 uzavrela žalovaná ako dlžníčka a OTP Banka Slovensko, a.s. ako
veriteľ zmluvu o rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0170 3010 10 RSU, na základe ktorej sa
veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 3.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť veriteľoviúver a úroky v pravidelných 60 mesačných anuitných splátkach po 92,51 eur zročných vždy do 27.
dňa v mesiaci, so zročnosťou prvej splátky 27.06.2010 a zročnosťou poslednej splátky 27.05.2015.
Celkové náklady dlžníka spojené s úverom sú v zmluve uvedené v sume 5.893,80 eur. V zmluve

nie je uvedené, koľko z každej jednotlivej splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. Podľa čl.
IV. bod 6 zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy Všeobecné obchodné podmienky OTP Banky
Slovensko, a.s., v zmysle čl. VII bod 1 písm. a), bod 2 písm. e) ktorých ak dlžník neuhradí svoje splatné
peňažné záväzky v termíne ich splatnosti, je banka oprávnená vyhlásiť úver alebo jeho časť za splatný
vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti. Z výpisu z úverového účtu žalovanej

vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyplatil žalovanej dňa 27.05.2010 úver v sume 3.000,- eur a
žalovaná vykonala titulom úveru tieto úhrady: dňa 27.06.2010 sumu 98,23 eur, dňa 27.07.2010 sumu
87,05 eur, dňa 12.08.2010 sumu 11,18 eur, dňa 27.08.2010 sumu 5,63 eur, dňa 24.09.2010 sumu
15,61 eur, dňa 27.09.2010 sumu 175,53 eur, dňa 06.12.2010 sumu 221,86 eur, dňa 27.12.2010 sumu
98,23 eur, dňa 27.01.2011 sumu 20,43 eur, dňa 14.04.2011 sumu 92,03 eur, t.j. spolu uhradila veriteľovi
sumu 825,78 eur. Žalobca nadobudol pohľadávku proti žalovanej titulom predmetnej zmluvy o úvere

na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2012. Postupca listom zo dňa 06.11.2012
oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom, resp. jeho
právnym predchodcom a žalovanou ako vzťah spotrebiteľský, ktorý bol založený na základe uzavretej
úverovej zmluvy, v dôsledku čoho aplikoval na prejednávanú vec ustanovenia spotrebiteľského práva.
Aplikáciou ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že nárok žalobcu

je v rozsahu 561,87 eur premlčaný (1.387,65 eur - 825,78 eur). K uvedenému ho viedla skutočnosť,
že od splatnosti prvej splátky dňa 27.06.2010 do 27.08.2011 mala žalovaná veriteľovi uhradiť uhradiť
15 splátok x 92,51 eur, spolu 1.387,65 eur, pričom z predloženého výpisu z účtu bolo preukázané, že
žalovaná v tomto období uhradila veriteľovi sumu 825,78 eur. Posúdením obsahu zmluvy o úvere súd
zistil, že túto je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov a to z dôvodu chýbajúcej náležitosti

uvedenej v ust. § 4 ods. 2 písm. i) v spojení s ust. § 4 ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z.z. V
zmluve je uvedená len celková výška mesačnej splátky, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé,
koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Keďže predmetný
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi proti žalovanej nevzniklo právo na zaplatenie
úroku z úveru a poplatkov, ktoré boli v zmluve dojednané a ani čiastočné úhrady žalovanej nebol veriteľ

oprávnený započítať na tieto nároky. Keďže právny predchodca žalobcu vyplatil žalovanej sumu 3000,-
eur a žalovaná uhradila žalobcovi titulom úveru celkovú sumu 825,78 eur, súd potom od istiny úveru
3.000,- eur odpočítal úhrady žalovanej v sume 825,78 eur a premlčanú časť dlhu v sume 561,87 eur
a výsledná suma dlhu žalovanej voči žalobcovi na istine potom predstavuje 1.612,35 eur (3.000,- eur
- 825,78 eur - 561,87 eur). Žalobcovi priznal v súlade s ust. § 512 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §

3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.612,35 eur od
04.06.2012 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich
náhradu z dôvodu čiastočného úspechu oboch strán.

2. Žalobca svojím odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. z dôvodu, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že pokiaľ
okresný súd vyhodnotil danú zmluvu ako bezúročnú, výslednou sumou, ktorá by v takom prípade
prináležala žalobcovi by bol rozdiel sumy poskytnutých finančných prostriedkov mínus prijaté úhrady
zo strany žalovanej. V prejednávanom prípade tak táto suma predstavuje 2174,22 eur ako poskytnuté

finančné plnenie 3000,- eur mínus 825,78 eur vykonané úhrady žalovanej. Žalobca sa nestotožňuje s
výpočtom realizovaným okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 5. Rozhodnutie
súdu považuje za nesprávne aj z toho dôvodu, že vykazuje známky zmätočnosti, v dôsledku ktorých
tak nespĺňa podmienku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorá je súčasťou základného
ústavného práva na súdnu ochranu. Pokiaľ totiž súd prvej inštancie vyhlásil predmetný úver za

bezúročný a bez poplatkov, tak výška splátky istiny je 50 eur (3000 eur : 60 splátok = 50 eur). V
takom prípade 15 splátok splatných od 27.06.2010 do 27.08.2011 predstavuje spolu sumu 750 eur.
Žalovaná však na poskytnutý úver zaplatila 825,78 eur, t.j. plnila aj nepremlčané splátky a nárok žalobcu
nie je ani z časti premlčaný. Súd mal podľa názoru žalobcu od poskytnutej výšky úveru 3000,- eur
odpočítať prijaté úhrady vo výške 825,78 eur a zvyšok t.j. 2174,22 eur žalobcovi priznať. Súd však na

základe nesprávnych skutkových zistení priznal žalobcovi len sumu 1612,35 eur. Na záver navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie
a rozhodnutie.3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379

a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "CSP") a
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v
zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5.Odvolacísúd,ktorýpristúpilkrozhodovaniuvtejtovecipo01.07.2016,postupovalvodvolacomkonaní
v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods.
2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci
súdomprvejinštancieaodvolaniapodanéhozaplatnostiaúčinnostizákonač.99/1963Zb.Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP

o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej
istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva
(článok 2 ods. 1, 2 CSP).

6. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov.

7. Podľa § 4 ods. 3 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch ak však zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

8. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) právo
sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.

9. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565 ),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

11. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa

27.05.2010 zmluvu o rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0170 3010 10 RSU, na základe
ktorej bol žalovanej poskytnutý úver. Výška úveru bola dojednaná na 3.000,- eur s ročnou úrokovou
sadzbou 27,50 %, RPMN 35,32 %, priemerná hodnota RPMN 41,44 %. Celková suma, ktorú mal
žalovaný podľa úverovej zmluvy vrátiť je 5.893,80 eur pri výške mesačnej splátky 92,51 eur a počte
anuitných splátok 60 so splatnosťou 27. dňa kalendárneho mesiaca. Výzvou na predčasné splatenie

úveru zo dňa 19.04.2012 v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vyzval
právny predchodca žalobcu žalovanú k okamžitej úhrade úveru a to do 10 dní od doručenia listu. Banke
sa výzva od žalovanej vrátila ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote dňa 24.05.2012, pričom tento deň
sa podľa čl. VI bod 18 všeobecných obchodných podmienok považuje za deň doručenia, a účinkyvyhlásenia predčasnej splatnosti nastali uplynutím 10 dňa od doručenia listu a to dňa 03.06.2012.
Žalobcovi bola pohľadávka postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2012.
Z výpisu z úverového účtu žalovanej ďalej vyplýva, že žalovaná celkovo uhradila 825,78,- eur, pričom

poslednú splátku vykonala dňa 14.04.2011. Súd prvej inštancie založil napadnutý rozsudok v rozsahu
podaného odvolania na skutočnosti, že z poskytnutého úveru právneho predchodcu žalobcu žalovanej
vo výške 3.000,- eur, ktorý považoval v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i) v spojení s ust. § 4 ods. 3
veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za bezúročný a bez
poplatkov, odpočítal úhrady žalovanej v sume 825,78 eur a premlčanú časť dlhu v sume 561,87 eur, v

dôsledku čoho bola výsledná suma dlhu žalovanej voči žalobcovi na istine vo výške 1.612,35 eur. Právne
posúdenie úverovej zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkovej odvolateľom namietané nebolo, rozpor
namietal vo výpočte výslednej sumy, ktorá mu mala byť priznaná vo výške 2.174,22 eur pri posúdení
zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov.

13. Žalobca v prejednávanej veci namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva, o omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis než, ktorý mal použiť alebo použil správny
predpis, ale nesprávne ho vyložil. Oboznámením sa s obsahom spisu, zistením skutkovým stavom,
právnym posúdením veci, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci,

správne právne vec posúdil, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
uvedeným súdom prvej inštancie.

14. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vyhodnotil obsah pripojených listinných dôkazov v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazu, vyplývajúcej z ust. § 191 ods.1 CSP, jednotlivo aj vo vzájomnej

súvislosti, na základe čoho v konečnom dôsledku dospel k správnym skutkovým zisteniam. Hodnotenie
dôkazu je vždy vecou súdu a nie účastníkov sporu. Nie je porušením práva účastníkov na súdnu ochranu
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky, ani práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, iné hodnotenie
dôkazu súdom ako podľa strany, ktorá tento dôkaz predložila.

15.Zasprávnypovažujeodvolacísúdprávnynázorsúduprvejinštancie,žepredmetnázmluvaorýchlom
spotrebnomúverepreobyvateľstvoč.0170301010RSUzodňa27.05.2010jezmluvouspotrebiteľskou,
teda že medzi žalobcom a žalovanou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Preto súd
prvej inštancie postupoval správne, ak na daný vzťah aplikoval príslušné právne normy spotrebiteľského

práva.

16. Je nesporné, že žaloba bola podaná na súd dňa 24.09.2014 a neuhradené splátky splatné
pred 24.09.2011 s poukazom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka by boli premlčané v rozsahu
nevykonaných úhrad. Žalovaná však splátky splatné od 27.06.2010 do 27.08.2011 uhradila čiastočne v

rozsahu 825,78 eur. Podľa výšky mesačnej splátky 92,51 eur a splátok v počte pätnásť, splatných pred
24.09.2011, mala žalovaná uhradiť 1.387,65 eur. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel medzi sumou, ktorú
mala žalovaná zaplatiť pred 24.09.2011 a skutočnou úhradou predstavuje 561,87 eur, v časti ktorej bol
vymáhaný úver, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov premlčaný a to s poukazom na ust. §
101, § 103 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

17. Na uvedené následne nadväzuje výpočet sumy, ktorú je povinná žalovaná zaplatiť žalobcovi. Súd
prvej inštancie pri výpočte prisúdenej istiny vychádzal z toho, že od poskytnutého úveru právnym
predchodcom žalobcu v sume 3.000,- eur odpočítal žalovanou uhradenú časť pred 24.09.2011 v sume
825,78 eur spolu s premlčanou časťou v rozsahu splátok splatných pred 24.09.2011 v sume 561,87 eur.

Pri poskytnutí úveru v sume 3.000,- eur a odpočítania úhrady žalovanou v sume 825,78 eur (suma ktorá
sa započítala na splátky splatné pred premlčaním) spolu s premlčanou časťou istiny v sume 561,87
eur zostatok, ktorý má žalovaná zaplatiť žalobcovi, predstavuje 1.612,35 eur (3000 - 825,78 - 561,87).
Odvolací súd v takto vypočítanej zvyšnej časti istiny priznanej žalobcovi, resp. v zostatku jej zamietavej
časti nevzhliadol vadu, ktorá by odôvodňovala námietku žalobcu vznesenú v odvolaní, pričom spôsob

pripísania splátok zodpovedá rozhodovacej činnosti súdov v obdobných veciach, ktoré odvolací súd
viackrát potvrdil, napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 5Co/325/2017 zo dňa 17.01.2018.18. Ústavný súd viackrát vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Súd prvej inštancie
v prejednávanej veci poskytol odpoveď na všetky relevantné skutočnosti nevyhnutné pre vyvodenie
právneho záveru vyjadreného vo výroku II. napadnutého rozsudku, ktorý má oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti poskytuje jasnú, zrozumiteľnú a správnu
odpoveď na riešenú otázku, ktorej postup riešenia a výsledok odvolací súd na základe vyššie uvedeného

potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal z dôvodu,
že jej podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).